49. schôdza

Tak iste viete, že ja sa nevenujem tejto téme, aj keď teda nevedeli ste teda, že kto som, ale ak môžem teda doplňujúcu otázku, tak ja mám taký pocit, ako keby si teda v tejto téme nedôverujeme v rámci Európskej únie, keďže tie licencie sťažujú aj našim firmám v rámci Európskej únie ten vývoz a toto je vlastne aj podstata tej otázky, ktorá bola aj v tej pôvodnej, že prečo je teda aj Ministerstvo zahraničných vecí proti, ale teda, že aký máte vy na to názor, že či by sa to v rámci Európskej únie teda mohlo zjednodušiť, aby tie firmy nemali také dlhé procesy oproti iným členským krajinám, ktoré teda očividne budú môcť zjednodušovať tie procesy v rámci Európskej únie. Nech sa páči, čas na odpoveď.

Pekne. Pani poslankyňa, nie je to o tom, len ja si nespojím meno s tvárou. Prepáčte, ja tvár poznám, samozrejme, len meno, keďže ja aj zo súkromia také meno poznám, takže som si to nevedel úplne vybaviť, takže sa ospravedlňujem, ale, čo je podstatnejšie, že to nie je úplne o nedôvere, ale o tom, že obranný priemysel nie je klasickou sériovou výrobou ako autá. To znamená, že máte autá na sklade alebo máte na sklade akýkoľvek výrobok a jednoducho licencia vám bráni k tomu, aby ste ho mohli vyviezť. V tomto prípade platí, že po uzatvorení zmluvy väčšinou dodávka nie je za týždeň ani za dva, ale za rok, preto to až taký problém nebýva. Čo je problém, je, keď vlastne ten proces trvá rok, rok a pol. To je to, čo som vám spomínal, že s čím nesúhlasím, to je spätné overovanie certifikátov konečného užívateľa alebo nedôvera k certifikátom konečného užívateľa. Tam vnímam problém. To ale nie je problém európskych krajín. V prípade Európy platia prísne pravidlá na pohyb materiálu, ktorý je vojenský. To znamená, vojenským materiálom je napríklad aj nákladné auto obyčajné, ako si myslím Tatra 815 VVN, čo poznáte, častokrát sme ho dávali hasičom. A to auto musí byť pod licenciou, pretože má niektoré špecifické opatrenia, ktoré sa považujú za vojenský materiál podľa európskej smernice. Čiže môže byť, že úpravou európskej smernice môžeme niektorý materiál z toho vytiahnuť a to sú firmy, ktoré, dajme tomu, produkujú výrobky, ktoré v zásade sú buď duálneho použitia, alebo nie sú priamo výbušinou. Tak to nazvem, nie sú priamo smrtiacou zbraňou. A tam by to určite mohlo byť efektívnejšie. Čo sa týka ostatných, riešime každý problém, kedy sa firma na nás obráti. V zásade Zväz obranného priemyslu na Slovensku je našou partnerskou organizáciou, s ktorou komunikujeme vlastne na dennej báze o všetkých problémoch jednotlivých uchádzačov o licencie. A rovnako si myslím, že aj Ministerstvo hospodárstva je relatívne flexibilné v tom, akým spôsobom postupuje. Takže určite urobíme ešte jedno kolečko s Ministerstvom zahraničných vecí v súvislosti s tým spätným overovaním tých certifikátov konečného užívateľa, aby sme ešte zvýšili možnosť úspechu našich firiem, pretože každá desatina percenta rastu hospodárskeho je pre nás momentálne veľmi dôležitá. Ďakujem. Ďakujem, pán minister a podpredseda vlády. Ďalšou

Veľmi pekne, pani poslankyňa, za vašu otázku. Musím povedať, že mňa vždy poteší, keď sa v rámci hodiny otázok dozviem, že som popri všetkých povinnostiach už menovaný aj za ministra financií. Je to síce novinka, o ktorej som doteraz nevedel, ale beriem to z vašej strany ako prejav dôvery. No pre poriadok, tak som minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. A to ale neznamená, teda znamená to, že rozhodovanie o paušálnych náhradách nepatrí do mojej kompetencie. To ale neznamená, že by som sa vyhýbal tejto téme a rád vám na to odpoviem, ale naozaj, aj keby som prijal akékoľvek ja rozhodnutie, tak to asi by znamenalo, ako sa zvýši alebo zníži hladina v Dunaji, ktorý tade preteká, aj keď, keď je vysoká, tak minister Taraba sa teší, pretože Vodohospodárska výstavba vtedy zarába viac peňazí a to ide pekne do štátneho rozpočtu pre našich občanov. Ocenil by som však, keby v tejto téme bolo naozaj viac pragmatizmu ako populizmu. Pretože v tejto debate by sme sa mohli naozaj posunúť niekde inde a nielen baviť sa ohľadom symbolických nejakých súm, ale aby sme sa bavili o konkrétnych riešeniach, ktoré zvyšujú kvalitu života ľudí na Slovensku. Mňa veľmi mrzí, že vaša filozofia je skôr taká ruská, viete. Nechcete, aby sa ľudia mali lepšie, ale chcete, aby sa iní mali horšie. A je úplne jedno, že ani po zmrazení náhrad nebudú ministri ani Migál, ani Kaliňák, ani Tomáš, ani nikto v tejto sále, ani vy, pani Holečková, trieť biedu. Vás to však nezaujíma, vďaka čomu budú ľudia na Slovensku žiť lepšie. Ja sa sústreďujem práve naopak na to, aby sa ostatní mali lepšie, aj preto robíme všetko preto na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, aby do slovenských regiónov prúdili milióny eur. Len za moje pôsobenie za rok na ministerstve MIRRI sme podstatne zvýšili čerpanie eurofondov z nejakých 4 %. Dnes je to viac ako 15 % a to nie je konečné číslo, pretože to číslo sa bude zvyšovať. Zachránili sme 700 miliónov €, ktoré hrozili vďaka nekompetentnému nastaveniu tohto celého Programu Slovensko, ktoré hrozili, že vrátime do Bruselu. No a zároveň chystáme nové programové obdobie, ale takisto robíme všetko preto, aby nám neušiel vlak s umelou inteligenciou, čiže snažíme sa naozaj robiť všetko. A musím vám naozaj úprimne povedať, že všetky moje paušálne náhrady, ktoré dostávam, miniem na Slovensku. Miniem ich napríklad na ubytovanie, keďže cestujem pravidelne po regiónoch a podporujem takto napríklad hotelové zariadenia, v ktorých bývam, keď pracovne navštevujem regióny, mestá, obce po celom Slovensku. A ja by som od vás, pani poslankyňa, ako členky pravicovej strany naozaj čakal, že prídete s lepším riešením pre slovenské financie, ako je zmrazenie paušálnych náhrad. Pekne ďakujem, pán minister. Doplňujúca otázka.

Vďaka za odpoveď, pán minister. Áno, len nejaká chybička sa vlúdila, ale možno je to v kontexte toho, že sa často teraz hovorí o nejakej rekonštrukcii vlády, tak možno nejaké vizionárske označenie. Ale teraz k tej otázke, k problematike. No, v tomto sa zhodneme, že ja by som bola tiež veľmi rada, keby tu na bode Národnej rady sa venujeme veciam, ktoré ľuďom život na Slovensku zlepšujú. Žiaľ, za obdobie tohto parlamentu som to nezažila, pretože naozaj my sa tu bavíme o veciach, ktoré ľuďom život nezlepšujú, naopak, zhoršujú. A príde mi v kontexte toho, že tu máme milión ľudí, ktorí žijú na hranici chudoby. Možno vám sa to zdá nejaké symbolické gesto. Ja si myslím, že takéto symbolické gestá sú aj v politike veľmi dobré a vhodné, a práve voči bežným ľuďom ja to pokladám za gesto, keby boli ministri schopní si zmraziť aj tie paušálne náhrady. A ja vôbec nejakým spôsobom teraz nevediem debatu o výške platov. To myslím, že to je na inú, inú debatu, ale v kontexte toho, ako sa majú ľudia.
===== Gesto, keby boli ministri schopní si zmraziť aj tie paušálne náhrady. A ja vôbec nejakým spôsobom teraz nevediem debatu o výške platov. To myslím si, že to je na inú inú debatu, ale v kontexte toho, ako sa majú ľudia na Slovensku, čo všetko ste im po tom nakladli na ramená, tak mi príde, že je to minimum, čo môžu ministri tejto vlády urobiť. Bez ohľadu na to, ako používate tie paušálne náhrady. Ďakujem veľmi pekne. Nech sa páči, pán minister, čas na odpoveď.

Pokiaľ príde takáto iniciatíva zo strany Národnej rady, ja ju nijako blokovať nebudem. Pokiaľ príde takáto iniciatíva zo strany vlády, to tiež blokovať nebudem a samozrejme sa tomu prispôsobím, ale viete, pani poslankyňa, ja som strávil tieto dva dni teraz v mojom naozaj intenzívnom pracovnom programe a môžem to porovnať, pretože sedel som takmer dva roky v poslaneckej lavici a viem, že môj život sa úplne otočil a strávil som dva dni v Národnej rade a musím, musím povedať, že nie že zmraziť paušálne náhrady, ale niektorým poslancom pri tom, čo tu predvádzajú v Národnej rade, netýka sa to vás, neberte to osobne, ale niektorým poslancom by som celý plat zobral a dal ich na oveľa perspektívnejšie a prosperujúcejšie záležitosti ako za to, čo tu predvádzajú pod parlamentným balkónom alebo sedia tam v kúte hanby. Mňa to veľmi mrzí, že to tak je, ale pokiaľ to takto bude v Národnej rade, tak naozaj Slovensko ako krajina sa nedopracuje nikam.

Aj pán poslanec za otázku. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za tú otázku, pretože je to téma, ktorej sa naša diplomacia zaoberá dlhodobo aj naše vlády, pretože nám záleží na tom, aby to ohnisko, ktoré sme mali v Európskej únii, napriek tomu, že tu žijeme 81 rokov v mieri, prešlo vojnovým konfliktom a myslíme si, že tieto krajiny by sa mali stať členskými krajinami Európskej únie, keď splnia kritériá. A aby všetky ešte tie reziduá alebo historické boľačky, ktoré sú tam, aby sa riešili za tým spoločným stolom a nie, že sa tam budú navzájom nejakým spôsobom napádať. A toto robíme, preto som veľmi rád prijal aj pozvanie Francúzska a Rakúska na tejto konferencii, kde som mal možnosť v prítomnosti odborníkov, bývalých diplomatov, ktorí pôsobili v tomto regióne, povedať naše stanovisko a naše kroky, čo chceme robiť ďalej. Ja už som spomínal, že krajinám západného Balkánu bolo prisľúbené členstvo v Európskej únii potom, ako napĺňajú samozrejme kritériá. Avšak v tom čase, odkedy im to bolo sľúbené, tak prešlo množstvo zmien a rôznych prekážok politických alebo aj technických a výsledok je taký, že dnes tieto krajiny sa nie sú schopné dopracovať k členstvu, napriek tomu, že mnohé veci dokázali urobiť. To je napríklad Srbsko, ktoré má celú kapitolu pripravené, ale z politických dôvodov sa nepokračuje ďalej. Chápem z jednej strany, že to je aj možno problém toho dialógu medzi Kosovom a Srbskom, ale to by nemalo byť v tomto prípade spájané. Ale Severné Macedónsko je taký dobrý príklad, že 20 rokov je odvtedy, čo sa začal prístupový proces a dnes zastali na novele ústavy, ktorá sa nedá prekonať. Ja chápem, že je to problém, ale musíme ho nejako vyriešiť. Preto sa snažíme o to, aby aspoň jedna krajina zo západného Balkánu sa dostala do Európskej únie po Chorvátsku. A aby sme dali signál tým ostatným, že to má zmysel, aby tá frustrácia, ktorá sa postupne v západnom Balkáne rozširuje, klesla, pretože už ako keby neverili tomu, že sa stanú členskými krajinami Európskej únie. Preto venujem moju pozornosť tým, ktorí môžu napredovať. Bol som na návšteve Severnej, pardon, Čiernej Hory. Rovnako boli kolegovia z Čiernej Hory u nás. Tam sú naozaj najďalej podľa môjho názoru a som presvedčený, že majú šancu podľa toho svojho hesla, že 28. člen v 28. roku sa stať, pretože také heslo majú. Uzavreli 14. kapitolu z 33. Budúci rok, myslím si, že sú schopní uzavrieť ďalšie a to isté je aj s Albánskom. Preto poriadame v rámci S3 slavkovského formátu cestu spoločne s ministerkou zahraničných vecí Rakúska a ministrom zahraničných vecí Česka do Albánska, kde ich chceme podporiť v tomto integračnom procese, pretože rovnako sa dostali po Čiernej Hore už pomerne ďaleko. A chceme im pomôcť. No ale, pán minister, musím vás zastaviť, čas uplynul. Aj v iných oblastiach, ako je usporiadanie priateľov západného Balkánu 12. mája tu na Slovensku, kde ich budeme hostiť a budeme riešiť praktické problémy. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem, pán minister. Čas určený.

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, za slovo, vážený pán spravodajca, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Pravidelne na základe ústavného zákona č. 397 z roku 2004 predkladá Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí materiál do Národnej rady. A to je správa, výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za ostatný rok, to znamená za rok 2025. Táto správa bola prerokovaná aj vládou Slovenskej republiky na 130. schôdzi a bolo to 4. marca 2026. Cieľom tejto správy je zosumarizovanie najdôležitejších iniciatív a udalostí v európskej agende za rok 2025 a poukázať na presadzovanie slovenských národnoštátnych záujmov v rámci jednotlivých politík Európskej únie, ale aj podpory samotnej Európskej únie v jej napredovaní a odstraňovaní podľa nášho názoru chýb alebo zlých rozhodnutí, ktoré vedú Európsku úniu do slepej uličky. Materiál je rozdelený do troch častí. Prvá sa zaoberá hodnotením pôsobenia Slovenskej republiky v Európskej únii z pohľadu napĺňania našich najdôležitejších politických príležitostí. Tá druhá časť, nosná, je podrobnejšia a venuje sa výkonu európskych politík z pohľadu jednotlivých gestorských rezortov, pretože všetky rezorty majú svoje gestorské rezorty v rámci Európskej únie alebo rady, na ktorých sa zúčastňujeme. A preukladáme politiky Európskej únie. No a tá tretia časť sa venuje personálnemu zastúpeniu Slovenskej republiky, presnejšie občanov Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie. My sme si zadefinovali v našom programovom vyhlásení vlády jednoznačné stanovisko, ktoré je nemenné, že Európska únia je náš životný priestor. A že to, že budeme niekedy aj kritickí voči Európskej únii, neznamená, že sme proti nej, ale myslíme si, že to, čo sa deje, nie je správne a chceme, aby sa to napravilo a viesť o tom diskusiu a netváriť sa, že sa také niečo nedeje. Množstvo takýchto aktivít robíme na pôde Európskej únie. Ja som ich aj v otázkach od poslancov Národnej rady v hodine otázok odpovedal, či už je to v napĺňaní takzvaného Green Dealu, konkurencieschopnosti, sebestačnosti, cenách energií, ktoré nám odoberajú konkurencieschopnosť, ale rovnako máme aj nejaký pohľad na agendu, ktorá je pravidelne prerokovávaná tiež v rámci Európskej únie, a to je napríklad konflikt na Ukrajine.
===== Sebestačnosti, cenách energií, ktoré nám odoberajú konkurencieschopnosť, ale rovnako máme aj nejaký pohľad na agendu, ktorá je pravidelne preočkovaná tiež v rámci Európskej únie a to je napríklad konflikt na Ukrajine a na Blízkom východe a pôsobenie Európskej únie v rámci tejto geopolitiky, ktorej súčasťou sme aj my ako Slovenská republika. Záleží nám na tom, aby naše vzťahy boli na partnerskej úrovni založené na rešpekte a to sa snažíme presadzovať v rámci Európskej únie aj s tretími krajinami, kde podporujeme mnohé aktivity, ktoré súvisia s voľným obchodom, ochranou investícií, strategickými partnerstvami, s ktorými uzatvára Európska únia tieto dohody a majú v konečnom dôsledku napomôcť aj Slovenskej republike. Rovnako je to otázka transatlantického vzťahu a našej bezpečnosti a obrany s tým, že potrebujeme mať jasno, ako budeme mať pod kontrolou aj strategické komunity. A rovnako aj implementáciu klimatickej agendy. Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby som vymenoval niektoré hlavné priority, na ktoré slovenskí zástupcovia v uplynulom roku kládli dôraz pri rokovaniach v Bruseli. A medzi ne patrí. Po prvé, presadzovanie suverénnych postojov v národných záujmoch Slovenskej republiky vo všetkých aspektoch fungovania Európskej únie. Tu je len krátky príklad. Viete veľmi dobre, že nakupovanie energetických komodít je to suverénne právo každej členskej krajiny Európskej únie, ale bohužiaľ dnes máme iný prístup, ktorý sa napríklad pretavil do legislatívy takzvanej Repower, ktorá obmedzuje naše právo, a preto sme sa postavili a jasne zadefinovali, povedali našim partnerom, že toto si myslíme, že nie je správne. Pretože nás to poškodzuje a myslíme si a myslím si, že sú o tom presvedčení aj iní, že to poškodzuje samotnú Európsku úniu a jej konkurencieschopnosť. Druhý bod je posilňovanie konkurencieschopnosti, ktorú som teraz spomínal, európskeho priemyslu s dôrazom na podporu automobilového sektora a energetickej náročnosti priemyslu. Poviem príklad, ktorý riešime, a to je obnovenie napríklad výroby hliníka, ktorá bola zastavená práve preto, že napriek tomu, že vyrábame vďaka pomerne dobrému mixu elektrickú energiu v cenách, ktorá je prijateľná, ktorá je konkurencieschopná, ale tým, že máme nastavený spoločný trh s elektrickou energiou a tento trh je riadený lipskou burzou, tak naši podnikatelia nakupujú dvojnásobne drahšie túto elektrickú energiu a z tohto dôvodu aj mnohí investori sa rozhodujú, že odchádzajú preč. Ale to je nielen náš problém. To je problém aj Nemecka. Lebo aj Nemecko čelí obrovskému problému odchodu a odlivu kapitálu do Spojených štátov amerických a inde, pretože majú problém s cenou elektrickej energie. V tomto sme maximálne aktívni a hľadáme spojencov. Čo sa nám aj darí. Napokon je to aj otázka napríklad zákazu výroby spaľovacích motorov do roku 2035, kde sa ukazuje, že mnohí zistili, že to nie je dobrý nápad a že nás to oslabuje. Tu všade budeme podporovať konkurencieschopnosť a väčšiu flexibilitu, aby sme to nechali na určité obdobie dlhšie a neoslabovalo nás to. Po tretie, je to konzistentný prístup v otázke energetickej bezpečnosti a Repower, čo som už aj spomenul. Po štvrté, presadzovanie rovnováhy medzi posilňovaním konkurencieschopnosti a implementáciou klimatickej agendy. Rovnako som to spomenul. Po piate, dôraz na zachovanie dostatočných zdrojov na tradičné politiky, kohéznu a spoločnú poľnohospodársku politiku v rámci rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci. Po slovensky povedané aj pre tých, čo nás sledujú, o rozpočte Európskej únie na obdobie 2028 až 2034. Tu je návrh, ktorý jednoducho nám nevyhovuje. Úplne mení pozície. A je ohrozená predovšetkým spoločná poľnohospodárska politika a naši poľnohospodári, ktorí z toho majú profitovať. Nielen to, že stále sme na úrovni 80 % priemeru platieb v porovnaní s poľnohospodármi v západnej Európe, čo je pre nás neprijateľné, ale aj to, že sa zhoršuje situácia pre podnikateľov, že sa dávajú stropy, ktoré sú limitované napríklad výmerou. A tým je daný nejaký strop, ktorý už nie je možné prekonať a toto je pre nás neprijateľné. Preto sme sa rozhodli, že spoločne s ďalšími krajinami, je to tuším 16 krajín, priateľov kohézie, chceme spoločne pôsobiť počas tohto obdobia, kedy sa rokuje o viacročnom finančnom rámci, aby sme sa vrátili k tomu, čo je pre nás a pre ostatných kolegov z iných krajín, ktoré som spomenul, priateľov kohézie, prijateľnejšie. Po šieste, odmietnutie prípadného rušenia práva veta. O tom nemusíme viac hovoriť. Toto je pre nás jednoducho neprijateľné. Napriek hlasom, či už je to z Holandska a hocikde inde, myslíme si, že ak by právo veta v otázkach, v ktorých ešte stále právo veta platí, sa zrušilo, tak by to bolo podľa nášho názoru koniec Európskej únie takú, akú sme ju poznali. Posledné, dôraz na dodržiavanie medzinárodného práva v konfliktoch, ktorých sme svedkami. Tam máme jasný názor aj na mierové riešenie v rámci konfliktu a vojny na Ukrajine a toto budeme konzistentne tvrdiť a pritom obhajovať aj naše národnoštátne záujmy, ktoré s tým súvisia. Po ôsme, dôkladné posudzovanie nových a existujúcich sankčných návrhov tak, aby neboli ohrozené ekonomické záujmy Slovenskej republiky, a po deviate, presadzovanie vyváženého objektívneho prístupu Európskej komisie pri posudzovaní stavu právneho štátu v krajinách EÚ a to aj v kontexte rokovaní o návrhu viacročného finančného rámca. Odmietame akýkoľvek dvojaký meter, aby tu práve agenda právneho štátu bola zneužívaná. Našom prípade sme boli toho svedkami, aj s veľkým príspevkom práve opozície, ktorá chodila a donášala na vlastnú Slovenskú republiku namiesto toho, aby sa snažili veci riešiť. A toto jednoducho odmietame, preto sme otvorení a diskutujeme otvorene a myslím si, že sa nám to darí, pretože mnohé veci aj v hodnotení právneho štátu voči Slovenskej republike boli prehodnotené Európskou komisiou, príslušným DG a to si myslím, že je tá konštruktívna práca, o ktorej hovoríme. Dámy a páni. Všetky tieto body, ktoré som zhrnul do tých deviatich, hovoria o širokom spektre všetkého, čo v tej európskej agende robíme. A je tam množstvo ešte ďalších menších agiend, ktoré sa viac alebo menej týkajú Slovenskej republiky a tam sme rovnako solidárni. A snažíme sa pristupovať k tomu partnersky. Ak to síce nie je naša agenda, napríklad rybolov, ale máme empatiu voči krajinám, v ktorých je to agenda, snažíme sa počúvať ich argumentáciu a riešiť pozitívne tieto veci. Veľká téma je bezpečnosť, kde sa aktívne zúčastňujeme na ponúknutých mechanizmoch, ktoré boli z Európskej únie a Európskej komisie prednesené. Tam sa aj aktívne zapájame do týchto programov, ako je napríklad program SAFE, kde Ministerstvo obrany sa prihlásilo do tohto programu, pretože myslíme si, že je to dobrá myšlienka, že majú krajiny Európskej únie, ktoré majú zbrojársky priemysel, predovšetkým kooperovať spoločne, podporovať sa aj z Európskej únie, namiesto toho, aby sme dávali pracovať tieto finančné prostriedky krajinám tretieho sveta alebo nebodaj do Spojených štátov amerických, keď si to dokážeme vyprodukovať sami. Máme k tomu expertízu, máme k tomu zručnosti, vzdelaných ľudí a dnes sa aj ukazuje, že práve obranný priemysel je jeden z významných zdrojov ekonomického rastu a sme v tomto rešpektovaným partnerom nielen v rámci Európskej únie, ale aj v rámci celého sveta, kde chodíme v rámci našich aj ekonomických misií. Akčný plán pre európsky automobilový priemysel, ktorý Európska komisia predložila na jar 2025 s cieľom pomôcť automobilovému priemyslu, bol takisto aj na základe našej intervencie a predsedu vlády Roberta Fica na radách, kde sme túto tému otvárali aj s partnermi, ako je napríklad Nemecká spolková republika alebo Spolková republika Nemecko, pretože toto je pre nás absolútne kľúčový partner, ale nielen pre nás, ale pre všetkých, pretože je to motor Európskej únie a my potrebujeme, aby sme rástli a nie upadali. A tam sa snažíme pomáhať si navzájom. Osobnú samozrejme pozornosť venujeme hraniciam s Ukrajinou, ale aj s ostatnými krajinami, ale keďže Ukrajina je priamo susediaca krajina, pristupujeme k tomu naozaj veľmi empaticky, pomáhame humanitárne Ukrajine a v rôznych projektoch, kde zapájame aj fondy Európskej únie. Viete, že sme prvá krajina, ktorá získala finančné prostriedky z takzvaného nástroja pre podporu Ukrajiny, energetickú podporu, kde 101 miliónov by sme mali z európskych fondov práve v energetickej oblasti prostredníctvom našich firiem, ale aj našej agentúry SIEA. Toto sú príklady, ktoré jasne hovoria, že my vieme byť empatickí voči tým, ktorí sú v núdzi, ale zároveň očakávame, že budú empatickí aj voči našim záujmom a to osobitne v súvislosti s Ukrajinou jasne komunikujeme otvorene bez akýchkoľvek zakrytých agiend. Spoločná poľnohospodárska politika, ktorú som spomínal, ešte raz ju chcem zdôrazniť, je pre nás kľúčová. Tam sme veľmi aktívni v rámci tej koalície priateľov kohézie a myslím si, že sa nám podarí vyrokovať to, čo by sme mohli zvrátiť v súčasnosti s Európskou komisiou, čo nie je podľa nášho názoru dobre nastavené. Viete, že ten balík finančných prostriedkov je v tomto prípade pre to budúce programové obdobie rekordný. Je to 1,9 bilióna €, čo je 1,26 % hrubého národného dôchodku Európskej únie. To sú obrovské finančné prostriedky, ktoré budú aj smerované do bezpečnosti a do obranného priemyslu, ale nemôže to byť na úkor spoločnej poľnohospodárskej politiky tak, aby naši poľnohospodári neboli takpovediac druhoradí, pretože v prvom rade nám záleží, aby sme sa vyrovnali s platbami, ale zároveň, aby ich to nepoškodzovalo. No a ešte sa dotkneme tej tretej oblasti, o ktorej som hovoril. Každá krajina v rámci Európskej únie má stanovené nejaké kvóty, čo sa týka počtu občanov, ktorí by mali v štruktúrach Európskej komisie a Európskej únie pracovať. My máme rovnako stanovené kvóty, ale tie kvóty sa nie vždy úplne napĺňajú, pretože to nie je jednoduché tie kvóty naplniť, čiže jednoducho prídeme a povieme, tu chceme nejakého nášho zamestnanca. Oni sa musia uchádzať o tieto pozície, sú na to výberové konania. A veľakrát sa stáva, že neuspejú v tých výberových konaniach, lebo tie väčšie krajiny si presadzujú svojich. Na jednej strane hovoria o tom, že mali by sme sa pokúšať presadzovať viac našich občanov, ktorí by mali byť aktívni, ale na druhej strane nám to neumožňujú, ale je to otázka vedenia dialógu, rozhovoru. V súčasnosti je to číslo niekde na úrovni 880 občanov Slovenskej republiky, ktorí pracujú v štruktúrach, plus-mínus, ale stále to ešte nenapĺňa tie kvóty. Preto sme rozbehli viacero programov, kde edukujeme tých, ktorí sa chcú uchádzať o tieto výberové konania v rámci nášho ministerstva, aby sme im ukázali, ako to celé funguje, aby boli viacej pripravení, dokázali uspieť v tých výberových konaniach a samozrejme, že využívame aj diplomaciu v rámci Európskej únie na to, aby sme vybalansovali aj tento náš podiel. Samozrejme, že títo pracovníci, ktorí sú tam, musia predovšetkým napĺňať agendu Európskej únie, ale ako to už býva, keďže sú to občania Slovenskej republiky, tým pádom môžu aj prispievať viac pre agendy, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky. A to si myslím, že je pridaná hodnota, ktorá nielen môže byť pre nás, ale aj pre samotnú Európsku úniu, pretože ja si trúfam povedať, že naši, ktorí sa presadia v týchto výberových konaniach, sú špičkoví, výborne jazykovo vybavení, avšak veľakrát sa stáva, že nedokážu sa v tom súboji tých súperov väčších krajín presadiť, ale je to cesta, na ktorej sme a my budeme pokračovať v nej, aby sme posilňovali postavenie v štruktúrach aj našich občanov. 10:00 Vážený pán predsedajúci, toľko na úvod k výročnej správe o Európskej únii a našom členstve v Európskej únii. Ďakujem. Ďakujem, pán minister. Teraz prosím spravodajcu z výboru pre

A už to ide. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1272 z 18. marca 2026 bola táto výročná správa pridelená na prerokovanie Výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor pre európske záležitosti uznesením č. 110
===== 2 z 18. marca 2026 bola táto výročná správa pridelená na prerokovanie Výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor pre európske záležitosti uznesením č. 110 z 15. apríla 2026 odporučil Národnej rade vziať túto správu na vedomie a určil ma ako spravodajcu výboru pre uvedenú tlač. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tejto prerokúvanej výročnej správe pod tlačou 1199. Ďakujem pekne. Ďakujem. Keďže ide ale o zlúčenú

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, aj vzhľadom na tú účasť aj zo strany opozície verím, že tým pádom môžeme hovoriť, teda pardon, je tu niekoľko kolegov aj z Európskeho, aj zo zahraničného výboru zo strany Progresívneho Slovenska, ale keď tak pozerám celú celkovo. Chcem tým povedať, že hádam to signalizuje, že teda nebude príliš široká rozprava ani k spomínanej výročnej správe Slovenskej republiky a jej činnosti ako člena Európskeho spoločenstva, ktorú pred chvíľou predniesol pán minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Napokon sme o nej rokovali na Európskom výbore včera na zasadnutí a myslím si, že bola prijatá vcelku pozitívne zo strany všetkých klubov. Nakoľko správa o činnosti Európskeho výboru sa týka minulý rok, ako vieme, teda väčšinu toho roka až do 11. decembra predsedal Európskemu výboru kolega poslanec Ján Ferenčák, ale následne som bol poverený zastupovať na pozícii predsedu Výboru pre európske záležitosti. Ja, dovoľte mi povedať možno niekoľko faktov o tej činnosti napriek tomu, že tú správu máte pred sebou, je relatívne rozsiahla, ale myslím si, že sme si všetci vedomí, najmä my, čo sme členovia, že teda Európsky výbor sa naozaj teší špecifickému postaveniu z hľadiska všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky v rámci svojich kompetencií a najmä možno v rámci aktuálneho stavu zahraničnej politiky, geopolitiky, problémov s dodržiavaním humanitárneho práva, problémov s dodržiavaním bezpečnostných otázok, medzinárodného práva, ale aj mnohých kontroverzných diskusií v téme kohéznej politiky Európskej únie, ktorých sa takisto dotkol aj pán minister zahraničných vecí Juraj Blanár v predchádzajúcom úvodnom slove. No a v neposlednom rade aj kontroverzné otázky dodržiavania subsidiarity z pohľadu teda jednotlivých členských štátov Európskej únie a ich záujmov. No a nemenej dôležité sú spomínané aj rozpočtové a politické priority členských štátov, ako aj otázka dodržiavania národných záujmov členských krajín Európskej únie aj na úkor možno záujmov iných krajín, ktoré teda členmi v Európskom spoločenstve Európskej únie aspoň nateraz nie sú. Takže mi dovoľte aspoň niekoľko sumarizačných faktov ohľadom minulého roku a činnosti Európskeho výboru alebo teda takzvaného VZ Národnej rady. Takže v sledovanom období, čiže od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025, vzal ten náš Európsky výbor na vedomie 718 nových návrhov aktov v zmysle samozrejme daných paragrafov zákona o rokovacom poriadku. Výbor taktiež zobral na vedomie 264 predbežných stanovísk, ktoré mu boli doručené v lehote podľa rokovacieho poriadku, teda § 58. Z celkového počtu 885 návrhov aktov Výbor Národnej rady pre európske záležitosti pri piatich z nich požiadal o stanovisko iný výbor v zmysle rokovacieho poriadku. Informácie o všetkých doručených návrhoch právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie obsahuje teda systém sledovania európskych záležitostí, ktorý, ako my vieme, ale teda môžeme takto informovať aj širšiu verejnosť, je verejne dostupný a umiestnený na webovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky. Prostredníctvom daného informačného systému je teda prístup k informáciám o záväzných právnych aktoch a iných aktoch o Európskej únii, ako aj predbežným stanoviskám k tým jednotlivým návrhom, ktoré sme prerokovali. Výbor pre európske záležitosti rokoval v sledovanom období a prerokoval informácie a schválil stanoviská Slovenskej republiky k viacerým zasadnutiam Európskej rady a Rady Európskej únie. Máme ich v materiáli vymenované všetky s jednotlivými termínmi uskutočnenia a rokovania. Dovoľte mi len zhrnúť, keď ich tak vidím v odrážkach v rámci Európskej rady, ktorá sa týka teda napríklad pána ministra zahraničných vecí. Sme za minulý rok boli, pardon, tá sa týka premiéra. To sú hlavy štátov, tak to bolo šesť jednotlivých mimoriadnych zasadnutí alebo riadnych zasadnutí, kde Európsky výbor schvaľoval dané informácie a pozície, v našom prípade predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica za ostatný rok. Jedenkrát to bola Rada Európskej únie pre životné prostredie s daným materiálom a diskusiou na našom výbore. Jedenkrát Rada pre všeobecné záležitosti a tu sa dostávam. Áno, päťkrát sme za minulý rok mali hosťa, ktorý predstavoval stanoviská vlády, respektíve Ministerstva zahraničných vecí v osobe ministra zahraničných vecí Juraja Blanára pred radami Európskej únie pre zahraničné veci, tzv. FAC. K ostatným zasadnutiam Rady Európskej únie boli stanoviská Slovenskej republiky schválené formou takzvanej tichej procedúry, keďže vieme, aj to je legitímna forma v zmysle čl. 2 ods. 4 ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. No a ešte sa dotknem okruhu, ktorý som naznačil teda v úvodnom mojom slove v prvých vetách. Takže v súvislosti so súladom návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity Lisabonská zmluva z roku 2009 zaviedla mechanizmus kontroly subsidiarity, umožňujúci národnému parlamentu Európskej únie prijímať odôvodnené stanoviská v prípade nazdávania sa, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie porušuje zásadu subsidiarity. V sledovanom období, to znamená za ten minulý rok, Výbor pre európske záležitosti toto právo uplatnil pri návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska, zlepšení monitorovania možných energetických závislostí a o zmene nariadenia Európskej únie 2017/1938. Čo sa týka politických dialógov, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti v sledovanom období prijal šesť uznesení, ktoré sa následne zasielali príslušným európskym inštitúciám. Išlo napríklad o uznesenia k politike súdržnosti Európskej únie po roku 2027, zastaveniu tranzitu zemného plynu cez územie Ukrajiny a jeho dopadu na Slovensko a Európsku úniu, prioritám Slovenskej republiky vyplývajúcim z pracovného programu Európskej komisie na rok 2025, aktuálnemu vývoju v obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, podpore rozvoja geotermálnej energie na Slovensku a v Európskej únii a aktu agresie Ruskej federácie voči Poľskej republike. My členovia si pamätáme na všetky jednotlivé znenia v týchto prípadoch, o ktorých sme hlasovali a ktoré sme schvaľovali. Posledná zmienka, okrem tohto, Výbor pre európske záležitosti prerokoval zameranie činnosti veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belgickom kráľovstve a Luxemburskom veľkovévodstve, Českej republike, Dánskom kráľovstve, Nórskom kráľovstve a na Islande so sídlom v Štokholme, Nemeckej spolkovej republike a Maďarsku. Zároveň prerokoval aj stretnutia premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom a ďalšie kroky Slovenskej republiky vyplývajúce zo zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu a revíziu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Čo sa týka všetkých ostatných aktivít Európskeho výboru, niekedy zlúčenými aj s partnerským Výborom pre zahraničné veci, či už na pôde Národnej rady Slovenskej republiky alebo na iných pôdach v zahraničí na formátoch stretnutí reprezentantov týchto výborov a najmä Európskeho výboru, členov parlamentov členských krajín v prípade tzv. hosťujúcich alebo pristupujúcich kandidujúcich krajín. Tak tam všetky detailné informácie, kde členovia výboru reprezentovali, s kým rokovali a o akých záležitostiach, sa už môžete dočítať v zvyšných častiach spomínanej výročnej správy o činnosti Európskeho výboru za minulý rok, pán predsedajúci. Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán Oravec.

Za slovo, pán podpredseda. No tak, pán poslanec Hazucha, ste nemuseli byť nedočkaví a pýtať sa na toto na hodine otázok a zbytočne tak zdržovať čas a mohli ste sa dozvedieť o tých najdôležitejších udalostiach v EÚ agende. Práve teraz, alebo ešte jeden taký spôsob je, že ste si mohli prečítať predkladaný materiál, lebo ja som to teda považovala za absolútne zbytočné, že sme o tom hovorili aj na hodine otázok, keď teraz máme o tejto veci rozpravu. Nehnevajte sa. A pán minister, ja by som vás poprosila nabudúce prísť na výbor, keď prerokúvame teda výročnú správu o členstve EÚ a nielen poslať štátneho tajomníka. Tak, formality máme za sebou, tak idem k obsahu. EÚ je momentálne ako kôl v plote. Nikto nás neberie vážne a nemáme žiadny vplyv na svetové dianie. Brusel je v zajatí ideologického fanatizmu, ktorý ničí európsky priemysel a poľnohospodárstvo. Európska únia je v stave klinickej smrti, ak sa nezačne správať k členským štátom s rešpektom. Vidíme len diktát veľkých štátov, ktoré sa snažia zneužívať menšie krajiny na svoje ciele. Inštitúcie EÚ sú plné úradníckych darmožráčov, ktorí netušia, ako vyzerá reálny život v členských štátoch. Sankcie proti Rusku sú čisté šialenstvo, ktoré poškodzuje viac nás než tých, ktorých majú potrestať. EÚ sa zmenila na vojnovú štváčovňu namiesto toho, aby hľadala mierové riešenia. Brusel chce, aby sme sa poddali kolektívnej psychóze v otázke vojny na Ukrajine. Slovenská vláda nebude skákať tak, ako pískajú v Bruseli. Len aby sme sa páčili vojnovým jastrabom. Európska komisia sa správa ako inkvizítor, ktorý trestá štáty za to, že majú vlastný názor. Nenecháme sa vydierať Bruselom cez eurofondy len preto, že chránime slovenské záujmy. To, čo predvádza Európsky parlament, je často len politický cirkus bez akéhokoľvek obsahu. EÚ sa snaží o likvidáciu veta, čo je priamy útok na suverenitu malých krajín. Vedenie EÚ je odtrhnuté od reality a žije v bubline, ktorá s občanmi nemá nič spoločné. Potrebujeme vymeniť týchto neschopných lídrov, ktorí ženú Európu do ekonomickej priepasti. Ak bude takto pokračovať EÚ a nebude rešpektovať suverénnu politiku, tradície, historické korene, tak skape. A ak má skapať, nech skape. Asi vám všetkým došlo, koho som práve citovala. Všetky tieto vyjadrenia sú vyjadrenia slovenského premiéra Roberta Fica. A potom príde to slávne EÚ je náš životný priestor. Nuž, tak ho takýmto spôsobom nešpiňte, páni. A mňa zaujíma aj, čo o tomto životnom priestore hovoria vaši europoslanci, pán Kaliňák a pani Rodneveďová na diskusiách s názvom Európa bez filtrov. Ja keby som nemala čo robiť, tak tam idem a prečítam im túto výročnú správu. Pretože ja skutočne niekedy žasnem. Ja žasnem, ako to tu v tomto parlamente prebieha, o čom sa rokuje. Mimochodom, hneď po týchto bodoch sa vraciame k zlúčenej rozprave o zákonoch, ktoré vyžadujú ústavnú väčšinu, ktorú nemáte. A my napriek tomu tu strávime niekoľko hodín, možno dní, aby sme sa bavili o hlúpostiach, ako je napríklad predĺženie nášho volebného obdobia v tomto parlamente na päť rokov, tak akože páni, k tomu sa ešte potom vyjadrím, že či vy si zaslúžite päť rokov drania nohavíc v tomto parlamente, ale v poriadku. Čiže takéto všetky nezmysly, ale zároveň žasnem aj nad tým, čo je občas napísané v schvaľovaných textoch. A to je aj prípad tejto výročnej správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii. Začnem teda jedným z citátov. Aj v roku 2025 Slovenská republika pôsobila na pôde európskych inštitúcií konštruktívne a nezávisle. Presadzovala suverénne pozície v prospech občanov Slovenska a obhajovala záujmy Slovenskej republiky. Politickými prioritami pre vládu Slovenskej republiky boli najmä posilnenie konkurencieschopnosti, zníženie cien energií a podpora pre automobilový priemysel. Zastavím sa na chvíľočku pri slove konštruktívne. Ja nemám
===== Obhajovala záujmy Slovenskej republiky. Politickými prioritami pre vládu Slovenskej republiky boli najmä posilnenie konkurencieschopnosti, zníženie cien energií a podpora pre automobilový priemysel. Zastavím sa na chvíľočku pri slove konštruktívne. Ja neviem teda, že akú máte vy definíciu slova konštruktívne, ale za mňa to rozhodne nie je vydieranie. Že pri každom sankčnom balíku hovorím EÚ, že buď mi splníte toto, alebo ho nepodporím. A dnes ráno sme to videli na našom výbore. Čo sa týka 20. sankčného balíka. Hovoríte, že idete v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré hovorí, že podporujeme sankcie, keď nie sú, keď nemajú negatívne dopady na našu ekonomiku a hospodárstvo. Zároveň je v stanovisku ale napísané, že žiadame Európsku úniu, aby nám dala jasné garancie toho, že tento 20. sankčný balík nejakým spôsobom neohrozí mierové rokovania. No a potom potom na výbore sa navyše dozvieme od pána ministra zahraničných vecí, že sankčný balík budeme blokovať dovtedy, kým Ukrajina cez ropovod Družba opätovne nepustí ropu. Vy hovoríte, že správne. Ale to, čo máte napísané v PVV, tak to nie je správne tým pádom. To, že ste tu prijali uznesenie nezmyselné od Andreja Danka, ktoré hovorí, že sme proti všetkým sankciám, tak to bolo správne alebo nesprávne, páni? Každopádne vy si musíte stáť za tým, čo niekde píšete. Čo sa týka tej, toho konštruktívneho prístupu, tak opakujem, ja neviem, že či ísť na Radu s tým, že idem blokovať, ak mi nedáte toto alebo toto, je konštruktívne, alebo, že či je naopak konštruktívne podieľať sa na tom legislatívnom procese. A ešte sa dostanem napríklad k legislatíve RePowerEU. Nezávisle od koho, páni. Lebo ja mám taký pocit, že aj počas tej maďarskej kampane sme sa čo-to dozvedeli o tej slovenskej nezávislosti alebo o nezávislosti diplomacie. V prospech občanov Slovenska povedzte mi, tí páni, ktorí ste tak, tak vehementne ťahali zo sankčného zoznamu, za ktorých ste sa tak bili a ktorí sú občania Ruskej federácie alebo ďalších krajín, tretích krajín, tak ako toto bolo v prospech občanov Slovenskej republiky, že vy odtiaľ vyťahujete ruských oligarchov? A prosím vás, pán minister, vidím, že si robíte poznámky, to je super. To znamená, že asi pravdepodobne budete odpovedať, ale neodpovedajte mi Hanbálkom. Fakt, lebo Hanbál, pokiaľ viem, občan Slovenskej republiky, občan Európskej únie, ak to potvrdili, lebo týmto ste sa nás snažili obalamutiť aj na výbore, to jednoducho nie je odpoveď na to, aký záujem Slovenská republika má na tom, aby vyťahovala zo sankčného zoznamu ruských oligarchov. A to, že vás o to požiada Turecko, no tak očividne opäť raz plníte záujmy niekoho iného a nie tie slovenské. Pokračujem. Politické priority. Posilnenie konkurencieschopnosti. Tak ja by som skutočne chcela vedieť, že čo teda premiér Fico spravil ohľadom posilnenia konkurencieschopnosti Európskej únie a vôbec aj Slovenskej republiky v nej. Pretože ja mám taký pocit, že toto je nejaká taká mantra, ktorú stále využívate, o ktorej hovoríte, lebo všetko, čo sa prijíma na pôde Európskej únie, tak vlastne brzdí našu konkurencieschopnosť, ale to, že napríklad všetky tie daňové úniky, to, na čo vás upozorňovala EPPO a fakt, že Slovensko sa stalo daňovým rajom a že aj to brzdí konkurencieschopnosť, či už teda Slovenska alebo aj celej EÚ, tak to nejako od vás nepočujeme. Nehovoriac o tom, akým spôsobom tu ničíte naše firmy a že sa skôr vysťahujú za tie hranice, než aby mali budovať naše ekonomické blaho. Zníženie cien energií. Ja neviem, ale keby sme boli skutočne tým konštruktívnym, nezávislým a suverénnym partnerom, tak by sme možno prišli s nejakými riešeniami a neopakovali by sme stále dokola, nech EÚ už konečne niečo predloží. My čakáme od EÚ, aby to vyriešila. S čím ste, pán minister, prišli, čo ste dali na stôl, aby ste, aby tá Európska komisia už konečne konala? Aké boli požiadavky Slovenskej republiky? Vždy, keď sa na to pýtame, tak nedostávame žiadne konkrétne odpovede. Rovnako ako pre podporu pre automobilový priemysel, a to citujem stále z tej vašej správy. Pretože pokiaľ viem, tak my, keď sme žiadali od ministerky hospodárstva Sakovej, ale zároveň teda aj od premiéra, aby napríklad zriadili na pôde EÚ nejakú pracovnú skupinu, ktorá sa vtedy, keď prepukla kríza, potom, čo Donald Trump uvalil na EÚ clá, tak aby zriadili pracovnú skupinu, ktorá by sa špeciálne venovala automobilovému priemyslu, aby oni boli ten motor, to sa aj hodí celkom, aby oni boli tým motorom, ktorý toto bude žiadať, tak pokiaľ viem, to nespravili. Ak taká pracovná skupina existuje, tak preto, že bola zriadená práve tou zlou Európskou úniou. Dostávam sa teraz k jednej konkrétnosti. V rámci implementácie plánu na úplné ukončenie závislosti Európskej únie od ruských energií Európska komisia v máji 25 predstavila plán realizácie RePowerEU. Potom je tam opísaná pozícia Slovenska, čo sa týka tejto legislatívy. Ja by som vám tu chcela, keďže je to aj zlúčená rozprava s tými aktivitami výboru pre európske záležitosti, pripomenúť, akú hanbu sme si opäť raz spravili. Najskôr tu, na pôde samotného výboru, a potom aj, keď sme to odôvodnené stanovisko poslali do Európskej komisie. A ja som vás na to upozorňovala. Pretože niekto, a neviem, či to bol niekto na Úrade vlády, alebo či to bol nejaký minister, sa rozhodol, že toto bude agenda, ktorú si bude ťahať, boj proti RePowerEU a že prinesie na náš výbor odôvodnené stanovisko vlády, ktoré náš výbor iba tak opečiatkuje. Lenže táto kompetencia, a kolega Stuška to spomínal, týchto kariet alebo toho, že teda členské štáty posielajú stanoviská do Európskej únie, keď nesúhlasia s nejakým legislatívnym návrhom, tak tá kompetencia patrí výlučne národným parlamentom. Národným parlamentom, ktorí nemajú byť žiadni, žiadni poštári, ktorí pečiatkujú. A ja som vám to na tom výbore hovorila, že vy jednoducho musíte to stanovisko dať ako návrh stanoviska výboru a potom ho poslať. Tak čo sa tu dialo? Rýchlo sa prerušil výbor a išli ste to opravovať. Takto fungujete. Aj to, čo bolo popísané v tom stanovisku, veď Európska komisia nám na to dala jasnú odpoveď. Prišiel nám list, prišlo nám vyjadrenie, ktoré hovorilo: V podstate vy tomu absolútne na tom Slovensku nerozumiete. No tak vám ďakujem, páni a dámy. Ja sa už dva roky snažím vysvetliť aspoň nejaké základy, napríklad princípu subsidiarity. No žiaľ, ako taký hrach o stenu. Rovnako to bolo aj v prípade ETS 2. Opäť sme tam poslali stanovisko a opäť bola odpoveď z Európskej komisie. Žiaľ, na Slovensku tomu nerozumiete. Ďalšou oblasťou, o ktorej hovorí výročná správa, je oblasť migrácie. A mne teda príde pomerne zvláštne, sa priznám, že keď je teda migrácia tak obrovský problém, predpokladám, že sa aj zhodneme na tom, že je to problém, ktorý sa rieši aj na pôde Európskej únie a že skutočne to predstavuje, nazvala by som to takým, no, problémom jednoducho aj pre jednotlivé členské štáty, ale problémom, na ktorom hľadáme spoločné riešenia. Takže ako je to možné, že sme doteraz za tých 2 1/2 roka nemali ani raz ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka na výbore pre európske záležitosti, aby nám prišiel odprezentovať, aká je pozícia Slovenskej republiky voči migračnému paktu a voči všetkým textom, ktoré z toho vyplývajú. Mňa by tá pozícia skutočne zaujímala, pretože ja, keď s vami chodím do diskusií s pánmi z koalície, tak stále je to len o tom, že my sme proti migrácii, my sme proti migrácii. Ten prijatý migračný pakt hovorí presne to, čo hovoril Róbert Fico počas svojej tretej vlády. Žiadne povinné kvóty, a na tom sa zhodneme, ten pakt nie je o žiadnych povinných kvótach, ani len o kvótach, je o takzvanej solidarite. Solidarite, ktorá znamená, že každá členská krajina si vyberie, akým spôsobom bude participovať na tom spoločnom riešení migrácie. Že niekto napríklad poskytne nejaké technické zariadenia, že niekto bude lepšie chrániť vonkajšiu hranicu. Nemyslím niekoho ako Viktor Orbán, ale niekoho, kto ju bude skutočne chrániť. Že niekto bude viac participovať na tom, že ako sa kontroluje dokumentácia migrantov a podobne. Jednoducho, že každý členský štát, alebo niekto, kto nechce robiť nič z tohto, tak môže zaplatiť. O tomto je ten pakt. Toto je niečo, čo žiadal Róbert Fico. A v tomto texte sa píše: Slovensko zároveň uviedlo, že nebude dávať žiadnu ponuku solidarity. Čiže tretia vláda Róberta Fica volala po tom, aby bol tento princíp solidarity, aby sme si teda mohli vyberať, lebo áno, migrácia je spoločný problém a nemajú ho znášať alebo riešiť iba krajiny, ktoré sú na tej vonkajšej hranici a ktoré najviac postihuje práve tá migrácia najmä cez Stredozemné more, ako je Taliansko, Grécko, ale že sa na tom musíme podieľať všetci, áno? Ale zároveň teda my hovoríme, že nie, nebudeme. Tak ja tomu už skutočne nerozumiem, že vlastne aká je pozícia. A hovorím, ak je to priorita tejto vlády, tak ja by som očakávala, že pán minister sa postaví vždy pred Radu, ktorá o tomto rokuje, na náš výbor a príde s jasnými konkrétnymi požiadavkami alebo teda opatreniami, ktoré my ako Slovenská republika presadzujeme konštruktívne, suverénne a nezávisle na Rade. Žiaľ, to sa nedeje. Ďalšia z tém je samozrejme pôžička vo výške 90 miliárd. Slovensko spolu s Českom a Maďarskom deklarovali, že nebudú súčasťou tejto spolupráce. A dnes sme tu už rozoberali či už na hodine otázok alebo aj na výbore pre európske záležitosti, že či teda po tých úspešných maďarských voľbách bude Slovensko preberať štafetu, ako to avizoval premiér Fico, a či bude teda Slovensko blokovať túto 90-miliardovú pôžičku. No očividne sa tak nestane, ale ja sa priznám, že mňa šokovalo to, čo povedal pán minister na výbore pre európske záležitosti, lebo teda vraj z tejto 90-miliardovej pôžičky ide 60 na obranu a 30 na fungovanie Ukrajiny, na také tie bežné výdavky štátu. Tých 60 miliárd na obranu. Nebudú z toho, pán minister, náhodou profitovať aj naše zbrojárenské firmy? To je len taká rečnícka otázka. A nehovoriac o tom, že ja mám napríklad informácie o tom, že veľa členských krajín EÚ sa nepáči, že my teda nejakým spôsobom neparticipujeme na tejto pôžičke. Dokonca, že sme celú tú tému brali ako ďalší spôsob vydierania Európskej únie a tiež Ukrajiny, ale že naše firmy na tom majú profitovať. A boli aj také hlasy, ktoré hovorili, že však možno by sme mali tie české, slovenské zbrojárenské firmy z toho vylúčiť. Vy si uvedomujete trošku dopady niektorých vašich rozhodnutí alebo teda vašich politických vyjadrení? Dostávame sa ku sankčnej politike Európskej únie. A myslím, že aj vy ste tu, pán minister, počas hodiny otázok povedali, že aké sú tie sankcie strašne neefektívne, že sú vlastne na nič. Rovnaký naratív ste mali aj na našom výbore pre európske záležitosti. No, ale potom sa tu dočítame v tej výročnej správe, že cieľom prijatých reštriktívnych opatrení je chrániť záujmy a bezpečnosť Európskej únie a jej občanov. A ja s tým absolútne súhlasím. Ale viete čo? Možno by sme nemuseli mať 20. sankčný balík. Možno by sme boli na prvom alebo na druhom, keby existovala politická vôľa a politická odvaha prijať skutočne efektívne a silné reštriktívne opatrenia hneď na začiatku. Len tá politická vôľa nie je. A aj keď sú tieto jednotlivé balíky namierené skutočne tak, aby v súlade s naším programovým vyhlásením vlády nemali žiadne negatívne dopady na Slovensko alebo Česko, Poľsko, Nemecko, Francúzsko, ekonomiku a tak ďalej, tak napriek tomu vy toto využívate opäť raz na čo? Na vydieranie našich partnerov. Toto je tá konštruktívna, nezávislá a suverénna politika. No už. Ale som rada, že aspoň v tom texte je skutočne čierne na bielom, že tam tie dopady nie sú a že ich teda podporujeme. Veľmi ma zaujala časť o správe o stave právneho štátu. A síce, že Slovensko pokračuje v konštruktívnom dialógu s Európskou komisiou k otvoreným otázkam právneho štátu. No, ďakujem pekne. Možno keby ste ten právny štát neničili, tak by nás na to Európska komisia neupozorňovala a možno by ten dialóg bol skutočne konštruktívny, respektíve nemali by sme problémy. To, že vy ste si tu úplne nahulváta prijali trestný zákon, ktorý zrušil NAKA, ktorý zrušil ÚŠP, len preto, že to niekto potreboval. Aha, teraz je tu pán Žiga. Ja som si myslela ešte, že pán Gašpar. Tak, škoda, škoda. Tak možno by sme nemuseli mať potom problémy a keby ste si prejednávali tie jednotlivé legislatívy, najmä ktoré sú napríklad transpozíciou nejakej smernice Úrad na ochranu
===== A teraz je tu pán Žiga. Ja som si myslela ešte, že pán Gašpar. Tak. Škoda, škoda. Tak možno by sme nemuseli mať potom problémy a keby ste si prejednávali tie jednotlivé legislatívy, najmä ktoré sú napríklad transpozíciou nejakej smernice, Úrad na ochranu oznamovateľov, všakže, tak by sme nemuseli mať problémy s právnym štátom a nemuseli by sme viesť tieto dialógy, ktoré sú skôr takými upozorneniami a vyplývajú z nich následne aj možnosti napríklad infringementu, ktorý taktiež Európska komisia začala, napríklad, keď ste zrušili Úrad na ochranu oznamovateľov. Veľmi ma zaujala aj zmienka o Moldavsku v tejto výročnej správe, pretože ja taktiež samozrejme podporujem to reformné úsilie a schopnosti Moldavska na ich ceste do Európskej únie, rovnako ako aj iné kandidátske krajiny. Ja som rada, že pán minister spomínal aj Čiernu Horu, pretože my sme tam jednak boli ako výbor a jednak sme minulý týždeň prijali pani Straku európskej integrácie. Ale špeciálne, čo sa týka Moldavska, však mali sme tu pred časom aj pani prezidentku. A ja som teda, sa priznám, nepočula nikoho z predstaviteľov tejto vlády hovoriť o tom, že ako Moldavsko rozobralo celú sieť ruských agentov, ktorí využívali aj moldavských občanov na svojom území na hybridné vojny vo vnútri Európskej únie. Ja by som to skutočne neskôr si rada vypočula z vašich úst a viete špeciálne prečo? Pretože sa to dotýkalo aj Slovenskej republiky. Pretože jeden moldavský občan v roku 2024, keď uzatváral dohodu o vine a treste, tak priznal, že mu bolo zaplatené, aby vycestoval na zápas UEFA, myslím, že to bolo v Nemecku, medzi Slovenskom a Ukrajinou, aby tam zdvihol ukrajinskú vlajku, aby rozpútal... Čiže aj Slovensko bolo nejakým spôsobom súčasťou týchto hybridných operácií, respektíve malo sa tam rozprúdiť nejaký takýto konflikt alebo niečo také. Nakoniec teda rozvinuli ukrajinskú vlajku s nápisom „Vráťte nám voľby“, aby rozpútali vášne proti prezidentovi Zelenskému. Čiže aj my sme boli takýmto spôsobom súčasťou tých hybridných vojen, ale nečítam to tam, ani som to od vás nepočula. Tak som to tu iba chcela zdôrazniť, že aby možno aj poslanci a poslankyne, ktoré sa úplne tomu nevenovali, mali takúto vedomosť. A myslím si, že špeciálne od Moldavska, aby sme sa mohli, čo sa týka tejto oblasti, aj inšpirovať, aby sme tu skutočne proti hybridným vojnám aj bojovali, respektíve proti tým, ktorí ich tu chcú voči nám rozpútavať. K 30. novembru 2025 vedie Európska komisia vo vzťahu k Slovenskej republike 60 konaní o porušení povinností podľa zmlúv o fungovaní Európskej únie. Niektoré z nich sú samozrejme problémom transpozície, pretože videli sme to aj včera. Tu nám prichádzajú transpozície, ktoré sú neúplné, ktoré sú nedokončené, videli sme to aj pred pár mesiacmi. Ja, keď som ministrovi spravodlivosti hovorila, že máme zle transponovanú smernicu PIF, to je ochrana finančných záujmov Európskej únie, tak sa ma pýtal, že kde. A ako? Takto u nás vyzerá legislatívna tvorba. A včera sme to videli opäť. Vy sem prichádzate s nejakými, v podstate aj technickými implementáciami alebo transpozíciami smerníc. Zároveň si tam nahádžete niekoľko prílepkov. No a potom tá práca celá aj tak vyzerá. No ale zároveň máme samozrejme na pleciach aj ten infringement o vašej nezmyselnej zmene ústavy. A ak ešte raz budem počuť, že to je kvôli tomu, že Európska únia, že sa jej nepáči, že sme dali do ústavy dve pohlavia, tak už skutočne asi začnem vyberať peniaze do prasiatka za klamstvá. Lebo, ak sa niečo Európskej únii nepáči, tak je to, že ste si tam dali, že spochybňujeme prednosť práva Európskej únie v oblastiach, ktoré nazývame kultúrno-etickými otázkami, ale zároveň nedefinujeme, čo to je. Vy viete, páni, ako definovať kultúrno-etické otázky, čo tam spadá a čo nie? Lebo ja som tu počas rozpravy o ústave počula napríklad obžalovaného podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara povedať, že dnes tam je niečo, zajtra tam môže byť energetika. Tak chápete, prečo to tej Európskej únii vadí? A skutočne akože to, že koľko je tých infringementov, tak si myslím, že by sme sa mali minimálne zamyslieť, pretože nás to môže vyjsť draho. A v tejto krajine skutočne nemáme na rozdávanie, aj keď niekedy tu na tých haciendách a podobných vašich tunelovačkách, ktoré majú ďaleko od skutočných tunelov, vyzerá všelijako. Právo veta, spomínal to tu aj pán minister zahraničných vecí. Ako my nemôžeme dovoliť, aby bolo obmedzené právo veta. Nož, tak poviem vám, páni, niečo o práve veta. Robert Fico ho počas svojich štyroch vlád nepoužil ani raz. Nula. Pretože nie je pravda, že právo veta využil napríklad pri tých povinných kvótach. Nie je to pravda. Hrozil tým, ale neurobil to. Zároveň nikdy, ale že nikdy nebol proti, keď sa právo veta obmedzovalo, pretože za tie roky my sme sa posunuli z oblastí, kde bola jednomyseľnosť, na oblasti, kde sa dnes hlasuje kvalifikovanou väčšinou. Koľkokrát povedal Robert Fico, že s tým nesúhlasí? No a pretože inak by to neprešlo, pretože na to je vždy potrebná jednomyseľnosť. A viete, čo dokonca povedal v roku 2019 alebo 2018, to sa, priznám, nechcem klamať. Povedal, že jeden alebo dva členské štáty Európskej únie nám nemôžu všetkým diktovať, aká má byť budúcnosť EÚ. Ja neviem, ako si toto preložíte, ale mne sa to zdá tak, že nemali by použiť právo veta na to, aby zabránili niečomu, čo zvyšok považuje za dobré. Ale viete, ja to len zopakujem. Možno by sme sa nemuseli dostať k tomu použitiu, respektíve v prípade Roberta Fica nikdy nepoužitiu, keby ten legislatívny proces prebiehal riadne. A tu nadviažem aj na prácu Výboru pre európske záležitosti. Mne je nesmierne ľúto ako jeho podpredsedníčke, že tento výbor je zredukovaný na to, že máme rokovania pred čím? Summitmi, na ktoré odchádzajú ministri, aj to, ako som spomínala, len niektorí. Ja som napríklad ešte nevidela ani ministra spravodlivosti Suska na našom výbore. Nevidela som tam ministra financií, možno len, keď bol prezentovať rozpočet, aj to si myslím, že poslal štátneho. Keď sa tam zjavil vtedy ešte minister pán Kmec kvôli plánu obnovy, tak to bolo preto, že opozícia zvolala mimoriadnu schôdzu. A inak vidíme pána Blanára, to musím zase pochváliť, že chodí na výbor, že možno by sa mohli inšpirovať aj ostatní ministri, ale jednoducho na našom výbore sa robí toto a potom prijímanie delegácií. Ja, keď sledujem, ako v iných krajinách fungujú výbory pre európske záležitosti, že riadne prerokúvajú všetky legislatívne návrhy, že je tam tá práca, že potom nepošlú do Bruselu úplne hlúpe a nezmyselné stanovisko a už vôbec nie nejaké uznesenia o uznesení k princípu subsidiarity, ktoré len potvrdzujú, že máloktorý člen a členka toho výboru skutočne chápe fungovanie Európskej únie a už vôbec nie právo Európskej únie, tak mňa to skutočne mrzí, lebo ja, keď som prišla sem do parlamentu, tak som si tak nejak predstavovala, že tí ľudia v tých výboroch aj rozumejú tomu, tej oblasti, na ktorú sa ten výbor zameriava. Veľmi rýchlo som pochopila, že špeciálne v prípade Výboru pre európske záležitosti to tak nie je. Ale keď to tak nie je, tak vás aspoň prosím, že nestrápňujme sa a neposielajme to ďalej. Neukazujme ostatným, že my fakt nič nevieme. Tak sa teraz dohodnime, že dobre, že ten rok a pol, čo ostáva do volieb, že teda budeme pokračovať takto, že sa budú robiť iba rokovania, aj to s niektorými ministrami, alebo pošlú štátnych alebo proste OK a že sa budú prijímať delegácie, že budeme chodiť na zahraničné pracovné cesty, aj odtiaľ, kým keď je letenka lacnejšia, tak nás vlastne pošlú pred hlasovaním, čiže slovenský hlas, ten suverénny, konštruktívny, tam ani nezaznie, ale však nevadí. Tak sa dohodnime, že vlastne ten výbor pre nás nemá taký veľký zmysel, aký by skutočne mal mať, aký má napríklad aj v ústavnom zákone a že to tu už nejako dobačujeme a potom zhasneme. Ale toto je skutočne škoda a mňa mrzí, že potom čítam také veci, či už v tej výročnej správe alebo aj v tej správe o činnosti výboru, že sa tak pýtam, či to, čo sa deje, a to, čo je tam napísané, sú skutočne dvomi časťami toho istého filmu. Lebo ja mám, páni, často pocit, že my možno sledujeme ten istý film, ale niekto je v televízii otočený chrbtom. Toľko za mňa a som rada, že to vyprovokovalo toľko faktických poznámok vrátane z radu koalície. Tak možno niektorých pánov, ktorí tu ešte doteraz nepovedali ani slovo, za tých úbohých 5 700 mesačne budeme prvýkrát konečne počuť. Ďakujem.