49. schôdza

Ďakujem, pán poslanec. Štyri faktické.
Poslanec Dušenka.

Konsolidácia tejto vlády by sa dala charakterizovať slovami - viac práce za menej peňazí. Naozaj táto vláda reálne znížila mzdu, čistú mzdu zamestnancom. Namiesto toho im pridala ďalšie dva pracovné dni. Tento návrh zákona je naozaj veľmi správny a napráva túto chybovosť.
A som rád, že si Jozef spomenul aj to, že či už je to prezident, členovia vlády alebo aj ostatní poslanci, kdekoľvek chodia po nejakých konferenciách a recepciách a podobne, tak všade sa hrdia, že najväčším pokladom Slovenskej republiky sú ľudia. No a pozrite, ako sa k nim správajú. Znižujú im reálne mzdy, ale napriek tomu, že ich posielajú do práce o dva dni navyše. Čiže ja chcem takisto podporiť tento návrh zákona, lebo je to návrh, ktorý ide naozaj správnym smerom.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec, Grendel.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tento návrh zákona, ktorý predstavil pán kolega Pročko, je reakciou na zrušené štátne sviatky, resp. na zrušené dni pracovného pokoja. A to celé súvisí so zbabranou konsolidáciou v podaní ministra Ladislava Kamenického. Dnes už naozaj nikto v tomto štáte nepochybuje o tom, že tá konsolidácia bola zbabraná, pretože vláda zobrala od ľudí peniaze, ale nič neušetrila a ekonomike tohto štátu nijako nepomohla. Naopak, teraz v panike tlačia na ministerku hospodárstva, aby prišla s nejakými prorastovými opatreniami.
Takže štát na sebe nešetrí, vlastné výdavky neškrtá a plytvá peniaze na predražené a zbytočné nákupy. Na luxusné autá, luxusné lietadlá, luxusné nábytky, luxusné platy ministrov a predsedu vlády a prezidenta Pellegriniho. Takže dôsledkom tohto vláda, aby mala z čoho financovať tento luxus, tak zrušila niektoré dni pracovného pokoja a preto my prichádzame s týmto návrhom zákona. Aj v súvislosti s 8. májom. Je to obrovský chaos, a to nehovorí len opozícia, hovorí to aj Únia miest a obcí Slovenska, ktorá upozorňuje, že 8. mája vznikne chaos v školách a škôlkach v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí Slovenska. Takže na toto sa snažíme nájsť aspoň nejaký dočasný liek, kým sa nevymení vláda a nevráti sa režim štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja, tak ako to fungovalo predtým.

Poslanec Mikulec.

Ďakujem pekne za slovo.
Sľubovali pred voľbami, že ani náboj na Ukrajinu a tých nábojov a tej munície na tú Ukrajinu ide najviac v histórii, snáď sme asi najväčší vývozca na svete, čo sa týka munície a Robert Kaliňák na tom zarába šialené peniaze. Sľubovali rovnako tak, že nebudú žiadne sociálne výhody, ktoré mali a ktoré dostali ľudia, občania Slovenskej republiky za našej vlády, že budú rušiť a zrušili všetko. Medzitým zrušili aj dni pracovného pokoja, tak ako si, Jozef, povedal vo svojom vystúpení a je to nefér voči tým ľuďom, pretože naozaj tá konsolidácia, tak ako bola nastavená, nefunguje. Keby, keby ľudia a ľudia to chápu. Ľudia zo začiatku si aj mysleli, že dobre, však keď treba šetriť, keď naozaj celý štát je v takom stave, ako nám to tu sa snažili predostrieť, čo, samozrejme, nie je pravda, no tak poďme všetci šetriť. Ale čo sa stalo? Ľuďom zobrali, ľuďom zobrali aj tieto dni pracovného pokoja. Okrem toho urobili to tak, že firmy, zamestnanci, zamestnávatelia nevedia, čo bude reálne. Oni nevedia, či majú ísť do roboty, nemajú ísť do roboty a keď pôjdu, čo a ako to budú mať zaplatené. Veď kopa ľudí nám píše a sú z toho domotaní, čo vlastne, ako to reálne bude. Ale sami sebe si navýšili platy, sami sebe si zvýšili paušálne náhrady a ešte aj keď s tým prídeme, aby si to teda opravili, aby si znížili tie platy, tak to nechcú. Pozerajú do zeme, tvária sa, že oni vlastne si to zaslúžia.
Tak ja sa pýtam, a ty si to aj povedal, Jozef, vo svojom vystúpení, veď tí ľudia si to zaslúžia, veď tí ľudia pracujú, chodia, vytvárajú hodnoty a tí ľudia si zaslúžia. A zaslúžili si to iks rokov, ten deň pracovného pokoja. Okrem toho má to aj nejaký historický význam.
Takže ďakujem za to, že si predložil tento zákon.

Poslanec Krajčí.

Ďakujem pekne. Áno, to je z ďalších návrhov, ktorý reaguje na zbabranú konsolidáciu a konsolidáciu, ktorá šetrí na bežných ľuďoch, ale spôsobom, ktorý je nelogický a spôsobuje chaos v tejto krajine. To, čo, žiaľ, vidíme pri tejto vládnej garnitúre, je, že na sebe nešetria. Doživotné renty, navýšenie platov, neuveriteľné navýšenie platov cez zvýšenie paušálnych náhrad a tým pádom obchádzanie aj zákona, ktorý mal v takejto situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza, naozaj spôsobiť to, aby vládni politici a celkovo aj my tu v parlamente sme šetrili hlavne na sebe. Nie, úplne opačne pristupujú. A samozrejme na ľudí nakladajú bremená, zvyšuje sa inflácia, roztáča sa inflačná špirála. Konsolidácia absolútne nefunguje. A, žiaľ, ideme gréckou cestou. Toto by mala byť aspoň taká náplasť pre tých bežných ľudí, ktorí sa pozerajú na bačovanie tejto vlády, a práve preto predkladáme tento návrh o dvoch dňoch a dovolenky do Zákonníka práce.
Predpokladám, že nikto z vládnej väčšiny tento návrh nepodporí. Však to sa od nich ani vôbec nedá čakať, ale aspoň takýmto spôsobom chceme vyjadriť náš zámer, že pokiaľ by sme pri vláde boli my, tak, samozrejme, takéto veci by sa v tejto krajine nediali a zároveň, tak ako to bolo v tých predchádzajúcich rokoch, myslelo by sa najmä na ľudí a to, čo patrí nám všetkým, má v prvom rade patriť občanom tejto krajiny.
Ďakujem.

Ďakujem. V rámci rozpravy sa ani písomne ani ústne sa nik neprihlásil, ale ešte raz požiadal o slovo navrhovateľ.
Nech sa páči.

Nechcem vystúpiť v záverečnej reči, lebo naozaj chcem, aby reagovali niektorí kolegovia, dám im možnosť, možno aj z koalície tí traja, ale naozaj tento zákon je o tom, že je to pomoc. A predkladá to naše hnutie s tým, že nie je to môj, môj zákon. Je to zákon na, alebo pomoc od nášho hnutia, ale čo je veľmi dôležité, je to, že ja som poprosil, aby som ho mohol prednášať, aby som tu mohol sedieť, lebo od ´95. roku mám, mám firmu a od roku 2002 druhú firmu. A zamestnávam ľudí. Ako zamestnávať človeka a pracovať s človekom je veľmi ťažké. Tridsať rokov som robil pre, pre, vyrábal pre, rôzne programy pre televízie a môžem vám povedať, že to je naozaj ťažká práca. Je to ťažká práca pracovať s kameramanmi, s režisérmi, ale teraz, teraz je to oveľa, oveľa ťažšie, lebo naozaj nájsť dobrého kuchára, dobrú čašníčku, nájsť dobrú, dobrú chyžnú, a chcem poďakovať našim ľuďom, že naozaj poctivo pracujú.
A tento zákon sa dotkne najmä zamestnávateľov. Najmä zamestnávateľov, lebo viete, kto platí dovolenky? Zamestnávateľ. Čiže som hlboko presvedčený, že moji, moji kolegovia alebo ľudia, ktorí, ktorí zamestnávajú ľudí, každý jeden, ja si neviem predstaviť, že by pán Mikloško nedal svojim zamestnancom pomoc, že by im nedal podporu, že by ich nepodporil, že by pán Mikloško nespravil vec, že povie: Viete čo, fakt ste, fakt ste robili, zarobil som, nech sa páči, z toho zárobku ešte vám dám a ešte si môžete aj oddýchnuť. Je tak? Potvrdil moje slová, nemusí dať ani faktickú. A to je dôležité, že takýmto spôsobom, ale naozaj takýmto spôsobom sa snažíme pomôcť.
Je smutné, naozaj smutné, že, že to beriete politicky a tento zákon nie je vôbec o politike. Je to o pomoci ľuďom. Ale vy politikárčite. Vy politikárčite. A politikárčenie je to, keď si na Facebook dáte, ako pomáhate ľuďom, akí ste čestní, akí ste spravodliví, akí ste, akí ste sociálni, ale popritom, popritom zoberiete, zoberiete ľuďom možnosť si užiť 17. november, sviatok demokracie, 17. november. Ja som bol vtedy na vojne, v ´89. som bol v Tachove. A držali nás, držali nás tí výkonní práporčíci a tí, tí ľudia, ktorí…
Som rád, že prišiel Šipoš, ten sa určite ešte prihlási s faktickou.
Držali ma v ´89. na vojne v tom, že to je len také, taká, taký, taký malý puč, ktorý tí západní kapitalisti pripravili. To je len taká, taká, taká kapitalistická žbrnda. Naozaj nás držali v nevedomosti a keď som prišiel v ´89. na Václavské námestie, dostal som opušťák, tak my sme boli RHPZ. A keď som tam prišiel a keď som videl červené barety, ako ich tam, ako ich tam, ako, čo tam robili, tak som si hovoril, preboha, to čo sa tu deje? A viete, keď sa otvorili hranice, ja som až vtedy pochopil, že kde som žil. Ja som nebol nejaký disident. Ja som nebol, ja som nebol Mikloško. Ja som nevedel, ja som nechodil po rôznych tajných pivniciach, nepísal som tajné správy. Mňa nedali do basy. Ja som bol zväzák. Nosil som kravatu so Sovietskym zväzom na večné časy, ale koľkí takí boli. Ale nebol som prepnutý (povedané so smiechom). Nebol som prepnutý. Môj otec nemal rád komunistov, lebo, lebo nemal rád komunistov. A ja som sa čudoval, prečo môj otec nemá rád komunistov? Veď to sú takí dobrí ľudia, veď so Sovietskym zväzom na večné časy.
Ale keď sa otvorili hranice a išiel som pozrieť do Hainburgu, tak to bolo ako keby ste, keby ste z temnoty vyšli na svetlo. Ja som brigádoval a mňa trošku ponižuje, keď mi rozprávajú, že Pročko, ty darmožráč. Ja som za svoj život zaplatil také dane, že by som mohol živiť celé poslanecké grémium, koaličné, desať rokov. Také dane som zaplatil ja, darmožráč, tak sa chcem spýtať, koľko ste vy zaplatili vo svojich daniach, ale tak vy ste zaplatili veľké dane určite niekde v Kajmanských ostrovoch. A keď mi niekto napíše, že som darmožráč, od trinástich rokov som robil, od trinástich rokov, lebo otec, žiaľbohu, ten tak, tak, taký bol, aký bol, a mamina, tak sa starala o nás, tak, tak, tak od trinástich rokov som robil. A keď mi niekto napíše a vypisovali ste počas nášho volebného obdobia, keď som bol šéf, že Pročko darmožráč alebo, že Pročko povedal, že nikdy v živote by sa nepostavil za pás. A to ste dali. A ľudia mi tam písali, aká som sviňa, aký som prašivec. To ste vytvárali. Takéto veci ste vytvárali, takúto nenávisť ste vytvárali. A popritom som tri roky pracoval za pásom v Ryse Lučenec, kde som triedil uhorky. Ako, ako, ako, aby som si zarobil. Ja viem murovať, ja viem vakovať, viem, viem stolárčinu, ovládam stolárčinu. Ako naozaj, ako ja som si postavil tri firmy, poctivo som pracoval a vy mi tu rozprávate.
Ja mám toľko za sebou, vy rozprávate, že som darmožráč, skrachovanec. No odišiel som z televízie, lebo jednoducho prišiel Matovič a nielen Matovič, preboha, všetci ma tam prosili, Sulík bol u nás v zbrojnici, ty kokso, poď, poď, poď. Ten Matovič ma presvedčil, povedal, že môžem sedieť za počítačom, môžem sedieť za počítačom a môžem sa tváriť na youtubera alebo môžem ísť pomôcť. No tak som išiel pomôcť. Stokrát som to oľutoval. Stokrát to, čo robia. To, čo robia?
A napríklad aj v ten včerajšok ešte trošku poviem, že nikdy som neurazil žiadneho poslanca. Nikdy som nepovedal nikomu, že je debil, že je chuj, že je k-k-t. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, skúste k téme, Zákonník práce. Nech sa páči.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Hovorím o svojej práci. Andrejko, keby tu bol, keby tu bol Gašpar, tak povie, budem si rozprávať, čo ja chcem. A včera, včera to tak bolo. A ja hovorím o práci, o mojom živote, ktorý s tým súvisí. To je moja práca. Vám to vadí, Andrej, že rozprávam o svojej práci? Vy tiež ste pracovitý človek, ste advokát, veľa ste spravili pre tú Revúcu, tak ja budem rozprávať o svojej práci.
A naozaj nikdy som neurazil žiadneho pos... nikdy ani slovíčkom, ani slovíčkom. Muňko mi nadáva do k-k-t. Galis: „Ty jebn-t.“ Pani poslankyňa Cigániková vonku: „Ty c-h-u-j psychopatický.“ A takisto včera som, naozaj som to povedal, neurazil som, ja som len povedal, že môj otec, bol som pri ňom. Ospravedlnil som sa päťkrát, päťkrát osobne. Aj na Facebooku som sa ospravedlnil a predstavte si, pani poslankyňa si dala ešte status, že aká som hyena, lebo som to spravil. Ale keď ja som pridal status o tom, ako pani poslankyňa bola v Rusku, teda v Maďarsku a podporovala tam Orbána, tak sa strhli strašné veci pod, pod jej statusom. Tak som to dal preč, lebo naozaj tí ľudia jej nadávali vulgárnym spôsobom. Prečítajte si, čo sa strhlo a čo na môjho otca tam rozprávajú. Ona, ktorá sa, ospravedlnil som sa jej, ktorá sa tvári, že ako, čo o mojom otcovi, o mojej mame tam píšu ľudia. A ona to tam nechala, lebo to je dobré. Treba pošpiniť Pročka. Treba Pročka pošpiniť. A to je vaše. To je vaše.
Nikto neviete, čo má človek za sebou. A keď mi vypisujú ľudia, že čo si ty v živote urobil. Raz si to pridám, raz si to pridám, lebo ja žijem svoj život tak, že nemá sa hodnotiť, nemá sa chváliť tým, čo ste urobili pre ľudí, ale raz si to pridám, raz si to naozaj pridám, sa to zlomí, keď budú vaši nochsledi vypisovať tie veci, čo vypisujú, a keď budete vy rozprávať, že Pročko, keď tu sedel Malatinec, Malatinec, ktorý bol v 2017. roku u mňa a prosil ma o pomoc, lebo vedel, že čo robím, a prosil ma o pomoc pre ďalšieho človeka, ktorý chcel kandidovať za starostu, bol u mňa a teraz rozpráva: „Pročko, veď ale vy ste nikdy nič nerobili vo verejnej správe.“ Osem rokov som bol poslanec. Osem rokov. A Hazucha detto. Hazucha je krásny príklad toho, ako chodil na motorkáreň, chválil ma: „Aké akcie ty v Haliči robíš pre deti, veď to je úžasné, jedinečné.“ Teraz sem príde a hovorí, že sa môže pani poslankyňa hanbiť za to, že ma pochválila. On ma vtedy chválil. A toto je to.
Vy zabudnite na to, 2000, teda v 1998. som prebehol cez námestie v relácii. Všetci to pozerali. Najslávnejšia relácia, najslávnejšia časť. Teraz mi vykrikujú: „Pročko, ty si primitív, ty vieš len behať holý po námestí.“ A keď im poviem, a čo robí premiér na úrade vlády holý? Trošku, trošku je? To vám nevadí? Holý? A Pročko, holý, vám vadí? Už sa nepozerajú na seba. A ono to je o práci. Ja si vážim prácu každého jedného človeka. Ale vy dehonestujete prácu. Vám, vašou, vašou politickou prácou je zničiť všetko dobré. Pošpiniť človeka, zničiť všetko dobré. Matovič dlhé roky, Igor Matovič, naozaj dlhé roky vytvoril firmu, ktorá mala vyše 3-tisíc zamestnancov, naozaj obrovskú firmu. Predal to, predal to, robil to, poctivo platil dane, na daniach zaplatil obrovské peniaze a teraz o ňom, aby ho pošpinili, rozprávajú, že je daňový podvodník a že s jeho matkou chodil na aute a odpisoval si veci. No kto si z vás neodpisoval veci? U vás nikto, lebo ste nepodnikali, ale každý podnikateľ využíva možnosti, ktoré sú mu dané tým spôsobom.
No čiže dostal som podnet, že aj ostatní chcú vystúpiť. Ďakujem veľmi pekne. Len som sa rozhovoril. Prišiel Mišo. Ďakujem ti, Mišo. Ale som rád, lebo, viete, človek nemá takú možnosť, príležitosť tu hovoriť od srdca k ľuďom s tým, že Andrej Danko, čestný človek, naozaj dovolí to, čo dovolia, dovolia v záverečnej reči.
Ja vám veľmi pekne, Andrej, ďakujem, lebo napríklad, keď je záverečná reč, keď sem príde Takáč, tak vy sa tam vzadu usmievate, robíte presne to, čo teraz, že ha-ha, ako im dobre nakladá, ha-ha. Keď sem príde Taraba, tak to isté, ako im dobre nakladá. Keď sem príde ďalší minister, ako im dobre nakladá. Takže ja som rád, že sa to tu bude diať, ako povedal pán Gašpar. Rozprávam si, čo ja chcem. Máme na to možnosť, inú možnosť nemáme. Ja vám veľmi pekne ďakujem, keď nám teda pomôžete a prispejete k tomu, aby ľudia dostali dva dni dovolenky.
Ďakujem veľmi pekne.