49. schôdza

Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec.
Európska únia zakázala dovoz zemného plynu z Ruska nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktoré bolo prijaté v januári tohto roka. Zákaz dovozu má zásadný vplyv na Slovensko, ktoré je vnútrozemskou krajinou bez prístupu k LNG terminálom. Slovensko je jednou z najviac plynofikovaných krajín Európskej únie, až 65 % domácností využíva plyn na vykurovanie a varenie. Od plynu je závislá, samozrejme, aj priemyselná produkcia v rámci Slovenskej republiky. Na Slovensku zaznamenávame zvýšenie, dokonca zvýšenie spotreby plynu medziročne.
Dlhodobo sme upozorňovali orgány Európskej únie, že plán úplne vylúčiť dovoz ruského plynu môže mať závažné dopady na ceny plynu pre slovenské domácnosti a priemysel, ale aj na samotnú bezpečnosť dodávok plynu. Pre predčasné ukončenie dlhodobých zmlúv s dodávateľmi plynu, súčasnými, kvôli zákazu dovozu plynu môžu hroziť aj arbitráže a súdne spory. Navyše sa objavujú obavy z toho, aby úplné odstrihnutie sa od Európskej únie od ruského plynu, ktorého cieľom je zníženie závislosti Európskej únie od jednej konkrétnej krajiny, neviedlo paradoxne k vzniku závislosti na iných krajinách, ktoré môžu rovnako zneužiť toto svoje postavenie na dosahovanie svojich geopolitických cieľov. Vylúčením dovozu potrubného plynu z Ruska sa Európska únia musí viac spoliehať na dovoz LNG, ktorého ceny sú výrazne ovplyvnené dianím na globálnom trhu, ktoré je v súčasnosti veľmi ťažké a nemožné predvídať.
Vhodnosť úplného vylúčenia ruského plynu ako jedného z viacerých zdrojov podkopáva aj situácia spojená s konfliktom v Iráne, ktorý vyvolal krízu v celom regióne Perzského zálivu. Tento región s významnými producentmi LNG tvorí približne 20 svetového obchodu, pritom nečelí uzavretiu Hormuzského prielivu prvýkrát. Zastavenie produkcie LNG v Katare, súperenie o LNG, tankery s Áziou a súvisiaci nárast dovozu ruského LNG z projektu Jamal do Európy poukazujú na vážne trhliny v energetickom pláne Európskej únie, ktorý by mal sledovať čo najväčšiu diverzifikáciu zdrojov práve preto, aby sa Európska únia nedostala do situácie, kedy je primárne závislá od konkrétnej krajiny pôvodu zemného plynu.
Na základe uvedených skutočností vláda Slovenskej republiky rozhodla, aby ministerstvo spravodlivosti požiadalo Súdny dvor o vstup do konania C4626, Maďarsko verzus Parlament a Rada, ktorého predmetom je žaloba Maďarska o neplatnosť nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 261/2026 o postupnom ukončení dovozu ruského zemného plynu a príprave ukončenia dovozu ruskej ropy o zlepšení monitorovania možných energetických závislostí o zmene nariadenia č. 1938/2017. Do tohto procesu sme vstúpili 9. apríla 2026.
Rovnako na základe rozhodnutia vlády v zmene v zmysle vami uvádzaného uznesenia bola podaná aj samostatná žaloba Slovenskej republiky minulý týždeň v piatok o neplatnosť tohto nariadenia, a to 24. apríla 2026. Spolu so žalobou bola aj podaná žiadosť, aby v tomto konaní rozhodovala Veľká komora Súdneho dvora a pre úplnosť, konaniu o žalobe Slovenskej republiky bolo priradené označenie C-398 z roku ´26 Slovensko verzus Parlament a Rada. Okrem samotnej, samotných skutočností, z ktorých sme vychádzali pri podaní žaloby, ktoré som citoval z hľadiska dopadov negatívnych na samotný slovenský priemysel a slovenskú ekonomiku, je treba ešte povedať, že v oblasti prijímania tohto nariadenia nastali určité skutočnosti, ktorými podľa nás boli porušené zmluvy Európskej únie, pretože situácia bola vyhodnotená ako situácia spoločnej obchodnej politiky Európskej únie, kde sa vyžaduje hlasovanie väčšinové, nie jednomyseľné. Avšak zo svojej podstaty tohto opatrenia ide o reštriktívne opatrenie, ktorým sa zakazuje dovoz nejakých určitých komodít z tretích krajín, kde v ostatnom období väčšina týchto reštriktívnych opatrení, ktoré boli súčasťou jednotlivých sankčných balíkov, bolo prijímané v rámci bezpečnostnej politiky Európskej únie, kde sa vyžaduje jednomyseľné hlasovanie. Či to bola napríklad oceľ, či to bolo drevo, či to bola... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Váš čas vypršal, doplňujúca otázka, pán Hazucha.

Ďakujem pekne.
Takéto konanie našich západných partnerov mi veľmi pripomína povojnové roky alebo aj vojnové roky, kedy západ na konferenciách v Teheráne aj v Jalte nás zaradil do sovietskej sféry vplyvu a potom následkom tohto vplyvu nás donútil úplne preformátovať toky surovín do bývalého Československa, čo nás, samozrejme, stálo čas aj peniaze, aj problém v rozvoji. A toto sa tomu nápadne podobá.
Keďže si, pán minister, spomenul aj tú žalobu, tak si dovolím teda otázku, máme šancu uspieť v tej žalobe?
Ďakujem.

Pán minister.

Ďakujem.
Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. Ja by som ešte dokončil, čo som začal hovoriť, že, že teda iné komodity, ako je oceľ, drevo, ale napríklad aj alkohol alebo morské plody a podobne, všetky tieto boli prijímané v rámci Európskeho parlamentu a Rady, boli prijímané jednohlasne v rámci bezpečnostnej politiky, teda ako sankčné opatrenia, pričom práve z nepochopiteľných dôvodov samotný plyn, ktorý je veľmi obdobnou komoditou ako všetky tie, ktoré boli na základe právneho základu bezpečnostnej politiky a obrannej politiky Európskej únie, bolo teda z nepochopiteľných a nám neznámych dôvodov prijímané ako súčasť všeobecnej obchodnej politiky Európskej únie, teda nie jednomyseľne, ako teda podľa nášho názoru malo byť, ale väčšinovým hlasovaním. A to je ďalší dôvod, ktorý, alebo hlavný dôvod, ktorý napádame v rámci tejto žaloby, ktorú sme podali na Súdny dvor Európskej únie, kde spochybňujeme právny základ, na základe ktorého Európska únia rozhodla o tomto nariadení, pretože sa domnievame, že vyplývajúc z jednotlivých zmlúv toto malo byť práve súčasťou bezpečnostnej a obrannej politiky a teda malo sa o tom hlasovať jednomyseľne, čiže spochybňujeme vlastne právny základ, na ktorom z hľadiska procesu Európsky parlament a Rada nakoniec rozhodovali.
Pokiaľ sa pýtate o úspešnosť alebo neúspešnosť, ja by som veľmi nerád prejudikoval rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie. Na druhej strane treba povedať, že táto otázka naozaj je veľmi vážna. O takejto otázke Súdny dvor Európskej únie ešte nerozhodoval a bude v takomto kontexte a bude naozaj veľmi dôležité a precedentné do budúcnosti, ako Súdny dvor v tomto prípade rozhodne, pretože takéto rozhodnutie bude mať dopad na akékoľvek budúce rozhodovania Európskeho parlamentu a Rady z hľadiska právneho základu, na základe ktorého bude rozhodovať. Čiže akokoľvek Súdny dvor Európskej únie rozhodne, bude to veľmi dôležité precedentné rozhodnutie pre celé fungovanie Európskej únie do budúcnosti a hlavne pre možnosť uplatňovania práva veta, ktoré vyplýva z jednotlivých zakladajúcich zmlúv.
Takže očakávame veľmi netrpezlivo rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v tejto oblasti a veríme, že máme šancu, ale ako rozhodne Súdny dvor, to je, samozrejme, na nich.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Lackoviča na ministra financií Kamenického:
"Pán minister, bude na rozvoj najmenej rozvinutých prioritných okresov stačiť dodatočných 2,3 milióna eur, ak sa ich počet zvyšuje z 19 až na 30?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne za otázku. Je to technická otázka, na ktorú sa budem snažiť odpovedať.
Vážený pán poslanec, prostriedky štátneho rozpočtu na podporu prioritných okresov sú alokované na rok 2026 v rozpočte kapitoly Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v objeme 11 566 591 eur. Podpora prioritnému okresu sa podľa § 6 zákona č. 271/2025 o podpore prioritných okresov poskytuje formou regionálneho príspevku hradeného z prostriedkov štátneho rozpočtu, príspevkov, príspevkov finančných nástrojov alebo iných prostriedkov pomoci poskytovaných najmä z prostriedkov fondov Európskej únie.
Ministerstvo informatizácie Slovenskej republiky predložilo do pripomienkového konania novelu vyhlášky MIRRI č. 274/2025 Z. z. o počte prioritných okresov, o výpočte ukazovateľa regionálneho rozvoja a zverejňovaní údajov v oblasti prioritných okresov, ktorou navrhuje zvýšiť počet prioritných okresov z 19 na 30, pričom finančné vplyvy navrhovanej novely MIRRI, kvantifikované v sume 2 332 585 eur, ministerstvo financií, to je odpoveď na vašu otázku, túto sumu nespochybňuje a hovorí, že by mala byť postačujúca.
Dôvodom pre rozšírenie počtu prioritných okresov je umožniť viacerým subjektom pôsobiacim v prioritných okresoch čerpať výhody, ktoré sú spojené so zaradením okresu medzi prioritné, najmä možné zvýhodňovanie nimi predkladaných žiadostí, tzv. bonifikácia, a pri projektoch financovaných zo zdrojov mimo regionálneho príspevku. Rovnako tak dôvodom rozšírenia je aj zabezpečiť, aby nedošlo k okamžitému absolútnemu výpadku financovania prioritných okresov, ktoré boli ešte v roku 2025 zaradené medzi tzv. najmenej rozvinuté okresy a ich podpora prostredníctvom regionálneho príspevku bola upravená v závislosti od dosiahnutého ukazovateľa regionálneho rozvoja.

Ďakujem pekne.
Doplňujúca otázka pána poslanca Lackoviča.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, odhliadnem teraz od faktu, že po pätnástich rokoch vašich vlád je 30 okresov na Slovensku označených ako najmenej rozvinutých, po novom prioritných. To je podľa mňa neuveriteľné a nenormálne vysvedčenie, ktoré máte na svojich pleciach a ktoré si nesiete, ale v poriadku.
A tá doplňujúca otázka znie: či vám príde normálne pri navýšení počtu najmenej rozvinutých okresov o 11, z 19 na 30, navýšenie tej sumy len o nejaké 2,3 milióna, keď len včera na jednom jedinom výjazdovom rokovaní vlády ste rozpustili 2,5 milióna eur na kuchynské riady, žalúzie a tak ďalej a tak ďalej. Tie peniaze treba púšťať do tých regiónov. Otázne je, či to robíte spravodlivo, čo je dlhodobo jasné, že nie. Či vám toto celé nepríde kúsok perfídne.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, viete, čo mi pripadá perfídne? To, čo robíte vy, pán poslanec, a vaša strana. (Potlesk.) A vy sa tu neozývajte. (Doznievanie potlesku.) Chcete, aby sme tým okresom teda tie peniaze nedali, keď to teda vykrikujete, že by sme im, že by sme ich mali odtiaľ vylúčiť? Sú tam určité kritériá, na základe ktorých sú tie okresy zahrnuté a hovoríme, že dostanú o 2,3 milióna viacej. Ja viem, že vy tu vykrikujete a vy, keď prídete k vláde, tak tu budete rušiť 13. dôchodky, budete rušiť sociálne dávky a budete zavádzať tie vaše lego kocky, o ktorých toľko rozprávate.
Čiže vy sa tu neozývajte, že čo my máme a nemáme robiť. Podporujeme regióny, chodíme do všetkých okresov, tých okresov dáme, a opýtate sa tých starostov teda, keď to tak vykrikujete, že či sa im to nepáči, keď im náhodou v niečom pomôžeme, lebo mnohí potrebujú aj menšiu sumu na to, aby si vyriešili niektoré veci. Tu máme, vaši kolegovia tu zobrali samosprávam 700 miliónov (potlesk) a vy sa tu budete ozývať. Vy, čo, pozrite sa, čo chcete páchať na Slovensku, keď tu budete vládnuť?
Vy sa tu neozývajte, čo my tu robíme a nerobíme.
Ďakujem pekne.