49. schôdza

Ďakujem pekne. Ešte raz sa ospravedlňujem, že som len dojedala. Ale áno, jedla som, máte pravdu, pán predsedajúci. Prepáčte. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1230. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1303 z 31. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto

Sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ja viem, teraz sa pýtam ostatných poslancov. Viem, že bolo avizované prihlásenie pani poslankyne. Aj spravodajkyňa chce vystúpiť v rozprave? Dobre, takže o slovo aj vy si môžete zatlačiť gombík, keď požiadate o vystúpenie, ale je to lepšie pre technikov. Potom môžete. Vy ma nedirigujte. Nie, ale ja milujem, že vy ma idete poučovať. Dobre, pani poslankyňa, ešte raz. Dobre, prihlásila sa, dalo sa? Prihlásila sa, dobre? Konštatujem, že sa nik z poslancov neprihlásil do rozpravy, okrem toho, že požiadali o slovo v rámci rozpravy navrhovateľka aj spravodajca. Uzatváram aj možnosť prihlásenia poslancov a nech sa páči, v rámci rozpravy má slovo pani Poláková, kým ja vyšla rovno.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona predkladáme opakovane zas a znova. Predložili sme k tomuto návrhu zákona pozmeňovací návrh najskôr. Potom sme to isté predkladali ako návrh zákona a predkladáme to po polroku znova. Stále sme upozorňovali na to, že táto reforma posudkovej činnosti spôsobí chaos a máme to tu. Pol roka od tejto novely je viac ako jasné, že posudková činnosť je úplne na kolenách. Všetko je na pleciach zdravotne znevýhodnených, ich rodín a sociálnych pracovníkov a posudkových lekárov, ktorí pracujú na úradoch práce. Hlavný problém je v tom, že pracovníci úradov práce, ktorí kedysi posudzovali mieru funkčnej poruchy a rozhodovali o kompenzáciách, teraz posudzujú stupne odkázanosti a rozhodujú okrem kompenzácií aj o sociálnych službách, a to všetkých terénnych, ambulantných aj pobytových sociálnych službách, a nikto ich na to nepripravil, ako tvrdil pán minister práce Erik Tomáš, že budú mať nejaké školenia. To sa nestalo a mnohí nevedia, ako majú postupovať v prípade vytvárania integrovaného posudku alebo potom aj pri samotných rozhodnutiach. A teraz sa stáva, že ľudia, ktorí mali kedysi 90 % mieru funkčnej poruchy, to boli ľudia, ktorí mali vážne zdravotné znevýhodnenie a status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, majú zrazu stupeň odkázanosti 1 a nemajú nárok absolútne na nič. Ja od januára nerobím nič iné, iba píšem odvolania ľuďom, ktorým prišli zamietavé stanoviská ohľadom integrovaného posudku. Poviem vám napríklad tri príbehy ľudí. Prvý príbeh je onkologická pacientka na vozíku, mala pred touto reformou, to je pred septembrom minulého roka, 90 % mieru funkčnej poruchy. Dnes má stupeň odkázanosti jedna. A jej deťom povedali, aby ostali doma, že majú povinnosť starať sa o ňu zdarma. Takže má dve deti, takže traja ľudia budú bez práce a budú sa starať o seba a žiť zo vzduchu asi. Ďalší prípad je onkologický pacient s PEG-om, ležiaci, ktorý mal 80 % mieru funkčnej poruchy. Teraz má druhý stupeň odkázanosti. Vozíčkár s detskou mozgovou obrnou, s Crohnovou chorobou si chcel požiadať o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. A nielen, že mu tento peňažný príspevok v tomto posudku neschválili, neodporučili, ale odňali mu aj príspevok na diétné stravovanie. Podľa tejto reformy vozíčkári začínajú chodiť, nepočujúci počujú, nevidiaci vidia, ale škoda, že je to len na papieri a že v skutočnosti tie reálne problémy majú a to, že budú mať prvý alebo druhý stupeň odkázanosti, neznamená, že tie ich problémy zaniknú a nepotrebujú to, na čo žiadajú. Táto novela, ako som už povedala, je jeden veľký chaos a nie prevratná reforma, ako to včera povedala ráno pri nejakom zákone pani poslankyňa Kramplová. Preto poprosím naozaj o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa, jedna faktická.

Pani poslankyňa Turčanová.

Veľmi dobre, kolegyne, na to upozorňujem. My sme dnes robili tiež tlačovku presne k integrovaným posudkom. Ja by som dokázala hodiny rozprávať o tom, koľko máme podnetov, hlavne od detí, ktoré majú teda autistické spektrum a kde boli v minulosti posúdené na stupeň 6 a dnes sú zázračne uzdravovaní na stupne 2 a 3. Ale takisto ako hovorila Veronika, týka sa to napríklad aj pána, ktorý je po porážke, je čiastočne imobilný, dokáže po dome prejsť len vtedy, ak ho dcéra drží pod pazuchu alebo s tou mobilnou stoličkou a v rozhodnutí má napísané, že v pohode sa vie prepravovať verejnou dopravou a podobné kuriozity. A ďalší problém týchto posudkov je vlastne aj to, že napriek tomu, že úmysel zákona bol, aby tam boli zahrnuté všetky príspevky a všetky služby, častokrát sa to tak nedeje. Posudky sú čiastočné, čo vyvoláva opakované a opakované preposudzovanie a zaťažovanie teda nielen samotných žiadateľov, ktorí musia dookola behať po lekároch, ale samozrejme aj tých špecialistov, keďže Zákonom bolo, aby tam boli zahrnuté všetky príspevky a všetky služby. Častokrát sa to tak nedeje. Posudky sú čiastočné, čo vyvoláva opakované a opakované preposudzovanie a zaťažovanie teda nielen samotných žiadateľov, ktorí musia dookola behať po lekároch, ale samozrejme aj tých špecialistov, keďže nanovo potrebujú nové aktualizované veci, a zároveň sú zaťažované aj samotné úrady práce a posudkoví lekári, ktorých je nedostatok, ďakujem. S reakciou na faktické poslankyňa Veslárová, ďakujem.

Pani poslankyňa, za tvoju faktickú poznámku. Tu je problém aj to, že ako si hovorila, je málo špecialistov, čiže dlho sa čaká na tie podklady, ktoré treba podať na úrady práce pri tých samotných žiadostiach a trochu sa vraciame do 90. rokov, kde naozaj úradníci len tie zdravotné znevýhodnenia, ktoré, ktoré vidno, nejakým spôsobom uznávajú, ale neuznávajú ľudí s mentálnymi znevýhodneniami, s ľuďmi s poruchami autistického spektra alebo ľuďmi, ktorí sa liečia na duševné choroby, takže aj to, aj títo ľudia si zaslúžia a potrebujú nejakú pomoc vo forme kompenzácie alebo vo forme nejakej sociálnej služby a neznamená to, že majú byť posúdení v prvom alebo v druhom stupni odkázanosti, keď napríklad na peňažný príspevok na opatrovanie treba štvrtý alebo piaty stupeň odkázanosti. Ďakujem. Ďakujem. V rámci rozpravy o slovo požiadala ešte spravodajkyňa.

Pani Simona Petríková. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, ja som ani neplánovala vystúpiť nejako dlhšie. Chcela som len podporiť návrh kolegyne Veslárovej, ale povedala som si, že predsa len vystúpim, pretože chcem, aby sme upriamili pozornosť na tému spackanej integrovanej posudkovej činnosti ministerstva práce, ktorú doteraz pán minister obhajuje ako niečo fantastické. Tu treba povedať, že toto, čiže ja budem, ja nemám nič pripravené naozaj. Tuto mám pár poznámok, čo som si teraz tak naťukala. Čiže budem možno taká osobnejšia aj emotívnejšia, pretože toto sa naozaj týka osudov státisícov ľudí na Slovensku, lebo státisíce ľudí na Slovensku sú nejakým spôsobom zdravotne znevýhodnené. Netýka sa to len ľudí v seniorskom veku, týka sa to aj ľudí v produktívnom veku a detí najmä. A mňa strašne mrzí, že, že toto plénum nijakým spôsobom nereflektuje túto tému. Nebavíme sa o tom tak, ako by sme sa mali. Podľa mňa kto, kto sa tejto téme venuje, je len ten človek, alebo kto jej rozumie, je len ten človek, ktorý bol buď sám v takejto životnej situácii, alebo má nejakého svojho príbuzného, kde musel riešiť posudzovanie. Posudzovanie, aby ten človek dostal nárok na opatrovateľský príspevok alebo na akúkoľvek inú kompenzáciu, či už finančnú alebo nejakú kompenzačnú pomôcku, hej? To je to, aby, aby sa mu proste ľahšie tomu zdravotne znevýhodnenému človeku žilo. No a teraz my tu máme systém zjednotenej posudkovej činnosti, čo bol míľnik plánu obnovy, za ktorý sme aj my dokonca v Progresívnom Slovensku, a myslím, že nie sme jediní tu, v nádeji, že to bude konečne krok vpred. Je to, hovorím, míľnik plánu obnovy. Išlo na to kopec peňazí. Iné krajiny to majú zavedené už pomerne dlho, funguje to dobre, tak v tejto nádeji sme aj my tento návrh zákona podporili. A teraz, čo sa deje? Moje kolegyne to už pomenovali. Ale ja to budem ilustrovať na jednom prípade. Na prípade pani Beňovej. Je to prípad, ktorý bol medializovaný. Mne je jej osobne ľudsky neskutočne ľúto a ja považujem za dôležité, aby to tu odznelo v tomto pléne. Je to matka šesťročného Matúša, ktorý má detský autizmus, má chronickú pohybovú poruchu, má inkontinenciu a kopec ďalších diagnóz a táto jeho mama sa oňho musí 24 hodín denne starať. A táto jeho mama v polovici júna 2025 dala žiadosť o príspevok, o opatrovateľský príspevok na toto dieťa na základe všetkých lekárskych správ, ktoré mala v ruke. Išla si dať v tejto dobrej viere žiadosť o opatrovateľský príspevok. Tá žiadosť jej bola zamietnutá nakoniec, ale odpoveď jej prišla v polovici decembra, čiže zúfalo nedodržané zákonné lehoty a ešte prišla zamietavá odpoveď a tá sociálna pracovníčka, ktorá sa starala o jej prípad, tak pani jej hovorí, že ja vám privediem svojho syna, aby ste ho videli a ona jej povedala, že: „Viete čo, nie, ja nepotrebujem, ja si potrebujem v kľude vypísať svoje papiere.“ A tá pani si ich v takom kľude vypísala, že jej ten príspevok nepridelila. Tak pani Beňová to nenechala tak, dala si odvolanie a z Ústredia práce jej po ďalších troch mesiacoch, to už bolo tri štvrte roka od toho, ako si požiadala o ten príspevok, jej doteraz nedali vedieť, tak v zúfalstve napísala list komisárovi pre deti a ministrovi práce Erikovi Tomášovi. A viete, čo jej odpísali z ministerstva? Že sa má súdiť. Že sa má súdiť s tým príslušným úradom práce. To je tak cynické a neuveriteľné. To je taká hanba, ako si toto vôbec mohlo ministerstvo dovoliť. A teda minister ten podľa mňa o tom liste ani nevedel. Jemu tam odpísalo nejaké oddelenie z ministerstva. Takže, takže toto je ilustrácia integrovanej posudkovej činnosti, ktorá skrátka na Slovensku opäť funguje len po slovensky. Keď to zhrniem, zúfalé nedodržiavanie zákonných lehôt, ťažké životné osudy ľudí, ktorým nie sú prideľované opatrovateľské príspevky, keď sú im aj pridelené, tak sú im pridelené s veľkým časovým odstupom. To znamená, že, že žijú pomerne veľký čas bez príjmu. A teda často im prideľované alebo prisudzované nie sú, pretože sú nanovo posudzovaní a sú podhodnocovaní, ako povedali kolegyne. To znamená, že, ak bol niekto predtým päťka, čo je teraz najvyšší stupeň odkázanosti, tak podľa nového posudzovania aj preto, že to robia vlastne úradníčky na úradoch práce a posudkoví lekári, ktorým je pravdepodobne úplne jedno, s kým sa rozprávajú. A veľmi to závisí od svojvôle týchto ľudí. To tiež zase, aby som ich nehádzala všetkých do jedného vreca. Poznáme aj naozaj schopných a šikovných a oduševnených sociálnych pracovníkov či posudkových lekárov na niektorých úradoch práce, ale skrátka nie je to štandard. Je to vyslovene o tom, že v ktorom meste žijete, kde sa ako zobudí ten konkrétny úradník a podľa toho potom ten človek dostane alebo nedostane nárok na opatrovateľský príspevok alebo na nejakú kompenzáciu. A to už ani nehovorím o tom, že keď tam prídete s psychiatrickou diagnózou, že máte PAS, teda poruchu autistického spektra alebo iné psychiatrické diagnózy, tak tí ľudia vám povedia: „A čo, čo, čo vy chcete? Veď váš syn vie ísť sám MHD.“ To povedali pani Beňovej, že šesťročný syn vie ísť sám na MHD a nemá sťaženú komunikáciu a že toto sú tie dôvody, prečo jej nedávajú opatrovateľský príspevok. Prosím vás, ja aj keby som mám doma zdravé šesťročné dieťa, už má 10, ale keď mala šesť, ani zdravú by som ju samú do tej MHD neposlala. A tuto jej pani sociálna pracovníčka povie, že chalan je v pohode, lebo môže ísť sám na MHD. To je absolútny cynizmus, nepochopenie situácie, ignorácia ľudských osudov a mňa to úprimne neskutočne štve. A preto som vystúpila a preto vás prosím, aby ste podporili náš návrh zákona s kolegyňou Veslárovou, pretože ten aspoň nejakým spôsobom tento nefunkčný systém upravuje. Ďakujem pekne. Ďakujem na vystúpenie, pani

Poslankyňa. Žiadna faktická poznámka. Bola poslednou vystupujúcou v rámci rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť pani navrhovateľka? 100 % ďakujem