4. schôdza

Ďakujem za slovo a priznám sa, neviem, z ktorého konca mám začať. Som človek, ktorý sa dostal do kontaktu s právnym štátom v takom rozsahu, že keby som tu teraz začal rozprávať, tak táto rozprava bude len o tom a tom celom a bude trvať dva dni. Pokúsim sa vyberať v rámci prvého vystúpenia nejaké momenty, ktoré považujem za dôležité a ktoré vám dajú trošku obraz o tomto, čo sa tu dialo, čo sa tu zrejme ešte deje, pretože mnohí z týchto ľudí sú ešte stále vo funkciách a čo možno ani neviete.
Ja som v jednej faktickej poznámke povedal obracajúc sa predovšetkým k poslancom z Progresívneho Slovenska alebo aj z opozície z iných strán, že obhajujete častokrát veci, o ktorých veľmi málo viete a to vám nevytýkam, to neberte ako chybu, ale pokiaľ sa oboznámite s tým všetkým, čo sa týka čurillovcov a tých dôvodov, pre ktoré teraz tu sedí minister vnútra, tak možno zmeníte názor a zmení sa aj celá táto rozprava. Ja dnes uvediem čurillovcov takýmto spôsobom.
Vrátime sa do dňa 24. apríla 2020. Aby ste vedeli, je to dátum, boli sme už, tuším, po voľbách v roku 2020 a politické procesy sa v podstate ešte nediali, resp. sa už len pripravovali vo forme rôzneho pexesa a zoznamov ľudí, ktorí budú čeliť kriminalizácii na objednávku, zdôrazňujem na politickú objednávku. O tej politickej objednávke budem hovoriť tiež konkrétne a bude sa týkať konkrétnych ľudí, ktorí sedia tam hore pod balkónom a ktorí tu nie sú a ktorých ja nazývam Sekta neoľano, Sekta neobyčajných ľudí. Sú to ľudia, ktorí keby fungoval právny štát, už dneska čelia trestným stíhaniam a čelia zákonným trestným stíhaniam, to zdôvodňujem ešte raz. Budem hovoriť o dôkazoch, ktoré sa týchto ľudí týkajú a ktorí by za túto zodpovednosť už dávno mali niesť, teda za tieto dôkazy a za tieto svoje konania zodpovednosť.
Čo sa stalo 24. 4. 2020, budem čítať z extrakcie jedného telefónu, ktorý bol zaistený v trestnom konaní, aby ste vedeli, že sú to neni moje subjektívne pocity, nie je to žiadna fabulácia a chcem povedať všetkým v tejto sále aj tým, čo tu nie sú a náhodou pozerajú na obrazovkách toto vystúpenie, hovorím práve k poslancovi Dostálovi, k pani poslankyni Kolíkovej a, samozrejme, hlavne k poslancovi, bývalému ministrovi vnútra Mikulcovi, aby si to vypočuli a aby si vypočuli všetko, čo tu dnes ešte odznie.
Mám v tomto obale čiernom súvislé texty, z ktorých budem niečo čítať, aby ste nemohli náhodou niektorí začať argumentovať tým, že niečo vyťahujem, že niečo účelovo sekám alebo nejakých, nejakým spôsobom to dávam do verejného prostredia a to, čo zvyknú ako prvé hovoriť čurillovci, resp. ich advokát Kubina, prípadne následne ich médiá, ktoré pomáhajú obhajovať túto skupinu osôb, ktorá je dnes obvinená právoplatne, pán Vančo, právoplatne, prečítam aj ešte raz k tomu, čo tu argumentujete z toho krajského súdu a predbehnem možno ministra. Ale vráťme sa k tej komunikácii, ktorá dáva obraz o tom, čo sa dialo.
V ten deň sa realizovali obvinené osoby, ktoré navrhla skupina čurillovcov na väzobné stíhanie a ktoré prebehli alebo išli na rozhodovanie o väzbe. Jedna osoba bola vzatá do väzby, druhá do väzby vzatá nebola a čakala na to, ako rozhodne, samozrejme, odvolací súd, v našom prípade Najvyšší súd, pretože prvostupňovo rozhodoval o tom Špecializovaný trestný súd. Táto osoba teda išla na niekoľko dní domov a čakala, či ju ten Najvyšší súd vezme, alebo nevezme do väzby. Ja nepoužijem jej pravé meno, použijem jedinú zmenu, urobím v tom texte, že nenazvem ho pravým menom, nazvem ho pseudonymom, ale prečítam niektoré veci, ktoré si čurillovci písali v tej svojej slávnej skupine indiánskej Apači, čo ma mrzí, lebo v detstve som tento film mal celkom rád a mrzí ma, že si prisvojili práve takúto prezývku, ale takto si to nazvali a takto sa pomenovali.
Takže píše jeden z čurillovcov, konkrétne Kaľavský: "Jano že sa obesil, mi teraz volali, len neviem kde," hovoríme o tej osobe, čo bola prepustená z prvostupňového konania a čakala na to rozhodnutie Najvyššieho súdu.
V ďalšej časti Ďurka, známy to Ďurka hovorí: "To už je druhý, prečo ho súd pustil a dal to na šarkana," takže aby ste vedeli, keď sme sa vyjadrovali v minulosti na tlačovkách, aká je tá osobnostná výbava čurillovcov a mentálna výbava, tak oni majú smrť človeka za let šarkanom. Čurilla reaguje emotikonom postavička, Ďurka na to píše: "Ty si už vyšší level, väčšinou to dajú v base." Ak chápete význam týchto slov, tak pochopíte, že tu nehovoríme o dvoch, ktoré sú mená, ktoré sú tak notorickejšie známe, ako je advokát Krivočenko a generál Lučanský, tu hovoríme o sérii ľudí, ktorí si zobrali život kvôli čurillovcom a kvôli tomu, akým spôsobom oni pristupovali k vyšetrovaniu a k väzbe.
Že úda... píše alebo teda ďalší, ďalšia esemeska, že údajne niekde v Ružinove na altánku, na to reaguje policajt Cvik: "Jano, ide tu vulgarizmus, kde sa ty zapojíš, furt si to niekto hodí." Je tam opravná esemeska, niekto, lebo tam bolo zlé slovíčko, takže áno, kde sa Jano Čurilla zapojí, tak vždy si to niekto hodí.
Ďalšia komunikácia pokračuje asi takýmto spôsobom, Čurilla: "Keď sa mu horšie nestalo." Takže smrť človeka je, je komentovaná Jánom Čurillom, keď sa mu horšie nestalo.
Cvik: "Nevydržal ten tlak, dúfam, že nemá niekde na tele prilepený list, kde na nás nadáva." Nebudem používať vulgarizmus. Neviem, či si uvedomujete, o čom sa rozprávame, ale rozprávame sa o tom, že ten človek, ktorý si zobral život, zrejme niečomu, niečomu čelil a to niečo bol nátlak čurillovcov a oni sa obávali toho, že bude niekde prilepený list na rozlúčku, kde to bude všetko napísané.
Dobrá správa je, hovorí to Branislav Dunčko, jeden z obvinených čurillovcov, dobrá správa je, že súd nám ho už nepustí. Neviem, čo k tomu sarkazmu viac dodať, ale na to Čurilla použije vetu, zase vulgarizmus do... chlapi, ale mne už dochádzajú laná.
Ďurka na to reaguje slovami, ty si chu.., dobre? Nebudem ďalej komentovať.
Ďurka: "Ešte od sýkoriek ti chýba do zbierky." Tak aj takáto komunikácia tam prebieha.
Následne Dunčko reaguje: "Chcem vidieť tých frajerov, čo pôjdu v jeho stopách." Oni normálne predpokladajú, že tento spôsob ich práce privedie aj ďalšie osoby k tomu, aby spáchali samovraždu. A podľa mňa je to pozitívne, to je Braňova Dunčkova esemeska. Aj on si už musel uvedomiť, že to ide celé do hája, keď to poviem tak jednoducho.
Cvik: "Dobre by bol pustiť do prostredia, že by predtým, ako si to hodil, na všetkých niečo nakydal", čo, samozrejme, nebola pravda a zakončím to ešte sériou esemesiek, ktoré, ktoré vám dajú úplný obraz o tom, kto sú čurillovci a zdôrazňujem, toto je len taký, také percento z toho, čo tu chcem dneska predniesť. Vulgarita, nebudem ju čítať. "Už dávno mi nechutilo tak ako teraz." Emotikon piva. Ján Čurilla sa teda zabáva na smrti človeka spôsobom, že pije pivo. Myslím, že ste stíchli asi oprávnene. "Týmto tempom to do obžaloby okrešeme." Čiže ak tam stíhajú sedem, desať, pätnásť osôb, tak zrejme sa podarí, že si to nejakí ešte v tej base alebo aj mimo basy zavesia a že teda dovedú pod tým tlakom, ktorý robia, ďalších ľudí k tomu, že spáchajú samovraždu. "Keby sa radšej ten..." A zas je tu vulgarizmus a konkrétne meno jedného z obvinených. "Zavesil." To znamená, ešte sa rozhodujú medzi tým, že, že vlastne kto by mohol ešte byť týmto spôsobom postihnutý. "Tomu by som aj na lano prispel." Toto je esemeska od Branislava Dunčka. Čurilla: "Ešte veľa špagátu sa minie." Čurilla: "Neboj, Branči, zavesí, zavesí." Čurilla: "Už mám plán." A Čurilla: "A na ňom zakladám."
Akási parafráza z istej pesničky, ale teda veľmi nemiestna a musím vám povedať, že toto je skutočne malá časť spôsobu, akým čurillovci komunikovali medzi sebou pri výkone svojich právomocí.
Môžte niekto namietať, že táto debata, tak jak som to niekde čítal viackrát, má byť nejaká debata z krčmy alebo z tretej cenovej skupiny. Musíte si uvedomiť, že títo ľudia naopak boli v práci, vykonávali právomoci verejných činiteľov a za len jedno malé konanie sú zatiaľ stíhaní, a to je konanie vo vzťahu k policajtke Santusovej alebo jej, im alebo jej kolegom, ktorých chceli účelovo stíhať a chceli ich dostať aj do väzby, veď tie esemesky, ktoré ste tu dnes počuli o Diane Santusovej, neboli všetky, boli tam, samozrejme, esemesky o tom, ako ju treba dať do väzby. To je ich metóda vyšetrovacia. Oni totižto nevedia zohnať iné dôkazy, oni vystavajú prípad na tom, že prinútia ľudí vypovedať, prinútia ľudí rozprávať aj to, čo nie je pravda alebo čo im nadiktujú. Dneska sa tu ešte dozvieme, akým spôsobom učili niektoré spolupracujúce osoby alebo kajúcnikov vypovedať a ako teda prebieha to právne konanie alebo ten právny štát a to trestné konanie na Slovensku. Aby ste si urobili obraz o čurillovcoch.
Ja možno niečo z toho, čo sa týka mojej osobnej skúsenosti, lebo pán Dostál tu spomenul, aj pán Mikulec, pán poslanec Mikulec výroky z chaty a výroky môjho syna. Tak vám teraz poviem, ako funguje právny štát, ako fungovala moja väzba. Keď sa rozhodoval súd o vzatí do väzby, ja teraz nebudem hodnotiť obsah a nič iné, tak sudca pre prípravné konanie mi v nedeľu večer oznámil, že prokurátor špeciálnej prokuratúry, ja ho pomenujem, Ondrej Repa, navrhuje výkon väzby v Prešove. V tom Prešove, kde prišiel o život generál Lučanský a, samozrejme, že to nedávalo žiadnu logiku, ja mám trvalé bydlisko v Nitre a iné, ale súčasne dodal túto vetu: "Nechcem, aby ste výkon väzby vnímali šikanózne, a preto vás ja umiestňujem do Bratislavy."
Na druhej strane musím dodať, to stále hovorím za sudcu, že prokurátor Ondrej Repa môže toto umiestnenie ešte zmeniť, ak budú na to dôvody. V nedeľu večer som prišiel do Bratislavy do výkonu väzby a v pondelok ráno som už mašíroval do Prešova. Keby ste sa ma opýtali, aké sú dôvody, tak na to som sa pýtal aj ja a, samozrejme, že som tieto dôvody nedostal, ale ja si myslím, že sa prognóze trafím, tie dôvody boli také, že nejaký operatívec ala Branislav Dunčko napísal úradné záznamy, tak ako opäť budeme o tom hovoriť, aké vymyslené úradné záznamy písali, že ja nemôžem byť v okolí Nitry alebo v nejakom ústave Bratislava, Ilava alebo niekde v dosahu môjho miesta bydliska a v dosahu práce môjho advokáta alebo obhajcu, že musím byť v tom Prešove.
Myslím si, že obdobne sa uvažovalo aj v prípade generála Lučanského, pretože Čurillove esemesky o tom, že, fúú, to by bolo, keby sa Gašpar zlomil a podobné iné vulgarizmy, tak to len svedčí o tom, hovorím opäť citácie z odposluchov, akú mali oni úvahu a aký bol vlastne v ich predstavách ten dôvod väzby. Nie to, či budem niekoho ovplyvňovať. Ani raz neviedli debatu, že, že už sme vykonali všetky tie úkony, ktoré by ten Gašpar mohol ovplyvňovať, ideme ho pustiť. Už sme, ja neviem, zistili všetko, čo sme zistiť mali, ideme ho pustiť. Taká debata nie je nahraná za celý rok väzby, ale je debata nahraná, že, fúú, keby sa zlomil. Ak dochádzalo k predlžovaniu väzby, tak sa bavili o tom, že treba ísť na Najvyšší súd, treba veci riešiť. Nemusím hovoriť, akým spôsobom.
No a spomeniem ešte jednu okolnosť, aby ste pochopili tú humánnosť nášho právneho systému a výkonu väzby, o ktorom sa tu bavíme, a prečo dochádza k tým úmrtiam. Pri jednom prevoze z Prešova do Bystrice na pojednávanie o väzbe to, že dostanete putá, na to som si zvykol, hocikto ma trochu pozná, v mojom veku by asi vedel, že sú to nezmysly a že sa takýmto spôsobom ani ja nikdy správať nebudem, aby som niekoho napádal alebo utekal jak z Alcatrazu, ale pri rannom nastúpení do prevozu mi nasadili na tvár okuliare, lyžiarske, zalepené čiernou páskou a na uši som dostal slúchadká s hudbou, ktorá patrí do filmu Mlčanie jahniat. Takto som absolvoval dvojhodinovú cestu do Prešova, teda do, pardon, do Banskej Bystrice, kde som mal byť v pojednávaní. To znamená, mal som sa sústrediť a mal som byť pripravený na to, ako budem obhajovať svoju žiadosť o prepustenie z väzby.
Takže ak chcete vedieť, aké sú metódy, tak aj takéto metódy sú.
A možno dodám ešte jednu okolnosť. Šestnásteho decembra písala manželka list, ktorý predpokladala, že príde do Vianoc a, samozrejme, že prišiel niekedy 31. januára nasledujúceho roku a to len z toho dôvodu, že tak ako sa páni čurillovci bavia na odposluchoch, že oni v podstate vedome zdržiavajú poštu alebo vám ju zamieňajú, nemajú čas prečítať jednu A4, pretože tie listy musia kontrolovať, aby vám ich odposlali, ale majú čas napísať oni list, ktorý vám pošlú, aby vás psychicky nejakým spôsobom rozhádzali alebo tlačili do niečoho, čo ste nikdy nespravili.
Ale už nechcem o sebe. Skutočne nechcel som vôbec o sebe, len tuto pán poslanec Dostál porovnal dve neporovnateľné veci. Ja som občas mojim deťom pri výchove povedal, že im vytrhám uši, pokiaľ nebudú poslúchať, lebo boli nezbedníci a toto je podľa mňa typ komunikácie môjho syna, ktorý vy viete dobre, že vidličku do čela nikdy nikomu nevrazíte, teda aspoň myslím si, že on to schopný nie je.
Na druhej strane, na druhej strane komunikácia o tom, že ideme zapáliť auto, komunikácia o tom, že ideme prepichnúť všetky štyri pneumatiky, aby sme vedeli, kde je, komunikácia čurillovcov o tom, ako im nasadíme čierne GPS-ko pod auto, komunikácia, ktorú som vám tu čítal, že ako sa zabávame na tom, koľkí ľudia sa ešte obesia, to sú reálne obesení ľudia, to nie sú vidličky v čele. Takže prosím vás, keď chcete niečo porovnávať, tak skúste sa zamyslieť, čo porovnávate. To je dnes na úvod, kto bude mať záujem si prečítať tú komunikáciu, ktorú som čítal, celok, aby posúdil, či som niečo vytrhol z kontextu, je tu u mňa k dispozícii, ja ju nebudem dvíhať.
A možno ešte krátka poznámka na krajský súd, o ktorom sa tu už chvíľu rozprávalo, pán Vančo. Kto chce pochopiť, aké dôkazy a z čoho sú obvinení čurillovci, musí si prečítať stostranové uznesenie Generálnej prokuratúry, ktoré potvrdilo obvinenie čurillovcom, a to, hovorím, za jeden maličký úsek, kratučký úsek. Ešte budem hovoriť o tých dôkazoch podrobnejšie, ale v rámci tohto rozhodnutia si dovolil prokurátor hodnotiť aj to, čo vyriekol krajský súd, ktorý rozhodoval teda len o väzbe, nerozhodoval o dôvodnosti obvinenia v tom zmysle, že by ho mal rušiť alebo o vine a nevine. Pokiaľ krajský súd vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že nebola zistená dôvodnosť trestného stíhania, na čo obhajca obvinených Čurillu a Ďurku v médiách reagoval a následne to odznelo aj od iných osôb, častokrát osôb bez náležitého právnického vzdelania, vy máte právnické vzdelanie a najmä bez znalosti vyšetrovacieho spisu, že trestné stíhanie obvinených musí byť zastavené. Tak sme to počúvali. To ešte Kubina nedávno vykrikoval. Tak zdôrazňujem, že krajský súd konštatoval nedôvodnosť trestného stíhania pri väzobnom rozhodovaní, teda v konaní, ktorého predmetom bolo výlučne rozhodovanie o osobnej slobode obvinených, nie pri rozhodovaní o vine a treste a aj to nie je na základe absencie dôkazov, ale na podklade iného hodnotenia dôkazov, než aké vykonal napríklad sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava III. Myslím, že sa volal ten sudca Kapinaj, mimochodom sa stal tiež predmetom útoku čurillovcov práve za to, že vnímal ich dôvodnosť trestného oznámenia, teda trestného stíhania tak reálne, ako to vnímala Generálna prokuratúra a pred ním, samozrejme, ešte aj prokurátor, ktorý danú vec dozoroval. Ak krajský súd vo svojich rozhodnutiach označil inkriminovanú komunikáciu za profesionálnu, náležitú, neformálnu, pracovnú diskusiu kompetentných osôb, mali ste ju možnosť počuť, dať to na šarkana, máme málo lana, pričom už ale neuviedol krajský súd, ktorý konkrétny zvukový záznam tento jeho záver odôvodňuje, resp. z ktorého konkrétneho dôkazu mu takéto konštatovanie vyplynulo. Tak z pozície orgánu činného v trestnom konaní, hovorí prokurátor, musím takéto hodnotenie jednoznačne odmietnuť, prokurátor je na rozdiel od krajského súdu orgánom činným v trestnom konaní, je subjektom, ktorý Trestný poriadok definuje ako orgán oprávnený začať trestné stíhanie, rovnako vznášať a tak ďalej a tak ďalej.
A posledná citácia: "Na rozdiel od názoru krajského súdu rozhodne nezastávam názor, že takéto rozhovory predstavujú štandardnú komunikáciu medzi, ako je často v médiách prezentované aj súčasným prezidentom Policajného zboru, elitnými vyšetrovateľmi NAKA, teda príslušníkmi PZ, ktorých úlohou je predovšetkým spolupôsobiť pri ochrane života, osobnej slobody, bezpečnosti osôb, odhaľovať závažné trestné činy, zisťovať páchateľov a nie plánovať zapaľovanie vozidiel, prepichovanie pneumatík a nezákonné sledovanie občanov." A na záver hovorí ten prokurátor: "Tak vyjadrujem obavu o zachovanie princípov právneho štátu v tejto krajine."
Ak tu chcete hovoriť o porušovaní právneho štátu zo strany ministra vnútra, ktorý naopak nastoľuje zákonnosť, konečne, lebo ju ignoroval minister Mikulec, tak treba hovoriť vecne. Vy ste všetci tu hovorili o vecnosti, tak ja vám dnes tých vecných dôkazov predložím viac, ak chcete vecne a s hodnotením, ktoré častokrát nerobím ja, ale ho robia nezávislé orgány činné v trestnom konaní ku komunikácii, ktorá má niekoľko terabajtov. Neviem, či si to uvedomujete. To sú možno rok a viac súvislé nahrávky, pretože sa diali minimálne tri mesiace v kanceláriách, diali sa v nejakých motorových vozidlách a diali sa už predtým na Slovenskej informačnej službe, ktoré nie sú dodnes v celosti vyhodnotené a v celosti ich nemôžete poznať ani vy, ani verejnosť a práve toto zneužívajú ľudia, ktorí sa snažia obhajovať čurillovcov. To, čo sa tam dočítate, je naháňajúce strach a hrôzu.
A možno posledná veta. Viete, ja by som navrhol tým, čo filmujú filmy typu Sviňa a podobne, aby sa prišli poradiť, ja im dám do scenára a príbehu, ktorý chcú natočiť, množstvo vecí, ktoré z tohto môžu použiť a bude to pravdivý príbeh o čurillovcoch, to by mohol byť aj názov nového filmu.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie štrnásť faktických poznámok.
Ako prvá pani poslankyňa Kolíková.

No v prvom rade mňa by zaujímalo, pán poslanec, že aké ste mali oprávnenie na čítanie týchto esemesiek a je to, vy to veľmi dobre viete, že keď vytrhnete z kontextu esemesku a čítate ju a ešte to dopĺňate svojím vlastným kontextom, tak aby naozaj to malo zmysel, tak potom by tu mali mať relevantní poslanci asi priestor, keďže aj mňa ste veľakrát citovali, tak asi by som sa mala mať možnosť ku každej veci vyjadriť a pobaviť sa teda o tom, aký to má kontext, lebo ste toho naozaj povedali veľa, využili ste ten priestor, že môžte hocičo, hocikoľko povedať, povyťahovali ste, nevieme, z akého zdroja oprávneného ste čerpali tieto informácie, na základe čoho tieto informácie vôbec máte, aké máte k tomu oprávnenie, využívate to, že sme v parlamente a tu ten priestor na, na, na prejav je, samozrejme, v zmysle ústavy fakticky neobmedzený, to využívate, že tu môžte čokoľvek povedať, ale ja upozorňujem, že nie je mi znalá naozaj právna úprava, ako ste sa mohli oprávnene dostať k týmto informáciám a len upozorňujem, že vytrhávate z kontextu, dávate k tomu svoj vlastný komentár.
A ja si dovolím iba niektoré veci uviesť a som rada, že je tu aj pán Lučanský, pretože asi sa o tom budeme veľakrát rozprávať. Je veľmi, veľmi smutné, že tragické úmrtie generála Lučanského používate vždy, keď vám chýbajú argumenty. Je to veľmi smutné. Ale treba povedať, že ak si myslíte, že čokoľvek mu bolo ublížené, tak mu bolo ublížené za šéfovania väzenstva človekom, ktorého ste si dosadili vy. Dosadil si ho minister spravodlivosti za premiéra Pellegriniho. To nebol môj človek. Šéfoval väzenstvu človek, ktorého ste si vy vybrali, tak tu nerozprávajte, že vlastne tu sa dialo niečo, čo ste nemali pod kontrolou, to proste vôbec nie je pravda.

Pani poslankyňa Števulová.

Pán poslanec, vy ste tu venovali teda veľkú časť vášho vystúpenia tomu, že ste nám tu čítali rôzne esemesky a podobne a zjavne teda so snahou spochybniť tie dôvody, ktoré sme uviedli ako dôvody pre odvolanie pána ministra poukázaním na možno vami zamýšľanú ako keby zlú povahu týchto čurillovcov, ale veď vy ste predsa boli policajný prezident, teraz ste poslanec, rozumiete tomu, že každý, kto má v tomto štáte moc, ju má ako uplatňovať zákonným spôsobom, bez ohľadu na to, aký ten človek vo vzťahu, ku ktorému ju uplatňujete, je. Tak ja nerozumiem podstate vášho vystúpenia, kedy vy sa snažíte spochybňovať legitimitu týchto ľudí sa brániť proti nezákonnému postupu ministra ich povahou. Však to, keď si policajný prezident toto dovolí, tak v akom štáte, bývalý policajný prezident, tak v akom štáte to žijeme, keď nerozumiete, čo je zákonný postup a problém tej nezákonnosti? Vďaka. (Potlesk.)

Pán poslanec Zahorčák.

Pán kolega Gašpar, obrátil si sa na poslancov Progresívneho Slovenska, ako si povedal, obraciaš sa na nich častejšie, mysliac si, že keďže neboli ani v Matovičovej, ani v Hegerovej vláde, že budú nezaujatí a spravodliví. Progresívnemu Slovensku však podľa mňa o spravodlivosť vôbec nejde. Ide im o politické body, čo by som chápal, ide im sčasti aj o naplnenie zadania, ktoré im dáva asi Denník N, ale čo ma znepokojuje väčšmi, ide o zakrytie podielu na nezákonnostiach ľudí z ich prostredia, ktorí boli spätí s tzv. úradníckou vládou odborníkov aj ľudí z mediálneho prostredia blízkeho Progresívnemu Slovensku, ktorí nielenže za spravodlivosť vtedy sa nepostavili, ale z ktorej mnohí, jemne povedané, nemajú čisté svedomie aj pred tvojím, Matúš Šutaj Eštok prekáža.
Ďakujem.

Pán poslanec Matovič.

Slovenská ľudová múdrosť hovorí "Pozri, kto to hovorí", tak si povedzme, že kto tu teda vlastne teraz predvádzal túto obhajobu samého seba. Hovoril ten, ktorého syn na poľovníckej chate o nebohom Lučanskom hovoril, že zvaľme na neho vinu za to, že kto našiel Makóa, lebo ten sa už brániť nebude môcť a nezaregistroval som od toho, čo hovoril, že by si toho nebohého Lučanského zastal pred takýmito oplzlými plánmi a tvrdeniami. Hovoril ten, kto je obžalovaný za podplácanie vyšetrovateľa Stahla, kedy mu dal úplatok opakovane, vo výške viac ako 100-tisíc eur za to, aby neobvinil kamaráta Fica Širokého, ktorý podviedol tisícky živnostníkov pri kauze Váhostav. Hovoril ten, kto ako policajný prezident vedome zapieral prítomnosť priateľa Mariana Kočnera, Roberta Krajmera, blízkeho teda človeka Mariana Kočnera, na mieste vraždy Jána a Martiny, až som ho verejne usvedčil so zábermi televízie JOJ. Hovoril ten, kto vedome odovzdal vedenie NAKA a Policajného zboru svojej rodine, Norbertovi Bödörovi alias bossovi nitrianskej mafie s praktikami sicílskej Cosa nostry, ktorý sa neštíti urobiť akékoľvek svinstvo. Hovoril obvinený zo založenia a zosnovania, podporovania zločineckej skupiny a zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Vaše slová nemajú žiadnu váhu. Po tom, ako ste ako policajný prezident pred celým Slovenskom zapierali, že žiaden Krajmer nebol na mieste vraždy Jána a Martiny zametať stopy a opakovane ste to tvrdili, že tam nebol a musel som vás verejne usvedčiť, vaše slová nemajú absolútne žiadnu váhu. Môžte hovoriť báchorky o prelepených lyžiarskych okuliaroch a hudbe z Mlčania jahniat, nikto normálny vám neverí.

Pán poslanec Kalivoda.