52. schôdza

Za faktickú a za snahu o vysvetlenie, ale tak potom mi vysvetlite, lebo z môjho pohľadu tam nesedí ten základný argument, s ktorým bol tento návrh predkladaný, a síce, že jednoducho mnohí poskytovatelia, či už softvéru alebo tých licencií, sídlia v nejakých tretích krajinách a nemajú tu zastúpenie. Teraz hovoríte, že ak vysoká škola používa systém od Microsoftu, tak akým spôsobom sa ten Microsoft nakupoval? Mal tu to zastúpenie alebo nie? Ak jednoducho bola verejná vysoká škola schopná objednať daný softvér aj z tretej krajiny, prečo je teraz problém, ak sa má dokúpiť len licencia? Prečo tam zrazu tá súťaž byť nemôže? Keď sa kupoval softvér, dokázalo sa vysúťažiť. Nebol s tým žiaden problém. Ak ide o rozšírenie licencie, prečo by sa nemohlo súťažiť? Ten argument o tom, že je problém s obchodným zastúpením a podobne, tým pádom automaticky padá. Do rozpravy.

Teda tá faktická zostala len jedenkrát. Aj v novom rokovacom poriadku, len na dovysvetlenie, tie softvéry, na ktorých školy pracujú a školy a školské zariadenia si neobstarávajú sami, ale obstará ich centrálne štát pre všetkých. Ďakujem. Ďakujem, takže

Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako pri prvom čítaní, dovoľte mi predniesť môj poslanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je, aby hodnotenie štúdie o uskutočniteľnosti stratégie a investície vykonávalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje vykonať súvisiace legislatívne a legislatívno-technické úpravy v zákone o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a výstavbu transeurópskej dopravnej siete vrátane spresnenia okruhu subjektov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o pôsobnosti orgánov štátnej správy, ako aj súvisiace legislatívne a legislatívno-technické úpravy v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Návrh zákona prešiel rokovaním výborov Národnej rady, ktorého výsledkom je v spoločnej správe uvedených viacero precizujúcich, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ale hlavne odporúčanie gestorského výboru návrh zákona schváliť. Z uvedeného dôvodu si aj ja vás a vás, vážený pán predseda, vážené panie kolegyne, vážení kolegovia, dovolím požiadať o jeho podporu a schválenie. Ďakujem. Ďakujem, pán Naď. Dávam slovo

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Karasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tlač 1250 v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1428 zo 16. apríla 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 270 z 21. mája 2026 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať v bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh poslanca schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru pre hospodárske záležitosti č. 278 z 26. mája 2026. Týmto uznesením ma Výbor zároveň poveril predložiť návrh v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473 z roku 2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetný návrh zákona vychádza z aplikačnej praxe zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. V § 19 odseku daného zákona sa síce uvádza, že osoba podľa tohto zákona po skončení služobného pomeru nemusí vykonávať skúšku odbornej spôsobilosti ani odbornú prípravu, ale po uplynutí tejto doby je v zmysle vyššie uvedeného zákona povinná ju absolvovať. Ja to poviem takým zrozumiteľným jednoduchým spôsobom. Bývalí policajti, ktorí sa uchádzajú o prácu pri odchode z Policajného zboru v oblasti súkromných bezpečnostných služieb, môžu požiadať o takzvanú odbornú spôsobilosť, je im vystavený preukaz. Samozrejme na to vystavenie musia spĺňať nejaké požiadavky, ktoré sú v zákone vymenované. Ak uplynie doba platnosti tejto odbornej spôsobilosti, tohto preukazu, ktorá je 10 rokov, tak ja navrhujem, aby nemuseli opätovne robiť odbornú skúšku, ale automaticky, aby sa im predĺžila odborná spôsobilosť, pokiaľ naďalej spĺňajú všetky požiadavky tohto zákona. Veľmi podobná úprava je aj pri držbe zbrojného preukazu, kedy pol roka predtým, než sa vám ukončí platnosť, doručíte potrebné doklady a dokumenty, tak sa nevykonáva nanovo celá skúška na spôsobilosť držať zbraň. Takže v tomto prípade vychádzame v ústrety najmä policajným dôchodcom, ktorí teda v zásade, keď pracujú po odchode z polície v súkromnej bezpečnostnej službe, uplynie 10 rokov od získania preukazu odbornej spôsobilosti, aby si ho automaticky vedeli predĺžiť bez potreby vykonať školenie a skúšky. Toľko na úvod k zákonu. Ďakujem. Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, predkladajúci informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedníctva Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu. Ďakujem. Prosím, zaujíma ťa tiež Ministerstvo pre spravodajcov. Otváram. O tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu. Ďakujem. Prosím, zaujíma ťa tiež. Ministerstvo pre

Predseda. Aj tuto krátke zdôvodnenie. Tento návrh zákona predkladáme po konzultácii najmä s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, pánom Erikom Tomášom, kde sa snažíme uľahčiť tým, ktorí, či už sú to znalci alebo rodičia na materskej dovolenke alebo akíkoľvek drobní živnostníci, ktorí majú nižší plat do cca sumy 2800 € – 2900 € a nemusia, nemajú povinnosť podávať daňové priznanie, tak týmto drobným živnostníkom chceme umožniť, aby zároveň nemuseli ani platiť mikroodvod avizovaný v sume cca 141 € na mesiac, ktorý by mal byť platný od 1. júla 2026. Chceme im týmto spôsobom pomôcť a zároveň si uvedomujeme ich ťažkú situáciu, že častokrát tento mikroodvod by bol vyšší ako ich mesačný zárobok. Ďakujem veľmi pekne za podporu. Teším sa na rozpravu. Ďakujem.

Poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Dagmar Kramlovej, Jozefa Čecha, Pavly Puškárovej a Zdenky Mačicovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2000 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1249, A v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1467 z 5. mája 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru, Výboru pre financie a rozpočet a Výboru pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Stanovisko vlády Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona nebolo doručené do konania schôdze gestorského výboru. Predmetný návrh zákona, tlač 1249, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 4 tejto spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o spoločne bodoch 1 a 2 v piatej časti tejto spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona o výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre sociálne veci č. 161 z 25. mája 2026. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem spravodajkyni a otváram rozpravu.

Vážim tam, vážený pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia. No, máme tu návrh zákona, ktorý teda v tom prvom kroku oproti danému aktuálnemu stavu trochu pomôže ťažko skúšaným živnostníkom. Po nejakej stránke sa to dá povedať, že dobre. Ale povedzme si ten príbeh celý. Tak v podstate je to jedno z ďalších priznaní, lebo v poslednej dobe tých priznaní o tom, že vládna, hospodárska, ekonomická, ale aj konsolidačná politika zlyhala, je viacero. No, tu je jeden z nich, kde aj pani predkladateľka píše teda, a aj dnes to povedala, že jednoducho ten mikroodvod je skutočne tak vysoký, že to niekomu môže byť viac ako tie jeho príjmy z toho mikropodnikania alebo rovný, alebo to je jedno, keď je to aj polovica, aj tak je to celé zlé, hej? Takže, po jednej stránke som rád, že teda ste schopní aspoň do nejakej miery opravovať chyby. Chyby sa robia, kto robí, robí aj chyby. Len toto je taká veľmi malá a nedostatočná oprava, pretože doteraz to bolo, aby sme si povedali, že tí mikroživnostníci do rádov asi 9 500 € plus mínus, nechytajte ma za desatinné miesto, neplatili žiadne sociálne odvody. Jednoducho boli to mikroživnostníci a takto to bolo správne. Normálne takto to bolo správne. Tá zmena, ktorú ste prijali ako v konsolidácii, bolo, že teda budú platiť všetci a že teda tam vznikne tých 131 € mesačne sociálneho odvodu plus nejakých 56 € zdravotného. No jednoducho 131 mesačne, ročne je to asi 1 560, nejak tak, proste takto. No. A teda to ste vlastne teraz zmenili do stavu, že tí živnostníci do necelých 3 000 € tento mikroodvod platiť nebudú. Ale ešte raz, ten pôvodný stav bol, že ho neplatili živnostníci do 9 a pol tisíc € to bolo správne, čiže tešiť sa, že teda aspoň tým úplne najmenším sa uľavilo, alebo plakať, že teda stále ešte vlastne tí živnostníci majú takúto drakonickú platbu. Lebo tých skutočne tých 3 000 € to nič nerieši. To nič nerieši. To je stále vlastne treba si uvedomiť, že každá takáto príjmová hranica, budem hovoriť stále tých 3 000 €, tak to znamená v tomto kroku, že či pri príjme 3 001 budete platiť tých necelých 1 600 odvodov, alebo nebudete. Ja sa teraz pýtam, ktorý živnostník bude teda priznávať takýto príjem? Ktorý, keď do tých 2 800 dobre, alebo do tých 3 000 dobre, nebude platiť, ale potom už bude. Čo týmto hovoríme tým živnostníkom? Jednoducho, čo, podvádzajte? Robte len do tých 2 800 a potom už nepriznávajte. Aký má toto zmysel, kolegovia? Aký má toto zmysel? Keď ste to chceli opraviť, tak to bolo treba zrušiť do pôvodného stavu, akého to bolo. Ani to by sa ešte stále nedalo nazvať prorastové opatrenie, pretože za prorastovým opatrením ja by som čakal, že sa situácia oproti minulosti zlepší, nie? Tak to by mohlo byť prorastové opatrenie, čiže keby ste to zrušili celé. Tak sme tam, kde sme boli a nehrozí exodus živnostníkov, nehrozí prechod na jednoosobové eseročky, nehrozí prechod do ilegality, nehrozí prechod do úplného dôchodku. Jednoducho bolo by to v pohode. Toto by bolo, kolegovia, správne riešenie ešte. Ale to podľa mňa môžete spraviť. A toto by bolo dobré, pretože, keď ste to takto nastavili, tak podľa mňa ani tie body u tých živnostníkov aj tak nezískate, pretože to skutočne nerieši veci. A keby ste to teda aspoň celé zrušili, tak aspoň nejaký zmysel by to dávalo. Stále si treba uvedomiť, že ani ten živnostník do tých 9 500 ročného obratu, to nebol živnostník, ktorý sa tým živil. Z 9 500 obratu sa na zdravie. Z 9 500 sa jednoducho nedá vyžiť. To všetko sú živnosti a teraz poďme sa baviť o tom, že je to dôchodca na dôchodku, ktorý napríklad upratuje ten svoj vchod pre tú správcovskú spoločnosť. To je, ja neviem, kľudne dôchodca, ktorý robí nejakého znalca v nejakom špecifickom odbore pre súd. Alebo to je súdny prekladateľ možno zo sýrčiny alebo z nejakého proste jazyka, ktorý nie je veľký, veľmi proste častý. Alebo sú to ľudia, ktorí normálne platia sociálne a zdravotné poistenie, lebo sú niekde zamestnanci, ale do toho si doma robia lekváry, len to robia teda trošku vo väčšom, ako hovorí minister financií, alebo teda akokoľvek si vlastne privyrábajú niečím. Čímkoľvek, niečím. Sú normálne, ešte raz, sú zamestnaní, platia sociálne poistenie, zdravotné poistenie, všetky ostatné odvody, platia dane, ale popritom majú malú živnosť, kde si jednoducho pomáhali. Ale zároveň všetky tieto živnosti, to sú tie veci, ktoré by nikto iný nedokázal za tie peniaze robiť. To sú skutočne veci, ktoré držia tú spoločnosť a tú ekonomiku funkčnú. Skutočne sú to veci, ktoré nakoniec aj umožňujú, aby veci boli lacnejšie. Pretože len ten dôchodca si povie, že veď si umývam aj svoj vchod a ešte mám za to nejaké peniaze, tak to proste bude robiť za proste malé peniaze. Akákoľvek firma, keď tam nabehne potom už väčšia, proste tak tá už to bude robiť samozrejme drahšie a ľudia budú platiť viacej. Toto sú aj študenti, ktorí chodia do školy, ale otvorili si tú živnosť a skúšajú to svoje podnikanie na svoje meno, na svoju zodpovednosť. Darí sa im, nedarí sa im, skúšajú cez internet niečo predávať. No akokoľvek, hej? Toto sú všetko veci, ktoré dávali zmysel, ale nie, že nám opozícii. To dávalo zmysel aj vám v koalícii. To dávalo zmysel celej spoločnosti. Fakt nerozumiem, že prečo zrovna takáto morová rana má prísť zrovna na tých najmenších živnostníkov. Na tých, ktorí si ten svoj príjem a tie svoje peniaze, čo z toho zarobia, neodnesú nikam na Maltu, na Cyprus, ja neviem kamkoľvek. Tie peniaze skončia tuná v ekonomike. Tí dôchodcovia pošlú tie peniaze svojim vnukom alebo im za to kúpia niečo. Tí študenti si za to kúpia veci, ktoré potrebujú. Skutočne nerozumiem, nerozumiem, prečo sa toto za prvé stalo. A za druhé, teda, keď ste už pochopili, čo ešte raz skutočne oceňujem, kolegovia, že ste pochopili, že ste urobili chybu, že prečo sa tá chyba teda neopravila nejak zmysluplne. Pretože toto je skutočne len kozmetická úprava a úprava, ktorá nepomôže, a úprava, a to je na tomto najsmutnejšie, úprava, ktorá ešte viac motivuje ľudí, aby klamali. Aby optimalizovali, aby to robili na šedo, aby to nepriznávali, alebo aj aby len nerobili, lebo už im vychádza 2 800 € a už keby zarobili to dodatočné euro, tak zaplatia 1 500 € odvody. Kolegovia, všetky tieto hranice sú takto nezmyselné, hej? Nemôžete nastaviť, že dobre, do 3 000 € nič a do 3 001 € už máte 1 600 € odvod. Toto nie je správne. A to, že máme šedú ekonomiku, veď ja zasa nebudem tu hovoriť, že je opozičný poslanec. Použijem, myslím, že včerajšie slová premiéra Slovenskej republiky. Veľkosť šedej ekonomiky na Slovensku je 17 miliárd. Včera premiér tvrdil, že nielen že on, ale nikto z vás nedostane bloček u kaderníka alebo teda holiča. No, preto. Presne preto, lebo tie podmienky sú tak nastavené, že keď chcú prežiť, tak ich ten systém v podstate núti klamať. Pri normálnych, zmysluplných, férových pravidlách, ja si myslím, že tá vôľa platiť dane, tá vôľa obchádzať systém, tá vôľa optimalizovať by bola podstatne menšia, podstatne menšia. Nastavené je, že keď chcú prežiť, a tak ich ten systém v podstate núti klamať. Pri normálnych zmysluplných férových pravidlách, ja si myslím, že tá vôľa platiť dane, tá vôľa obchádzať systém, tá vôľa optimalizovať by bola podstatne menšia. Podstatne menšia. Len ale nemôžete sa, nemôžete sa čudovať, že to proste robia tie kaderníčky. Zasa budem stále používať slová pána premiéra, že, že sa to deje, keď tie pravidlá sú takéto. Kolegovia, vy máte tie opraty v rukách. Tu stačilo normálne napísať proste, že to treba zrušiť a nechať to tak, ako to bolo, alebo teda tam dať tú výnimku do, nie 10,5-násobku, či, ak je to tam, ale do 30,5-násobku a bolo by to, bolo by to tak, ako to bolo predtým. To je inak jedno číslo, ktoré, ktoré viete zmeniť ešte v tejto rozprave. A bude to z malej nezmyselnej úpravy úprava, ktorá bude znesiteľná, ktorá tú chybu skutočne odstráni. Fakt, kolegovia, porozmýšľaj, porozmýšľajte. Nie sú tí malí živnostníci tí, na ktorých majú cieliť takéto, takéto proste nezmyselné morové rany. Všetkým nás, nás nám tí živnostníci budú chýbať. A len tak medzi rečou, 60 000 živnostníkov proste skončilo živnosť. 60 000 na Slovensku, keď to zoberiem cez celé firmy na Slovensku -3 % firiem, v Čechách +3 % firiem. Jednoducho, to sú, to sú všetko veci, ktoré vo finále nám škodia. Len ekonomický subjekt, ktorý podniká, pracuje, zarába a áno, má aj zisk, len ten dokáže vo finále pomôcť aj tým verejným financiám. Keď tí, keď tí mladí ľudia odídu do zahraničia, no tak budú platiť v zahraničí dane. Keď tí dôchodcovia povedia, že mne sa už nechce behať s tým kýbľom a mopom, že už nech to robí nejaká firma. No, proste zasa len z toho nebude mať vo finále štát nič, len ten dôchodca už bude žiť len z toho dôchodku, no. Tak toľko som chcel. Skúste, kolegovci, porozmýšľať ešte, či tam nezmeniť teraz v druhom čítaní to číslo a nezvýšiť tú hranicu na tých cca 9 500 tak, aby to bola tá hranica toho mikroživnostníka, ktorý neplatí tento mikroodvod. Ďakujem pekne za pozornosť. Reagovať bude s faktickou poznámkou pani poslankyňa Luščíková.

Za slovo. No, chcú sa tváriť, že touto novelou idú pomáhať drobným živnostníkom, ale naozaj ja neviem, či na ministerstve sa prepočítalo to, ako sa tým mikroživnostníkom pomôže, pretože, ak zaplatia aj zdravotné, aj sociálne odvody, tak pri tej hranici 240 € mesačne budú v mínuse. A hovoríme len o príjme 240 € mesačne. Tam ešte nie sú započítané náklady. To znamená, ak živnostník zarobí 240 € mesačne, bude mínus 13 €, ak zaplatí sociálne odvody, ten mikroodvod a zaplatí zdravotné odvody. Vy drakonickým spôsobom ste poškodili živnostníkov, čo je vidieť na úbytku živnostníkov v minulom roku, pretože sa všetci zľakli a povracali živnosti. To boli živnosti, kde si ľudia privyrábali vôbec k tomu, aby mohli dôstojne žiť a hlavne hovorím o regiónoch. Hovorím o lokálnych podnikateľoch, ktorí si pomáhali svojim susedom. Hovorím o učiteľoch, ktorí učia a doučujú, lebo to nechcú robiť načierno, pretože aj takí sú. Bavme sa tu o poctivých podnikateľoch, bavme sa o tých, čo chcú platiť dane, ale nie za takýchto podmienok. To znamená, že táto suma a ja neviem, ako sa vycucala z prsta. Ja neviem, či to bol nejaký poslanecký návrh alebo sa to urobilo na ministerstve, pretože to bol, to je tak babrácky návrh, takýto mikroodvod pri takejto malej sume a ešte naviazaný na životné minimum je úplný nezmysel. Ako zaviesť životné minimum ako parameter, kde sa všade používa ako vymeriavací základ priemerná mzda, je úplný galimatiáš. To znamená, že ja predkladám pozmeňovací návrh, kde to chcem dať, ten mikroodvod, na väčšiu sumu a naviazanú na tú priemernú mzdu, pretože tak je to správne počítať. Lebo čo sa ešte stane pri tom životnom minime? To rastie oveľa pomalšie ako priemerná mzda a ten mikroodvod, tá hranica, sa nebude zvyšovať tak, ako sa bude zvyšovať normálny odvod. Ďakujem. Jaj, vieš. Bude reagovať s faktickou.