52. schôdza

Ďakujem za slovo. Tak krátke poznámky. Naozaj, nie sme vzduchoprázdne, komunikujeme s podnikateľmi, s živnostníkmi a dostávame niekedy aj teda po nepríjemných reakciách a neurážame sa, ale snažíme sa to riešiť. Naozaj pán Kysbol je niekedy úradník a teda možno vie, ako fungujú a mal by vedieť, ako fungujú procesy a vie veľmi dobre, že jedna vec je, má nejaký nápad, ale keď ten nápad má dopady na štátny rozpočet, tak nie je možné ho pretlačiť bez toho, aby bola dohoda s ministrom financií. A minister financií je takpovediac ťažká hus na škľebanie. A je veľmi ťažké predstaviť, že akýkoľvek zákon, ktorý, aby bol priechodný cez koalíciu, lebo je nepriechodný, pokiaľ nemá túto dohodu. Vy, opozičníci, si dávate zákony, ako chcete, samozrejme, neprechádzajú, ale nám nejde o to dať zákon, aby neprešiel. Nám ide o to, aby prešiel a preto je to veľmi ťažké. Ak raz budete náhodou v koalícii, uvidíte sami, aké je to ťažké presadiť čokoľvek, čo má nejaký rozpočtový dopad. Takže toľko a posledná vec, áno. My sme urobili obrovské boje sme zviedli za živnostníkov. Paušálny odvod sme zachovali. Zachovali sme všetky tie veci okrem mierne zvýšených odvodov, ktoré sú ale logické a plne s nimi súhlasíme. A budeme to robiť ďalej. Ďalej budeme za tú daňovú licenciu. Áno, stále sme v kontakte s ministrom financií. Som presvedčený, urobíme všetko preto, aby sme to doviedli do zdarného konca.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Luščíková. Vážení kolegovia,

A kolegyne, vážený pán predsedajúci. Tak ja budem znova pokračovať v tom, čo som začala už vo faktických poznámkach, chcem naozaj vysvetliť, že je nezmyselne predložená táto hranica mikroodvodu. Samozrejme, pomáha to podnikateľom, pretože ten drakonický zlý návrh, ktorý podnikateľov, respektíve malých živnostníkov úplne zdecimoval, ste sa snažili vylepšiť len kozmeticky a pomôžete tým, ktorí zarobia do 240 €, že nemusia platiť žiadne odvody, ale tí, ktorí sú na tej hranici, tak týmto vôbec nepomôže. A keď som hovorila o tom, že nechodíte možno medzi ľudí, že o tom neviete, tak mne to stále tak príde, že asi nie ste celkom v obraze, pretože tých drobných živnostníkov, ktorí si len privyrábajú, ktorí si pomáhajú aj tým, že vykonávajú ešte nejakú činnosť a hlavne niekde práve v regiónoch, lebo sa nevedia dostať k veľmi dôstojnej mzde a musia si takto pomáhať, tak tých ste úplne ako takým tlčikom po hlave zarazili do zeme, pretože my sme dali aj výzvu s kolegyňou Kleinert napríklad pre živnostníkov v kreatívnom priemysle a tí sú úplne zničení. Tí sú zničení preto, lebo vidíme, že ani na tých trhoviskách, kde sa robia remeselné trhy, kde sa robia kreatívne dielne, je tam oveľa menej tých podnikateľov. Títo podnikatelia proste už neprichádzajú a sú to často aktivity, ktoré oni vykonávali ako zmysel svojho života. A vyslovene v tom videli svoju náplň a nechcú to robiť načierno. Nechcú to robiť úplne na hulváta, pretože sú to ľudia s nejakými morálnymi hodnotami a vy ste im úplne zabili tú ich činnosť. Sú to smutné príbehy. Ja som si tu teraz nenapísala žiadne. Budeme o tom určite písať a budeme to viacej komunikovať. A práve preto by som sa celkom rada, pán Michalko, a tu na vás naozaj vyzývam, stretla a pouvažujte nad tým mikroodvodom, pretože ja si nemyslím, že keď títo všetci ľudia povracajú živnosti, a už to začalo, tak štát na tom získa. Na tom práveže viacej stratí, pretože vy môžete získať oveľa viac, ak tí živnostníci budú ďalej podnikať. Ak ďalej si budú prinášať sebahodnotu, ale aj hodnotu štátu, hodnotu svojej rodine, hodnotu svojmu okoliu, svojej komunite, pretože vy ste vlastne zničili určité reťazce, ktoré tu fungovali roky. Práve že viacej stratí, pretože vy môžete získať oveľa viac. Ak tí živnostníci budú ďalej podnikať. Ak ďalej si budú prinášať sebahodnotu, ale aj hodnotu štátu, hodnotu svojej rodine, hodnotu svojmu okoliu, svojej komunite, pretože vy ste vlastne zničili určité reťazce, ktoré tu fungovali roky. Fungovali roky platformy, kde ľudia predávali svoje výrobky. Oni to nerobili načierno, pretože to robili cez platformu, ktorá je ľahko skontrolovateľná. A títo ľudia tam klesli tržby o 60 %. Viete, čo je to 60 %? Klesnúť tržba, tie 60 % ľudí vlastne niekam odišlo, prestalo podnikať alebo odišlo do šedej zóny. A pri tom obrate, ako to robili tie veľké platformy, ktoré každá možno žena si už kúpila tam nejaký šperk alebo nejakú dekoráciu do domácnosti, tak tam naozaj sa tie obraty robili veľké. Ďalšia vec, čo bola veľmi zbabraná v tom zákone, tak to sú odvodové prázdniny. Neviem, či ste sa zamysleli nad tým šesťmesačným obdobím odvodových prázdnin. Predstavte si, že podnikateľ začne alebo nejaký živnostník si niečo vymyslí a bude chcieť začať podnikať, nemá ešte istotu, aký príjem bude mať. Začne podnikať niekedy vo februári a od, myslím, že októbra, keď to dobre počítam, mu vyjde, že bude musieť platiť ten odvod 131 €. A v podstate ho bude musieť platiť až do podania daňového priznania, respektíve do ďalšieho roka, do júla, to je možno sedem, osem, deväť mesiacov dokonca. A potom príde po podaní daňového priznania na to, že v podstate on ten mikroodvod vôbec nemusel platiť. Tak potom urobte reformu sociálnych odvodov, normálnu reformu tak, že sa budú platiť preddavky a potom sa budú robiť ročné zúčtovania. Veď ako príde k tomu ten podnikateľ, že v podstate on môže viac zaplatiť na odvodoch, ako vôbec zarobí. A tu sa bavíme, a to znova opakujem, my sa tu bavíme o príjme, o hrubom príjme. To znamená, to je všetko, čo ten podnikateľ dostane do pokladne alebo na účet. To sa ešte nebavíme o tom, že musí aj zaplatiť nejaké elektriky, proste energie, materiál, cestovné, účtovníčku. A keď sme pri tej účtovníčke napríklad, vy hovoríte, že oni hneď idú na eseročky. To tiež nie je pravda. To je veľmi zavádzajúce, pretože človek, ktorý zarobí okolo 300, možno 500 € mesačne, on nepôjde na eseročku. Veď on musí zaplatiť účtovníčke možno 50, 100 € mesačne, aby mu vôbec viedla to podvojné účtovníctvo. To je jedna vec. A druhá vec je, že máme tu nejakú minimálnu daň, ktorú takisto musí zaplatiť, pokiaľ je v strate. A to ešte nemá vlastne ani on tie sociálne odvody, lebo si tam buď dá úplne tú minimálnu sumu alebo vlastne je konateľom zadarmo. Takže strašne ste poškodili tých živnostníkov. Ja naozaj nerozumiem tomu, ako vy sa môžete ako strana pasovať za ochrancov živnostníkov. Toto, toto je úplný nonsens, pretože vy ste urobili jednu veľkú chybu. Teraz ju kozmeticky síce upravujete, ale tá úprava naozaj tým najmenším a tým, čo si pomáhali, aby vôbec v regiónoch mohli slušne vyžiť, tak to im vôbec, ale vôbec nepomôže. A ešte jednu oblasť, čo naozaj poznám a nemôžete mi do toho hovoriť, že nemám pravdu, sú znalci a sú tlmočníci a prekladatelia. Pretože sú odbory, kde živnosť vlastne, kde znalca vykonávate tak, že máte posudok možno raz, dvakrát do roka, možno raz za dva roky. A vy, keď chcete zostať znalcom, vy si musíte platiť tento mikroodvod. A toto je naozaj nezmyselné, pretože štát tieto služby potrebuje. Vy potrebujete tlmočníka, ktorý dokáže pretlmočiť z nejakého jazyka, ktorý je veľmi ojedinelý. Vy potrebujete znalca, ktorý má odbor, kde má fakt posudok raz za dva roky, lebo v tom súdnom spore ho potrebujete, aby ste zistili napríklad škodu. A ten znalec, oni povracali pečiatky. Ja to počúvam od znaleckých organizácií. Akože oni povracali pečiatky a naozaj nevykonávajú už túto činnosť a ja to asi urobím tiež. Ja mám tiež len prerušenú živnosť, aby som nemusela vlastne tú činnosť znalca, aby som nemusela platiť tie odvody. Takže je mi to ľúto, ale, pán Michalko, nemáte pravdu, ak vravíte, že pomáhate živnostníkom, pretože toto živnostníkom nijako nepomôže, práve tým najmenším. Ste odradili množstvo ľudí od toho, aby vôbec začali podnikať a množstvu ľudí v podstate ste im zničili nejakým spôsobom budúcnosť. Takže aj preto predkladám pozmeňovací návrh, ktorým aspoň trošku chcem uľaviť. Viažem ho na všeobecný vymeriavací základ, čo je vlastne viazanosť na priemernú mzdu a nie na to životné minimum, pretože ten parameter, ako sa tam dostal, to naozaj netuším. Je to totálny nezmysel. Skúste sa na to pozrieť. Môžeme si to prepočítať. Ja viem, že ten dopad na štát bude nejaký, lenže to je veľmi otázne, aký. Keď vám všetci povracajú živnosti, tak nebudú odvody v podstate žiadne, hej? Takže toľko som chcela asi k tomuto. Ďakujem. Na vaše vystúpenie faktická poznámka od pána poslanca Viskupiča.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegynka Darinka Luštíková.

Presne s každým jedným slovom súhlasím a je to presne tak, ako si popísala. Chcel by som len poradiť, keby aj pán Michelko chodil, skutočne sa začali rozvíjať rôzne trhy, kde boli rôzni bylinkári, rôzni cukrári, rôzni výrobcovia chleba, rôzne skutočne skutočne rôzne šperky a takéto všelijaké veci. Proste všetko to boli mladí, kreatívni ľudia, ktorí mali chuť pracovať, či už s pôdou, že niečo vypestovali, alebo teda s akýmkoľvek materiálom, že robili takéto umelecké veci. Áno, predávalo sa to aj cez tie platformy. Ale skutočne to boli také tie víkendové akcie. To boli ľudia, ktorí možno robia v korporáte celý celý týždeň a pre neho to bol presne ten relax, možnosť si privyrobiť a možnosť vlastne niečo akoby aj vytvoriť a predávalo sa to na týchto trhoch a toto bolo v podstate akoby taký inkubátor. To nebolo samoúčelné, že do nejakej do tej sumy 9 500 sa tie odvody neplatili. To bol aj presne takýto inkubátor, že niekto skončil tým, že vyrábal tie koláče skutočne na tú sobotu, predal si to, mal z toho niečo, potešil sa, porozprával sa s ľuďmi na tom trhu, OK. Ale boli ľudia, ktorí postupne teda prišli na to, že sa na tom dá teda skutočne žiť, potom si už možno urobili aj tú eseročku a fungovali ďalej. Ale tento inkubátor, pán Michelko, ste úplne týmto zabili. A to je to je obrovská škoda. Fakt kvôli tým mladým ľuďom, ktorí takto si mohli vyskúšať, v čom sú v čom sú dobrí, v čom sú unikátni, v čom by mohli prispieť a v čom by si mohli aj niečo, čo zarobiť. Fakt, pán Michelko, treba počúvať tých živnostníkov. Ja neverím tomu, že vás nejaký živnostník proste za toto, čo im predvádzate, pochválil. Ďakujem. Pani poslankyňa Luščíková s faktickou, nech sa páči. Ďakujem, pán kolega, že si mi pripomenul vlastne ten

Inkubátor a ten komunitný

Život, ktorý vzniká okolo mnohých firiem, drobných firiem a drobných živnostníkov, pretože aj my napríklad v Poprade, je jasný príklad toho, ako sa ničí podnikateľské prostredie. Teraz nehovorím len o živnostníkoch, ale všeobecne, ako sa ničí podnikateľské prostredie. Nám skončilo naše ikonické kníhkupectvo Kristiania, ktoré pozná snáď skoro každý, kto vôbec chodí do Tatier a ktorý tam nakupoval. A teraz si predstavte, že vy v meste stretávate známych a známi majú slzy v očiach. Ako to bol tak smutný deň, keď som stretla asi tri alebo štyri známe, ktoré išli práve z Kristianie s plnou taškou kníh. A hovorili, že v podstate ako keby tá duša mesta sa úplne vytratí. Jednak duša mesta aj nejaký ako keby zmysel tej komunity. Tam sa robili besedy, tam sa robili akcie, tam proste ste si išli kúpiť knihu, sadli ste si na schody, prečítali ste si kopec vecí a jednoducho podnikatelia už nevládzu. Tí poctiví drobní podnikatelia, ktoré nie sú reťazce, jednoducho nevládzu. A vy v podstate ničíte ducha miest, mnohých obcí a ničíte komunity a to sa vám darí jednak ekonomicky, darí sa vám to aj tou vašou nenávistnou vládou a jatrením emócií, ako to robíte, hoci hovoríte, že to robíme my, ale stačí si pozrieť vaše prejavy a mnohých vašich politikov. Neviem teraz, pán Michalko, na vás, ja teraz nereagujem vôbec na vás, ale na mnohých politikov koalície. No asi nemám, čo k tomu viac povedať, lebo už asi aj ja mám kvôli Kristianii slzy v očiach. Ďakujem. Vystúpi teraz v rozprave pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia.

Dovolil som si znovu vystúpiť špeciálne teda, pretože skutočne vystúpenie Jána Michelka otvorilo veľa tém a samozrejme zase raz povedalo, že napríklad taká opozícia, že nemáme riešenia, tak myslím si, že treba k tomu pár slov povedať. No, pán Michelko, najprv poďme k takým tým, že úplne tomu bazálnemu. Vy hovoríte, že ak si dovolí niekto, a poďme, začnime skutočne tým, čo sme tu vlastne aj s kolegyňou Luštíkovou hovorili, rôzni mladí, malí výrobcovia, ktorí sa stretávali aj tuto v Ružinove v jednej základnej škole, tam každú druhú sobotu bývala, ťažko nazvať, čo to bola, bola to burza, predávali tam, ja neviem, platne, oblečenie, boli tam cukrovinári, pekári, chlebíky tam predávali, predávali tam, ja neviem, rastliny, rôzne kvetiny. No proste od výmyslu sveta. Celá telocvičňa plná predajcov, celý areál plný predajcov. Proste to bola taká taká atmosféra, že teraz sa mi proste ježia chlpy. Skutočne tam kopu ľudí chodilo presne kvôli tej atmosfére. Kávičku tam, kávu si tam človek mohol kúpiť. Dokonca ešte rôzne rôzne druhy sa tie stánky medzi sebou predháňali, kto má, čo má. Toto jednoducho neboli podnikatelia, pre ktorých to bola činnosť. To všetko boli z veľkej časti mamičky, z veľkej časti mladí ľudia, ktorí proste skúšali, čo dokážu, čo, čo, čo sa dá predať. To boli všetko presne ten režim, že no ani zďaleka asi na tom nezarobili 10000 za ten rok. Jednoducho takto fungovali. Všetko to boli ľudia, ktorí proste či už pracovali niekde inde, alebo študovali a oni nemali tendenciu a chcenie robiť to na čierno. Proste to jednoducho nebolo také, že to ja sa tam postavím a teraz sa budem modliť, či tam nejaký kontrolór príde alebo nie. Mali takto živnosť, proste vyrábali, predávali, celé to fungovalo. Pán Michelko, to bolo v podstate niečo ako inkubátor. Nič to štát nestálo okrem toho, že teda nedostal sociálne odvody, ale bol to taký inkubátor, kde si to všetci vyskúšali a povedali, že teda či je ozaj dobre, ja budem už nakoniec zamestnanec korporátu a budem si takto urobiť víkend, alebo si niekto povie, že a sakra, ja tie koláče budem piecť už a tie džemy budem robiť skutočne už ako firma. Toto všetko ste zrušili. Prečo? Pretože ak si takto niekto dovolí zarobiť, ale hovorím, to slovo zarobiť je v úvodzovkách, pretože to je skutočne hrubý príjem, ako aj kolegyňa hovorila, 250 € mesačne, no tak vy mu teda už po tejto zmene, to stále bude platiť, že mu dáte zaplatiť 140 €. Pán Michelko, fakt bude niekto kvôli tomu, že mu teda zostane 110 €, takto fungovať? Proste nebude, nebude. Buď to s tým praskne úplne, alebo jednoducho to bude robiť na čierno, akokoľvek. Proste akokoľvek to nebude dobré. Takže toto, toto by si fakt akože bolo dobré uvedomiť, že niekedy by stačilo možnože nerobiť zle. A teraz ja rozumiem, že také tie mantry, že tak transakčná daň sa nemôže zrušiť, pretože treba nájsť 400 miliónov do rozpočtu. A ja sa pýtam, čo tých 32 rokov Slovenska, keď sme žiadnu transakčnú daň nemali. Proste to nemôže byť takto, postavím si slameného panáka, je tam transakčná daň alebo teda príjem teraz z tohto, aby som sa vrátil k téme, a teraz akože nemôžeme to zrušiť, lebo, lebo čo, rozpočet? No veď celú históriu Slovenska jednoducho sme takúto nejakú výnimku tu mali, alebo jednoducho si tí mikromikroživnostníci to neplatili a fungovalo to. Viete, pán Michelko, a teraz ja to zasa pripodobním. Bude to také drsné prirovnanie, ale nevadí. Možno to aspoň zarezonuje. Možno aspoň niekto zvonka si všimne, že o čom sa tu bavíme. Teraz tu prichádzate a teraz ani neviem, že či ste to vy, ale podľa mňa je to teda SNS, to zvýšenie, zvýšenie toho príspevku na pohreb. Už teda či to bolo tých 500 € alebo teda evidujem nejaký pozmeňovák, kde vám to skresali na, myslím, 300. Každopádne aj to je nový výdaj. Tak sa pýtam, prečo teda, keď už ten rozpočet je taký deravý, prečo prichádzate s takýmto návrhom, ktorý objektívne bude stáť, keby to bolo tých 500, tak to bolo, myslím, okolo 20 miliónov. Dobre, teraz to bude menej, ale bude to stáť dodatočné zdroje. Ale zasa to idete, že úplne že plošne. Plošne proste každý jeden teda dostane pri úmrtí takýto takýto príspevok. A pritom ja som presvedčený, že takmer každý jeden občan toto zvládne, že tú poslednú službu tomu svojmu blízkemu človeku proste dokáže zvládnuť, že na to tomu štát nemusí prispievať. A ja to normálne poviem a možno to bude znieť hlúpo, ale ja som presvedčený, že asi všetci by sme zvládli, že teda príspevok na pohreb sa nebude zvyšovať. A zobrať to voči tomuto, že nevyrábajme tým živým, tým mladým, alebo aj tým dôchodcom, všetkým, ktorí majú takéto malé živnosti. Nedávajte im takéto drakonické odvody. Lebo je to smiešne, že sa takíto živnostníci majú pozbierať teda na to, aby sa dal príspevok na pohreb. Tak ja viem, že je to, že je to také prirovnanie, možno ma niekto bude za to za to poťahovať, ale takto to je. Venujme sa, kolegovia, živým. Venujme sa živým a keď ten rozpočet je deravý, tak jednoducho nevyrábajme nové výdavky. To je inak jedna taká rada, ktorú by som povedal, že budem hovoriť, či som v opozícii, alebo či som sa v koalícii s ministrom financií vtedajším hádal na nejakých opatreniach, lebo to má pán Michelko pravdu, teda hádali sme sa hodne. No. Pán Michelko, a teraz vy hovoríte, že zníženie daní znamená automatický výpadok v štátnom rozpočte. Tak ja vám poviem jeden konkrétny príklad, konkrétny príklad, ktorý si môžete pozrieť, že to tak jednoducho nie je. Teraz sa nám v apríli podarilo, že sme mali nižšie ceny palív. Pán Michelko, a teraz vy hovoríte, že zníženie daní znamená automatický výpadok v štátnom rozpočte. Tak ja vám poviem jeden konkrétny príklad, konkrétny príklad, ktorý si môžete pozrieť, že to tak jednoducho nie je. Teraz sa nám v apríli podarilo, že sme mali nižšie ceny palív ako naše okolité krajiny. Super, výborne. A prinieslo to teda samozrejme zvýšenie predaja benzínu a nafty. Viem to, sú to tvrdé dáta. Spotrebná daň je naviazaná proste na množstvo predané, nie na to, koľko stojí ten liter benzínu a jednoducho v apríli bol ten nárast výberu dane 22 %, pán Michelko. 22 %. Čiže, keď vy by ste znížili spotrebnú daň z benzínu a nafty, hej, na európske minimá, tak ako sme to napríklad na predchádzajúcej schôdzi navrhovali my alebo to urobili iné krajiny, tak jednoducho by sme mali nižšie ceny a tým, že tam je dokázané, že by sa viacej predávalo, že by, že by za prvé Slováci tankovali doma, za druhé cudzinci by tankovali u nás, za tretie všetci tranzitujúci a za štvrté celá logistika, hej? Čiže výsledok by bol ten, že ono by sa to, povedzme, vykompenzovalo a pán Michelko, neuveríte, znížením daní by nebol žiadny výpadok v štátnom rozpočte. Ja dokonca tvrdím, že by mohol byť dokonca aj prírastok, ale nech je nula. Nech je nula. A pán Michelko, poviete si, že no dobre, tak je to vlastne nula k nule. No nie je, pretože za prvé bude nižšia inflácia, pretože samozrejme nižšie ceny paliva znamenajú nižšiu infláciu. To by vás malo zaujímať, lebo ľudí inflácia veľmi zaujíma. Zároveň slovenskí autodopravcovia, keďže by mali nižšie ceny, by boli konkurencieschopnejší oproti napríklad svojim poľským alebo akýmkoľvek zahraničným kolegom. No a navyše by boli všetky firmy konkurencieschopnejšie, pretože teda samozrejme palivá nepoužíva zďaleka len logistika, ale však teda celý priemysel, ale aj celá ekonomika, hej? Takže výsledok by bol ten, pán Michelko, že dokázali by ste znížiť daň, v tomto prípade spotrebu z benzínu a nafty. Výpadok by nebol, pretože by bol kompenzovaný vyšším predajom a mali by ste prorastové benefity v celej ekonomike. Čiže, pán Michelko, takto to je, takto to je. A už to len dokreslím tým, že prečo. Pretože Slovnaft, my sa máme snažiť, aby čo najviac benzínu a nafty predali u nás, pretože, ak sa to predá u nás, tak samozrejme štát má podiel na zisku Slovnaftu, štát má spotrebnú daň, štát má DPH-čku. Čiže, pán Michelko, tá vaša dogma, že znižovanie daní znamená výpadok v štátnom rozpočte, nie je pravdivá, respektíve, keď to správne nastavíte, tak to nie je vôbec pravdivé. Hej. Dobre, potom ste spomínali e-faktúry, že teda to by pomohlo, nepomohlo. Určite je fakt ten, že, a zasa to zopakujem, však to povedal včera premiér, že veľkosť šedej ekonomiky na Slovensku je okolo 17 miliárd. Dobre? Časť z nej je určite aj v tejto živnostníckej oblasti. Ale ja sa teraz pýtam, pán Michelko, a skúste mi odpovedať. Vidím, že už ste vo faktickej. A teraz toto opatrenie, že zníži alebo zvýši veľkosť čiernej ekonomiky? Lebo ja som presvedčený, že takto, ako to nastavujete, takto jednoducho tú čiernu ekonomiku podporí a nabudúce, keď bude premiér rozprávať, tak už nebude hovoriť o 17 miliardách, ale možno mu k tomu pribudne ďalších 200 miliónov. Tak nabudúce už povie, že 17,2 desatiny miliardy veľkosť šedej ekonomiky na Slovensku. Ja som presvedčený, že ako tu sedíme, a to sa podľa mňa vieme zhodnúť koalícia a opozícia, že tie opatrenia, ktoré robíme, tie zákony, ktoré prijímame, by sme mali robiť s tým režimom, že by sa veľkosť čiernej šedej ekonomiky mala zmenšovať. Pretože aj ja to tu poviem aj ako opozičný poslanec, áno, dane treba platiť. A keď sa neplatia, tak tie dane treba vymáhať. Ale zároveň treba prijímať zákony také, aby sa tie dane oplatilo platiť, aby to bolo najzmysluplnejšie riešenie, aby si ten podnikateľ povedal: „Však samozrejme, treba dať štátu jeho desiatok a proste ja budem pokračovať ďalej.“ A aby to fungovalo. Toto by ste mali robiť. No a spomínate e-faktúry. Pán Michelko, e-faktúry, no, v slovenských podmienkach to je veľmi nebezpečné riešenie, pretože keď sa dozvedia vaši konkurenti o komplet vašej štruktúre nákladov, komplet vášho vlastne toho know-how, čo máte v tej firme, tak jednoducho to vie byť problém. Ale dobre, samozrejme, ako generálne to môže priniesť aj nejaké pozitíva. Keď sa to dobre spraví, OK. Dokonca by to mohlo priniesť aj zníženie šedej ekonomiky. S týmto by som súhlasil. Ale teraz sa, pán Michelko, pýtam a neviem, či viete, ale vy v tom zákone o e-faktúre, ktorý má byť účinný od 1. 1. 2027, inak v júni by to malo byť od 1. 6. 2027, neviem, prečo sme o 3,5 roka dopredu, ale dobre, ale ešte raz, pán Michelko, viete, že sú tam zadné vrátka? Že jednoducho je možné do toho roku 30 tú e-faktúru neplatiť? Proste to tam je normálne cielene zabudované zákonodarcom, je to tam profesionálne spravené. A teraz ja sa ale pýtam, že tak potom tie vaše slová o tom, že to prinesie menej čiernej ekonomiky, tá e-faktúra proste zase raz, pán Michelko, neplatia. Neplatia, pretože ten, kto teda sa bude chcieť tomu vyhnúť, tak má 3,5 roka zákonný nástroj nastavený touto vládou, aby sa tomu vyhol. Tak, pán Michelko, ja potom teda neviem, lebo však asi sa tomu nebude vyhýbať ten, kto nechce podvádzať, ale asi teda skôr ten, čo bude chcieť podvádzať. Tak zasa to proste zasa to nesedí. No, a kde pička? No, ja rozumiem, že teda, keď chceme znížiť dane, lebo tie naše riešenia skutočne sú, že chceme znížiť dane. To ste, pán Michelko, povedali pekne. Áno, chcem zrušiť transakčnú daň, chcem nastaviť rovnú daň z príjmu fyzických osôb, rovnú daň z príjmu právnických osôb. A proste toto všetko je pravda. No ale teraz pozrime sa na tú DPH-čku. Keby ste, pán Michelko, neurobili tento chaos, nevyrobili tam tých 5 %, nevyrobili ste tam také tie výnimky, že potraviny sú v 19 %, lebo je to nejaká výnimka z 23 % základnej sadzby, ale potom zoberiete príliš slanú alebo príliš sladkú potravinu alebo príliš ťažký rožok a proste dáte mu znova výnimku, že ho znova preradíte do 23 % sadzby. Keby ste takéto hlúposti neurobili, tak pri rovnakej efektivite výberu DPH-čky, ako ste mali v 24., tak by ste v 25. mali o pol miliardy viacej. O pol miliardy viacej. Čiže to len keby ste zachovali to, čo bolo, a už ani to nebolo dokonalé. Čiže keby sa v tej DPH-čke urobil, že skutočný poriadok. Skutočný poriadok. Za mňa hovorím, jedna sadzba, ale dobre, nech dve. Ale jednoducho a jasne, aby finančná správa netrávila čas vysvetľovaním, hej, a dokazovaním, že čo patrí do akej kategórie a ešte najlepšie, že v akom prípade, tak jednoducho by ste vyberali viacej. Ja som presvedčený, že je normálne v silách, je v silách akejkoľvek vlády, do roku po jednej zákonnej zmene mať miliardu viacej na DPH. Pán kolega, miliardu. To môžete spokojne zrušiť transakčnú daň a to môžete spokojne financovať bez problémov tento tu výpadok tých nejakých 40, 50 miliónov. Môžete bez problémov financovať aj rovnú daň. Jednoducho, toto by ste potrebovali. Zasa hovorím to preto, lebo ste spomínali k tej DPH a spomínali ste, že nemáme riešenie. Čiže skutočne tie riešenia sú na stole. A len teda by bolo dobré, keby ste ich z toho stola zobrali, kľudne si tam dali na ne svoju pečiatku a teda použili ich. No, potom ďalšia vec, ste obhajujete vlastne tento zákon, že na ústavnoprávnom výbore neboli žiadne pripomienky. No tak. Keď mi príde na finančný výbor nejaký právny zákon alebo právnický zákon, tiež k nemu moc pripomienok mať nebudem, lebo sa v tom nevyznám, ale to samozrejme nijak neznamená, že ten zákon je dobrý. Tá realita je tá, a to ste tak nejak opomenuli, že vy ste sa na ten finančný výbor, kde by tých pripomienok bolo a bolo by ich tam teda hodne, myslím, že to spomínal aj kolega Štefan Kýš, proste tak tam ste mali prísť. Tam ste neprišli. Však dobre, mohlo sa stať, to nevyčítam, ale nemôžete potom, pán kolega, rozprávať, že ste mali pocit, že tento zákon sa nám všetkým páči, lebo na ústavnoprávnom výbore ste nezískali od opozície žiadne pripomienky. No na finančnom by ste ich boli získali hodne, ale tam ste teda už neviem, z akýchkoľvek dôvodov, neprišli. Čiže už len posledná veta: Nie, tento zákon nie je dobrý. Ja uznám, že po tom veľkom pobúchaní po krížoch všetkých malých živnostníkov, potom, čo ste ich kopu proste donútili sa na to vykašľať, je toto zmena k lepšiemu. Ale je to malá zmena k lepšiemu po obrovskej zmene k horšiemu. Takže chybu si priznať je fajn, len ju treba opraviť. Toto, čo tu, pán kolega, máme, nie je opravená chyba. Ďakujem pekne za pozornosť. Na vaše vystúpenie sú faktické poznámky, prvú má poslanec.

Michalko, nech sa páči. Ďakujem za slovo.