52. schôdza

Výbor pre financie, rozpočet poslancovi Válkovi. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne.

Kolegovia. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádza z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku. Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky publikoval tento návrh zákona. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu.

Hlási sa niekto do rozpravy? Tak, keď musíte. V poriadku, pán poslanec Viskupič. Nech sa páči. Tri reply. Už platí nový rokovací poriadok, pán poslanec Viskupič, čo vy na to? Dobre. No nie, nie, len aj v Bundestagu rifle sa nenosia, tak prosím vás, nech sa páči k téme. Tak, ďakujem. Nie, ešte skôr.

Klasický folklór, pán poslanec Hlina, keďže včera som si to naozaj nevšimol, tak vám nedávam ani 5 sekúnd na to, aby ste to sako mali, a poprosím vás, aby ste si ho dal dole. Alebo aby ste opustil rokovaciu sálu. Ani tú kávu, a je mi to trápne. Tretí deň riešime vaše sako. Ja si myslím, že ste v mnohých veciach človek s prehľadom. Nemyslím si, že potrebujete robiť takýto politický marketing. To nie je vhodné ani dôstojné pre vás. Prosím, opustíte sálu s tým sakom. Nie, akože ja si myslím, že niektoré politické veci môžete dobre podchytiť, ale tretí deň tu zaujímať a vystupovať pred médiami s osakom, to už je... No, už v poriadku a ďakujem vám. Prajem pekný deň. Pokračujeme v rozprave. Tak, ďakujem pekne ešte raz za slovo, kolegyne, kolegovia. Opäť, samozrejme, pán predsedajúci, nevyužijem 165 minút, ktoré nám umožňuje rokovací poriadok. Budem sa snažiť byť vecný. Dobre, zasa tu máme návrh zákona, ktorý asi v tej, v tej, tej najužšom vnímaní, OK, určite pomôže tam tie tri dni, že to proste skráti, že to zjednoduší. Čiže áno, aj tu som presvedčený, že také tie drobné vylepšenia asi v tom zákone sú, takže OK. Ale ako pán minister predpokladá, lebo sme sa bavili aj ráno, ja sa skutočne budem venovať tým samotným ESG ratingom alebo vôbec tomu ESG vykazovaniu. A skutočne tu je tá otázka, že či to je to, čo skutočne zásadne potrebujeme. Čiže, kolegovia z koalície, nejdem teraz frfľať ani tak na pána ministra, ale skôr idem teda sa zamýšľať, že či skutočne Európska únia potrebuje všetky tie regulácie, ktoré máme. O tomto, o tomto teraz bude. Lebo tie samotné, teda tie ESG hovoria, teda áno, proste environmentálne ratingy, sociálne ratingy, ratingy v oblasti správy a riadenia ratingov a kadečoho všetkého. A teraz tu sa bavíme o dvoch veciach. Ekonomika ako taká, alebo trhová ekonomika ako taká, vlastne vždy funguje takým tým hľadaním najlepšieho riešenia, najefektívnejšieho riešenia práve tými tisíckami, miliónmi väzieb, hej?, že každý ekonomický subjekt má svoje egoistické záujmy, robí tak, aby vlastne jemu dobre bolo, ale práve, že v tej ekonomike, špeciálne v medzinárodnej ekonomike, je tých subjektov stotisíce, milióny a tým, že každý vlastne si zháji svoj egoistický záujem, paradoxne vtedy je to celé najefektívnejšie. Najefektívnejšie využitie zdrojov, vytvorená trhová cena, čo ja viem, čo všetko a proste jednoducho vtedy sú úspešní, úspešní, lebo to funguje na trhových princípoch, hej? Takto nejak to bolo vlastne aj kedysi. Nemali sme rôzne takéto regulácie a úrady ESMA a čo ja viem, čo všetko, a Európa bola jednoducho pupkom sveta a európske banky boli najsilnejšie banky, povedzme ešte popri amerických, a jednoducho sme tvrdili tú muziku. A boli sme aj lídri v inováciách, proste vôbec v tom všetkom okolo toho a fungovalo to. No niekedy možno, keď je koze dobre, tak sa ide na ľad tancovať a stále sa začínali nové a nové nariadenia, nové a nové regulácie a čo ja viem, čo všetko, a dnes tu síce máme, sa teda majú správať aj tie banky, aj ten celý finančný sektor aj sociálne, aj environmentálne, aj ja neviem akokoľvek zodpovedne, ale ten výsledok je, že namiesto toho, že by sme boli lídri v inováciách, tak sme lídri v kontrolovaní a v reguláciách. No a ono to v tej ekonomike, ďalšia vec, buď rastiete alebo padáte. Také niečo, že nejaká, že stagnácia na nejakej super úrovni, také niečo neexistuje a toto je akoby skôr ten problém teraz, že európsky, že jednoducho síce máme všetko dokonale zregulované, ale ten svet nám odišiel. Keď sa pozrieme na to, ako funguje, čo ja viem, americký finančný sektor, aké inovácie ponúka, alebo aj ďalšie krajiny, tak proste jednoducho fakt, fakt nestíhame, nestíhame. Čiže toto, toto si tak nejak myslím, že určite je správne už teda, keď tu je nejaké európske nariadenie, skutočne ho vždy implementovať ozaj, že jedna k jednej, žiadny goldplating. To sa hádam dohodneme aj tuná s kolegom Imom Štefúkom, ale teda hľadať cesty, ako to zjednodušovať, ale treba vytvárať aj ten tlak. Ja hovorím, že Európska únia je perfektný projekt, proste nemáme inú možnosť a nie je cesta, ako niekto hovorí, odísť alebo čo ja viem, čo. Nie, treba sa snažiť, aby tá Európska únia sa vrátila ku svojím koreňom, prestala vymýšľať nezmyselné nariadenia, ktoré viacej škodia ako pomáhajú, a aby sme sa znovu nejak tak stali takým tým európskym a svetovým tigrom, hej? Tak to som tu len chcel povedať, že ten paradox je ten, že napriek tomu, že tá ekonomika častokrát aj tie sociálne funkcie, aj tie všetky ostatné funkcie robila práve tými egoistickými zámermi a teraz sa nahrádza to rôznymi reguláciami, a ja som presvedčený, že tie regulácie, práve to, že ideme dávať reguláciu sociálnu do tej ekonomiky, do financií, do čohokoľvek, že to môže vo finále vypáliť ďaleko horšie. Ešte som nepočul nejakú firmu, ktorá by sa pri týchto ESG reportoch tešila, že aké je to dobré, že im to niečo prispelo, že im to zvýšilo konkurencieschopnosť alebo čo ja viem, čo všetko. Tak treba počúvať vlastne ten trh, treba počúvať tých tvorcov hodnôt a treba skutočne sa aj na tej našej slovenskej úrovni, aj na tej európskej úrovni zamýšľať skôr nad rušením regulácií ako vytváraním nových. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem, pán

Faktická, pán poslanec Štefunko, dobré ráno, kolegovia.

Som myslel, že ideme ako opozícia rozprávať pánovi Kamenickému, ako má zrestrukturalizovať ekonomiku, a nakoniec sa ideme baviť medzi PS-kom a SaS-kou. Povedal si, že si ešte nepočul firmu, ktorá by sa tešila z ESG reportov a tak ďalej. Tak pripomeniem ti, že najkonkurencieschopnejšie európske firmy ako Schneider Electric alebo ABB alebo Legrand vlastne spĺňajú najvyššie štandardy ESG a za posledný rok splnili alebo narástli niekoľkonásobne viac ako ich peers z Ameriky alebo z Japonska. A je to preto, lebo je strašne veľa uvedomelých investorov, ktorí chcú nakupovať akcie firiem, ktoré sú zodpovedné voči klíme alebo voči sociálnemu prostrediu. To je vlastne prvý bod. Druhý bod je, Marián, že každý svetový blok, aj Čína, aj Japonsko a hlavne Amerika, ktorú si spomínal, má svoje ESG kritériá, respektíve svoje ESG štandardy a to, čo teraz Európska únia spravila, je, že zjednotila svoj európsky štandard, aby bol porovnateľný s americkými, respektíve s japonskými. Takže to je toto. Ja chápem, že proste potrebuješ sa nejakým spôsobom ako keby vyhradiť voči regulácii trhu, lenže toto je práveže regulácia, ktorá vlastne ukazuje, aby boli porovnateľné štandardy v Amerike a v Európskej únii. Tak to len tak na vysvetlenie. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Viskupič s reakciou. Ďakujem pekne. Tak v prvom rade som rád, že sa mi podarilo prebudiť kolegu

Štefunka, pretože veľmi, veľmi rád diskutujem takto. V podstate hovorí to isté, čo ja, pretože jednoducho vo finále, však aj tento návrh zákona to trošku zjednodušuje. Je nejaká miera regulácie, je pochopiteľne potrebná, má byť správna, má byť čo najnižšia, má byť zmysluplná. To sa asi zhodneme. No a neviem teraz, že či zrovna teda tie ABB a tieto firmy, že či zrovna tá ich konkurencieschopnosť vychádza zrovna z toho, že majú ESG report. No skôr si myslím, že nie, ale veď v poriadku, však samozrejme k prírode sa treba správať zodpovedne. To sa takisto zhodneme. Takže ďakujem pekne a ešte vlastne áno, ešte chcem reagovať na jednu vec. Neboj sa, Ivo. Už sú ďalšie body, kde teda budeme už grilovať tuná pána ministra, ale nebudem ho grilovať na niečom, kde, keď ten zákon ide tak nejak, že správnym smerom, hej? Teraz myslím nie smerom SSD, ale smerom teda k nejakému zníženiu trošku regulácie. Ale už sú tam nachystaní aj na ďalší bod, kde teda myslím si, že tam už bude, čo vyčítať aj pánovi. Tak veľmi pekne ďakujem. Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce

Sa vyjadriť navrhovateľ. Dobre, ja sa vyjadrím, ja sa

Vyjadrím sa k rozprave. Súhlas s tým, že ideme zjednodušovať procesy. Tie, čo nastavila Európska únia, ktoré ja mnohokrát považujem za to, že nám to brzdí, že sa nám brzdí ekonomika. Ja nie som človek, ktorý je proti nejakej, proti životnému prostrediu. Ja mám rád čisté životné prostredie, všetko, len to, čo sa robilo na Európskej únii, sa absolútne prehnalo. Pán Štefunko, že absolútne, že do absurdistanu sa to dostalo. A je to vplyv mnohých zelených ideológov aj v tom Nemecku, o ktorom som si vždy myslel, že je veľmi racionálne. A tlačili novinári, ktorí boli zelení, tlačili na všetkých politikov, až sa z politikov stali všetci zelení a čo urobili, zavreli si 17 jadrových elektrární. To bol výsledok. Dnes tu máme najdrahšie, najdrahšie ceny energií. Európska únia nás v podstate všetkých tlačí do toho, aby sme sa integrovali. Slovenská republika je jedna z najintegrovanejších vôbec z hľadiska energetiky. Ak si pozriete mapu, tak máme jedny z najvyšších tých cien energií, práve malo to byť presne naopak. Čím sme mali byť viac integrovaní, tým sme mali mať ceny nižšie. Ak sa pozriete na sever, tam sú nízke ceny elektriny. Ak sa pozriete na krajiny ako je Portugalsko, Španielsko, ktoré sú menej integrované, samozrejme, tí sa nechcú zapojiť, lebo by sa museli prispôsobiť. Ich ceny by sa zvyšovali, naše by sa znižovali. A keď sa pozriete na Nemecko, tak Nemecko nemá práve záujem, nie viac prepojiť s nami, lebo sú tam úzke hrdlá, snažia sa prepojiť práve s tými ostatnými krajinami, ktoré majú nižšie ceny energie, a tie sa tomu bránia, lebo ich ľudia by ich asi za to nepochválili. Čiže problém Európy je konkurencieschopnosť. O tom sa tu dneska budeme baviť. Obrovský problém Európy sú vysoké ceny energie. Bez energie sa nedá vyrábať a nedá sa konkurovať. A tu súhlasím s tým, čo povedal, ak sa teda chceme baviť ekonomicky a nielen ideologicky a nie, nebudeme sa baviť len o tom, ako sa dostať do parlamentu, ale aj trochu odborne. Tak s týmto súhlasím, že prehnaná klimatická agenda dotiahla celú Európu do katastrofického stavu, do stavu nekonkurencieschopnosti, a keď sa budeme baviť aj o tých inováciách, o všetkých ostatných veciach, tak to je asi na dlhšiu debatu, ale takisto vystúpim. Budeme tu mať ďalšie dva body, kde sa teda už vidím, že sa všetci na mňa chystáte, na čo sa teším. Môžeme si vymeniť argumenty, dúfam, že odborné. A viem, že tu bude veľa demagógie. Ale poďme si vysvetľovať veci, ale bavme sa, každá minca má dve strany. Nielen tú jednu, ktorá sa prezentuje, ale aj tú druhú. Takže ďakujem pekne. Ďakujem, chcem sa vyjadriť, pravda aj cena prerušenie rokovania o tomto. Prerušenie rokovania o tomto