52. schôdza

Poslanec Dostál a nielen

Že teraz nereaguje pán minister, ale Ministerstvo vnútra nereagovalo ani v rámci pripomienkového konania. Vo vyhodnotení pripomienkového konania k tej námietke Únie miest Slovenska, z ktorej som citoval v rozprave, Ministerstvo vnútra ju vybavilo šiestimi vetami. Dve vety sú o tom, že predkladateľ nesúhlasí s tvrdením, že by to mohlo byť v rozpore s ústavou. Druhá veta, navrhovaná úprava vychádza z toho, že uloženie tej sankcie v zmysle ústavy nie je porušením zákazu nútených prác. Ministerstvo nesúhlasí, myslí si niečo iné. Prečo? Nevedno. Ďalšie dve vety sú absolútne nesúvisiace. Hovorí sa o tom, že sankcia sa bude ukladať správnym orgánom, v zákonných veciach, v rámci správneho konania, ktoré je preskúmateľné a že správny orgán je pri ukladaní sankcií povinný prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, závažnosť priestupku, osobu páchateľa, spôsob spáchania priestupku. No výborne, ale opäť to nijako nesúvisí s tými námietkami, ktoré boli vznesené Úniou miest, ktoré tu vznášame my. Nesúvisí to s textom ústavy a nesúvisí to s textom dohovoru a s tými výnimkami zo zákazu nútenej práce, ktoré sú tam uvedené. Čiže vecne to nič nevyvracia. Posledné dve vety. Na príprave predmetných ustanovení participovalo aj Ministerstvo spravodlivosti, s ktorým bola dosiahnutá zhoda na súladnosti navrhovanej úpravy s ústavou SR, možnosť zavedenia menších obecných služieb ako formy sankcie za priestupok bola v súvislosti s vyriešením otázky ústavnosti navrhovanej úpravy konzultovaná s predstaviteľmi právnickej obce, sudcami Najvyššieho súdu SR, sudcami trestných kolegií, súdov. Čiže argument autoritou, konzultovali ste to s Ministerstvom spravodlivosti, so sudcami, s predstaviteľmi právnickej obce, k čomu tie konzultácie dospeli, nevedno, ale zhodli ste sa na tom, že je to v poriadku. Takýmto spôsobom majú štátne orgány vysvetľovať svoje konanie? Takýmto spôsobom majú reagovať na pochybnosti o ústavnosti svojho návrhu? Orgány vysvetľovať svoje konanie? Takýmto spôsobom majú reagovať na pochybnosti o ústavnosti svojho návrhu? Počúvaj.

Počúvaj aj u riek. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Aj urik. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, Mária

No Mária je už po dvoch a pol roku v tomto parlamente Ja už po 2,5 roku v tomto parlamente skutočne strácam vieru v to, že tu funguje normálny legislatívny proces. Pretože áno, v normálnej krajine by sme čakali, že minister normálne predstúpi pred poslancov a poslankyne v tomto pléne a normálne argumentami odpovie na ich námietky k zákonu. A ešte by bolo normálne urobiť to aj predtým na výbore. Ale my už asi nežijeme úplne v normálnej krajine, pretože tu mám obžalovaného podpredsedu Národnej rady, ale aj ministra vnútra, ktorý povie, že on síce rešpektuje rozhodnutia súdu, ale exekúcie nezaplatí. A keď sem príde a niekto mu konštruktívne povie svoje výhrady, svoje námietky, že navrhovaný zákon podľa nás nie je v súlade s ústavou, tak on skrátka nepovažuje za normálne diskutovať a prípadne to opraviť, ak je to teda nutné. A potom to vyzerá, že sa stretneme opäť raz o pár mesiacov a budú opravovať, lebo im to povie Ústavný súd. A ja si nemyslím, že je jedno, čo je v ústave, pretože v normálnej krajine, a opäť to prízvukujem, je to najdôležitejší dokument, mramor, do ktorého sú vytesané princípy fungovania štátu a tiež práva občanov a občianok. Ale tuto pre pánov je to zjavne len zdrap, na ktorý síce prisahali, ale každým jedným svojím návrhom zákona, ktorý sem nosia, ukazujú, že im je to absolútne jedno, čo v tej ústave je. A keď sa im niečo nepáči, tak to tam radšej rovno do tej ústavy vtre. No, ja dúfam, že občania a občianky si vytvoria sami názor na túto gašpáreň a na to, či je toto normálne, alebo naopak, či chcú žiť v normálnej krajine s normálnou vládou, kde sa ministri správajú normálne a kde prijímajú zákony nie pre Gašpara, nie pre ministra vnútra, ale pre nich. Áno, súhlasím, takto vyzerá arogancia moci a to skutočne nie je normálne. Pani poslankyňa Kolíková.

Ďakujem vám pekne, pán poslanec, pani poslankyňa.

Naozaj ja si myslím, že musíme robiť maximum preto, aby sme skúsili pána ministra presvedčiť, aby tu vystúpil. Lebo ja neviem, aký argument vlastne tu má zaznieť úprimne. Aby tu vlastne minister obhajoval svoj zákon. Však pán minister tu vôbec nevystúpil k tomu zákonu. Veď to úvodné slovo, veď to sa nedá chápať ako… však táto prerokovanie má znamenať, že minister tu počúva, tak jednak, že nevie, že preto by mal byť na svojej pozícii, z ktorej je zrejmé, že počúva, tak vlastne on už nám vlastne aj svojím postojom aj tým, kde sedí v rámci toho roku, nám dáva návod, že nás nepočúva. Ale keď tu zaznejú argumenty, niekoľkokrát na to upozorníme, že sú významné, tak naozaj, že k tomu nevystúpi, tak toto takto vyzerá arogancia moci. A ja si vás dovolím upozorniť, pán minister. Pýcha predchádza pád. Takto to presne vyzerá. Pýcha predchádza pád. A tak to vyzerá nakoniec aj s preferenciami vašej strany, takže vy k tomu zjavne svojimi krokmi spejete. Každým dňom na to upozorňujete aj vašich voličov. Ako sa správate, ako ignorujete všetko, čo sú princípy, na ktorých stojí táto krajina. Ľudia to už vidia a zjavne vám to veľmi dobre aj spočítajú vo voľbách. Pán poslanec Dostál.

Vážený pán

Minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, naozaj je to, je to až absurdné. Že minister vnútra nijako nereaguje, a to by som opravil pani poslankyňu Kolíkovú, ktorá povedala, že však to úvodné slovo pána ministra nemôže dobrať ako vstup do rozpravy, lebo pán minister tu nevystúpil s úvodným slovom, mal zdravotné problémy v piatok, takže už teraz ani neviem, ktorý z jeho kolegov, či pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš alebo či pán minister zdravotníctva alebo ktorý z ministrov uvádzal ten návrh zákona. Samozrejme, že k tomuto nič, nič nepovedal. Ale zbilancujme si teda to, že ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním prebiehali práce na návrhu zákona a Ministerstvo vnútra bolo upozornené na možný nesúlad sankcie, vtedy definovanej ako menšie obecné služby, s Ústavou Slovenskej republiky a s Dohovorom o ochrane základných práv a slobôd. A ministerstvo na to nereagovalo, ostalo, ostalo v tom, že je to v poriadku. Potom v rámci pripomienkového konania bolo upozornené viacerými subjektmi. Ja som tu spomínal Generálnu prokuratúru, ktorá mala svoju líniu argumentácie, a Úniu miest Slovenska, ktorá tiež upozornila na možný nesúlad s ústavou. Opäť ministerstvo nijakým spôsobom nezareagovalo, respektíve zareagovalo spôsobom, ktorý veľmi pripomína spôsob, akým teraz pán minister vnútra, akým koaliční poslanci reagujú na naše, naše výhrady a naše upozornenia a naše poukazovanie na to, že ten návrh je v rozpore s ústavou. A podľa ústavy je zakázané, sú zakázané nútené práce a nútené služby. Je tam päť výnimiek, tri sú zjavne úplne iné, menšie obecné služby na základe zákona, ako by mohla napovedať, ako by mohla napovedať tá terminológia a ako to bolo v pôvodnom návrhu, ktorý išiel do medzirezortného pripomienkového konania, to nie sú, čo vyplýva aj z toho, že to ministerstvo zmenilo na menšie obecné práce a priamo do zákona, do textu zákona napísalo, že menšie obecné práce nie sú menšie obecné služby na základe zákona, čím to písmeno e) vylúčilo a nezodpovedá to ani charakteru tej výnimky, ako je definovaná napríklad v dohovore. A práce ukladané na základe zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody, opäť tam nie je žiadny súvis s priestupkovým zákonom, respektíve aj priestupkové konanie je forma trestania, ale má iný charakter. Nemožno v priestupkovom konaní uložiť trest odňatia slobody, ani teda logicky trest nahrádzajúci trest odňatia slobody. Čiže je to zjavne iný inštitút, nespadá to pod výnimku uvedenú v písmene a) v čl. 18 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ako sa s tým Ministerstvo vnútra vysporiadalo? Vo vyhodnotení pripomienkového konania k námietke Únie miest, ktorá pomerne presne zadefinovala rozpor navrhovaného ustanovenia s ústavou aj s dohovorom, Ministerstvo vnútra tvrdí, že predkladateľ nesúhlasí s tvrdením, že by navrhovaná úprava sankcie menších obecných prác mohla byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava vychádza z toho, že uloženie sankcie menších obecných služieb v prospech obce na základe zákona v zmysle Ústavy Slovenskej republiky nie je porušením zákazu nútených prác. Dve vety, tretina argumentácie Ministerstva vnútra proti obsiahlej, presvedčivej a na základe konkrétnych ustanovení Ústavy Slovenskej republiky a dohovoru založenej argumentácie Únie miest hovorí iba to, že ministerstvo si myslí niečo iné. Ministerstvo nesúhlasí s tým, že je to protiústavné. Myslíme si, že je to v poriadku. Bez vysvetlenia toho, prečo si to myslia. Keby to bola prvá veta alebo prvé dve vety a potom by nasledovala tá argumentácia, dobre, ako úvod, dobre, ale toto je tretina argumentácie. A ten zvyšok nie je o moc silnejší. Druhé dve vety. Sankcia menších obecných služieb bude ukladaná správnym orgánom v zákonných medziach v rámci správneho konania, ktoré je preskúmateľné tak na základe riadnych opravných prostriedkov, respektíve mimoriadnych opravných prostriedkov nadriadeným správnym orgánom a rovnako aj súdom v rámci správneho súdnictva. Správny orgán je pri ukladaní sankcie povinný prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, závažnosť priestupku, osobu páchateľa, spôsob spáchania priestupku (§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch). Fajn, to všetko je pravda. Ale čo z toho vyplýva? Vyplýva z toho, že platí výnimka podľa čl. 18 ods. 2, teda, že ide o práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody? To snáď nie, že je to ukladané správnym orgánom, veď správne orgány neukladajú trest odňatia slobody, ani trest, ktorý ho nahrádza. Že je to preskúmateľné súdom? To nie je charakter, akože podstatná charakteristika a nerobí to z tohto správneho rozhodnutia rozhodnutie v trestnej veci. Čiže nesúvisí to s tými výhradami, nesúvisí to s tým, čo hovorí Únia miest, nesúvisí to s tým, čo hovorila Generálna prokuratúra, nesúvisí to s tým, čo hovorila parlamentná legislatíva a nesúvisí to s tým, čo sme tu opakovane hovorili viacerí poslanci a poslankyne v rozprave, či už vo výboroch alebo v pléne. Bez akejkoľvek reakcie, bez akejkoľvek odozvy zo strany, zo strany predkladateľov. Čiže máme tu dve vety, ktoré hovoria o tom, že ministerstvo si myslí, že je to v poriadku. Potom dve vety, ktoré hovoria o tom, že ale veď ten proces bude takýto, ale nie je to žiadna argumentácia, ktorá by smerovala k vyvráteniu pochybností o nesúlade toho návrhu s ústavou, respektíve tej navrhovanej sankcie menších obecných prác s ústavou a so zákazom nútenej práce, lebo nepriraďuje to k žiadnej z výnimiek, keby to robila, tak je to tam spomenuté. A potom nasledujú posledné, tretie dve vety argumentácie Ministerstva vnútra. Na príprave predmetných ustanovení participovalo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, s ktorým bola dosiahnutá zhoda na súladnosti navrhovanej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky. Možnosť zavedenia menších obecných služieb ako formy sankcie za priestupok bola v súvislosti s vyriešením otázky ústavnosti navrhovanej úpravy konzultovaná s predstaviteľmi právnickej obce, sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sudcami trestných kolégií súdov. Čiže po dvoch vetách, ktoré tvrdili, že je to v poriadku, nesúhlasíme s tými výhradami, a dvoch vetách, ktoré riešili parciálne veci a nijako sa nevzťahovali k ústave, prichádza ako čerešnička na torte posledná tretina argumentácie Ministerstva vnútra, ktorá hovorí, že participovalo na tom aj Ministerstvo spravodlivosti a bola dosiahnutá zhoda na súladnosti navrhovanej úpravy s ústavou. To má byť argument, že aj Ministerstvo spravodlivosti si myslí, že je to v súlade s ústavou? Alebo že to bolo konzultované s predstaviteľmi právnickej obce, sudcami Najvyššieho súdu, sudcami trestných kolégií súdov. Jednak nie je jasné, s ktorými, jednak nie je jasné, s akým výsledkom to bolo konzultované, ani tam nie je napísané, že všetci sa zhodli, že je to v súlade s ústavou, ale keby sa aj všetci zhodli, že je to v súlade s ústavou, to nie je vecná argumentácia. To je odkaz na nejakú autoritu, ktorá hovorí, že jaj, je to v poriadku, ale to neznamená, že je to v poriadku. Únia miest, Generálna prokuratúra, parlamentná legislatíva, viacero opozičných poslancov, viacero opozičných poslancov a poslankýň cituje ústavu. Cituje, čo je napísané v čl. 18 ústavy. Že je zakázaná nútená práca a aké sú možné výnimky z tej nútenej práce. A odpoveďou je mlčanie, ako v prípade Ministerstva vnútra, veľmi nepresvedčivá odpoveď od štátnej tajomníčky Špánik Kurilovskej na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, kde sa tú výnimku pokúšala zahrnúť pod písmeno a), ktoré sa ale týka trestného konania, nie priestupkového konania. Proste v niektorých veciach je možné trestné a priestupkové konanie zahrnúť do nejakého spoločného košiara, ale v tejto veci nie. Keď máte niekde napísané, že ide o práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody, tak je to zjavné, že toto nemôže byť priestupkový zákon, lebo prečo Je napísané, že ide o práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody, tak je to zjavné, že toto nemôže byť priestupkový zákon, lebo v režime priestupkového zákona nie je možné ukladať takéto tresty, teda trest odňatia slobody. A neprichádza na to žiadna odpoveď. A teda toto je už len také vyvrcholenie, že teda pán minister je ticho. Možno niečo povie v záverečnom slove, na ktoré sa nebude dať reagovať, alebo možno nepovie vôbec nič, lebo nepovažuje to za potrebné, ale toto je prístup ministerstva vnútra prakticky od začiatku rokovania o tomto návrhu zákona počas celého pripomienkového konania, počas rokovania vo výboroch aj teraz počas rokovania v pléne, takže ja už ani nejdem apelovať na pána ministra, lebo myslím si, že je to zbytočné, ale teda ešte, kým využijeme možnosť obrátiť sa na Ústavný súd, tak by som chcel opätovne apelovať na pána prezidenta, aby si tento zákon dobre v jeho kancelárii prečítali, aby si pozreli stanovisko parlamentnej legislatívy a aj vyhodnotenie pripomienkového konania, špeciálne pripomienky Generálnej prokuratúry a Únie miest Slovenska. Ďakujem za pozornosť. Pani poslankyňa, koľko

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, aj za pripomienku.