52. schôdza

Ďakujem pekne. Jedna z faktických poznámok

Všetky od opozičných kolegov a kolegýň a nikto z koalície. Budem to brať tak, že teda sa vám moje vystúpenie páčilo a že so všetkým súhlasíte. Tam sa pán Košúta už tak chystal, som myslel, že niečo povie, ale teda nie. Vedľa neho pán Karas odišiel a k tomu som ale teda ešte sa chcel vyjadriť, že pán Karas ma odkázal na, teraz neviem, či pána Fica alebo Kamenického. Že mám, že mám sa opýtať jeho, prečo teda odmietate hlasovanie o dôvere vláde kvôli dlhovej brzde a že teda ako ste si zdôvodnili to, že to vlastne už netreba. Tak to je moja ešte jedna otázka na ministra financií, ale môžeme to ešte rozviesť v rozprave. Lebo však ešte sa môžeme rozprávať a ja sa nečudujem ministrovi financií a ja by som bol naštvaný, že vlastne vy ste chceli dosiahnuť niečo iné týmto rokovacím poriadkom, ale teraz vlastne k čomu tu došlo, že my môžeme hovoriť, koľko chceme. Vy ste chceli opak, aby sme toľko nerozprávali a teraz minister financií si to vlastne neuvedomil v ten štvrtok pred skoro troma týždňami a on si vybúchal všetky len čas v rozprave a teraz nemôže ani len zareagovať, no. Ale môžem ešte rozviesť v niektorom ďalšom vystúpení tú poznámku o tom, že vláda sa vlastne rozhodla ignorovať ústavný zákon. Vymysleli si konštruk, ktorý je samozrejme čudný. My sme podali podnet na Ústavný súd a teda minister Karas veľmi teda podráždeným spôsobom ma odkázal, že sa mám opýtať teda ministra. Tak sa pýtam, verím, že mi povieš v tých 10 minútach, ako ste to tam na to teda prišli. V ďalšej rozprave vystúpi pán

Poslanec, ďakujem pekne za slovo.

Predsedajúci pán minister, kolegovia, kolegyne. Mohli by sme sa baviť o pokroku? Mohli, ale viete kedy? Keď sme to neriešili rok a pol trestný zákon a podobné priority tejto vlády, ktoré sú, žiaľ, teda prioritami tejto vlády. Potom by sme sa asi mohli baviť aj o tom pokroku a o tom, že sa na Slovensku máme lepšie, že tá ekonomika nejakým spôsobom prosperuje, ale to by musela byť úplne iná situácia a úplne iné priority by musela mať táto vláda, ako aj ekonomika, kvalita ľudí na Slovensku. Táto rozprava začala ešte na začiatku tejto schôdze, niekedy pár týždňov dozadu. Odvtedy tá rozprava bola prerušená, teda také symbolické, ale však asi, však my vieme, my sme tu boli z opozície, ale z koalície pomene, ale asi viete, čo sme riešili. Riešili sme kajúcnikov, rokovací poriadok, voľbu poštou, to sme ešte úplne nedokončili, predĺženie volebných období, to sa tu tiež riešilo v samospráve v Národnej rade. Toto sa tu všetko riešilo. Teraz teda z nejakého dôvodu to bolo toto prerušené. Sme tu teda opäť pri tom pokroku. No a to je, to je, to je proste tak, že tu sú úplne iné priority. Tu je proste priorita trestný zákon. No však vieme, prečo. Je to až v podstate pre niektorých až v podstate otázka života a smrti. Takže týmto sme sa tu venovali, nie ekonomikou a nie kvalitou alebo hospodárstvom alebo tým, čo ľudí trápi. Potom sme tu teda mali dlhú diskusiu o zmene rokovacieho poriadku. Ako sme sa teda dozvedeli, na tejto schôdzi bude nový rokovací poriadok. Potom voľba poštou, no a predĺženie volebných období, čiže keby bola priorita ekonomika od začiatku tohto volebného obdobia a naozaj tie priority, ktoré ľudí trápia, tak by sme sa mohli nazvať, je to pravda, tak by sme sa mohli baviť o pokroku. Vtedy by sme sa mohli, ale za okolností, aké som uviedol hneď v úvode, sa úplne baviť o pokroku nemôžeme. Boli tu aj rôzne synonymá typu úpadok a podobne. Ja to skúsim tak zhrnúť, mám tu nejaké čísla, ale však nechcem úplne všetko opakovať. Ja tak skúsim zhrnúť z pohľadu mladého človeka, budem hovoriť aj za seba, ale tak aj za mojich rovesníkov. Ešte nemám ani 30 rokov, bude ma to čakať. A od roku 2006, bolo to tu spomenuté, vládnete s menšími prestávkami do súčasnosti, čo je v podstate život jedného dospelého človeka. A keď sa pozrieme na to teda, čo tu po tom dospelom živote mladého človeka ostalo za tie roky, čo vy ste tu vládli? A dôjdete sem so správou, ktorá má asi formálne v názve pokrok, ale reálne o žiadnom pokroku nehovorí. Tak ja vám poviem, čo nám tu ostalo. Ostala nám slabá produktivita, inovácie. To znamená, že naša krajina neinvestuje do oblastí s vysokou návratnosťou. To je napríklad podpora vedy, výskumu, startupov a podobne. My máme jeden z najhorších startupových ekosystémov vôbec v Európskej únii. To nehovorím ja, ale to hovoria naozaj ľudia, ktorí sa tomu venujú, že tie podmienky, keď si porovnáte, či už legislatívne, ekonomické alebo akékoľvek personálne, keď si porovnáte s inými krajinami, my sme na tom naozaj veľmi zle. Potom samozrejme pomalšia digitalizácia štátu. To už sme si asi zvykli, že bežne v krajinách viete vybaviť úplne banálne veci z domu, tak u nás, žiaľ, teda musíte cestovať, musíte čakať, musíte si brať lístky, musíte si niekedy aj zobrať dovolenku a podobne. No ale to, čo ja považujem za ten najväčší problém, to, čo mne je najviac ľudsky ľúto, je to, že odchádzajú ľudia, odchádzajú šikovní ľudia. Aj tie čísla, ja som to v piatok hovoril pri tej voľbe poštou. Tí najšikovnejší a tí najlepší v tejto krajine odchádzajú s tým, že sa nechcú vrátiť. To je veľký problém. A bola tu aj taká diskusia, že čo je na tom, že odchádzajú, však nech idú, veď to je úplne v pohode, nech idú. Samozrejme, nech idú, ale nech sa vrátia, vrátiť sa nechcú. A už len z tohto dôvodu by sme túto správu úplne nemohli nazvať pokrokom, lebo ak niekto niekde pokročí, tak do zahraničia, nie tuná ekonomika u nás. No a potom samozrejme demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Tá situácia je taká, že tuná jednoducho pre túto vládu aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády bolo napísané, že lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Tak môžeme kľudne tieto tri slová po jednom si rozobrať, že či sa tu žije lepšie, či sa tu žije pokojnejšie alebo bezpečnejšie. Lebo ja nemám úplne ten dojem. Takisto to hovoria aj čísla, aj štatistiky. O tej bezpečnosti, však asi z nejakého dôvodu sme tu mali priestupkový zákon, aj keď všetci vieme, že by bolo oveľa lepšie opraviť ten trestný zákon, nie priestupkový. Pokojnejšie, lepšie. Neviem úplne, lebo keď si zoberieme teraz len tú mieru zadlženia v prepočte na jedného obyvateľa, to je jedno, či je to dieťa, pracujúci dôchodca alebo keď, keď sa už niekto ešte aj nestihol narodiť, tak už má dlh 15 a pol 1000 € na hlavu. Neviem, 15 a pol 1000, mám pocit, že to ten syn pána Richtera berie v tej dozornej rade 15 000 €? Hej, čiže mať 15 000 € dlh na hlavu na obyvateľa. Úplne neviem, či by som tento materiál nazval správou o pokroku. Ale OK, mne to príde celkom dosť. No a teraz sa dostanem k takej veci, ktorá, ktorej sa aj dlhodobo venujem a ma zaujíma najviac. Ono to spolu súvisí, poviem aj prečo. A to je bývanie. A tie čísla hovoria úplne jasne, že máme obrovský problém s nedostupnosťou bývania ako takou, že máme málo bytových jednotiek, že nám chýba možno až pol milióna bytov. Máme v rámci OECD najvyšší vek miery odchodu mladých ľudí od rodičov. Nie je to o tom, že by mladí ľudia boli leniví. Však samozrejme nejaké výhody to má, veď aj ja som ne tak dávno býval s rodičmi, ale ale jednoducho tá situácia je taká, že vy, keď skončíte školu a nemáte, nemáte v hotovosti 10 000 € ako majú niektorí synovia členov tejto tu strany Smer. Tak máte problém sa osamostatniť, lebo banka vám nedá jednoducho úver. Viem, že teraz nejaké menšie zmeny nastali, čo sa týka Národnej banky Slovenska, skôr som čakal, že tie opatrenia prídu zo strany štátu od vlády, ale OK, lepšie niečo ako nič, lepšie niekedy ako vôbec. No a teda to, prečo máme úroky, aké máme, s tým sa ako keby odvíja aj tá mesačná splátka tých tých úverov, je preto, lebo máme pomerne vysoké zadlženie štátu a to spolu súvisí. Tie tie akokeby úrokové sadzby majú vplyv aj na to, akým spôsobom sa zadlžujeme. Čiže čím vyššia zadlženosť štátu, tým vyššie sú úrokové sadzby. To je proste tak. No, samozrejme, je to aj Európska centrálna banka, aby som bol objektívny. Samozrejme, ale napriek tomu ešte, keď sa pozrieme v eurozóne, máme pomerne tiež vysoké úrokové sadzby. No a prečo to hovorím, je, že samozrejme to bývanie je komplexné, ale keď sa pozrieme na to, ako sa zadlžuje nejaká ekonomika a podobne, tak samozrejme s tým vplýva aj nejakým spôsobom to, že sú tie hypotéky tak drahé, že sa k nim mladý človek nedostane. Hovorím o tom, že ani nemá teda tú hotovosť, ale keď už aj, že mu možno rodičia pomôžu, nejakým spôsobom dostane úver, tak teraz splácať ten úver, to nie je sranda, lebo tie úrokové sadzby sú vysoké, prognózy sú také, že nebudú z dlhodobého hľadiska tie úrokové sadzby klesať. No a keď sa, keď sa pozrieme na to, že prečo to tak je? Tak samozrejme na tých finančných trhoch my sme celkom rizikoví ako krajina z pohľadu našich verejných financií. To je samozrejme, čím viac sa zadlžujeme, tak tým za drahšie si požičiavame. Potom je tu ešte ukazovateľ, ktorý som si napísal, tiež veľmi podstatný, je miera čerpania európskych peňazí. Bolo to tu spomínané, že na čo všetko by sa tie európske peniaze dali, dali použiť. Použijem taký príklad s Poľskom. Naši severní susedia sú najefektívnejší alebo sú teda druhí najefektívnejší v Európskej únii, čo sa týka čerpania európskych fondov. Neviem to úplne, že či viete, aké percentuálne čerpanie má Poľsko, aké máme my. Je to až priepastný rozdiel. Je to až priepastný rozdiel, keď sa pozrieme na to, kde pred 20 rokmi bolo Poľsko, kde sme pred 20 rokmi boli my. Zhodou okolností pred 20 rokmi, v 2006, ste prvýkrát voľby vyhrali. Vy, čiže v zásade by sa dalo povedať, že za tie roky, kedy Poľsko expandovalo, ekonomicky sa vyvíjalo, rástlo, tak ste tu vládli vy. To by sa dalo povedať takýmto spôsobom. No Poľsko má teda 90 % čerpanie eurofondov. Je to teda druhé najlepšie čerpanie európskych. My máme 15 % čerpanie európskych peňazí. Neviem, podľa mňa to Poľsko nie je tak ďaleko, ísť sa tam pozrieť, opýtať sa ich, že ako sa to robí, čím to je. Ja by som išiel byť na vás. Možno nemusíte chodiť ani ďaleko. Možno stačí investovať tú energiu do toho, že nebudeme teda meniť trestný zákon len preto, lebo to zopár ľuďom vo vašom okolí vyhovuje, alebo nebudeme tu teda obmedzovať opozičných poslancov a poslankyne za to, aby mohli vystupovať a podobne, čo sa týka rozpravy, alebo nebudeme možno úplne rušiť voľbu poštou z toho dôvodu, že tí ľudia odišli práve preto, aká je tu ekonomická situácia, teda nielen to politické, ale to spolu súvisí. No a teda čo mňa ešte zarazilo celkom, že to bolo spomínané, však ja toto už viem dlhšie, ale to ma naozaj zaujímalo. Ja si myslím, že na toto by sme si mohli nejakým spôsobom zodpovedať túto otázku, že ako je možné, že sme po treťom kole konsolidácie zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Neviem, ako je toto možné, že my sme sa zadlžili ešte viacej po tom, čo sme konsolidovali, ako ešte predtým, ako sme začali konsolidovať, ako je, ako je toto možné. Naozaj v krajine, kde viem, že je toho veľa možného, to sme tu videli za tie dva a pol roka alebo ako dlho tu už sme. Ale toto naozaj neviem, akým spôsobom. To aj keby som chcel, by som asi nedokázal. Keby chcem zadlžiť krajinu ešte viacej, ako je zadlžená, vieme, že treba konsolidovať. Neviem. Ako, ako sa dá zadlžiť krajina ešte viacej po treťom kole konsolidácie, keď celú tú konsolidáciu ste de facto hodili na ľudí. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o tom, že máte znížiť výdavky štátu a nie dusiť ekonomiku. Dusením ekonomiky sa myslí transakčná daň, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, byrokracia a podobne, ten trestný zákon a tak ďalej. Nemám pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Ja ten pocit nemám. Podľa mňa ho nemá ani minister obrany ten pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Podľa mňa ten pocit nemá ani Migalani, ktorý teda nejakým spôsobom nakupuje riad vo výpredaji v Pandorfe, akurát nie za štátne. A keď sa vrátim k tomu Poľsku, ono je to naozaj tak, ja som to pozeral. Zamestnanec v Poľsku zarobí o 40 % viac ako zamestnanec na Slovensku. Napriek tomu teda, že sa chválite, je tu nízka nezamestnanosť a tak. Len sa teda pozrime na to, že čo tým ľuďom z tej výplaty ostane, čo si reálne za tú výplatu môžu dovoliť. Lebo keď sa pozrieme na tie platy z pohľadu ako keby parity kúpnej sily a vrátim sa naspäť k tomu bývaniu, tak my máme, čo sa týka našich platov, reálne, že drahšie bývanie je už len v Amsterdame, v Prahe a v Aténach. Všetko ostatné vrátane Londýna, Berlína a podobne je pod nami. To neznamená, že sú tam tie nehnuteľnosti lacnejšie, sú tam samozrejme drahšie, ale ľudia zo svojich platov si vedia viacej dovoliť. No. Demografia. Môžeme sa teda baviť o tom, prečo to tak je, že prečo nám teda nejakým spôsobom sa nerodia deti. Prečo máme problém s tým, že tá demografická krivka je taká, aká je? Podľa mňa však vy ako sociálnodemokratická strana by ste to mali vedieť najlepšie. Vždy ste doslova boli tie istoty a podobne. Neviem, úplne sa ako keby, že nenaplnili, ale ale ono to súvisí presne s tým, že ekonomická situácia je, aká je, životná úroveň je, aká je, tak potom asi nemožno úplne čakať, že mladí ľudia tu nielen, že ostanú, že sa rozhodnú tu teda nejakým spôsobom ostať, ale že sa budú snažiť aj osamostatniť sa, teda získať si to bývanie, nájsť si zamestnanie a založiť si rodinu. Veď to je v podstate pointa. Veď to by politici mali robiť. Vytvárať také podmienky, aby tu ľudia chceli ostať, aby si zakladali rodiny, aby sa tu cítili lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. To ste mali v programovom vyhlásení vlády. Lenže to sa nedeje. No a teda ja mám nejaké otázky aj k tým preventívnym opatreniam. Ja sa, ja sa priznám, že ja si nepamätám historicky, však ma opravte, že či nejaká vláda ako terajšia, táto, ktorá je, dokázala viackrát spojiť zamestnávateľov s odborármi, ako sa to podarilo vám, lebo to ja mám pocit, že toto ste asi jediná vláda v histórii Slovenskej republiky, ktorej by sa toto podarilo. Ešte teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť k tým pracovným opatreniam vrátane, vrátane zamestnávateľov a odborárov. V podstate aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povedala, že to nie sú prorastové opatrenia, aj keď sme tu síce rok a pol na ne čakali, lebo teda rok a pol sa hovorilo, že prídu prorastové opatrenia. Máme ich počkať, však my čakáme. A teda nakoniec sme sa dozvedeli, že to ani nemáme nazývať, prosím, opatreniami, že to nie sú prorastové opatrenia. Tak neviem teda, čo to je. Viem, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlženejší ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Vieme, že prorastové opatrenia nemáme nazývať prorastovými opatreniami. Tak ja som chcel teda vedieť, že keď toto, čo teda má prísť, nie sú prorastové opatrenia, tak čo to potom je a kedy tie prorastové opatrenia prídu? Ja si myslím, že to je úplne na mieste sa pýtať, kedy prídu prorastové opatrenia. Jednoducho tá ekonomika, tým, že vy sami hovoríte, že je nutné prijať nejaké prorastové, pre mňa na tom nie je dobré. To by ste asi netvrdili alebo by ste sa ani o to nesnažili. Na konci dňa teda, keď už niečo príde, tak v podstate vám to skritizujú zamestnávatelia, odborári, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povie, že toto nie sú prospešné opatrenia. Ja teda neviem, že v čom je teda problém s niečím prísť a niečo predstaviť. Veď o tom by bola vecná diskusia, keby to malo hlavu a pätu a naozaj tej ekonomike by to pomohlo, tak ja si myslím, že ani opozícia by s tým nemala problém. No len problém je presne to, že kajúcnici, rokovací poriadok, voľba poštou, predĺženie volebných období, zmena trestných sadzieb a podobne. Toto, toto je ten problém. No, miera efektivity výberu daní, to je, to je presne to 1,2 miliardy, bolo to tu spomenuté. Nejde ani o to presné číslo, ide o ten princíp. Čakať v krajine, kde znížite trestné sadzby za ekonomické trestné činy, daňové podvody a podobne, asi sa netreba čudovať, že potom výber tých daní klesne, alebo že je nižší, ako by sa očakávalo. Však samozrejme, my sme vám to tu teda dlhú dobu hovorili, keď to tu bolo a sa o tom rokovalo. Vy ste tvrdili, že to tak nebude, prípadne ste nič nehovorili. Teraz to tak je. A viete, že teraz, že aj ľudia, ktorí nekradnú, samozrejme, lebo vedia, že to nie je správne, napriek tomu, že ten zákon je taký, že doslova si viem predstaviť, že to niektorých ľudí k tomu vyzýva, aj napriek tomu, že sa to nemalo robiť. Tak ja častokrát počúvam aj také názory ľudí, že my by sme tie dane aj platili, len keby sme videli, že z tých daní sa to vracia naspäť, že máte porobené cesty, nemocnice, školy, funguje ekonomika. Jednoducho vidíte to, že keď platíte všetky tie odvody, dane a podobne, že to aj vidíte na vlastné oči. Napríklad, keď idete do Rakúska, napríklad, že vidíte, že to tam nejako vyzerá. Nemusí tam všetko fungovať dobre, však samozrejme, žiadna krajina teda nie je asi Narnia, ale ale ako keby veci tam fungujú. Na tom sa asi zhodneme. A u nás tie veci až tak nefungujú. Ja som bol, bolo to niekedy, keď teda už došla do platnosti tá transakčná daň. Nebolo to v Bratislave, bolo to v inom krajskom meste, v Žiline. Bola to taká čajovňa a mali ju mladí ľudia, ktorí si ju otvorili pomerne čerstvo, ak som to správne pochopil. Keď už sme teda odchádzali, tak som chcel teda zaplatiť. A s takými smutnými očami sa ma pýtali, že či nemám aj hotovosť, lebo že dá sa síce aj kartou, ale oni by boli neradi, keby musím platiť kartou. Tým, že tá transakčná daň bola tak čerstvo v praxi, mňa to úplne nenapadlo v tej sekunde, že o čo ide. Veľmi rýchlo mi to doplo, tak som sa ich opýtal, že kvôli tej transakčnej dani. On, že áno, áno, že my teraz začíname len podnikať, že my nemáme peniaze, že keby ste nám mohli dať hotovosť. Priznám sa, že nechcelo sa mi tam vtedy úplne šermovať tým poslaneckým preukazom a hovoriť im, že kde pracujem. Aj napriek tomu, že my sme tú transakciu nezaviedli, ja som za ňu nehlasoval. Nemám za to úplne nejakú zodpovednosť. Ale keď vidíte mladých ľudí, ktorí tu jednoducho ostanú, snažia sa podnikať a vy im dávate jedno poleno pod nohy za druhým, že to je presne to, že presne v takom stave je tá ekonomika a presne preto tí mladí ľudia chcú odísť a presne preto uvažujú nad tým, či tu vôbec má zmysel pracovať. Lebo vy, keď budete podnikať, budete sa snažiť, budete platiť všetky dane, budete všetko robiť v súlade so zákonom, nevychádza vám to, ekonomicky vám to nevychádza a potom vidíte, že si tu syn predsedu vlády nakupuje byty v lukratívnej časti hlavného mesta v hotovosti. Aj ja by som dvakrát vážil, či budem nejakú ďalšiu čajovňu niekde v Žiline otvárať alebo sa teda odsťahujem niekde preč. No. Tie moje otázky na pána ministra sú také, že ako a kedy? Ako? Nechám na vás, ale kedy by ste nám mohli povedať, že kedy naštartujete tú ekonomiku? Kedy sa tu naozaj bude pokojnejšie, lepšie a bezpečnejšie žiť? Ja by som na to mal odpoveď po voľbách, ak tie voľby prehráte, ale dovtedy, kým máte ten mandát, ak ľudia vás zvolili, tak nám povedzte, keď už aj nie mne, ani nie tu kolegom, kolegyniam, ale tak aspoň tým ľuďom, ktorí či už teraz, alebo večer to budú sledovať, však majú na to právo. Veď veď tu žijú. Jednoducho na Slovensku sa za tie roky, ktoré tu vládnete, a je to dlhá doba, sa ľudia nemajú lepšie. Jednoducho je to tak, keď sa porovnáme s akokoľvek inou krajinou. My sme na, my sme na tých, v tých rôznych ukazovateľoch, sme na tých najvyšších miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame, výrazným spôsobom zaostávame. Máme piate najvyššie úrokové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem. Miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame výrazným spôsobom, zaostávame. Máme piate najvyššie eurové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem, prečo sa táto správa volá výročná správa o pokroku. Asi je to tak z nejakého formálneho hľadiska, lebo to tak musí byť. Ale niekto, kto je minister financií, čo je podľa mňa celkom významná funkcia, čo sa týka vlády, lebo však chystáte rozpočty a tak ďalej, o to sa to celé odvíja. Ja nevidím žiaden plán, žiadnu víziu, žiadnu, žiadnu stratégiu, nič, čo by malo nakopnúť ekonomiku, hospodárstvo, čo pomôže tým samosprávam, ktoré naozaj majú obrovské problémy. Jediné, čo sme tu videli, kľudne ma opravte, ale jediné, čo tým samosprávam tu teraz vy chcete dať, je predĺžiť im volebné obdobie na päť rokov. Neviem úplne, ako chcete pomôcť tým matkám samoživiteľkám, ako chcete pomôcť mladým ľuďom, ako chcete pomôcť tým najzraniteľnejším? Naozaj od sociálno-demokratickej vlády by som očakával, že sa bude venovať tomuto a nie, že sa budete venovať Gašparovi, kajúcnikom, neviem komu, každému, sebe, svojim ľuďom, ale jednoducho tá krajina je v úpadku a my tu máme výročnú správu o pokroku, ktorá bola ešte prerušená aj kvôli tomu, lebo tu museli sme riešiť veci, ktoré sa týkajú len vás, ako je voľba poštovská a podobne. Ja neviem, čo je aký väčší symbol toho, že prečo sme v takom stave, ako sme, lebo ekonomicky vy, ak chcete na Slovensku uspieť a nemáte teda nejakým spôsobom ľudí blízkych napojených niekde v nejakých firmách a podobne, ktoré vám teda cez stranu pošlú peniaze, vy o tom neviete, lebo sa doma o politike nebavíte a podobne. Ja neviem, ako chce človek ekonomicky uspieť. Každá krajina, ktorá je úspešná, má kvalitné vzdelávanie, má predvídateľné zákony, má predvídateľný parlament, má predvídateľnú stabilnú vládu, majú zákony, ktoré platia pre všetkých, a tam sa samozrejme oplatí žiť a podnikať a pracovať, lebo viete, že tie dane, ktoré odvádzate, sa aj naspäť ukážu. Viete, že to prostredie je transparentné, je predvídateľné, je férové, ale ja tu na Slovensku nič také nevidím, že by mladý človek, ktorý teda skončí školu, chcel sa osamostatniť, nemá ako, lebo nemá peniaze na to bývanie. Chce sa zamestnať, ale nie úplne sa to možno oplatí, chce podnikať. No, hovorím, lepšie už si otvoriť živnosť v Českej republike. Je to nielen, že jednoduchšie, ale máte aj väčšiu perspektívu úspechu. Lebo naozaj otvoriť si firmu a podnikať a negenerovať zisk, čo je základ podnikania, pokiaľ nie ste nacucnutý na štátny rozpočet, nebude to úplne vychádzať a tým pádom sa vám to neoplatí a človek si to dopredu ľahko zráta, takže chcel som len tak z pohľadu mladého človeka. Máme nedostupné bývanie, neoplatí sa tu ani podnikať. Nemáme tu štát, ktorý by fungoval, teraz myslím právny štát, že jednoducho niekto, kto má krytie a môže, tak môže predať pozemok štátu ďaleko za vyššiu cenu, ako je trhová cena, aj napriek tomu, že to nikto na trhu nekúpil, ale teda štát to dokázal kúpiť za výrazne drahšiu cenu. Vidíme tu rozhadzovanie alebo teda neefektívne hospodárenie zo strany vlády, čo sa týka vôbec k verejným financiám. A vidíme aj to, že sa nám krajiny, ktoré ešte nie tak dávno boli na podobnej úrovni, na podobnej štartovacej čiare, sa nám na míle vzďaľujú. To už ani nie je o tom, že my by sme možnože pomalšie ich dobiehali alebo, že by sme rástli pomalšie. My už ani nerastieme. Naša ekonomika už ani nerastie. To je ten problém. No a to sú presne tie otázky, pán minister, kedy a ako. Kedy prídete s nejakými opatreniami, ktoré nebudú obmedzovať poslancov a poslankyne v rozprave, ktoré nebudú rušiť voľbu zo zahraničia napriek tomu, že tu 20 rokov ľudia zo zahraničia voliť mohli. Nikomu to nevadilo a zrazu je to problém. Alebo teda prečo, ak jedno jediné opatrenie, ktoré prinesiete, tak je to predĺženie volebných období samosprávam a Národnej rade. Mňa by naozaj zaujímalo, kedy chcete niečo robiť aj s tou ekonomikou, pán minister? Lebo týmto už budem končiť, lebo vyhovárať sa na to, že všetci pred vami, ktorí tu kedy boli. Ja sa priznám, že od človeka, ktorý má vyššie očakávania od štátu, od verejných inštitúcií a podobne, by som naozaj čakal viacej ako počúvať tu výhovorky, kto tu pred dvoma, troma, neviem kedy, pätnástimi rokmi vládol a v akom stave vám zanechali verejné financie. Vy už ste od začiatku volebného obdobia dva a pol roka alebo len koľko rokov to už bude, ten čas letí rýchlo. Tak v zásade ste nepriniesli nič, čo by mohlo pomôcť tejto ekonomike, iba sa vyhovárate. Iba dookola počujeme to isté, kto za to môže. Dodnes som nepočul úplne vysvetlenie, ako je možné, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Za to asi nemôžu vaši predchodcovia, lebo to už len fakticky nedáva zmysel. Takže je tu mnoho otázok, žiaľ málo odpovedí. Je tu paradoxne viacej koaličných poslancov, ako bolo pred chvíľkou. Nebudem si to brať osobne, samozrejme, ale ak by ste aj vy chceli nejakým spôsobom načrtnúť tú víziu toho, že akým spôsobom chcete nakopnúť tú ekonomiku, naštartovať hospodárstvo, pomôcť tomu, aby sa sem ľudia vrátili, aby chceli žiť na tom Slovensku, aby tie hodnoty tvorili tu. Ja budem veľmi rád. Ja však nebol som nejako osobný, nebol som ani nejako veľmi útočný. Napriek tomu, že tá situácia je pomerne vážna, by som povedal, tak by som chcel vedieť niečo od vás, že akým spôsobom sa chcete tomuto venovať, lebo viete, že ten svet sa mení. Nemám ani pocit, že by úplne vzdelávanie reflektovalo na tie potreby, ktoré 21. storočie má a myslím si, že ak to nepodchytíme, tak budeme mať veľký problém. To sú tie rôzne prirovnávania k tomu Titanicu a podobne. Ja nemám žiadne prirovnanie. Ja, keď počujem, že sme na gréckej ceste, ja si myslím, že to už nie je grécka cesta, to už je slovenská cesta. Už sa nebude hovoriť ani o Grécku, bude sa hovoriť o Slovensku. A už sa, pán Kamenický, nebude hovoriť ani o vašich predchodcoch, bude sa hovoriť o vás, takže ja si myslím, že je najvyšší čas prísť s niečím, čo naozaj teda nakopne tú ekonomiku. Nebudú to sobáše poslancami, prezidentom a podobne. Nebude to predlžovanie volebných období. Nebude to zmena rokovacieho poriadku. Nebude to rušenie inštitútu spolupracujúceho obvineného ani podobne. Ale bude to niečo, čo tej ekonomike naozaj pomôže, lebo naozaj tá ekonomika je v zlom stave. Ak to takto ďalej pôjde, tak máme veľký problém. A na konci toho celého to už ani nie je politický súboj. To už je o tom, že jednoducho máme veľký problém ako krajina. A to už nie je futbal, že či vy ste strelili o dva góly viac alebo menej. To už je o tom, že máme veľký problém a ja verím tomu, že ešte stále, že však sme jedna krajina, tak bolo by dobré, keby ste sa o ňu tak starali, ako sa staráte o svojich ľudí. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Päť faktických poznámok, pani poslankyňa Hanuliaková. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Zajtra to bude presne 20 rokov, ako SMER prvýkrát vyhral parlamentné voľby a to by si naozaj žiadalo podľa mňa nejakú rekapituláciu úspechov alebo reforiem, ktoré sa teda strane SMER podarilo presadiť, ale ten zoznam by sa podľa mňa zmestil na takýto kúsok papiera. Zbieram. Dvadsať rokov, kolegovia. Dvadsať rokov a vy sa nemáte s čím pochváliť. Diaľnica do Košíc nedobudovaná. Kanalizácie a vodovody nedostavané. Nemocnice v katastrofálnom stave. Vysoké školstvo stále nemáme na svetovej úrovni. Samosprávy nám kolabujú. Povedzte mi, prosím vás, kolegovia z koalície, čo sa vám podarilo za tých 20 rokov dosiahnuť na Slovensku? V čom ste naozaj dokázali urobiť nejakú skutočnú reformu a posunúť nejakú oblasť významne dopredu? Vám sa podarilo jedine to, že ste zabezpečili svojich rodinných príslušníkov a ľudí blízkych strane SMER. To bol váš jediný plán a jediná vízia, ktorú ste v skutočnosti mali a ja si naozaj myslím, že vám nikdy na Slovensku úprimne nezáležalo. A naozaj tie výsledky v jednotlivých oblastiach môžeme merať. A čo sú vaše úspechy? Že vlastne nie sú žiadne? Ďakujem. Pán poslanec Dubovický. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, Dávid, za tvoju rozpravu. Pýtal si sa, že kedy pán minister alebo pani Érseková hospodárstva zavedie určité prorastové opatrenia, ale si sa neopýtal, že pre koho, pre svojich ľudí, lebo pre svojich ľudí už prorastové opatrenia majú. Však samozrejme teraz vychádzajú navonok informácie, že tu bratranec, brat, syn, dcéra a ideme bumbi, kde všade dostali práve fleky blízki Róbertovi Ficovi. Pýtal si sa, že tie prorastové opatrenia komu pomôžu? Však jasné, že iba pomôžu im. Komu inému? Nemyslíš si vážne, že práve tieto prorastové opatrenia majú pomôcť Slovensku a pýtal si sa, ktoré rodiny budú mať niečo z toho? No ich rodiny. Pán poslanec, ja neviem, ale oni stále pracujú len pre seba. Tiež si sa pýtal, že či má zmysel ostať a pracovať na Slovensku. Ja verím tomu, že má, ale takýto štart, aký dostali blízki príbuzní pána Róberta Fica a ďalší, tak nedostávajú bežní ľudia. Bežní ľudia si potrebujú zobrať hypotéky. Bežní ľudia ani niekedy nemôžu si zobrať tú hypotéku, lebo tie podmienky sú nastavené tak prísne, že ani povedzme, že nie je šanca si zobrať túto hypotéku. Pýtal si sa, že či minister tlačí na pílu. No neviem, koho chceš, aby tlačil, keď príde pani Érseková hospodárstva, ktorá v úvodzovkách donesie balíček prorastových opatrení, a ktorý aj nakoniec neguje na svojom brífingu, že oni to ani nie sú tie prorastové opatrenia. Takže asi som odpovedal na všetko. A po snehu po... Ďakujem, pán poslanec Budaj. Dávid, tak ako si to predniesol a ako si hovoril aj ten príklad z tej Žiliny, ako si bol v tej čajovni a presne ako to vnímajú tí mladí podnikatelia, ktorí si tam založili tú čajovňu a prvá vec, čo ich napadne, len aby ľudia platili hotovosťou, aby sa nejakým spôsobom vyhli tej transakčnej dani. Ako hovorí klasik Andrej Danko, tej hlúpej transakčnej dani. Potom ako tu Ladislav Kamenický, kandidát na viceguvernéra Národnej banky Slovenska, zaviedol a trikrát skonsolidoval slovenské verejné financie. Neskonsolidoval nič. Dlh sa prehlbuje. Verejný dlh sa prehlbuje. Deficit je stále vyšší a vyšší. Zadlženosť krajiny jednoducho stúpa. Rútime sa na tom povestnom bielom koni do pekla. A ešte majú tú hanbu rozprávať o tom, že oni idú priniesť nejaké prorastové opatrenia. A keď na nich čakáme od marca, že konečne kedy už prídu s tými opatreniami, ako pomôžu ekonomike, ako naštartujú rast Slovenska, tak potom to splasne ako jedna veľká bublina a nakoniec sa zistí, že žiadne prorastové opatrenia nie sú. No potom sa dozvedáme, ako ich synáčikovia, kamaráti, milenky tu dostávajú krásne platy. Tisíce eur len tak lietajú. A oni tu hovoria o konsolidácii, šetrení, o uťahovaní opaskov? Oni, ktorí si zdvojnásobili platy? Oni, ktorí ťahajú celé Slovensko do pekla? Veď to je absolútna hanba. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie aj za to, že ako človek z novej generácie otváraš tieto témy. Pán poslanec Šipoš. Vy ste sa, milý môj kolega, nádejali, že prišli kvôli vám, že? Tak to boli také nádeje, ale oni prišli preto viacerí, lebo je utorok podvečer. No a zajtra začína tiež schôdza o 11:00, hlasovanie. No a tí z tých ďalších alebo dlhších okresov, vzdialenejších, tak prišli teraz, sadli si tu na chvíľočku, lebo tak prišli sem, ale už nebojte sa, za chvíľu tu nebudú. Vy ste hovorili o mladých ľuďoch, ktorí nemajú šancu niekde pôsobiť. Vy ste hovorili o poslancoch koalície a poslanci koalície vedia, že Ficov syn dostal obrovské peniaze. Poslanci koalície vedia, že Hanbalov syn má pozíciu. Dvaja? Tak dvaja. Oni to všetko vedia. Každý jeden z nich, ktorý teraz tu sedí v sále, vie o tom. A čo je smutnejšie, a to bude môj hodnotiaci úsudok, ako hovorí Gašpar. Každý z nich za to, že slúžia tomu Ficovi, niečo dostane. Každý jeden z nich bez rozdielu. A postupne sa tá špina vylieva von na povrch a ukazuje sa, čo majú za to, že stláčajú gombíky tak, ako stláčajú. Ani jeden z nich, a to je môj hodnotiaci úsudok, nie je čistý. Každý jeden z nich za lojalitu a stláčanie dostane od Fica darček. Pán poslanec. Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojí, lebo veď správa o pokroku, to je niečo, kde práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať.

Päť faktických poznámok, pani poslankyňa Hanuliaková. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

Zajtra to bude presne 20 rokov, ako SMER prvýkrát vyhral parlamentné voľby a to by si naozaj žiadalo podľa mňa, že nejakú rekapituláciu úspechov alebo reforiem, ktoré sa teda strane SMER podarilo presadiť, ale ten zoznam by sa podľa mňa zmestil na takýto kúsok papiera zbieram. 20 rokov, kolegovia. 20 rokov a vy sa nemáte s čím pochváliť. Diaľnica do Košíc nedobudovaná. Kanalizácie a vodovody nedostavané. Nemocnice v katastrofálnom stave. Vysoké školstvo stále nemáme na svetovej úrovni. Samosprávy nám kolabujú. Povedzte mi, prosím vás, kolegovia z koalície, čo sa vám podarilo za tých 20 rokov dosiahnuť na Slovensku? V čom ste naozaj? Dokázali urobiť nejakú skutočnú reformu a posunúť nejakú oblasť významne dopredu. Vám sa podarilo jedine to, že ste zabezpečili svojich rodinných príslušníkov a ľudí blízkych strane SMER. To bol váš jediný plán a jediná vízia, ktorú ste v skutočnosti mali a ja si naozaj myslím, že vám nikdy na Slovensku úprimne nezáležalo. A naozaj tie výsledky v jednotlivých oblastiach môžeme merať. A čo sú vaše úspechy, že sú, že vlastne nie sú žiadne? Ďakujem. Pán poslanec Dubovický.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Ďakujem ti, Dávid, za tvoju rozpravu. Pýtal si sa, že kedy pán minister alebo pani ministerka hospodárstva zavedie určité prorastové opatrenia, ale si sa neopýtal, že pre koho, pre svojich ľudí, lebo pre svojich ľudí už prorastové opatrenia majú. Však samozrejme teraz vychádzajú navonok informácie, že tu bratranec, brat, syn, dcéra a ideme, ideme bumbi, kde všade dostali práve fleky, blízki Róbertovi Ficovi. Pýtal si sa, že tie prorastové opatrenia komu pomôžu? Však jasné, že iba pomôžu im. Komu inému? Nemyslíš si, nemyslíš vážne, že práve tieto prorastové opatrenia majú pomôcť Slovensku a pýtal si sa, že ktoré rodiny budú mať niečo z toho? No ich rodiny. Pán poslanec, ja neviem, ale oni stále pracujú len pre seba. Tiež si sa pýtal, že či má zmysel ostať a pracovať na Slovensku. Ja verím tomu, že má, ale takýto štart, aký dostali blízki príbuzní pána Roberta Fica a ďalší, tak nedostávajú bežní ľudia. Bežní ľudia si potrebujú zobrať hypotéky. Bežní ľudia ani niekedy nemôžu si zobrať tú hypotéku, lebo tie podmienky sú nastavené tak prísne, že ani, povedzme, nie je šanca si zobrať túto hypotéku. Pýtal si sa, že či minister tlačí na pílu. No neviem, koho chceš, aby tlačil, keď príde pani ministerka hospodárstva, ktorá v úvodzovkách donesie balíček prorastových opatrení a ktorý aj nakoniec neguje na svojom briefingu, že oni to ani nie sú tie prorastové opatrenia. Takže asi som odpovedal na všetko. A posmešne poďakujem, pán poslanec Budaj.

Daj. Tak ako si, tak ako si to predniesol. A ako si hovoril aj ten príklad z tej Žiliny, ako si bol v tej čajovni a presne ako to vnímajú tí mladí podnikatelia, ktorí si tam založili tú čajovňu a prvá vec, čo ich napadne, len, aby ľudia platili hotovosťou, aby sa nejakým spôsobom vyhli tej transakčnej dani. Ako hovorí klasik Andrej Danko, tej hlúpej transakčnej dani. Potom ako tu Ladislav Kamenický, kandidát na viceguvernéra Národnej banky Slovenska, zaviedol a trikrát skonsolidoval slovenské verejné financie. Neskoncentroval nič. Dlh sa, dlh sa prehlbuje. Verejný dlh sa prehlbuje. Deficit je stále vyšší a vyšší. Zadlženosť krajiny jednoducho stúpa. Rútime sa na tom povestnom bielom koni do pekla. A ešte, ešte majú tú hanbu rozprávať o tom, že oni idú priniesť nejaké prorastové opatrenia. A keď na nich čakáme od marca, že konečne kedy už prídu s tými opatreniami, ako pomôžu ekonomike, ako naštartujú rast Slovenska, tak potom to splasne ako jedna veľká bublina a nakoniec sa zistí, že žiadne prorastové opatrenia nie sú. No potom sa dozvedáme, ako ich synáčikovia, kamaráti, milenky tu dostávajú krásne platy. Tisíce eur len tak lietajú. A oni tu hovoria o konsolidácii, šetrení, o uťahovaní opaskov? Oni, ktorí si zdvojnásobili platy? Oni, ktorí ťahajú celé Slovensko do pekla? Vy, to je absolútna hanba. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie aj za to, že ako človek z novej generácie otváraš tieto témy. Poď sem a spáčko.