52. schôdza

Prihlásenie do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Kto chce zaujať stanovisko, nech sa páči. 12345678910

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Nereagoval som vo faktických poznámkach, aby som mohol reagovať komplexne, lebo aby sme si šetrili nejako čas. Takže ešte aj pri takejto neutrálnej a nevinnej téme, akou je Deň slovenskej štátnej vlajky, opozícia spochybňuje, straší, uráža, dehonestuje a zosmiešňuje. Nemáte argumenty na normálnu vecnú diskusiu, iba strašenie, účelové splietanie nejakých pseudofaktov a urážanie a dehonestáciu koaličnej strany a jej poslancov. Ale pôjdem pekne po poriadku a menovite. Pani poslankyňa Kleinert, neprekvapuje ma čierno-biele videnie reality, lebo to je váš pracovný nástroj, ktorý rešpektujem. Ale občas si vo svojom vystúpení protirečíte. Povedali ste, a to som si zapísal, že hrdosť sa buduje dôveryhodnosťou inštitúcií, že? A nie slovenskou vlajkou. Teda podľa vás zastúpenie Európskej únie na Slovensku a Univerzita Komenského v Bratislave na budovách, na ktorých visia namiesto slovenských vlajok ukrajinské, sú tým dôveryhodnejšie, že? Čím viac iných vlajok ukrajinských a podobne, tým je to dôveryhodné. Vy sama ste spochybnili dôveryhodnosť vážnych inštitúcií na Slovensku, európskeho zastúpenia a univerzity č. 1 na Slovensku, aspoň pokiaľ viem. Pani Gažovičová postavila do protikladu slovenskú a ukrajinskú vlajku. Tvrdila, že vyvesenie ukrajinskej vlajky na tieto inštitúcie, ako je UK Bratislava alebo budova európskeho zastúpenia na Slovensku, je prejavom solidarity. Tu však, vážená pani kolegyňa, nejde o samotné vyvesenie vlajky, ale ide o uprednostnenie inej vlajky iného štátu namiesto slovenskej. To je vážny rozdiel. Tam na budove Filozofickej fakulty aj na budove Európskej únie v Bratislave chýba slovenská vlajka. Rád by som teda pripomenul pani Gažovičovej, že je poslankyňou slovenského parlamentu. A argumentácia o solidarite stojí na hlinených nohách. Potom prečo nevyvesujeme na budovy slovenskej inštitúcie na znak solidarity trebárs pakistanskú vlajku, iránsku vlajku, libanonskú vlajku a ďalšie? Pán Pročko nie je tu. Pán Pročko, veľa rečí, veľa protikladov, ale to je jeho štýl. V jednom však s ním musím súhlasiť, že vlastenectvo musí mať človek sám v sebe. Ale nesúhlasím s tým, že mladí ho v sebe nemajú, lebo nemôžeme generalizovať a paušalizovať. A nemajú ho preto, lebo vláda, lebo sa tu nedá žiť a preto utekajú do sveta. Rád by som pánu Pročkovi pripomenul najnovšie štatistiky, podľa ktorých sa približne rovnaký počet ľudí aj mladých ľudí zo zahraničia vracia a rovnako rovnaký počet aj odchádza. Keď si majú vážiť Slovensko, tak prosím vás, v opozícii sa začnite správať konštruktívne, prestaňte neustále útočiť, strašiť a šíriť negatívnu energiu. Pani Beáta Jurík, povedali ste, že ste sa vrátili zo zahraničia, takže ste vlastenka. Označili ste ostatných ľudí s národným cítením za fejkových vlastencov. Ja som sa tiež vrátil zo zahraničia, po siedmich rokoch som sa vrátil žiť na Slovensko a nie som žiadny fejkový vlastenec. To si od vás vyprosím aj v mene ďalších. Považujem vás za inteligentnú ženu, tak prosím vás, nekazte si svoj dojem u mňa. Pani Remišová, jej negativizmus je až neuveriteľný. Pani Remišová by negativizmus mohla vyvážať do zahraničia, do sveta a možno tým pomáhať aj slovenskej ekonomike. Otázne je, koho by to bavilo a kto by to potom aj ešte kupoval. Spochybňuje všetko, všade a všetkých. Mieša hrušky s jablkami, otrasnú vládu s Langošmi, novými veľvyslancami, košeľami z kávových zŕn, obžalovaným podpredsedom parlamentu a tak ďalej a tak ďalej. Slovná ekvilibristika par excellence. Iba trochu nudná, obohraná, až je to na posmech. Pani Remišovej odporúčam skúsiť zmeniť optiku, zmeniť okuliare a prezentovať veci aspoň trochu objektívnejšie a myslím si, že aj pani Remišovej bude lepšie. Pán Duszynska, nečakal som nič iné, presnejšie čakal som trochu pokory vo vašom vystúpení. Neviem, odkiaľ máte mandát označovať koaličnú Slovenskú národnú stranu za vyprahnutú. Vy z OĽANO, ktoré v rokoch 2020 až 23 zdevastovalo celé Slovensko. Nielen ekonomicky, zdravotne, politicky, kultúrne, ale, čo je ďaleko, ďaleko najhoršie, spôsobili ste polarizáciu Slovenska a najhoršie je, že máte na svedomí morálnu devastáciu celej slovenskej spoločnosti. Takže na vašom mieste by som bol v tom ľavom kúte trošku pokornejší. Žiadať stiahnutie návrhu o Dni slovenskej štátnej vlajky môže iba poslanec za OĽANO, pomýlený v hodnotách a bez štipky národného cítenia. Čo vy vlastne robíte v Národnej rade Slovenskej republiky? No a excelentné vystúpenie pána Krupu, politického turistu, znalca histórie a znalca hystérie. Trochu úcty, aj keď sme v parlamente, trochu úcty k štátnemu symbolu, k poslaneckým kolegom a trochu pokory vo vyjadrovaní by hádam nezaškodilo. Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave pán…

Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslanca Romana Malatineca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222 z roku 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keďže nevidím pána poslanca Malatineca prítomného, takže prepadá poradie tohto programového bodu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Beaty Jurík, Ingrid Kosovej a Grete Gregorovej na vydanie zákona o niektorých opatreniach na zníženie stavu menštruačnej chudoby. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1240, návrh jeho pridelenia na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1310 a dávam slovo pani poslankyni Beate Jurík, aby návrh zákona uviedla. Ďakujem pekne za slovo, pán

Podpredseda. No konečne prišiel ten moment, že sa v tom... Ale nie, ďakujem. Podľa mňa to tak dobre ozvučilo to, čo idem povedať. Tak tng tng tng. Konečne prišiel ten moment, že sa ideme venovať pomoci ľuďom v tejto krajine. Začínajú opozičné návrhy zákonov. Tak ďakujem pekne teda aj za ten gong. Aj keď teda nechtiac, ale možno ani nie. Ja som skutočne rada, že už sme prešli celou touto trápenicou skutočne nepodstatných, nezaujímavých, pre ľudí nič neriešiacich zákonov a môžeme sa venovať tomu, čo by skutočne Slovensko posunulo vpred. A jedným z týchto návrhov zákonov je aj náš návrh o niektorých opatreniach na zníženie menštruačnej chudoby. A ja som o to viac hrdá na tento zákon, že je to vôbec prvýkrát v histórii Slovenska, čo sa v tomto parlamente bude prejednávať zákon v tejto oblasti. A pred rokmi, bolo to v roku 2021, keď som otvorila túto tému ešte ako taká one by politička a začala som o nej písať blogy, tak to vyvolalo také rôzne reakcie a skepsu a zosmiešňovanie a spoločne s ostatnými kolegyňami z Progresívneho Slovenska sme si vypočuli, aké sme extrémistky, komunistky, dokonca marxistky. A som rada, že dnes sa o tejto téme hovorí čím ďalej, tým viac aj v spoločnosti a že dokonca aj bez takéhoto návrhu zákona na tej regionálnej úrovni, a síce na úrovni samosprávnych krajov, sa začal tento problém, ktorý nie je problémom iných krajín, ale aj problémom Slovenska, dievčat a žien na Slovensku, že sa to začalo riešiť. A že už to teda nie je žiadna extrémistická, progresívna, liberálna a už vôbec nie zahraničná téma, ale práve naopak, že sme si aj ako spoločnosť, alebo aspoň časť z nej, uvedomili, že sa jedná o tému sociálnu, že sa jedná o tému, ktorá má pomôcť, pretože tu máme takýto problém, a teda aj tomu Slovensku. A cieľom nášho zákona je teda zaviesť niektoré, opakujem, niektoré efektívne opatrenia na prevenciu a boj s menštruačnou chudobou a pozitívne nimi zároveň motivovať k tomu, aby boli prijaté ďalšie opatrenia. My sme sa pri tvorbe tohto zákona inšpirovali aj v iných krajinách, pretože iné krajiny už samozrejme k takýmto riešeniam pristúpili, ale dá sa robiť omnoho viac. My vás žiadame spraviť aspoň to minimum. A viac, vážený pán predsedajúci, poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. Ďakujem. Dávam slovo.

Spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Dvořákovi. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1240. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku. Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory a gestorský výbor prerokovali v druhom čítaní do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. Skončil som. Otváram všeobecnú rozpravu.

Do rozpravy je prihlásený navrhovateľ, pani poslankyňa Jurik. Nech sa páči. Ideme. Ďakujem.

Pekne za slovo ešte raz. Ja by som možno na začiatku iba takú krátku poznámku pre tých až dvoch pánov poslancov štyroch z koalície, ktorí tu sedia, že prečo vlastne tento návrh bol pridelený a podľa mňa veľmi správne výboru pre zdravotníctvo, pretože, keď vám ho budem odôvodňovať, tak možno budete mať pocit, že keďže sa to týka škôl, tak, že by to malo mať skôr školský výbor, ale je to téma, ktorá sa týka zdravotnej starostlivosti, ktorá sa týka zdravia, ktorá sa týka toho, že ako dievčatá a ženy, aký majú prístup k týmto potrebám a ako to ovplyvňuje ich zdravie. Takže ja som rada, že organizačný výbor alebo niekto, kto takýmto spôsobom triedi zákony, takže to priradil práve tomuto výboru. Je to veľmi správne rozhodnutie. V prvom rade by som chcela definovať menštruačnú chudobu, pretože si myslím, že to je termín, ktorému nie všetci v tejto sále rozumejú a možno potom aj to vytvára ten pocit, že hovoríme o niečom úplne inom, alebo, že Boh vie, komu tu ideme pomáhať. Ale, aby ste si vedeli predstaviť, tak menštruačná chudoba je stav, kedy má osoba obmedzený alebo žiadny prístup k menštruačným potrebám, či už na celé alebo na čiastočné trvanie jej menštruácie. A tento obmedzený prístup môže vznikať buď kvôli jej nízkemu osobnému alebo rodinnému rozpočtu, kvôli potrebe použitia financií na iné základné životné potreby alebo v dôsledku nedostatku informácií o menštruácii a o dostupných menštruačných potrebách a ich použití, alebo aj kvôli celospoločenskej stigme, ktorá môže brániť osobe v obstaraní si týchto potrieb. Čiže to je aj definícia, ktorá je aj v rámci odbornej verejnosti uznávaná, ale, aby som to povedala aj takou ľudskejšou rečou, osoby zo sociálne slabších pomerov, zraniteľných skupín alebo napríklad študujúce s nízkym príjmom sa často musia zaobísť bez týchto potrieb a čelia takzvanej menštruačnej dileme. A to je opäť niečo, čo by som mala definovať, aby sme sa lepšie chápali, aby ste teda porozumeli aj významu tohto zákona. A znamená to, že vlastne v prípade, že si nemôžete zabezpečiť tieto potreby, lebo sa musíte rozhodovať medzi tým, že či si zaobstaráte ten základ, ktorý je potrebný pre život ako stravu a bývanie, tak tieto menštruačné potreby sa doslova pre vás A znamená to, že vlastne v prípade, že si nemôžete zabezpečiť tieto potreby, lebo sa musíte rozhodovať medzi tým, či si zaobstaráte ten základ, ktorý je potrebný pre život, ako stravu a bývanie, tak tieto menštruačné potreby sa doslova pre vás stávajú luxusom. A vy si vlastne vyberáte, čo, životné potreby alebo potreby na menštruáciu. Lenže problém je v tom, že menštruácia si nevyberá, či na ňu máte alebo nie. Ona proste príde, lebo je to jednoducho fyzický cyklus. A aj preto mnohé dievčatá, ženy práve v tom čase, keď si jednoducho tieto potreby nemôžu dovoliť, napríklad vynechajú školu alebo vynechajú prácu. Celkom bežná je aj improvizácia pri výrobe menštruačných potrieb, a síce, že keď teda nemajú dostatočné finančné prostriedky na zaobstaranie vložiek alebo tampónov, tak siahajú po rôznych náhradách od novín cez rôzne handričky a podobne. A to práve môže ohrozovať aj ich zdravie. A vrátila by som sa k tomu, čo som hovorila na začiatku, že aj preto je toto téma zdravotná alebo zdravotnícka. Menštruačná chudoba je skutočným politickým a socioekonomickým problémom. A zároveň o tomto probléme koluje taká povera, že sa týka iba tých najchudobnejších častí sveta, že to poznajú niekde v Afrike alebo v Ázii a že nás sa to nejak netýka. Pritom aj kvôli ekonomickým dopadom pretrvávajúcich kríz je čoraz viditeľnejším a citeľnejším problémom aj v rámci Európy a tiež aj na Slovensku. Aj preto mnohé krajiny, a sú to do veľkej miery európske krajiny, ale máme príklady aj zo Spojených štátov amerických, z Austrálie a z ďalších, pristúpili k prijímaniu opatrení práve na zníženie tejto menštruačnej chudoby, aby zabezpečili pre zraniteľné skupiny prístup k dostupným menštruačným potrebám. Je to už roky, čo sa týmto problémom niektoré krajiny zaoberajú. Žiaľ, u nás na Slovensku bola táto téma, ako som vám spomínala už vo svojom úvodnom slove ešte v roku 2021, pred piatimi rokmi, absolútnym tabu, strašiakom a mnohí ľudia sa jej báli aj kvôli tomu, že jej nerozumeli. No a samozrejme kvôli tomu, že o menštruácii sa nehovorí. Menštruácia je tabu. Je to pre mnohých ľudí niečo, čo je veľmi intímne, súkromné, priam špinavé a o čom by sme sa nemali na verejnosti baviť. Ale práve naopak a tu opäť zdôrazním, že je to téma zdravia, aj práve kvôli nej by sme sa o tom baviť mali a v iných krajinách to robia a prijímajú efektívne opatrenia. Možno taký dovetok hlavne pre pánov, lebo tí si možno nevedia predstaviť, čo to znamená nemať na takéto potreby, ale každý mesiac stoja menštruačné potreby v priemere 10 až 15 € na osobu. K tejto položke ale musíte pripočítať rôzne ďalšie potreby, ako napríklad lieky proti bolesti, nákup spodnej bielizne alebo posteľnej bielizne a ďalšie. A to, keď si predstavíte pre rozpočet napríklad mladej študentky, keď vieme, že študenti momentálne majú taký najväčší rozpočet okolo 300 €, z ktorého si musia teda pokryť absolútne všetko od bývania cez stravu a ďalšie základné potreby, napríklad, ja neviem, knihy, učebnice a podobne, tak jednoducho im ostáva veľmi málo peňazí na prežitie a aj v takýchto prípadoch nemusia mať dostatočný rozpočet na to, aby si zabezpečili práve menštruačné potreby. Dokonca pätina zo študentov žije z menej ako 50 € na mesiac. Čiže viete si predstaviť, že pri takomto rozpočte tých 10 alebo 15 € je suma, ktorú si jednoducho nemôžete dovoliť. A ja úplne chápem, že nás, ako tu sedíme, sa niečo také netýka, netýka sa to asi ani našich dcér, našich sestier, ale to neznamená, že tento problém neexistuje. Rovnako si viete predstaviť, že pre nízkopríjmovú domácnosť alebo pre matku samoživiteľku, ktorá žije so svojimi dvoma dcérami, to znamená, že trikrát po 10 až 15 € musíte počítať a to ten rodinný rozpočet často nemusí vedieť utiahnuť. Zároveň, ak chceme nejaké dáta, tak sa treba pozrieť na to, pretože donedávna sme dáta nemali. Prejdem aj k tomu, že teda teraz ich už máme, ale tie dáta sme porovnávali s tým, aká je miera chudoby na Slovensku, pretože práve tí ľudia, ktorí spadajú do tejto kategórie, a je ich teda niečo okolo 18 %, sú najviac ohrození aj menštruačnou chudobou. Samozrejme, že sa jedná o rodiny s deťmi, ale aj a najmä jednorodičovské domácnosti. Ako som už povedala, žiaľ, menštruácia si skutočne nevyberá, či na ňu máte alebo nie. Ona proste príde a potom sa s tým musíte vysporiadať. Podľa prieskumu NMS, ktorý bol realizovaný pre spoločnosť Tesco, ktorá už niekoľko rokov podporuje rôzne riešenia menštruačnej chudoby, podľa tohto prieskumu, ktorý bol zhotovený v máji 2024, ale je rovnako potvrdený aj minulý rok, až 44 % žien na Slovensku zažilo menštruačnú chudobu. To znamená, že takmer polovica žien na Slovensku si v nejakom období svojho života jednoducho nemohla dovoliť kúpiť menštruačné potreby. Ja si myslím, že toto je enormné číslo a len to potvrdzuje, že tento problém je slovenským problémom. Problémom našich slovenských dievčat a žien a nemali by sme sa tváriť, že ho nevidíme. Šestnásť percent ju zažíva aj v súčasnosti a pre 2 % je to pravidelný problém. Najčastejšie sú to, aj tento prieskum to potvrdzuje, práve matky samoživiteľky s nižším príjmom. Tri štvrtiny žien v situácii menštruačnej chudoby sa kvôli nákupu potrieb museli obmedzovať pri nákupe potravín, oblečenia, služieb a starostlivosti pre seba. Čiže to vidíte, že tri štvrtiny žien čelili tomu, čo som na začiatku definovala ako menštruačnú dilemu. Osemdesiat percent žien by ocenilo potreby zdarma na pracoviskách alebo vo verejných budovách. Šesť percent sa priznalo, že používa náhrady za menštruačné potreby a takýmto spôsobom ohrozuje svoje zdravie. Vedome, pretože nemajú na výber. Až 96 % uvádza, že menštruačné potreby považuje za základnú potrebu. A tu by som opäť chcela zdôrazniť, že nepoužívame pojem menštruačné pomôcky, pretože to nie je niečo, čo vám pomôže alebo má pomáhať. To je potreba, pretože to jednoducho potrebujete a nemáte na výber. Napríklad na rozdiel od niečoho, čo síce nazývame potreby, holiace potreby, ale či sa holíte, či nie, to je jednoducho vaša slobodná voľba. Ale to, či máte menštruáciu a či ju môžete efektívne riešiť, tam jednoducho si nevyberiete. Čiže aj to je rozdiel medzi týmito pojmami. Aké sú teda dôsledky? A ja som to už aj načrtla. Dôsledky menštruačnej chudoby sú vynechávanie školskej dochádzky alebo práce, ale napríklad aj účasti na spoločenskom živote a aktivitách, čo samozrejme predstavuje porušenie základných práv a zároveň aj dôstojnosti danej osoby, pretože keď sa raz nemôžete zúčastňovať, keď raz nemôžete žiť dôstojný život len kvôli tomu, že raz za mesiac jednoducho musíte siahať po rôznych alternatívach alebo musíte ostať doma, tak to je hrubým porušením vašich ľudských práv. Riešenie menštruačnej chudoby si podľa odbornej verejnosti vyžaduje skutočne holistický prístup, ktorý spája jednak dostupnosť týchto potrieb a jednak vzdelávanie a informovanosť o menštruácii, o produktoch menštruačnej hygieny a samozrejme odbúravanie bariér v prístupe k týmto potrebám. Tu by som chcela zdôrazniť, že u nás je nedostatočná, nemoderná a žiaľ nie dostupná, pretože žiačky k nej nemajú všetky prístup, edukácia ohľadom tejto menštruácie alebo teda menštruačnej chudoby a často aj dievčatá jednoducho tým, že sa v rodinách o tom nerozprávajú, ani nevedia, aké sú tie potreby, ako si ich zaobstarať a vôbec vzťahová a sexuálna výchova u nás je na veľmi, veľmi slabej úrovni. A práve to je to miesto, kde by sa mali naše deti, a nielen dievčatá, ale samozrejme aj chlapci práve kvôli tomu, aby sa odbúralo celé to tabu okolo menštruácie, vzdelávať a kde by mali dostať aj tieto, či už teda teoretické vedomosti, ale aj praktické zručnosti. Žiaľ, ako som povedala, u nás je toto na veľmi slabej úrovni. Česť výnimkám, tým školám, kde skutočne aj tí vyučujúci alebo odborná verejnosť jednoducho dbajú na to, aby sa tam o tom deti dozvedeli. Náš predložený návrh zákona obsahuje konkrétne dve opatrenia, ktoré sa osvedčili nielen v iných krajinách, ale už aj v niektorých našich krajoch. Veľmi stručne ich pripomeniem. V prvom rade navrhujeme zavedenie bezplatných menštruačných potrieb do škôl, a to tak, že Ministerstvo školstva pridelí a poskytne finančné prostriedky na nákupy pre základné školy, stredné školy, ktoré spadajú pod Ministerstvo školstva, a iné školské zariadenia. A ja som sa pýtala aj pána ministra školstva Druckera v interpelácii, či plánujú riešiť menštruačnú chudobu, a odpovedal mi, že áno, plánujú. Neviem síce kedy, ale teda, že áno, vníma túto potrebu, tento problém a ja dúfam, že aj tento návrh zákona, ktorý je aktuálne tu, mu bude slúžiť ako inšpirácia. Druhý návrh, alebo teda druhé opatrenie, ktoré navrhujeme, je obmena a darovanie menštruačných potrieb zo štátnych hmotných rezerv pomáhajúcim profesiám a následná distribúcia osobám v núdzi. A je to preto, tu sme sa inšpirovali z Českej republiky, pretože tam majú systém, že vlastne v štátnych hmotných rezervách sa nachádza nejaký počet menštruačných vložiek, ktoré sú pravidelne každý rok obmieňané a tá časť, ktorá sa obmieňa, sa vlastne distribuuje organizáciám, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi, napríklad organizáciám pomáhajúcim týraným ženám, bezpečným ženským domovom alebo rôznym azylovým centrám, centrám núdzového bývania a ďalším. Napríklad sa tieto vložky môžu dostávať aj do väzníc alebo ľuďom bez domova. Menštruačná chudoba je dnes, ako som spomínala, riešená lokálne. Ten prvý príklad, veľmi dobrý príklad, od ktorého sa inšpirovali aj ďalšie župy, a musím povedať, že som hrdá, že som teda zrovna z tohto kraja, je Banskobystrický samosprávny kraj, kde župan Ondrej Lunter, napriek tomu, že táto téma vtedy ešte nebola, a poviem to tak, v úvodzovkách „sexy“, sa rozhodol zabezpečiť práve pre stredné školy v jeho pôsobnosti menštruačné potreby a odvtedy, to sa písal rok 2022, v tom pokračujú, školy si to pýtajú, žiadajú a nevyskytli sa tam žiadne problémy, pretože často sa hovorí práve v prípade tejto menštruačnej chudoby, že ak dáme niečo zadarmo do škôl, tak sa to tam rozhádže, rozkradne. Niekto bude s tými vložkami pred školou obchodovať, niekto si vezme pre sestry, pre – išla som povedať pre babku, ale to asi už nie – ale pre ďalších ľudí. Nie je to pravda. Skutočne tie potreby sa tam využívali iba pre tie dievčatá, ktoré to potrebovali, a nič zlé sa tam nestalo. Neboli zaznamenané žiadne problémy. Aj preto sa banskobystrická župa rozhodla rozšíriť tento svoj projekt na verejné budovy v správe župy a kultúrne inštitúcie ako divadlá, knižnice, múzeá, ale napríklad, a toto opäť veľmi oceňujem, aj centrá pre mladých SPACE, ktoré máme v Banskobystrickom kraji. Zároveň z dát, ktoré mi boli aj poskytnuté Banskobystrickým samosprávnym krajom, vyplýva, že sa jedná o veľa muziky za málo peňazí, ak to tak mám povedať, pretože skutočne v tom rozpočte Banskobystrického samosprávneho kraja je to len zanedbateľná suma, ktorá zároveň pomáha doslova tisícom žiačok a mladých dievčat. Potom sa pridal v roku 2025 aj Trnavský samosprávny kraj, ktorý teda zabezpečuje menštruačné potreby pre všetkých 44 župných stredných škôl a zároveň v spolupráci s obchodným reťazcom zabezpečili menštruačné nohavičky dievčatám so zdravotným znevýhodnením na jednej z trnavských škôl. Toto bola tiež veľmi pekná iniciatíva, ktorá opäť pomohla tým, ktoré to skutočne potrebujú. Zároveň som zachytila, že pred pár mesiacmi sa k tejto iniciatíve pridal aj Žilinský samosprávny kraj. Ja si však myslím, že to nemôžeme nechať iba na naše samosprávne kraje, ale mala by byť prijatá aj takáto národná úprava, pretože tá potreba sa týka nielen stredných škôl, ale samozrejme aj základných škôl a vysoké školy nevynímajúc. Všetky tieto kraje, ako aj odborná verejnosť, školy, firmy a organizácie, sú súčasťou platformy Iniciatíva za dôstojnú menštruáciu, ktorej cieľom je, aby sa menštruácia stala rešpektovanou, prirodzenou a dôstojnou súčasťou verejného aj školského života. A ja by som aj z tohto miesta chcela poďakovať, či už tejto iniciatíve alebo ďalším organizáciám, ako napríklad Dôstojná menštruácia alebo Intimita, ktoré sa napriek celému tomu backlashu, ktorý voči nim bol, keď rovnako otvárali túto tému a keď napríklad vznikal prvý projekt menštruačných Z tohto miesta by som chcela poďakovať, či už tejto iniciatíve alebo ďalším organizáciám, ako napríklad Dôstojná menštruácia alebo Intimita, ktoré sa napriek celému tomu backlashu, ktorý voči nim bol, keď rovnako otvárali túto tému a keď napríklad vznikal prvý projekt menštruačných skriniek, ktoré odvtedy vyvíjali. Tak napriek tomu všetkému pokračovali v tejto veľmi potrebnej iniciatíve a verím, že v nej budú pokračovať aj, ak bude prijatý, nemyslím si, nie som naivná, náš zákon, ale možno nejaká obdobná úprava práve na úrovni Ministerstva školstva. Ja si myslím, že aj tieto dobré príklady priamo zo Slovenska ukazujú jednak na jednej strane, že tu teda máme tento problém, ale na druhej strane aj, že ho vieme riešiť. Skutočne netreba veľa, ako som spomínala, tie dáta nám ukazujú, že je to veľa muziky za málo peňazí. A rovnako, rovnako tak aj tento náš, tento náš návrh nestojí štátny rozpočet veľa, však vieme, akú dieru máme vo verejných financiách, ale zároveň, keď si to prepočítate na to, koľkým tisícom dievčat to pomôže práve na tých školách, tak si myslím, že toto je jedno z opatrení, do ktorého by sme mali investovať. Investujeme do ich zdravia, do ich budúcnosti aj do toho, aby mohli riadne a dôstojne chodiť do školy a to si myslím, že je doslova na nezaplatenie. Zároveň teda tým druhým riešením, a to som už spomínala, nebudem to ďalej rozvíjať, sú práve tie štátne hmotné rezervy, aby sme teda tam dávali každoročne jednu časť z tých vložiek, ktoré sú v hmotných rezervách, práve tým pomáhajúcim organizáciám. Ja som sa infožiadosťou pýtala Štátnych hmotných rezerv na to, koľko majú aktuálne v zásobách a ako často ich obmieňajú. Žiaľ, obmieňajú ich len pred expiráciou. A to je už pomerne neskoro a nie je jasný ten systém, čo potom s nimi robia a ako ich darujú. Aj preto my sme toto dali do zákona, aby teda Štátne hmotné rezervy ich mohli darovať, aby to všetko bolo v súlade so zákonom a aby na to bol transparentný systém, aby ich mohli darovať práve tým pomáhajúcim organizáciám. S mojimi spolupredkladateľkami, poslankyňami Gregorovou a Kosovou, sme presvedčené, že každé dievča a každá žena majú právo na dôstojné podmienky života. A skutočne aj tieto opatrenia, ktoré navrhujeme, im môžu zaručiť, že aspoň tá menštruácia ich nebude v tej dôstojnosti života nejakým spôsobom obmedzovať, pretože nebudú čeliť menštruačnej dileme a nebudú sa musieť rozhodovať, či na konci mesiaca pôjdu do školy alebo nie. A viete, ja viem, že tento zákon neschválite, však sedí tu aktuálne jeden poslanec zo strany Smer plus pán podpredseda, nikto to nepočúva, nikoho to nezaujíma, lebo však idú opozičné návrhy. Ale chcela by som tento zákon iba takto na takom striebornom podnose ponúknuť ministrovi školstva pánovi Druckerovi, pretože však aj ho môžeme za niečo pochváliť. Momentálne prichádza aj s dôležitými opatreniami, napríklad čo sa týka obmedzenia sociálnych sietí. Ja chcem veriť, že mu záleží na mladých ľuďoch, tak by nemal obchádzať ani tento problém. Nebudem vás prosiť o podporu tohto zákona, lebo opakujem, viem, že ho neschválite, ale prosím vás aspoň o to, keď už ste tu teda až dvaja zo 79, aby ste ministrovi školstva povedali, že tento zákon tu je, má ho na striebornom podnose a môže si ho kľudne, ale kľudne prevziať, ja ho nebudem žiadnym spôsobom trasovať za to, že je plagiátor. Na to tu máme iných, ale budem rada, ak tým dievčatám a ženám pomôžeme. Poprej, ďakujem. Na vaše vystúpenie chcú reagovať.

S faktickou poznámkou dvaja poslanci. Nech sa páči, pani poslankyňa Bihariová ako prvá. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

No, mňa jedine mrzí, že tu nie je práveže viac poslancov a poslankýň zo Smeru, pretože oni boli prví, prví, ktorí prišli s týmto, hej, čo si teda ty obsiahla v tom návrhu. Nenazývalo sa to vtedy menštruačná chudoba, ale prišli s tým before it was cool. Bolo to v roku 2014. Ja som si tu aj teda, hej, nechala vyhľadať nejaké citácie, kedy sa premiér teda zapájal do programu EÚ pomoci chudobným a teda podporoval, aby tam v tom balíčku bolo okrem potravín aj hygienické potreby. V roku 2018 hovoril o tom, že by mala byť na ne znížená DPH, dokonca, citujúc, až úplne nulová. Teraz nedávno to bolo na Hodine otázok. Pán minister zahraničia Blanár povedal, dajte mi sekundu, nech to zoscrollujem. Že áno, uvedomuje si, že menštruačná chudoba je globálny problém. Týka sa aj Slovenska, týka sa ľudí v hmotnej núdzi, súvisí s ľudskou dôstojnosťou. Čiže áno, uznal potrebu riešenia takéhoto problému. No a do tretice, pre mňa osobne celkom prekvapivá informácia, že pán Erik Kaliňák zo Smeru sa pripojil k otázke smerovanej EK, že teda, ako sa chcú vysporiadať s týmto fenoménom v rámci ochrany verejného zdravia. Čiže naozaj to nie je, hej, progresívne huncútstvo a ja len doceniť môžem a budem sa veľmi tešiť, ak to bude aj koaličná väčšina vnímať ako vec verejného zdravia a ochrany dôstojnosti. Ďakujem. Ďalej pán Dubovický, nech sa páči, pán poslanec. Ďakujem.