52. schôdza

Za slovo, pán predsedajúci. Bej

Hneď na začiatok si povedala, že prichádzajú zákony, ktoré majú pomôcť ľuďom. Áno, však prichádzajú opozičné zákony, lebo celkom rozmýšľam nad tým, že máme pomaličky koniec tejto schôdze a že ktorý vlastne zákon predložila vládna koalícia, ktorý by pomohol tým ľuďom, a žiadny iný ma nenapadá. Ale áno, môžem súhlasiť s tým, že tá menštruačná chudoba je povedzme aj na niektorých miestach aj celoslovenský problém, ale takým paradoxom toho všetkého je, že štáty ako povedzme Južná Afrika alebo Keňa distribuujú práve povedzme tie menštruačné pomôcky práve pre tie školáčky a že takýmto spôsobom sa snažia pomáhať. A pritom sú to africké krajiny a my, štát Európskej únie, nevieme za niekoľko rokov prísť s nejakým efektívnym zákonom, ktorý by reálne pomohol. A najväčším paradoxom tohto všetkého je, že máme tuná dve strany, ktoré majú v názve, že sú sociálne, ale tie sociálne strany k dnešnému dňu nijakým spôsobom sociálne nepomohli obyvateľom na Slovensku, rodinám, študentom a tak ďalej a tak ďalej. Práve naopak, všetky ich opatrenia, čo robia, sú antisociálne. Reagovať bude aj pani poslankyňa.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za reakcie.

Iren, ja mám chuť ti povedať, ale nie je to osobné voči tebe, ale že bla bla. Lebo to je bla bla zo strany SMER, lebo je pekné o niektorých veciach rozprávať, ale ak som tu dnes predniesla návrh zákona, tak je to preto, že to nepresadili, že hovoriť o tom mohli, ale akosi prišli a nedošli. Tak by som to asi nazvala. A áno, pán Blanár tu skutočne hovoril o tom, že niektoré krajiny prijímajú a že áno, uvedomujeme si to aj tu na Slovensku, ale to len kvôli tomu, že odpovedal na moju otázku na hodine otázok, keď pravdepodobne neprišiel minister školstva alebo minister zdravotníctva. Takže toto je záujem pána ministra zahraničných vecí v tejto otázke. Ale ja by som bola skutočne rada a preto aj tento zákon ponúkam. Však nech si ho kľudne preberie minister školstva alebo minister zdravotníctva alebo nech si ho kľudne preberú, túto pani poslankyňu zo SMER-u. Ja nebudem kritizovať to, že to idú konečne riešiť. Veď práve dohodnime sa na tom, že toto je téma sociálna, že toto je téma slovenská a poďme prijať potrebné riešenia. Rišo, ty si povedal, že máme koniec schôdze. No ja neviem, nám možno nepovedali, že už koniec je, lebo my tu sedíme, oni tu akosi nie sú, tak možno už sa schôdza skončila, ale je veľmi smutné, že práve k takýmto návrhom zákona prichádzame až na koniec a ja som zvedavá, že koľko vôbec opozičných návrhov zákona stihneme dnes alebo možno, ak Boh alebo koalícia dá, tak ešte zajtra prerokovať. A je veľmi smutné, že takto pristupujú koaliční poslanci k svojej práci. Hovoril si o tom, že takéto opatrenia prijímali napríklad v afrických krajinách, ale môžeme spomenúť aj európske krajiny, Írsko, Francúzsko, školstvo škodstvo, áno. A ďalšie, ďalšie. Ja už som taká unavená dnes, že sa necítim, toto pánov, že už išli na ubytovňu, ale že jednoducho mali by sme k tomu pristúpiť aj my a ten náš rozpočet nie je v takom stave, aby ďalej v rozprave vystúpi.

Pani poslankyňa, ďakujem.

Pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Viete si predstaviť, že máte 12 rokov, idete ráno do školy ako každý iný deň, máte v batohu zošit č. 10, ale nemáte tieto hygienické potreby, nemáte vložky, lebo rodičia vám ich buď nezbalili, lebo ich to nenapadlo, lebo pozabudli. Alebo doma na ne tento mesiac proste nevyšlo. Elektrina vyšla drahšia ako zvyčajne, pokazila sa práčka. Akýkoľvek podobný dôvod. A potom niekde medzi prvou a druhou hodinou cítite, že niečo nie je v poriadku. Idete na toaletu, máte strach, hanbíte sa, lebo zistíte, čo sa asi stalo, nechcete to nikomu povedať, ani kamarátke, ani učiteľke, tak si okolo pása zaviažete mikinu, vypýtate sa domov, poviete, že je vám zle. Pretože vám škola nevedela zabezpečiť úplne základnú hygienickú potrebu a bezpečie. A toto nie je nejaký vymyslený príbeh. Je to úplne bežná realita. Stala sa dokonca aj mne osobne, a to teda sa nepovažujem za niekoho, kto by trpel menštruačnou chudobou ako takou. Ale áno, zažívajú to úplne bežne ženy a dievčatá na Slovensku aj na prvom stupni a toto by sa podľa mňa, podľa nás, v roku 2026 na Slovensku, v krajine Európskej únie, skutočne nemalo diať. Menštruácia nie je ideológia, nie je liberálna, nie je konzervatívna, je to úplne normálna biologická realita, ktorá sa každý mesiac týka státisícov dievčat a žien a menštruačná chudoba nie je okrajový problém. Kolegyňa Jurík už tu tie čísla povedala, ale ja ich zopakujem. Možno si niekto ten prenos zapol len teraz alebo prišiel len teraz. Podľa agentúry NMS až 44 % žien na Slovensku už zažilo menštruačnú chudobu, 16 % ju zažíva dnes a 6 % žien priznalo, že namiesto vložiek používajú papier, látku alebo iné improvizované náhrady, ktoré málokedy spĺňajú základné hygienické štandardy, môžu ohroziť ich zdravie, dokonca život. Dnes, opakujem, v roku 2026 v členskej krajine EÚ. A dovoľte mi to povedať na rovinu, dievčatá a ženy zo sociálne slabších pomerov, zraniteľných skupín alebo študujúce s nízkym príjmom sa dnes naozaj často musia zaobísť bez hygienickej ochrany. V prípade, že si ledva dokážu zabezpečiť základné životné potreby ako stravu a bývanie, tak sa tie menštruačné potreby naozaj stávajú luxusom, ktorý už si nemôžu dovoliť. A netreba snáď ani dodávať, aký veľký krok a veľký vplyv by toto bolo pre pocit dôstojnosti, sebavedomia, bezpečia, rovnosti v školskom prostredí. Štát to podľa mňa nemôže nechať len tak. A už dnes je neskoro. A nezabezpečiť dievčatám na školách to najzákladnejšie je to úplne rovnaký princíp, ako máme prístup k toaletnému papieru, k mydlu, k pitnej vode. My navrhujeme teda dve konkrétne jednoduché opatrenia v tomto návrhu. Prvé sú bezplatné menštruačné potreby na školách, na základných, stredných aj vysokých, tak ako, opakujem, sú úplne bežné iné veci na toaletách. A druhé opatrenie sa týka niečoho, čo aj mňa naozaj veľmi prekvapilo, keď sme to zistili, že teda štát dnes drží v hmotných rezervách dámske hygienické vložky. To je samo o sebe dobrá správa. Problém je však v tom, že tieto zásoby sa obmieňajú len vtedy, keď sa blíži ich expirácia. A v praxi teda tieto potreby, ktoré štát nakúpil z verejných peňazí, môžu roky ležať v sklade a keď príde čas ich obmeny, namiesto toho, aby boli využité a pomohli ženám a dievčatám, ktoré ich potrebujú, tak sa často stane a hrozí, že jednoducho skončia ako odpad. Opakujem, štát tieto zásoby zaplatil z peňazí daňových poplatníkov. Už sú kúpené, sú dostupné, fyzicky existujú a nedáva nám zmysel, aby sa teda vyhadzovali v čase, keď sa dajú použiť. Napríklad v azylových domovoch, v krízových centrách, kam ženy často prichádzajú absolútne bez ničoho, alebo pre organizácie pracujúce s ľuďmi bez domova a iné komunity, pre ktoré sú naozaj menštruačné potreby luxusom. Preto navrhujeme rozumné riešenie: keď štát tieto zásoby obmieňa, tak nech ich do 30 dní bezodkladne poskytne organizáciám a inštitúciám, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi a sociálnom vylúčení. A tiež, ako už bolo povedané, ale zopakujem, nie je to vôbec len nejaký náš experiment. Banskobystrický samosprávny kraj zaviedol menštruačné potreby zadarmo do župných stredných škôl už v roku 2022. Od roku 2024 rozšíril tento systém do knižníc, múzeí, kultúrnych inštitúcií a kontaktných centier pre mladých ľudí. Trnavský samosprávny kraj spustil rovnaký systém v roku 2025 pre všetkých 44 župných stredných škôl. A v Petržalke ako prvej mestskej časti Bratislavy som ja z mojej poslaneckej priority navrhla Múzeí, kultúrnych inštitúcií a kontaktných centier pre mladých ľudí. Trnavský samosprávny kraj spustil rovnaký systém v roku 2025 pre všetkých 44 župných stredných škôl. A v Petržalke ako prvej mestskej časti v Bratislave som ja z mojej poslaneckej priority navrhla a som veľmi rada, že sme to na zastupiteľstve schválili. Inštaláciu menštruačných skriniek na všetkých základných školách, ktoré sú teda v správe mestskej časti, v spolupráci s iniciatívou Odvoz, údržby, inštalácie. A veľmi ich týmto srdečne pozdravujem a som naozaj vďačná za ich prácu a že to, presne ako Beáta už povedala, napriek všetkému hejtu nevzdali a teda pracujú ďalej a neboja sa spolupráce možno aj s opozíciou, čo tiež veľakrát sa im môže nevyplatiť. Takže, čo sme zistili, že keď samospráva chce, vie pomôcť, keď škola vidí túto potrebu, vie konať. Ja som naozaj veľmi rada, že v Petržalke všetci, všetci riaditelia, riaditeľky, sokol. Teda tieto skrinky mali o ne záujem a teda budú sa inštalovať vo všetkých základných školách. A my prichádzame s návrhom, aby táto pomoc nezávisela len od dobrovôle samosprávy alebo teda aby to nezáležalo od toho, kde dievča a žena vyrastá, ale aby žiačka v Bratislave mala úplne rovnaké podmienky ako žiačka v Rimavskej Sobote alebo vo Vranove nad Topľou, lebo naozaj si nemyslíme, že je správne, aby dôstojnosť závisela od miesta bydliska. A ja viem, že pri tejto téme sa veľmi často objaví pokušenie robiť si z nej posmech, zľahčovať ju, tváriť sa, že ide o nejakú nepodstatnú agendu. Ale prosím vás, skúsme sa na chvíľu odosobniť od nejakých politických nálepiek. Toaletný papier nepovažujeme za ideológiu. Mydlo nie je luxus. Pitná voda nie je progresívna agenda. Jednoducho vieme, že bez základnej hygieny žiadna inštitúcia, úrad či škola nemôže fungovať a menštruačné potreby patria do rovnakej kategórie. Nie sú nadštandard, sú úplný, úplný základ. A buďme úprimní, naozaj tento štát dokáže zafinancovať omnoho menej potrebné veci a toto by nemal byť problém. A položme si aj úprimnú otázku, koľko nás ako spoločnosť stojí, keď dievča vynechá vyučovanie len preto, že nemá prístup k základnej hygiene? Koľko stojí strata dôstojnosti, hanba a pocit, že vaše vlastné telo je nejakým spôsobom problém, ktorý treba skrývať? Každé euro, podľa mňa investované do toho, aby dievčatá zostali v škole a cítili sa tam dôstojne, sú skvelo investované eurá alebo teda je skvelo investované euro. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, mnohí z vás tomu možno nebudú chcieť veriť, ale menštruačná chudoba na Slovensku je reálny problém. Aj keď sa o nej nehovorí, vieme, že ju zažívajú dievčatá a ženy od Bratislavy až po Sninu. Áno, bohužiaľ, aj dnes. Obdobné riešenia sú navyše dôležité aj pre rastúcu chudobu a zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu rodín a mladých ľudí. Chudoba na Slovensku postihuje čím ďalej tým väčší počet osôb a rodín. O maloletých deťoch síce dáta na Slovensku úplne presné neexistujú, no vieme, opakujem, že chudobou je u nás ohrozených neuveriteľných 980 000 ľudí, takmer milión, a najviac sú ohrozené rodiny s deťmi a jednorodičovské domácnosti. Vážené kolegyne, kolegovia, téma menštruačnej chudoby nie je liberálna ani konzervatívna. Opakujem, je o ľudskej dôstojnosti, rovnosti a spravodlivosti. V tomto našom návrhu navrhujeme účinnosť od 1. januára 2027. Myslím si, že dávame školám, zriaďovateľom aj teda všetkým ostatným, ktorých sa to má týkať, dostatok času pripraviť sa. Je to naozaj rozumný systémový krok, ktorý Slovensko malo už dávno urobiť. Vráťme sa, prosím vás, teda na chvíľu ešte k tej 12-ročnej dievčine z úvodu, lebo viete, čo by jej najviac pomohlo v ten deň. Nie nejaká dlhá politická debata a naťahovačky a urážačky, obyčajná hygienická potreba, bez otázok, a to je v zásade všetko, čo my v tomto návrhu žiadame. Menštruačná chudoba nie je hanba, žena, dievčatá. Hanba je vedieť, že tento problém existuje, poznať riešenie, mať pred očami príklady dobrej praxe a neurobiť nič. Preto vás prosíme o podporu tohto návrhu. Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.

Prvá pani poslankyňa Jurík. Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Gréta, aj za tvoje

Vystúpenie a za to, že si priniesla do tohto nášho návrhu aj taký konkrétny prípad, príbeh toho 12-ročného dievčaťa. Ja iba doplním, že aj tu pre pánov z koalície, že v takýchto prípadoch tento problém riešia často buď pani Puci alebo pani Sitek, ktoré aj, keď chodím po školách, tak mi hovoria, že áno, musia so sebou nosiť aj hygienické potreby vždy a menštruačné potreby vždy pre prípad, že nejaké dievča príde za nimi a vypýta si. Alebo na niektorých školách začali zriaďovať také malé košíčky na toaletách práve kvôli tomu, aby dievča často aj kvôli tej stigme, zopakujem to, nemuselo zažívať ten pocit hanby, že si to ide vypýtať, lebo jednoducho ten prístup nemá. Tak myslím si, že by sme to nemali nechávať na tých našich pani Puci alebo pani riaditeľkách a že štát by sa mal postarať o to, aby, keď sa to stane, tak jednoducho to dievča malo absolútne rešpektujúci a bezproblémový prístup k menštruačným potrebám, ktoré potrebuje. Gréta, ty si hovorila aj o toaletnom papieri a mydle a tí z nás, ktorí sú rodičia, tak vedia, že to nie je úplne bežná vec na základných školách najmä a že, žiaľ, rodičia sú nútení prinášať najmä teda toaletný papier na začiatku roka vždy do školy a náš návrh zákona rieši aj toto. My sme na to mysleli, my sme to tam dali, myslím, že bude o tom hovoriť kolegyňa Kosová. Práve kvôli tomu, že aj to je potreba a aj to zvyšuje vlastne to zdravie a hygienu na našich školách a máme za to, že jednoducho to má štát zabezpečiť. Gréta, spomínala si, že tieto hygienické potreby nie sú žiadny nadštandard, že sú to jednoducho potreby. A ja by som len tu chcela zdôrazniť, že aj preto by nemali byť luxusom. Mali by byť jednoducho dostupné pre tie osoby, ktoré ich vtedy potrebujú. Ďalej pani poslankyňa Kosová.

Ďakujem veľmi pekne, Gréta, za tvoj príspevok.

A neviem, či si si všimla, ale keď ťa pán podpredseda uvádza, no, že teda nasleduješ ty a potom nasleduje pani Kosová, tak som tak vycítila také, také to znechutenie, že: Bože, ešte aj táto sa prihlásila. To už sme mohli skončiť. Dosť to tam z toho bolo cítiť pri pohľade na pána podpredsedu. Tak musím povedať, že naozaj je mi ľúto, ak je to tak. A že vás táto téma vyrušuje, milí páni. Treba ale povedať, že z môjho pohľadu po tých troch rokoch, čo ma tu, a tu máme konečne veľmi dôležitý zákon, ktorý nie je len o ochrane vašich ľudí alebo vás samotného ako obžalovaného podpredsedu, ale ktorý tu rieši problémy, ktoré sa týkajú majoritnej populácie, väčšinovej, pretože žien je na Slovensku viac ako mužov. A ja chápem, že muži nie sú vystavení takýmto problémom, že tomu nerozumejú, ale predpokladám, že väčšina z vás má dcéry, takže sa to týka aj vás. No a napriek tomu, že tému menštruačnej chudoby prinášajú najmä liberálne strany, tak ako si správne, Gréta, povedala, tu nejde o žiadnu... Ide o naozaj veľmi vážnu vec, tak ja poprosím mužov, ktorí tomu nerozumejú, keby prestali vzdychať a gúľať očami. Ďakujem. Pani poslankyňa, nech sa páči.