52. schôdza

A teda škoda, že nemôžem

Reagovať na pána Pročka. Lebo teda také sú pravidlá, ale minimálne akoby možno aj to je ten dôvod, prečo sa nehlásime do tejto témy, lebo niekedy je možno lepšie mlčať, lebo niektoré veci nám nie sú úplne známe a jasné a vychádzame z nejakého zhrnutého pohľadu, ktorý zvlášť v tomto prípade si myslím, že môže akoby ešte poškodiť, aj keď neúmyselne alebo človek to povie v dobrom, lebo pán Pročko sa vyjadroval v dobrom, samozrejme, ale podľa mňa povedal veci, ktoré nie sú úplne úplne tak. A aj z reakcií tuná pri sediacich dámach som to pochopil, lebo sa mi to potvrdilo a teda. No, ale ja sa hlásim do tej rozpravy na základe toho, čo povedala pani poslankyňa Cigániková, a Bea, ty si na to reagovala a zdá sa mi, že tuná môžem ako keby povedať svojich 5 centov a zdôrazniť, že tie sankcie podľa mňa nie sú to, čo by tam malo byť. Ja by som na to určite v prvej fáze nešiel. Možno v nejakom akoby, že po nejakých šiestich mesiacoch, 12 mesiacoch to nejakým spôsobom vyhodnotil, ale na začiatku určite by som nešiel do toho, že sankcionovať tých, čo to nevedia poskytovať, neviem čo. Bude tam problém, jak sa to schváli, čo. Ja si myslím, že takto. V ideálnom svete, keď už o ňom hovoríme a my sme trochu stále idealisti a ja verím, že budeme vždy, že si to zachováme, že nepotrebujeme na toto zákon, že jednoducho dievčatá proste majú k tomu prístup a keď nemajú, tak proste urobíme všetko preto, aby mali. A podľa mňa to proste ani vo vnútri by nemalo byť v zákone, a už vôbec nie. Pani poslankyňa Bihariová.

Ďakujem za slovo. No, bez toho, aby som

Teraz ja meritorne hovoriť o tom, či tam má byť alebo nemá byť ustanovená sankcia, len odpovedajúc na tú otázku, že aká by bola, tak samozrejme, že právny poriadok pozná sankčný mechanizmus aj voči orgánom verejnej moci. Pokiaľ spôsobili svojím postupom alebo naopak nečinnosťou škodu, tak sa postupuje podľa zákona o, to je nejaké 513 z roku 2003, o zodpovednosti orgánu verejnej moci za spôsobenú škodu. Pokiaľ nespôsobili škodu, môžu sa teda obrátiť podnetom na prokurátora a teda argumentovať, že prišlo k porušeniu zákonnej povinnosti alebo teda zákonného postupu orgánom a do tretice, a to sa dá doplniť do toho návrhu zákona, že sa bude postupovať podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. Čiže ten mechanizmus je možný, hej? Či už sa na ňom dohodneme, ale veď preboha, veď keby sme toto nevedeli, tak potom celá tá debata o ukladaní povinností a zodpovednosti orgánov verejnej moci, štátnej správy zahŕňajúc, by bola nezmyselná, lebo však každá zodpovednosť nesplnená sa dá trestať. Reagovať bude pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem za slovo. No ja si myslím, že lepšie ako sankcie

Je tá motivácia a nevidím dôvod na to, prečo by napríklad základné školy, keby dostávali dostatočné finančné prostriedky na to, aby takéto menštruačné skrinky aj s tými potrebami zriadili. Prečo by to nerobili, keď je to pre blaho ich detí? A skutočne si neviem predstaviť riaditeľa alebo zriaďovateľa, ktorý by nemal záujem o to, aby sa deti v tej škole cítili dobre. Ale Braňo, ďakujem za podporu. Vidím, že si sa zľakol toho, že som povedala, že naši muži sa zatiaľ nezapojili. Nie, to iba tak na odľahčenie, ale pán poslanec Pročko, no ja som rada, že vy ste sa s tým nestretli na tých základných školách, na ktorých ste učili, alebo v tých triedach a že s tým jednoducho nemali problémy, ale to, že niekto s niečím nemá problém, tak neznamená, že ten problém neexistuje. A nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali, že v dnešnej dobe sa to týka iba veľmi úzkej skupiny. Pretože áno, kolegyňa Kosová tu dala dôraz na to, že do veľkej miery sú menštruačnou chudobou sužované práve marginalizované komunity, ale nielen. Toto je problém, ktorý sa týka skutočne dievčat. Ja som dávala na začiatku aj tie čísla z prieskumov, ktoré sa týkajú dievčat od Bratislavy po Sninu na akýchkoľvek základných, stredných školách z rôznych socioekonomických vrstiev, takže je to skutočne rozšírený problém. A ja som rada, že aj na balkóne vidím, neviem síce odkiaľ, ale mladých ľudí a možno, keby sme im dali slovo vox populi vox Dei, že či by si želali menštruačné potreby zadarmo na školách, tak ja verím tomu, že by zakričali, že áno, samozrejme, lebo každá z nás, každé dievča, každá mladá žena sa dozaista stretla s tým, že práve v tom momente jednoducho tú vložku nemala. Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Bito. Samozrejme, lebo každá z nás, každé dievča, každá mladá žena sa dozaista stretla s tým, že práve v tom momente jednoducho tú vložku nemala. Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Bittó Cigániková.

Cigániková, nech sa páči.

Nech sa páči. Ďakujem za slovo. No.

Dámy. V prvom rade, tu som oveľa teda náchylnejšia k súhlasu ako pri kvótach, že teda toto je jednoznačne vec, ktorú chcem na začiatku povedať. Nebudem sa tváriť, že to problém nie je. Nebudem sa tváriť, že neexistuje a že sa nestáva, že proste by dievčatá, ženy nemali prístup k menštruačným pomôckam a dokonca, že im to bráni niekedy k vzdelávaniu alebo prístupu ísť normálne v nejakej dôstojnosti do práce. Toto existuje, hej? No lenže. A teraz to samozrejme príde, však asi ste to tam čakali. Dievčatá, všetko sa dá prehnať a toto je podľa mňa, že strašne prehnané. Lebo, ak teda som správne čítala dáta, ale verím, že mi poviete, kľudne sa o tom budem baviť. Ja mimochodom aj vystupujem, však všetkým nám je jasné, že tuto s koalíciou to neprejde, ale chcem vám povedať svoj názor verejne, aby aj moji voliči chápali, že to nie je, že som proti, len teda vidím trošku inak to riešenie, lebo problém pomenuváte správne. Ale teraz, ak som správne čítala dáta, tak vlastne tento problém sa týka teda 16 % žien hovorí, že to zažilo niekedy, nejakých 5 %, že je to teda aktuálny problém a 2 % žien hovoria, že zažívajú tento problém menštruačnej chudoby pravidelne. Takže my sa tu bavíme o 2 %, ktoré nie, my sa bavíme o 2 %, ktoré to potrebujú vždy a pravidelne, lebo a teraz vysvet… Tak takéto informácie ja mám z toho prieskumu, čo sa robilo s Tescom alebo s Billou alebo kto to robil, hej? Ak sa mýlim, prosím, opravte ma. Ale, ak je to takto, že iba v 2 % je to pravidelne a vyslovene zažívajú túto menštruačnú chudobu, nie, že to stretli raz a nie, že by chceli zadarmo, neviem, čo všetko, lebo opýtajte sa na hocičo, ľudia budú to chcieť zadarmo, ale tie, čo to reálne deklarujú, že to zažívajú, tak to je teda 2 %, ak to správne chápem. Inými slovami, 98 % žien to nezažíva. No a čo vy navrhujete? Vy navrhujete na tento veľmi špecifický problém v špecifických regiónoch a v špecifických rodinách možno. Vy navrhujete plošné riešenie o milióne € pre celé Slovensko, ktoré zahŕňa obrovské prachy a obrovskú logistiku. A ja teda úprimne hovorím, že teda s riešením mám problém. Nemám problém s tým, že pomenujete problém, ale vy ste tu napríklad hovorili o nižšej DPH. Viem, že SaS-ka kedysi mala ešte za Lucie Ďuriš a že by to bolo riešenie. Akože to súhlasím. Aha, tak ja si myslím, že to by bolo riešenie. A že by to vlastne bola celková cena nižšia a teda ľahšie dostupnejšia. My sme tu kedysi mali ešte za Lúci, si pamätám, ona chodila po tých rómskych osadách a podobne, kde to býva problém. Zisťovali, riešili, kde je ten problém a problém bol často taký, že tie dievčatá, ženy dostávajú peniaze. Samozrejme, chlap príde z krčmy, všetko im to zoberie, všetky tie prídavky, dávky a tak ďalej. On sa nepýta. Takisto ako sa nepýta, či chce ona ďalšie dieťa, tak sa ani nepýta, či ona potrebuje peniaze na jedlo a na menštruačné potreby pre seba, pre svoje dcéry, zoberie, ide do krčmy, prepije, prehrá a preto sme toto navrhovali riešiť ePay kartami vtedy, že vlastne k tomu by mala prístup len tá žena, nemohol by to používať ten chlap a vlastne iba na nejaké špecifické potreby, aby ona bola ochránená pred týmto. A týkalo sa to aj iných, ale medzi inými to boli menštruačné problémy. Takže alebo menštruačné potreby. Takže ja by som teda skôr išla na také cielenejšie riešenia, len preto, lebo treba si uvedomiť a to ja v dobrom pripomínam stále, všetci a všetky vaším slovníkom, čo tu sedíme, tak my rozdávame cudzie peniaze. Tie peniaze niekto iný musel zarobiť. Politik nemá jediné vlastné euro. A v tom najlepšom úmysle, čokoľvek rozdávame, tak najprv to berieme tým rodinám. My to berieme tým matkám, ktoré chodia, alebo tým otcom. Oni to isté, čo dostanú na účet, posielajú vláde a tá vláda z tej istéj sumy, z ktorej tá rodina musí vyžiť celý mesiac, alebo približne 48 %, to je tak približne pol na pol, takže tá istá suma ide nám a my máme rozhodovať, čo s tými peniazmi. A teraz my sa rozhodujeme, keď sa mám rozhodnúť medzi plošným riešením pri 2 % probléme alebo medzi tým, či radšej dám, ja neviem, zaplatím onkologické lieky alebo, ja neviem, lepšie vybavenie pre zdravotníkov, pre policajtov, pre vojakov, preboha, nie, tí už majú dosť, hej? Ale akože čokoľvek, tak mi to proste príde, no, prehnané. Úprimne. Ja viem, že je to moderný problém, ja viem, že dievčatá, ženy to chcú počuť. Ale akože to chránenie tých najslabších až za takúto daň mi príde priveľa. Takže určite by som bola za tie adresnejšie riešenia. Pýtala som sa na tie sankcie. Preboha, pán kolega, v žiadnom prípade nechcem povedať, že by mali byť. Teda toto ja nie som fanúšik riešení takýchto. Len vravím, že keď tam nebudú sankcie, tak to nebudú robiť, lebo chcem pripomenúť, že v zákone je napísané aj, že sa nemá kradnúť a kradne sa a je to tam. A to tam sú dokonca aj sankcie. Čiže to, že to napíšeme do zákona, nie je riešenie, aj keď teda uznávam, že je to fakt viac, ako je dnes, keď nie je napísané nič, hej, že nejako by sa to teda riešiť malo, len vravím adresnejšie. A keby sme pripustili, že teda, ako ste vy povedali, že v budúcnosti sa to bude meniť a sankcie teda budú, keď sa to nebude dodržiavať, nejaký druh, a môžeme sa pobaviť, aké, tak potom sa pýtam, no ako sa zabráni tomu, že napríklad, keď to bude niekde voľne prístupné, aby tá žena, to dievča nemuselo v nejakej škole trpieť tým pocitom poníženia, že si to ide niekde od niekoho pýtať, nech má k tomu proste anonymný prístup, logicky, to by sme sa asi zhodli, tak potom ako zabránime tomu, aby sa to nekradlo a nepredalo a teraz môžete hovoriť, že všetci máme dobré srdce. No tí ľudia v núdzi s najlepším srdcom tak jednoducho môžu takýmto spôsobom reagovať a opäť teda ten cieľ sa míňa účinku, čiže z tohto dôvodu sa mi zdali napríklad tie ePay karty spred 10 rokov rozumnejšie ako takéto plošné riešenia. A posledná vec, páči sa mi, páči sa mi 4000 balení. Áno. Páči sa mi štátne hmotné rezervy. Milujem tú AI ináč, akože ťuknete tam a hneď vám povie, ako to je a povedalo mi, že Beáta Jurík má pravdu, že štátne hmotné rezervy nakupujú 4000 balení dámskych vložiek, čo mne sa zdá ináč trochu na hlavu postavené, neviem, možno som divná a že teda štátne hmotné rezervy majú nakupovať vložky, ale dobre. Tak keď je to teda nutnosť vo vojne, tak povedzme, už to tak je. A keď už to tak je, ja by som teda, keby nebolo, nehlasovala, aby to tak bolo, ale keď už to tak je, tak potom oceňujem ten nápad, že keď to vyhadzujú po nejakom intervale, tak toto napríklad sa mi páči. Ten návrh, že miesto vyhadzovania to vlastne postupne dajme tým dievčatám, ženám cez tie školy, cez obecné úrady, neviem, cez krízové centrá. Ideálne, máme asi vytipované lokality, kde je to väčší problém, kde je to menší problém. Super, ale pozor na tú distribúciu. Ja som teda, dámy, zažila covid a keď sa distribuovali testy, počúvajte, to je šou, keď to robí štát. To by som vám teda priala vidieť. A pri najlepšom úmysle, teda dúfam, že toto nebude treba absolvovať a opäť možno, že to potom nejako inak vymyslieť, ale hovorím, akože keď sa to vyhadzuje dnes do koša, tak toto by sa napríklad dalo využiť a nič by to nestálo, naopak ešte by to vlastne vyriešilo dnešné plytvanie, takže zasa to som chcela pochváliť v tomto zákone, že toto sa mi páči, toto sa mi zdá ako rozumné. Takže za mňa toľko. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť aj za návrh zákona. Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok, začína pani poslankyňa.

Gregorová. Ďakujem za slovo a teda ďakujem, kolegyňa, za