Kolegovia, kolegyne Máme 2 hodiny. O 10:00 sa začala táto výnimočná schôdza, pretože, pripomínam, sme tu prvý raz za toto funkčné obdobie, teda no druhý, ale technický počas teda, odkedy vznikla táto vláda. Žiada vláda o dôveru parlamentu. A neviem teda, ako vy, ale mňa v podstate od rána, keď to tu sledujem, keď tu sedím v tej našej poslaneckej lavici, napĺňa obrovský pocit trápnosti. Naozaj trápnosti z toho, kde táto vládnuca koalícia výkon moci na Slovensku doviedla? Zopakujme si, čo sa vlastne stalo. Premiér Fico tu po siedmich rokoch dostal, ako on hovorí, facku mokrou rukou od Ústavného súdu, ktorý mu musel vysvetliť, čo vie aj bežný školák na druhom stupni, čo znamená bezodkladne. Po siedmich mesiacoch. Bezodkladne. To náš premiér nevedel. Ale teda naveľa-naveľa, keď Ústavný súd o tom rozhodol, tak sa rozhodol, že teda podá tú žiadosť o dôveru v parlamente, ale zhodou okolností vyšlo to tak, že chudák zrovna v ten deň, kedy musí byť v Bruseli a teda sa tu nemôže nad rámec svojho 10-minútového úvodného príhovoru obhajovať. Vysvetlite mi. Ako je možné, že on v mene celej vlády žiada o dôveru tento parlament a vyčlení si na nás 10 minút, počas ktorých nič nepovie, nič o úspechoch tejto vlády, pretože nemá žiadne, počas ktorých naozaj sledujeme jeden z najslabších a najtrápnejších prejavov, aké tento premiér za svoju 20-ročnú kariéru dal. Naozaj, kolegovia, kolegyne, lebo čo si pamätáte z tých 10 minút úvodných? Čo, čo vo vás zanechalo silnú stopu a aj vy na tejto strane ste si povedali: „Yes, ja sa tak teším, som úplne, že hrdá na to, že som súčasťou tejto vlády, lebo toto sme urobili.“ Ja neviem, utkvelo vo vás niečo takéto? Že bolo v tom prejave niečo také, že načo by sme mohli pocítiť instantnú hrdosť všetci Slováci a Slovenky, keď sme dnes ráno počuli nášho premiéra 10 minút. Ja som nič nepostrehla. Neviem ako vy, ja som nič nepostrehla. A tam sa začal ten môj pocit trápnosti, keď som sa na neho pozerala, ako sa tu snaží nepozerať na opozíciu, ako tu zúfalo vyzýva svojich poslancov a poslankyne, aby teda konečne láskavo aspoň teda počas tohto dňa sa prihlasovali do rozpravy a niečo nám tu vysvetľovali. No vyzval ich, a čo sa stalo? Mali sme tu až jedného ministra z celej tej vlády, až jedného ministra z celej tej vlády, ktorý nabral odvahu a postavil sa za tento rečnícky pult, aby sa obhajoval, ministra Kamenického. Dajme bokom, čo povedal. Jednu vec mu treba uznať. Jeden jediný minister sa sem postavil. Poslanci a poslankyne vládnej koalície nula bodov, tí sa akurát tak fakticky mi zapoja, ale že by sem rovnako niekto z nich sa snažil predrieť, čo najrýchlejšie sa prihlásiť a povedať, aké obrovské úspechy, s výnimkou teda nedostavaných diaľnic, má táto vláda. To nie. Tak ja neviem, kolegovia, kolegyne. Kde sú tie vaše úspechy? Kde sú tí ministri a ministerky, ktoré sa tu mali striedať, lebo vy
===== Aké obrovské úspechy, s výnimkou teda nedostavaných diaľnic, má táto vláda. To nie. Tak ja neviem, kolegovia, kolegyne. Že kde sú tie vaše úspechy? Kde sú tí ministri a ministerky, ktoré sa tu mali striedať, lebo vy žiadate parlament o dôveru. To nie je odvolávanie vlády. To vy ste sem prišli, 78 ste si to podpísali, že zrovna dnes teda treba mať tú schôdzu a z tých 78 sa sem nepostavil jediný človek. Zrejme. Nemáte čo povedať nad rámec dvoch minút vo faktických? Ťažko sa vám hľadajú tie úspechy, alebo to ešte príde, že keď si opozícia vymína tých svojich skrátených 6 hodín, tak tu budeme mať sériu príspevkov koaličných poslancov a poslankýň o tom, aké sú tu obrovské úspechy. Ja viem. Lebo viete, je to trochu trápne, keď 78 podpíšete žiadosť o mimoriadnu schôdzu a potom za vás vystúpi jeden jediný minister. Jeden jediný. Ale to je vaša vizitka, nie naša. Vaša vizitka a vy sa za to budete zodpovedať občanom a občiankam tejto krajiny. Dúfajme už o rok a pol vo voľbách, v ktorých vás porazíme. A porazíme vás preto, lebo táto krajina vidí, čo za príživníctvo je jediným programom tejto vlády. Veľa sa tu za posledné dni hovorilo o tom ekonomickom príživníctve. O tom, ako túto vládu držia pokope len fleky. Každý, kto potreboval, niekde ten flek dostal. Znova citujúc premiéra: takých ľudí majú tisíce. Tisíce. Lenže Slovákov a Sloveniek je 5,5 milióna tých voličov. Pochybujem, že v drvivej väčšine z nich ste boli schopní dať flek, aby ste si ich takpovediac uplatili vo voľbách. A ľudia sa veľmi, veľmi zle pozerajú na to, čo tu robíte. Tie fleky pre vašich synov, bratrancov, sesternice, milenky, milencov. To vidí každý. A každý vidí aj tie takmer dostavané diaľnice. Tým sa naozaj nemôžete chváliť. Ja som z Martina, pán kolega. A u nás bol konečne otvorený za vašej vlády ten tunel, ktorý bol asi otvorený preto, lebo už ho nemal kto ďalší vytunelovať. Konečne. To je ten úspech. Ja mám 42 rokov, ten tunel sa stavia toľko, koľko žijem pomaly. A väčšinu toho môjho života, ktorý som strávila čakaním na ten tunel, ho stavali vaše vlády. A zároveň musím povedať, že za tým Martinom tá diaľnica končí. Takže choďte sa tam niekedy previesť. Choďte sa previezť niekedy od Martina ďalej a ukážte mi, kde je tá dostavaná diaľnica. Môžete si to potom dať na tie billboardy. Naozaj by som vážila slová. Ale nemám veľa času, musí ostať aj na kolegyne a kolegov, preto sa nebudem venovať len tomu ekonomickému príživníctvu. To, čo tu ešte dnes neodznelo a na čo treba poukázať a prečo táto vláda nemá našu dôveru a nebude mať našu dôveru, je aj legislatívne príživníctvo a vážna transformácia spravodlivosti v tejto krajine. Legislatívne príživníctvo do nejakej miery je ešte horšie ako tie funkcie a tie fleky, čo ste dali vašim kamošom a príbuzným. Pretože legislatívne príživníctvo špeciálne rodiny Gašparovcov, ale aj Bödörovcov, Brhelovcov a ďalších nestojí a nepadá na tom, že sa tu nejaká neprimeraná výhoda poskytne nejakému človeku, ktorý má štyri roky funkciu a zarába päť alebo 15 000 popri svojej ďalšej práci. To legislatívne príživníctvo je škodlivé v tom zmysle, že ono nedopadne a nepomôže len tomu jednému človeku, ale transformuje celú spravodlivosť v Slovenskej republike na nespravodlivosť a to zasahuje úplne každého. Úplne každého. To je moja najväčšia výčitka smerom k vám, kolegyne a kolegovia z koaličných lavíc. Ja pochopím, viem si môžem si predstaviť, čo ľudí motivuje k tomu, aby zotrvávali v tejto vládnej koalícii, keď prosto brat potrebuje flek, lebo má tri deti a chce mať tých 15 000 na prilepšenie, aby, ja neviem, im mohol pomôcť. Však 15 000 mesačne sa vždy hodí, alebo tam chce byť niekto v Eximbanke, iný v Transpetrole, iný chce prihrať dotáciu do svojej obce. Chápem. Chápem. To dokážem ešte pochopiť, ale to, že vy výmenou za vašu koaličnú lojalitu transformujete spravodlivosť na Slovensku takým zásadným spôsobom najmä v oblasti trestného práva, to naozaj nedokážem pochopiť, lebo to sa raz môže obrátiť proti každému z vás. Proti každému z vás alebo proti vašim príbuzným alebo rodine, ktorí sa raz budú chcieť niekde tej spravodlivosti v konaniach domôcť a nestane sa tak. Lebo ste znížili tresty, lebo ste zvýšili hranicu škody, lebo ste skrátili premlčanie. To nie je len o Žigovi, o Kažimírovi, o Koščovi a o ďalších, ktorým trestné novely, za ktoré ste tu zdvihli ruky, pomohli. To je o každom jednom človeku, ktorý mimo týchto sa chce domôcť spravodlivosti v slovenskom súdnictve alebo v slovenskom právnom systéme a nedomôže sa toho, lebo ste narobili takéto škody v slovenskom práve. A to sa ja divím, že vy bez reptania, že naozaj bez reptania toto legislatívne príživníctvo, osobitne Tibora Gašpara, ktorému sa málila prvá trestná novela, málila sa mu druhá trestná novela, tá mu nevyšla na Ústavnom súde, tak tu máme tretiu trestnú novelu a zrušenie inštitútu kajúcnikov, tak sa divím, že vy ste ochotní bez reptania za to zdvihnúť ruku a posunúť to do ďalšieho čítania dokonca ako vládny návrh. Že to jeho legislatívne ťaženie, aby si sám prilepšil vo svojej trestnej veci, sa prenieslo z poslaneckých návrhov až do sféry vládneho návrhu ministra spravodlivosti, ktorým sa má znova umožniť mafii, aby nebola súdená. Pretože dôsledkom toho, čo sme tu pred pár dňami schválili v prvom čítaní, bude výrazné oslabenie boja proti organizovanému zločinu. Ako som tu už spomínala, napríklad by sa to mohlo odraziť v súdnych sporoch, ktoré sa týkajú pána Lališa, bossa sýkorovcov, ktorý by možno nemusel byť odsúdený za všetko, čo spáchal. A to je tá transformácia spravodlivosti na Slovensku, ktorú vy dopustíte, ktorú vy dopustíte len, aby ste vyhoveli legislatívnemu príživníctvu Tibora Gašpara, ktorý si chce polepšiť vo vlastnej trestnej veci. A tu na tomto mieste by som ja naozaj chcela počuť ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby vystúpil a aby povedal, kde sú tie famózne úspechy tejto vlády v oblasti spravodlivosti. Občiansky zákonník, pani kolegyňa, počula som správne. Občiansky zákonník má byť teda tým úspechom. Pripomeňme si, čo sme tu zatiaľ zažili s Občianskym zákonníkom. Skrátenú rozpravu, nemožnosť poriadne sa vyjadriť. Načo by nám bola skratka. My tu vlastne nie sme inak. Prosím, kľud, ale páni poslanci, poslankyne, poprosím, pán Dostál, nerušte. Inštitút faktických poznámok možno skúste využiť. Nehlásite sa do rozpravy, takže neberte mi čas. Takže neberte mi čas, prosím, a veľmi rada s vami budem diskutovať cez tie faktické poznámky, ale teda pokiaľ má byť Občiansky zákonník, ktorého 2000 paragrafov sme tu dostali na prebratie v skrátenej lehote, tým jediným pomníčkom ministra nespravodlivosti a transformácie slovenskej spravodlivosti Borisa Suska za celé štyri roky, ktoré ho tu vidíme, alebo teda tri roky z tých štyroch, tak to je veľmi málo. To je veľmi málo, kolegyňa, pretože po prvé pán minister Boris Susko nie je človekom, ktorý tento Občiansky zákonník dlhé roky pripravoval. On využil materiály, ktoré už boli pripravené, a popohnal tú komisiu, aby teda ten Občiansky zákonník dokončili a dali ho do zákonodarného procesu a zároveň sa k tomu nepostavil tak, ako by sa zodpovedný minister spravodlivosti k tomu mal postaviť. To znamená, že by podrobil ten Občiansky zákonník riadnej odbornej verejnej diskusii a riadne informoval verejnosť o tých zmenách, ktorých sa to týka. A to vidno z toho, aký bol tento proces v parlamente. V každom prípade, ak minister spravodlivosti dúfa, že Občiansky zákonník prekryje tú transformáciu spravodlivosti, ktorú tu sledujeme v jeho podaní, tak je na veľkom omyle. Boris Susko bude navždy v pamäti ľudí, ktorí sa téme práva a spravodlivosti venujú, ako ten, ktorý svojou funkciou posvätil rozvrat boja proti mafii na Slovensku, ktorý sem doniesol zákon Lex Šutaj Eštok, ktorý ministrovi vnútra, ktorý nedokáže obsluhovať svoju elektronickú schránku, umožnil, aby vyzeral ako morálny víťaz svojej vlastnej prehry a bude tiež známy ako minister, ktorý sa nezasadil za lepšiu ochranu aktivistov a kritických novinárov, pretože pod tlakom Úradu vlády zmenil transpozíciu smernice, ktorá mala novinárov chrániť pred šikanóznymi žalobami. A transformácia spravodlivosti na Slovensku bude tiež známa pod vedením ministra spravodlivosti tým, ako sa vládna koalícia celkovo stavia k tejto téme. Keďže chcem nechať čas aj svojim kolegom a kolegyniam, tak len pripomeniem heslovite, ako sa tu devalvujú hodnoty a poskytuje sa priestor dezinformáciám a hoaxom prostredníctvom toho, že sa vládni predstavitelia stýkajú s ľuďmi ako bratia Tejtovci, ktorí sú obvinení z obchodovania s ľuďmi, z obchodovania s ľuďmi a s maloletými osobami, pretože je veľmi medializované, že Andrew Tate si svoj pornobiznis vybudoval na zneužití maloletej Slovenky. Čo je obchodovanie s ľuďmi, vážny zločin aj podľa slovenského právneho poriadku, ktorý sa neustále deje aj na Slovensku a ktorý zasahuje aj maloleté deti na Slovensku a namiesto boju proti tomuto vážnemu zločinu tu pozeráme na poslanca vládnej koalície a šéfa premiérových poradcov, ktorí sa s ním stretávajú a toto obhajujú. Namiesto spravodlivosti tu máme poradcov premiéra a ministra obrany, ktorého advokátska kancelária obhajuje Daniela Bombica. A máme tu ľudí, ktorí do tohto parlamentu pozývajú pochybných influencerov a potom ich vozia vládnym špeciálom kade-tade po svete. Toto je úplný rozvrat hodnôt a morálky v tejto krajine, ktorý sledujeme priamo z najvyššieho poschodia vládnej moci. Od vás, kolegovia a kolegyne. A ja sa potom nečudujem. Ja sa naozaj nečudujem, že sa sem nedokážete postaviť a nedokážete obhajovať, či už vaše kroky ako ministrov a ministeriek, alebo kroky vlády ako koaliční poslanci alebo poslankyne, pretože keď si človek vypočíta to, čo všetko tu za tieto 3 roky zažívame, akým spôsobom vaša vládna koalícia uniesla spravodlivosť, uniesla spravodlivosť, tak asi nie som jediná, ktorú ten pocit trápnosti, zmaru a hanby premáha. Len problém je, že tá hranica, pokiaľ ten pocit siaha, je asi niekde tu v strede a na túto druhú stranu sa nedostáva. Škoda. Prosím? Tak. Vychýlená na opozičnú stranu. Končí opozičnou stranou. Tak som to myslela. A na záver si len dovolím povedať a poukázať na to, viete, mám tu takú vizuálnu pomôcku, ale podľa mňa to nemôže byť proti rokovaciemu poriadku, pretože sme to tu dostali na začiatku. Ak si ešte spomínate, kedysi nám tu táto vládna garnitúra rozdala túto brožúrku, tento paškvil Únos spravodlivosti. Vytlačené za štátne, plné lží, zároveň je to ale taká mapa toho, čo vlastne chceli urobiť so spravodlivosťou na Slovensku a ja verím, že keď tu raz skončia, tak príde takáto brožúra, ktorá ale bude plná faktov a bude sa volať Transformácia a únos spravodlivosti 2023 až 2027. A že to bude posledná kapitola v tom, ako tu niekto niekedy unášal spravodlivosť. To dúfam, že na… So spravodlivosťou na Slovensku a ja verím, verím, že, keď tu raz skončia, tak príde takáto brožúra, ktorá ale bude plná faktov a bude sa volať Transformácia a únos spravodlivosti 2023 až 2027. A že to bude posledná kapitola v tom, ako tu niekto niekedy unášal spravodlivosť. To dúfam, že na budúci rok, v septembri 2027, keď budú voľby, vám všetci ľudia odkážu, že toto je posledná kapitola únosu a transformácie spravodlivosti Slovenska. Slovenska na nespravodlivosť. Ďakujem.