Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci. Ja sa v tej sále dozvedám stále nové a nové veci. Dnes som sa dozvedel, už to pán Ivan Štefunko síce povedal, že vláda má pod kontrolou nejaké médiá, tak bolo by dobré, pán Macášek, že by ste aj povedali, ktoré to sú, lebo potom sa nachádzame v zvláštnej krajine. Ja som rád, že tu je pán minister zdravotníctva. Škoda, že si to chcete iba takto tu na ping-pong s pánom Stachurom vydiskutovať. Prečo s ním nejdete do diskusie do obednej nedeľnej debaty? Diskusie. Tam si to vydiskutujte. Prečo nejde pán minister obrany do nedeľnej diskusie s pánom Stachurom alebo s pánom Ferom Majerským? Prečo tam si to nevydiskutujú, ale sú tu samé osočovania, koľko státisícov zobral pán Stachura za momky. No ani nula. Nulu. Ani jedno euro nezohnal. Nulu. Nič. Pán Stachura nemal ani jednu momku. Takže ho neosočujte, neobviňujte, nič z toho nie je pravda. Vláda ide požiadať po siedmich mesiacoch o dôveru. Tých sedem mesiacov potvrdil aj Ústavný súd, čiže demaskoval vás a ja samozrejme viem, že my vás tu nepresvedčíme, že tú dôveru, aby ste si získali nejakým iným spôsobom. Na jednej strane mi je mnohých z vás aj ľúto, lebo vás poznám ako serióznych ľudí. Máme možnosť debatovať tu v kuloároch chodieb Národnej rady. A je mi ľúto, ako slepo dôverujete tejto vláde. Je mi naozaj ľúto mnohých z vás. Je mi ľúto mnohých serióznych a čestných starostov z tejto vládnej koalície, ktorých poznám. A slepo dôverujú niektorým poslancom a vládnym predstaviteľom z vašej vlády. Je mi naozaj ľúto, lebo táto slepá dôvera vedie našu krajinu do pekla. Vedie ju na grécku cestu. A sme už na nej. Nehovorím to ja, hovoria to ekonómovia, hovoria to odborníci. Ústavné pravidlá jasne hovoria, že nás tu dotlačili do tohto stavu. To treba povedať úplne jasne. Občan si nemôže vybrať, či dodrží zákon. Nemôže. Živnostník si nemôže vybrať, či zaplatí odvody. Rodina si nemôže vybrať, či zaplatí faktúry, ale vláda Roberta Fica si mesiace vyberala, či splní vlastnú ústavnú povinnosť. Toto nie je iba právny problém. Toto je problém tej dôvery, o ktorej tu hovorím. Mnohých z vás si vážim. Ale dospeli ste na cestu a doviedli ste aj túto krajinu na grécku cestu. Lebo štát nemôže od ľudí žiadať disciplínu. A sám pri základných pravidlách hľadá len a len výhovorky. Slovensko má dnes verejný dlh viac ako 83 miliárd €, dlh presiahol 61 % HDP, deficit je okolo 6 miliárd ročne. A podľa odhadov Európskej komisie sa môže bez zmeny politiky ďalej len a len zhoršovať. Vláda pritom ľuďom už zobrala. Tým, že im siahla na životné istoty, zvýšila im DPH, zaviedla transakčnú daň, zvýšila tlak na podnikateľov, zrážala rodinám život a firmám a podnikateľom sa žije ťažšie. Lenže výsledok nevidíme. Ľudia platia viac, dlh rastie a podnikatelia viac a viac sa trápia s tým, či prepustia niekoho zo svojej firmy. Alebo dokonca, či zatvoria prevádzku. Rodiny sa trápia ešte viac. Dávajú si otázku, či zaplatia deťom krúžky, alebo ich z nich odhlásia. Toto je najväčší problém tejto vlády. Vyberá od ľudí viac peňazí, nedáva im ale za to lepší štát, nedáva im lepšie služby, nenecháva, nedáva im istotu a nedá im ani pravidelný dobrý život a pravidelný dobrý plat, preto o dlhu nemôžeme hovoriť ako o technickej téme. Dlh nie je tabuľka v rozpočte. Dlh je odložený účet, ktorý raz niekto bude musieť, či chce alebo nechce, zaplatiť. Budujete síce silný štát na úkor toho, že tu máme slabšie rodiny. Hovoríme o tom stále a budeme o tom hovoriť. Chceme silné rodiny, nie silný štát. Nechceme dávať viac a viac kompetencií a peňazí do štátu, ale do rodín. Ak budeme mať silné rodiny, vtedy bude aj silný štát. Vo všetkých vyspelých ekonomikách stojí na silných rodinách silný štát. Nie na silnom štáte, kde rozbujnie štátny aparát, veľa ministerstiev, veľa limuzín, veľa úradníkov, 3647 štátnych tajomníkov, v tomto silné rodiny nikdy nebudú. V tom sa budú iba prejedať peniaze. Keď sa hovorí o gréckom scenári, nie je to strašenie, je to varovanie. Varovanie ekonómov a budem to opakovať stále, ekonómovia hovoria, že sme na gréckej ceste. V Grécku nešlo o jeden zlý rozpočet. Išlo o roky odkladané riešenie problémov, míňalo sa nad možnosti štátu. A politici zakrývali realitu. A keď prišla kríza. Hovoria, že sme na gréckej ceste. V Grécku nešlo o jeden zlý rozpočet. Išlo o roky odkladané riešenie problémov, menilo sa nad možnosti štátu. A politici zakrývali realitu. A keď prišla kríza, už nebol priestor na pokojné riešenie. Prišli rýchle a tvrdé škrty. Takýto scenár by na Slovensku znamenal zásadný prepad životnej úrovne. Stovky tisíc ľudí bez práce, nižšia reálna hodnota dôchodkov, slabé platy, menej peňazí v rodinách, horšie služby štátu. Odklad opravy ciest, škôl či nemocníc, odchod mladých ľudí do zahraničia, ten už je teraz. Slovensko sa vyprázdňuje tým, že talenty odchádzajú do zahraničia. A preto je nezodpovedné, keď vláda míňa čas na politické konflikty, ale nevie predložiť jasný plán, ako ozdraviť verejné financie. Populizmus. Toto sprevádza túto vládu od predvolebnej kampane. Ani náboj na Ukrajinu. Pamätáte si to? Také ste mali billboardy. Dnes vyvážame najviac nábojov na Ukrajinu. Áno, poviete, predávame. Poviete, predávame. Ten náboj zabije ľudský život, či je predaný, darovaný alebo ukradnutý. Vždy zabije ľudský život. Najviac peňazí dávate do vojny. Áno, aj týmto vás demaskujem. Hovorili ste o lacných potravinách, sú drahšie. Hovorili ste o lacných pohonných hmotách, sú drahšie. Tie billboardy si pozrite, nájdite si ich na sociálnych sieťach, máte ich. Toto bol váš populizmus. Dva týždne sme tu rozprávali a počúvali od vás o rodinných príslušníkoch politikov. My tu nie sme na to, aby sme počúvali o životných príbehoch rodinných príslušníkov, ktorí urobili nejaký kiks, kolaps v nejakých verejných dotáciách alebo v niečom podobnom. My sme tu na to, aby sme riešili problémy bežných ľudí. Dva týždne sme tu riešili problémy politikov a otázky nad tým, že či brali alebo nebrali dotácie, kto, kde má syna, brata alebo nejakého politického súkmeňovca. O tom sa to tu odvíjalo celé dva týždne. Namiesto toho, aby sme riešili problémy ľudí. Áno, Fero Majerský povedal, že sme predložili rad dobrých kvalitných zákonov. Boli to zákony o obmedzovaní hazardu. Zbytočne budete v diskusiách rozprávať o tom, že áno, cez šport by nemal byť tak veľmi propagovaný hazard. Prečo ten náš zákon si nezoberiete, neskopírujete, nepodáte ho vy? Už ho tu predkladáme, myslím, že tretíkrát. Dali sme zákon o rodinných kartách. Dali sme zákon o obmedzení sociálnych sietí do 16 rokov pre mladistvých. Prečo sme sa týmto nezapodievali dva týždne? Zapodievali sme sa hlúposťami. Populizmus vás sprevádzal pred kampaňou a sprevádza vás aj teraz. Je mi to ľúto a je to smutné. Dnes dopoludnia som bol v jednej prešovskej firme. Rodinná firma, ktorá z jednej dielne vybudovala jednu z top sedem európskych firiem, top sedem európskych firiem bez jedného eura dotácie. Nezobrali ani jeden cent. Nie je to firma AVISO, ktorá na výskum a vývoj dostala státisíce alebo milióny. Je to rodinná firma, ktorá nedostala ani cent. Pýtal som sa ich, dostali ste nejakú dotáciu od štátu na výskum a vývoj? Nula. Obyčajná nula. Nedostali nič. Toto je obraz tejto vlády. Je to smutné, zarážajúce a idete v tomto celé tieto tri roky. Výsledok vidíme. Slovensko sa nepribližuje západným platom. Skôr sa približujeme západným cenám. Česi nás predbehli, Poliaci sú dávno pred nami. Keď vidíme to tempo, ako čerpajú eurofondy, tak môžeme sa iba zozadu na nich pozerať. Hovoríme tu o decentralizácii, o krokoch, ktoré sú odvážne, zodpovedné, ale prospešné pre krajinu. Ak by sme sa pustili týmito decentralizačnými rozhodnutiami, aby sme zrušili prietokové ohrievače inštitúcií, ktoré sú duplicitné, triplicitné, mohli by sme byť možno už na úrovni Poliakov. My tu máme iba zložité mechanizmy na to, ako by sme sťažili samosprávam, miestnym či krajským, čerpanie eurofondov. Dávame im zbytočné kontroly, obmedzenia a všetky tieto technikálie, ktoré im sťažujú čerpanie eurofondov. Namiesto toho, aby sme ich vyčerpali, zisťujeme, že sa nám predraží táto konkrétna stavba, ktorá je v ktoromkoľvek kraji, iba preto, že od podania žiadosti po finalizáciu prešli dva či aj tri roky. A zmluvu podpisujú tak, že máme november a zisťujeme, že v novembri žiadna stavebná firma nechce prevziať stavbu, lebo nevie nastúpiť na stavbu. Dalo by sa hovoriť veľa príkladov, ale nemám na to čas a chcem nechať priestor ešte kolegom. Áno, máme silný štát alebo chcete budovať silný štát, kde na konci ostanú chudobné a slabé rodiny a bez nich nebude žiaden štát. Odpoveď je jasná. Nemáme v zdravotníctve kvalitné nemocnice, nemáme kvalitné diaľnice. Hovoríte, že už takmer je do Prešova postavená diaľnica. Už pred 20 rokmi mala byť postavená, nie? Už takmer. Už pred 20 rokmi mala byť postavená. A vy iba máte stále výhovorky, stále spomínate nejakého Figeľa, ktorý tu bol pred 15 rokmi ministrom. Nie, je to vaša zodpovednosť. Z 20 rokov takmer 13 rokov ste viedli túto krajinu vy. Nie my. Vy ste ju viedli. Toto je účet Ficovej politiky. Väčší štát, vyšší dlh, viac daní, slabšie výsledky, menej istoty pre ľudí a preto dnes nestačí, aby vláda iba formálne požiadala o dôveru, musí povedať, za čo ju vlastne žiada. Žiada dôveru za dlh nad ústavnými hranicami, žiada o dôveru za vyššiu DPH, za transakčnú daň, za drahší život, za slabší rast ekonomiky, za to, že ľudia platia viac, ale štát nefunguje lepšie? Žiada o dôveru za svoju ústavnú povinnosť, za to, že si svoju ústavnú povinnosť splnila až vtedy, keď na to upozornil Ústavný súd. Dôvera nie je formalita. Dôvera nie je hlasovacia mašinéria. Dôvera nie je niečo, čo si vláda vypýta len preto, že má v parlamente väčšinu. Dôvera sa opiera o plán. O výsledky a o pravdivosť. Táto vláda nemá výsledky. A táto vláda nehovorí ľuďom pravdu. Ani o tom, aký vážny stav je verejných financií. KDH bude hlasovať proti tomu, aby ste túto dôveru dostali. Nemôžete dostať dôveru za to, že ste uvrhli našu krajinu do takého stavu, v akom je. Nie preto, že by sme nechceli, aby Slovensko uspelo. Práve naopak, pretože chceme, aby Slovensko malo vládu, ktorá dodržiava ústavu, hovorí ľuďom pravdu, nezvyšuje dane bez výsledku, chráni budúcnosť detí, myslí na regióny a rozumie tomu, že štátne financie nie sú iba hra politikov, ale istota rodín. Slovensko si zaslúži vládu, ktorá bude ľuďom slúžiť. Nie im posielať účet za vlastné zlyhania. Ďakujem.
