6. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, váženie panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. decembra 2023 č. 51 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o vládnom návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 9 zo 7. decembra 2023, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení č. 23 zo 7. decembra 2023 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 6 zo 7 decembra 2023, zhodne všetky výbory odporúčajú vládny návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor na základe spoločných stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport 7. decembra 2023 pod číslom 7. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako sme počuli, predložený návrh novely zákona 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je drobnou novelou z hľadiska svojho rozsahu, ale je logickým pokračovaním procesov transformácie poradenských zariadení.
Cieľom je naplnenie záväzku štátu poskytnúť podporné opatrenia deťom, žiakom; to je jednoducho klientela poradenských zariadení. Chcem povedať, že toto je iba jeden malý modul celého systému, ktorý sa transformuje. Kľúčové zmeny boli uskutočnené v nedávnej minulosti už v školskom zákone, kde sa postavila úplne nová konštrukcia poradenského systému. Zmenila sa ich štruktúra, zmenili sa ich kompetencie, boli nastavené personálne normatívy a bol nastavený systém podporných opatrení, ktoré majú byť poskytované klientom.
A dnes, dnes rokujeme o ďalšej podstatnej veci, ktorou je posilnenie kapacít poradenského systému tým, že do systému za rovnakých podmienok, v ktorom fungujú štátne zariadenia poradenstva a prevencie, začleníme aj neštátne, t. j. súkromné a cirkevné.
Pán podpredseda vlády jasne deklaroval, že neštátne zariadenia už nebudú financované z výnosu dane z príjmu fyzických osôb, prostredníctvom obcí a samosprávnych krajov, ale zo štátneho rozpočtu. A tu je podstatná jedna vec. Tiež už v tejto snemovni zaznela, ale chcela by som ju dovysvetliť.
Zatiaľ čo v tomto roku bolo investované do chodu neštátnych poradenských zariadení niečo cez 11 mil. eur, tak od budúceho roku tá suma bude podstatne vyššia, viac ako 16 mil. eur. A teraz otázka je, či je to rozšafnosť, zvýšiť takto rozpočet, alebo je to nevyhnutnosť. Z môjho pohľadu je to správne rozhodnutie a obávam sa, že ani to nemusí stačiť. A hovorím to preto, lebo len v štátnych poradniach chýba na celom Slovensku zhruba 600 odborných zamestnancov. A ďalší podstatný údaj, ktorý sa týka celého poradenského systému, je ten, že 64 % všetkých poradní odkladá neodkladné intervencie a vyšetrenia kvôli tomu, že nemá personálne kapacity. No a ja sa domnievam, že aj toto malé zvýšenie rozpočtu nejakého segmentu poradenských zariadení môže v sebe niesť nejaký rozvojový potenciál. Preto si myslím, že je to správne, správne rozhodnutie.
Tá ďalšia zmena spočíva v tom, že sa odkláňame od systému financovania per capita. Tí, ktorí sledujú túto oblasť, určite vedia, že ešte pred týmto systémom fungoval ešte menej logický systém, ktorý bol založený na financovaní potenciálnych klientov. To znamená počtu žiakov a detí, ktoré žili v nejakom regióne, hoci nemuseli byť priamo klientami. Potom sa prešlo k systému financovania na hlavu a dnes to začína dostávať úplne logické kontúry, že sa kombinuje financovanie na hlavu reálneho klienta v kombinácii s náročnosťou výkonu, teda s náročnosťou odbornej činnosti, ktorá je tomu klientovi poskytovaná. To je správne a ja to tak sama pre seba nazývam malé poradenské DRG.
Samozrejme, že existujú aj riziká, ktoré súvisia s celým systémom aj so systémom financovania, a spomeniem teda dve. Či sa naplnia, to, samozrejme, ukáže iba čas. K tým rizikám patrí aj to, ako sa ministerstvo dokáže vyrovnať s personálnym stavom v neštátnych zariadeniach. A tá situácia bola veľmi jasne vykreslená výsledkami kontrol, ktoré prebehli v mesiacoch február a marec 2023, a jasne sa ukázalo, že až 30 %, tá kontrola sa uskutočnila v 75 zariadeniach a z nich 30 % neplnilo požiadavky personálneho normatívu. A prečo je to zlé? No ten personálny normatív bol stanovený ako personálne minimum, kedy je schopné zariadenie poskytovať požadované služby. A 30 % to neplní a dokonca 18 % tých poradní je v takom stave, že tam pracujú ľudia, ktorí nespĺňajú požiadavky na odbornosť. Čiže nespĺňajú základné kvalifikačné predpoklady. To považujem tiež za problém a je možné, že to súvisí s nedostatkom finančných zdrojov, ale aj s nedostatkom teda tohto typu zamestnancov.
Ďalšie riziko, ktoré súvisí s prechodom na to malé poradenské DRG, vidím v tom, že systémy kontroly nie sú pripravené na to, aby overovali správnosť a pravdivosť tých údajov, ktoré subjekty poskytujú ministerstvu s cieľom teda stanoviť rozpočty. Je veľmi jednoduché zistiť, koľko klientov reálne tie zariadenia majú, ale je veľmi zložité skutočne objektívne overiť, aká náročná poradenská činnosť a odborná činnosť im bola poskytnutá. Toto je úloha pre ministerstvo, aby tie systémy dopracovalo. Je to preto dôležité, lebo keď si zoberieme, ako je zložený rozpočet každého zariadenia, tak iba 20 % ide na hlavu klienta a 80 % teda pochádza z vykonaných činností, z ich charakteru, z ich náročnosti.
Napriek týmto rizikám chcem povedať jednu vec a chcem svoje vystúpenie uzavrieť tým, že ja a moji priatelia z nášho hnutia tento zákon podporíme napriek tomu, že pochádza z dielne vládnej koalície. Tento zákon je svojím charakterom niekde úplne inde ako tie zákony, a mnohé zákony, ktoré sú predmetom rokovania tejto schôdze.
A keď hovorím o tej väčšine zákonov, ktoré prerokúvame na tejto schôdze, na tejto schôdzi, tak by som použila metaforu a povedala by som, že vedú Slovensko zo šera, v ktorom žijeme, do temnoty. Jednoducho z hľadiska spoločenského vývoja sme odbočili do slepej uličky. Samozrejme, v moderných dejinách Slovenska sa to nestalo prvýkrát, vrátime sa, ale škoda toho strateného času.
Tento zákon je svojou povahou naozaj niekde úplne inde. Je súčasťou procesov, ktoré majú zlepšiť život detí, žiakov v tých momentoch, keď to najviac potrebujú. A preto ho podporíme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Chcem oceniť tú časť vystúpenia pani poslankyne Kalmárovej, ktorá sa dotýkala predmetnej novely vládneho zákona, návrhu vládneho zákona, ktorým sa čiastočne mení financovanie niektorých centier v prípade regionálneho školstva a prechádza teda toto financovanie z podielových daní na štát.
Diskutovaná téma dnes, ale aj včera na našom výbore bola, či tá alokovaná suma je alebo nie je dostatočná. Pani poslankyňa uviedli ste tú sumu, že 10 až 11 mil. vlastne sme doteraz vykladali, vynakladali na tieto podporné činnosti a že suma alokovaná v budúcom roku v štátnom rozpočte je 16,2 mil. eur, čiže je tam isté navýšenie, ktoré je asi kvalifikovaným odhadom ministerstva školstva aj ministerstva financií, ako sa to bude asi v budúcom roku vyvíjať aj z hľadiska zjednotenia informačných systémov, ale aj z hľadiska odborných personálnych kapacít, ktoré v tomto systéme máme. My ich jednoducho, vieme, že tej práce je tam potrebné urobiť ďaleko viac, ale nevieme tieto kapacity z večera do rána nafúknuť a jednoducho ich možno zdvojnásobiť.
Zároveň tento vládny návrh zákona je viazaný aj na štvrtú platbu z plánu obnovy, čiže je to reforma vychádzajúca z komponentu 6 a my môžeme mať rôzne pohľady aj výklady, aj výhrady k plánu obnovy, ale ďakujem, že naším spoločným záujmom je, aby sme vlastne získali a mohli čerpať z tejto štvrtej platby z plánu obnovy.
Ďakujem ešte raz.

Ďakujem pánovi Habánikovi, že sa stotožnil s tým, čo som povedala. Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené dámy a páni, nedalo mi nevystúpiť, keďže v čase, kedy bola prinesená do tejto snemovne veľká novela školského zákona a príslušných zákonov som bol slúžiacim ministrom školstva, hoc len krátky čas, tak v tom čase som mal príležitosť naskočiť do rozbehnutého vlaku, dobiehať dokonca jeho meškanie a opravovať niektoré nedostatky. Takto pred rokom som musel novelizovať školský zákon práve kvôli transformácii zariadení poradenstva a prevencie, ako o tom hovorila pani Kalmárová. Išlo presne o personálne limity, požiadavky, ktoré stanovovali minimálny počet piatich fyzických osôb na plný úväzok alebo troch pri špecializovaných zariadeniach poradenstva a prevencie. Predstavte si, že toto sa dialo v novembri, decembri, pričom účinnosť zákona bola od 1. januára 2023. Je to typický príklad, kedy horlivosť, hoc aj s dobrým úmyslom, ak ju nesprevádza znalosť problematiky, vedie k nevykonateľným ustanoveniam zákona. Nevedel som si predstaviť, podobne ako mnoho ľudí na Slovensku, že odborníci, ktorých potrebujeme a ktorí sú zamestnaní na čiastočné úväzky aj v nejakých iných inštitúciách, dajú v tej neistej dobe rozpadu vlády výpoveď a nastúpia na plné úväzky do zariadení transformovaných prevencie a poradenstva, ktoré boli aj z politických dôvodov spochybňované, boli predmetom zbytočného politického zápasu, pretože tak ako to už bolo spomínané viackrát, tento zákon, táto úprava, myslím aj ten školský zákon, ktorý som predkladal, aj táto dnešná novela sú nadčasovou vecou, ku ktorej sa táto republika musí konečne prihlásiť. Predstavte si, že títo odborní zamestnanci v zariadeniach poradenstva a prevencie celé roky pracujú bez akýchkoľvek štandardov. Jednoducho tak, ako ktorý z nich vyštuduje na svojej vysokej škole, ako ktorý z nich sa postaví k požiadavke a k potrebe klienta, teda príde rodič s dieťaťom, referuje o ťažkostiach, ktoré má, tak tak ako sa postaví, ako si to vyhodnotí sám od seba, bez akýchkoľvek štandardov, tak to bude.
Viedlo to k takej praxi, že takému turizmu do poradní, kedy rodič obiehal jednotlivé poradne, kým nedostal tú pečiatku s tým papierom, ktorý chcel. Bola tam veľmi nízka prepojenosť spolupráce medzi školami a medzi, kde sa vlastne tie problémy prejavujú, ktoré deti majú, a medzi týmito poradňami. Nebola tam žiadna dôležitá pupočná šnúra, ktorou by všetky informácie boli pospájané a dali do obrazu. Hovorím vám to naozaj veľmi jednoduchým laickým jazykom. Predstavte si maminu, ktorá príde s dieťaťom, s ktorým sa niečo, niečo deje, ktorí sa trápia, príde do poradne a na základe svedectva dieťaťa interpretuje celú tú situáciu. Situáciu, ktorá sa odohráva v škole. Škola o tom ani nemusí vedieť. Zrazu príde do školy papier s pečiatkou, takto máte postupovať. Z môjho pohľadu odborníka na vzdelávanie to bol hrubý amaterizmus, ktorý vznikol z toho, že toto bolo za chrbtom záujmu politikov, za chrbtom záujmu tejto republiky. Podobne ako školstvo.
Jednoducho dnes je to ďalší krok k tomu, aby boli prijaté riadne štandardy, aby bolo transparentné financovanie, aby to financovanie malo hlavu a pätu, aby to nebolo naozaj iba na počet klientov, čo zvádzalo k tomu, že si zariadenia poradenstva a prevencie financované zo samospráv, z originálnych kompetencií, ktoré to nemuseli vnímať, tieto samosprávy, pri svojich problémoch ako svoju prvú prioritu. Tie to vnímali ako vec štátu, tak neposkytovali dostatočné prostriedky. Aká je na to odpoveď ľudí, ktorým záleží na svojej práci? Žiaľbohu, zvádzala k zlej praxi naháňania počtu klientov na počet bez ohľadu na to, aká by mala byť systematická starostlivosť.
Naproti tomu štátne zariadenia pracovali úplne inak. Nikam sa neponáhľali, ony boli financované najmä podľa výkonu, nie podľa počtu klientov. A táto disproporcia poskytovateľov prakticky rovnakej služby, ale principiálne iným spôsobom a za iných podmienok vo veci, ktorá je prioritou, mala by byť prioritou, je deklarovanou prioritou tohto štátu, poskytnúť každému dieťaťu vzdelávanie, maximalizovať jeho, jeho potenciálne úspešnú dráhu prispôsobením tomu, čo to dieťa potrebuje, to, čo tak jedným slovom nazývame inklúzia v tom dobrom slova, najlepšom slova zmysle chápania, tak aby sme sa posunuli niekam inam, než sme dnes aj podľa posledných výsledkov PISA.
Preto teraz zopakujem to, čo som už povedal predtým, aj poslanecký klub KDH bude hlasovať za tento zákon, nielen preto, že je to pokračovaním systematickej práce, na ktorej poli som odviedol aj ja, keď som mal tú príležitosť a česť slúžiť ako minister, obrovský kus práce, ale preto, že to je potrebné pre túto krajinu a pre deti, ktoré v tejto krajine žijú.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Mňa teda veľmi teší, že práve vlastne podpora pre deti sa ukazuje byť jedna z mála tém, na ktorých vieme dosiahnuť istý aj nadstranícky konsenzus a teda, ako už povedala moja predrečníčka, je to jeden z mála vládnych návrhov, ktorý aj, aj v našom klube podporíme.
Odznelo od ministra školstva uistenie, že sa teda nájdu v štátnom rozpočte aj tie sľúbené peniaze na podporenie tých poradní, z čoho teda máme radosť, ale zároveň si dovolím apelovať na to, že stále sme tu v situácii, kedy podporné profesie nie v poradniach, ale priamo na školách máme financované predovšetkým z eurofondov, veľká časť tých pozícií bude už o deväť mesiacov im končiť zmluvy a potrebujeme a išla vlastne aj požiadavka na budúcoročný rozpočet ešte cez tú, cez tú novelu, ktorá bola schválená v máji, novela školského zákona. Tam išla požiadavka na to, aby už na rok ´24 boli vyčlenené financie práve aj na tie podporné profesie priamo na školách. Čiže tam sú asistenti, školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia, ktorí s tými deťmi pracujú priamo na hodinách, priamo vedia učiteľom pomôcť, vedia im dávať intervencie presne podľa toho, čo na danom vyučovaní potrebujú. Čiže dovolím si v tomto bode teda apelovať na predstaviteľa vlády, že aj toto je suma, ktorú teda budeme podrobne sledovať a dúfame, že sa objaví v tom rozpočte na budúci rok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pani kolegyni Tine Gažovičovej a tiež chcem zdôrazniť, že to, že dnes vyslovujeme jednomyseľnú podporu tomuto návrhu vládneho zákona, neznamená, že nás táto téma pustila a prestala zaujímať. Naozaj nechceme zaťažovať túto váženú snemovňu detailami tohto, tejto problematiky, ale tie detaily budú rozhodujúce pre úspešnú implementáciu aj tohto zákona a ďalšieho pokračovania v starostlivosti o deti, pôjde o uplatnenie štandardov, pôjde o zabezpečenie dostatku kvalifikovaných odborných zamestnancov, pôjde o nastavenie koeficientov vo vládnom nariadení 630, pôjde o vyhodnocovanie, zber dát z informačného systému EVUPP, do ktorého vstúpili všetky tieto zariadenia prevencie a poradenstva, niektoré prvýkrát, takže je tam ešte veľmi veľa práce, ktorú budeme sledovať, a pričom chceme konštruktívne pomáhať a upozorňovať na prípadné nedostatky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín.
Zámerom návrhu zákona, ktorým sa sleduje zabezpečenie náležitosti transpozície a uplatnenia príslušných ustanovení smernice Európskej únie, je zabezpečiť minimálne zdanenie príjmov subjektov nachádzajúcich sa v Slovenskej republike, ktoré sú členmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.
Návrh zákona sa vzťahuje na členov konsolidovanej skupiny podnikov s ročnými výnosmi aspoň 750 mil. eur, ktoré dosiahli najmenej v dvoch zo štyroch účtovných období predchádzajúcich nadobudnutiu účinnosti tejto úpravy. V prípade, ak efektívne zdanenie príjmov členov skupiny v Slovenskej republike bude nižšia ako 15 %, tak sa do tejto výšky uplatní tzv. dorovnávacia daň. Zároveň sa vykonávajú súvisiace legislatívno-technické úpravy v daňovom poriadku.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu a prijatie tohto návrhu vládneho zákona. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 95, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 52 zo 7. decembra 2023 pridelila návrh zákona o dorovnácej dani, tlač 95, prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň ako gestorský výbor výbor pre financie a rozpočet a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti.
Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov, tlač 95a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 26 zo 7. decembra 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť fakt len na chvíľu, možno nie už s úplne ideálnym vystúpením do druhého čítania, pretože skôr chcem tak akoby tak filozoficky povedať pár slov než konkrétne ku ustanoveniam, ale teda chvíľu.
Takže toto je vlastne skutočne. zasa je to nejaké zvýšenie daní, okej, možno je to jasné v tom, že globálne firmy, globálne zdanenie. Áno, týka sa to veľkých firiem, a vlastne ktoré teda fungujú na povedzme území celej Únie, tak okej. Únia si povie, že teda ide to zdaňovanie riešiť. Do nejakej, do nejakej miery to, samozrejme, má význam, pretože keď tie firmy fungujú na globálnej úrovni, tak tie jednotlivé národné zdaňovacie systémy sú častokrát krátke, keďže fungujú len národne. Takže toto je povedzme že okej, s tým sa dá súhlasiť. Ale chcem len upozorniť, že ono väčšinou to býva potom tak, že ten diabol sa skrýva vždy v detailoch a treba si uvedomovať, že teraz je to povedzme že dobre, sadzba je zmysluplná, návrh je zmysluplný, Únia sa na ňom dohodla, Slovensko aj všetky okolité krajiny ho aplikujú, okej. Ale treba dávať pozor, že napríklad predstavte si, začína to takto, hej, Únia sa pustila do zdaňovacej politiky, dobre, robí to na globálnej úrovni, ale ja by som bol strašne rád, keby to tiež malo svoj koniec, malo svoju hranicu, pretože teraz si zoberte, že je tam sadzba 15, okej. Teraz ak si niekto myslí, že si celá Únia povie jedného dňa že 30, však dane sa zvyšujú, prečo by si nepovedala, tak toto vie mať potom ten problém, že sa môže stať Únia niečím, čím, kde, čomu sa vedia vyhýbať potom všetky firmy zase na globálnej úrovni. Čiže treba aj na toto dávať pozor.
A ďalšia vec je tá, že fakt treba dávať pozor, aby sa Únia nepúšťala veľmi ďalej, lebo, ešte raz to poviem, tuná to má zmysel. Globálna firma, globálne zdaňovanie. Ale aby sa nepúšťala Únia do toho, že vlastne prídeme každá krajina o tú schopnosť si ten svoj daňový systém určovať a nastavovať podľa vlastného rozhodnutia. Totižto Únia tie snahy má a nebude to dobré. Pretože daňový systém je jeden z dnes už možno mála vecí, kde sa tá krajina jedna od druhej vie odlíšiť, kde si vie urobiť nejakú konkurenčnú výhodu, ak ten systém nastaví zmysluplne, ak ho nastaví rozumne, alebo opačne, samozrejme, krajina vie mať aj obrovskú nevýhodu a potom ju obchod obchádza, ak to nastaví zle.
Čiže špeciálne pre menšiu krajinu s otvorenou ekonomikou s pár ľuďmi je určite veľmi dôležité, aby sme aj do budúcna mali náš daňový systém vo vlastných rukách, takto to poviem, aby mohlo sa tuná v Bratislave rozhodnúť, čo a ako, v akej výške budeme zdaňovať, alebo nebudeme zdaňovať, a aby sme z tohto dokázali ako krajina profitovať. A toto je vlastne to potom, však máme ďalšie zákony, kde teda mám veľa výhrad voči zvyšovaniu daní, pretože práve to je šanca malej krajiny, mať nižšie dane, byť zaujímavý a na tomto, na tomto získať. Dalo by sa tu povedať viacero malých krajín, ktoré práve profitujú z toho, že majú zmysluplne nastavený daňový systém alebo nejakú jeho časť, že sú napríklad veľmi zaujímaví pre, čo ja viem čo, krypto investorov alebo proste nejakú inú oblasť. Takže toto, prosím, majme na pamäti, netýka sa to tohto zákona, ale majme na pamäti, že mať daňový systém vo vlastných rukách je špeciálne pre malú krajinu veľmi dôležité.
A ešte to využijem dve-tri minútky, aby som povedal, takéto niečo, jednu časť vlastne, kde sme mohli mať výhodu a jedna z vecí, ktoré sa podarili, ani neviem, či mám povedať že bývalej koalícii, ono sa to podarilo krížom cez, cez politické spektrum, v minulom volebnom období sme schválili výrazné zníženie zdaňovania kryptomien a niektorých foriem investícií a to sa ide teraz zrušiť vlastne v tom veľkom lex konsolidácia. Málokto aj z koalície o tom vôbec vie, tak využívam aj túto možnosť, aby ste si to akoby uvedomili, pretože tam to výrazné zníženie napríklad toho krypta, keď to zjednoduším, z dnešných 25 dane z príjmu plus 14 % zdravotného odvodu by sa to znížilo len na 7 % a, alebo by sa znížilo, to aktuálne platí, len to ešte nie je účinné, a teda zdravotný odvod by sa neplatil vôbec. Ak by toto zostalo zachované, tak Slovensko sa stáva veľmi zaujímavou krajinou práve pre týchto investorov do týchto kryptomien a proste by bolo veľmi zaujímavé, aby to tu zdaňovali. Dnes máme príjmy zo zdaňovania kryptomien veľmi, veľmi malé, blízke nule. Možno pán minister bude povedať, bude vedieť povedať presnejšie. Ale jednoducho je kopu Slovákov, ktorí to, buď to nezdaňujú, lebo tie sumy sú fakt veľké, tie sadzby sú veľké, alebo sú v Čechách alebo sú v iných okolitých krajinách, veľa z nich už bolo pri... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, venujte sa téme, prosím vás, predmetného zákona.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Jasné. Každopádne súvisí to s daňami, súvisí to proste s Európskou úniou. Toto chcem povedať, že prosím, fakt, skúste sa všetci zamyslieť. Ten zákon nie je účinný, nevieme, čo prinesie. Dajte mu rok. O nič neprídete. V tomto prípade to nie je žiadny výpadok verejných financií, dajte tomu aspoň rok, uvidíme, čo sa stane, uvidíme, koľko to prinesie, uvidíme, či sa nestane Slovensko trošku mekkou týchto investorov, pomohlo by to krajine a ľuďom na Slovensku.
Ďakujem pekne a ospravedlňujem sa, že som trošku odbočil od témy.