6. schôdza

Ďakujem.
Pán minister, spomínali ste nejaké tabuľky a ESI a tak ďalej, tak vám poviem v rýchlosti pár faktov. Počas ťažkých kríz a enormnej podpory obyvateľstva krajiny sme od roku 2020 hospodárili s rozpočtom lepšie, ako priemer krajín Európskej únie, aj ako priemer krajín eurozóny. To sa nepodarilo ani jednej vašej vláde a dokonca ani Dzurindovým vládam. Konkrétne to bolo 0,7 % HDP ročne lepšie, ako priemer týchto krajín. Len deväť krajín Európy bolo schopných splniť maastrichtské kritériá a my sme boli medzi nimi. A zároveň sme dokázali medzi krízovými rokmi 2021 a 2022 skonsolidovať verejné financie o 3 %. Mali ste krízu finančnú 2008 – 2010. Čistý dlh ste vtedy zvýšili o takmer 15 % z 22,6 na 37,1 %. Počas našej vlády sme čistý dlh zvýšili len o 4 %, 15 a 4. My sme doručili obrovskú pomoc počas, na covid a energetickú krízu išlo 17,9 miliardy eur, na prorodinnú politiku 1,17 miliardy eur. Oproti vládam SMER-u a HLAS-u sme dôchodcom doručili miliardy eur počas našich vlád, ktoré za vás nezažili. Učiteľom, zdravotníkom a štátnym zamestnancom sme historicky navýšili platy, učiteľom o 26,9 %, zdravotníkom a štátnym zamestnancom o 21,2. Vo vašom konsolidačnom balíku im nechcete valorizovať nič. Preto by som chcel povedať a porovnať tie vaše dve krízy. Oproti tejto obrovskej pomoci, tak za vašej finančnej krízy ste doručili ľuďom akurát príspevok na šrotovné automobilov, ktoré bolo radovo pár miliónov eur.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja sa vrátim do roku 2019 krátko. Vtedy, vtedy minister financií, súčasný minister financií zostavoval rozpočet na rok 2020 a už vtedy uznal, že je nereálny. To znamená, že už tam bolo jasné, že tie deficity budú vyššie, ako sa očakávalo.
Grécka cesta. Kto, kto nás tak trošku navádza na tú grécku cestu, pán Jakab to spomínal, čo všetko musela robiť predchádzajúca vláda. Nebudem sa jej nejak zastávať. Poviem rovno, že mohla hospodáriť lepšie, ale skutočne, bola tu pandémia, bola tu energetická kríza, vysoká inflácia. To znamená, to všetko ide do, do hospodárskych problémov.
Ja som pánovi ministrovi nevytýkal to, že teraz razom by začal klesať dlh Slovenska, to si jasne uvedomujem. Ja vytýkam to, čo povedal pán Viskupič, sa len k tomu pridám, že sú tu výdavky, ktoré, ktoré sú rozšafné, a ja potom k tomu pridám – neadresné. Ja som spomínal energie. Energie budú dotované pre všetkých, pre všetky domácnosti. Pokladám to za zbytočné. Sú domácnosti, ktoré takéto dotácie nepotrebujú.
Tiež sa môžeme rozprávať o trinástych dôchodkoch.
Ja chcem upozorniť ešte na jednu vec, dôležitú. Stále tu máme platný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a ten zákon hovor... má teda určité, určité pravidlá a podľa týchto pravidiel, ak sa tento zákon nezmení, tak o dva roky, ak sa nemýlim, tak vláda bude musieť zostaviť vyrovnaný rozpočet. Tak som veľmi zvedavý, že kde, kam sa dostaneme o dva roky a čo to bude znamenať a potom to už ozaj bude grécka cesta a upozorňujem, že grécka cesta znamená opäť dosah na tých najodkázanejších, na ľudí, ktorí majú najmenšie príjmy.
Ďakujem.

Pán minister, som rád, že ste sa im pokúsili vysvetliť, v akom stave sa nachádzali a prebrali ste verejné financie. Samozrejmá vec, že, páni kolegovia, máte niektorí pravdu, že provizórny rozpočet by bol ďaleko lepší ako tento rozpočet, ktorý dávame dohromady. Ale predsa sme zaviazaní Európskou úniou a zaviazali sme sa, že budeme znižovať 0,5 %. Čaká nás zložitá situácia, to o tom, o tom sa netreba baviť. A pokiaľ sa týka balíčka alebo to, čo vy tu hovoríte, že sme 1,5 miliardy proste dali z hľadiska výdavkovej časti, na druhej časti z hľadiska museli zohnať ďaleko viac z hľadiska príjmovej časti. Nehovoriac o tom, že každý jeden rozpočet sa u nás veľmi ťažko zostavuje, pretože 92 % HDP robí dvanásť nadnárodných firiem. A všetko sa to premieta len zo daní a proste koľko zdaňuje týchto, keď zoberiete v rozpočte, zdaňujú tieto nadnárodné firmy, ktoré sú tuná. Akurát riešia zamestnanosť.
Čiže je to politické rozhodnutie, ako sa vláda rozhodne a akým spôsobom bude proste ten rozpočet zostavovať. Brusel nám dal, že budeme mať na budúci rok rast 1,7 %. Predpokladám, že nebude taký, že bude mať problém a že bude, že tomuto rozpočtu ešte budeme musieť pristúpiť. Ale počkajme na konečné čísla, potom sa môžme k tomu vyjadriť.

Ďakujem pekne. Chcel by som potvrdiť a oceniť, že podobne, ako hovoril pán minister financií, tiež vnímam, že tá diskusia tu je a je, je korektná. Takže to veľmi oceňujem. Napriek tomu, ako bolo spomenuté, ku lex konsolidácia by sme sa aj na výbore mali rozprávať priamo s pánom ministrom vzhľadom na zásadnosť tohto, tohto balíčka.
Tiež súhlasím, že, a ako som spomínal v rozprave, minulá vláda spôsobila to rozvrátenie verejných financií, ale tá minulá v roku 2016 a ´20, ako, ako som hovoril a podporil som to dátami, a takisto aj zo strany OĽANO by bolo korektné hovoriť nielen o deficite ´22, ale aj ´23, ktorý je naopak oveľa vyšší a tiež je zodpovednosťou vlády, vtedy pána Hegera, takže je potrebné o tom hovoriť spolu, ale tie dáta vám tiež relatívne vychádzajú, takže odporúčam to takto aj komunikovať.
A zaznela otázka od pána ministra, mnou odporúčaná konsolidácia by bola cieliť trojpercentný deficit v roku 2027, možno ´26, podľa ekonomickej situácie, ktorá sa bude nejakým spôsobom vyvíjať najbližšie tri roky. To by bol podľa mňa optimálny balans medzi konsolidáciou a podporou ekonomiky aj cez výdavky vrátane teda, samozrejme, rozumných sociálnych balíčkov.

Ja chcem oceniť, že ste vystúpili v rozprave, pretože pri všetkých skrátených legislatívnych konaniach vaši kolegovia ministri sa správali naozaj absolútne nekorektne a to bolo to úbohé, že vystúpili a nikto na nich nemohol reagovať. Som rád, že na vás môžeme reagovať, to oceňujem. Nemyslím si vôbec, že to je korektné, čo ste tu porozprávali, pretože ste rozprávali, že sociálna vláda vždy dobre hospodárila. No pri vašich hospodáreniach v zlatých časoch, keď ste naozaj ľuďom mohli rozdávať, ste im nedali nič. Dôchodcom ste nedali, dali ste im centy, centy. Pri ro... vy ste sociálni demokrati, sociá... ale sociálne ste kradli úspešne, to teda fakt fantasticky.
Musím povedať, že ste nechali 1,5 miliardy, vy, sociálni demokrati, ktorí ste úžasní a skvelí, ste nechali 1,5 miliardy. My keď sme odchádzali, sme nechali 8,5 miliardy. Tak čo zavádzate, čo zavádzate, pán Kamenický, že sme vo všetkých ukazovateľoch sme klesli dole. Škoda, že ste sa tam s Takáčom bavili, nepočúvali ste pána Jakaba, ktorý vám tu rozprával ukazovatele, ktoré naozaj boli v úplne inej rovine, ako ste rozprávali vy.
Ale chcem vám zase povedať jednu vec, že keď mi niekto rozpráva, že sociálna vláda robí a robila vždy najlepšie veci, tak mňa pichne v, vo všetkých častiach tela, pretože komunisti skrachovali a socialisti na tom, že kradli, že tu nevedeli, že tu nevedeli svoje zlodejiny ustrážiť, a preto tu celý socializmus padol. Takže vy ste tak sociálni, ako je chrobák truhlík múdry.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Najskôr čo sa týka tej retroaktivity, pán poslanec Hlina, bola to aj moja otázka, kolegovia ma presviedčali, že, že retroaktivita tam nie je, ale ešte sa na to, na to dodatočne pozriem. Zaznelo tu niekoľkokrát, že energie netreba ľuďom, ľuďom pomáhať s energiami, to som už počul aj od KDH, to som počul aj od Progresívneho Slovenska, tak pýtam sa teda, keď napríklad predseda ÚRSO oznámil, že má ísť plyn o 125 % hore, či to je v poriadku, pán Hajko.
Nesúhlasím s tým, že, že sa za našich čias zhoršovali verejné financie, zlepšovali sa. A, pán Kišš, trošku by ste si mali zaradiť do toho svojho diapazónu, ktorý pozeráte, aj tú bývalú vládu, lebo ja viem, tu je, ako sa to všetci tvária, že to je nejaké vzduchoprázdno, že tri a pol roka sa tu nič, nič nedialo.
Čo sa týka pána Pročka, pán Pročko, vy ste zrušili plnohodnotný trinásty dôchodok a môžeme sa o tom, o tom baviť. A čo sa týka tej hotovostnej rezervy, pletiete si dojmy a pojmy. Čo sa týka deficitu, ten sa, to je takzvaná, to je, to je účtovná záležitosť, ktorá sa týka SI 2020. Treba si to doštudovať. Čiže z toho, toto z môjho pohľadu. A k ostatným veciam sa ešte, samozrejme, budem potom dodatočne vyjadrovať.
Chcem sa poďakovať za korektnú diskusiu a budeme ďalej diskutovať, nemusíte sa báť, ja nikam neutekám, ja sa nebojím diskutovať o ekonomických veciach a teším sa na tieto diskusie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Už áno. Dobre. Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda aj mne vystúpiť ku predloženému balíčku zákonov zvanému lex konsolidácia.
Vláda sľúbila pred voľbami modré z neba. Sľúbila pečené holuby, mannu nebeskú, raj na zemi, len teda vtedajší, vtedajší... (rečník si odkašľal), pardon, len teda pred voľbami zabudli voličom povedať, že to nebude zadarmo. Treba uznať, že táto stratégia bola úspešná a všetky tri strany súčasnej koalície, ktoré, ktorí túto stratégiu pred voľbami používali, uspeli. Dnes už je vidieť realitu trochu viacej, vláda plní sľuby, ktoré teda pred voľbami dala, či už sú to tie dôchodky, pomoc s hypotékami, ďalšie veci, ale teda už aj riešia, ako nájsť peniaze na svoje sľuby. No a nevymysleli nič iné než jednu jedinú existujúcu možnosť, a teda, že to všetko, čo ľudia dostanú, sa na to ľudia musia aj zložiť, jednoducho, že si to ľudia musia zaplatiť.
Možno vás napadne, že prečo jedna jediná možnosť, veď stále je tu možnosť sa zadlžiť, to ako druhá možnosť. No a je to jedna jediná možnosť preto, pretože v celej tejto rozprave zaniká, že vláda sa, samozrejme, bude musieť zadlžiť aj v budúcom roku kvôli bežnej realite fungovania štátu, hej? My tu proste rozprávame ako by ten 1,5-miliardový balíček vyriešil všetko. Jednoducho nie je to tak, ako sa to snaží pán minister prezentovať, že týmto balíčkom opraví štát a že všetky, všetky problémy budú vyriešené. Realita je iná. Práve schvaľovaným balíčkom koalícia len našla zdroje na plnenie svojich sľubov. Všetky ostatné existujúce problémy štátu zostávajú a aj keď nepoznám návrh rozpočtu, nebol ešte zverejnený, ich cenovka bude minimálne 7 miliárd deficitu v roku 2024. Sedem miliárd deficitu v budúcom roku. Realita je, že už doteraz k vysokým odvodom, daniam, poplatkom si týmto balíčkom vláda berie od firiem a občanov ďalších 1,5 miliardy navyše a k tomu nás, samozrejme, všetkých zadlží o ďalších sedem miliárd len za jeden jediný rok, čo teda budeme platiť my a budú to platiť aj naši deti a určite aj vnukovia.
Treba možno len ďalšie porovnanie. Už dnes Slovensko tento rok zaplatí za splátky nášho dlhu niečo medzi 1,2 až 1,3 miliardami eur už dnes. Keď to zadlžovanie bude pokračovať a, bohužiaľ, bude pokračovať, zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, že by nepokračovalo, v roku ´25 to môže by 2,5 miliardy eur len za splátky dlhov. Za to mohli byť nové nemocnice, za to mohli byť škôlky, školy, za to mohli byť opravené cesty. Fakt toto si treba, treba uvedomovať. Áno, ja na toto upozorňujem stále, ja som tu stál a toto som hovoril či ministrovi Hegerovi, či ministrovi Matovičovi, jednoducho toto zadlžovanie spôsobuje problémy. A áno, hovoril som to aj pánovi ministrovi Kamenickému, pretože ani vtedy vláda nerobila maximum preto, aby sa krajina nezadlžovala. Fakt v dobrých časoch nám aj tak dlh rástol.
No ale každopádne aj vďaka prijímaným opatreniam, ktoré masívne poškodia slovenskú ekonomiku, budú naše problémy v ďalších rokoch ešte vyššie a s nimi znovu a znovu vysoký deficit a rastúci verejný dlh. Toto je realita ktorú ča... ktorá čaká Slovensko. Nie sme brunejský sultanát a je vysoko pravdepodobné, že ani nebudeme, oveľa skôr bude platiť to, čo už dávno hovorila Margaret Thatcher, že problém socialistov je v tom, že jedného dňa sa im minú aj peniaze iných ľudí. Vláda sa rozhodla zdaniť a spoplatniť všetko, čo sa hýbe. Jedná sa o najvyšší balík zvyšovania daní v celej doterajšej slovenskej tridsaťročnej histórii. V celej.
No a tento balík bude mať tri základná konzekvencie. V konečnom dôsledku každú uvalenú daň, každý poplatok zaplatí konečný spotrebiteľ, teda občan. Druhá konzekvencia, vyššie dane a odvody berú tvorcom hodnôt dostupné finančné zdroje, spomaľujú ekonomickú aktivitu, znižujú konkurencieschopnosť ekonomiky a špeciálne na Slovensku a špeciálne teraz u stále vyššieho počtu mladých ľudí to posilňuje rozhodnutie odísť do zahraničia či už študovať, pracovať, ale jednoducho spojiť svoj život so životom v krajine, ktorá má šancu na nejakú rozumnú budúcnosť. Z toho, čo sa tu deje, to Slovensko nie je.
No a vyššie dane spôsobujú tiež viac daňových podvodov, samozrejme, vyššia daň, vyššia motivácia robiť daňový podvod, viac agresívnej daňovej optimalizácie, viac šedej ekonomiky a je potrebných aj viacej ľudských a finančných zdrojov na kontrolu stále zložitejšieho systému. Populistické sľuby SMER-u, HLAS-u a SNS tak zaplatia ľudia a zaplatia ich aj voliči koalície. Bolo by dobré, keby si to ľudia uvedomili. Aj za to je fajn, že táto diskusia tu prebieha. Najhoršia kombinácia je zvyšovanie daní kvôli financovaniu plytvania vo výdavkoch a presne toto sa deje.
Teraz sa skúsim konkrétne pozrieť na, na teda jednotlivé veci, čo všetko bolo naordinované.
Takže v zákone o súdnych poplatkoch vláda zvyšuje množstvo rôznych súdnych poplatkov, napríklad asi každý vníma poplatok za register trestov a kopu ďalších poplatkov. Tu je len ľahká a jasná otázka, že teda na koho to smeruje. Poplatky platia mimozemšťania, lebo niekto iný nie, poplatky platia ľudia, aj tie súdne, takže toto je jasný a priamy náklad pre ľudí. Áno, aj pre firmy, ale áno, aj pre ľudí. Vláda robí určité zmeny aj v zákone o stavebnom sporení, ale na to, tomu sa nebudem venovať.
No, zákon o štátnych sviatkoch. Tu skutočne, kolegovia, pochválim, pochválim pána ministra, pochválim vládu, vláda totižto ide robiť zmenu, že v štátny sviatok, ktorý teda zostane, Deň ústavy, ale už nebude dňom pracovného pokoja, ale bude bežným pracovným dňom, toto je jedno z mála, možno jediné opatrenie, ktoré ide správnym smerom, ktoré áno, zoberie ľuďom deň voľna, všetko dopadá na ľudí, tak to je, ale toto zároveň, že dopadá na ľudí, neničí konkurencieschopnosť, neničí, neničí schopnosť krajiny fungovať, práve naopak. Toto je nový pracovný deň, v tomto pracovnom dni sa vygeneruje nejaká pridaná hodnota, z tej pridanej hodnoty, samozrejme, v dane a odvodoch, poplatkoch, proste sa niečo dostane do štátu a zároveň proste budú naše firmy konkurencieschopnejšie. A zároveň tie, ktoré musia pracovať aj deň v dňoch pracovného pokoja, napríklad ako zdravotníctvo, tak jednoducho zaplatia menej, pretože teda bude to bežný pracovný deň. Áno, aj toto zoberie vo finále ľuďom, áno, ale zároveň toto nezničí ekonomiku, práve naopak, zároveň to jednoducho pomôže. Takže toto je opatrenie, ktoré chválim. Ak pán minister počúva, pán minister, chválim ťa.
Správne zákon, zákon o správnych poplatkoch. Tak takisto no, asi čo čakáme, samozrejme takmer každý poplatok, aký tam je, sa ide zvyšovať. Sú to, ja neviem, asi dvadsať strán rôznych poplatkov, ktoré sa idú zvyšovať, plus teda sú tam aj také veci, ktoré sa napríklad ani nezdajú, ale teda jednu vytiahnem. Úplne správne bolo doteraz, že keď ste teda nejaký správny poplatok išli zaplatiť elektronicky, čo zasa znižuje náklady štátu, lebo nemusí tam niekto stáť, kto to od vás zoberie, vypisuje čokoľvek, proste správne, tak tam bola 50-percentá, ten 50-percentné zníženie sadzby, aby tá motivácia bola, super. Zároveň to ale bolo, že teda tá maximálna hodnota tej zľavy z akéhokoľvek poplatku je 70 euro. Čiže 50 % platilo, ale jednoducho vo finále to mohlo byť najviac 70 eur, pardon, 50 % platilo, ale mohlo to byť najviac 70 euro. Nuž tak ešte aj toto sa zníži, tak teraz už tá maximálna suma môže byť už len 50 euro, hej? Takže aj takto sa dajú vlastne zasa oberať ľudia o peniaze. Zasa, ešte raz to spomeniem, ani správne poplatky neplatia mimozemšťania, ľudia ich platia. (Rečník si odkašľal.) Pardon.
No a jedna z najzložitejších vecí, ono je to spojené, samozrejme, zákon o sociálnom poistení, ale teda hlavne zákon o starobnom dôchodkovom poistení, kde teda prichádza k trvalému zníženiu sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie z 5, 5 % na 4 % vymeriavacieho základu sporiteľa. Čo to znamená? Znamená to, že, koľko, necelé dve, dva milióny sporiteľov v II. dôchodkovom pilieri tam jednoducho sa im tam bude posielať menej peňazí, no ročne je to okolo v tomto momente 300-310 miliónov eur. Toto je nielenže zdraženie niečoho, toto je v prvom rade normálne že obratie ľudí o ich majetok. Takto sa to kľudne dá nazvať. To normálne že nech vaši voliči počujú. To boli peniaze, ktoré z ich práce išli na ich osobný účet, z ktorého budú mať jedného dňa dôchodok. No a áno, keďže tam pôjde menej peňazí, no tak, samozrejme, ten ich dôchodok bude nižší, ako mohol byť. Proste priamo ste obrali ľudí o peniaze. Takto to je. Áno, možno bude faktická, preto hovorím, že je to spojené proste zákona o starobnom poistení. Áno, veď bude vyššia náhrada z I. piliera, toto platí dnes. Ale bude vyššia náhrada z I. piliera, ak v budúcnosti v tom I. pilieri bude dostatok peňazí, toto si treba uvedomiť. Ľudia, to, čo mal v II. pilieri, bol jasne jeho dôchodok, nech sa deje, čo sa deje. Z prvého to buď dostanú alebo nedostanú, hej. To, to, to je veľký problém.
Zároveň je ďalšia vec, že tieto všetky zmeny, áno, pani Vaľová sa usmieva a ja rozumiem, prečo sa usmieva, aj ja sa usmievam, toľko zásahov je do toho II. piliera a vždy keď sa proste dostane ľavica, tak vždy robí kroky k tomu, aby ho obmedzila, urobila ho menej výhodným, znehodnotila ho, vyhnala odtiaľ ľudí, vyštvala odtiaľ ľudí. Jednoducho tých asi desať miliárd euro, ktoré je tam dnes nasporených, to je veľa peňazí, ono by to veľa problémov vyriešilo, alebo veľa rôznych populistických vecí zaplatilo. Áno, vláda v tomto momente teda nevyskočila si naňho tak ako na špeciálnu prokuratúru, že rovno zrušiť II. pilier, ale aj tento zásah je vážnejší než sa na prvý pohľad zdá. Skutočne z päť a pol na štyri, pričom, samozrejme, ten zákonný stav bol, že sa to malo postupne o štvrť percentuálneho bodu zvyšovať, takže vlastne to, to tá škoda pre občana pre budúci rok bude ešte vyššia, pretože budúci rok by tam nemal 5,5-percentný odvod, ale 5,75 percenta a na ten ďalší už 6. Takže toto, toto sa udialo a toto treba jasne dvom miliónom sporiteľov v II. pilieri povedať. No.
Minimálna daň. Prechádzam k zákonu... (rečník si odkašľal), pardon, prechádzam k zákonu o dani z príjmov, ktorý teda obsahuje znovuzavedenie takzvanej tej daňovej licencie, znovuzavedenie určitej dane, ktorú musí zaplatiť každá, každá, každá firma jednoducho bez ohľadu na to, či má zisk alebo stratu. Áno, samozrejme, zasa sú nejaké daňové úniky, sú firmy, ktoré teda robia všetko preto, aby nezaplatili dane, tento fakt tu je, to je samozrejmé. Na to máme finančnú správu, aby robila všetko preto, aby zamedzovala daňovým únikom, to je v poriadku. Ale zaťažiť každú jednu firmu, každú jednu firmu proste daňou, veď tie firmy sú v rôznom, rôznom čase ich života proste. Firma v druhom, v treťom roku robí čokoľvek iné len nie zisk a toto jej proste znovu vytvorí proste ďalší náklad, ďalšiu finančnú záťaž, jednoducho možno to bude viesť, a som presvedčený, že viacero firiem proste ohlási svoju likvidáciu. A nebudú to firmy, ktoré možno boli len obálky alebo boli prázdne. Môže to byť kopa firiem, ktoré sa fakt boria s existujúcim systémom, robia čokoľvek a vzdajú to. Ako ja použijem príklad. Malá čajová firmička, proste robí tam, robí tam majiteľka, zamestnáva aspoň na pol úväzku zamestnankyňu, robí všetko preto, aby, aby ju dokázala zamestnávať, aby poplatila všetky veci štátu, aby toho 25. zaplatila tú dépeháčku a jednoducho bum, a má, dovolí si mať obrať nad 50-tisíc, tak bum ďalších 960 euro jej treba zaplatiť. Popritom, samozrejme, že čaká, že keď tú svoju produkciu dá do nejakého veľkého reťazca, že jej zaplatia po piatich mesiacoch, ale to sa jej nepýta daňový úrad, kedy musí zaplatiť dépeháčku, tam je termín jasný. Takýchto firiem sú tisícky na Slovensku, mladí ľudia, ktorí začali, ja neviem, používajú proste rôzne, rôzne tieto sociálne siete, proste rôzne shopy, obchodíky šijú, varia, pečú, vyrábajú čokolády, čaje, čokoľvek. Týmto všetkým to môže veľmi, veľmi ublížiť. Samozrejme, a to poviem neskôr.
Takže toto si fakt treba uvedomovať a tento príklad, čo som použil. No tak môže sa stať, táto majiteľka, samozrejme, štát nič nestojí, práve opačne, platí si zdravotné, sociálne, proste niečo zarobí, živí rodinu, zamestnáva jedného, jedného zamestnanca, prípadne možno nejakého brigádnika. No môže sa stať to, že ten zamestnanec už zamestnanec nebude, môže byť nezamestnaný, zrazu sa stal zamestnancom štátu a to isté sa môže stať aj tej, tej majiteľke. Proste zavrie tú firmu a keď si nenájde prácu, no tak zasa to bude stáť ďalšie peniaze. Namiesto toho, že tvorila hodnoty pre, pre tú krajinu.
Pár slov poviem aj k tabakovým výrobkom, k alkoholu a použijem to tretíkrát. Neuveríte, mimozemšťania nepijú ani alkohol a ani, ani nefajčia cigarety. Možno áno, len o tom nevieme. Čiže táto daň zasa len ľudia a ani nie tí zlí pravičiari s veľkými platmi, opačne, robotníci, jednoducho fakt tí horšie situovaní ľudia, chudobnejší, no jednoducho život je ťažký a je a to poviem odtiaľto, je ten život ťažký, no tak si ho spríjemňujú aj tým alkoholom, aj tými cigaretami. No budú platiť zasa viacej, zasa budú platiť viacej, aj voliči strany SMER, aj voliči strany HLAS. Zasa aby to vyznelo celé. Nie je, ja nehovorím, že nemá byť žiadna spotrebná daň, je, nie je malá a myslím si, že jej sadzba je okej, jej ďalším zvyšovaním sa vám vôbec nemusí stať to, čo, čo jednoducho dúfate, že budú vyššie príjmy štátu. Ono totižto, zasa ako som povedal, bude čierna výroba, bude pašovanie, bude šedá ekonomika, nedajbože zasa nejaké metanolové kauzy, jednoducho zasa to môže aj všetky tieto veci spôsobiť.
Plus ešte jedna vec. Myslím si, že aj všetci členovia finančného výboru dostali informáciu a veľmi by som bol rád, keby to koalícia zapracovala, tak ako je to nastavené, tak jednoducho nevedia, výrobcovia tabakoví nevedia garantovať, že to dokážu urobiť, tam sú následnosti. Musíte mať novú škatuľku s novým teda tým QR kódom, s novým označením. Tie prechodné doby a nástupy sú tak krátke, že to nevedia zrealizovať. Čiže aj takto apel na vládnu koalíciu, keby skúsila to posunúť. Je to tam mesiac, dva, myslím si, že to viac zasa by už to pomohlo, takže aj toto, toto je, je dôležité.
Možno jednu vec ešte k tým správnym poplatkom. No len aby si všimli ľudia a chcem ukázať, aký je ten štát zase raz nenažratý. Dnes čo sú tie značky, ja som prišiel s novelou, kde teda aj dokonca už sa ešte ľahšie robia špeciálne značky, lebo máte na to všetkých sedem znakov, ľudia, firmy to začali využívať, aby mali označenie svojej firmy, čokoľvek. Štát má z toho peniaze, tá značka je podstate drahšia, a to je správne. Proste štát ponúka službu, ktorá je o ňu záujem, okej, tak si to zaplatili ľudia, firmy a majú to. No stojí to 166 euro, čo si myslím, že náklady na výrobu sú nech tých dvoch značiek asi 10 euro, plus nech je kuriér ďalších 10, čiže asi 20 euro, keby nejaký zisk ďalších 20, takže 40 by bolo primerané, je 166. Ehm, nestačí, treba 250. Takže to štát proste teraz v tomto balíčku ide zvýšiť na 250. Tak však je o službu záujem, sme monopol, dajme ju ešte väčší. Jednoducho musí byť nejaká zdravá miera. Viete, čo sa stane? Že tých 166 euro si každý k tomu autu povie, to je okej, zaujímavé, budem mať označené firemné autá, názov firmy a začnem od jednotku, ja neviem, po koľko mi vyjde, akokoľvek, alebo polovičke človek kúpi, bude tam mať meno. No už 250 euro je zasa dosť vážne zvýšenie, ako ne, takto sa to nedá. Fakt štát musí, musí mať mieru. Veď to sú naši občania, nie dojné kravy.
No tak zdravotné odvody. Dokonca ešte aj zo strany SMER-u, ale určite HLAS-u som počul, že vnímajú, že odvodové zaťaženie na Slovensku je fakt vysoké a treba nájsť cestu, ako ho znížiť. Sme, myslím si, že druhá krajina Únie, od konca samozrejme, keď sa bavíme o odvodovom zaťažení. Proste fakt to máme extrémne vysoké a robí to problém. Robí nám to jednoducho problém. Naša pracovná sila je týmto proste strašne drahá a nekonkurencieschopná. Tak človek by čakal, že teda bude sa niečo hľadať, nájde sa, niečo sa myslí. No vymyslelo sa. Zdravotné odvody sa zvyšujú, hej, o jedno percento, čiže na strane zamestnávateľa, ja to prečítam, aby som bol presný. Čiže zamestnávateľ z 10 % na 11, ak zamestnáva, myslím, že 20 %, ak si dobre pamätám, osôb so zdravotným postihnutím, tak je to späť na 5,5, každopádne zvýšenie. Pre samostatne zárobkovú činnú osobu zo 14 na 15, pre samoplatiteľa zo 14 na 15. Zasa to sú tí najzraniteľnejší, to sú tí, čo som tu spomínal, to je, to je tá firmička, čo vyrába čaje, čo vyrába, ja neviem, čokolády, čo vyrába čokoľvek, proste každé to jedno percento. Ja viem, poviete si, že jedno percento a treba do zdravotníctva, však treba, ale to keď sa to takto celé nasčíta, tak to môže byť presne tá posledná kvapka, ktorou sa preleje ten pohár, a jednoducho tá firma si povie, okej končím, stačí, zatváram, nedá sa to. Fakt.
No, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Ja si tu pamätám onehda, možno si pamätáte, pán poslanec Vetrák, perfektný právnik, strašný ekonóm, prišiel so zásadným zvýšením, zvýšením sadzby tohto odvodu. Tiež to proste tlačil, prišiel, ale prišiel normálne v štandardnom legislatívnom konaní a výbor, keď už teda frflem predsedovi výboru, mali sme výbor, kde jednoducho som zvolal a umožnil účasť všetkým, ktorých sa to týka. Ten odvod sa týka viacerých, asi ôsmich až desiatich odvetví, na tom výbore sedelo 50 rôznych zástupcov všetkých odvetví, ktorých sa to týkalo. Ja ako predseda výboru som vyhradil open end, dokedy je diskusia, a každý proste mal právo vystúpiť. Jednoducho kde každé to odvetvie predkladateľovi, ktorý tam, samozrejme, sedel tiež, slúži mu to ku cti, však na tom výbore predkladal ten zákon, a proste bola tam tá debata, firmy, tí, tí ľudia z praxe vysvetľovali, prečo to tak je, prečo to proste jednoducho nefunguje tak, že vyššia sadzba znamená vyšší výber, že to zasa môže proste spôsobiť, spôsobiť rôzne problémy.
No a tie, tie banky, hej, už, už ten zákon sa aj volá že osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Áno, sú odvetvia, kde to môže mať svoj význam, prirodzené monopoly, alebo kde ten trh teda nejak dokonvergoval proste k nejakému monopolu alebo oligopolu, okej. Ale banky, akože ťažko budete hľadať proste trhový segment, ktorý i keď je veľmi, veľmi regulovaný, zároveň je veľmi, veľmi konkurenčný. Máme tu 25 bánk, ktoré si fakt reálne konkurujú. Ešte neni nedávno, keď, keď boli úrokové sadzby hypoték na Slovensku druhé najnižšie v Únii, dnes sme šieste najnižšie. Áno, sú vyššie, samozrejme, už som to tu dnes hovoril, proste veď teda máme úplne inde základnú sadzbu Európskej centrálnej banky, ale stále sú tie naše úroky šieste najnižšie v celej Únii. A to je preto, že tie banky skutočne medzi sebou konkurujú, preťahujú sa, takto to poviem, o tých zákazníkov, jednoducho ľudia si prenášajú hypotéky, refinancujú, spájajú, rozdeľujú, akože ten trh fakt funguje. Teraz teda tam dávate drakonický, drakonický odvod pre tie banky, fakt že 30 % je, je, je akože to je drsné. A bude sa znižovať, ale, ale nedožijú sa ho všetky banky. Toto, čo spôsobíte zasa, áno, prinesie vám to možno 300 miliónov, ale tie škody, ktoré to spôsobí na tom, na tom poškodení konkurencieschopnosti toho celého prostredia, tie budú násobné, už len preto, že tie banky, tie zlé banky, ako ich nazývate, proste vlastnia 60 % nášho dlhu. A budeme sa zadlžovať aj naďalej a budeme, a budeme akceptovať tie úrokové sadzby, aké nám dajú. A ony si to tam započítajú a my im ešte poďakujeme, lebo inú možnosť nemáme proste. Sedem, osem miliárd nám bude chýbať aj budúci rok. To hovorím len o novom dlhu, nie o potrebe refinancovania toho existujúceho.
A zasa, nehovorím niečo, čo teraz si tu vymýšľam ja, pozrime sa na poistný trh. Nejaký čas dozadu niekoho napadlo zo strany SMER, že teda treba dať osempercentný poistný odvod zo všetkých proste neživotných druhov poistení. Viete, čo to spôsobilo? To, že vtedy sme tiež mali, teraz nebudem hovoriť konkrétne číslo, desiatky poisťovní, ktoré si na tom trhu konkurovali a tie ceny boli okej, odvtedy nejaké zanikli, nejaké sa zlúčili, nejaké sa vyhli tejto, tejto regulácii tým, že sa z ich stali pobočky poisťovne z iného členského štátu únie. A výsledok je viete aký? Slovensko vyberá z tohoto menej daní, ľudia platia vyššie poistné a za chvíľočku budete musieť vyrábať nejakú novú reguláciu, pretože ten trh pomaly stráca tú svoju konkurenčnú schopnosť. Budete museť to vyriešiť. Toto sa stane s bankami. Dnes vyrábate problém, ktorý budete musieť riešiť, pričom by stačilo nešahať na to. To isté, čo platí k tým hypotékam. Minimálne na ne šahať aj tuná. Tých tristo miliónov, ktoré jednorazovo dostanete, je nič proti tým škodám, ktoré to spôsobí aj vašim voličom, všetkým.
No ďalšia správa možno tak ešte najviac pre občanov Slovenska, tak, alebo pre hlavne majiteľov reštaurácií, pretože už teda je všetko v poriadku, už reštaurácie sú najziskovejšie asi v celej Únii a už teda je celá ťažká doba tých nezmyselných zákazov za nami, asi to tak bude, pretože to, čo sa naveľa-naveľa tuná podarilo v minulom volebnom období presadiť, že teda reštauračné služby budú mať zníženú desaťpercentnú sadzbu dane aj na jedlá, aj na nápoje, tak aj to sa ide zrušiť. Jedlá zostanú, áno, ale znovu zvyšujete, z alkoholických nápojov sa bude platiť 20 % DPH. Zasa to v tej reštaurácii bude drahšie, zasa bude treba zaplatiť viacej štátu. Ja si len skúsim tipnúť, že sa začne predávať veľa kofoly namiesto piva. Takže oni nájdu cestu. Ale proste to celé zle, fakt celé zle. Štát z toho získa veľmi málo. Poškodí to, poškodí to tým reštauráciám. Však pozrime sa na seba. Ja si myslím, že všetci ešte stále chodíme do tých reštaurácií menej než pred tou krízou. Majú to ťažké. Zasa toto štátu to málo prinesie, ďalšiemu sektoru to veľa podporí. No hlavne, že má nové ministerstvo ten turizmus, hej. Tak teda už asi teda im je pomožené dosť, tak vlastne tú realitu treba presunúť, že už, už nepotrebujú tú zľavu. To je fakt že zbytočné.
Spomeniem možno zasa z iného súdka RTVS. Áno, urobili sme, aby boli skutočne nezávislí, 0,17 % HDP priamo z rozpočtu každý rok bez toho, aby pýtali, bez toho, aby sa podkladali vládnej moci ako, ako vedenie RTVS. No tak im do zákona dávate minimálne 0,12. No možno im aj dáte viacej, ale už ste si zasa vyrobili, že už budú musieť prísť poprosiť, už budú musieť ísť po ruke... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, to, čo ste teraz všetko rozprávali, tak viete, my sme ešte ani sto dní pri vláde, vy ste tu vyhrabali jednu obrovskú dieru dlhu. Vlastne tá obrovská diera dlhu je v obrovských, nemám to tu číslo, vy ste ekonóm, v miliónoch, v miliardách, 69 miliárd, tak presne, a teraz nám idete vyčítať, ako my ideme konsolidovať financie. A vy ste tu tri roky mali možnosť ukázať, ako ste mohli znížiť dlh štátu a vy ste ho navýšili na 69 miliárd. Ja chápem, že rozprávate stále, že vy ste tu stáli a rozprávali ste vo vláde, ale mne to pripadá také, ako vy hovoríte o mimozemšťanoch, mimozemské, tá SaS. Však ste boli vo vláde, tak čo vy ste boli mimozemšťania, že ste nedokázali vo vláde presadiť to, čo teraz rozprávate, aby sme presadili my?
A keď sa rozprávame o II. pilieri, tak ja som tu bola od začiatku od jeho vzniku a poviem vám teraz niečo a odpovedzte mi na tieto otázky. Ak sporíte v I. pilieri a vám vyplatia 500 eur a šporíte v II. pilieri a tiež vám vyplatia 500 eur, pýtam sa vás, v II. pilieri sa dôchodok valorizuje? Nevalorizuje sa. Čiže ten istý dôchodca, ktorý má 500 eur, bude mať stále 500, ale ten druhý bude mať valorizovaných ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) v I. pilieri. Tak nehovorte, že ľudia stratia, lebo je garantované ústavou, že ľudia musia dostať dôchodok, samozrejme, je od vývoja financií. Ale ja sa k tomu budem chcieť prihlásiť, pretože zrazu vy zistíte, že nemáte valorizovanú sumu a vlastne vy strácate na tom dôchodku. A tie správcovské spoločnosti, povedzte mi, väčšina, sú niektorí z nich väčšina zahraničné, banky sú zahraničné. Kde idú zisky? Idú zisky do Slovenska alebo na Slovensko? Všetky zisky odchádzajú z tejto krajiny, tak nerozprávajte o zdanení a všetky zisky si berú matky, ktoré sú v Talianku, Maďarsku a v Rakúsku a neviem kde.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani kolegynke Vaľovej za reakciu. No dobre, tak 69 miliárd, len aby ste vedeli, že 46 už bolo, keď ste to tu odovzdali, hej, ten nárast je veľký, súhlasím. Ale ďalšia vec ešte. Desať miliárd z toho sa ešte neminulo, pretože teda sú na účtoch štátu, to je ďalšie len spresnenie. Takže, ale, pani Vaľová, veď vy ste tu sedeli, vy si to pamätáte, ja som tu kritizoval toto stále, SaS-ka to isté. Veď my sme z tej vlády po dva a pol roku odišli práve hlavne kvôli nezodpovednému hospodáreniu, kvôli šafáreniu, kvôli rozdávaniu. My sme odtiaľ odišli. To môžme kritizovať spoločne.
No a čo sa týka I. a II. pilier. Viete, jasné, v I. pilieri sa dôchodok valorizuje, áno, v II. sa vám tiež zhodnocuje, to by malo byť akože plus-mínus porovnateľné. Dokonca by mohol ten II. sa aj viac, ale tam je jedna vec do budúcna. Viete, valorizuje sa a bude sa valorizovať, keď je z čoho. Jedného dňa z čoho nebude a potom to bude ako v Grécku, keď zo dňa na deň sa nieže valorizovali tie dôchodky, ale boli o 30 % nižšie. Toto je ten problém, pani Vaľová, že teraz to funguje, lebo dnes Husákove deti, my všetci pracujeme. Dnes ten pomer pracujúcich Slovákov a tých, ktorým tie dôchodky platíme, je výhodný. Ale to sa začne meniť a potom, potom už to jednoducho stále menej ľudí sa bude skladať na stále viac dôchodkov z I. piliera. A to jednoducho už potom sa nebude volať valorizácia, ale skôr znižovanie dôchodkovej náhrady, lebo na to nebude.
Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, aj keď nie financií, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister financií vo svojom vystúpení v rozprave, ktoré teda chcem tiež oceniť, že vystúpil v rozprave tak, že bolo možné naňho reagovať faktickými poznámkami a tí poslanci, ktorí vystúpia po ňom a môžu sa prihlásiť aj do ústnej rozpravy, môžu naňho reagovať nielen faktickými, ale aj v rozprave. A škoda, že musíme oceňovať niečo, čo by malo byť bežným štandardom.
Tak pán minister Kamenický vo svojej rozprave označil tento návrh zákona za lex konsolidácia. Mne by sa ale zdalo lepšie nazvať tento zákon lex vyššie danie, lebo je o vyšších daniach. Teraz myslím dane v tom najširšom slova zmysle ako poplatky, ktoré štát vyberá od občanov, či už majú formu daní, odvodov alebo iných poplatkov. Vo svojom vystúpení by som sa rád venoval trom veciam v súvislosti s týmto návrhom zákona o vyšších daniach, procesom, východiskami konsolidácie a spôsobom konsolidácie.
K tomu procesu. Hovorili sme o tom aj včera pri rozprave o skrátenom legislatívnom konaní a zaznieva ten argument veľmi často, že je to výnimočná situácia, musí sa to riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo nemôže byť provizórium. Vytvára sa tu dojem akoby voľby v septembri boli čímsi výnimočným. Ale v histórii samostatnej Slovenskej republiky sme mali už trikrát voľby v septembri. V septembri 1994, v septembri 1998, v septembri 2002. Bolo to na začiatku septembra, nie na konci septembra, ale bolo to už pomerne neskoro z hľadiska prípravy budúceho rozpočtu. A v tých prvých dvoch prípadoch to znamenalo, že sa išlo do rozpočtového provizória. V roku ´94 po Moravčíkovej vláde nastúpila vláda Vladimíra Mečiara, respektíve vrátil sa Mečiar k moci a rozpočet bol prijatý až v marci nasledujúceho roku, teda v roku ´95. Rovnako v ´98 Mečiarovu vládu vystriedala Dzurindova vláda a rozpočet na rok ´99 bol prijatý až v marci ´99, dovtedy bolo provizórium. Jediný raz, keď sa to zvládlo bez provizória, bol rok 2002, keď sa nemenilo základné smerovanie a prvú Dzurindovu vládu vystriedala druhá Dzurindova vláda, takže rozpočet sa riadne stihol prijať v decembri. Ale rozpočtové provizórium nie je žiadna tragédia. Vedia v ňom fungovať aj samosprávy a často v ňom fungujú najmä v dôsledku toho, že štát mení zákony a nie je úplne jasné, aké budú, aké budú príjmy samospráv v ten nasledujúci rok, tak prijímajú svoje rozpočty obce a mestá na poslednú chvíľu, alebo keď to nestihnú, tak idú do provizória. Čiže nie sme v nejako výnimočnej situácii a vieme si predstaviť aj to, že by ten rozpočet nebol schválený teraz, bol by schválený niekedy začiatkom budúceho roka a nemuseli by sme v takomto cvale rokovať o návrhu zákona, ktorý rieši jeden a pol miliardy eur.
Druhá vec k východiskám, k tomu stavu, kde sme sa, kde sme sa ocitli a prečo musíme konsolidovať. Tu opäť by som sa vrátil k tomu, čo hovoril pán minister financií Kamenický, keď, je to také milé, keď smerácky minister hovorí o tom, že grécka cesta a kde sme sa to ocitli a že to nastolila bývalá vláda a ako smerácke vlády deficit znižovali a dokonca vyslovil tézu, že Slovensko je taká paradoxná krajina, kde socialistické vlády deficity a dlhy znižujú a pravicové vlády naopak zvyšujú. Len táto téza nijako neberie do úvahy to, v akých časoch sa krajina nachádza, či to znižovanie deficitu bolo alebo nebolo dostatočné. SMER keď vládol naposledy, tak chcel smerovať k vyrovnanému rozpočtu a nikdy sa k vyrovnanému rozpočtu nedostal. A ekonomické podmienky na to boli, lebo rast bol dostatočný na to, aby Slovensko v tom čase hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom, len nebola k tomu vôľa, nebola vôľa obmedziť rozdávanie a plytvanie natoľko, aby sme sa dostali k vyrovnanému rozpočtu. A toto je taká pomerne triviálna vec, lebo máme tu síce nejakých dôsledných pravičiarov, ktorí si myslia, že rozpočet by mal byť vždy vyrovnaný až prebytkový bez ohľadu na to, v akom stave sa nachádza ekonomika, lebo nemali by sme sa zadlžovať. A máme tu potom aj úplne nezodpovedných ľavičiarov, ktorí majú sklon hospodáriť deficitne a vytvárať dlhy bez ohľadu na to, že či žijeme dobré alebo zlé časy. Ale v zásade väčšina ekonómov sa asi zhodne, že keď sú dobré časy, tak by sa malo sporiť, štát by mal splácať dlhy, štát by si mal vytvárať rezervy, mal by hospodáriť vyrovnane alebo dokonca prebytkovo, aby v časoch kríz, keď sa situácia zhorší, mohol z tých úspor financovať problémy, ktoré mu v dôsledku tých kríz vznikajú, alebo aby mohol prípadne si zobrať pôžičky nie za úplne zlých podmienok. A napokon takto hospodária nielen zodpovedné štáty, ale takto hospodári aj väčšina zodpovedných jednotlivcov, zodpovedných rodín a takto sa snažia hospodáriť aj zodpovedné samosprávy. A, bohužiaľ, smerácke vlády takto zodpovedne nepristupovali k tým zdrojom, ktoré mali vďaka hospodárskemu rastu, ktorý mimochodom nebol naštartovaný ekonomickou politikou smeráckych vlád, ale reformami, ktoré sa udiali ešte za Dzurindových vlád, v ktorých, v ktorých smerácke vlády nijako nepokračovali, nejako neposúvali krajinu ďalej.
Čiže ja nechcem tiež obhajovať to, čo, to všetko, čo robila predchádzajúca vláda, časť deficitov a zvyšovania dlhu, samozrejme, bola spôsobená krízami, v ktorých sme sa ocitli, ktoré boli bezprecedentné, ako, ako pandémia alebo vojna na Ukrajine a energetická kríza. Ale časť bola, časť nárastu výdavkov ide aj na vrub rozhadzovačnej politiky veľkej časti bývalej vládnej koalície. Pretože to, čo, to, čo predvádzali vlády v predchádzajúcom volebnom období, veľmi ťažko označiť za pravicovú politiku. Ale rozhodne nie je pravda, že problémy začali až v minulom volebnom období. Problém s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií je dlhodobejší a datuje sa do obdobia smeráckych vlád, najmä z hľadiska, z hľadiska udržateľnosti dôchodkového systému. A miestami tento argument pôsobí až smiešne, myslím teraz na, na tú faktickú poznámku, ktorú mala na kolegu Viskupiča pani poslankyňa Vaľová, ktorá hovorila, že čo od nás chcete, my tu vládneme sto dní a vy ste, vy ste to tu zhumpľovali za uplynulého tri a pol roka. Ale však SMER tu vládol dvanásť rokov. Buď sám alebo ako dominantný partner, výrazne dominantný partner všetkých vládnych koalícií, v ktorých bol a v ktorých určoval aj to, ako sa bude hospodáriť.
No a ešte pár slov k spôsobu konsolidácie. Ódorova vláda predstavila svoju predstavu o konsolidácii vo forme akéhosi lega, teda skladačky, ktorú ponúka budúcej vlády, lebo bolo jasné, že Ódorova vláda, úradnícka vláda nebude reálne predkladať parlamentu rozpočet, ktorým by sa ten parlamente zaoberal. Ale všeobecne existuje zhoda, že je potrebná konsolidácia, je potrebná výrazná konsolidácia, výraznejšia ako nám predkladá štvrtá vláda Roberta Fica. Ale Ódorova vláda si povedala, že ponúkne možnosti, ktoré prichádzajú do úvahy a ktoré spočívajú buď zvyšovaním príjmov štátneho rozpočtu, alebo znižovaním výdavkov. Lebo v zásade to sú jediné dve možnosti, ako môžte konsolidovať, buď že zvýšite príjmy, alebo že znížite výdavky. Podľa zafarbenia vlády, ktorá by sa zostavila po voľbách, by aj z tej, z tej Ódorovej skladačky, aj z ďalších do úvahy prichádzajúcich opatrení by si, by si tie vlády mohli, mohli vybrať.
Dnes tu máme čisto lavicový prístup a navyše nezodpovedný lavicový prístup. Lebo pravicová vláda by si vybrala cestu šetrenia, nie cestu zvyšovania, zvyšovania príjmov štátneho rozpočtu a vyberania viac peňazí od občanov a od firiem. Ficova vláda si vybrala takmer výlučne iba zvyšovanie, zvyšovanie príjmov, teda viac peňazí od občanov, viac peňazí od firiem. Žiadne reálne úspory, žiadne reálne šetrenie. A ešte to by v zásade mohlo byť legitímne, dobre, máme tu vládu troch strán, z ktorých dve majú priamo v názve uvedené sociálna demokracia, tak možno predpokladať, že sa hlásia k lavicovej politike a je im bližšie, bližšie mať vyššie dane ako, ako sporiť. Lebo to sporenie by sa niekoho dotklo a bolo by pre niekoho bolestivé, tak ešte to by sa dalo pochopiť. Problém je, a už to zaznelo aj v rozprave, že vyššie príjmy nie sú motivované iba tým, že potrebujeme konsolidovať verejné financie, že potrebujeme znižovať deficit, z veľkej časti sú tie opatrenia motivované tým, že potrebujeme ďalej a ešte viacej plytvať. Potrebujeme trináste dôchodky, potrebujeme zabezpečiť ľuďom, aby im nerástli ceny energie bez ohľadu na to, v akej sú finančnej situácii, bez ohľadu na to, koľko to bude stáť. Potrebuje ľuďom kompenzovať vyššie úroky na hypotékach, opäť bez ohľadu na to, koho, koho sa to týka a či ten rast hypoték si môže, alebo nemôže dotyčný dovoliť.
A ja som tu citoval včera z tých odôvodnení skrátených legislatívnych konaní vyjadrenia, z ktorých bolo zrejmé, že tak nepriamo to priznáva aj, aj súčasná vláda. Ale opäť si pomôžem vystúpením pána ministra financií Kamenického, ktorý hovoril, že treba nájsť balans medzi tým, ako sa znižuje deficit a ako sa vyvíja sociálna situácia. Čo takto keď sa povie, tak to je také že akože pekné a milé, že hľadáme nejaký balans, ale v skutočnosti ten balans neznamená nič iné ako to, že budeme ďalej rozhadzovať. K tomu rozhadzovaniu, ku ktorému dospela predchádzajúca vláda alebo garnitúry v predchádzajúcom období, ešte pridáme nejaké vlastné rozhadzovanie. A aby verejné financie úplne neskolabovali, tak musíme zvýšiť dane, musíme zobrať ľuďom a firmám viacej peňazí, lebo štát si tie peniaze nevytlačí, ani mu ich nikto, nikto nepošle.
A naozaj z tých opatrení, z toho návrhu zákona, ktorý pán minister Kamenický nazval lex konsolidácia, drvivá väčšina sa týka zvyšovania príjmov štátu, nie akéhosi obmedzovania výdavkov. Majú sa zvýšiť dane z dividend, spotrebné dane na tabak, na alkohol, DPH na alkoholické nápoje v gastre, zdravotné odvody. Má sa, majú sa v podstate okradnúť sporitelia v II. dôchodkovom pilieri, pretože zníženie príspevkov do II. pilieru bude na úkor ich budúcich dôchodkov. A argumentovať tým, že v akom stave je II. pilier, je doslova perfídne zo strany predstaviteľov SMER-u, lebo ak je II. pilier v problémoch, ak tá výnosnosť nie je dostatočná, tak je to práve v dôsledku zásahov, ktoré sa udiali počas vlád, v ktorých dominoval SMER. Okrem toho sa zvýšil alebo udrží osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, solidárny príspevok, zavedie sa tá minimálna daň pre právnické osoby, zruší sa zvýhodnenie príjmov z kapitálového majetku, ktoré sa týka virtuálnych mien, čo zrejme nebude znamenať žiadny prínos do štátneho rozpočtu, ale, ale teda dobre to vyzerá. Akési úspory vo vzťahu k štátnemu rozpočtu možno, možno vzídu z úprav stavebného sporenia, teda z úpravou tých zmien v štátnej prémii, ktoré sa robili v predchádzajúcom volebnom období. Ušetrí sa na RTVS, ale to tiež ešte nevieme koľko, lebo pravdepodobne bude vláda nejakým spôsobom kompenzovať RTVS tie straty, ktoré, ku ktorým teraz príde. Čiže tá úspora asi bude reálne menšia, ale už to nebudú peniaze, ktoré sú nárokovateľné, ktoré by verejnoprávne médium malo na základe toho, že je určené percento z HDP, ktoré má dostať automaticky, ale už to bude vecou vyjednávaní, už to bude vecou politickej, politických tlakov a teda oslabí to verejnoprávny charakter. Len to zapadne do, do tej snahy vládnej koalície ovládnuť médiá, konfrontovať sa s médiami a oslabiť nezávislé médiá. A nejaké úspory môžu byť teda z tej zmeny týkajúcej sa štátneho sviatku 1. septembra, ktorý už nebude dňom pracovného pokoja.
Ale dôsledkom takejto konsolidácie bude to, že aj tak to zaplatia ľudia. Lebo nikto iní ako ľudia to v konečnom dôsledku zaplatiť nemôže, takou alebo onakou formou sa to prenesie na ľudí. Vyššie dane, vyššie odvody budú obmedzovať ekonomickú aktivitu, budú obmedzovať hospodársky rast a v konečnom dôsledku zo strednodobého a dlhodobého hľadiska budú znamenať menej príjmov pre štát, ale aj nižšie príjmy pre samotných ľudí a nižšiu životnú úroveň. Ale to ja taký problém toho, čo je vidieť a čo nie je vidieť. Lebo vidíte keď vám na účet príde pred Vianocami 300 eur ako, ako 13. dôchodok, alebo vám štát prispeje na hypotéky, či vám neporastie cena ekonomiky, energií, ale to, že to poškodí ekonomiku, že to spomalí hospodársky rast a že to v konečnom dôsledku zníži aj vašu životnú úroveň, to si, žiaľ, väčšina ľudí neuvedomí, alebo si to uvedomí až neskôr. Problém smeráckych vlád je, že jej ekonomická, alebo ekonomická politika vlád, v ktorých dominuje SMER, je orientovaná na veci, ktoré sú vidieť, veci, ktoré v minulosti robila smerácka vláda kozmetické opatrenia, ktoré vydávala za významné projekty sociálnej politiky. Dnes už to stojí strašné peniaze a miesto toho, aby sa šetrilo, tak sa výdavky idú ďalej a ďalej zvyšovať, aby sa mohli ďalej zvyšovať výdavky štátu, aby sa mohlo ďalej a ďalej rozhadzovať, tak sa musí brať stále viac a viac peňazí od ľudí formou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)