6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne poslankyne a poslanci, Národná rada uznesením č. 57 zo dňa 7. decembra 2023 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 82, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Slovenskej republiky a Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 15 zo dňa 7. decembra 2023 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 12 z 8. decembra 2023 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkou.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 14 zo dňa 8. decembra 2023. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, rada by som k predmetnej novele zákona týkajúceho sa environmentálnych záťaží predložila pozmeňujúci návrh. Predtým, než vám prečítam jeho znenie, mi však dovoľte ho zdôvodniť.
Na Slovensku máme dlhodobý problém s neriešenými environmentálnymi záťažami. Problém je to široký a vyžaduje si komplexné riešenie, ktoré by si, len pre ilustráciu, vyžadovalo od zmeny procesov na okresných úradoch cez uzákonenie ich chýbajúcich záväzných lehôt až po zmeny vo verejnom obstarávaní. To, o čom prejednáva alebo pojednáva vládny návrh, ku ktorému predkladám pozmeňujúci návrh, je teda len špička ľadovca.
Problematika environmentálnych záťaží je naozaj zložitá, ozrejmím preto aspoň základné princípy, aby bolo jasné, ako k tomu pristupujem. Pri envirozáťažiach všeobecne platí pravidlo znečisťovateľ platí. Kto spôsobí znečistenie, teda jeho pôvodca, je povinný ho odstrániť, respektíve za to zaplatiť. V praxi však často nie je jasné, kto tým pôvodcom je. Mnoho envirozáťaží vzniklo za komunizmu, zodpovedné podniky zanikli bez právnych nástupcov, alebo došlo neskôr k privatizáciám či odkupom nehnuteľností bez prevodu povinností znečistenie odstrániť. Žiaľ, mnoho privatizácií v tomto smere prebehlo pochybným spôsobom, prípadne išlo o špekulatívne kúpy pozemkov.
Na tento fakt sa snažila reflektovať súčasná úprava prijatá za ministra Budaja, žiaľ, z neznámych dôvodov zašla takpovediac priďaleko. Dnes sa povinnosť uhradiť náklady na sanáciu envirozáťaže pohybujúca sa v miliónoch eur nevzťahuje len na pôvodcov znečistenia, ale aj vlastníkov nehnuteľností, a to bez ohľadu na to, či dané znečistenie spôsobili, alebo nie. To všetko v snahe ošetriť prípady podozrivých prevodov či privatizácií. Žiaľ, minulosť už v mnohom napraviť nevieme a súčasné znenie výrazne zasahuje do vlastníckych práv a disproporčne postihuje aj tých vlastníkov, ktorí skutočne neparticipovali na žiadnych špekulatívnych aktivitách.
Návrh najprv vetovala a následne aj podala na Ústavný súd prezidentka Zuzana Čaputová. Na rozhodnutie stále čakáme, ale podobne ako pani prezidentka, aj ja považujem súčasnú úpravu za prinajmenšom problematickú. Zároveň ale návrat k pôvodnému zneniu, ktorý navrhuje vláda v osobe ministra životného prostredia, nepovažujem za krok dobrým smerom. Problém s pochybnými kúpami nehnuteľností so záťažou, kde majitelia čakajú, kým im štát z eurofondov pozemok nevyčistí a tým potenciálne veľmi zásadne zvýši hodnotu ich nehnuteľností, nikam totiž nezmizol.
Rovnako tiež vidím priestor aspoň čiastočne napraviť nespravodlivé privatizácie. Ilustrujme si úpravu pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám, na prípade envirozáťaže dnešného areálu firmy Istrochem. Tejto téme sa venujem už niekoľko rokov a teší ma, že po pomerne šokujúcich zisteniach ohľadom rozsahu a závažnosti znečistenia priamo v zastavanej časti Bratislavy konečne môžem priniesť legislatívne riešenie z pozície poslankyne Národnej rady. Ako možno mnohí a mnohé z vás viete, znečistenie sa na tomto mieste kumulovalo od 19. storočia až po neskoré 80. roky minulého storočia ako činnosť po Dynamitke, neskôr Dimitrovke. Zodpovedný bol teda štátny podnik, ktorý prešiel privatizáciou, a nový majiteľ nehnuteľností sa za smiešnych podmienok zbavil zodpovednosti znečistenia odstrániť. Pozemky, dnes patriace firme Andreja Babiša, odvtedy 20 rokov čakajú, kým ich vyčistí štát. Ak totiž pôvodca nie je známy alebo si splní povinnosti z privatizačnej zmluvy, akokoľvek zle bola napísaná, povinnosť prechádza na štát. Ak k sanácii dôjde, pozemky dnes v širšom centre Bratislavy prejdú z kategórie nepoužiteľných do kategórie lukratívnych a vlastník na nich zbohatne na úkor nás všetkých. Škody minulosti v plnej miere už nenapravíme, teda aby sanáciu hradil dnešný majiteľ, ale vieme aspoň docieliť to, aby štátu poskytol finančnú náhradu aspoň vo výške, o ktorú vzrástla trhová cena jeho nehnuteľností.
Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, tak reaguje na dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, ktorým je takéto neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, ktorí – či už spravodlivo, alebo nespravodlivo – neboli určení za pôvodcov envirozáťaží, ale faktom ostáva, že za štátom vynaložené verejné prostriedky dochádza k zvýšeniu trhovej ceny ich nehnuteľností. Tieto prípady je možné považovať za formu nepriamej štátnej pomoci či neoprávneného obohacovania sa týchto osôb.
Ešte raz to ozrejmím. Pozmeňujúci návrh, pozmeňujúcim návrhom by štát v prípade odstránenie envirozáťaže vyžadoval od vlastníkov nehnuteľností finančnú náhradu nie za celú sanáciu, ako to hovorí dnešná úprava, ale vo výške, v akej stúpla trhová cena predmetnej nehnuteľnosti. Alternatívou k finančnej náhrade je pre vlastníka uzavrieť so štátom záložnú zmluvu na dotknutú nehnuteľnosť na dobu od 5 do 20 rokov.
Navrhovaná zmena je na rozdiel od tej súčasnej, pri ktorej existuje zásadná pochybnosť, konformná s ústavou. Rovnako tak pri nej nedochádza k duplicitnému finančnému plneniu, ktoré súčasnému zákonu vyčíta vládny návrh, a rieši aj špecifickú situáciu reštituentov či dedičov. Ide o minimálny zásah do základných práv a slobôd a minimálne invazívny prostriedok, ktorým možno efektívne naplniť cieľ, teda zamedziť bezdôvodnému obohateniu či nepriamej štátnej pomoci na úkor nás všetkých.
Záverom pripomínam, že zmena tejto konkrétnej úpravy nás priblíži k efektívnejšiemu riešeniu environmentálnych záťaží o dôležitý, no stále malý kúsok. Tento fakt opakovane zdôrazňujem aj ministrovi životného prostredia, ktorý akoby nevidel alebo nechcel vidieť ostatné aspekty tejto problematiky. Štát bol rovnako neschopný envirozáťaže odstraňovať aj pred rokom 2022 a problém si vyžaduje komplexnú reformu.
Teraz pristúpim k prečítaniu samotného pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlač 82.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. Čl. I bod 1 návrhu zákona znie:
"1. § 9a vrátane nadpisu znie:
"§ 9a
Postup pri uplatňovaní finančnej náhrady za zvýšenie trhovej ceny nehnuteľnosti sanovanej z verejných zdrojov
(1) Ak štát uskutoční z verejných prostriedkov sanáciu environmentálnej záťaže, ktorá sa nachádza na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom alebo správcom nie je štát (ďalej len "sanovaná nehnuteľnosť"), je vlastník sanovanej nehnuteľnosti povinný zaplatiť štátu celú náhradu finančných prostriedkov vyplývajúcu z kladného rozdielu trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti pred sanáciou a trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti po vykonaní sanácie (ďalej len "finančná náhrada"), ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Za verejné zdroje sa na účely tohto zákona považujú finančné prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu, z prostriedkov Európskej únie, z Nórskeho finančného mechanizmu a zo Švajčiarskeho finančného mechanizmu.
(3) Výška finančnej náhrady za sanovanú nehnuteľnosť sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Finančná náhrada sa znaleckým posudkom určuje súčasne ku všetkým sanovaným nehnuteľnostiam, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž, a k jednotlivým parcelám. Výška finančnej náhrady za sanovanú nehnuteľnosť nesmie presiahnuť výšku účelne vynaložených prostriedkov na vykonanie geologického prieskumu environmentálnej záťaže a sanáciu environmentálnej záťaže financovaných z verejných zdrojov.
(4) Orgánom oprávneným zabezpečiť pohľadávku štátu vyplývajúcej z finančnej náhrady podľa odseku 1 je príslušné ministerstvo. Premlčacia lehota pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady zo sanovanej nehnuteľnosti je desať rokov a začína plynúť prvým dňom nasledujúcim po dni ukončenia sanácie; za deň ukončenia sanácie sa považuje deň schválenia záverečnej správy projektu sanácie environmentálnej záťaže.
(5) Príslušné ministerstvo je povinné zabezpečiť vyhotovenie znaleckého posudku podľa odseku 3 najneskôr do šiestich mesiacov od ukončenia sanácie environmentálnej záťaže; na výber znalca sa vzťahujú predpisy o verejnom obstarávaní. Náklady na vyhotovenie znaleckého posudku podľa odseku 3 znáša príslušné ministerstvo.
(6) Príslušné ministerstvo v lehote do 15 dní odo dňa vyhotovenia znaleckého posudku podľa odseku 3 vyzve vlastníka sanovanej nehnuteľnosti, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy uhradil sumu zodpovedajúcu finančnej náhrade alebo aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy odoslal podpísaný návrh záložnej zmluvy. Súčasťou výzvy podľa predchádzajúcej vety sú odpis znaleckého posudku podľa odseku 3 a návrh záložnej zmluvy.
(7) Záložnú zmluvu podľa odseku 6 nie je možné uzavrieť s vlastníkom sanovanej nehnuteľnosti, ak výška finančnej náhrady za všetky sanované nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž, nie je vyššia ako 3 000 eur. Záložná zmluva sa uzatvára na dobu od 5 do 20 rokov; uvedená skutočnosť sa vyznačí v katastri nehnuteľností.
(8) Ak vlastník sanovanej nehnuteľnosti na základe výzvy podľa odseku 6 neuhradí sumu zodpovedajúcu finančnej náhrade za sanovanú nehnuteľnosť alebo v lehote podľa odseku 6 neuzavrie záložnú zmluvu, príslušné ministerstvo pristúpi k vymáhaniu úhrady finančnej náhrady súdnou cestou.
(9) Peňažná čiastka vyplývajúca z finančnej náhrady je príjmom Environmentálneho fondu. Peňažnú čiastku vyplývajúcu z finančnej náhrady nie je možné nahradiť nepeňažným plnením.
(10) Za deň doručenia výzvy podľa odseku 6 sa považuje okamih jej doručenia do elektronickej schránky podľa údajov elektronickej doručenky a deň doručenia do vlastných rúk alebo deň, keď bolo odopreté jej prevzatie, ak sa výzva doručuje poštou. Ak vlastník sanovanej nehnuteľnosti nie je známy alebo nie je známy jeho pobyt, výzva podľa odseku 6 sa doručuje verejnou vyhláškou na webovom sídle príslušného ministerstva a súčasne sa zverejní na úradnej tabuli a webovom sídle obce, v ktorej sa environmentálna záťaž nachádza počas 30 dní. Uplynutím 30 dní od zverejnenia vyhlášky sa výzva považuje za doručenú bez ohľadu na skutočnosť, či sa o tom vlastník sanovanej nehnuteľnosti dozvedel.
(11) V prípade väčšieho počtu vlastníkov sanovaných nehnuteľností, na ktorých sa nachádza jedna environmentálna záťaž, je možné výzvu podľa odseku 6 doručovať verejnou vyhláškou na úradnej tabuli a na webovom sídle príslušného ministerstva a súčasne na úradnej tabuli a webovom sídle obce, v ktorej sa environmentálna záťaž nachádza, po dobu 30 dní. Uplynutím 30 dní sa výzva považuje za doručenú bez ohľadu na skutočnosť, či sa o tom vlastník sanovanej nehnuteľnosti dozvedel alebo nie.
(12) Väčším počtom vlastníkov sanovaných nehnuteľností sa na účely tohto zákona rozumie najmenej 20 osôb.
(13) Postup podľa predchádzajúcich ustanovení sa neuplatní, ak by výška finančnej náhrady nepresiahla náklady na vyhotovenie znaleckého posudku na stanovenie hodnoty pozemkov."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 21a) znie:
"21a) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov."
2. V čl. I návrhu zákona sa za body 1 vkladajú nové body 2 až 4, ktoré znejú:
"2. V § 9b odsek 1 znie:
„(1) Pre zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady, ktorá presahuje u jednotlivého vlastníka sanovanej nehnuteľnosti 3 000 eur, príslušné ministerstvo rozhodne o zriadení záložného práva k sanovanej nehnuteľnosti, ak nedošlo k uzavretiu záložnej zmluvy podľa § 9a ods. 6 a nebola uhradená pohľadávka vyplývajúca z finančnej náhrady; záložné právo k sanovanej nehnuteľnosti vzniká dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zriadení záložného práva. Príslušné ministerstvo je oprávnené začať konanie o zriadení záložného práva do jedného roka odo dňa doručenia výzvy podľa § 9a ods. 6."
3. V § 9b odsek 4 znie:
„(4) Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí aj vymedzenie výšky pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady a vymedzenie predmetu záložného práva."
4. V § 9b sa vypúšťa odsek 8."
3. V čl. I bod 2 znie:
"2. Za § 19a sa vkladá § 10b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠19b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024
(1) Ak došlo do 31. decembra 2023 k náhrade finančných prostriedkov vynaložených na vykonanie sanácie environmentálnej záťaže podľa ustanovení § 9a a 9b, Environmentálny fond je povinný vrátiť do 1. júla 2024 vlastníkovi sanovanej nehnuteľnosti ním uhradené finančné prostriedky prevyšujúce kladný rozdiel trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti pred sanáciou a trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti po vykonaní sanácie určený znaleckým posudkom ("ďalej len vrátené finančné prostriedky").

(2) Na účel výpočtu výšky vrátených finančných prostriedkov vlastníkovi sanovanej nehnuteľnosti je príslušné ministerstvo povinné zabezpečiť vyhotovenie znaleckého posudku podľa odseku 1 najneskôr do 1. marca 2024. Na výber znalca sa vzťahujú predpisy o verejnom obstarávaní. Náklady za vyhotovenie znaleckého posudku znáša príslušné ministerstvo."."
Ďakujem pekne, skončila som.

Ďakujem za slovo.
Čiže máme tu v zásade zaujímavý zákon, pretože tento zákon hovorí o niečom, čo Slovensko trápi už dlhé obdobie a nie sú na to vyčlenené dostatočné prostriedky tak, aby obyvatelia s tým boli spokojní. Čiže konkrétne hovoríme teraz o environmentálnych záťažiach a tie sú aj veľkého rozsahu na rôznych miestach na Slovensku.
To, čo mňa tu trápi konkrétne pri tomto návrhu, je presne to, k čomu bol podaný tento pozmeňujúci návrh. Tam by som mal potom ešte jednu otázku, ktorú sa opýtam pani predkladateľky tohto pozmeňujúceho návrhu. Totižto v minulosti sa táto snemovňa snažila riešiť a prijala zákon, ktorý umožňuje dnes alebo, resp. by malo umožňovať toho, kto vlastní v podstate lacný pozemok alebo nehnuteľnosť, na ktorej alebo pod ktorou táto environmentálna záťaž je, a mal by umožňovať to, aby keď sa štát rozhodne investovať svoje prostriedky do odstránenia tejto záťaže, tak aby si ich potom mohol vymáhať alebo nejakým spôsobom prišiel späť k týmto prostriedkom cez mechanizmus, ktorý zaviaže vlastníka tieto prostriedky uhradiť. To, čo je nešťastné je, keď sa toto vypustí zo zákona. Ja rozumiem tomu, že je to podané na Ústavnom súde a že je potrebné vyriešiť viaceré nezrovnalosti, ale to sa naozaj chceme vrátiť do stavu, kde bude štát v podstate dávať nepriamu štátnu pomoc?
Čiže o dosť vážnejšie je to vtedy, keď sa jedná o developerov alebo privatizérov, ktorí lacno kúpili, za nič im odstránia záťaž a budú môcť za draho predať. Tá otázočka sa týka tej sumy nad tritisíc euro. Ako bola stanovená, pani navrhovateľka? Že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Naozaj nadviažem na vás, pani poslankyňa, že sa tejto téme venujete dlho. A ja, životné prostredie a ochrana životného prostredia mňa zaujíma veľmi dlho. Ja som bol dve volebné obdobia poslanec len obyčajného obecného zastupiteľstva v obci Halič, ale mal som na starosti životné prostredie a to bola čistá katastrofa. Naozaj, čo sa tam dialo, nielen to, že environmentálne záťaže boli, boli vytvárané skládkami, ktoré tam ľudia vytvárali, nielen to, že naozaj človek nezodpovedný vylieval do, do potoka veci, ktoré, ktoré tam nemali byť. Ale poukázali ste aj vy na to, že, že tento zákon nie je dobrý. Áno, nie je dobrý. A zase ja chcem, vystúpim aj v rozprave, ale chcem povedať, že tento zákon je presne o tom, že sa idú na ministerstve životného prostredia robiť kšefty. Bohatí podnikatelia, ktorí si kúpili pozemky, ktorí si kúpili závody, v ktorých sú, v ktorých sú veľmi veľké environmentálne záťaže, no tak sa dohodnú s ministrom životného prostredia a urobia si kšeftík a takýmto spôsobom sa to vyrieši.
Ja súhlasím, že by sa mal na tom podieľať štát, ale spôsob, akým to ide urobiť vládna koalícia, je zase typický pre nich. Svojm ľuďom, našim ľuďom pomôžeme upratať veci, ktoré, ktoré tam majú, no a ostatní obyvatelia nech si, nech si svoje problémy riešia, ako chcú.
Tento zákon nie je napísaný vôbec dobre. Oni sa tvária na ochranu životného prostredia, na odstraňovanie environmentálnej záťaže, ale idú si vyriešiť vlastné kšefty.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja by som sa chcela zareagovať na pani Stohlovú, kde vidieť pri jej pozmeňovacom návrhu, že sa dlho a intenzívne venuje naozajstnej ochrane životného prostredia a tej problematike rozumie do detailu. Dôkazom toho je aj tento pozmeňovací návrh a pre mňa je veľmi dôležité, že vidíme, ako aj prispieva k návrhom zákonov aj týmito pozmeňovacími návrhmi, ktoré reflektujú realitu a vedia konkrétnejšie a adresnejšie riešiť nielen problémy, ale aj v zákone skryté hrozby, s ktorými sa ľudia potýkajú.
Takže ďakujem veľmi pekne za tento pozmeňovák.

Pani poslankyni Kleinert len ďakujem a vyjadrím sa teda k tomu, čo bolo, bola otázka k môjmu pozmeňujúcemu návrhu.
Suma 3-tisíc eur bola stanovená aj po reflexii na ústavné podanie pani prezidentky voči tomu vlastne pôvodnému zneniu a bola určená tak, aby to bolo zmysluplné a proporčné.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vystúpiť v rozprave k návrhu zákona o envirozáťažiach.
Minister Taraba v prvom rade, však on to už ukázal viacerými svojimi zákonmi a rozhodnutiami, tak v prvom rade je obchodník. V tomto zákone vychádza v ústrety veľkým privatizérom a de facto tento zákon je amnestiou na platenie alebo na zaplatenie environmentálnych škôd na pozemkoch, hlavne teda veľkých vlastníkov. Ako to už povedala kolegyňa pani poslankyňa Stohlová, takým emblematickým je príklad, príklad Istrochemu, pozemky, ktoré vlastní Andrej Babiš v jednej z najlukratívnejších častí Bratislavy, kde envirozáťaže, envirozáťaže, resp. aj znečistenie je obrovské a na vyčistenie je potrebná suma okolo, myslím, že 360 mil. eur.
Čo robí minister Taraba? Tak minister Taraba v zásade navrhuje to, že na to, aby sme na Babišových pozemkoch vyčistili envirozáťaže, sa poskladáme my všetci. Také výhovorky, že však je to z eurofondov, tak to neplatia slovenskí občania, je, všetci veľmi dobre vieme, že hlúposť, lebo to sú verejné peniaze, ktoré môžu ísť do iných užitočných projektov napríklad. Takže my všetci sa poskladáme na vyčistenie týchto pozemkov a potom tam vznikne lukratívna nová štvrť, kde budú miliónové byty, na ktorých zbohatnú obrovskí developeri, vlastníci, privatizéri, ako chcete, zbohatnú druhýkrát. Čiže my všetci sa im poskladáme na to, aby sme vyčistili súkromným vlastníkom pozemky a oni ich potom lukratívne predajú. Mimochodom, však na to jediné vlastníci týchto veľkých pozemkov v okolí Bratislavy čakajú. Čakajú na to, že z vlastného vrecka my sa im vyskladáme na envirozáťaže.
Ja nehovorím o tom, že rozumiem, prečo pani prezidentka vtedy mala výhrady voči zákonu, mala výhrady najmä voči malým vlastníkom, ktorí nejakým spôsobom reštituovali malé kúsky pôdy, boli na nich envirozáťaže a teraz nemali prostriedky na to, aby ich mohli vyčistiť, hoci, hoci envirozáťaže znečisťovali vodu alebo pôdu. Ale toto sa dá vyriešiť veľmi ľahko. Dá sa to, dá sa to vyriešiť férovo a spravodlivo a dá sa to vyriešiť nie tak, že my všetci sa budeme skladať na to, aby sme zvýšili hodnotu pozemkov, ktoré patria veľkým developerom.
Ako hovorím, pán minister Taraba je obchodník, však je to podnikateľ, vieme, s kým všetkým podnikal, dokonca aj s pozemkami, čiže uvedomuje si tie veľké problémy, ktoré trápia vlastníkov pozemkov, ktorí, žiaľ, na tom majú tú environmentálnu záťaž, ale nemôžu ich speňažiť a draho predať, a tak chce nájsť nejakú cestu, aby, aby sme im my všetci z peňazí daňových poplatníkov pomohli.
Teraz sa vrátim celkovo k envirozáťažiam. Na Slovensku je približne dvetisíc pravdepodobných alebo potvrdených environmentálnych záťaží a tie náklady na ich vyčistenie sú dve miliardy eur. V operačnom programe Slovensko sme na to vyčlenili 240 miliónov eur a takisto peniaze boli na to vyčlenené aj v predchádzajúcom, v predchádzajúcom období, ale najväčším problémom pri envirozáťažiach to nie je, nie sú len peniaze. Najväčším problémom pri envirozáťažiach, a hovorí to aj Najvyšší kontrolný úrad, je hlavne byrokracia. Je, sú to nejasné kompetencie, pretože za určenie, určenie vlastníka alebo povinnej osoby sú zodpovedné okresné úrady, ktoré však nespadajú pod ministerstvo životného prostredia, ale spadajú pod ministerstvo vnútra. A ďalším problémom, veľkým problémom je aj komplikovanosť procedúr verejného obstarávania. To znamená, že ak by minister Taraba mal skutočný záujem na tom, aby tu na Slovensku sme mali rýchlejšie, lepšie sme sa dokázali vysporiadavať s envirozáťažami, ktoré sú zväčša pozostatkom komunizmu, ale nielen, tak by v prvom rade riešil tieto byrokratické obštrukcie, ktoré historicky tu na Slovensku máme a ktoré prekážajú tomu, aby sa envirozáťaže rýchlo odstraňovali. Ani jednu z týchto vecí nerieši, namiesto toho, ešte raz opakujem, robí len to, že my všetci sa budeme skladať veľkým vlastníkom na to, aby oni si mohli zvýšiť hodnotu svojich pozemkov.
Ja mám, povedala to už aj pani kolegyňa Stohlová, beží konanie na Ústavnom súde, čaká sa na, na rozhodnutie Ústavného súdu, či súčasný mechanizmus je súladný s ústavou, a preto ja budem mať procedurálny návrh, v ktorom navrhujem, aby sa zákon stiahol a aby sa počkalo so zákonom až na rozhodnutie Ústavného súdu. Procedurál dám aj pánovi predsedajúcemu.
Zároveň tu chcem ešte podotknúť to, že dôležitým, dôležitým, dôležitou inštitúciou pri odstraňovaní a kontrole environmentálnych záťaží je aj Slovenská inšpekcia životného prostredia. Čo urobí minister Taraba ako prvú vec? Tak vyhráža sa šéfovi inšpekcie životného prostredia, šikanuje ho, zakazuje mu prijímať personálne zmeny, hoci Slovenská inšpekcia životného prostredia je dlhodobo poddimenzovaná, na facebooku o ňom dehonestujúco píše dehonestujúce správy, takže napokon riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia sám rezignoval, aby som to povedala jeho slovami, pretože považuje súčasné vedenie ministerstva za neodborné. Čiže na jednej strane nám minister Taraba tu v pléne hovorí, ako chce odstraňovať envirozáťaže, na druhej strane reálne a v praxi robí všetko pre to, aby sa tie envirozáťaže, hlavne teda tých, hlavne teda tie malé envirozáťaže aby sa nedali odstrániť, pretože neodstraňuje žiadnu z byrokratických prekážok, ktorú, ktorá tomu bráni.
Na záver mi dovoľte povedať už len to, že aj na výbore, parlamentnom výbore pre životné prostredie chceme, aby envirorezort pravidelne robil odpočet o stave riešenia najrizikovejších lokalít, aby na každom enviromen... výbore pre životné prostredie aby minister informoval, čo sa urobilo, ako to napreduje a ktoré sú najrizikovejšie. Tie, ktoré sú najrizikovejšie, tam by mala byť vyhlásená mimoriadna situácia a mal by dávať na každom výbore pre životné prostredie odpočet práce v odstraňovaní envirozáťaží.
Ďakujem vám veľmi pekne, toľko k tomuto problému. My považujeme odstraňovanie environmentálnych záťaží za mimoriadne dôležité, preto aj v Operačnom programe Slovensko sme práve na túto problematiku vyčlenili viac peňazí, ako tomu bolo v predchádzajúcom období, čiže peniaze, peniaze na riešenie envirozáťaží sú, ale na to je potrebná aj súčinnosť ministerstva, aby skutočne prijalo také opatrenia, ktoré tento celý proces, ktorý, priznávam, je náročný, ale ktorý ho bude, budú uľahčovať a nebude vychádzať v ústrety len vybraným majiteľom pozemkov.
Ďakujem vám veľmi pekne.

No, ďakujem veľmi pekne.
Veľmi, veľmi pozorne si to, veľmi presne si to vysvetlila, že naozaj veľmi veľkí, bohatí majitelia pozemkov, ako je pán Babiš, potrebujú urobiť kšeft. A pán Taraba je človek, ktorý veľmi dobre vie, ako sa kšeftuje, keď si dáte meno Taraba do Googlu, pozriete si, s kým spolupracoval, takže toto je tá vec, ktorú, darmo tu kývajú niektorí poslanci hlavou, je to tak, žiaľbohu, je to tak, ono celý tento zákon, ako som už spomínal, je o tom celom, že urobiť biznis, biznis pre "našich ľudí". Odišiel odborník z vedenia, z vedenia ministerstva preto, lebo tam prišlo neodborné vedenie. A to sa deje všade, to je v celom, v každom jednom rezorte, v každom jednom rezorte, tam dostávame, ministerku máme hoaxerku, ministra ďalšieho máme človeka, ktorý kšeftoval s pozemkami v Prievidzi, a toto tu je, toto tu sa deje.
A skrývajú sa tu za, skrývajú sa tu za odstránenie environmentálnych záťaží. No jednoducho pomenujme veci tak, ako sa majú pomenovať. Ide o odstránenie záťaže bohatým, naozaj bohatým ľuďom. Veď ste počuli dobre, Babišovi... (Rečník sa otočil k inému poslancovi.) Koľko miliónov? (Reakcia poslanca.) Tristošesťdesiat miliónov treba na odstránenie, odstránenie z jeho pozemkov. Kto to zaplatí? Slovensko. Kto to zaplatí? Obyčajní ľudia. A Babiš a Taraba budú z čoho mať, mať čo z toho?

Ďakujem pekne.
Tieto veci, ktoré boli spomenuté pani Remišovou a hlavne tieto konkrétne prípady, ktoré sú spomínané, podľa mňa mali byť riešené v privatizačnej zmluve, keď sa robili zmluvy o odpredaji takýchto pozemkov, kde boli tie, nazvem to, štátne environmentálne záťaže, a tým pádom by sme boli za vodou. Ale tie zmluvy sme nerobili ani my, ale ani vy, takže ťažko už teraz plakať nad rozliatym mliekom, až to tam teda upravené nebolo.
Tento zákon môže mnohým pomôcť, ale dá sa vykladať aj takto, ale vaše tvrdenia sú pravdepodobne len taký nástrel, ktorý môže mať na míle od pravdy, ale dá sa to takto politicky využívať.
Ale existujú aj iné veci. Sú vlastníci pôd, malí súkromne hospodáriaci roľníci alebo malé družstvá, ktorí si vzali späť pôdu. Na týchto pôdach, parcelách boli niekedy v minulosti, a to hovorím konkrétne veci, skládky stovák aj tisícov ton umelých hnojív a tie tam vlastne sčasti zostali a pomaly kontaminujú spodné vody. Naozaj si myslíme, že toto má likvidovať terajší vlastník? Ten drobný vlastník pôdy? Nespamätal by sa z toho.
Takže áno, toto čo hovoríte, možnože existuje jedna malá vec, ktorá by sa dala takto vypichnúť, ale ste povedali, tých environmentálnych záťaží je na tisíce, a tým ostatným to pomôcť môže.
Ďakujem.