6. schôdza

Ďakujem za slovo. Taktiež ďakujem za príhovor kolegovi Kiššovi, veľmi dobre si povedal a ukázal, znova si zopakoval ten obrovský ekonomický dopad, ktoré tu bude mať.
Predtým kolega Lackovič hovoril o tom, ako to priamo zasiahne bežných ľudí, a ty si rovno pekne ukázal a povedal, že to dokáže ohroziť okrem toho, čo tu aj všetci na to upozorňujeme, peniaze z eurofondov, ale už aj priamo obrovské ekonomické škody, ktoré sa môžu šplhať do výšok stámiliónov. A to tu znova nehovoríme o tom, čo vždy, že keď sa to schváli, aký to bude mať veľký dopad na aj podnikateľov, ale hlavne aj na odliv našej kvalitnej, kreatívnej pracovnej sily a na našich mladých.
Takže díky moc, že si to znova takto zhrnul, pretože, ako sa to častokrát opakuje, treba to tu neustále znova a znova opakovať, argumentovať, pretože zásah tejto novely je taký bezprecedentný na všetkých možných úrovniach spravodlivosti, ekonomiky, našich občanov a mladých, že toto treba neustále opakovať.
Takže ďakujem, že si znova vystúpil aj o takomto čase, a ďakujem aj dopredu všetkým ďalším, ktorí vystúpia aj počas celej noci.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, hovoril k návrhu na skrátené legislatívne konanie. Ja by som si dovolil znova pripomenúť to, že takto sa to nerobí, že ten čas na zaobchádzanie s takými inštitúciami, ako je napríklad Úrad špeciálnej prokuratúry, tak má vyzerať inak.
Tak to vyzeralo v roku 2002, keď bol zámer zriadiť ho, 11. decembra dala vláda úlohu ministerstvu spravodlivosti, že do 31. 3. 2003 má pripraviť zákon. V roku 2003 ministerstvo to splnilo už 25. februára, teda s mesačným predstihom malo pripravený zákon, predložilo ho do MPK, 14. marca bol koniec MPK a potom nasledovalo, nasledovalo pripomienkové konanie, rozporové konanie. O vyše dva mesiace, 28. mája ho schválila vláda na svojom zasadnutí a o dva dni ho doručila do Národnej rady Slovenskej republiky. Tam mali poslanci čas si to naštudovať a viac ako o mesiac, 2. júla bol prerokovaný a odhlasovaný v prvom čítaní. Po letnej prestávke, keď bol znova čas, kto chcel si mohol študovať, tak od 27. augusta do 8. septembra 2003 zasadali výbory k tejto téme a potom až 21. októbra bola v druhom a treťom čítaní schválená táto novela, 25. 11. 2003 bola schválená, teda bola uverejnená v Zbierke zákonov a až od 1. septembra 2004 začala reálne pôsobiť, takmer dva roky.
Vy, keby sme vám to dovolili, by ste to chceli sfúknuť za pár dní, ešte pred Vianocami. Nie, takto sa to nerobí, bolo by lepšie keby ste to zastavili a dali do normálneho riadneho procesu, ako keď vznikal Úrad špeciálnej prokuratúry, bolo by to najlepšie pre všetkých.

Pani poslankyňa Stohlová. (Vyslovené: „Stólová“.)

Stohlová. (Vyslovené: „Štólová“.) Ďakujem. Ďakujem ti, Števo, za to, čo si spomenul vo svojom príspevku, teda že si pripomenul, že rokovací poriadok tejto koalícii nič nehovorí. Tak ako ho porušili v rámci rokovania o štátnom rozpočte ešte pred Vianocami, tak ho dnes napríklad porušil aj minister vnútra, keď si musel odfotiť kávičku počas rokovania, a využiť a... svoj pobyt v Národnej rade nie na to, aby sa zapojil do debaty, ale využil to ako príležitosť uraziť mojich kolegov a kolegyne v parlamente, s ktorými sa tu vr... vytrvalo snažíme, nedá sa to nazvať nijako inak ako brániť právny štát. A ani takýto lacný ťah ako nočné rokovanie nás nezastaví v tejto snahe. Naďalej platí, že využijeme všetky legitímne nástroje na obranu spravodlivosti, a tak ako doteraz to budeme robiť vecne a konštruktívne.
Ministrovi Šutajovi Eštokovi, ale aj ostatným členom a členkám vlády či koalície by som odporúčala, aby namiesto fotenia kávičiek, klamstiev alebo zavádzania radšej počúvali. Som stopercentne presvedčená, že by ich to obohatilo ako odborne, tak aj charakterovo.
A teda ďakujem každý deň za to, s akými ľuďmi môžem zdieľať poslanecké lavice, a nemyslím tým ministra vnútra. (Potlesk.)

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem pekne. Rozmýšľam, čo povedať (reakcia z pléna), aby som urobil zadosť rokovaciemu poriadku. Podľa mňa je to slabé, také úbohé je to.
Tí francúzski socialisti, ich zvyknú niektorých volať, že kaviároví socialisti. Ale oni majú v sebe taký šarm, takú noblesu, tak sa, viete, tak plávajú, keď vojdú do miestnosti. To sú ľudia, ktorí majú načítané, ľudia, ktorí niečo videli, niekde boli, niečo zažili, niečo dokázali, niečo urobili. A môžte si o nich myslieť, že teda takí kaviároví, ale niečo, niečo to majú do seba.
A ten karpatský socializmus mi príde hrozne úbohý. Proste taký slabý, tak slabý, nechutne slabý, že nás tu nechajú celú noc, a myslia si, že jak s nami, jak s nami vybabrali. Ale sme vám dali. To proste mi príde také úbohé, tak hrozne nízke, tak slabé, tak detinské, tak neviem, ešte jak to zaprihláskovať. No, nech sa páči, teda odhlasovali ste si to, máte to, hej, tak budeme do tej noci rokovať.
Viete, keby sme tu čítali telefónny zoznam, nepoviem. Nečítame telefónny zoznam. Prosím vás, po tejto debate, čo tu dneska alebo tieto dni, týždne prebieha, si kľudne pri úrovni slovenského školstva môžte ísť od Burdu pýtať titul právnika (smiech v sále), to naozaj potom (povedané so smiechom), ono sú to fakt vecné príspevky, ktoré človek sa... získava obraz o tom, veci, ktoré, áno, dobiehame to, čo bolo zameškané.
Ten karpatský socializmus sem prišiel, naplával do miestnosti s ťažkými botami a zvalcoval to hlasovaním – bez noblesy, bez šarmu, bez ničoho, úboho, slabo, nevzdelane, úbožiacky, ako sa len dá. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Mesterová.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Aj za slovo, aj za to, čo ste predviedol pred chvíľou. No... (Reakcia z pléna.) To, dostanem sa k tomu. To, čo tu, to, čo tu, áno, k predrečníkovi, to, čo aj pán predrečník vo svojom príspevku opäť pripomenul, a to, čo tu vlastne aj tri týždne vytýkame tomuto návrhu a skrátenému legislatívnemu konaniu, a teda že v dôvodovej správe predkladateľ, ktorým je vláda, zavádza a klame, potvrdzuje aj proces nielen obsah rozpravy, pretože aj predsedajúci, súčasný predseda Národnej rady tiež klame, keď pár dní dozadu povedal, že neschvália celonočné rokovanie, že budeme pokračovať v normálnom čase, aby táto debata mohla dôstojne skončiť a o pár dní už vidíme výsledok, ako, akú, akú váhu má slovo predsedajúceho. Tak to len tam potvrdzuje ten proces, že ten proces potvrdzuje ten obsah, a teda že klamete, až sa hory zelenajú, teda no.
A čo k tomu, čo k tomu dodať? Schválili ste ti, schválite si aj skrátené legislatívne konanie. Po tejto rozprave už nebudete môcť povedať, že ste nevedeli, o čom hlasujete, tak snáď budete potom po kanáloch chodiť, keď už tie následky nastanú, lebo neviem, čo iné vám ostane.
Ďakujem. (Potlesk.)

Predtým, ako vám dám slovo, pán poslanec, ste si istý, že vy ste si stlačili faktickú, áno? Boli ste vtedy v sále, keď ste si stlačili? Pán poslanec Pročko, že idete vystúpiť vo faktickej, boli v tom danom momente v sále, áno? Lebo... (Reakcia z pléna.) Ja sa len pre istotu pýtam, kým vám odovzdám slovo, lebo tam prihlásený aj pán poslanec Pollák, tiež som mal naňho túto istú otázku, ale už sa tam zrazu neobjavil. (Reakcia z pléna.) Tak že či vy ste tu boli, lebo bol ma upozorniť jeden pán poslanec, že mal podozrenie, že ste v sále neboli a že to možno za vás spravil niektorý pán poslanec. Tak len pre istotu, či ste tu boli. (Reakcia z pléna.) Skúste ma prosím oslovovať normálne, pre mňa ste stále pán poslanec Pročko, tak by som poprosil aj od vás nejakú minimálnu mieru kultúry, a nie sa tam aj s kolegami rehotať ako, ako blázniví. (Ruch v sále.) Aj toto by ste mohli, pán Hlina, dakedy pokomentovať, keď už vám ide o tú kultúru.
Udeľte slovo pánovi poslancovi Pročkovi, aby mi mohol povedať, či bol v sále, keď sa prihlásil, alebo nebol v sále, keď sa prihlásil.