6. schôdza

Ďakujem pekne všetkým kolegom, kolegyniam za vaše postrehy vo faktických poznámkach. Chcel by som povedať ešte dve veci.
Prvá smerom ku našim koaličným kolegom. Kolegom, nie kolegyniam, je ich tam menej, v tejto chvíli žiadna. Ale ja mám teda osobne aj, aj nejaké výhrady voči spôsobu práce pána, pána Pročka napríklad, kolegu z opozície, ale... a o... o tom, o tom sa s ním môžem rozprávať, ale aspoň chodí do roboty. Vás tu vidíme jedine na hlasovanie a niektorých z vás ešte stále nepoznám, pretože aj na tom hlasovaní sa len tak mihnete a človek si to ani nevšimne, nestihne poriadne, poriadne všimnúť. Tak aspoň nevykrikujte po nás, ktorí si, ktorí si tuná robíme svoju prácu, to by som veľmi, veľmi ocenil.
A druhú vec, čo chcem povedať, je voči dvom z troch najvyšších ústavných činiteľov.
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini Peter, predseda NR SR
Reagujte na faktické poznámky, ktoré vám venovali kolegovia, nie to, čo vy máte práve teraz na mysli a nestihli ste za rokovacím pultom hovoriť, dobre? Čiže iba to, čo vám kolegovia hovorili, tak to naspäť im k tomu môžte niečo povedať, či s tým súhlasíte, nesúhlasíte. Prosím, dodržujte rokovací poriadok.

Kišš Štefran, poslanec NR SR
Ste mi mohli zastaviť čas, ale v pohode, to, to tu nie je podstatné. Je to reakcia na iné, iné faktické poznámky, pán predseda Pellegrini, pretože moji kolegovia a kolegyne spomínali vás, ktorý ste boli dnes v Osvienčime, a z médií som sa dozvedel, že to bol pre vás hlboký zážitok, keďže ste videli tú, tú hrôzu v koncentračnom tábore.
A tiež som včera teda si vypočul z úst pána premiéra, že podľa neho v Kyjeve nie je žiadna vojna. A teda po tom všetkom, aj tom, čo spomínali kolegovia, dnes ste nám tuná naordinovali celonočné rokovanie. Tak ja to ne... už nemám čas ďalej komentovať, ale, ale je mi z toho veľmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Krátky. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie.
Ďalší v rozprave pán poslanec Truban.
A, pán poslanec Kišš, je tu pani poslankyňa Laššáková, cítila sa dotknutá vašimi slovami, že tu nie je žiadna dáma v sále zo strany opozície. (Reakcie z pléna.) Mávala, mávala, ale ste si ju nevšimli.
Pán poslanec.

Vidím, že tu už je zábavka takto večer. Ja som rozmýšľal, že čo povedať, aby som neurazil, ako... (povedané so smiechom) svoje príhovory začína jeden klasik z tohto parlamentu. Nebudem ho menovať, snáď sa spozná. A... a potom som rozmýšľal, že čo povedať, aby som sa neopakoval, lebo ja som, sa tak považujem za takého praktického človeka, ktorý chápe, že o veciach sa treba porozprávať. Treba si ich premyslieť, prediskutovať, ale potom hlavne treba konať. Veľakrát to, čo ľudia rozprávajú, potom nedokážu, nedokážu urobiť.
Potom keď som aj pozeral túto rozpravu, veľakrát sa vo mne tak lámalo, sa musím úprimne priznať, som videl, že sa tu niečo niekoľkokrát opakuje, a rozmýšľal som nad tým, či to má zmysel, neustále opakovať aj tie isté veci, tie isté argumenty, ale keď už sa to posúvalo tretí týždeň, tak som vlastne vtedy začal vidieť, že naozaj to má zmysel, pretože ako sa hovorí, že opakovanie je matka múdrosti, a tie argumenty možno, ktoré sa na začiatku zdali k tomu, keď niekto povedal napríklad, že sadzby sú zlé, premlčacie doby sú zlé, zrušenie ÚŠP je zlé, tak možno po tých prvých pár príhovoroch to tak nerezonovalo, ale keď to tak človek počuje zo všetkých možných strán, zľava, sprava, taký argument, taký argument, tak vtedy si začneme uvedomovať reálne, že aká zlá je táto novela a čo spraví, čo môže spraviť s touto našou krajinou.
Potom som rozmýšľal, či ešte môžu zaznieť nejaké nové argumenty po týchto troch týždňov, naozaj či nemá zmysel to aj useknúť, že načo to tu točiť stále dookola, aj keď si to stále nepamätáme. A skúšal som prísť na niečo, čo som tu ešte nepočul alebo niečo, čo mňa priamo zaujalo na tejto novele alebo nejaký iný argument proti tomu. A neviem, či to tu už niekto nespomínal, musím sa priznať tiež, že nebol som tu sto percent času, ale keď som tu bol, tak sa mi nezdalo, že sa o tom hovorilo. A to je v ekonómií alebo pri investovaní, možno poznáte taký termín, že ušlá príležitosť.
Vždy keď niekde investujete alebo dávate svoje peniaze, tak jednak hodnotíte tú samotnú investíciu, čo vám môže vrátiť, ale potom rozmýšľate, kde inde ste mohli dať tie peniaze, čo iné to mohlo zarobiť. A musíte do tých svojich nákladov, do tej investície, ktorú idete urobiť, v zásade započítať aspoň mentálne aj to, že kde ste to mohli dať a čo iné z toho mohlo byť.
Ja som nad týmto vlastne tak rozmýšľal, nad takou ušlou príležitosťou toho, že ako by to vlastne mohlo byť, keby táto novela sa robila poriadne, že keby naozaj išlo poriadne pripomienkovacie konanie, keby sa tu pol roka o tomto celom bavili všetci odborníci, opozícia s koalíciou, skúsme sa tak zasnívať trošku, že naozaj tí zákonodarci alebo vládni politici by chceli fakt že dobre pre ľudí, a nie pre seba, že by to robili naozaj poctivo, ako sa má, ako sme aj my častokrát hovorili, že by po pol roku, možno aj po roku, viem, že zmena Trestného zákona, toto všetko sa tu aj dlhé roky už debatovalo, že by sa to prediskutovalo. Bol by naozaj že veľmi, veľmi kvalitný návrh niekde na tom konci, že by sme tu mali návrh, ktorý by reálne aj odsúdil a spravodlivo potrestal ľudí, ktorí robili zle, ktorí kradli, čo by vo výsledku znamenalo, keby bola naozaj dobrá tá novela, že by tu bolo menej zlodejov, že by tu bola naozaj že menšia korupcia. Zrazu by sa naša krajina začala zlepšovať, že naozaj by aj táto novela priniesla to, čo sľubuje filozoficky, že ľudia by sa nezatvárali do väzenia na dlho, ale naozaj by sa naprávali aj inými trestami. Ľudia, ktorí aj niekedy vo svojom živote sa možno pomýlili, tak by dostali naozaj jednoduchší a ľahší trest, uvedomili by si to, bolo by možno menej ľudí vo väzniciach, bola by tu naozaj oveľa lepšia atmosféra v spoločnosti.
A potom si predstavme, že by to malo aj ten pozitívny dopad ekonomický, ktorý my teraz kritizujeme, že to má presne opačný. Nechcem tu hovoriť, že zrazu by nám z Európskej únie poslali viac eurofondov (povedané so smiechom) vďaka takejto dobrej novele, ale že naozaj by sa tu podnikateľom lepšie žilo, že by tu dokonca prichádzali aj vďaka tomu iné investície, oveľa viac zo zahraničia, že by sa tu cítili naozaj bezpečne s tými ich investíciami.
A znova, to dôležité, čo my teraz hovoríme, že odíde a bude odchádzať z tejto krajiny, nielen kapitál peňažný, ale aj kapitál ľudský, ten najdôležitejší, že aj vďaka takejto novele možno zopár menej ľudí by si povedalo, že v tejto krajine nestojí za to žiť, že by neodišli. Naopak, by si možno niektorí povedali, že, waw, super, máme krajinu fakt skutočne, nielen domnelo a klamlivo hovorené, ale naozajstnú, kde je najmodernejší spravodlivý systém, kde naozaj spravodlivosť fakt že super funguje, kde sa môžeme rozvíjať, kde viem, že prídu ďalší investori, prídu ďalší moji kamaráti, že to Slovensko vieme naozaj niekam posunúť.
A keď som nad týmto celým rozmýšľal, že vlastne tá samotná novela je taká strašne zlá, a tak veľmi veľa argumentov tu už proti nej padlo, že čo všetko sa s tým stane, keď toto prejde, a môžme si povedať, že ono to asi teda prejde, tak potom keď som nad tým rozmýšľal, že to je jedna vec, ale že ako by to fakt že mohlo byť, keby ná... neprešla... keby prešla, v dobrom, a nehovorím iba s našimi pripomienky... pripomienkami, ale naozaj v dobrom, v dobrej debate, konštruktívnej, vysnenej, ktorá v politike nikdy nebude, ale že keby to tak bolo, ako by sa dokázalo Slovensko posunúť dopredu.
A potom mi to prišlo o to, o to viac ľúto, ale ja som podnikateľ aj vytrvalostný športovec a viem, že na veci sa treba pozerať z dlhodobého hľadiska. A neni každým dňom koniec, vždy keď sa niečo nepodarí, alebo keď je nejaká kríza, tak sa dá napraviť a ten, čo sa na to pozerá z dlhodobého pohľadu, ktorý vytrvá, potom má pravdu a potom sa veci zlepšia. Takže mne, potom som dostal normálne znova takú nádej, že aj keď toto prejde, čo asi prejde, narobí to obrovské škody, o tom niet pochýb, ale stále sa to bude dať napraviť, a verím, že to aj potom napravíme, že všetci, čo sme tu, čo sme tu aj vystupovali budeme aj napriek tomu ďalej bojovať o to, aby sa to potom napravilo, a potom aby sme tu mali naozaj vysnívanú krajinu, ktorú ja vnímam, nieže ja poviem o nej, že je vysnívaná, ale že ľudia, občania z nej nebudú utekať, ale, naopak, budú sa vracať.
A s tým súvisí a podľa mňa to podporuje ten argument, ktorý sme tu mali, keď sa tu spomínal Wittgenstein, ktorý, ako som aj ja vtedy hovoril, že sa mu stala taká vec, že v celom svojom živote sa rozhodol hovoriť iba a len pravdu a urobilo mu to veľké problémy v rodine. A terajší vládni alebo koaliční poslanci sa rozhodli iba klamať, takmer v každom, vo všetkom, čo robia, že tá pravda nakoniec zvíťazí, a nakoniec niekedy tu budeme mať veľmi dobrú, kvalitnú reformu aj trestného práva, takú, na ktorú bude tento parlament hrdý a na ktorú ľudia, teraz to možno aj trošku preženiem, ale nie... na kto... proti ktorej nebudú ľudia že chodiť protestovať, ale ktorý, ktorú reálne tí občania budú chváliť. Nehovorím, že prídu desaťtisíce na námestie za to, že sa tu schváli nejaký zákon, ale verím tomu, že sa dožijeme doby, kedy poslanci budú pracovať tak kvalitne, že ľudia to aj priamo uvidia, ocenia... a ocenia to priamo aj na uliciach.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, na vaše vystúpenie 11 faktických.
Ako prvý pán poslanec Lackovič.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán kolega Truban začal tým, že je niekedy žiaduce menej rozprávať a viac konať. Len problém je, že keď koná táto vládna koalícia, tak krajina trpí a ľudia plačú a neviem, že či to bude úplne žiaduce, aby konali. Niekedy možno by bolo najlepšie, keby naozaj že nerobili nič, vtedy by aspoň nič nepokazili.
A dotkol ste sa potom tých trestných sadzieb v rámci toho skráteného legislatívneho konania. Už sa čo-to obnažuje a odhaľuje, že asi ako to bude vyzerať, a tam, ja si neviem pomôcť, ale ten jeden príklad alebo jeden prípad je taký, ktorý až do očí bije a taký do očí bijúci. Ja ho znovu zopakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, teda nechcem vás priamo oslovovať, je škoda teda, že kolega Truban to nepovedal vo faktickej, takže isto tam zabudol dodať to, čo teraz poviem ja. Je tam taká vec, že za vlámanie, ktoré skončí usmrtením, to znamená, že teda ten človek, ktorému patril dom alebo byt, normálne zahynie, je usmrtený, tak vlámanie s usmrtením, pokiaľ sa stane, tak ten páchateľ dostane päť rokov domáceho väzenia, že takto, takto sa to môže skončiť. A to sú naozaj že do očí bijúce príklady, ktoré absolútne veľmi asymetricky vykladajú celé to, čo sa môže udiať, a nemyslím si, že to skončí dobre, lebo toto je jeden príklad z mnohých, že vlámanie s usmrtením, a veľa budeme o tom hovoriť potom aj v prvom, druhom čítaní, preboha, nesmie skončiť že päťročným domácim väzením, ak sme sa ešte úplne nezbláznili.
Ďakujem.

Pán poslanec Pročko... teda pán poslanec Krajčí ako prvý najprv.
Nech sa páči.

Áno, ďakujem za slovo, pán predseda. No, ďakujem pekne za toto vystúpenie, pán poslanec Truban. Áno, presne tak by to malo vyzerať a všetci by sme sa tomu potešili, keby sa tento zákon pripravoval v tom duchu, ako si povedal, že, že by sa viac v našej krajine oplatilo žiť, investovať, vymožiteľnosť práva by bola väčšia. No len toto je, žiaľ, a teraz si to aj odhalil, to len, len zámienka tohto skráteného legislatívneho procesu, pretože také niečo sa nedá robiť cez skrátený legislatívny proces, najmä keď len teraz prišli k moci.
A takisto aj tie argumenty v restoratívnej justícii vyznievajú veľmi falošne, pretože ten systém je absolútne nepripravený na náhradné tresty zamerané na, tá, tá restoratívna justícia má byť zameraná na obeť a jej potreby, nápravu jej škôd. Z dňa na deň sa majú presúvať veci z Úradu špeciálnej prokuratúry, to je úplne jasne falošný argument, ktorý používajú len preto, aby prekryli pravý motív, prečo to tu teraz v skrátenom legislatívnom konaní riešime, a, žiaľ, nič iné nám nezostáva, len, len dúfať, že ten tlak verejnosti bude pokračovať, že neprestane. Treba naozaj poďakovať verejnosti, ktorá si uvedomuje, že čo sa tu teraz deje, to znásilnenie spravodlivosti, ktoré sa tu ide teraz týmto zákonom spáchať, a, samozrejme, áno, musíme byť vďační za to, že, že Európska únia nezostala chladná a sleduje tento proces, ako aj Európsky parlament, a upozorňuje, čo sa v našej krajine ide diať a čo nám hrozí, čo nám reálne hrozí.
A ja si myslím, že možno si to aj uvedomujú, ale, žiaľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Pročko.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Truban, naozaj ste to zhodnotili tak, ako sa to má zhodnotiť má zhodnotiť, perfektne, stručne, a poznám jedného, ktorý rozprával v televízii, že my si tu len ďakujeme, ďakujeme, tak ja chcem poďakovať Suskovi, ktorý predložil tento paškvil, túto odpornú vec a takto odkryl nahotu, zločincov SMEROHLAS-u a SNS. Naozaj takýmto spôsobom ukázal, ako táto vládna koalícia bude riadiť tento štát. Tento štát budú riadiť spôsobom, že skráteným legislatívnym konaním Susko dá milosť na príkaz Fica, Pellegrini im to odobrí, no a takýmto spôsobom vlastne Slováci, obyčajní Slováci budú môcť zatlieskať, pretože máme tu skvelého kandidáta na prezidenta, ktorý keď sa vráti z Osvienčimu, tak hneď používa tie gestapácke metódy.
Máme tu Roberta Fica, ktorý prikáže svojim 79 paholkom: „Paholci, neopovážte sa hlasovať inak, nebudete dostávať milióny, nebudete kše... kšeftovať!“
No a, samozrejme, je tu skupina pisateľov zákona o... (povedané so smiechom) znížení trestných činov. Títo pisatelia sú všeho-všudy všetci obvinení a títo obvinení to napísali veľmi dobrým spôsobom. Veľmi dobrým spôsobom - pre nich. Ale obyčajný Slovák ten naozaj bude trpieť. Ale im je to jedno.
Myslíte si, že Pellegrinimu záleží na obyčajných ľuďoch? Myslíte si, že tomuto klamárovi, ktorý vystúpi v septembri a povie, že on nebude kandidovať na prezidenta, a pozrite, teraz kandiduje, že mu záleží na ľuďoch? Figu borovú.

Pani poslankyňa Mesterová.