6. schôdza

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Alojz Hlina.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Ja som v tom, som sa trochu rozbehol a som zabudol jednu vec povedať dôležitú.
Som zachytil v tlači, že pán Pellegrini sľuboval v Bruseli, že bude nejaký emisár od budúceho týždňa, ktorý bude všetko vysvetľovať a bude pripravený odpovedať na akékoľvek otázky. A mňa tak napadlo, že či by sa nedalo, že by tam boli trebárs dvaja, hej, a že niekto z opozície, že či by nebol tak veľkorysý. Viete, že ono je vždycky dobré mať dva názory, hej, jak je jeden názor, tak aj druhý, neviem, kto bude ten emisár, neviem, kto si zoberie na seba ten údel, že to tam pôjde vysvetľovať, som zvedavý.
Ale fakt len ako v dobrom to teraz dávam ako návrh, že či by sme neskúsili tak urobiť, že ak je teda problém, vieme, že je nejaký problém, dlho o ňom rozprávame, sporíme sa, teda my sa sporíme, vy ste ticho, ale že, že či teda do toho Bruselu by sme... možno nejaký seminár tam spraviť. Viete, že tam si prenajať nejakú miestnosť, a koho by to zaujímalo, že, že kľudne od vás dvaja, od nás dvaja, myslím, že nájdeme niekoho, kto má takú angličtinu, verím, že aj u vás nájdete niekoho, kto má takú angličtinu, hej, a že by sme, viete, že predstavili pohľad jednej strany a pohľad druhej strany, a pred nami by sedeli aj tí poslanci, ktorí zahlasovali za tú rezolúciu a dajme aj tí, čo nie, a nechali by sme ich to vnímať, hej, že ako by oni to pociťovali.
Podľa mi to príde ako celkom dobrý nápad a vlastne ja som ho vyskladal na tej vašej idei, hej, lebo tá idea bola vlastne od pána Pellegriniho, že pošleme emisára. Čiže dovolím si ho len tak rozšíriť, že či teda by sme nemohli dvoch. Ak by bol problém s peniazmi, tak myslím, že sa poskladáme (povedané so smiechom), hej, že... (povedané so smiechom), že to by nebol až taký problém. Ale pre dobro tej veci, to znamená, že predstaviť aj jeden pohľad aj druhý pohľad na ten istý problém, že možno by to stálo za to, neviem, či som to povedal niekomu, kto to počúva.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ako ďalší sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Zora Jaurová, ktorá nie prítomná, a prepadáva jej vystúpenie, takže nasleduje pán poslanec Martin Dubéci.
Nech sa páči máte slovo.

Dobrý večer, kolegovia, neviem, ako to pre mňa, na mňa vždy tak vychádza, že hovorím v noci a večer, takže tak to vyšlo.
Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, no, je mi ľúto, že musím vystupovať po pánovi poslancovi Hlinovi, lebo jeho prejav už staval chorých a malomocných na nohy (povedané so smiechom), som si myslel už, že už naberá biblické rozmery, takže ešte raz mu zatlieskajte kľudne, ktorí chcete. (Potlesk.) Ďakujeme, len tak ďalej.
No, a najprv ma, teda priznám sa, že vzbudil vo mne energiu, a teda vyskúšali sme ten energický mód od pána Hlinu, ale ja budem melancholický a smutný. Mal som taký ten drop, čo niekedy býva, že tá veľká radosť a potom je ten veľký pád, lebo, kolegovia, kolegyne, mne to už je normálne smutné, smutno z toho, že kde sme my došli. Neuveríte a podľa mňa musí byť smutno aj vám, že je 12. deň, ktorý rokujeme o tomto bode, je šiesta schôdza, reálne, čo to je, prvá normálna schôdza, ktorú máme, a hneď sme sa zasekli v tomto bode do takej... akože absurdného momentu, v ktorom sa tu nachádzame. A verte mi, akože minimálne keď to môžem povedať ako za náš poslanecký klub, nás to akože naozaj neteší. My si naozaj nemyslíme, že takto má fungovať parlament, my si myslíme, že takto sa nedá spravovať štát. A pred tým, než to niekto povie možno niekde bokom mne alebo na Instagrame, ako to býva komunikačný kanál tu ministrov, že tu mi tu zablokujeme celý štát. To vôbec nie je pravda.
Dobre viete, že tento bod je iný než tie ostatné a vysvetľovali to kolegovia, ja sa k tomu vrátim, ale ešte len na tejto schôdzi, ktorá bola v decembri, hej, na tejto schôdzi sme hlasovali za zákon, ktorý priniesol, kto to bol, minister dopravy, to bol ten cestný zákon, či čo to bolo, letecký zákon. Hlasovali kolegovia zo SaS, hlasovali aj kolegovia z KDH, ak sa nemýlim, myslím, že aj kolegovia z OĽANO, neviem. Ale každopádne malo to 130 hlasov. Naozaj vidíte, že tu nie sú nepríčetní ľudia na tejto strane, my sme schopní podsúvať veci, ktoré, ktoré majú zmysel pre tento štát. Len v čom je tento zákon iný ako ostatné? To je inak, to jak na chanukovej večeri sa pýtajú, čím je táto večera iná ak tie ostatné. No tak tento večer, tak čím je tento zákon iný ako ostatné? Je, že my si myslíme, že ohrozuje základy právneho štátu. Počuli ste to ixkrát, nepoviem vám novinku.
Čo to znamená? My si myslíme, že to spôsobuje amnestiu pre vážnych zločincov. Vysvetlili to kolegovia, nepôjdem do detailov, že to znamená, že de facto niekto, kto ide do basy za ťažkú trestnú činnosť, tak teraz do tej basy nepôjde. Myslíme si, že to je vážna vec, hej. Myslíme si, že zablokujete prokuratúru, pre toto si myslíme, že je to vec, ktorá je hodná obštrukcie. Myslia si to aj tie námestia, mimochodom, ktoré sú momentálne plné presne kvôli tomuto tu. Toto si tu myslím ja, vravia to moji kolegovia, ktorí sú oveľa väčší odborníci v tejto téme. Dostali sme sa do tohto bodu.
No a teraz ja, možno taký nový poslanec, ktorý neviem, ako tu funguje, tak by som čakal, že sa k tomu niekto vyjadrí, že sa k tomu niekto vyjadrí. Normálne, kolegovia, ako ja vám poviem, že tu nerozumiem, ako je to možné, že keď z našej strany tu prídu akože totálne vážne argumenty, ktoré by si naozaj žiadali nejaké vysvetlenie, ktoré by ste nám povedali, nie, pán poslanec, nie je to pravda, je to tak a tak, toto sa mýlite, pre toto je to dôležité, tak nepovie nikto nič. A už odišiel, je tu? (Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Nie. Kde je? Pán, pán minister, predkladateľ, to ja naozaj ako nerozumiem, ako je to úplne možné, že tu niekto sedí a 12 dní počúva materiál, ktorý on priniesol, na ktorom je on podpísaný, že ja minister som to tu predniesol, tak on tu sedí a počúva to.
A normálne, prepáčte mi, kolegovia, niektorí z vás, vy, ktorí tu sedíte, inak normálne som neprišiel ešte na ten kľúč, podľa ktorého tu niektorí ľudia sedia, ja sa inak ako aj teším, lebo možno myslím, že to vás aj niektorých zaujíma, akože krútite tu nad nami hlavu, už pán poslanec Karas, už sa zmohol na intervenciu k veci, to je ako, tak po 12 dňoch sme započuli výkriky k veci. Nikto sa neprihlási, normálne že nikto sa neprihlási a mne je to jedno, že mi to poviete niekde na kávičke, že však hej, niečo je, tam je, niečo tam máte pravdu v tom, vo výťahu, mne je to úplne jedno, že to poviete v diskusnej relácii, čo je fakt fantastické, keď potom minister, to ešte k tomu sa dostaneme, vypisuje na Instagram, keď sedí tu, ale nie je schopný sa tu postaviť a mne je to úplne jedno, keď, keď proste neviem, kde to, kde to všetko odznieva, lebo to neodznieva tu.
A ja nerozumiem tomu, že keď naozaj vy nemáte toľko odvahy, že keď ste o tomto zákone presvedčení, že je tak dobrý, že sa nenájde v tej vláde niekto, kto by sa sem postavil. A keď v tej vláde nie je nejaký minister, ktorý by... nejaký poslanec, ktorý by to spravil, a jediné, čo urobíte je, že teda to dáte na ten Instagram a pôjdete do tej diskusnej relácie, akože prepáčte, že to je naozaj, že ja neviem, či existuje na to lepšie, ale to je hrozne slabošské, to je normálne že slabé.
A toto je tá harcovnícka vláda, celú kampaň sme my počúvali od vás, akí sme my tu amatéri, akí... my to nevieme robiť, akí vy ste tí kovaní, kovaní proste frajeri proste, ktorí to tu vládli. Štvrtá vláda, nie prvá, nie druhá, nie tretia, štvrtá vláda Roberta Fica nevie priniesť, prinesie SLK do parlamentu a nevie si poslať jedného ministra, ktorý by sa obhájil. Taká ste vy fantastická vláda profesionálov, kolegovia. Akože nehnevajte sa na mňa, toto je už že elementárny základ, a ak takto bude fungovať ten parlament ďalej, že nech sa páči, čo to bude?
My tu budeme len sedieť, vy nám tu donesiete materiál, premlčíme sa k hlasovaniu o jedenástej, o sedemnástej, my si dačo povieme, dačo zobštruujeme, dačo nezobštruujeme a ideme všetci domov. A neviem, tak ak toto si myslíte, že je naozaj že poslanecká práca, tak veľmi pekne ďakujem.
A, a špeciálne, špeciálne po tom, čo ešte nás v tomto celom, ak možte ešte vydržať chvíľku pri tomto bode, hnevá, je to, že a potom sa to pripomienkuje u pána predsedu, lebo viete, že to je zlé, ale pán predseda potom si zavolá generálneho prokurátora, alebo neviem s kým proste má tie vzťahy. Oni to ako tam dačo upečú a oni nám to tu donesú. A ja neviem, a vy, keď pôjdete domov, povedzte mi, neviem, potom, keď nie tu v pléne, že čo vy doma poviete tým ľudom, keď idete domov. Však ja som z Košíc, stretávam aj s kolegyňou Mesterovou pravidelne v IC-čku viacerých v piatok, v pondelok. Že čo vy im tam poviete? Že prečo to je toto dobré? Prečo máme o tomto SLK? Prečo musíme znižovať tie tresty? Čo sú to tie inkvizičné tresty? Ktoré sú tie hrozné procesy, ktoré? Však nám to povedzte, však buď im nič, čo im poviete, a ak im poviete nejaké konkrétne veci, môžete to, prosím, povedať aj nám? Nech sa o tom pobavíme? Akože uvedomujete si tú absurdnosť tých vecí, ktoré sa tu pýtam? Ja viem, že nie som ani na tej úrovni možno ako, akože už boli tu aj ostrejšie prejavy, ktoré vám hovoria nejaké hodnotiace úsudky, povedzme to tak, ako by povedali kolegovia právnici. Ja som ešte na takej tej základnej parlamentnej úrovni, že o čom sa tu bavíme. Však že o čom sa tu bavíme? Dvanásť dní sa vieme baviť, pri kompetenčnom zákone sme to zvládli koľko? Dva dni. Tu sme to zvládli, 12 dní sa baviť bez toho, aby sme nevydolovali základné otázky.
Minister vnútra si tu sadol, tu sedel o druhej, dal story na Instagram, takže tam som bol v tom zábere, lebo ho tam, lebo tam sedím, kde hovorí, že tu opozičníci hovoria hlúposti, ale ide do diskusnej relácie s pánom poslancom Spišiakom, kde povie, že inkvizične zákony tu máme, Ústavný súd rozhodol o koľkých, čo nám tu všetko sľúbili, že inkvizične prípady že tu máme, že sú koľko? Desiatky rozhodnutí Ústavného súdu, a že to, to keď my pochopíme, tak to je jasné, že to je jasné. Len za tých 12 dní nám nikto nič takéto nepovedal. Tak toto je stav tej diskusie.
A my tu môžeme potom hovoriť sprava, zľava, zhora, kolegovia to proste vedia celé nasvietiť, ale v jadre je to tá jednoduchá pravda, že vy ani ten základný fakt, ani za ten základný argument, proste že, že musíme urobiť zrýchlené legislatívne konanie, tak aby bol aj pán, pán predsedajúci spokojný, lebo hovorím o tom zrýchlenom legislatívnom konaní. Robíme ho kvôli týmto prípadom, ktoré nám sľubujete 12 dní.
A verte mi, keby tých 12, keby tých prípadov bolo tak veľa, tak tu kolegyňa Števulová alebo kolegyňa Plaváková, alebo kolegyňa Mesterová, alebo kolegyňa Jurík, alebo kolegyňa Biháriová, všetky naše právničky by boli prvé, lebo však celý život sa nevenujú ničomu, ničomu inému, ako boju so skrivodlivosťami, pozdravujem poslankyňu Biháriovú, tak, tak by boli prvé, ktoré by kričali.
Ale vy to jednoducho neviete doručiť, jednoducho toto je holý fakt. A poviem vám, že je 22.32 hod., ja ako, mohli by sme tu ešte o tomto hovoriť, hovoriť ix vecí, mohli by sme tuto nakresliť 58 rôznych ornamentov, ale v jadre je to jednoduchá pravda.
Na tomto zákone záleží trom ľudom, záleží na tom Robertovi Ficovi, záleží na tom Robertovi Kaliňákovi, záleží na tom Tiborovi Gašparovi. Dostali ste to príkazom, neviete si, čo s tým, rady, neviete nám k tomu povedať nič zásadne obsahovo iné ako to, že to bolo mocenské, politické rozhodnutie. A to všetko, tie plné námestia, ten hnev v tých uliciach, tá atmosféra, ktorá je vonku aj tu v tejto snemovni, je výsledkom tých troch pánov a akceptácie aj pána predsedu, žiaľ, aj vás všetkých 79, ktorí s týmto budete súhlasiť.
Pán predseda mal prejav v Banskej Bystrici v piatok, kde povedal, že Slovensko potrebuje pokoj. A to, aby tu pokoj na Slovensku bol, je vo vašich rukách. A pokoj tu bude vtedy, keď tento materiál stiahnete.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem 16 faktických poznámok.
Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Marek Lackovič. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja nadviažem na kolegu Dubéciho, áno, sme pripravení rokovať o dôležitých veciach a poďme na to, kľudne zahoďme tento nedorobok nabok, vráťme sa k nemu, keď príde ten správny čas, ale poďme sa baviť o dôležitých veciach, o dôležitých zákonoch. My sme naozaj tu a sme pripravení.
Chceme sa baviť o tom, ako rýchlejšie budovať školy, škôlky, ja neviem, vodovody, kanalizácie. Veď my sami máme nachystanú aj na túto schôdzu, ktorá začala v decembri, opravu vdovských dôchodkov. Veľmi dôležitú vec, na ktorú sa pozabudlo v minulosti. My sme tiež pripravení predkladať a predkladáme naozaj legislatívne veľmi dobré veci, ktoré pomáhajú a zlepšujú život ľudom, tým najdôležitejším na konci dňa, o ktorých ide. Máme na ďalšiu schôdzu pripravené škôlkovné takzvané, príspevky na predprimárne vzdelávanie a tak ďalej. Čiže sú to výborné veci, ktoré sú pripravené, ale sú odložené, pretože tu predkladáte nedorobky, nefunkčné veci, veci s chybami, veci s preklepmi, veci s pomýlenými dátumami, veci, ktoré nie sú dostatočne vysvetlené.
Je to na škodu veci, je to na ško... na škodu tých najdôležitejších naozaj tých ľudí, ktorí od nás čakajú, aby sme im doručovali výsledky, nie prázdne reči, sľuby, ale výsledky. A tie nebudeme doručovať dovtedy, dokým sa nenaučíte, že treba predkladať veci, ktoré budú v poriadku. Toto, žiaľ, ten prípad nie je.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Jozef Pročko.

Pán Dubéci, povedali ste, že oni to vlastne pripravujú, ale rozhodnú a upečú to u pána predsedu, ktorý o tom rozhodne, a tu ste naozaj trafili klinec takým malým kladivkom, ale tak ste ho trafili, že ten klinec sa zabil do toho klátu, do toho hranola riadne.
Naozaj Robert Fico je ten, ktorý rozhoduje o všetkom, o všetkom rozhoduje, on to roky robil a Pellegrini, Danko, to sú len ľudia, ktorí od neho dostanú niečo, čo im dá, ale hlavne o týchto ľuďoch vie, no a teraz Danko bude musieť napríklad držať pusu riadne, pretože veci okolo semaforového zubu, tak to Danko bude jednoducho poplatný tomu, čo Fico povie.
Ale povedali ste, že záleží na tom len trom ľuďom, spomínali ste Kaliňáka, spomínali ste Gašpara a Fica. Tu s vami nesúhlasím, lebo taký ako Žiga, Pellegrini, taký ako Lindtner, Para a ďalšia partička ľudí, ktorí tu robili zlotu a ktorí naozaj robili zlo, tak tým veľmi, veľmi záleží na tom, aby sa tento zákon prijal. Oni ho prijmú. Ale to, čo sme naozaj dokázali a čo aj moji kolegovia v opozícii aj v tejto rozprave, aj teraz robia, je naozaj to, čo treba robiť. Treba na to zlo poukazovať. Treba im hovoriť, že vy nemáte svedomie. Nemajú ho.
Keby mali svedomie, tak tento zákon neprijmú, keby každý jeden z nich mal česť a morálku, tak nemôže prijať zákon, v ktorom drakonicky znižujú tresty a idú slovenským občanom priniesť zločincov do republiky.

Pani poslankyňa Zuzana Mesterová.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Dubéci, neprišli sme zatiaľ na to, že podľa akého kľúča tu sedia, ale keď ja som to tak pozorovala, ja už viem, prečo oni sú tak ticho, lebo však pán Karas sa ozval a zmizol, pán Ľupták sa minule ozval a odvtedy sme ho tiež nevideli (povedané so smiechom a smiech v sále), tak oni sa asi boja, boja ozvať, lebo potom zmiznú. Tak týmto štýlom nebudú mať ani dosť hlasov na tom hlasovaní, keď im všetci zmiznú, tak potom sú ticho radšej (povedané so smiechom). Už je veľa hodín, ja už ako, to už ako toto ťažko brať toto vážne.
Ale áno, štvrtá vláda evidentne sa ukazuje, že aj v prípade vlád toho istého premiéra by malo platiť pravidlo trikrát a dosť, lebo tá štvrtá už fakt je fraška a je to také už s pachuťou kdečoho, len nie dôstojnosti a zákonnosti a nejakej solídnosti. Pán Gašpar prikyvuje asi, neviem, už tam dobre nevidím.
A, no, koľko? Minúta. Budem ju venovať pánovi Gašparovi, lebo on je jeden z tých dôvodov, prečo tu sedíme, a už sa nám míňa čas, tak aby sme si ešte pripomenuli aj také tie skutočné dôvody, nie len tie právne.
Pán Gašpar, keď raz, keď raz dôjde na to, že možno vám vaše vnúčatá tiež pocítia alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Poprosím, reagovať na predrečníka.

Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Keby som ja bola pánom Gašparom, tak by som si nezobrala na zodpovednosť tú škodu, ktorú môže, ktorú môže napáchať, a to, čo aj spomínal pán Dubéci vo svojom prejave, na verejnom záujme a hlavne na ľuďoch tejto krajiny. Ja by som si to na jeho mieste na zodpovednosť nezobrala a radšej by som prijala zodpovednosť za tie skutky, ktoré už možno ako neboli veľmi pekné, ale tak ako aspoň dôstojne to ukončite, lebo toto, čo tu kvôli vám musí ako traumatizovať celú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)