6. schôdza

Pán poslanec Ondrej Dostál.

Pán poslanec Dej, hovorili ste o tom, že koalícia odmieta diskutovať, odmieta odpovedať na naše otázky, no keď teda hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní, tak to je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, je odôvodnené, odôvodnený jednak tým, že hrozia značné hospodárske škody, lebo infringement a meškáme s transpozíciou smerníc, a tým, že sú porušované ľudské práva, lebo to sú dôvody pre skrátené legislatívne konanie. A ten prvý argument už prestali používať, lebo je teda zjavné, že je to nezmysel, hovorím im to Európska únia, Komisia, Európsky parlament, Európska prokuratúra. Preukázali sme, že iba veľmi malá časť sa týka transpozície smerníc toho návrhu zákona, že, že nie, nie sú tie infringementy v takom stave, že by sme to nemohli, veci riešiť v normálnom konaní, tak tento argument už veľmi nezaznieva.
No a tie ľudské práva, veď koľko faktických poznámok by sme si mohli ušetriť, keby pán poslanec Gašpar splnil to svoje sľubované a vystúpil by pred parlamentom a porozprával by nám tie, tie nálezy Ústavného súdu, kde dochádza k tomu údajnému masívnemu a vážnemu porušovaniu práv Úradom špeciálnej prokuratúry.
No a pýtali ste sa, že prečo nás súčasná koalícia vracia do 90. rokov. Tak Tomáš Garrigue Masaryk hovoril, že štáty sa udržujú ideálmi, z ktorých sa zrodili. A Slovenská republika sa zrodila nie z nejakých ideálov, túžby po samostatnosti, ale zo snahy rozkradnúť štát pod vedením Mečiara a Robert Fico je v tomto jeho úspešný nasledovník, možno ešte úspešnejší ako Vladimír Mečiar, tak jasné, že teraz nás musia vrátiť do 90. rokov, lebo to sú tie ideály, z ktorých sa zrodili. (Potlesk.)

Pán poslanec Michal Šipoš. (Krátka pauza.) Je tu pán poslanec Šipoš?

Ďakujem pekne. Pán poslanec Dej... (vyslovené mäkko, pozn. red.) Dej (vyslovené tvrdo, pozn. red.), pardon, mladý človek, myslím si, že je fajn, že ste tiež vystúpili, aj keď je už 23.28 hod., ale je potrebné, aby aj mladá, nová generácia počula názor mladého poslanca, ktorému nie je jedno, ako sa vyvíja Slovenská republika. Škoda, že mladí poslanci v koaličných radoch prídu len tíško si posedieť a pousmievať sa, urobiť si selfíčka a odísť preč. Bolo by zaujímavé, ako by mladí poslanci z koalície vám odpovedali a aké argumenty by položili, ale nepoložia, lebo majú zakázané hovoriť.
No a hovorili ste aj o tom, ako by tu mohlo, mohli sme riešiť problémy školstva, zdravotníctva, je tu kopec problémov, ktoré je potrebné riešiť, no oni sa rozhodli najprv pomôcť zlodejom, najprv pomôcť svojim kamarátom zbojníkom, a potom sa môžme baviť o iných veciach.
Som presvedčený o tom, že to neobhája, a už len to, ako sa správajú, ako porušujú rokovací poriadok, kde jasne v § 38 ods. 3 je napísané, že ihneď sa má dať hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol poslanec Grendel. Oni sa tvária, že to tam nie je napísané.
Porušujú zákony, dopredu nedajú vedieť poslancom Národnej rady, ako sa bude vyvíjať schôdza, napríklad dnes o 19.00 hod. sa rozhodli, že to bude do noci. Ja viem minimálne o troch poslancov Národnej rady, ktorí chceli vystúpiť v rozprave a rátali s tým, že to bude zajtra, pretože toto je tá nová politická kultúra, ktorý predniesol Peter Pellegrini do parlamentu, ktorý už spí momen... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Jozef Pročko.

Pán poslanec Dej, naozaj, keď sledujete tento dej, čo sa tu deje, tak to je čistá arogancia moci. Vy ste hovorili o rokoch 90., že ste to nezažili, tak ja som to zažil.
Ja som zažil, keď pod mojím oknom tri mesiace parkovala SIS-ka, lebo som bol veľmi verejne známy človek, ktorý bojoval otvorene proti Mečiarovi, no a polovica z týchto tuná členov bola aj v HZDS. Taký Jarjabek, ten bol (povedané so smiechom) Mečiarov, pravá ruka, teraz je už na druhej strane, takže vám hovorím, čo bolo v tých 90. rokoch, reagujem na vás. No a vtedy naozaj komunisti, ktorí rabovali náš štát pred ’89, začali rabovať náš štát ako sociálni demokrati.
A jedným z nich je Robert Fico. Jeden z týchto sociálnych demokratov, bývalý komunista, je Robert Fico. A Robert Fico to tu takto vedie a sledujete tento dej (povedané so smiechom), čo tu robí. Naozaj je to na smiech, ale ja, ja keď som prvýkrát stretol Fica v ’97., tak spieval u mňa v Slávikoch na ulici a prosil, skoro na kolenách prosil, aby mohli aj s Vtáčnikom spievať, a vtedy mi rozprával, že on je sociálny demokrat, ktorý tu ide robiť inú politiku, ako robil Mečiar. On v živote toho diktátora nechce ani vidieť. No a o pár rokov neskôr, s tým diktátorom Mečiarom začal rabovať toto Slovensko.
No a toto je presne to, prečo mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska, lebo im tu taký ako Fico rabujú ich štát. A toto sa musí zmeniť, a preto vy mladí, pán Dej (vyslovené mäkko, pozn. red.), pán Dej (vyslovené tvrdo, pozn. red.), hovorte im, aký je tu dej. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem.

Pán poslanec Peter Stachura.

Ja chcem tiež poďakovať pánovi Dejovi za vystúpenie. Ono, vy ste sa pýtali, že prečo, prečo mladý človek vôbec vstúpi do strany, ktorá ťahá Slovensko inou cestou, akou by sme si priali.
Momentalne je to veľká časť verejnosti, a ono to je o záujmoch, je to nejakej aj integrite, o nejakej čestnosti, cnosti. To je, to je proste o tom. Hej, že ako to človek cíti, ako to človek má, čo si myslí, že je jeho zodpovednosť, a čo si myslí, že je to jedno. Ja som si len tak prezrel, že koľko žiadostí o ospravedlnenie na rokovaniach Národnej rady Slovenskej republiky naši poslanci tuná majú, a zaujímalo ma to preto, lebo sa ma pýtali aj kolegovia, alebo teda ľudia cez siete, že ako to robia tí koaliční poslanci, že tu nesedia, že a kde sú potom. Ako sa ospravedlňujú?
Pozrite si so záujmom koaličných poslancov, že koľko žiadostí o ospravedlnenie na rokovaniach majú. Pozrite si mená ako pán Erik Kaliňák, pán Muňko, pán Baláž, pán Tittel, pán Gašpar a vyjde vám v našom systéme, že v systéme nie sú evidované žiadne žiadosti o ospravedlnenie poslanca v tomto volebnom období. Pozrite si to. Pozrite si aj nás.
Ja sa snažím ospravedlniť a napísať dôvod, prečo tu nie som. Ale týmto ľuďom, neviem, ako to robia, neviem, čo im mám odpovedať, ale pozrite si to, a nech to vidia aj ľudia. Nikto sa tu neospravedlňuje, aj keď tu dokázateľne nie sú, lebo my nie, my nehlasujeme každý deň, hlasujeme len v niektoré dni. (Potlesk.)

Na faktické poznámky bude reagovať, ak dobre vidím, pán poslanec Dej. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Keď už sme sa tu tak začali literárne baviť, tak mi títo poslanci vládnej koalície prídu trošku neprebudení, ale... (Povedané so smiechom. Potlesk.)
Ale ja chcem, aby tento záver mal aj niečo pozitívne. A ja si myslím, teda že každý príbeh má svoj dej, a ja verím tomu, že aj táto krajina, ktorá momentálne smeruje do rokov 90., ja si myslím, že títo ľudia, ktorí ju tam ťahajú aj nasilu, si myslím, že tu nebudú navždy a že Slovensko má potenciál, že táto krajina je plná slušných, schopných ľudí, ktorí majú dobré úmysly a myslia to s touto krajinou dobre. Mnohí z nich sedia aj v tomto parlamente. Samozrejme, matematicky v menšom počte, ale Pytagorovou vetou by sme možno prišli na iný pomer.
Ale ja chcem povedať to, že ja si myslím, že táto krajina naozaj má šancu na lepšiu budúcnosť. Ja som rád, že ste teda aj napriek tomu, že je hodín, koľko je, si môj prejav vypočuli dokonca. Moji známi hovoria, že je to niekedy ťažké, ale tuná máme obmedzenia časové a je dosť možné, že budú ešte menšie, takže ja ďakujem veľmi pekne.
A chcem povedať všetkým, ktorí túto rozpravu či už sledujú, alebo sledovať budú, že nás môže čakať aj lepšia budúcnosť, že Slovensko má na viac, ako momentálne sa dnes deje, a ja verím tomu, že naozaj raz príde tá zmena, že ľudia budú hrdí na túto krajinu nie preto, že tu niekoho poznajú, ale že tu niečo vedeli sami vybudovať a dokázať.
Ďakujem pekne.