6. schôdza

(Prosím, vymazať rámček.)

(Prosím, vymazať rámček.)

Vážený pán podpredseda vlády pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme v prvom čítaní o návrhu novely Trestného zákona, rokujeme o nej v skrátenom legislatívnom konaní a obsah tohto návrhu aj to, že o ňom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, a dokonca sme si v rámci skráteného legislatívneho konania obmedzili dĺžku rozpravy, je hanebné. Tento návrh je dôležitý, prináša, obsahuje zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, zníženie trestov za trestné činy vrátane korupcie, zvýšenie hraníc výšky škody, zmenu spôsobu ukladania trestov, skrátenie premlčacích lehôt.
O niektorých z tých vecí by sa dala viesť legitímna diskusia, ale určite nie je žiadny dôvod, aby sme to robili v skrátenom legislatívnom konaní. A keď to parlament bude robiť v skrátenom legislatívnom konaní, tak sa zvyšuje hrozba, že sa schvália aj veci, ktoré možno ani neboli zámerom navrhovateľov.
Pán predseda Národnej rady Peter Pellegrini sľúbil, že na rozdiel od rokovania o štátnom rozpočte nebude obmedzovať rozpravu k návrhu mafiánskeho balíčka. V priebehu dvoch dní porušil toto svoje slovo dvakrát. Včera zapichol rozpravu o skrátenom legislatívnom konaní tým, že odsúhlasil nočné rokovanie, a dnes schválil obmedzenie rozpravy v prvom čítaní na 20 hodín, čo ale vzhľadom na neúčasť koalície v rozprave znamená v podstate len deväť hodín.
Viac ako desaťročie tu nikto nevyužil na pôde Národnej rady § 29a a súčasná vládna koalícia v priebehu pár týždňov použila tento paragraf dvakrát a vopred obmedzila čas rozpravy, najprv na 12 hodín, teraz na 20 hodín. Toto určite nie je nová politická kultúra, o ktorej hovoril Peter Pellegrini pri svojom zvolení za predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. A hovorím menovite o Petrovi Pellegrinim, lebo on má tendenciu sa vyvliekať zo svojej zodpovednosti, tvrdiť, že však to schválil parlament, ale je to jeho zodpovednosť, aj on za to hlasoval, bez jeho podpory a bez podpory jeho strany by sa takého niečo nestalo. A ani SMER a ani SNS nesľubovali, že sa nebude skracovať a obmedzovať rozprava. Sľuboval to Peter Pellegrini, je to porušenie jeho slova.
Pán spravodajca Gašpar konečne po mnohých dňoch, čo sme ho vyzývali, aby vystúpil, vystúpil včera v noci s dvojhodinovým príhovorom. Hovoril okrem iného o tom, že je to stret dvoch hodnotových svetov, pričom sa snažil nahovoriť nám, že tá ich strana je hodnotový svet vyspelej Európy. Argumentoval tým, že sa približujeme vo výške trestov, ale vo vyspelej Európe rozhodne nie je obvyklé, že sa takéto zásadné zmeny robia v skrátenom legislatívnom konaní a že sa vedome oslabuje boj proti korupcii, ako to obsahuje aj tento návrh. A to, čo je postojom vyspelej Európy, môžme zistiť aj prostredníctvom toho, ako sa k tomuto návrhu a k jeho prerokovaniu v skrátenom legislatívnom konaní stavia Európska únia a jej inštitúcie. Európska komisia, Európsky parlament, Európska prokuratúra, všetci ten návrh – a najmä skrátené konanie – kritizujú.
Pán poslanec Gašpar tu hovoril o rozhodnutiach Ústavného súdu, viaceré z nich, viaceré z nich menoval. Väčšina z nich sa týkala nie priamo rozhodnutí Úradu špeciálnej prokuratúry, ale rozhodnutí súdov, najmä Najvyššieho súdu, a zväčša išlo o ich ľudí. Paragraf 73 ods. 2 hovorí o tom, že v prvom čítaní sa o návrhu zákona koná všeobecná rozprava, najmä o podstate zákona. A práve to je podstata zákona, ochrániť seba a vlastných ľudí. Zrušiť inštitúciu, ktorá po dlhých rokoch začala efektívne stíhať korupciu vrátane korupcie na najvyšších miestach a ľudia prepojení s politickou mocou prestali byť beztrestní. Je to snaha znížiť tresty pre korupčníkov, skrátiť im premlčacie doby, sťažiť, až znemožniť využitie inštitútu spolupracujúcich obvinených, a to nielen zmenou právnej úpravy týkajúcej sa spolupracujúcich obvinených, ale aj takou zmenou trestných sadzieb a ďalších podmienok ukladania trestov, ktorá spôsobí, že obvinení nebudú mať žiadny dôvod stať sa spolupracujúcimi obvinenými. Pretože zatĺkajúci obvinení budú mať po Suskovej novele nižší trest, alebo bude im hroziť nižší trest, aj keď sa nepriznajú, ako dnes podľa dnešnej právnej úpravy by mali spolupracujúci obvinení. Tak prečo by to robili, prečo by sa priznávali, prečo by pomáhali usvedčovať páchateľov, ktorí sú v pozadí trestnej, trestnej činnosti alebo sa s nimi na tej trestnej činnosti podieľali? Hovoril o tom pán poslanec Spišiak, upozornil na to a ja dúfam, že ešte sa k tomu vráti.
Ak by nešlo vládnej koalícii o ochranu vlastných ľudí, ale o systémovú zmenu, ako sa tvári, tak by to mohli jednoducho ošetriť tak, že by sa tá nová právna úprava nevzťahovala na doteraz páchané trestné činy. Pretože ak, ak sa takéto povedzme prechodné ustanovenie neobjaví v tom zákone, tak pre páchateľov bude platiť tá najpriaznivejšia právna úprava, ktorá sa kedykoľvek v minulosti medzi spáchaním trestného činu a právoplatným odsúdením v Trestnom zákone objavila. Poviem to na extrémnom prípade, ktorý nenastane, ale možno to bude pomocou neho zrozumiteľné, ak by sa nejakým nedopatrením napríklad stalo to, že trestná sadzba za úkladnú vraždu by sa znížila na nula až tri roky, vyšlo by to v Zbierke zákonov, nadobudlo by to účinnosť, niekto by si to medzičasom všimol, rýchlo by to parlament napravil a táto znížená sadzba by platila iba jeden deň, hneď na druhý deň v skrátenom legislatívnom konaní by bolo to opravené a opäť by sa vrátili pôvodné sadzby, tak všetci páchatelia úkladných vrážd, ktorí neboli ešte právoplatne odsúdení od, až do momentu, keď by došlo k tej náprave, nikto z nich by nemohol dostať vyšší trest, ako sú tie tri roky. Už nikdy, nikdy, nijako by sa to nedalo napraviť. Niečo podobné, nie vo vzťahu k úkladným vraždám, ale vo vzťahu ku korupcii, vo vzťahu, vo vzťahu k hospodárskej a majetkovej kriminalite vrátane rozkrádania štátu a verejného majetku teraz pripravuje vládna koalícia. Ak po voľbách príde nejaká, príde nejaká vláda, ktorá povie, že sa sprísnia tresty, povedzme na tú predchádzajúci úroveň, napríklad za korupciu, tak sa už na tých, čo za predchádzajúcich vlád spáchali korupčnú trestnú činnosť, bude musieť upravovať tá miernejšia úprava.
Pán posla... alebo pán minister Susko tu včera tiež vystúpil ešte neskôr v noci ako pán, pán poslanec Gašpar a hovoril o tom, ako štát hegemón má slúžiť občanom a chrániť ich. Ale štát má chrániť nielen podozrivých pred nezákonným vyšetrovaním, ale má chrániť aj občanov pred trestnou činnosťou. To, čo, to, čo je obsiahnuté v návrhu zákona, o ktorom rokujeme, bude znamenať nižšiu ochranu ľudí pred tým, aby sa stali obeťami, bude znamenať nižšiu a menej efektívnu ochranu obetí trestných činov a bude spôsobovať, že páchatelia trestnej činnosti to budú mať jednoduchšie, jednoduchšie sa zbavia svojej zodpovednosti, a zrejme to bude mať za následok, že tá trestná činnosť porastie.
Pán minister Susko tu argumentoval, že, že trestné právo treba upracovať, uplatňovať subsidiárne, že trestné je ultima ratio, čiže až keď sa vyčerpajú iné prostriedky, až vtedy sa má pristupovať, pristupovať k trestaniu, alebo k trestaniu podľa Trestného zákona. Ale čo to má s tou novelou? Čo snáď korupcia má byť posudzovaná ako priestupok, alebo ako to tu niekto povedal včera, má sa na korupciu hľadieť alebo snažiť, máme sa ju snažiť vyriešiť cez zákon o rodine alebo cez obchodný zákonník, alebo cez občiansky zákonník. Veď tie trestné činy naďalej ostanú trestnými činmi, akurát sa znížia tresty, akurát sa páchateľom bude jednoduchšie unikať spravodlivosti.
Aj v tej debate o skrátenom legislatívnom konaní častokrát zo strany predstaviteľov koalície, teraz nemyslím debaty, ktorá sa odohrávala v parlamente, lebo do tej sa oni nezapájali, ale vo verejnom priestore sa ozývalo, že primeranosť, tresty musia byť primerané. Tresty nemôžu byť neprimerane prísne. A zopakoval to tu včera aj pán minister Susko, ktorý hovoril o drakonickom nastavení trestných sankcií a hovoril o tom, že odborná verejnosť na to poukazuje od roku 2006. Od roku 2006 12 rokov bol SMER pri moci a nič s tým nerobil. Nič nerobil s tými údajne drakonickými sadzbami a teraz ich ide znižovať v skrátenom legislatívnom konaní. A rovnako ako SMER-u nevadil Úrad špeciálnej prokuratúry, pokiaľ na jeho čele stál Dušan Kováčik, ktorý zametal korupčné kauzy, zametal kauzy, ktoré sa týkali ich ľudí, predstaviteľov vlád SMER-u a ich spriaznených osôb, ale až po tom, čo si Úrad špeciálnej prokuratúry vo vzťahu ku korupcii na najvyšších miestach začal plniť svoju povinnosť a začal tú korupciu stíhať, stal sa v očiach SMER-u a jeho partnerov Úrad špeciálnej prokuratúry antisystémovým prvkom, ktorý treba poslať preč, zničiť, zadupať.
Chcem upozorniť na jeden paradox, že skrátené legislatívne konanie býva odôvodňované, alebo má byť odôvodňované napríklad ohrozením ľudských práv alebo hroziacimi značnými hospodárskymi škodami pre štát. Tuto nielenže tento dôvod alebo tieto dôvody neexistujú, práve naopak, skrátené legislatívne konanie a schválenie toho návrhu zákona môže viesť práve k naplneniu týchto faktorov. Môže viesť k ohrozeniu ľudských práv, ak sa zvýši kriminalita, ak budú ohrozené životy, zdravie a majetok občanov, ako bočný efekt toho, čo chcú urobiť pre svojich ľudí. A hrozia aj hospodárske škody, napríklad pozastavením eurofondov, máme tu podpredsedu pre využívanie eurofondov, tak by ho to mohlo zaujímať, alebo zvýšením kriminality, korupcie, majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti a menším odhaľovaním trestnej činnosti, čo môže opäť poškodiť nielen občanov, ale aj štát.
Ťažko pochopiteľné je to extrémne znižovanie alebo skracovanie premlčacích lehôt. Môžeme diskutovať o tom, že za aké trestné činy a ako veľmi sa majú znížiť tresty, ale skracovanie premlčacích lehôt? Aký je verejný záujem na tom, aby sa sťahovalo odhaľovanie a stíhanie trestnej činnosti, aby neboli vyšetrené trestné činy, ktoré boli spáchané, a aby ich páchatelia neboli postavení pred súd a ak sa ich podarí usvedčiť, tak odsúdení. Nevidím na to absolútne žiadny dôvod.
Ten návrh je zlý a treba ho odmietnuť ako celok. V tejto súvislosti by som si dovolil predložiť tri návrhy v zmysle rokovacieho poriadku. Teda dúfam, že pán spravodajca zaznamená, čo som navrhol. V zmysle, dva sú v zmysle § 73 a jeden v zmysle § 74.
Teda prvý návrh. V súlade s § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem, aby sa Národná rady uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Druhý návrh. V súlade s § 73 ods. 3 písm. a) navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Chcem dať šancu vládnym poslancom, ktorí počúvajú, čo sme hovorili aj v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní, a možno sa zamyslia, že toto nie je dobrý návrh. A povedzme, keď ho vrátia vláde na dopracovanie, tak to neznamená, že tam začne plynúť polročná lehota, tak v nejakej upravenej forme to, čo je z neho potrebné alebo to, čo je, to, čo je z neho dobré, napríklad tá transpozícia smerníc, by sa malo, by sa malo uplatniť.
Tretí návrh je v zmysle § 74 ods. 1, je už zverejnený na webe, odovzdávam ho pánovi spravodajcovi a týka sa toho, že navrhujem, aby sa tá lehota, ktorú majú výbory pre prerokovanie, prerokovanie návrhu zákona, nebola stanovená ihneď, ale aby bola stanovená tak, že bude do 12. februára, čo je 17 dní. Štandardná lehota pre prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch je 30 dní, nemala by byť kratšia ako 30 dní, ale ani táto lehota sa v skrátenom legislatívnom konaní neuplatňuje, čiže nie sme, nie je ňou parlament viazaný. Parlament odsúhlasil, že, že teda sme v skrátenom legislatívnom konaní, ale z toho nevyplýva automaticky, že by výbory museli o tom návrhu zákona rokovať ihneď, ako je to v návrhu uznesenia v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady, ale môže sa stanoviť nejaká kratšia lehota a toto je tá chvíľa, keď by sa to dalo urobiť. A vzhľadom na rozsah, rozsah, charakter a význam zmien navrhovaných v predmetnom vládnom návrhu zákona navrhujem, aby tá lehota nebola tých štandardných 30 dní, ale ani aby nebola ihneď, ale aby bola 17 dní, aby bol návrh zákona prerokovaný do 12. februára. Čiže prečítam ten návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca NR SR Ondreja Dostála k návrhu na pridelenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 106, výborom.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku NR SR predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh:
V texte návrhu na pridelenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 106, výborom sa slovo "ihneď" nahrádza slovami "do 12. februára 2024".
Skončil som, ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Poslankyňa Števulová.

Ďakujem ti, pán poslanec Dostál, za tvoj veľmi obsažný a popisný príspevok. Naozaj je podľa mňa dôležité neustále aj tejto sieni, aj obyvateľom krajiny pripomínať, že čoho sa vlastne dopúšťame, ak by sme ako Národná rada túto novelu Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nakoniec odhlasovali.
A tiež ti ďakujem aj za tie návrhy, ktoré si teda predložil, a myslím si, že naozaj takýmto spôsobom je potrebné reagovať na ten valec, ktorým sa tu koalícia snaží natvrdo a hulvátsky presadiť zmeny v trestnom práve bez diskusie s opozíciou. A že pokiaľ rokovací poriadok a ďalšie procesné pravidlá umožňujú potlačenie akejkoľvek diskusie medzi opozíciou a koalíciou, tak som veľmi rada, že nachádzaš riešenia, ako sa dajú veci posúvať, a tie tvoje pozmeňujúce návrhy by mali byť prijaté. Ale obavám sa, že tak ako je to tu už zvykom, tak sa tak, žiaľ, nestane, čiže si tu v zásade zrejme budeme predkladať pozmeňujúce a doplňujúce predpisy... návrhy, ďakujem. Som tu už takmer 24 hodín s nejakou trojhodinovou prestávkou, tak, žiaľ, niekedy mi už to slovo vypadne. Tak si tu budeme predkladať tie návrhy asi sami pre seba, aj keď teda pán minister nám predtým tvrdil, že budú pozorne počúvať tie návrhy, tak som veľmi zvedavá, ako pozorne budú počúvať a ako sa vysporiadajú s tými, ktoré boli predložené opozíciou.
Ďakujem.

Poslankyňa Mesterová.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja tiež chcem na svojom príklade demonštrovať to, že ako trestné, ehm, trestné... ako celonočné rokovania znižujú kvalitu celkového obsahu rokovania Národnej rady, lebo naozaj nie je o tak závažnej téme jednoduché rokovať po tom, čo sme celú noc rokovali o tak závažnej téme, ako je prijatie tej závažnej témy v skrátenom legislatívnom konaní. To už samo osebe znie absurdne, už len tým, že to hovoríte, nie ešte, keď to zažijete, čiže...
Ono nieže len tu nekvalitné návrhy zákonov predkladáme, o nich rokujeme, my ešte aj tú snahu o normálnu, vecnú debatu znižujeme tým, že vlastne unavujeme tu poslancov a poslankyne a potom tá debata aj tak vyzerá, čo je na škodu veci, ale máme málo času, no tak ho budeme musieť využiť.
Ja by som doplnila pána poslanca Dostála takým praktickým príkladom témy, ktorej sa dotkol v podstate aj pán Gašpar včera, a to, ak sa páchateľ dopustí trestného činu prijímania úplatku ako verejný činiteľ a spácha tento čin vo veľkom rozsahu, to znamená, zoberie úplatok 300-tisíc, tak podľa pôvodnej úpravy by išlo o obzvlášť závažný zločin, kde by hrozil trest odňatia slobody 10 až 15 rokov, čiže to si každý rozmyslí, či sa mu to oplatí. Po prijatí tento novely by za ten istý skutok hrozil trest odňatia slobody tri až osem rokov a stále by bola možnosť uložiť podmienečný trest. Ako nehnevajte sa na mňa, ale mne to trošku pripadá ako teleshopping, a to se vyplatí. Tak to tak bude aj vyzerať.
Ďakujem.

Ako ďalší sa za klub KHD prihlásil do rozpravy pán poslanec Ján Horecký. Nech sa páči, máte slovo.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Dámy a páni, vopred sa ospravedlňujem, ak by som sa niekoho nechtiac v tomto svojom príhovore dotkol. Ubezpečujem vás, že to nemám v úmysle, ale tak, ako to zaznelo, už som mal toto slovo prichystané vopred, tiež som spal necelé dve hodiny, ako viacerí z vás, a do tejto chvíle som si pripravoval tento príspevok.
Nuž a teraz chcem prehovoriť v prvom čítaní k návrhu vládneho zákona, k Trestnému zákonu, pretože vládna koalícia nám určila, koľko môžeme hovoriť ako opozícia. A ja sa chcem teraz tak odvážne v politickom kontexte vyjadriť, kým ešte nám nie je určené, s nadsázkou, čo môžeme hovoriť alebo nebodaj čo si môžeme myslieť či čomu veriť.
V decembri v roku 1980 Štátna bezpečnosť nútila ku spolupráci tajne vysväteného kňaza Přemysla Coufala, ktorý pôsobil v podzemnej cirkvi. Keď túto spoluprácu odmietol, bol obvinený z protištátnej činnosti. Rámcom obvinenia bolo, že je kuriérom medzi domácou podzemnou cirkvou a zahraničnou cirkevnou emigráciou, čím porušuje zákony vtedajšej Československej socialistickej republiky. ŠtB žiadala Coufala, aby im uviedol jeho kontakty s Vatikánom. Bol 24 hodín denne sledovaný. 22. januára 1981 bol v jeho byte v Bratislave zastavený prívod elektrickej energie a na druhý deň ho videli svedkovia naposledy živého. Keďže Coufal neprišiel do práce, jeho byt násilne otvorila polícia, teda Verejná bezpečnosť, a našla tam neporiadok, krv na zemi a umučené Coufalovo telo. Susedia neskôr vypovedali, že po tom, ako polícia našla Coufalovo telo, prišli v noci do jeho bytu traja eštebáci, poupratovali byt a zničili stopy. Jeho násilná smrť sa nikdy nevyšetrila, neobjasnila.
Pán premiér Robert Fico sa v stredu 10. januára išiel na cintorín do bratislavskej Dúbravky pokloniť spolu s tu prítomným pánom podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky Andrejom Dankom, teraz už s pánom podpredsedom NR SR Ľubošom Blahom k hrobu Gustáva Husáka, generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa a prezidenta Československej socialistickej republiky. Práve v čase, keď mal výročie narodenia Přemysl Coufal, ktorý sa narodil 9. januára 1932. Bývalý pán prezident Gustáv Husák sa totiž narodil 10. januára 1913, takže naši ústavní činitelia si prišli uctiť jeho výročie.
Nemám pozíciu ani ambíciu nejako morálne alebo vecne vynášať súdy nad bývalým prezidentom Československej socialistickej republiky Gustávom Husákom, ale pozorne vnímam, podobne ako päť miliónov občanov tejto krajiny, gestá, postoje a symboly, ktoré ústavní činitelia, vláda, poslanci, verejní činitelia robíme a tým nastavujeme a formujeme kultúru a hodnoty v tejto krajine. Rozprávame sa o uctení si výročia politika zodpovedného za prenasledovanie politických oponentov počas sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Takzvaná normalizácia, teda prenasledovanie politických oponentov, cenzúra a podobne, sa pravdaže diala pod dirigentskou taktovkou Sovietskeho zväzu. Ani jeden z nich si ale nevšimol ani nijako neuctil výročie zavraždeného Přemysla Coufala, ktorý bol obeťou husákovského režimu. Týmto dali podľa mňa najvyšší ústavní činitelia jasne najavo, aká je ich politická orientácia alebo teda aspoň sympatie. Nie smerom k parlamentnej demokracii, ale nostalgia a sentiment k sovietskemu systému komunistickej totalitnej autokracie, kde sa aj taká osobná vec, ako je viera a príslušnosť k cirkvi, musela tajiť. A prepáčte mi, ale presne takéto znaky, presne takéto konotácie vyvoláva súčasná vládna kola... koalícia pri riešení systému prokuratúry na Slovensku. Naozaj to tak na mňa pôsobí.
S určitou nadsázkou môžeme povedať, že na Slovensku napriek mnohým kritikám funguje sovietsky model prokuratúry. Ide o tzv. Vyšinského model, ktorý mal slúžiť na likvidáciu politických protivníkov. Dodnes na Slovensku funguje prokuratúra ako monokratický systém s vrcholným predstaviteľom, generálnym prokurátorom. Bola vybudovaná ako monokratický a centralistický orgán, ktorý sám seba spravuje. Toto som počul ako jeden z argumentov pri rušení Úradu špeciálnej prokuratúry, že ona sama seba tiež kontroluje a spravuje. Obhospodaruje aj riadi a ktorý vylučuje akýkoľvek zásah zvonku. Funguje ako štát v štáte a nepôsobí len v oblasti vymáhania trestnoprávnej zodpovednosti. Ide aj o rozhodnutia prokuratúry o tom, že sa nepodá obžaloba, takže vznesené obvinenie nepreskúmava žiadny súd. Jej konania a závery nemajú verejnú alebo inštitucionálnu kontrolu.
Pre právny štát je mnoho väčšou zárukou normálneho fungovania nemať to, čo máme teraz my – prokuratúru s hierarchickou štruktúrou, ktorú zhora ovláda jediný človek, a tým pádom je veľmi citlivá na to, ako, ako, akým, čo ten človek robí a kým on je. A tohto človeka, to sme už zažili, môže zas ovládať ktokoľvek cudzí či domáci, prepáčte, aj skorumpovaná vláda, mafia či oligarchovia.
Kozmetickou úpravou v čase, keď silnela kritika na pôsobenie prokuratúry, bolo vytvorenie špeciálnej prokuratúry. Áno, môžeme sa na špeciálnu prokuratúru pozerať ako na kozmetickú opravu systému prokuratúry. Ale na druhej strane funguje už 20 rokov. Pod vedením Dušana Kováčika síce jej hlavnou črtou bola nečinnosť, ale bol to krok ku korekcii absolútnej moci jedného človeka. Zrejme preto ju súčasná vládna koalícia potrebuje či chce za každú cenu zrušiť, nech nič nekazí kontrolu podobnú sovietskemu modelu. Nech sa generálny prokurátor stane opäť tým najmocnejším vládcom v centralizovanom monokratickom systéme, pričom, samozrejme, je čo naprávať – vzťah špeciálnej prokuratúry a Generálnej prokuratúry, samotný Trestný zákon. Preto aj po dvoch rokoch prípravy a spolupráce s odborníkmi, so sudcovským stavom, s prokurátormi, s advokátmi prišiel exminister, minis... ka... Viliam Karas s návrhom novely Trestného zákona.
Naozaj nič nie je čiernobiele. Nedávno som sám úprimne ďakoval súčasnému generálnemu prokurátorovi pánovi Marošovi Žilinkovi, a činím tak opäť aj z tohto miesta pri tejto príležitosti, za jeho ním predloženú správu o kontrolných zisteniach netrestného útvaru Generálnej prokuratúry v reedukačných centrách.
Váha Generálnej prokuratúry, slová generálneho prokurátora je totiž v našej krajine, dovolím si povedať, žiaľ, mnohonásobne vyššia ako akéhokoľvek ministra školstva, či už súčasného, alebo bývalého.
Avšak súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka si tiež možno neuvedomil, že svojou návštevou sovietskej prokuratúry 12. januára 2022, kedy sa zúčastnil osláv 300-ročného výročia ruskej a neskôr sovietskej prokuratúry, tiež vyslal signál. V Moskve sa vzdával hold prokuratúre, ktorá stála za mnohými vykonštruovanými procesmi. Bol to hold Vyšinského systému na čo najjednoduchšou, najjednoduchšiu obžalobu a odsúdenie politických praco... protivníkov. Oslava 300 rokov zneužívania práva, kvôli ktorému boli stovky mŕtvych vo väzniciach, stovky odsúdených len preto, že mali iný názor. Najznámejším prípadom v súčasnosti je Alexej Navaľnyj. Touto návštevou generálny prokurátor chtiac-nechtiac vyslal tento signál pozitívneho postoja k autokracii sovietskeho typu skôr než k parlamentnej demokracii. Je to prejav ideovej blízkosti, ktorá tak súzvučí aj so súčasným naším pánom premiérom Robertom Ficom a ostatnými vrcholnými ústavnými činiteľmi súčasnej vládnej koalície, ktorí radšej oslavujú Gustáva Husáka či Che Guevaru než obete komunistického režimu. Že teda ak sa zruší špeciálna prokuratúra, nebudú sa potom zrejme ani obviňovať, obžalovať či odsudzovať ľudia, ktorí môžu byť blízki vládnej koalícii.
Ja nebudem nikoho menovať, budem ctiť zásadu prezumpcie neviny. Avšak trvám na tom ako každý súdny človek a určite deklarovať, samozrejme, bude každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, že žiadne meno ani skupina ľudí nesmie byť nedotknuteľná a nad zákon. Nie je prípustné, že sa bude zaručovať beztrestnosť "našich ľudí" a znovu sa v rámci nich uplatní spôsob "skutok sa nestal".
Podľa Stanislava Jakubčíka, predsedu rady prokurátorov, teda najvyššieho výkonného orgánu samosprávy prokurátorov a trestného prokurátora pôsobiaceho na Krajskej prokuratúre v Žiline, zrušenie špeciálnej prokuratúry by znamenalo, že výkon dozoru a zastupovanie pred súdom prejde z Úradu špeciálnej prokuratúry na jednotlivých prokurátorov krajských prokuratúr. To znamená, že približne 1 300 trestných vecí, ktoré sú na špeciálnej prokuratúre v rôznom štádiu konania, by sa zrazu dalo do pohybu. Vieme, že niektoré z nich, tie spisy majú aj tisíc strán.
Pozrime sa ešte aspoň zbežne na predkladanú vládnu novelu, bližšie sa jej budeme venovať, samozrejme, v druhom čítaní. Podľa toho istého Stanislava Jakubčíka novela Trestného zákona bude mať z hľadiska fungovania trestného systému ešte väčší a negatívnejší vplyv než zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Najväčší problém novely vidí v dramatickom znižovaní trestných sadzieb v spojení s hranicou výšky škody ako kvalifikačného momentu, ktorý sa dramaticky zvyšuje, a to všetko ešte zhoršuje skrátenie premlčacích lehôt trestného stíhania.
I podľa bývalého ministra spravodlivosti Viliama Karasa tento vládny návrh devalvuje postih korupcie, ale aj iných majetkových ekonomických trestných činov závažného charakteru. Karas tvrdí, že je dokonca horší než Mečiarove amnestie, pretože tie mali dosah na niekoľko ľudí, no návrh vládnej koalície zasiahne tisícky spisov a ľudí. Podľa neho je to až na hrane ohrozenia vnútornej bezpečnosti krajiny.
Viackrát som počul zo všetkých strán aj z vládnej koalície odkazy práve na Karasovu novelu, no pán exminister Viliam Karas sa ostro dištancoval voči tvrdeniu, že podoba tohto návrhu zákona vládneho vychádza z jeho návrhu, ako ho vypracoval s tímom odborníkov. Predkladaná novela totiž rieši len zásadné, radikálne, drastické znižovanie trestov a premlčacie lehoty, mnohokrát aj nelogicky. Za opakovanú krádež vína má byť väzenie, za krádež auta do 35-tisíc euro, čo pre väčšinu obyvateľov Slovenska je už hranica luxusného vozu, je najpravdepodobnejšia podmienka. V kombinácií s radikálnym zvýšením hraníc škody a premlčaním to spôsobuje koktail, o ktorom nevieme, čo spôsobí na Slovensku. Takáto dosahová štúdia, pokiaľ viem, ani neexistuje a ani ministerstvo si to nevie predstaviť.
Spôsob, akým novela pristupuje k trestaniu korupcie, nedáva signál verejnosti, že korupcia je niečo, s čím má mať krajina problém, že je to otrava spoločnosti, ktorá rozkladá právny štát a krajinu ako takú. Potreba úpravy trestných sadzieb tu síce a samozrejme je, prejavujú sa v nej tendencie... radikálne zníži... tu síce už dlhodobo je, ale zníženie vo vládnej novele ide až nad primeranú hranicu na túto dobu, čas a priestor, kde žijeme, ako aj na kultúrno-sociálne pomery, v ktorých sa republika nachádza. Navyše nebude mať preventívny charakter.
Súčasťou modernizácie trestného práva, na ktoré sa predkladaná novela odvoláva, je aj to, že sa prestaneme pozerať len na páchateľa, ale aj na poškodeného. A čo chce ten? Najmä to, aby sa zistilo, kto spáchal trestný čin, kto mu ublížil a aby sa mu zjednala náprava. Ale ak sa skrátia premlčacie lehoty, mnohí poškodení sa jednoducho nedostanú ani len k informácii, kto ten trestný čin spáchal. Tisícky konaní sa môžu zastaviť.
Áno, odborníci sa zhodujú v názore, že je potrebná modernizácia trestnej politiky i podľa vzoru iných krajín, čo sa tvrdí aj v rámci tejto novely, ale v skutkovej, meritórnej rovine to táto novela neprináša. Modernizovať znamená ukladať trest na mieru, uložiť ho tak, aby zabolel, aby si ten páchateľ druhýkrát rozmyslel, či ten skutok spácha. Lenže v tejto novele nenastavujeme dostatok nástrojov, aby sa tak dialo. Novela navyše nerieši systémové a organizačno-technické problémy, čo spôsobí, že aj keď sudca bude chcieť uložiť trest a bude chcieť páchateľa efektívne potrestať, nemusí mať na to nástroj, infraštruktúru, aby tak urobil.
Z trestu domáceho väzenia máme dnes mantru. A novela ho veľmi propaguje, ale s domácim väzením je spojených veľa organizačno-technických problémov, o ktorých v súčasnosti v podstate verejnosť ani netuší, ale aj odborníci netušia, ako sa budú riešiť. Štát bude mať s týmto ešte veľa práce, aby sa na to pripravil, preto je paradox, že sa rozprávame o novele Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Dámy a páni, nespochybňujem legitimitu vašej vlády, tým myslím vás vo vládnej koalícii. Vážim si slobodné voľby a aj váš mandát, no vyhrať voľby neznamená vlastniť pravdu a krajinu. Nesmie platiť vyhraj voľby a môžeš všetko. V týchto týždňoch parlamentnú demokraciu, prepáčte, len predstierate. Nefunguje riadne. Zato však nejdeme, dúfam, rozpustiť parlament a zrušiť parlamentnú demokraciu. Podobne Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorá naozaj potrebuje, ktorej sa naozaj potrebujeme venovať a upraviť vzťah medzi Úradom špeciálnej prokuratúry a Generálnou prokuratúrou a taktiež medzi jednotlivými zložkami vyšetrovateľov a polície, aby sme sa vyhli individuálnym... znížili pravdepodobnosť individuálnych zlyhaní a toho, čoho sme boli svedkom v minulosti, čo sme nazývali vojna v polícii. Pripúšťame, nieže pripúšťame, vieme, že sa treba tejto téme venovať a že sa jej treba venovať priere... konsenzuálne naprieč všetkým, celému politickému spektru a tiež so všetkými odborníkmi, ktorých sa to týka. No nie takto účelovo. Preto tak ako nejdeme rušiť demokraciu, ne... nebúrame štát, pretože máme skúsenosť z týchto týždňov, že parlamentná demokracia ťažko povedať, že by... jednoducho nefunguje tak, ako by mala, tak podobne je nezmyslom rušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorá síce s nejakými povedzme chybami, no vykazuje pozitívne výsledky už vyše 20 rokov. A chceme to dokonca urobiť, teda vy to chcete urobiť v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré nie sú žiadne zákonné dôvody.
Ak ale ideme uvažovať o zmene prokuratúry, uvažujme skôr o zlepšení systému celej prokuratúry a nie o zrušení jednej jej celej časti, ktorá sa začala vymykať pravidlám prokuratúry sovietskeho typu. Pravdaže, táto zmena sa musí udiať po dôkladnej analýze a po diskusiách s odborníkmi i so širokou verejnosťou tak, ako to vytrvalo stále pripomíname, ako vás to žiadame a zároveň vám to ponúkame.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. (Potlesk.)