Videokanál klubu

Marián, klobúk dolu pred tvojím originálnym príspevkom k takej téme, ako je nezamestnanosť. Naozaj to bolo ako v tej rozprávke o tom slnku. Teda keď minister vystúpil, to bol vietor a ty si teraz vystúpil ako slnko. Mne je v tejto chvíli len ľúto, že v tej televíznej relácii včera večer si nebol miesto mňa ty, myslím si, že taký krásny zážitok, ako som ja mal teraz, tak by malo veľmi veľa ľudí, Maroš.

Vážený pán kolega Kvasnička, drahý Marián, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje excelentné vystúpenie. Naozaj nezáleží, koľko je v ktorej strane ľudí, všetci tí ľudia, čo sedeli v sále, boli ticho, nikto sa nebavil a každý ťa pozorne počúval. Naozaj duch jednotlivca je nad počtom ľudí v jednotlivých kluboch. Veľmi pekne ti ďakujem za tvoje vystúpenie.

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, nie som ekonóm, nie som sociológ a nemám vzdelanie v otázkach sociálnych, v otázkach práce, predsa len by som chcel vystúpiť možno trošku v takom impresívnejšom, pocitovom rámci, možno priniesť niektoré iné akcenty, ktoré tu buď boli inak zdôraznené, alebo opomenuté, a chcel by som tiež, a možno aj to stojí za úvahu, urobiť to trošku možno aj iným jazykom, než len jazykom suchej legislatívy a preťahovania sa o to, že kto lepšie zákonné normy vymyslel a kto je na vine stavu a problémom, o ktorých teraz hovoríme a sú veľmi vážne.
Ja si texty koncipujem a tú kompozíciu, ak dovolíte, by som rád takto aj odovzdal. Nikdy som nemal krvavé oči, iba ak som to veľmi prehnal s prvým Kristovým zázrakom v Káne Galilejskej. Ani som nemal konfrontačného ducha, azda s výnimkou pubertálnych zápasov s autoritou otca. Nikdy som nebol na štadiónoch za futbalom a hokejom, lebo mám panický strach zo stád a davového ducha. Iba raz som toto pravidlo porušil. Bol som v Koride na býčie zápasy, no vydržal som len do prvých krvavých pľuvancov býka s trpiacimi očami, ktoré sa mi odvtedy zjavujú vo snoch.
Agon, zápas, dokážem vnímať len ako hru. Nemám v tom emócie a už vôbec nie túžbu kaličiť protivníka. Myslím si, že mám priateľov alebo prinajmenšom blížnych bez ohľadu na stranícke dresy a názorové uniformy. Chcel by som v tomto tóne aj bontóne vydržať čo najdlhšie, lebo vecí, ktoré nás delia, vymyslíme bárskoľko, málo však toho, čo nás spája. Najmä vtedy nie, ak nemáme vôľu, ale viac sa klaniame svätému Imidžovi a penátom marketingu a navyše žijeme v zajatí mýtov o racionálnom voličovi. Čím, samozrejme, nechcem znížiť význam súťaže, ktorá tu aj dnes prebieha, ani význam zásadných dôrazov, ktoré jedni odvodzujú od protektívnej úlohy štátu, od etatizmu a zase na druhej strane iní od individuálnej slobody vážne sa pasovať so svojím osudom a vytvárať pre tento zápas dôstojné podmienky a prostriedky a prostredie.
Na dôvažok, ak hovoríme o nezamestnanosti, ako kresťanský demokrat nedokážem v tomto kontexte nemať pred očami kľúčové sociálne encykliky od Centesimus annus až po Laborem exercens blahoslaveného Jána Pavla II. Všetky tieto dokumenty zdôrazňujú význam práce pre život človeka a zásadnú potrebu solidarity, pokiaľ ide o projekt dôstojnosti každej neopakovateľnej ľudskej osoby. V takejto optike sme v núdzi a v kaši úplne všetci bez politických rozdielov a preferencií.
Otázka Ernesta Hemingwaya, parafrázujúceho Johna Donna, "Komu zvonia do hrobu" má vždy rovnakú odpoveď: "Vždy zvonia tebe", ktorý máš vystarané, ktorý si za vodou, ktorý máš svoje prachy v daňových rajoch, ktorý si vytuneloval Slovensko, ktorý vieš, že najľahšie sa rozdáva z cudzieho, ktorý záväzok služby vnímaš ako lákavú príležitosť vlastnej hamižnosti.
Bez toho, aby som personifikoval, cítim potrebu povedať aj to, že štátne výpalníctvo, legislatívne uchopené v brachiálnych daniach a odvodoch, aby bolo na trafiky pre vlastných, je zvrátené a nemravné. Rovnako je perverzné posilňovať nástroje byrokratickej šikany. Toto, dámy a páni, nemá nič spoločné s poriadkom a disciplínou. A viac zmysluplnej práce nám to nevyrobí. Kapitulácie živnostníkov a malých rodinných firiem sú toho dobrým dôkazom. A vedel o tom čosi aj Franz Kafka, keď napísal, že "putá sužovaného ľudstva sú z kancelárskeho papiera".
Keď som cestoval na dnešnú schôdzu, zastavil som sa ako vždy na odpočívadle v Červeníku. Pri káve ma oslovil muž z Trenčína, ktorého som nepoznal, ale ktorý poznal mňa. Okrem mnohých iných vecí mi povedal: "Robte čosi s touto našou prekliatou krajinou a s tou mizériou, ktorá je napätá do krajnosti." Začal som čosi bľabotať o ľavici a pravici, ale hneď ma umlčal, že ho to vôbec nezaujíma. Že ako drobný podnikateľ kašle na naše bipolárne mantry. A ešte dodal, že gorilami to neskončilo, že hnev ľudu bude raz taký veľký, že príde aj na vidly a defenestrácie z Hradného vŕšku. Zľakol som sa, ale som mu aj rozumel, a zvlášť vtedy, keď som si spomenul, že moja mladšia dcéra vymenila tento paškvil sociálneho štátu za pohyblivý domov v cudzine, pretože tu si nenašla primeranú a už vôbec nie primerane ocenenú prácu. A pritom musím povedať, že nikdy nemala tú chorú mentalitu, že radšej byť nezamestnaným v cudzine, ako mizerne zamestnaný a ešte mizernejšie platený na Slovensku.
Nie. Zhadzovanie viny na predchodcov ani na krízu, ktorá sa hodí aj v tomto diskurze, nikomu nepomáha ani nič nerieši. Ja viem, že najzaujímavejšou komoditou sú hotové peniaze, napríklad európskych daňových poplatníkov, alebo aj z našich zdrojov, napríklad z druhého poistného piliera, tie však problém neriešia a už ho vôbec neriešia systémovo.
O stimuláciách viem kadečo. Od tých biologických až po eschatologické, no investičné stimuly pre globálny biznis považujem za ortieľ smrti pre domáce národné iniciatívy. Tak veľmi preplatené pracovné miesta problém nezamestnanosti neriešia, iba čičíkajú a deformujú. Navyše ich selektívna povaha, myslím týchto investičných stimulov, páchne klientelizmom ako bič. Keď to hovorím, mám pred očami aj armádu maturantov a vysokoškolákov, ktorí si do svojich vysvedčení, diplomov a certifikátov môžu utrieť tak akurát... - a len slušnosť mi nedovolí pokračovať.
Na druhej strane vidím svojpomocné komunity, skupiny jednotlivcov, ktorých omrzelo štátne tútorstvo a takpovediac na kolene s minimálnymi prostriedkami a obrovským entuziazmom zachraňujú opľutú tvár človečenstva. Kto vládze viac? Vlády alebo títo bezmocní velikáni?
Ako si nespomenúť, čo pre nezamestnaných handrárov z parížskych Emauz celý život vytrvalo robil Abbé Pierre. Ako si nepripomenúť kňazskú misiu otca G. Gilberta medzi pauperizovanou a kriminálnou mládežou z periférie európskych miest? Alebo aj u nás heroickú službu Mariana Kuffu či Tóna Srholca. Nikto z týchto nenápadných hrdinov nikdy nebude sedieť medzi celebritami ani v lóžach pre mediálne VIP, ktoré berú tučné tantiémy aj za nezaslúžené dary.
Dráždenie biedy, vážení, má svoje hranice. Niekedy mám nástojčivý pocit, že tie hranice už boli prekročené. Cítim to temer v krvi. Národy sa dali na pochod. Ak ani prácu nemajú, nemajú ani čo stratiť. Paradoxne sú slobodní, no bojme sa ovocia ich hnevu.
Keďže pôsobím aj vo výbore pre kultúru a médiá, dovoľte mi aspoň jeden príklad z tejto oblasti. Nebude sa týkať škandalózneho pozadia digitalizácie kultúrneho dedičstva, čo je síce úloha pre budúce generácie úctyhodná, no nijako nerieši iný problém s tým súvisiaci, a to je problém hmotnej kvality toho, čo sa digitalizuje, teda v akom žalostnom stave sú akvizície našich múzeí, galérií, filmoték, knižníc a zbierkotvorných inštitúcií. Je tu roboty ako na kostole, len ju kvôli iným "prioritám" nevieme alebo nechceme saturovať. Ani len v priestore verejnoprospešných prác. Verbálne sme aj tu veľmi hodnotoví, európski, prakticky ale celkom ignorantskí.
Inou dobrou ukážkou, kde by sa dali nájsť pracovné príležitosti, a našťastie sú aktivisti, oduševnení aj týmto smerom, je oblasť obnovy a záchrany našich hradov a pamiatok, ako to spomínal Paľo Zajac. A keď hovorím o hradoch, pamiatkach, kultúrnom dedičstve, nemám na mysli sentimentálne dôvody, ale aj dôvody komerčné, turistické, propagačné, marketingové, vlastenecké, aké len chcete.
No ale poďme k tomu príkladu, ktorý mám takpovediac z vlastnej empírie. Už piaty rok sa v premodlených priestoroch najstaršieho pútnického miesta v strednej Európe v benediktínskom kláštore na Skalke pri Trenčíne zídu výtvarní umelci, spisovatelia, hudobníci a mnoho ľudí zo služobného backgroundu, vrátane miestneho pána farára, ktorý má na starosti každodennú liturgiu a ako bývalý kuchár aj chýrečnú kuchyňu. Všetci títo dobrovoľní účastníci medzinárodného sympózia Ora et Ars, vrátane študentov umeleckých škôl, ktoré pôsobia v trenčianskom regióne, maľujú, sochajú, hrajú, filmujú, muzicírujú, obnovujú ruiny, sadia stromy, zatrávňujú zdevastované plochy. Počas desiatich dní sympózia a potom počas celej letnej sezóny sa Skalka stane mekkou pútnikov, školákov, turistov, domácich aj zahraničných návštevníkov a nevynímajúc ani obchodníkov, ktorí rozvíjajú v tomto centre svoje aktivity.
Za pár rokov sa z myšlienky stala inštitúcia. Skúste si tipnúť, koľko si za túto sizyfovskú prácu pre tradíciu a budúcnosť účtujú? Celkom nič. Lebo nemajú komu. Nemajú za chrbtom kmotrov ani finančné skupiny, iba ak, ale to skôr v srdci, Najvyššieho. Ani toho však s takými maličkosťami nezaťažujú. Viac než práca ich spája radosť z obcovania, teda ak môžem parafrázovať slová karpatského pastiera Dominika Tatarku, "z vytvárania spoločenstva, z vytvárania obce, komunity".
Ako kurátor tohto sympózia sa však pýtam, kto tvorí viac? Úradníci miestnej územnosprávnej štátnej kultúry alebo títo nadšenci a idealisti napr. aj zo Skalky? Aby bolo jasné, nijako nelobujem. Tam, kde je duch, tam sú aj skromné možnosti. No z princípu si myslím, že v oceňovaní práce z lásky, z entuziazmu, z nadšenia majú všetky, podčiarkujem, všetky vládne garnitúry rezervu.
Nikdy som svojich blížnych zo SMER-u nepovažoval za autentickú ľavicu. Skôr za konzorcium ľudí s dobre zabezpečeným finančným pozadím, marketingom, ale prosociálnou rétorikou. Rovnako som si nikdy neidealizoval pravicu, a to dokonca ani tú jej časť, ktorej členom som a ktorej elektorát má od čias Krista pomerne ľavicové očakávania. Akokoľvek sa veci majú, apelujem na túto vládu, rovnako ako by som apeloval na všetky iné vlády: Vráťte práci priestor, čas, možnosti a zmysel. Vráťme človeku dôstojnosť v rámci zámerov nášho Stvoriteľa, inak nás to všetkých, ale úplne všetkých pochová. Bez ohľadu na dresy, sľuby, istoty.
Sami viete, že istá je len jedna vec. Všetko ostatné sú len fantazmagórie a chiméry. Všetky percentá sa raz minú. A takto vo svetle neriešenia alebo fiktívneho riešenia problému, o ktorom hovoríme, zvlášť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Keďže pán kolega Daniš bol taký konkrétny, tak ešte raz mu to skúsim vysvetliť. Skanska teraz nepodala námietky. Úrad pre verejné obstarávanie ju pred týždňom, pred dvoma, nariadil Železniciam Slovenskej republiky, aby naspäť Skansku dali do súťaže. Ale medzitým už bola podpísaná na jeseň zmluva s firmou TSS Grade. To znamená, Železnice zaradia Skansku naspäť do súťaže, budú súťažiť, Skanska, keďže má o 44 mil. nižšiu cenu, tak vyhrá. A medzitým čo? Železnice zrušia zmluvu s tou druhou firmou? To snáď nemyslíte vážne?! Na mieste tej druhej firmy, tak takisto sa odvolám na súd a budem sa súdiť so Železnicami.
Čiže Úrad pre verejné obstarávanie dobre vedel o námietkach, dobre mal požiadavku, aby urobil predbežné opatrenie, aby požiadal Železnice Slovenskej republiky, aby nepodpisovali zmluvu. A pán minister Počiatek to veľmi dobre vedel a mohol vydať príkaz zatiaľ nepodpisovať a počkať si, ako dopadne rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie. A naozaj, ak tieto procesy sa napadnú na medzinárodných súdoch, na Európskej komisii, tak Únia nám nedá na to peniaze, budeme musieť vyplatiť aj firmu Skanska za ušlý zisk a nám prepadnú európske zdroje, ktoré máme v Operačnom programe Doprava.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, povedali ste nie jedno, ale viacero opatrení, ktoré môžu výrazne na Slovensku zvýšiť zamestnanosť.
A ja chcem zdôrazniť iba jedno opatrenie, ktoré ste spomenuli, a chcem ho porovnať s tým, čo robí táto vláda. Táto vláda 120 mil. eur desiatim veľkým firmám schválila ako investičný stimul a chce tým vytvoriť 2 400 nových pracovných miest a 1 500 udržať. To znamená, 1 500 miest sa udrží a vznikne nových 2 400 miest za 120 mil. Vy, pán poslanec, ste vo svojom vystúpení ukázali príklad z neuskutočnenia jedného predraženého tendra, 6 600 pracovných miest pre ľudí v regiónoch najviac ohrozených nezamestnanosťou.
Prosím vás, no veď čo ešte máme ďalej hovoriť? Je škoda, že vy vôbec máte k dispozícii nejaké verejné zdroje, lebo vy viete len plytvať. Teda nemyslel som kolegu Zajaca, hovorím tým o vláde SMER-u.

Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, dámy a páni, hneď na úvod musím povedať, že som veľmi sklamaný a prekvapený, že pri takejto závažnej téme, ktorá sa prerokúva v Národnej rade, tu nie je zástupca vlády Slovenskej republiky. Nemyslím teraz len pána ministra sociálnych vecí a rodiny, naozaj je zranený, ale myslím si, že problém nezamestnanosti na Slovensku ako problém č. 1, je to problém č. 1 na Slovensku, má byť záujmom všetkých členov vlády, v prvom rade premiéra Slovenskej republiky, aby sa to riešilo. A keď sa kvôli tomu zvolala mimoriadna schôdza, očakával som, nádejal som sa, že aspoň niekto z vlády tu bude sedieť a niektoré riešenia, ktoré budú tu predkladané, určite veľa dobrých riešení tu bolo spomínaných, si bude aspoň zapisovať. Som z toho veľmi sklamaný.
Dovolím si povedať, že ten problém č. 1 na Slovensku s nezamestnanosťou je preto, lebo som to tu už povedal asi desaťkrát a je to reálny fakt, hlavne v regiónoch, ako je Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj, kde tá nezamestnanosť je cez 20 %. Máme okresy, ktoré majú nezamestnanosť cez 25 %. Štatistický údaj ministerstva práce, sociálnych vecí hovorí o tom, že máme nezamestnanosť 14,71 %. Ale ekonomický týždenník Trend, keď do toho zarátal aj 10-tisíc ľudí absolventov, ktorí sú len dočasne zamestnaní, keď do toho zarátal ľudí, ktorí sú na maródkach, prišiel na to, že máme nezamestnanosť 16,2 %. Preto keď tu bola debata o tom, o 0,1 %, či máme nezamestnanosť vyššiu, alebo nižšiu, som reagoval faktickou poznámkou, že baviť sa tu o tom je totálne malicherné. 40-tisíc ľudí, ktorí nám pribudli za rok na úradoch práce, či sú zo zahraničia, alebo sú domáci, to nás dneska nemôže zaujímať, odkiaľ sa nabrali, 40-tisíc ľudí nemá, za rok o 40-tisíc ľudí nemá prácu a ich rodiny takisto.
Čo to spôsobilo? Ešte len bola volebná noc, keď sa pán premiér napil Coly a odkázal celej republike, keď zistil, že má nadpolovičnú väčšinu a bude vládnuť sám, odkázal celej republike: dvihneme dane, dvihneme odvody, dvihneme poplatky, a týmto spôsobom otrávil podnikateľské prostredie na Slovensku. Ešte len prešla volebná noc a už pán premiér otrávil podnikateľské prostredie na Slovensku, otrávil ekonomické myslenie ľudí.
Podnikateľská aliancia Slovenska vyhodnotila súčasné obdobie ako najhoršie podnikateľské prostredie za posledných 10 rokov. Nezamestnanosť máme najvyššiu za posledných 10 rokov, domáca spotreba nám klesá, to súvisí s tým otráveným ekonomickým myslením ľudí.
Kolega Švejna mi neustále pripomína, človek je tvor mysliaci ekonomicky, ľudia, či chceme, či nie, žijú z peňazí. Ak počujú od premiéra Slovenskej republiky, že bude horšie, začínajú prijímať opatrenia. Boli to firmy, ktoré prijali také opatrenia, že prestali investovať, stiahli sa na základňu a začali sa takto správať aj občania Slovenskej republiky. Začali ekonomicky myslieť, prestali investovať. Na to doplatili živnostníci tých drobných maloobchodov, ktorí dneska nemajú obrat. Domáca spotreba nám klesá.
Ak sa dohodneme na tom, a na tom sa asi teda určite dohodneme aj s poslancami SMER-u, že drvivú väčšinu ľudí na Slovensku zamestnávajú podnikatelia. Podnikatelia je ten potenciál, kde môže nastať zvýšenie zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti. V štátnom sektore tento priestor určite nemáme, tam skôr opačný trend by bol priaznivý pre vývoj verejných financií. Takže ak podnikatelia povedia, že vyššie dane, odvody, poplatky, horší Zákonník práce alebo nezmyselné zdravotné odvody 14-percentné zo zdanených dividend, veď to je nonsens. Ak títo podnikatelia hovoria, že sa im zhoršilo podnikateľské prostredie, mimochodom, dane máme najvyššie z okolitých krajín. Aj severné škandinávske krajiny, ako je Švédsko, Dánsko, už majú nižšiu daň a ony boli povestné tým, že mali vysoké dane z príjmu, dneska majú nižšiu. Fínsko uvažuje nad tým, že bude mať nižšiu daň ako my. Toto nemôže pomáhať podnikateľom v súčasnosti a nemôže za to len kríza, ktorá je toľkokrát spomínaná. Tá kríza tu je, objednávky zo zahraničia neprichádzajú, ale toto otrávené podnikateľské prostredie sa správa tak, že máme vyššiu nezamestnanosť.
A teraz si skúsme povedať, čo okrem toho prostredia, ktoré vytvára štát, môže štát urobiť pre zamestnávanie ľudí. Dovoľte mi dve krátke historické vsuvky, potom ich pochopíte alebo ich vysvetlím, prečo musia byť.
Keď v 14. storočí vládol cez 60 rokov Karol IV., český kráľ, staval hrady, mosty alebo opevnenia. Ak situácia v krajine bola taká, že ju nazývali hladomor, dneska by sme to nazvali zlá sociálna situácia, dal stavať hladový múr, opevnenie, ktoré stojí dodneska, aby ľudia si zarobili svojou prácou na to, aby vôbec mali na základné potraviny. A štát tým získal ďalšie opevnenia. Dneska by sme to nazvali infraštruktúra. Druhá krátka historická poznámka. Prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk mal heslo: "Nebát se a nekrást," Za chvíľu pochopíte tieto historické vsuvky.
Pretože štát má možnosť zamestnávať ľudí cez to, že stavia infraštruktúrne projekty. Obzvlášť v dnešnom období, keď na to máme v Európskej únii prostriedky v Operačnom programe Doprava. A povedzme si, čo urobil štát, povedzme vláda Roberta Fica, minister dopravy pán Počiatek v cestnej infraštruktúre. Skúsme si to povedať, čo sa podarilo za rok tejto vlády.
Od nástupu pána ministra Počiatka okrem 1 km obchvatu Žiaru nad Hronom v plnom profile a 4,75 km v polovičnom profile nebol uzavretý žiaden ďalší diaľničný tender ani podpísaná žiadna zmluva o dielo s dodávateľom na výstavbu diaľnice alebo rýchlostnej cesty. Vážení kolegovia a kolegyne zo SMER-u, alebo niekto z vlády, skúste mi povedať, že nemám pravdu.
Ďalej pán minister zastavil súťaže na Projekte eliminácie bezpečnostných parametrov a komplexné opravy na cestách I. triedy v Trenčianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji, jedná sa zhruba o 150 km ciest I. triedy. Dneska všetci nadávame na to, aké máme cesty I., II., III. triedy, ale pán minister pozastavil tento projekt, lebo musí prehodnotiť projekt. Výsledok len z toho, čo som povedal, je, že dal prácu, mimo toho obchvatu Žiaru nad Hronom, žiadnym slovenským robotníkom v stavebných firmách. Žiadnu! Ak máte iný názor, láskavo sa postavte a povedzte mi, aký tender uzatvoril, akú zmluvu podpísal na cestnej infraštruktúre.
Tisíce, možno až desaťtisíce ľudí mohli nájsť prácu cez európske peniaze, ktoré, dneska sa hovorí, že nevyčerpáme, lebo pán premiér už behá do Bruselu a realokuje, lebo v Operačnom programe Doprava asi to nevyčerpáme. No keď nepodpíšeme zmluvu, neukončíme tendre, tak asi ťažko budú mať slovenskí robotníci v slovenských firmách prácu.
A teraz mi dovoľte povedať, jeden infraštruktúrny projekt sa pánu ministrovi Počiatkovi podarilo. Ukončiť a podpísať zmluvu. Bolo to na železničnej infraštruktúre. Rekonštrukcia trate pri Trenčíne. Najväčšia stavebná zákazka za posledný rok. Železnice Slovenskej republiky podpísali zmluvu s firmou TSS Grade za 245 mil. eur. Priatelia, firma Skanska, ktorá dala ponuku 201 mil. eur, bola zo súťaže vyradená Úradom pre verejné obstarávanie. Dôvodom vylúčenia firmy Skanska zo súťaže bol nesúlad dĺžky praxe jej stavbyvedúcich a certifikátu odbornej spôsobilosti od Slovenskej komory stavebných inžinierov. No podobne na tom boli ale aj, aj ostatné súťažiace firmy. Skanska svoje druhé vylúčenie namietala a požadovala predbežné opatrenie, aby Železnice nepodpisovali zmluvu s firmou TSS Grade, cez to všetko Železnice podpísali tú zmluvu. A, ajhľa, pred dvoma týždňami Úrad pre verejné obstarávanie znova prikázal Železniciam zaradiť firmu Skanska do súťaže. Vážení, ale zmluva bola podpísaná s druhým uchádzačom. Stavebné práce už v Trenčíne prebiehajú.
A ja vám poviem, kde je problém. Pán minister Počiatek zariadil, aby Železnice urýchlene podpísali s firmou TSS Grade, firmou, preto, lebo je za touto firmou jeden zo zakladajúcich akcionárov SMER-u a za tou firmou je finančná skupina J&T. Priatelia, ale rozdiel medzi druhou a prvou ponukou je 44 mil. eur. Skúste si to vynásobiť krát slovenské koruny a prídete k čiastke 1,3 mld. slovenských korún! Priatelia, trikrát zaplatíme túto zákazku! Prvýkrát preto, že Európska únia nám pre pochybenia v týchto súťažiach, ktoré budú napadnuté, nepreplatí z Operačného programu Doprava túto investíciu. Druhýkrát preto, že firme Skanska bude musieť slovenský štát vyplatiť ušlý zisk za neoprávnené vylúčenie zo súťaže. A tretíkrát preto, že nevyčerpané prostriedky z Operačného programu Doprava nám prepadnú.
A prečo o tom hovorím pri nezamestnanosti? Priatelia, rozdiel 44 mil. eur, vidím tu niektorých starostov, za to by sa dalo rekonštruovať stredne, teda jedna stredne veľká základná škola sa dá rekonštruovať zhruba za milión eur. To znamená, 44 základných škôl mohlo byť rekonštruovaných z európskych prostriedkov len z toho rozdielu medzi prvou a druhou ponukou. 44 zákazok na rekonštrukcii napríklad základnej školy podľa mojich hrubých odhadov je okolo 6 600 pracovných miest. Lebo na tej škole bude robiť zhruba 30-40 ľudí plus v ďalších poddodávateľských firmách, plus vo firmách, ktoré vyrábajú stavebné hmoty, povedal som, 150 ľudí by mohlo nájsť prácu, krát 44 týchto škôl, 6 600 pracovných miest. Ale tejto krajine to asi nechýba. My alebo táto vláda, pardon, aby som bol adresný, nechce efektívne využívať prostriedky Európskej únie.
Čo môže ale urobiť aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny? A čo sme my v KDH, aj ja konkrétne s niektorými kolegami navrhoval, aby sa cez opatrenia ministerstva a hlavne v zákone o službách zamestnanosti mohlo zmeniť tak, aby si viacej ľudí mohlo nájsť prácu na Slovensku. To sú tie drobné návrhy opozície, ktoré tu dneska budú, boli, sú a budú spomínané a ktoré niekto z vlády mal zachytiť a skúsiť ich zapracovať.
Najprv sa vrátim ku službám zamestnanosti, ku absolventskej praxi. Áno, je potrebné, aby mladí ľudia, ktorí majú vysokú, strednú školu, ak nemajú prácu, aby išli na absolventskú prax. Ale ja sa pýtam od prvého mája: Kto pôjde na absolventskú prax, keď doteraz títo ľudia mladí poberali 195 eur a od prvého mája budú dostávať 126 eur? Povedzte mi, ktorý mladý človek nastúpi na absolventskú prax za 126 eur? Kúpi si lístok do práce a naspäť a už mu nezostane na obedy. Hanba! Sociálna vláda SMER-u znížila tento príspevok o 40 %.
Ale rozbehli, vláda SMER-u realokovala európske prostriedky na zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov. Na tento projekt bolo vyčlenených cca 70 mil. eur. V zásade je to dobrá myšlienka, len ja sa pýtam: Prečo tak draho, krátko, z toho mi vychádza, neefektívne? Prečo zamestnávateľ v tomto projekte má povinné zamestnať toho mladého človeka len na rok a pol? Z toho rok dostáva zhruba 430 až 450 eur každý mesiac. Prečo to nie je naviazané na výšku mzdy? A prečo tá doba zamestnávania nie je dlhšia? Ak by to bolo naviazané na výšku mzdy, to znamená, kto dá nižšiu mzdu, dostane nižší príspevok, kto dá vyššiu mzdu, dostane vyšší príspevok. A ak by to bolo naviazané na výšku nezamestnanosti v okrese, tak mohli v tých okresoch, kde je vysoká nezamestnanosť, byť títo mladí ľudia cez tento projekt možno za tie isté peniaze zamestnaní aj dva, možno tri roky. Po dvoch-troch rokoch zamestnávateľ a zamestnanec si vytvoria určitý prirodzený vzťah a tí mladí ľudia sa nemuseli vrátiť na úrad práce. Po roku a pol, keď sa paušálne prispieva každý mesiac, som presvedčený, že títo mladí ľudia sa vrátia na úrady práce. A bude to len dočasné riešenie nezamestnanosti. A príliš drahé riešenie nezamestnanosti.
Na jeseň sme navrhovali spolu s kolegom Hudackým takýto návrh zákona, kde sme navrhovali, aby zdravotné a sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca z reálnej mzdy, aby toto štát refundoval zamestnávateľovi. Refundoval. A bolo to naviazané na reálne mzdy. A podľa výšky nezamestnanosti v okrese. Takto prideľované prostriedky by boli transparentné, takto prideľované prostriedky na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie by mohli čerpať aj malí, aj veľkí, aj domáci, aj zahraniční, tieto prostriedky, táto refundácia by bola nárokovateľná. Vážení, nemuseli by sme počúvať toto na stretnutí s podnikateľmi, že prečo na investičné stimuly ide tejto firme, nie prečo nám? Nie! Nastavím zákon transparentne tak, že každý, kto spĺňa a zamestná znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, môže mať refundované zdravotné a sociálne odvody. To znamená 35 % dneska zo mzdy. A či zamestná jedného, 200, alebo 390, ako dneska vo Vranove, alebo 350 v Prakovciach, bude to nárokovateľné. Či si domáci, zahraničný. Či si kamarát s niekým, alebo nie si kamarát s niekým. Prídeš na úrad práce, doložíš to, že si zamestnal znevýhodneného uchádzača, doložíš na konci mesiaca, že si zaplatil sociálne a zdravotné odvody a tie ti preplatíme. Štátu je predsa jedno, či 200 živnostníkov zamestnajú po jednom nezamestnanom, alebo jeden veľký zamestná 200. Štátu to ekonomicky nakoniec vyjde na rovnako.
Samozrejme, že ten návrh zákona bol odmietnutý.
Musím spomenúť aj aktivačné práce. Viem, aktivačné práce nie sú klasickým zamestnávaním, veľmi dobre to viem. Aktivačné práce sú na to, aby ľudia, ktorí sú dlhodobo na sociálnych dávkach a už nemajú pracovné zručnosti, aby si ich proste osvojili, aby raz, možno keď bude nejaká ekonomická konjunktúra, aby sa mohli zamestnať, aby úplne nezabudli vôbec lopatu chytiť alebo metlu do ruky. Ale nájsť zmysluplnú prácu týmto ľudom, ktorých je na Slovensku zhruba 200-tisíc, sa nedá len v obciach. Preto som s kolegom Hudackým predkladal návrh zákona, kde aj štátne podniky by mali zamestnávať týchto na aktivačné práce. To znamená: lesy, povodia, meliorácie.
Povieme vám, čo som si prečítal v médiách za posledné dva týždne. Poľnohospodárska agentúra na východe v Korzári hovorí: "Voda stojí na poliach pre nevyčistené odvodňovacie a závlahové kanály." Ďalej v českých médiách som si prečítal, kolegyne a kolegovia zo SMER-u, juhomoravský hajtman pán Hašek, podpredseda ČSSD, mimochodom navrhuje, aby nezamestnaní vyčistili lesy Českej republiky. Chce, aby to bolo súčasť volebného programu ČSSD. Je to vaša partnerská, sesterská organizácia, skúste sa s nimi o tom porozprávať, kde nájdete prácu 200-tisíc ľuďom, ktorí poberajú sociálne dávky, zmysluplnú prácu. Samozrejme, ste to odmietli.
Ďalej, dúfam, že kolegyňa Gibalová o tom bude hovoriť podrobnejšie, KDH navrhovalo, aby jeden príjem od štátu stačil; súbeh dôchodku a práce v štátnej a verejnej správe. Desať tisíce ľudí mohli nájsť prácu a štát mohol šetriť verejné financie, podrobnejšie o tom bude hovoriť asi ona.
Alebo bolo to tu už spomínané, ale znova to musím zvýrazniť, zastavené projekty na protipovodňové opatrenia len preto, že to bol projekt vlády Ivety Radičovej. Starostovia za SMER v médiách písali, že to bol veľmi dobrý projekt, kde si našlo prácu, dočasne prácu, áno, bolo to tu spomínané, na 9 mesiacov za v podstate minimálnu mzdu, ale našlo si prácu tisíce ľudí. A tie opatrenia, dámy a páni, boli povodne aj pred dvoma týždňami, aj v posledných dňoch boli dažde aj na východnom Slovensku, starostovia si chvália tieto opatrenia. Do určitej miery tieto protipovodňové opatrenia, tieto hrádzky, splnili svoj účel, zadržali tú vodu. Áno, ak by pršalo mesiac v kuse, tak asi by to neboli schopné. Ale takéto jednorazové minipovodne dokážu zadržať. A našli si tisíce ľudí prácu. Poznám v regióne ľudí, ktorí pracovali na týchto protipovodňových opatreniach.
Ďalej projekt obnovy hradov. Bol som na Conecu, chlapci, ktorí majú toto združenie obnovy hradov, mali tam svoj stánok, bol zastavený tento projekt. Stovky, tisíce ľudí si našlo prácu pri obnove našeho kultúrneho dedičstva, len preto, že to bol projekt vlády Ivety Radičovej. Jeden rozumný argument mi povedzte, keď pri tých protipovodňovkách vám to vaši starostovia za SMER hovoria, že to bol dobrý projekt. Prečo v tom nepokračovať?
Nechcem tu už hovoriť o tom, že vláda sa bude musieť zamyslieť a porozmýšľať aj nad medzitrhom práce. Nad tým, že určitá skupina ľudí pri určitom zamestnaní a pri nejakej mzde, ktorá je pod minimálnou mzdou, bude poberať aj mzdu, aj sociálne dávky. Naozaj, ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky v takej miere, že rozdiel medzi minimálnou mzdou a sociálnymi dávkami je pár euro, no nepôjdu pracovať a radšej zostávajú na týchto sociálnych dávkach. Alebo potom treba urobiť opatrenia v sociálnej oblasti, alebo pri vyplácaní týchto sociálnych dávok. Treba tieto sociálne dávky, či chcete, alebo nie, budete musieť s tým prísť, naviazať na prácu, ale aby tá práca bola zmysluplná. Predsa nedáme prehadzovať ľuďom piesok z jednej kopy na druhú!
Takže, aby som to zhrnul, aké sú riešenia? Tých drobných riešení tu bolo spomínané a ešte bude spomínané veľa. Ale základom je vyliečiť otrávené podnikateľské prostredie na Slovensku. Naozaj, odvody, dane nemôžu byť najvyššie z okolitých krajín.
Ďalej príspevky na zamestnávanie transparentne, transparentne, toto, čo požadujú po nás podnikatelia, živnostníci na Slovensku. Áno, na základe určitých pravidiel, aby to mohol poberať aj ten malý, aj veľký, aj Slovák, aj zahraničný.
A po tretie. Preto som spomínal toho Tomáša Garriguea Masaryka: "Nebát se a nekrást," nekradnúť. Naozaj, verejné financie, s verejnými financiami narábať tak, ako keby to boli naše vlastné, aj s tými európskymi. Pretože tam sme takisto aj prispievatelia, aj slovenský štát vždycky sa tam podieľa na týchto europrojektoch. Takže ak nebudeme efektívne vedieť využívať verejné prostriedky, a to je jedno, či na železnici, alebo na diaľnici, veľmi očakávam, ako dopadnú tendre na vypísané diaľnice na tých päť úsekov, som veľmi zvedavý, aké tam budú čiastky. Ak budeme verejné prostriedky takto míňať, ak bude dochádzať ku korupcii, potom nám budú chýbať, na Slovensku nám budú chýbať aj na riešenie nezamestnanosti.
A posledná poznámka k tomu "Nebát se a nekrást". Na stretnutí lídrov slovenského stavebníctva 400 riaditeľov firiem z celej republiky, menších, väčších, na Conecu dostali hlasovacie zariadenie, kde mohli hlasovať. A jedna z otázok bola zhruba asi v tom zmysle, aké najväčšie nebezpečenstvo vidia v tom, že sa nevyčerpá 8 mld. eur investícií do dopravnej infraštruktúry. Aké je najväčšie nebezpečenstvo? A bolo tam päť rôznych odpovedí. 57 % riaditeľov stavebných firiem hlasovalo, že to je korupcia a klientelizmus vo výberových konaniach. Priatelia, "nebát se" znamená rozhodnúť, uzatvárať zmluvy, podpisovať, ukončovať tendre, niektoré tendre má minister dopravy Počiatek ešte od pána Figeľa z februára 2012, Hubová - Ivachnová, ďalší tender je z júna 2012, a to je tunel Višňové. Nebáť sa, ale aj nekradnúť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ja chcem oceniť vystúpenie môjho kolegu Jána Hudackého za KDH. Len mu chcem poradiť, že ja by som pri jeho vystúpení vyzval teda nielen ministra Richtera, ale aj ministra Malatinského, prípadne predsedajúcu schôdze, aby prerušila rokovanie, kým tu nebudú tí ľudia ako dôležití k tejto téme. Lebo naozaj neviem, či má zmysel teda ďalej pokračovať v rokovaní o takej dôležitej veci, keď už tu nie je ani pán poslanec Blaha. (Smiech v sále.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, dámy a páni, škoda, že tu nie je pán minister, lebo viaceré takého argumenty som mal orietované práve na neho, vzhľadom na to, že on je ten zodpovedný, ale on nesie tú najväčšiu zodpovednosť ako minister práce a sociálnych vecí. A to je téma a agenda dnešného zasadnutia parlamentu. Takže je mi to ľúto. A koniec koncov vláda tu vôbec nie je zastúpená. Nie je to dobrá, nie je to dobrý signál.
Vo svojom príspevku ani nechcem nejak hlboko analyzovať alebo rozvíjať dlhé úvahy príčin stále rastúcej miery nezamestnanosti na Slovensku, mnohé tu už bolo povedané, takže opakovať už ani nemá význam. Ale každý súdny človek, ktorý aspoň čiastočne sleduje sociálno-ekonomické dianie na Slovensku, musí skôr či neskôr prísť k poznaniu, že za týmto stavom je nielen hospodárska kríza v Európe, vo svete, globálne problémy, ale, ale aj neschopnosť súčasnej vládnej garnitúry nájsť účinné systémové opatrenia, ešte raz opakujem, systémové opatrenia a odpovede na elimináciu tohto stavu.
Výsledkom je 15-percentná miera stále rastúcej nezamestnanosti a zdecimovaný podnikateľský sektor. Musím to takto povedať. Pretože medzitým, čo sa tu udialo v priebehu jedného roka, aké legislatívne zmeny, a vážne legislatívne zmeny, sa tu udiali v prospech, resp. v neprospech podnikania, podnikateľskej sféry, sa musí odraziť predovšetkým - predovšetkým - na zamestnanosti, resp. na možnosti tvoriť nové pracovné miesta.
Opriem sa aj o nejakú štatistiku, ktorá bude jednoduchá, a to tým, že aj pochádzam z východu a bývam na východe v Prešovskom kraji, už máme nezamestnanosť vyše 20 %, v Košickom atakuje nezamestnanosť 19-percentnú hranicu. To sú konkrétne výsledky, nikto to nemôže spochybniť. Ja teraz nebudem hovoriť, že kto, akým podielom sa na tom zúčastňoval, kde, ako, kto urobil. Momentálne máte mandát, páni poslanci, resp. máte vládu, ktorá dostala mandát od občanov tohto štátu, a nesiete plnú zodpovednosť. Nesiete plnú zodpovednosť, či chcete, alebo nechcete. Vracať sa stále k tomu, že kto v minulosti čosi urobil, tak to by sme sa mohli možno aj vrátiť k slovenskému štátu a potom ešte do rakúsko-uhorskej monarchie a takto spájať niektoré súvislosti.
Ako som spomínal, likvidácia podnikateľov cez nastavenú legislatívu sa odrazila aj na zvyšovaní nezamestnanosti cez zvýšenie daní, odvodov, nárast rôznych poplatkov, ale aj, nechcem tu spochybňovať Zákonník práce, ale určite sa znížila flexibilita pracovnej sily. Takže aj toto má svoj podiel na tom, či ten podnikateľ nejakým spôsobom bude sa snažiť tohto zamestnanca prijať, ak bude vedieť, že nemá na to, aby mu zaplatil mzdy a odvody, aby ho mohol v podstate jednoduchým spôsobom jednoducho nechať, môžem takto povedať, zaregistrovať na úrade práce. Ale pri najbližšej príležitosti, aby ho mohol opäť flexibilne, ak sa mu tie podmienky vytvoria vo firme, aby ho mohol zobrať. A to tu ide. Zákonník práce nie je na to, aby sme nastavili nejaké tvrdé rámce, ale aby bol flexibilný. Takže o tom to je. Takže aj tá flexibilita pracovnej sily, ktorá sa znížila, má dopad na túto nezamestnanosť. A to všetko vlastne posúva výkonnosť hospodárstva tejto krajiny na hranicu recesie a rozširuje 430-, alebo teda už viac ako 430-tisícovú armádu nezamestnaných.
Očakávať lepší výber daní, odvodov a poplatkov pri takto nastavených podnikateľských podmienkach je, ako očakávať - teraz s poľnohospodármi to trochu spojím - zvýšenie dojivosti od zdochýnajúcich kráv. Nezávidím ministrovi financií precitnutie, ktoré zrejme vyvrcholí začiatkom roku 2014, bude veľmi bolestivé.
Nedá mi, aby som vo svojom príspevku sa viac nedotkol podmienok, ktoré táto vláda nastavila pre tých najmenších a najzraniteľnejších podnikateľov, a to živnostníkov. Necitlivé nastavenie odvodov a daní, obmedzenie paušálnych výdavkov, zhoršené podmienky pre dohodárov sú pri súčasných hospodárskych podmienkach likvidujúcim faktorom pre túto 400-tisícovú skupinu samostatne zárobkovo činných osôb. Opakujem, samostatne zárobkovo činných osôb.
Pán minister Richter si zrejme neuvedomuje, čo robí. Jednoducho posiela týchto ľudí na úrady práce. Za posledné tri mesiace takto ukončilo živnosť 12-tisíc živnostníkov. To je 12-tisíc osudov, možno 12-tisíc problémov v rodinách. Zo samostatne, opakujem, samostatne zárobkovo činných ste urobili 12-tisíc závislých osôb na krachujúcom sociálnom systéme.
Pán minister sa z toho ešte vytešuje, je to, myslím si, že skutočne výraz takej hrubej arogancie voči týmto ľuďom a možno aj výraz jeho neschopnosti. A opäť tie najhoršie dopady sú na tých najzraniteľnejších, čiže na tých živnostníkov, na tých maličkých podnikateľov a v najmenej rozvinutých regiónoch. Opäť v Prešovskom a Košickom kraji sa na úrady práce dostalo za necelý polrok takmer 10-tisíc živnostníkov.
Argument, že práve títo nie sú ochotní platiť odvody a okrádajú štát, a teda je dobré, že rušia živnosti, je urážkou, doslova urážkou týchto poctivých ľudí. Ja som stopercentne presvedčený, že možno ak medzi tými 10 tisícami je možno nejaká stovka, ktorí špekulujú atď. alebo ktorí nechceli platiť, resp. dobrovoľne nechceli platiť, alebo neboli ochotní platiť, tak je ich veľa, je ich veľa. Pán minister by sa mal ospravedlniť týmto ľuďom, ktorí berú zodpovednosť za seba, za svoje rodiny na svoje plecia. Nechcú zaťažovať štát, berú zodpovednosť na svoje plecia a takýmto nehoráznym spôsobom pán minister urazí tých, ktorí nečakajú pomoc od štátu a chcú sa orientovať len na vlastné schopnosti a vlastné možnosti.
Na druhej strane je poľutovaniahodné, že zástupcovia živnostníkov v Rade solidarity sú solidárni skôr s touto vládou a nie so svojimi členmi a občanmi tejto krajiny. Ja dúfam, že takisto precitnú a tie reakcie budú ďaleko orientované alebo lepšie orientované na problémy a prečo teda, a na skutočné problémy, ktoré ich dostali, myslím týchto živnostníkov, mimo svoju podnikateľskú činnosť.
Aby som bol objektívny, nedá sa povedať, že sa vláda nesnaží hasiť kritickú situáciu v oblasti nezamestnanosti. Túto si ale, ako som už viackrát povedal, spôsobila vo výraznej miere sama. Opatrenia cez tzv. verejné investície, čiže zdroje daňových poplatníkov, s ktorými prichádzate, sú ale nesystémové, neefektívne a nezabezpečujú dlhodobú udržateľnosť v oblasti zamestnanosti. Skôr len odsúvajú tento problém na neskoršie obdobie. Týka sa to tak dotácií na vytváranie pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, ako aj investičných stimulov, ktoré presahujú rozumnú výšku. Miliónové čiastky určené na dotácie a stimuly by mali skôr poslúžiť v podobe znížených daní a odvodov pre malé a stredné podniky ako skutočné stimuly pre dlhodobo udržateľné a stabilné faktory udržania zamestnanosti a vytvárania nových pracovných miest.
Som si vedomý, že ani tento môj príspevok zrejme nezmení zásadne váš pohľad na systémové riešenie zamestnanosti na Slovensku. Vašu častú argumentáciu, že opozícia neprichádza s riešeniami, chcem vyvrátiť pripomienkou, že viaceré legislatívne návrhy v oblasti zamestnanosti, ktoré som so svojimi kolegami, predovšetkým s pánom Zajacom podal, boli vládnymi poslancami úzkoprso zamietnuté. Týkalo sa to tak krytia nákladov na odvody na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných osôb s diferencovaným prístupom podľa miery nezamestnanosti jednotlivých regiónov Slovenska, ako aj rozšírenie aktivačných prác na štátne firmy. Som presvedčený, že tieto opatrenia by priniesli čiastočné zlepšenie situácie pre mnohých nezamestnaných ľudí.
Svoje vystúpenie chcem taktiež využiť na odporúčanie pre pána ministra hospodárstva, síce tento tu nie je, ale práve v súvislosti s investíciou pre spoločnosť Continental, ktorá chce v Púchove vytvoriť 600 pracovných miest. Aj tá investícia je vysoko neefektívna, ale pre zníženie, alebo zlepšenie miery efektívnosti toho investičného stimulu v objeme 20 mil. eur by bolo dobré, ak by sme vedeli zaviazať túto spoločnosť Continental, aby využívala konkurencieschopné subdodávky od slovenských výrobcov. Mám na mysli predovšetkým spoločnosť Nexis Fibers v Humennom, ktorá vyrába konkurencieschopné subdodávky syntetických vlákien pre výrobu pneumatík. Výroba syntetických vlákien má v Humennom, ako viete, dlhodobú tradíciu, ich produkty sú konkurencieschopné. A týmto spôsobom môžeme zabezpečiť udržateľnosť zamestnanosti 350 miest v tejto firme. Je tu konkrétna ponuka, ako zvýšiť efektívnosť tej, povedal by som, neefektívnej investície, keď na jedného zamestnaného človeka ideme dať 33-tisíc eur. Toto by výrazným spôsobom zabezpečilo aj udržateľnosť pracovných miest povedzme v tomto meste na východe Slovenska.
Samozrejme, že ja sa pokúsim s pánom ministrom hospodárstva rokovať osobne, aby som túto záležitosť mu predostrel, aby prakticky to vedel potom využiť pri rokovaniach s predstaviteľmi danej spoločnosti.
Rovnako chcem zdôrazniť fakt, že aj napriek nepriazni vládnej moci, ktorá prostredníctvom vás poslancov zo strany SMER ignoruje opozičné návrhy. Chcem do májovej schôdze Národnej rady predložiť návrh zákona o rodinnom podnikaní. Tento návrh v komplexnej forme rieši podmienky pre motiváciu členov rodín a ich zapojenie do aktívnej ekonomickej činnosti prostredníctvom podnikania. Je to v podstate návrh pomoci, svojpomoci tak, aby tí aktívni členovia rodiny mohli prevziať tú zodpovednosť za seba, za svoju rodinu a vytvoriť dostatočné podmienky pre ekonomické zabezpečenie vlastných rodín. Je to návrh, ktorý umožní vytvárať nové pracovné miesta. Je to návrh, ktorý umožní upevniť rodinné väzby. A je to návrh, ktorý zvýši etickejší prístup k podnikaniu ako takému. A v neposlednom rade je to návrh, ktorý oslobodí ľudí od istôt vlády Roberta Fica.
Vážení kolegovia, v krátkom čase budete mať možnosť preukázať, či je vám sociálno-ekonomická situácia našich rodín ľahostajná, alebo nie.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem tým kolegom, ktorí reagovali konštruktívne na moje vystúpenie.
Pánu poslancovi Podmanickému chcem len dovysvetliť, že ak som ja hovoril o tom fázovom posune vždycky výsledku aj v prípade dopadu na nezamestnanosť, tak len chcem povedať, že naša vláda, v ktorej, aj teda tá druhá Dzurindova, v ktorej boli viac pravicové strany, alebo mali prevahu, tak prijímala evidentne opatrenia, ktoré zvyšovali konkurencieschopnosť Slovenska voči okolitým krajinám. A v tom je rozdiel medzi tou vládou a tou vašou, že vami prijaté opatrenia znižujú našu konkurencieschopnosť, čiže tie dôsledky aj o fázu posunuté budú ešte horšie.
Pán poslanec Blaha, vy, prosím vás, kde učíte? Lebo aby som vedel, kde nemám poslať môjho syna. (Zasmiatie sa v sále.) Lebo to je strašné, naozaj. (Smiech v sále.)
A ešte na jeho adresu. Poprosím vás, to jedno opatrenie, to jedno opatrenie, čo navrhujete, ako znížiť, nečakám, že poviete 150 za všetkým poslancov SMER-u, alebo resp. ten zbytok, lebo niektorí sa zapájajú. Ale mne stačí od vás jeden návrh, pán Blaha, jeden návrh a na akej škole to učíte.

Ďakujem pekne. Chcel by som poďakovať pánovi poslancovi Brockovi za príspevok, ktorým sa snažil obohatiť túto diskusiu, a hlavne v tom, že poukázal a vyvrátil vlastne tvrdenia Roberta Fica, že naším záujmom je, aby na Slovensku čím horšie bolo, tak tým lepšie bude pre opozíciu. Vyvrátil to aj tým, že predložil aj konkrétne návrhy, ktoré poslanci Kresťanskodemokratického hnutia predkladali a ktoré neboli populárne alebo populistické, ale riešili problém nezamestnanosti.
A v tomto som presvedčený, že aj v jeho príspevku bolo cítiť, že dnes, veď nikto z nás nie je spokojný s tým stavom, ktorý momentálne pri stave nezamestnaných je, pri tom počte nezamestnaných, ale aby sme, nie našou úlohou, aby sme hľadali a len hľadali vinníkov, ale aby sme spoločne hľadali riešenia. A niektoré z týchto riešení pán poslanec Brocka predniesol a za to mu chcem poďakovať.
Ďakujem pekne.