Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán premiér, páni ministri (zasmiatie sa v sále), uhm, ich neprítomnosť, myslel som, že tu pán premiér a páni ministri budú, a ich neprítomnosť svedčí o tom, že nezamestnanosť ich moc netrápi a to ma trápi.
Ja by som sa chcel, milé kolegyne a kolegovia, v prvom rade priznať, že som sa mýlil, keď som si myslel, že SMER nepustí túto schôdzu o nezamestnanosti, že nás...
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán premiér, páni ministri (zasmiatie sa v sále), uhm, ich neprítomnosť, myslel som, že tu pán premiér a páni ministri budú, a ich neprítomnosť svedčí o tom, že nezamestnanosť ich moc netrápi a to ma trápi.
Ja by som sa chcel, milé kolegyne a kolegovia, v prvom rade priznať, že som sa mýlil, keď som si myslel, že SMER nepustí túto schôdzu o nezamestnanosti, že nás jednoducho prevalcuje a za desať minút bude koniec. Nestalo sa tak a viem, že bez súhlasu Roberta Fica by sa táto schôdza nekonala. Som rád, že i SMER si konečne začal uvedomovať, konečne, že nezamestnanosť je u nás najvážnejší problém. Slovensko sa percentom nezamestnanosti zaradilo medzi krajiny PIGS-u, dokonca Írsko má nižšiu nezamestnanosť ako my.
Panie poslankyne a poslanci zo SMER-u, nepochybujem, že i vy máte rovnakú skúsenosť ako ja, že nie je týždňa, keby vám niekto nezavolal a neprosil by vás o pomoc s prácou. Za posledný týždeň ma oslovili dve osoby, jedna prácu stratila minulý pondelok, druhá prácu hľadá. Asi pred dvoma hodinami mi volala jedna pani, že či neviem pomôcť vnukovi, že sa hlási do Volkswagenu. Jeden kolega zo SMER-u mi hovoril, že on má zoznam 20 ľudí, je zo SMER-u, a títo ľudia už ho nemajú radi, pretože on sa na rozdiel odo mňa nemá na čo vyhovoriť.
Volebné heslo SMER-u bolo: "Ľudia si zaslúžia istoty." Volebné heslo KDH bolo: "Začína to prácou." Jednoducho strach zo straty práce a nemožnosť nájsť prácu ľudí naozaj najviac trápi. Viem, že SMER má na všetko jedinú odpoveď: Opozícia, vy ste si nevšimli, že tu máme svetovú krízu? Tu krízu SMER používa ako zaklínadlo. Chcel by som sa spýtať: A mali ste snáď nejaké informácie, že kríza končí, keď ste ľuďom sľubovali istoty? Alebo je to naozaj tak, ako sa to zdieľa na sociálnych sieťach, že SMER predsa nesľuboval sociálne istoty, on len konštatoval, že ľudia si zaslúžia istoty. Chcem sa spýtať, nezaslúžia si sociálne istoty tí občania, tých 40-tisíc občanov, ktorí za rok vášho vládnutia prišli o prácu? Treba si uvedomiť, že mnohí z nich živili dvoch, troch, štyroch rodinných príslušníkov, a teda sociálne ste vašou politikou ohrozili 100-, 120-, 150-tisíc ľudí, tých ľudí, ktorým ste sľubovali istoty.
Pán premiér Fico vie, že je zle, i preto pustil túto schôdzu, i preto bol minulý týždeň v televíznych reláciách s pánom Bugárom, s pánom Frešom veľmi nervózny, takého som ho naozaj ešte nevidel. SMER za jeden rok stratil 10 % volebných preferencií. Ten trend je dobrý, len vydržte.
Minulý týždeň mali opozičné strany Ľudovej platformy stretnutie s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení s Republikovou úniou zamestnávateľov, boli tam zástupcovia živnostníkov, Slovenský živnostnícky zväz, Živnostnícka komora a ďalší. Títo zástupcovia podnikateľov nám len potvrdili to, čo my vieme a vždy sme to vedeli. To, že tie dôsledky, na ktoré sme vás upozornili a upozorňovali pri prijímaní vašich zákonov, sa napĺňajú, nás naozaj neteší. Chcel by som odkázať pánovi premiérovi, že sa netešíme, keď ľudia prichádzajú o prácu. Netešíme sa ani z toho, že stabilizáciu verejných financií zaplatí 95 % občanov a nie 5 % občanov tých najbohatších. Opak je pravdou. Na vašu hospodársku a finančnú politiku doplácajú občania a tí najbohatší oligarchovia nie. Pán premiér už bol v takých úzkych, že hovoril, že my sa tešíme, aj keď Slovan prehrá v hokeji. Musím sa priznať, že neteším sa, keď Slovan prehrá v hokeji, som fanúšikom Slovana, ináč je to, keď prehrá vo futbale, tam som Trnavák. Trnava do teho! (Povedané s úsmevom.)
Myslel som si, že tu bude aj pán minister Richter. Pán minister Richter pri prijímaní Zákonníka práce hovoril, že ak sa ukáže, že nie je dobrý, on nemá problém a chyby napraví. Pán minister Richter, na čo čakáte? My sme mali na vojne jedného takého kapitána, volal sa Jakeš, a keď vojaci niečo nerobili, tak on vždycky skríkol: "Vojíne, na co čekáte? Až zahřmí?!" No, tak mne sa zdá, že pán minister Richter naozaj čaká, až zahřmí. Naozaj pánovi ministrovi nestačí, že je tu 100-tisíc nešťastných ľudí? Čakáte, že nezamestnaných bude o rok 80-tisíc viacej, o dva 120-tisíc, o tri 160-tisíc, jednoducho taký je trend. Pán minister Richter hovorí, že verí, že nezamestnaných klesne pod 14 %. Pán minister, na verenie sme tu my kádeháci. Vy neverte, ale robte. (Povedané s úsmevom.) Naozaj dozrel čas prehodnotiť zmeny v Zákonníku práce.
Podnikatelia hovoria o tom, že za vašej vlády sa zhoršuje podnikateľské prostredie. Sťažujú si na vymožiteľnosť práva, nemôžu sa dostať k svojim pohľadávkam a neveria slovenskému súdnictvu. Nuž ani sa nečudujem. Čo si majú myslieť o spravodlivosti a serióznosti sudcov, keď niektorí z nich si robia žúrky s brokovnicou a guľovnicou s modrými tlmičmi na ušiach? Čo si majú myslieť o právnom štáte a vymožiteľnosti práva, keď predseda Najvyššieho súdu hovorí, a neviem, či aj nepodal i trestné oznámenie pre údajné daňové úniky sudcu Ústavného súdu? Čo si majú myslieť podnikatelia, občania, keď Ústavný súd je prakticky zablokovaný? Kam sme to dospeli? Čo si majú myslieť investori? Pôjdu investovať do krajiny, kde o právnom štáte je asi len veľmi ťažko hovoriť?
Na stretnutí so zástupcami podnikateľov zaznelo i to, že na Slovensku je jedna z najvyšších cien elektrickej energie. Myslím si, že to nebola náhoda, že včera zasadla regulačná rada a na politickú objednávku konala a znížila cenu elektrickej energie. Určite k tomu prispelo vyjadrenie pána premiéra Fica, ktorý hovoril, že im sa, podarilo sa nám stabilizovať cenu elektrickej energie. Prispeli k tomu viaceré blogy, ktoré na toto reagovali. A aj vystúpenie pána ministra, aj jeho rozhovor v Slovenskom rozhlase s pánom ministrom Malatinským, teda pána exministra Miškova.
Kto môže za vysoké ceny elektrickej energie na Slovensku? Tá odpoveď je veľmi ľahká. Ten muž sa volá pán Jozef Holjenčík, ktorý robí reguláciu na politickú objednávku. Ten chlap nie je a nikdy nebude nezávislý.
Panie poslankyne a páni poslanci, koncová cena elektrickej energie sa skladá z ceny za distribúciu elektrickej energie a za dodávku elektrickej energie. Tá cena distribúcie elektriny sa skladá z tarify za jedno odberné miesto. Je to poplatok za rezervovanie kapacity v sieti, potom je to variabilná zložka tarify za distribúciu. Ten poplatok je závislý od množstva spotrebovanej elektrickej energie. Potom sú to tarify za straty. Straty technické a netechnické. Tie technické vznikajú na základe fyzikálnych princípov. Časť elektrickej energie sa premení na neužitočné teplo vo vodičoch, transformátoroch, no a potom sú to netechnické straty a sem zaraďujeme napríklad čierny odber elektrickej energie.
To podstatné, čo je dôležité pre moje vystúpenie, sú tarifa za systémové služby. Sú to, je to tarifa, ktorá je poskytovaná za účelom udržania stability a bezpečnosti prevádzky elektrizačnej sústavy, a tarifa za prevádzkovanie systému. Tento poplatok zahŕňa v sebe podporu ťažby domáceho uhlia, výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, podporu vysoko účinnej kombinovanej elektriny a tepla, náklady organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Čo sa týka obnoviteľných zdrojov, hlavne fenoménu fotovoltika, platí, že vysoké výkupné ceny elektriny pre prevádzkovateľov fotovoltických elektrární hradia všetci koncoví zákazníci - občania a podnikatelia.
Prečo máme u nás jednu z najvyšších cien elektrickej energie? Cena elektriny pre slovenské firmy patrí dlhodobo k európskej špičke aspoň odvtedy, čo je šéf ÚRSO pán Holjenčík. To vyplýva zo štúdie Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií. Na konečnej výške sa výrazne odráža podpora obnoviteľných zdrojov a uhlia, ktorá v roku 2011 dosiahla 322 mil. eur. Súkromných výrobcov dotujeme my všetci cez náklady na tarifu prevádzkovanie, bioplyn dotujeme 21,8 mil. eur, vodu 25,4 mil., biomasu 27,7, vietor a termálnu energiu alebo geotermálnu energiu po 0,1 mil. eur. Potom je to kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla a tú dotujeme 43,5 mil. Baníctvo na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia 70,6 mil. No a ten problém je fotovoltika, 116,8 eurami. Naozaj, aj pre toto máme vysokú cenu energií a slovenské hospodárstvo je na cenu energií zvlášť citlivé, keďže jeho energetická náročnosť je asi dvojnásobne vyššia, než je priemer Európskej únie. Tá cena stojí podnikateľov stámilióny ročne.
Ako sa to celé začalo? Vzhľadom na plány Európskej únie vyrábať v roku 2020 až 20 % energie z obnoviteľných zdrojov aj Slovensko prišlo so zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov. V roku 2009 vyšiel prvý Jahnátkov zákonov č. 309. V zákone o podpore obnoviteľných zdrojov sa aj s ohľadom na predchádzajúcu podporu obnoviteľných zdrojov prijal systém podpory prostredníctvom výkupných cien. Ten problém je však v tom, že tieto obnoviteľné zdroje sú technologicky náročnejšie, preto sú aj nákladnejšie. Štáty, aby motivovali firmy vyrábať elektrinu cez obnoviteľné zdroje, ich dotujú. Každá krajina má svoje špecifické i geografické podmienky, a preto formu jednotlivých obnoviteľných zdrojov a sumu ich podpory prenecháva Európska únia de facto na národné vlády.
Veľkoryso určenou cenou pre fotovoltiku, ktorú pán Holjenčík a ÚRSO stanovili po prijatí zákona na rok 2010, bol vyvolaný veľký záujem investorov. Investori mali pripravené finančné prostriedky pre projekty na rôzne druhy obnoviteľných zdrojov, ale sústredili sa na oblasť fotovoltiky. A prečo?
Mám tu tabuľku, kde je prehľad výkupných cien za rok 2010. Tá trhová cena elektriny bola 55 eur za MWh. Z vodnej elektriny celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW bola výkupná cena 109,08, teda asi dvojnásobok. No a tá katastrofa, ktorú nastavil pán Holjenčík, je pravda, že to prepískli aj Česi a aj Nemci, ale sú tu krajiny, ktoré to jednoducho zvládli, bola v podpore fotovoltiky, kde cena výkupná bola 430 pre zdroje do 100 kW a nad 100 kW 425. Teda 7,8- alebo 7,7-krát výhodnejšia ako trhová cena. Ostatné zdroje boli dotované dvoj- až trojnásobne v porovnaní s výkupnou cenou.
Výkupná cena elektriny zo slnečnej energie je niekoľkonásobne vyššia ako trhová cena elektriny a ona sa výrazne premieta do jej ceny, do koncovej ceny. Napríklad pre rok 2011 ÚRSO plánované náklady na podporu obnoviteľných zdrojov v tarife za prevádzkovanie systému zvýšil z 1,7 eur na MW na 8,8 eur na MW. A ten nárast na tarify, na prevádzkovanie systému vzrástol v roku 2011 z roku 2010 zo 6,3 na 14,85 eur za MW. Podiel obnoviteľných zdrojov na tých 14 bol 8,8 eur, k vetru 2,2, domáce uhlie 3,6.
A mám tu tiež tabuľku, ktorá udáva vývoj systémových poplatkov za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby. V roku 2009 bola, prevádzkovanie systému, tá tarifa 2,7 eur za MW, v roku 2010 6,3, v roku 2011 14,8, 2012 15,7, 2013 19,8. Nárast z roku 2012 na rok 2013 27 %. Od roku 2009 na 2013 väčší nárast ako 635 %. Systémové služby vzrástli v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 5,8 na 7,9, teda o 36 %.
Naozaj, kým napríklad na výrobu elektriny v tých vodných elektrárňach postačuje u nás dotácia na 1 MWh v priemere 15 eur, na výrobu rovnakého množstva 1 MW v slnečnej elektrárni teda bola poskytnutá dotácia 360 eur na MWh. Múdra vláda by sa určite správala ináč. Ak vieme splniť svoj záväzok voči EÚ tak, že sa vieme skladať na 1 MWh obnoviteľných zdrojov 15 eurami, tak neviem, prečo to robíme tak, že sa skladáme 24-násobkom tejto sumy, 360 eurami.
Absolútna podpora fotovoltiky bola v roku 2010, kedy nastal boom a prírastok bol 185,6 MW výkonu fotovoltických elektrární. A tá výkupná cena garantovaná pätnásť rokov bola 425 eur na MW. V I. polroku išla dole o 10 %, v roku 2011 poklesla na 302,5 MW. V roku 2010 a v I. polroku sa na základe tejto podpory inštalovalo 488 MW, toľko, ako má malženický paroplyn. A treba povedať, že tie kapacity a povolenia pre tieto inštalácie si vo veľkej miere rozdelilo medzi sebou pár vyvolených, avšak tí už dnes nevlastnia nič, všetko predali zahraničným investorom, fondom a bankám.
Tento klondike zastavila až naša vláda. Bola to Jurčíkova novela, ktorá obmedzila podporu v prípade fotovoltiky len pre inštalácie do 100 kW, a to iba na strechách. A v II. polroku sa inštalovalo 18,2 MW a výkupná cena poklesla o 33 %.
No, a potom prišiel rok 2012, zaúradoval pán Holjenčík a výkupná cena klesala po jeho opatreniach a rozhodnutiach tak, že bola stanovená na 119 eur za MW, čo na doplatku činilo 59 eur na MW, takže prakticky zlikvidovali fotovoltiku. A jednoducho najprv dali podnikateľom spriazneným so SMER-om, tým dobre informovaným, hojno a potom tým ostatným nedali nič. Jednoducho rozdali bohatým a na tých, ktorí to mysleli vážne s fotovoltikou, už neostalo.
Včera večer som si prečítal agentúrnu správu v denníku SME, že cena elektriny poklesne v najbližších dňoch zhruba o 3 %. Firmy a domácnosti zaplatia o 3,8 eura za MWh menej. Konečná cena elektriny klesne preto, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví znížil tarifu za prevádzkovanie systému. "Prehodnotili sme údaje o výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré nám deklarovali distribučné spoločnosti," odôvodňuje zníženie pán Holjenčík. A hovoril o tom, že problémová je najmä cena elektriny zo slnka. Tá sa podľa Holjenčíka podpísala pod výrazné zvýšenie tarify, a teda aj koncovej ceny v roku 2010 až 2012. Len zabudol povedať, kto za to môže. Len on.
Pán Holjenčík si vybudoval za svoju ochotu spraviť po politickú objednávku všetko, čo mu prikáže, takú pozíciu v slovenskej energetike, akú nemá pán Harabin v slovenskom súdnictve. Ani sa mu o nej nemôže len snívať. Energetickí analytici pritom očakávali niečo úplne iné. Čítal som štúdiu Energetický trh, ktoré robilo teda Analytické centrum energií Analytics a tam hodnotili situáciu na trhu v roku 2012 a načrtávali situáciu a vybrané očakávanie pre rok 2013. "Je verejným tajomstvom, že prevádzkovatelia distribučných sústav," teraz citujem z tej správy, "ktorí v roku 2012 boli povinnými výkupcami elektriny z obnoviteľných zdrojov, doplácali z vlastných zdrojov rozdiel medzi skutočne vyzbieraným objemom finančných zdrojov a prostriedkov, ktoré sa im prostredníctvom TPS a skutočným objemom platieb za vykúpenú energiu regulovaných cien určených regulátorom dostalo."
Tie odhady strát distribučných spoločností sú rádovo desiatok milión eur. Preto sa skôr očakávalo, že tá cena porastie, ale, porastie, a ona poklesla. Jednoducho tieto distribučky úverujú systém podpory obnoviteľných zdrojov a v budúcnosti a teraz po tom znížení naozaj hrozí reálne riziko arbitráží.
Záverom by som sa chcel dotknúť ešte jedného, jednej udalosti. V marci 2013 podpísala vláda Slovenskej republiky a americká spoločnosť U. S. Steel Corporation memorandum, ktorého cieľom má byť na jednej strane nastaviť pravidlá tak, aby sa košickej prevádzky oceliarní znížili ročne náklady energie o 17,7 mil. eur po dobu 15 rokov. Inými slovami, každý obyvateľ tejto krajiny zaplatí za udržanie zamestnanosti v U. S. Steel 100 korún.
Prípad U. S. Steel a jeho prevádzky v Košiciach je zaujímavý v tom, že elektrina je pre oceliarne drahá i napriek tomu, že väčšiu časť spotreby pokrýva firma výrobou z vlastných zdrojov. Môže za to nastavenie pravidiel, podľa ktorých aj samovýrobca musí platiť 100 % výšky ceny systémových služieb a tarify za prevádzku systému. V minulosti tieto poplatky samovýrobcovia neplatili, resp. ich platili len čiastočne. Namiesto toho, aby vláda zvážila zmenu v platbe systémových poplatkov, ktorých tarifa v roku 2013 vzrástla o 36 %, opäť prisľúbila nesystémovo riešiť novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch, a to tak, že chce novelizovať zákon o podpore obnoviteľných zdrojov a príslušný predpis, že výroba elektriny z hutníckych plynov, vysokopecného plynu, koksárenského plynu a konvertolového plynu bude tiež opravená na doplatok 80 euro po dobu 15 rokov. Jednoducho, ale to sa malo vyriešiť systémovo. Práve sú to systémové poplatky a zodpovednosť za ne nesie opäť Jozef Holjenčík, ale aj Ľubomír Jahnátek, ktorí stanovili pre výrobcov energie pre vlastnú spotrebu nezmyselnú povinnosť platiť 100-percentné systémové poplatky.
Vláda našla spoločnú reč s U. S. Steel a očakávam, že v priebehu roku 2013 sa budú podobných riešení dožadovať aj ďalší veľkoodberatelia elektriny, ktorých konkurencieschopnosť závisí od výšky účtu za elektrinu. Ak im vláda zase nejakým spôsobom vyhovie, prípadne regulačný úrad zmení nastavenie pravidiel tak, aby im náklady na energie klesli, nepriamo to zaplatíme my všetci ostatní odberatelia. Som presvedčený, že je len otázka času, kedy sa prihlási o podporu Hlinikáreň Žiar nad Hronom a Železiareň Podbrezová.
Ceny elektrických energií naozaj preto patria z dôvodu regulačnej politiky pána Holjenčíka k najvyšším v Európe. Ničí to podnikateľov. Tvorbu pracovných miest cez úľavy na cenách elektriny zaplatíme všetci, nie, tak ako bolo sľubované, 5 % najbohatších.
Blížim sa k záveru a nedá mi vyjadriť sa k jednej reakcii, k tlačovej besede pána ministra Richtera, ktorou reagoval na tlačovku Ľudovej platformy alebo strán ľudovej platformy po tom, keď sa stretli so zástupcami podnikateľov, a jednoducho na tlačovke hovorili o tom, čo sa dozvedeli. Pán minister Richter v tej svojej reakcii oznámil, že Ľudová platforma oznámila, že chce zvýšiť DPH o 5 %. Ja som tú tlačovku ľudovej platformy pozeral, no a keď som videl pána ministra Richtera, nevedel som, či sa mi sníva. Vymyslel si niečo, čo nikto nikdy nepovedal, a potom to vymyslené vyvracal a takú mediálnu prezentáciu som, bohužiaľ, videl len za bývalého režimu.
Chcem pánovi ministrovi Richterovi oznámiť, že my nie sme masochisti. Naozaj nie. To vy ste zvýšili korporátne dane o 4 percentuálne body pre podnikateľov aj živnostníkov o 21 %. Treba si uvedomiť, že tie 4 percentuálne body sú 21 %. Vy ste zrušili rovnú daň. Áno, i toto zvýšenie dane nás stojí pracovné miesta.
Preto som sa nestačil čudovať, keď pán premiér Robert Fico na zjazde ČSSD v Ostrave víťazoslávne oznámil, že vy, SMER, ste zarezali posvätnú kravu pravice. Zabudol len povedať, že táto posvätná krava bola i krava dojná a že i to zrušenie má za následok, že v nezamestnanosti sme sa zaradili ku krajinám PIGS-u. Teda od posvätnosti sme sa v nezamestnanosti cez SMER dostali k sviniam.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
