Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.4.2013 o 18:40 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 30.4.2013 13:17 - 13:18 hod.

Brocka Július Zobrazit prepis
Pán predseda, ja mám procedurálny návrh, aby ste vyradili, teda vy SMER, vyradili z rokovania tejto schôdze z návrhu programu body 3, 4, 5, pre ktoré ste v nedeľu rozhodli o zvolaní Národnej rady.
Moje zdôvodnenie: Pán predseda, neskrývajte sa za poľovníkov ani za historický ústav v Ríme. Jediný dôvod, pre ktorý ste túto schôdzu zvolali, je skrátené konanie o Ústavnom súde. A považujem to za nešťastné a smutné zároveň, že v predvečer výročia nášho vstupu do Európskej únie SMER valcuje a ide znásilňovať tak nedôstojne náš právny systém. A keď si to schválite, od toho európskeho sa určite na hony vzdialite.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2013 21:06 - 21:06 hod.

Přidal Alojz
Ja ďakujem všetkým reagujúcim.
Pánovi kolegovi Jasaňovi chcem len povedať, že, pozrite sa, vy hovoríte, že či nevidíme, že nezamestnanosť je aj niekde inde. No veď my vidíme, my sme vedeli, že je kríza, ale my sme nesľubovali ľuďom istoty. My sme ich neoklamali. My sme sľúbili, že budeme pracovať, aby sa to zmenilo. Vy ste ľudí oklamali.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2013 21:01 - 21:02 hod.

Brocka Július Zobrazit prepis
Možno bolo náročné sledovať to vystúpenie s množstvom čísiel, ktoré ste, pán kolega, tu prezentovali, ale ja chcem zdôrazniť jednu vec a chcem sa vás spýtať, keďže som moderoval to stretnutie ľudovej platformy v piatok minulý týždeň na tému nezamestnanosti, kde tí predstavitelia zamestnávateľských organizácií a zväzov charakterizovali ako kľúčový problém vysokú cenu energií u nás na Slovensku. A moja otázka teraz, pán poslanec. Takže nie privatizácia Slovenských elektrární, ale pán Holjenčík, nominant SMER-u, stoja za najvyššími cenami elektrickej energie u nás v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.4.2013 20:33 - 21:00 hod.

Přidal Alojz Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán premiér, páni ministri (zasmiatie sa v sále), uhm, ich neprítomnosť, myslel som, že tu pán premiér a páni ministri budú, a ich neprítomnosť svedčí o tom, že nezamestnanosť ich moc netrápi a to ma trápi.
Ja by som sa chcel, milé kolegyne a kolegovia, v prvom rade priznať, že som sa mýlil, keď som si myslel, že SMER nepustí túto schôdzu o nezamestnanosti, že nás jednoducho prevalcuje a za desať minút bude koniec. Nestalo sa tak a viem, že bez súhlasu Roberta Fica by sa táto schôdza nekonala. Som rád, že i SMER si konečne začal uvedomovať, konečne, že nezamestnanosť je u nás najvážnejší problém. Slovensko sa percentom nezamestnanosti zaradilo medzi krajiny PIGS-u, dokonca Írsko má nižšiu nezamestnanosť ako my.
Panie poslankyne a poslanci zo SMER-u, nepochybujem, že i vy máte rovnakú skúsenosť ako ja, že nie je týždňa, keby vám niekto nezavolal a neprosil by vás o pomoc s prácou. Za posledný týždeň ma oslovili dve osoby, jedna prácu stratila minulý pondelok, druhá prácu hľadá. Asi pred dvoma hodinami mi volala jedna pani, že či neviem pomôcť vnukovi, že sa hlási do Volkswagenu. Jeden kolega zo SMER-u mi hovoril, že on má zoznam 20 ľudí, je zo SMER-u, a títo ľudia už ho nemajú radi, pretože on sa na rozdiel odo mňa nemá na čo vyhovoriť.
Volebné heslo SMER-u bolo: "Ľudia si zaslúžia istoty." Volebné heslo KDH bolo: "Začína to prácou." Jednoducho strach zo straty práce a nemožnosť nájsť prácu ľudí naozaj najviac trápi. Viem, že SMER má na všetko jedinú odpoveď: Opozícia, vy ste si nevšimli, že tu máme svetovú krízu? Tu krízu SMER používa ako zaklínadlo. Chcel by som sa spýtať: A mali ste snáď nejaké informácie, že kríza končí, keď ste ľuďom sľubovali istoty? Alebo je to naozaj tak, ako sa to zdieľa na sociálnych sieťach, že SMER predsa nesľuboval sociálne istoty, on len konštatoval, že ľudia si zaslúžia istoty. Chcem sa spýtať, nezaslúžia si sociálne istoty tí občania, tých 40-tisíc občanov, ktorí za rok vášho vládnutia prišli o prácu? Treba si uvedomiť, že mnohí z nich živili dvoch, troch, štyroch rodinných príslušníkov, a teda sociálne ste vašou politikou ohrozili 100-, 120-, 150-tisíc ľudí, tých ľudí, ktorým ste sľubovali istoty.
Pán premiér Fico vie, že je zle, i preto pustil túto schôdzu, i preto bol minulý týždeň v televíznych reláciách s pánom Bugárom, s pánom Frešom veľmi nervózny, takého som ho naozaj ešte nevidel. SMER za jeden rok stratil 10 % volebných preferencií. Ten trend je dobrý, len vydržte.
Minulý týždeň mali opozičné strany Ľudovej platformy stretnutie s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení s Republikovou úniou zamestnávateľov, boli tam zástupcovia živnostníkov, Slovenský živnostnícky zväz, Živnostnícka komora a ďalší. Títo zástupcovia podnikateľov nám len potvrdili to, čo my vieme a vždy sme to vedeli. To, že tie dôsledky, na ktoré sme vás upozornili a upozorňovali pri prijímaní vašich zákonov, sa napĺňajú, nás naozaj neteší. Chcel by som odkázať pánovi premiérovi, že sa netešíme, keď ľudia prichádzajú o prácu. Netešíme sa ani z toho, že stabilizáciu verejných financií zaplatí 95 % občanov a nie 5 % občanov tých najbohatších. Opak je pravdou. Na vašu hospodársku a finančnú politiku doplácajú občania a tí najbohatší oligarchovia nie. Pán premiér už bol v takých úzkych, že hovoril, že my sa tešíme, aj keď Slovan prehrá v hokeji. Musím sa priznať, že neteším sa, keď Slovan prehrá v hokeji, som fanúšikom Slovana, ináč je to, keď prehrá vo futbale, tam som Trnavák. Trnava do teho! (Povedané s úsmevom.)
Myslel som si, že tu bude aj pán minister Richter. Pán minister Richter pri prijímaní Zákonníka práce hovoril, že ak sa ukáže, že nie je dobrý, on nemá problém a chyby napraví. Pán minister Richter, na čo čakáte? My sme mali na vojne jedného takého kapitána, volal sa Jakeš, a keď vojaci niečo nerobili, tak on vždycky skríkol: "Vojíne, na co čekáte? Až zahřmí?!" No, tak mne sa zdá, že pán minister Richter naozaj čaká, až zahřmí. Naozaj pánovi ministrovi nestačí, že je tu 100-tisíc nešťastných ľudí? Čakáte, že nezamestnaných bude o rok 80-tisíc viacej, o dva 120-tisíc, o tri 160-tisíc, jednoducho taký je trend. Pán minister Richter hovorí, že verí, že nezamestnaných klesne pod 14 %. Pán minister, na verenie sme tu my kádeháci. Vy neverte, ale robte. (Povedané s úsmevom.) Naozaj dozrel čas prehodnotiť zmeny v Zákonníku práce.
Podnikatelia hovoria o tom, že za vašej vlády sa zhoršuje podnikateľské prostredie. Sťažujú si na vymožiteľnosť práva, nemôžu sa dostať k svojim pohľadávkam a neveria slovenskému súdnictvu. Nuž ani sa nečudujem. Čo si majú myslieť o spravodlivosti a serióznosti sudcov, keď niektorí z nich si robia žúrky s brokovnicou a guľovnicou s modrými tlmičmi na ušiach? Čo si majú myslieť o právnom štáte a vymožiteľnosti práva, keď predseda Najvyššieho súdu hovorí, a neviem, či aj nepodal i trestné oznámenie pre údajné daňové úniky sudcu Ústavného súdu? Čo si majú myslieť podnikatelia, občania, keď Ústavný súd je prakticky zablokovaný? Kam sme to dospeli? Čo si majú myslieť investori? Pôjdu investovať do krajiny, kde o právnom štáte je asi len veľmi ťažko hovoriť?
Na stretnutí so zástupcami podnikateľov zaznelo i to, že na Slovensku je jedna z najvyšších cien elektrickej energie. Myslím si, že to nebola náhoda, že včera zasadla regulačná rada a na politickú objednávku konala a znížila cenu elektrickej energie. Určite k tomu prispelo vyjadrenie pána premiéra Fica, ktorý hovoril, že im sa, podarilo sa nám stabilizovať cenu elektrickej energie. Prispeli k tomu viaceré blogy, ktoré na toto reagovali. A aj vystúpenie pána ministra, aj jeho rozhovor v Slovenskom rozhlase s pánom ministrom Malatinským, teda pána exministra Miškova.
Kto môže za vysoké ceny elektrickej energie na Slovensku? Tá odpoveď je veľmi ľahká. Ten muž sa volá pán Jozef Holjenčík, ktorý robí reguláciu na politickú objednávku. Ten chlap nie je a nikdy nebude nezávislý.
Panie poslankyne a páni poslanci, koncová cena elektrickej energie sa skladá z ceny za distribúciu elektrickej energie a za dodávku elektrickej energie. Tá cena distribúcie elektriny sa skladá z tarify za jedno odberné miesto. Je to poplatok za rezervovanie kapacity v sieti, potom je to variabilná zložka tarify za distribúciu. Ten poplatok je závislý od množstva spotrebovanej elektrickej energie. Potom sú to tarify za straty. Straty technické a netechnické. Tie technické vznikajú na základe fyzikálnych princípov. Časť elektrickej energie sa premení na neužitočné teplo vo vodičoch, transformátoroch, no a potom sú to netechnické straty a sem zaraďujeme napríklad čierny odber elektrickej energie.
To podstatné, čo je dôležité pre moje vystúpenie, sú tarifa za systémové služby. Sú to, je to tarifa, ktorá je poskytovaná za účelom udržania stability a bezpečnosti prevádzky elektrizačnej sústavy, a tarifa za prevádzkovanie systému. Tento poplatok zahŕňa v sebe podporu ťažby domáceho uhlia, výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, podporu vysoko účinnej kombinovanej elektriny a tepla, náklady organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Čo sa týka obnoviteľných zdrojov, hlavne fenoménu fotovoltika, platí, že vysoké výkupné ceny elektriny pre prevádzkovateľov fotovoltických elektrární hradia všetci koncoví zákazníci - občania a podnikatelia.
Prečo máme u nás jednu z najvyšších cien elektrickej energie? Cena elektriny pre slovenské firmy patrí dlhodobo k európskej špičke aspoň odvtedy, čo je šéf ÚRSO pán Holjenčík. To vyplýva zo štúdie Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií. Na konečnej výške sa výrazne odráža podpora obnoviteľných zdrojov a uhlia, ktorá v roku 2011 dosiahla 322 mil. eur. Súkromných výrobcov dotujeme my všetci cez náklady na tarifu prevádzkovanie, bioplyn dotujeme 21,8 mil. eur, vodu 25,4 mil., biomasu 27,7, vietor a termálnu energiu alebo geotermálnu energiu po 0,1 mil. eur. Potom je to kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla a tú dotujeme 43,5 mil. Baníctvo na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia 70,6 mil. No a ten problém je fotovoltika, 116,8 eurami. Naozaj, aj pre toto máme vysokú cenu energií a slovenské hospodárstvo je na cenu energií zvlášť citlivé, keďže jeho energetická náročnosť je asi dvojnásobne vyššia, než je priemer Európskej únie. Tá cena stojí podnikateľov stámilióny ročne.
Ako sa to celé začalo? Vzhľadom na plány Európskej únie vyrábať v roku 2020 až 20 % energie z obnoviteľných zdrojov aj Slovensko prišlo so zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov. V roku 2009 vyšiel prvý Jahnátkov zákonov č. 309. V zákone o podpore obnoviteľných zdrojov sa aj s ohľadom na predchádzajúcu podporu obnoviteľných zdrojov prijal systém podpory prostredníctvom výkupných cien. Ten problém je však v tom, že tieto obnoviteľné zdroje sú technologicky náročnejšie, preto sú aj nákladnejšie. Štáty, aby motivovali firmy vyrábať elektrinu cez obnoviteľné zdroje, ich dotujú. Každá krajina má svoje špecifické i geografické podmienky, a preto formu jednotlivých obnoviteľných zdrojov a sumu ich podpory prenecháva Európska únia de facto na národné vlády.
Veľkoryso určenou cenou pre fotovoltiku, ktorú pán Holjenčík a ÚRSO stanovili po prijatí zákona na rok 2010, bol vyvolaný veľký záujem investorov. Investori mali pripravené finančné prostriedky pre projekty na rôzne druhy obnoviteľných zdrojov, ale sústredili sa na oblasť fotovoltiky. A prečo?
Mám tu tabuľku, kde je prehľad výkupných cien za rok 2010. Tá trhová cena elektriny bola 55 eur za MWh. Z vodnej elektriny celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW bola výkupná cena 109,08, teda asi dvojnásobok. No a tá katastrofa, ktorú nastavil pán Holjenčík, je pravda, že to prepískli aj Česi a aj Nemci, ale sú tu krajiny, ktoré to jednoducho zvládli, bola v podpore fotovoltiky, kde cena výkupná bola 430 pre zdroje do 100 kW a nad 100 kW 425. Teda 7,8- alebo 7,7-krát výhodnejšia ako trhová cena. Ostatné zdroje boli dotované dvoj- až trojnásobne v porovnaní s výkupnou cenou.
Výkupná cena elektriny zo slnečnej energie je niekoľkonásobne vyššia ako trhová cena elektriny a ona sa výrazne premieta do jej ceny, do koncovej ceny. Napríklad pre rok 2011 ÚRSO plánované náklady na podporu obnoviteľných zdrojov v tarife za prevádzkovanie systému zvýšil z 1,7 eur na MW na 8,8 eur na MW. A ten nárast na tarify, na prevádzkovanie systému vzrástol v roku 2011 z roku 2010 zo 6,3 na 14,85 eur za MW. Podiel obnoviteľných zdrojov na tých 14 bol 8,8 eur, k vetru 2,2, domáce uhlie 3,6.
A mám tu tiež tabuľku, ktorá udáva vývoj systémových poplatkov za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby. V roku 2009 bola, prevádzkovanie systému, tá tarifa 2,7 eur za MW, v roku 2010 6,3, v roku 2011 14,8, 2012 15,7, 2013 19,8. Nárast z roku 2012 na rok 2013 27 %. Od roku 2009 na 2013 väčší nárast ako 635 %. Systémové služby vzrástli v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 5,8 na 7,9, teda o 36 %.
Naozaj, kým napríklad na výrobu elektriny v tých vodných elektrárňach postačuje u nás dotácia na 1 MWh v priemere 15 eur, na výrobu rovnakého množstva 1 MW v slnečnej elektrárni teda bola poskytnutá dotácia 360 eur na MWh. Múdra vláda by sa určite správala ináč. Ak vieme splniť svoj záväzok voči EÚ tak, že sa vieme skladať na 1 MWh obnoviteľných zdrojov 15 eurami, tak neviem, prečo to robíme tak, že sa skladáme 24-násobkom tejto sumy, 360 eurami.
Absolútna podpora fotovoltiky bola v roku 2010, kedy nastal boom a prírastok bol 185,6 MW výkonu fotovoltických elektrární. A tá výkupná cena garantovaná pätnásť rokov bola 425 eur na MW. V I. polroku išla dole o 10 %, v roku 2011 poklesla na 302,5 MW. V roku 2010 a v I. polroku sa na základe tejto podpory inštalovalo 488 MW, toľko, ako má malženický paroplyn. A treba povedať, že tie kapacity a povolenia pre tieto inštalácie si vo veľkej miere rozdelilo medzi sebou pár vyvolených, avšak tí už dnes nevlastnia nič, všetko predali zahraničným investorom, fondom a bankám.
Tento klondike zastavila až naša vláda. Bola to Jurčíkova novela, ktorá obmedzila podporu v prípade fotovoltiky len pre inštalácie do 100 kW, a to iba na strechách. A v II. polroku sa inštalovalo 18,2 MW a výkupná cena poklesla o 33 %.
No, a potom prišiel rok 2012, zaúradoval pán Holjenčík a výkupná cena klesala po jeho opatreniach a rozhodnutiach tak, že bola stanovená na 119 eur za MW, čo na doplatku činilo 59 eur na MW, takže prakticky zlikvidovali fotovoltiku. A jednoducho najprv dali podnikateľom spriazneným so SMER-om, tým dobre informovaným, hojno a potom tým ostatným nedali nič. Jednoducho rozdali bohatým a na tých, ktorí to mysleli vážne s fotovoltikou, už neostalo.
Včera večer som si prečítal agentúrnu správu v denníku SME, že cena elektriny poklesne v najbližších dňoch zhruba o 3 %. Firmy a domácnosti zaplatia o 3,8 eura za MWh menej. Konečná cena elektriny klesne preto, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví znížil tarifu za prevádzkovanie systému. "Prehodnotili sme údaje o výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré nám deklarovali distribučné spoločnosti," odôvodňuje zníženie pán Holjenčík. A hovoril o tom, že problémová je najmä cena elektriny zo slnka. Tá sa podľa Holjenčíka podpísala pod výrazné zvýšenie tarify, a teda aj koncovej ceny v roku 2010 až 2012. Len zabudol povedať, kto za to môže. Len on.
Pán Holjenčík si vybudoval za svoju ochotu spraviť po politickú objednávku všetko, čo mu prikáže, takú pozíciu v slovenskej energetike, akú nemá pán Harabin v slovenskom súdnictve. Ani sa mu o nej nemôže len snívať. Energetickí analytici pritom očakávali niečo úplne iné. Čítal som štúdiu Energetický trh, ktoré robilo teda Analytické centrum energií Analytics a tam hodnotili situáciu na trhu v roku 2012 a načrtávali situáciu a vybrané očakávanie pre rok 2013. "Je verejným tajomstvom, že prevádzkovatelia distribučných sústav," teraz citujem z tej správy, "ktorí v roku 2012 boli povinnými výkupcami elektriny z obnoviteľných zdrojov, doplácali z vlastných zdrojov rozdiel medzi skutočne vyzbieraným objemom finančných zdrojov a prostriedkov, ktoré sa im prostredníctvom TPS a skutočným objemom platieb za vykúpenú energiu regulovaných cien určených regulátorom dostalo."
Tie odhady strát distribučných spoločností sú rádovo desiatok milión eur. Preto sa skôr očakávalo, že tá cena porastie, ale, porastie, a ona poklesla. Jednoducho tieto distribučky úverujú systém podpory obnoviteľných zdrojov a v budúcnosti a teraz po tom znížení naozaj hrozí reálne riziko arbitráží.
Záverom by som sa chcel dotknúť ešte jedného, jednej udalosti. V marci 2013 podpísala vláda Slovenskej republiky a americká spoločnosť U. S. Steel Corporation memorandum, ktorého cieľom má byť na jednej strane nastaviť pravidlá tak, aby sa košickej prevádzky oceliarní znížili ročne náklady energie o 17,7 mil. eur po dobu 15 rokov. Inými slovami, každý obyvateľ tejto krajiny zaplatí za udržanie zamestnanosti v U. S. Steel 100 korún.
Prípad U. S. Steel a jeho prevádzky v Košiciach je zaujímavý v tom, že elektrina je pre oceliarne drahá i napriek tomu, že väčšiu časť spotreby pokrýva firma výrobou z vlastných zdrojov. Môže za to nastavenie pravidiel, podľa ktorých aj samovýrobca musí platiť 100 % výšky ceny systémových služieb a tarify za prevádzku systému. V minulosti tieto poplatky samovýrobcovia neplatili, resp. ich platili len čiastočne. Namiesto toho, aby vláda zvážila zmenu v platbe systémových poplatkov, ktorých tarifa v roku 2013 vzrástla o 36 %, opäť prisľúbila nesystémovo riešiť novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch, a to tak, že chce novelizovať zákon o podpore obnoviteľných zdrojov a príslušný predpis, že výroba elektriny z hutníckych plynov, vysokopecného plynu, koksárenského plynu a konvertolového plynu bude tiež opravená na doplatok 80 euro po dobu 15 rokov. Jednoducho, ale to sa malo vyriešiť systémovo. Práve sú to systémové poplatky a zodpovednosť za ne nesie opäť Jozef Holjenčík, ale aj Ľubomír Jahnátek, ktorí stanovili pre výrobcov energie pre vlastnú spotrebu nezmyselnú povinnosť platiť 100-percentné systémové poplatky.
Vláda našla spoločnú reč s U. S. Steel a očakávam, že v priebehu roku 2013 sa budú podobných riešení dožadovať aj ďalší veľkoodberatelia elektriny, ktorých konkurencieschopnosť závisí od výšky účtu za elektrinu. Ak im vláda zase nejakým spôsobom vyhovie, prípadne regulačný úrad zmení nastavenie pravidiel tak, aby im náklady na energie klesli, nepriamo to zaplatíme my všetci ostatní odberatelia. Som presvedčený, že je len otázka času, kedy sa prihlási o podporu Hlinikáreň Žiar nad Hronom a Železiareň Podbrezová.
Ceny elektrických energií naozaj preto patria z dôvodu regulačnej politiky pána Holjenčíka k najvyšším v Európe. Ničí to podnikateľov. Tvorbu pracovných miest cez úľavy na cenách elektriny zaplatíme všetci, nie, tak ako bolo sľubované, 5 % najbohatších.
Blížim sa k záveru a nedá mi vyjadriť sa k jednej reakcii, k tlačovej besede pána ministra Richtera, ktorou reagoval na tlačovku Ľudovej platformy alebo strán ľudovej platformy po tom, keď sa stretli so zástupcami podnikateľov, a jednoducho na tlačovke hovorili o tom, čo sa dozvedeli. Pán minister Richter v tej svojej reakcii oznámil, že Ľudová platforma oznámila, že chce zvýšiť DPH o 5 %. Ja som tú tlačovku ľudovej platformy pozeral, no a keď som videl pána ministra Richtera, nevedel som, či sa mi sníva. Vymyslel si niečo, čo nikto nikdy nepovedal, a potom to vymyslené vyvracal a takú mediálnu prezentáciu som, bohužiaľ, videl len za bývalého režimu.
Chcem pánovi ministrovi Richterovi oznámiť, že my nie sme masochisti. Naozaj nie. To vy ste zvýšili korporátne dane o 4 percentuálne body pre podnikateľov aj živnostníkov o 21 %. Treba si uvedomiť, že tie 4 percentuálne body sú 21 %. Vy ste zrušili rovnú daň. Áno, i toto zvýšenie dane nás stojí pracovné miesta.
Preto som sa nestačil čudovať, keď pán premiér Robert Fico na zjazde ČSSD v Ostrave víťazoslávne oznámil, že vy, SMER, ste zarezali posvätnú kravu pravice. Zabudol len povedať, že táto posvätná krava bola i krava dojná a že i to zrušenie má za následok, že v nezamestnanosti sme sa zaradili ku krajinám PIGS-u. Teda od posvätnosti sme sa v nezamestnanosti cez SMER dostali k sviniam.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2013 19:52 - 20:21 hod.

Uhliarik Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi.
K pánovi poslancovi Jasaňovi. Ak si dobre spomínate, pán poslanec, boli ste v minulom období takisto poslancom. Vláda Ivety Radičovej dala na oddlženie nemocníc viac ako 300 mil. eur práve preto, aby tieto nemocnice sa prestali zadlžovať, a poslanci SMER-u vtedy schválili zákon o netransformácii týchto nemocníc. Čiže to je fakt č. 1.
Čo sa týka ostatných vecí alebo toho faktu č. 2, nikdy sme, či už ja ako bývalý minister, alebo vláda Ivety Radičovej, neplánovali znárodniť súkromný majetok a neplánovali sme nanútiť dvom miliónom občanom Slovenskej republiky, aby boli nasilu poistení v jednej zdravotnej poisťovni. Toto sú fakty.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2013 19:50 - 19:50 hod.

Brocka Július
Dve vety. Dámy a páni, ďalší návrh, jeden z tých 150, ktoré som očakával, 500 mil. eur, keď táto vláda nevyhodí do luftu, ale ich premení na 10-tisíce pracovných miest, to je cesta. To je smer. Ďakujem, Ivan.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.4.2013 19:43 - 19:50 hod.

Uhliarik Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani podpredsedníčky parlamentu, diskutujeme dnes od rána o nezamestnanosti na Slovensku, ktorá dosahuje rekordné čísla, vieme nielen my, ktorí prácu máme, ale hlavne tí, ktorí prácu nemajú, že je to nielen najväčší problém spoločnosti, ale hlavne tých ľudí, ktorí prácu nemajú a chceli by mať. Myslím si osobne, a myslia si to aj niektorí moji kolegovia, že Národná rada by sa práve v tejto krízovej dobe mala nezamestnanosťou zaoberať pravidelne a častejšie. Minister práce by mal pravidelne podávať parlamentu správu o tom, ako bojuje s nezamestnanosťou, bez toho, aby sme mu mali posielať výzvu alebo museli posielať výzvu a zvolávať mimoriadne rokovania Národnej rady. Podľa môjho názoru je to jeho povinnosť.
Nie som prvý, kto spomína štátnu podporu zahraničným firmám na Slovensku, a znova sa k tomu vrátim. 20 mil. eur pre Continental na 600 pracovných miest je výsmechom všetkých slušných podnikateľov na Slovensku, ktorí boli postihnutí opatreniami tejto vlády na zvýšenie odvodov a daní. Dotácia 33-tisíc eur na jedno pracovné miesto je ukážka toho, ako nehospodárne funguje jednofarebná vláda, ktorá nepotrebuje robiť žiadne kompromisy.
Z nemocníc, už som sa dnes o tom vo faktickej poznámke zmienil, nám odchádzajú stovky lekárov, sestier a pomocného ošetrovateľského personálu pracovať do zahraničia. Na zvýšenie platov sestier pritom potreboval štát v minulom roku 68 mil. eur, čo je v prepočte na 40-tisíc sestier 1 700 eur na jedno pracovné miesto ročne.
Nechcem, samozrejme, kritizovať vznik nových 600 pracovných miest v oblasti Považskej Bystrice alebo konkrétne Púchova a takisto nikoho neteší nárast nezamestnanosti, ale pokúšajme sa to riešiť systémovo, alebo myslím si, že vláda by sa mala pokúšať to riešiť systémovo a nie spôsobom, vytiahnutím konkrétnych podnikateľov, ktorých podporí. A keby sa týkalo o nové pracovné miesta, dalo by sa to ešte nejakým spôsobom pochopiť, a nové investície, ktoré, samozrejme, budú prinášať napojením subdodávateľských firiem ďalšie. Nerozumiem ale podpore stávajúcich pracovných miest, ktoré, napríklad vieme, že vláda podporila v minulom roku firmu Samsung.
Vrátim sa k zdravotníctvu, pretože myslím si, že v zdravotníctve je tých problémov veľmi veľa. Ešte raz to zopakujem. Vláda dáva na podporu jedného pracovného miesta 33-tisíc eur súkromnej firme, ale nechce dať 1 700 eur na jedno pracovné miesto pre 40-tisíc sestier. Nehovoriac o tom, že vďaka nastaveniu cien na druhú najnižšiu cenu v Európskej únii sme v minulom roku, čo pani ministerka Zvolenská potvrdila pred Veľkou nocou, ušetrili asi 50 mil. eur a aj to od roku 2013 poslanci SMER-u tento rok zrušili, pretože sa rozhodli podporovať bohaté farmaceutické firmy. Viete, mnohí z vás ste lekári, mnohých z vás tu vidím, že tu sedíte, aj tí, ktorí ste vo vedení nemocníc, slovenských štátnych nemocníc. Viete sami, že v nemocniciach je práce veľa. Chýbajú nám skutočne mnohí lekári, sestry a pomocný personál a myslím si, a verím, že si to aj vy v duchu myslíte, že vláda by mala podporovať zamestnávateľov aj v tomto odbore, nie iba zahraničných investorov, ale aj ľudí, ktorí môžu dať prácu na Slovensku firmám, ktoré môžu zamestnávať slovenských ľudí. Milióny eur si nezaslúžia iba nadnárodné koncerny, ale podľa môjho názoru aj slovenské nemocnice. Tie potrebujú nielen kvalifikovaný personál, ale vieme, že to zadlžovanie ide skutočne stále viac a viac do rekordných výšin a potrebujú práve aj rozsiahle rekonštrukcie.
V čase, keď som bol ministrom, sme pripravovali materiál, akým spôsobom by sa dali komplexne zrekonštruovať štátne nemocnice. Len zateplením všetkých nemocníc na Slovensku by sme mohli dať prácu stovkám menších slovenských firiem či živnostníkom. Úspora na kúrení, samozrejme, by nemocniciam ďalšie stovky tisíc eur ušetrila a tie sa mohli využiť na kvalitnejšie prístroje či platy pre zdravotný personál.
Často som dnes počul od poslancov SMER-u, aby sme dali riešenie, aby sme len tak, poviem to slušne, neklábosili o nezamestnanosti a ja práve takéto riešenie chcem poslancom SMER-u a vláde dať, kde nájsť peniaze na rekonštrukciu napríklad nemocníc a na prácu pre stovky alebo desiatky firiem na Slovensku, stovky živnostníkov a prácu pre ľudí. Presne tam, kde vláda hľadá peniaze na vyplatenie vlastníkov súkromných zdravotných poisťovní. Hovoríme tu o minimálne 500 mil. eur, za ktoré by sa dali rekonštruovať všetky štátne nemocnice minimálne v krajských mestách. Ak vie nájsť táto vláda peniaze pre finančné skupiny, určite ich vie nájsť aj pre lekárov, sestry, firmy či živnostníkov.
Chcem preto vyzvať vládu, aby ukončila projekt návratu ku komunizmu a znárodnenia súkromného majetku a aby využila tie stovky miliónov eur na rekonštrukciu nemocníc. Dá tak prácu nie 600 iba pracovným miestam, alebo ľuďom, ale tisíckam ľudí a ešte jej zostanú peniaze aj na zvýšenie platov sestier.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2013 18:40 - 18:42 hod.

Mikloško Jozef
 

Vystúpenie v rozprave 16.4.2013 18:24 - 18:35 hod.

Mikloško Jozef Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, všeličo sa povedalo, ale v nijakom prípade nevidím to, že tu dnes venujeme deň nezamestnanosti, ako tragédiu. Je to dôležitá téma, treba o nej rokovať, a kde inde ako v parlamente.
Treba určite hľadať nové cesty, konštruktívne návrhy na zlepšenie tejto nedobrej situácie. 15 % nezamestnanosť, 184-tisíc ľudí berie sociálne dávky, 47-tisíc ľudí dávky v nezamestnanosti atď. Isto túto situáciu nezapríčinila len táto vláda, nebol to len posledný rok, ale to, ako tuná sú všetky opozičné návrhy zákonov, ktoré sa témy týkajú, aj Zákonník práce, návrhy pre zlepšenie situácie rodinných firiem, aj malých a stredných podnikateľov, ako sú zmietnuté zo stola parlamentu, určite nie je v poriadku.
Ja by som povedal, že aj za cenu určitej veľkorysosti a zabudnutia na minulosť. Mnohí hovoria, že to bolo vo vzťahu koalície a opozície aj v minulosti rovnako, tak by som prekročil tento tieň, lebo Slovensko práve ten získa, kto ho nejakým spôsobom zjednotí a bude brať aj od opozície návrhy rozumné a dôležité pre všetkých.
Pokračovanie v tejto politickej bipolarite znamená, že aj súčasná vláda si berie na seba, sama na seba zodpovednosť za dnešný stav, povedal by som, Únie, čo je určite v dnešnej turbulentnej krízovej situácii nie celkom rozumné, najmä keď všetci musíme sporiť, ísť na polovičný plyn, uskromniť sa a snažiť sa doviesť tento štát k vyrovnanému rozpočtu.
Nechcem opakovať to, čo tu už bolo, veľa myšlienok a nápadov sa tu už spomenulo, škoda, že väčšinou len z opozície. Chcem poukázať však na niečo, čo tu ešte nebolo, ale by malo byť, a to to, ako môže výchova, vzdelanie, rodina a škola našim občanom pomôcť pri ich snahe pracovať, pri ich práci, pri ich uplatnení.
Bolo tu už spomenuté, že naša strana mala k voľbám taký bilbord "Začína to prácou". Bolo to veľa diskusií, naši neprajníci vytvorili aj verziu, kde dvaja Rómovia plačú pod týmto plagátom kvôli tej práci. Myslím však, že do tejto plačúcej pozície by patrilo veľa našich občanov, a práve o tom by som chcel povedať svoj príspevok.
Norbert Wiener bol ten, zakladateľ kybernetiky, ktorý už dávno, dávno, v 50. rokoch povedal, že "kybernetizácia dnes, elektronizácia, robotizácia je hrobom ľudí s nízkou kvalifikáciou". Keď Japonci už pred 15 rokmi prepustili 2-tisíc ľudí a na výrobu automobilov nasadili roboty, tak to bol vážny sociálny problém a tento trend pokračuje. Také roboty vám švihajú v úplnej tme, nepotrebujú ani svetlo, nemajú choroby, nemajú ani práceneschopnosť, nemajú odbory.
Čiže treba sa starať o svoju kvalifikáciu, byť s lopatou v ruke, dnes človek nemá šancu sa uplatniť, a teda treba takých ľudí, ktorí niečo vedia, ktorí sa vzdelávajú, ktorí sa vedia aj rekvalifikovať, aj opakovane, a teda taká tvrdšia veta je, že "k talentu", to platí najmä v umení, ale aj vo vede, "patrí aj schopnosť sa presadiť".
Nedávno som, bohužiaľ, už to nezachytil, kde to bolo, ale bol nejaký konkurz na automobilku novú alebo nejakú výrobu súčiastok v regióne, kde bolo asi 5-tisíc nezamestnaných a potrebovali tam prijať 100 ľudí, a napriek tomu sa tam prihlásilo tak málo ľudí, že vybrali iba 17. Iný príklad tiež z tlače, že niekde na východe bola výroba, myslím, že topánok. Zase konkurz, hľadali tam ľudí, mužov, ženy, a vlastne pracujú tam dnes iba Ukrajinci. Je to informácia z niekoľkých rokov medializovaná.
Ja tu často mám kontakt s rôznymi bezdomovskými komunitami. Jeden šéf takej komunity mi povedal, že často dostávajú ponuky na prácu za 2,50 až 3 eurá na hodinu, ale keď to týmto svojim bezdomovcom dajú, tak nie je o to záujem. Keby takto 30 dní pracovali, tak získajú toľko, že by, že možno tri deti, mali menší plat, jako keby oni získali za túto prácu 2,50, 3 eurá. A to ešte má kopu vnukov a ďalších ľudí. Čiže ako keby bola spokojnosť s tým, čo majú, a nie je veľká snaha sa presadiť alebo pracovať a tak niečo získať.
Ďalším príkladom sú, bohužiaľ, aj detské domovy. Po 18-ke tieto deti, ranené v detstve, stále boli zvyknuté iba brať. A darmo im nájdete, a mám mnoho takých príkladov, aj päť zamestnaní za sebou, jedno, druhé, piate, vydržia všade jeden, dva mesiace a idú preč z rôznych dôvodov. Takisto s bytom. Dajte im v jednom regióne, za chvíľu už to nechajú, už majú niečo iné a tak ďalej. Čiže zase sú takí nešťastní ľudia, ktorí sa nikde nezakorenia, bohužiaľ.
Ďalším príkladom sú napríklad remeselníci. No, dnes u nás učňovky sú temer prázdne, je to chyba všelikoho, o tom tu nechcem teraz hovoriť. Remeslo má zlaté dno, ale neni oňho taký záujem, aby naozaj ste mali sto telefónov, na ktoré keď zavoláte, vám remeselník príde opraviť to, hento, čo stále v dome býva, najmä keď to sám neviete alebo nemáte na to čas, no. Veľmi často, keď taký pán príde, pýta si 50 euro, šéfko, urobíme to bez papiera, zmizne. A o tieto povolania tiež nie je veľký záujem.
Ja myslím, že pretrváva akýsi pocit z komunizmu, ale ktorý do dnešného dňa má svoju logiku, že nakoľko nás štát okráda, tak máme aj právo my ho okrádať, hej. Tvrdia to aj ľudia, ktorí chodia aj do kostola, napríklad.
Práca na pôde. Voľakedy moji prarodičia a tak ďalej pestovali, sadili, kosili, vychovávali všeličo, no a dneska tej pôdy najmä na dedine je aj veľmi veľa. Prídu tam Holanďania, prídu tam Dáni, majú veľké úspechy, možnože aj začali s inými investíciami, ale farmárčenie človeka môže uživiť a nebude od ničoho v podstate závislý, si myslím, ale není o to záujem. Pri reštitúciách sa pôdy vrátili a za pár korún sa to prenajíma kdekomu a tam to leží v skladoch, lebo na tom nikto nepracuje.
Turistika je to zlatá baňa. Ale tiež niekto mi nedávno hovoril, že bol na hraniciach medzi Poľskom a Slovenskom. Poľská strana celá osvietená, bilbordy, krčmičky, všetko možné, slovenská strana tmavá. Večer nebolo možné si dať jedno pivo alebo niečo také. Možnože to je aj ináč, ale potom mi na to poviete.
No, možno to hovorím troška pesimisticky, ale chcem upozorniť na to, že teda aj v našich rukách je všeličo také, čo by sa dalo vylepšiť.
Ja som bol dlhšie v Taliansku, tam podpora malých a stredných podnikateľov bola základná vec celého štátu. Oni vlastne platili dane, vyrábali, predávali, sprostredkovali. A rodinné firmy, malí, strední podnikatelia, to je základ talianskej ekonomiky. Nie tie veľké firmy, ktoré sú aj tak v problémoch. Oni mi však hovorili, že my dôverujeme štátu, lebo vieme, že keď dnes je nejaký zákon, predpis, tak zajtra sa to nezmení, a teda môžeme sa na to spoľahnúť, že nás niekto neokefuje, keď to mení z mesiaca na mesiac a toto, čo platí dneska, už nie je, neplatí onedlho.
Ďalšou takou témou, už - pre vás - sa blížim k posledným poznámkam, je zamestnanie seniorov, no. Dneska hovoril, niekto rozprával o troch grošoch. Ja už hovorím o rozprávkach o štyroch grošoch, prípadne aj piatich grošoch, keď treba, naozaj tie stredné generácie nárazníkové sa otáčajú na dve generácie dole, na dve generácie nad nimi, ale dnes naozaj už v 50-ke, v 55-ke prácu temer nenájdete. A určite treba, nestačí, aby len mladí všetko robili, ale aby spolu aj so starými, so seniormi, vytvárali zaujímavé tímy. Najmä v Nemecku v tom majú vynikajúce výsledky. Zoberú mladých, odvážnych ľudí, ktorí majú svoju dynamiku, ale zase aj starých, ktorí majú skúsenosti a sú už trošku nad vecou, a dosahujú veľmi dobré výsledky na poli podnikania.
Nechcem sa dotýkať problematiky Rómov. Tá by iste tuná tiež jeden deň si zaslúžila raz, celoeurópsky problém. Minule som bol na východnom Slovensku a pán farár mi povedali, že tu je 1 000 Rómov, ale teraz len 600, lebo 400 je vonku. Tak som bol prekvapený, že vonku teda pracujú a tuná sa im akosi nedarí. Tak iste, nechcem to bagatelizovať, ale máme už na to nejaké plány, ako to svojím spôsobom riešiť? Ale tento problém je veľmi ťažký.
Možno by som ešte povedal jednu vetu o tom, že niekto tu hovoril, že problém je aj v tom, že sa tisícky ľudí alebo desaťtisícky vrátili zo zahraničia, kde pracovali. Tak, isteže, kríza je aj tam, isteže zistili, že doma je predsa lepšie. Ja by som skôr apeloval, iste je dobré, keď idú von a keď dva-tri roky, päť, sa naučia reč, naučia sa práce, pracovať, všeličo a tak ďalej, len tí, čo tam chcú alebo tam už natrvalo zostali, mali by myslieť aj na to, že tuná na Slovensku získali svoje vzdelanie, a teda Slovensku sú niečo dlžní. Vonku obyčajne tí ľudia nerobia super kvalifikované práce, a teda, bohužiaľ, aj v celej histórii, aby to nedopadlo, tak ako predtým, že mnohí odišli von a vlastne stratili sa pre Slovensko. A starí rodičia sa hrdia slovenskosťou, treba zažiť tu, už deti sú vonku a ich deti už stratia všetky kontakty so Slovenskom, pretože už ani nevedia po slovensky.
No. Tak ešte záverom by som snáď povedal toto, že tieto príklady tak hovoria o nutnosti zmien už v rodine, už, by som povedal, v základnej škole, kde keď tomu dieťaťu nedáme nejaké návyky, nejakú, nejaký základ, tak neskoršie to bude mať omnoho horšie.
Teraz sme nedávno vydali knihu, už som to možno tu hovoril, ale zopakujem to, že jako už od počatia v tele matky sa kódujú veci pre neskorší život dieťaťa a jak prvé tri roky sú absolútne nutné na to, aby to dieťa bolo v budúcnosti schopné, aby sa uplatnilo, aby bolo slušné a tak ďalej atď. V treťom roku sa zabetónuje mozog dieťaťa, takto to hovorí tá kniha, a už iba veľmi ťažko niečo tie spojenia možno vymeniť tak, aby sa niečo vážne zmenilo. Čiže rodina, škola a nad to v podstate nie je.
Teraz, myslím, 25. máme v Žiline taký seminár o rodine, kde viacerí poslanci už sľúbili účasť, aj pán Podmanický je pozvaný, neviem, či príde, mám sa ho dnes na to opýtať, no a tam by sa mali tiež dojednať rôzne veci, čo môžeme v prospech rodiny v republike urobiť.
Ešte pripomeniem, že vlani bol Európsky rok aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity a tento sa volá Európsky rok občanov. Čiže to, že Európa, to sme vlastne aj my, že problémy nás a Európy sú veľmi podobné, by sme sa mali učiť aj z Európy, prípadne aj viac čerpať na tieto problematiky z európskych fondov, to je, myslím, veľmi dôležité.
Teraz 18. - 19. máme združenie kresťanských seniorov, seminár na túto tému, Európsky rok občanov a seniori, kde sa tomuto, ale tam ide skôr o seniorov, budeme veľmi venovať.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2013 17:58 - 18:00 hod.

Kvasnička Marián Zobrazit prepis
Ďakujem. K tým, ktorí teda mi oceňujú to vystúpenie, a myslím, že to bola väčšina, chcem len poďakovať. Ja, u mňa je to vždycky aj otázka jazyka, akým o tom hovoriť, a niekedy práve snaha to formulovať v jazyku inak, môže do toho vniesť aj iné akcenty, čo je možno vec jazykovedná.
Dušan Jarjabek, k tomu, čo hovoril, možno len dovysvetlenie. Samotný problém digitalizácie je problém nesmierne náročný, odborný. A ten som ani neriešil. Súvisela táto moja poznámka s nedávnym výjazdom. Bol som vo viacerých inštitúciách tu v Bratislave a bol som v Slovenskom národnom múzeu, kde mi predstavili teda zbierky, akvizície, ktoré sú naozaj v zúfalom stave. Digitalizáciou ich možno dostaneme do nejakej virtuálnej roviny, ale to, v akom konkrétnom fyzickom stave sa nachádzajú a vlastne to dedičstvo odchádza, to temer nezachránime. Pýtal som sa kompetentných v Slovenskom národnom múzeu, že kde by videli riešenie. No tak jedno z tých riešení bolo, že mladých ľudí, alebo ak aktivačné práce, keď to tak vymyslím, alebo verejnoprospešné, že pustiť ľudí, samozrejme, pod odborným dozorom, do tohoto materiálneho dedičstva a ho reštaurovať, ošetrovať, zachrániť, lepšie uskladniť. Čiže toto som mal na mysli. Nie samotný problém digitalizácie, lebo viem, že to je problém oveľa vážnejší.
Len toľko. Ďakujem.
Skryt prepis