Videokanál klubu

18.
Ďakujem za faktické pripomienky a pokúsim sa krátko zareagovať. Ja si myslím, že vhodné ekonomické nástroje sme používali. Niektoré z nich, ktoré sme uplatňovali v období 2002 - 2006, som sa o nich zmienil.
Kolegyňa Horváthová, my sme robili opatrenia, keď som bol ministrom, ja môžem dať návrh zákona alebo niečo podobného, ale viete dobre rovnako ako ja, že nemá šancu prejsť, tak ako nemá šancu prejsť nič, čo ako opozícia predložíme počas troch rokov zatiaľ. Čiže to je také, taký výstrel do prázdna, čo si myslím, že by som urobil.

A chcem zareagovať aj na to, čo ste povedali. Viete, pozitívna diskriminácia, ale to je pozitívne uloženie povinností, v tom je rozdiel, to je ukladanie povinností. Som presvedčený, že to je v rozpore takýmto spôsobom urobené, v rozpore s ústavným princípom Slovenskej republiky a určite by to skončilo na Ústavnom súde. Je to môj názor, váš názor je iný, uvidíme.
Ale ešte k tým internátnym školám. Viete, oni vznikli aj fungovali, aj fungujú niektoré a naozaj to tým deťom pomohlo, ale to neznamená, že v tých internátnych školách sú tri mesiace tie deti držané. Sú tam len isté obdobie, normálne počas pracovných dní niekde, niektoré sú tam ako dlhšie, ako aj cez víkendy a tak. A tam, kde som sa o tom presvedčil, kde to aj fungovalo, tam to pomohlo a ja vás môžem zaviesť, kde sme to urobili, napríklad na Kysuciach, a uvidíte, jak to tým deťom pomáha. Väčšina tých detí, ktoré tam boli, boli rómske deti ako.

12.
Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som, kolega, poďakovať za takú, za takú, také demaskovanie tej jednej tendencie zákona kolegyne Nicholsonovej, keď si hovoril, ako sa v tom texte používa larvovaný, larvovaný termín, ktorý, ktorý skrýva viac, než, než na prvý pohľad znamená, myslím výchovu k zodpovednému rodičovstvu. Sa obávam, že to je jeden z hlavných účelov alebo rovnako dôležitých účelov tohto zákona, zamerať tú výchovu skôr na sexuálne techniky než na vzťahovú výchovu v zmysle akejsi profylaxie. Napokon navrhovateľka tam aj uvádza neželané tehotenstvá ako jedno z rizík absencie takejto výchovy. Obávam sa, že je to pomýlený trend, pomýlený trend boja proti pokrytectvu. Povedal to pekne Milan Rúfus kedysi, že boj proti pokrytectvu sa nedá začať a ani vyhrať na ohanbí. A myslím, že aj v tom, čo si povedal, časť tejto pravdy je obsiahnutá.
Ďakujem.

8.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Mám niekoľko výhrad a niekoľko pripomienok k predmetnému návrhu zákona. Najprv všeobecne nielen k tomuto, ale vôbec k zákonu, či si uvedomujeme, že koľko tu prijímame zákonov, kde ukladáme obyvateľom povinnosti. Ja si myslím, že by sme sa mali zamyslieť nad tým, že či je to dobré takýmto spôsobom neustále viac a viac ukladať povinnosti, ktoré potom v skutočnosti sa častokrát aj obchádzajú.
Ja si myslím, že v tomto prípade, všeobecne hovorím o zákonoch, menej je viac. A aj tu k tomuto dochádza v tejto jednej časti. Ak dovolíte, ja ju odcitujem, to je bod 8: "Povinná školská dochádzka pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, u ktorých vzhľadom na sociálne prostredie nie je predpoklad na plynulé začlenenie sa do školského prostredia, je trinásťročná a trvá najviac do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku."
Tak po prvé je to pre istú skupinu obyvateľov udelenie ďalšej povinnosti, a to povinnosti 13-ročnej školskej dochádzky. Neviem síce, akým spôsobom sa oddelia jedny deti od druhých, ako to mieni navrhovateľka rozpoznať, že ktoré patria tam a ktoré nepatria do tejto skupiny, ale dobre. Ale v zásade som presvedčený, že takýto návrh sa nedá ako ani prijať, pretože je v rozpore s ústavným princípom. Nemôžem uložiť povinnosť takýmto spôsobom len vybranej skupine obyvateľstva. Čiže pre jedných bude 13-ročná povinná školská dochádzka, pre inú skupinu bude 10-ročná povinná školská dochádzka. To sa domnievam, že nie je v poriadku.
Druhá časť, ktorá tu, o ktorej sa rieši, sa týka výchovy k zodpovednému rodičovstvu. Snáď ešte predsa len jedna poznámka k tej prvej. Áno, ja si myslím, že ten problém tu existuje. Hlavne teda s deťmi, ktoré pochádzajú z rómskeho prostredia. Celkom iste, že ako zameškané sociálne návyky, ktoré v tom prostredí, teda tie sociálne návyky nezískajú, znamenajú častokrát, že sú mnohé veci nie schopné dobehnúť. Len domnievam sa, že tu treba postupovať iným spôsobom, nie povinnosťou, motiváciou, a bolo viacero pokusov, ktoré možnože neboli dotiahnuté do konca, ale predsa len k čomusi viedli, napríklad kedysi s ministrom sociálnych vecí, ministrom Kaníkom sme zaviedli sociálne štipendiá špeciálne pre tieto deti, zaviedli sme, aby dostávali stravu v jedálňach školských prakticky zadarmo, čo mnohé tie deti nakoniec aj motivovalo na návštevu školy, a myslím si, že to nebolo zlé opatrenie. A dokonca ich motivovalo aj tak, že tie, ktoré sa aj dobre učili, dostávali vyššie štipendium a, žiaľbohu, to opatrenie nemalo trvalý rast, pretože tie prostriedky, ktoré sa na to našli, boli vtedy z Európskeho sociálneho fondu, ale aj to, čo sa tu neraz debatovalo, a viem, že viacerí hovorili, že to je istým spôsobom nie v poriadku, keď tu hovoril kedysi kolega minister - vtedy Čaplovič - o internátnych školách. Ja si myslím, že pokiaľ internátne školy založíme na základe dobrovoľnosti takým spôsobom, že tých rodičov aj rómskych to motivuje, a také existujú, tak si myslím, že to je takisto ako jeden z možných dobrých prostriedkov, ako tento problém riešiť. Pretože otvorene poviem, nikto to tu vlastne štatisticky nemá odvahu vyčísliť a robiť prieskum, ale tak ako Slovensko bolo pred 25 rokmi v situácii, že sme mali nulovú negramotnosť, no dnes tá situácia nie je. Je pravdou, že i keď školská dochádzka je povinná, a rodičia, ktorí opakovane neposielajú deti do školy, páchajú trestný čin. Žiaľbohu, tí, ktorí žijú v tých regiónoch, vedia, že ani učiteľ, ani riaditeľ, ani starosta v tomto smere sa neodváži konať. Viete, môžete si zistiť, že na dieťa 480 hodín v škole, z ktorých má, teda chýba 480 hodín, z ktorých 450 má akože ospravedlnených, 30 neospravedlnených, no tak v podstate v škole sa takmer neukázalo.
A teraz k tej druhej veci. Ja by som nechcel používať termíny, ktoré niečo zakrývajú. Výchova k zodpovednému rodičovstvu. Áno, je to otázka výchovy aj sexuálnej a to, myslím, že je zbytočné zapierať. Ja dokonca si myslím, že istá výchova aj v tomto smere má byť, ale musí niektoré princípy dodržiavať. A už čo vôbec pokladám za zlé, ak my tuná zákonom sa snažíme povedať, čo sa má učiť. Už sme párkrát také chyby urobili. Platí dodnes kompetenčný zákon. Kompetenčný zákon hovorí o tom, že ministerstvo školstva a školstvo riadi minister, a to nižšími právnymi normami, vyhláškami, smernicami, usmernením a tí, ktorí v školstve pôsobia, že existuje veľmi nízka právna norma, to je usmernenie, volá sa ľudovo POP-ka, pedagogické organizačné pokyny. Vydáva to minister každý rok a je to, by som povedal, pre všetky školy tzv. biblia, čo bude, čo sa bude v tom školstve robiť, čo sú povinnosti a tak ďalej, a podľa toho bez problémov školstvo funguje, ale hovoriť o tom a dávať do zákona, čo sa má ako učiť, pokladám za nezmyselné. Nehovoriac, že ak potom niekedy príde nejaké iné politické zoskupenie a zrazu to potrebuje meniť, vždy je problém veci zmeniť v zákone. To je pomerne zložitejší proces. Mali by sme byť predsa len opatrní v tom, čo dávame do zákona. Ja som nakoniec napísal aj v iných veciach, ja zásadne nesúhlasím s tým, aby sme odoberali kompetencie ministrom. Trebárs, vychádzajúc z úvahy, že ten minister môže byť taký korupčný a podobne. Tak ako toto je chybná úvaha. To sa udialo aj pri mnohých iných rozhodovaniach v zákonoch, ja neviem, pri určovaní počtu tried a podobne všetkých prvých ročníkov sme to dali do zákonov. Viete, ja nechcem a nemôžem vychádzať z toho, že minister je zlý. Keď zle koná, potom mám zasiahnuť, ale jednoducho ak chcem, aby ten minister a to ministerstvo fungovalo, tak musí byť súlad medzi jeho kompetenciami a zodpovednosťou. Ak rozhodujú za neho nejaké iné inštitúcie a podobne sa to posúva, no tak potom ho nemôžem brať ani na zodpovednosť za to, čo robil. Tam musí byť súlad. Čiže zásadne som proti tomu, aby sa takto kompetencie zákonom posúvali, oberal sa o nich minister. Nech je zodpovedný za svoje činy.
A k samotnému návrhu výchovy k zodpovednému rodičovstvu. Viete, mali by sme rešpektovať to, čo už existuje mnoho rokov a čo vlastne sme sa zaviazali istým spôsobom rešpektovať, i keď to nie je zákonná norma, a to je rezolúcia Rady Európy a tá už je stará 15 rokov aspoň, ktorá hovorí o tom, že rodičia majú právo na to, aby ich deti boli vzdelávané a vychovávané v duchu ich presvedčenia, a dokonca tá rezolúcia hovorí o tom, že štát podľa svojich možností má zabezpečiť aj materiálne podmienky, aby sa to dialo včítane financovania takýchto škôl a takto, teda takto orientovaných škôl. Čiže pokladám za zlé, ak by sme sa snažili zase zákonom niečo vnútiť. Ak si to rodičia prajú dnes, ten priestor existuje rovnako cez voliteľné predmety. Existuje ten priestor, ale je to na zodpovednosti školy, na rozhodnutí riaditeľa a ten riaditeľ, ak zle koná, v rozpore s prianím rodičov, tak existuje školská rada, v školskej rade majú zastúpenia rodičia, ktorí môžu zasiahnuť, a ten zásah môže byť až taký, keď sa tam uzhodnú na tom, že toho riaditeľa odvolajú. Zatiaľ je ten priestor. Čiže je vytvorený legislatívny priestor, aby sa to dialo v súlade s prianím tých, ktorých sa to vzdelávanie týka, a to sú tri skupiny, ktoré majú zastúpenie v tej školskej rade, to sú rodičia, pedagógovia, ktorí učia, a zriaďovateľ. A myslím si, že ten model, ktorý bol prijatý ešte za fungovania sociálnodemokratického - dneska poviem - alebo SDĽ-ky ako za fungovania ministra Ftáčnika, bol model, ktorý navodzoval podľa môjho presvedčenia istú demokratickú atmosféru, aby to bolo v súlade s všetkými tými, ktorých sa to vzdelávanie týka.
Musím povedať, že tento návrh – aj hovorím teraz nielen za seba, ale aj za stranu – Kresťanskodemokratické hnutie nepodporí.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (parlamentná tlač 1457). Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, a tak, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Pán podpredseda, skončil som svoju spravodajskú informáciu, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

68.
Ďakujem pekne. Samozrejme, treba rozhodne vystupovať proti sexuálnemu zneužívaniu detí a plne podporujem v tomto smere názor pani navrhovateľky.
Ale chcem pripomenúť, že u nás dnes vo väzeniach sedí aj veľa ľudí, ktorí to nikdy neurobili a sú odsúdení za tieto trest... Ja som mal taký prípad jeden, ja som ho už na výbore raz povedal. Otec dvoch detí, výborný vzťah k nim, manželka povedala, že sexuálne zneužíva tri- a päťročné dieťa. Zavreli ho, sedel trinásť mesiacov vo väzení, totálne zmanipulované všetko, cez vyšetrovanie policajtov, znalcov, psychológov, advokátov a tak ďalej. Potom ho prepustili na kauciu 100-tisíc, tie mu doteraz nevrátili, je to šesť rokov a od všetkého ho oslobodili. Bol to naozaj niečo celkom iné, nechcem to vyprávať. Napísal som o tom svojho času blog, vyšla o tom kniha Obvinenie. Minister spravodlivosti čítal, bol zhrozený z toho všetkého. Čiže pozor aj na to, že stačí dnes, keď manželka obviní svojho muža, pretože ho nenávidí, a už to fičí, a keď potom po rokoch piatich-desiatich, zničený život, dokážu, že to nebola pravda, tak manželke sa celkom nič nestane, nikomu sa nič nestane.
No čiže v tomto smere ja som, samozrejme, váš list biskupom čítal aj váš blog som čítal. Terminológiu by ste si mali, tú kresťanskú, troška zlepšiť. Štyrikrát hovoríte, že morálna autorita, dobre, konfederácia biskupov, pán kňaz a tak ďalej. Zamyslite sa aj na tým, že niektoré vaše liberálne názory na potraty, sex, rozvody, eutanáziu a tak ďalej sú tiež prapríčinou niektorých vecí, potom ktoré tuná v parlamente vyskakujeme a kričíme. To myslím vážne. (Reakcie z pléna.) To myslím úplne vážne.

61.
Ďakujem pekne, pán predseda, chcem pripomenúť cteným poslancom, členom výboru na kontrolu SIS, že o 12.15 hod. sa uskutoční zasadnutie výboru v obvyklých priestoroch.

Ďakujem pekne.

34.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja tak ako pred malou chvíľou oceňujem toto úsilie, aby sme hľadali riešenie, ako sa zbaviť neplatičov, ako v podstate urobiť nejaké opatrenie, aby sme zamedzili takémuto neplateniu. A toto je, je povedzme jedna z možností, aj keď zároveň jedným dychom treba povedať, aká je situácia vo vymožiteľnosti práva na Slovensku.
My môžeme dať akékoľvek opatrenie do zákonov, ak tieto, plnenie týchto zákonov alebo, alebo riešení v podstate prechádza cez súdy a vieme dobre, ako pracujú tie súdy, čiže vymožiteľnosť práva je veľmi nízka, v podstate doby, lehoty, dokedy sa takýto problém prenesie na súdy, a pokiaľ to súdy vyriešia, opäť medzitým tí malí podnikatelia a živnostníci budú musieť prejsť cez vážne alebo riešenie vážnych sociálnych problémov a podobne. Čiže je tu treba hľadať skôr riešenie, ktoré bude predchádzať možno takýmto súdnym pojednávaniam, a nechcem teda si zohrievať polievočku pri tomto, ale hovorím, je treba, aby sme zamedzili už vôbec pri vytváraní tých vzťahov, obchodných vzťahov medzi podnikateľmi, aby dochádzalo vôbec k týmto situáciám, kedy sa neplnia tieto záväzky, predovšetkým zo strany väčších podnikateľov. Takže tam je treba hľadať možno tú prvú cestu.
A som veľmi rád, že aj kolega Fecko spomenul v podstate tú otázku morálky a etiky v podnikaní. Tu chýba skutočne, aby sme presadzovali aj tieto atribúty, aby to bola hanba, ak niekto je alebo bude takto pranierovaný, niektorý podnikateľ, niektorý podnikateľský subjekt, že si neplní takú základnú povinnosť, pokiaľ má zdroje, pokiaľ nie je postihnutý druhotnou platobnou neschopnosťou, že jednoducho si dovolí nezaplatiť faktúru. Takže my musíme pôsobiť aj v tejto oblasti.
Ďakujem pekne.

10.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja chcem poďakovať, samozrejme, pánovi Matovičovi za ten jeho vklad do nášho spoločného úsilia, tak ako tu bolo povedané, že poukazujeme na problém, ktorý sa tu tiahne už niekoľko rokov a nerieši sa. Ako viete dobre, ja som prvý zákon o subdodávateľoch dával už v roku 2012, čiže v podstate som vnímal tento problém veľmi ako akútny, ktorý tým, že sa nerieši, a tí subdodávatelia, teda tí skutoční malí podnikatelia a živnostníci majú potom vážne až sociálne problémy vo svojich rodinách.
Je dobré, aby sme poukazovali na tento problém, aj keď vládni poslanci ako keby nepočuli a nevideli, čo sa deje okolo nich. Jednoducho sú tu, sú tu stovky až tisíce malých podnikateľov a živnostníkov, ktorí strádajú, ktorí v podstate, v podstate prichádzajú o všetko a nevidia vôbec budúcnosť v najbližšom období. Takže ja chcem poďakovať aj tomuto úsiliu. V každom prípade nechcem sa nejako jasne vyjadrovať k samotnej realizácii toho, aby prešli vlastne povedzme akcie takýchto podnikov, ktoré sú v reštrukturalizácii, na tých veriteľov, predovšetkým na tých malých podnikateľov a živnostníkov, neviem si to celkom po tej právnej stránke jasne vybaviť, ako by to mohlo byť realizované. V každom prípade je dobré, aby sme spájali to úsilie, aby sme poukazovali na tento problém. Ja takisto aj teraz na tejto schôdzi mám už po piatykrát zákon o ochrane subdodávateľov, samozrejme, modifikovaný, ďaleko lepšie precizovaný, tak dúfam, že spoločným úsilím sa podarí vytvoriť tlak taký, aby si už konečne aj vládni poslanci uvedomili vážnosť tejto situácie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne aj všetkým vystupujúcim, aj všetkým, ktorí podporili našu novelu.
Chcel by som povedať ešte, čo tu nezaznelo, že my sme zvolali kvôli tejto veci mimoriadny hospodársky výbor, na ktorom bol pán minister, na ktorom sme ho vyzvali, aby daný stav riešil. Na jednej strane je fakt, že bol porušený zákon zo strany výrobcov, ktorí si nesplnili zákonnú povinnosť, na druhej všetci vieme, že tvrdosť zákona je v tomto prípade obrovská. Za nesplnenú jednu z mnoho, mnoho povinností, ktorú má výrobca z obnoviteľných zdrojov energie, za jednu z nesplnených administratívnych povinností, ktorá dovtedy nebola, a fungoval systém, dostane absolútny trest. Ten absolútny trest je vo výške zobrať, odobratie jednoročnej podpory.
Vieme, že retroaktívne nemôžeme zákonom vstúpiť dozadu, ale žiadali sme pána ministra, aby zo svojej pozície povedzme menšinového vlastníka v distribučných spoločnostiach nejakým spôsobom zasiahol, aj kolegov poslancov zo SMER-u, evidentne nebola žiadna šanca. A tak sme rozmýšľali s kolegami, a keď bola tu spomenutá taká demonštrácia alebo stretnutie tých poškodených, tak sme sľúbili s kolegom Přidalom, že podáme novelu zákona, ktorá rieši vec do budúcna, aby sa podobná situácia neopakovala. Aj keď si myslím, že tento príklad už poučí všetkých výrobcov a svoju povinnosť si splnia.
Chcem povedať, že táto povinnosť bola v zákone o obnoviteľných zdrojov energie z roku 2009 bez sankcie. Systém fungoval, všetci fungovali, a to z toho dôvodu, že distribučky, ÚRSO a jednotliví výrobcovia sú "takmer v dennom kontakte". Majú podpísané navzájom zmluvy a všetci vedia o maximálnych množstvách výrob a je evidentné, že každý výrobca sa snaží vyrobiť čo najväčšie množstvo energie, a skôr za nevyrobené množstvo energie by som čakal sankciu. Ale samozrejme vpašoval sa do toho zákona aj ten sankčný mechanizmus za nedodržanie toho hlásenia na ÚRSO a distribučnú spoločnosť do 15. augusta a bez toho, aby od 16. augusta, dovtedy, ako prišiel výmer, že sa odoberá podpora na ďalší rok, nebol žiaden kontakt zo strany distribučiek, alebo ÚRSO smerom k výrobcom. My sme preto považovali tento nekorektný vzťah zo strany partnera, za ktorého ÚRSO voči výrobcom a samozrejme aj distribučnú spoločnosť voči výrobcom považujeme. A nielen nekorektný, ale nespravodlivý aj v tom zmysle, že hovoril som to aj vo svojom vystúpení, ten dosah na jednotlivých výrobcov nie je rovnaký. Na fotovoltiku je iný ako na tú bioplynku a teraz tu kolega Viskupič povedal o nejakých možných dôsledkoch, čo to môže spôsobiť. Ja osobne som presvedčený o tom, že zakomponovanie sankčného mechanizmu do zákona bolo účelové z toho dôvodu, aby sa vyriešili nedoplatky distribučných spoločností, alebo neuznanie nedoplatkov za obnoviteľné zdroje distribučným spoločnostiam.
No ÚRSO si to vyriešilo na jeden rok. Na ten ďalší si to už nevyrieši, preto vymýšľa teraz mechanizmus likvidácie obnoviteľných zdrojov cez novú koncepciu. To sme tiež hovorili vo svojich príhovoroch. A tu je ten paradox. Tá istá vláda, ten istý regulátor alebo šéf regulačného úradu v roku 2009 urobia nehoráznu podporu jednému druhu obnoviteľných zdrojov, pustia elektrárne na najlepšiu úrodnú pôdu, potom počkajú, kedy sa zarobí na prevodoch, a v roku 2014 alebo ´15 zlikvidujú tieto obnoviteľné zdroje. Preto som sa snažil vo svojom vystúpení hovoriť aj o širšom kontexte toho, akým spôsobom by sa jednotlivé krajiny mali zaujímať o politickú koncepciu alebo o energetickú politiku daného štátu, v ktorom by mala byť zakomponovaná podpora, samozrejme rozumná, v konečnej fáze bezdotačná, podpora obnoviteľných zdrojov.
Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili, a skúsim požiadať aj kolegov zo SMER-u, aby podporili našu novelu. Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom za faktické. Aj tým profíkom. A som veľmi rád, že som zaujal aj neprofíka Mariána Kvasničku.
Chcel by som povedať kolegovi Radošovskému. No, rozmýšľal som, či povedať niektoré veci, čo som povedal, lebo hovorí sa, že keď človek predbehne dobu, vyzerá jak blázon. Ja už som bláznom niekoľko rokov. Niekoľko rokov, to znamená už ozaj osem, dá sa povedať. Ale už si pripadám, keď sa stretnem napríklad s Nemcami alebo s Rakúšanmi, že my sme tu, ako na Slovensku, ako blázni, lebo nie že sme predbehli dobu, ale my už nie sme v nejakom pelotóne, v tom hlavnom, ale zastávame riadne ďaleko. Takže myslím si, že už treba o tom hovoriť aj otvorene a dosť jasne, pretože o pár rokov už môže byť neskoro.
Ďakujem pekne ešte raz.