Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, je zaujímavé, ako sa od roku 1990 vyvíja spravovanie a nechcem to nazvať, ako demokracia na Slovensku, lebo niekedy mám pocit, že demokracie už máme na Slovensku príliš a že sme vlastne prekročili istú medzu, čomu sa dá ešte hovoriť demokracia. Ale všetky tieto spoločné závady, ktoré vnímame a ktoré vlastne je taký istý posun hraníc, permanentný posun hraníc možného, vlastne je o výbave ľudí, o tom, kto vlastne spravuje ako poslanec alebo ako primátor, starosta obce a mestá a o tom, čo si vlastne dovolí. Lebo ponímanie, že čo nie je zakázané, je dovolené, vlastne opantáva potom konanie takýchto ľudí.
A žiaľ, namiesto vylepšovania sa situácia zhoršuje. Zhoršuje sa aj tým, že okrem straníckych reprezentantov, ktorí kandidujú na takéto posty, prichádza aj skupina nestraníkov, ktorí hovoria, že všetci straníci konajú zle a sú viazaní a tak ďalej, a tak ďalej a ukazuje sa, že ani táto cesta nie je správnym vykročením a nie je dobrým vykročením a nezaručuje, že sa nebudú dopúšťať ľudia v samosprávach a vôbec, všelikadiaľ, kde sa vôbec môžu dostať, že sa nebudú dopúšťať nezákonností, prečinov a nedisciplinovanosti. Vždy je to o výbave, vždy je to o tom, čo sú ľudia schopní a myslím v tom teraz, v tej rovine toho zlého, čo sú schopní urobiť.
Samozrejme, že vždy takíto ľudia potrebujú okolo seba aj pomáhačov, pretože mnohokrát sú to ľudia, ktorí sú nezdatní a nevedia spravovať a preto potrebujú okolo seba "odborníkov", ja tomu hovorím nohsledov, dalo by sa ešte aj inak povedať, ale to už sa dá len pri pive a títo ľudia potom následne to, čo tu kolega hovoril v úvodnom slove, potom musia dostať tú svoju dávku, tú svoju odmenu za nohsledstvo, ale bez ohľadu na to, že čo sa deje s obecným alebo mestským rozpočtom, bez ohľadu na to, že už nemá mandát na takéto úkony, bez ohľadu na to, že jednoducho mnohokrát je kasa zadĺžená zlými rozhodnutiami, zlými krokmi, a preto dochádza práve k výmenám na postoch primátorov a starostov.
Áno, niekedy sa nedajú veci poriešiť zmenami zákonov alebo novými zákonmi, že stačilo by obyčajné desatoro a niekedy prehnúť cez koleno, vyprášiť a poslať preč. Keďže to takto nejde, pretože to je zakázané, už jednoducho rešpektovať desatoro je nemoderné, tak potom sa musia riešiť veci legislatívnymi úpravami, množia sa zákony, ktoré aj tak sa nedodržiavajú. Táto naša novela, tento, toto predloženie takéhoto, úpravy funkčnosti a obmedzenia kompetencií a vôbec, možnosti a podpisovania, vlastne vyplynulo z toho, čo som doteraz povedal, že z takéhoto pokusu počínania odplatiť sa ľuďom, ktorí mi pomáhali pri lotrovstvách a samozrejme zaviazať sa firmám alebo podobným spriazneným dušiam ešte na ďalšie obdobie, aby mohli čerpať z obecných alebo mestských rozpočtov na tzv. zazmluvnené vzťahy.
Čiže snažíme sa to takýmto spôsobom vyjadriť a predložiť. Neviem, či získame podporu, pretože tí, ktorých sa to týka, majú aj svojich teda priateľov a majú ich aj tu, aj v tomto parlamente, čiže ja by som rád, aby sa takéto niečo ustanovilo a aby sme jednoducho obmedzili, keď nevieme inak obmedziť činnosť starostov po volebnom neúspechu, to znamená od dňa, alebo po dni volieb, aby sme aspoň takýmto spôsobom veci uregulovali.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 369 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladanej novely je podrobnejšia charakteristika oprávnených starostov v období po vykonaní volieb do zvolenia ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva. Účelom predkladanej novely je rovnako ochrana finančných prostriedkov obce, ktoré boli zo strany odchádzajúcich starostov častokrát zneužívané na odmeny a iné transakcie, ktoré nie vždy boli v najlepšom záujme obce.
Podľa aktuálnej právnej úpravy bolo v situácii, keď starosta nebol zvolený, alebo nekandidoval do ďalšieho funkčného obdobia, jediným obmedzením vo vzťahu k jeho oprávneniam len povinnosť zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva, kde funkciu starostu preberá nový starosta. Táto povinnosť bola ohraničená 30-dňovým obdobím, pričom ak starosta nezvolal ustanovujúce zasadnutie v tejto lehote, nové obecné zastupiteľstvo sa zišlo na tridsiaty deň odo dňa vykonania volieb.
Avšak obdobie medzi vykonaním volieb a ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva bolo častokrát obdobím, kedy odchádzajúci starostovia rozdávali veľké finančné odmeny, tzv. zlaté padáky, rovnako dochádzalo k situáciám, kedy starostovia predávali obecný majetok, respektíve vyraďovali obecný majetok, ktorý následne predali pod jeho skutočnú hodnotu, keďže išlo o vyradený majetok. Rovnako nastávali situácie, kedy starostovia uzatvárali zmluvy, ktoré neboli výhodné pre každodenný chod obce, pričom tieto zmluvy boli častokrát mimoriadne nevýhodné pre obec, a to či už išlo o finančný alebo praktický aspekt takýchto zmlúv.
Predkladaná novela by možnosti zneužitia obdobia od vykonania volieb do zvolania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva výrazne obmedzila, čím by ochránila ústavný imperatív riadneho výkonu samosprávy.
Predkladaná novela používa ako kľúčový pojem bežný chod obce. Takáto špecifikácia hraníc úkonov, na ktoré je starosta oprávnený, sa na prvý pohľad môže zdať ako príliš široká. Na druhej strane je implicitne zrejmé zo sémantického významu slova "bežný", čo znamená i slovné spojenie "bežný chod obce". Ide teda o situácie, kedy obec nemusí čeliť napríklad prírodným katastrofám, či živelným pohromám, rovnako ide o situácie, kedy neprichádza k finančnému poškodzovaniu záujmov obce. Pozitívnym vymedzením je možné uvažovať o takej situácii v obci, kedy si obec plní všetky svoje zákonom vymedzené povinnosti, a to najmä tie, ktoré neznesú ani minimálny časový odklad a to tak, ako je už vyššie uvedené vo vzťahu k majetku obce, ako aj k občanom obce. Vymedzeniu pojmu "bežný chod obce" taktiež napomáha i druhý odsek v navrhovanom ustanovení, ktorý demonštratívnym výpočtom špecifikuje, čo v žiadnom prípade nie je možné považovať za úkon nevyhnutný pre bežný chod obce. Toto demonštratívne vymedzenie reaguje najmä na reálie, ktoré v obciach po voľbách nastávajú, pričom má za cieľ najmä ochranu pred nezodpovedným hospodárením s verejnými alebo obecnými finančnými prostriedkami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Hlásim sa s faktickou len z toho dôvodu, že asi padne dobrý hlas, každý jeden hlas, ktorý sa pripája k tomu, že by sa podporilo niečo dobré. V tomto prípade to tak aj vidím. Nestačí len to, že nejako väčšinovo sa prihlásime napríklad ku zmene ústavy, kde deklarujeme manželstvo, rodinu, ako čosi pre spoločnosť dôležité, ale aj normálne praktickými drobnými krokmi, veď tam sa to prejavuje nakoniec v živote, reálne sa toto môže aj dostať do praxe. Takže z toho pohľadu tento návrh je úplne praktický, zrozumiteľný a samozrejme, že aj potrebný. Takže chcem povedať predkladateľom, že budem tak pôsobiť aj na kolegov, aj na tých, ktorí nie sú len z našej strany a aj sám aktívne tento návrh podporím o to viacej, že tu odzneli aj určité úvahy o možnosti korekcie toho základného návrhu, čo si myslím, že aj bude potrebné a ten náznak sa ukazuje ako dobrým smerom. Takže fandím posunutiu tohto návrhu do druhého čítania.

Vážený pán kolega Vašečka, vo svojom vystúpení ste hovorili o tom, ako vláda SMER-u v roku 2012 dvihla všetky správne poplatky. Ja k tomu pridávam, že vládna strana SMER v roku 2012 zdvihla dane pre všetkých zamestnávateľov na Slovensku, tak isto dvihla dane a odvody pre všetkých živnostníkov na Slovensku a plus k tomu ešte zvýšila všetky správne poplatky nielen za evidenciu áut, ale od podpisu u notára až po napríklad tieto poplatky za evidenciu áut alebo poplatky za stavebné povolenie, atď., atď.
A tieto správne poplatky ona, ako ste správne povedali, dvihla niekoľkonásobne. Nie o nejaké percentá, nie o 10, o 20 %, ale niekoľkonásobne. Vy ste povedali, že päťnásobne. Sú tam správne poplatky, ktoré sú viac ako päťnásobne. Ja som tam videl poplatky, ktoré boli zvýšené desaťnásobne.
A preto som presvedčený aj ja o tom, že ak vládna strana SMER, jej vládni poslanci chcú aspoň trošku dobrej vôle ukázať, že sú sociálna demokracia, že im záleží na pro rodinnej politike štátu, tak v tejto drobnej vašej novele vás podporia, lebo poslanci za KDH váš návrh samozrejme, že podporia a sme presvedčení o tom, že sú to len drobné teda príjmy, o ktoré štát príde z pohľadu štátneho rozpočtu, ale na druhej strane vláda, vládni poslanci by ukázali, že im záleží na prorodinnej politike, na pomoci rodinám, ktoré majú viacej detí a na tom by nám malo všetkým záležať.

Ďakujem pekne. Nie je vás tu veľa prítomných, ale tým, ktorí sú prítomní a možno aj predkladateľom trošku spôsobím šok. Šok pohľadu z druhej strany.
V roku 1968 Slovensko ako súčasť Československa okupovali sovietske vojská. Po roku 2002, keď bol prijatý zákon o ochrane prírody, 5-tis. ochranárov okupovalo Slovensko, okupujú ho dodnes. Okupujú ho zvláštnych spôsobom, že všetci vlastníci, užívatelia lesnej a poľnohospodárskej pôdy sa stali vazalmi zákona 543. Vazalmi ministerstva životného prostredia, ktoré každý rok znižuje rozpočet a urobím vám také krátke antré do tejto problematiky.
Tisíc sto jedenásť maloplošných území o výmere 111 298 ha plus 8 545 ha ochranného pásma. Chránené územia, deväť národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí, spolu tisíc stodesať hektárov, tisíc, milión, pardon, 1 110 599 ha, čo je 22,65 % územia. Potom máme mokrade, kde 22 sú medzinárodné významné lokality, 72 národne významných, 467 regionálne významných, 1 050 lokálne významných, dokopy 203 945 ha, čo je ďalších 4,2 územia. Potom sú územia, ktoré patria do Natury, to znamená, že to sú už medzinárodne, s medzinárodným pohľadom a do toho chránené vtáčie územia sú 41 lokalít a územie európskeho významu 473 lokalít, dokopy v celkovej výmere 1 860 000 ha.
Nemal by som s tým problém, všetko je v poriadku, len sa mi tu núti a núka jedná otázka: čo by bolo k ochrane, keby sa predchodcovia boli správali veľmi zle, špatne, nezodpovedne, poškodzujúco a podobne?
Z národnej stratégie ochrany biodiverzity, z materiálu vyplýva požiadavka na ochranu biodiverzity v troch kategóriách, a síce program starostlivosti o chránené územia, program starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov, program záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny. Rozpočtovo zabezpečených je 57 656-tis. eur, úlohy v schvaľovacom procese sú za 479 141-tis. eur a úlohy v prípade získania zdrojov sú za 406 799-tis. eur. Dokopy je to zhruba miliarda eur, ktorá by mohla, mala, neviem, prísť ako finančný zdroj na ochranu biodiverzity v týchto troch kategóriách.
Pán kolega Fecko, včera som vyjadril podporu k zákonu, ktorý bol pod parlamentnou tlačou 1418, vzhľadom na veľmi ušľachtilý cieľ a síce akceptáciu a ochranu vlastníckych a užívateľských práv. Pri zákone 543 a všetkých ďalších novelách došlo a dochádza neustále k permanentnému porušeniu všetkých ustanovení, ktoré sa týkajú ochrany vlastníctva a užívateľských práv. Poviem prečo.
Z tých území, ktoré som vám vymenoval, od roku 2002 bolo spracovaných, manažment, program manažmentu tohto územia, alebo týchto území dokopy 22. Všetci ostatní, ktorí jednoducho vlastnia pôdu, alebo užívajú pôdu alebo lesné pozemky, sa stali vazalmi, pretože sa automaticky na nich vzťahujú všetky opatrenia najvyššieho stupňa ochrany a nevedia, čo majú robiť a čo je možné a čo je nemožné, pretože všetky ochranárske inštitúcie, vrátane ministerstva životného prostredia, za 10 rokov, viac ako 10 rokov, nedokázali a nemali záujem spracovať manažment ochrany pre tieto územia. To znamená, všetci sme sa stali vazalmi.
Na druhej strane pýtam sa zopár ešte otázok, ktoré budú smerovať k veciam a k tomu, čo tu zaznelo pred chvíľkou, ornitológovia, ochrana územia a podobne. Pýtam sa, ako sa dostanú krúžky na nohy mnohých vtákov, ktoré sú následne vypúšťané do prírody? A ja poviem ako. Tým, že ochranári vyberú hniezda, odnesú vajcia do Zoologickej záhrady Praha, okrúžkujú, následne vypustia do prírody bez akéhokoľvek povolenia, papiera, vstupu a neviem, čohokoľvek. To je jedna metóda práce.
Druhá metóda práce je zabrániť a chodiť a udávať všetkých tých, ktorí čokoľvek robia iné, čo sa zeleným nepáči. To predsa nejde. Oni sami strácajú svoju vážnosť vzhľadom na aktivity, ktoré robia. Vzhľadom na chýbajúce manažmenty na tak významných plochách, sa v tejto chvíli stalo a keď sa vážne a konečne sa primäme k tomu, že sa prehodnotia územia a prehodnotia sa predmety ochrany, zistíme, že vďaka takémuto, prepáčte za výraz, idiotskému návrhu a idiotskému správaniu sme stratili na mnohých územiach predmet ochrany. Neexistuje už rastlina alebo živočích, ktorý tam predtým bol. Prepáčte, že zvyšujem hlas, ja som ho prvýkrát v tomto parlamente zvýšil, ale tieto návrhy ma fakt čertia, pretože to, čo sa udialo, ja to fakt hovorím, že to je okupácia územia tak, ako to bolo v 1968.
Nateraz prehľad zrušených chránených území sú dve, prosím pekne, dve, po prehodnotení. Aktualizovaných sú tri a to, čo počúvam a vidím, čo sa týka činnosti ďalej, je apetít na ďalšie chránené územia, na ďalšie rozširovanie.
A teraz trošku z tej druhej strany, lebo v paragrafe päťdesiat, myslím, že šesť a 59 zákona ochrany prírody sa hovorí o kompenzácii ujmy, ktorá, ktorá vlastne prichádza do úvahy pri uvalení, ja to tak nazvem, uvalení rozličného stupňa ochrany na jednotlivé územia. A použijem nič iné, nič viac, nič menej, to, čo malo byť vypracované, na každé územie v rámci manažmentu mali byť vypracované aj zhodnotenia dopadov obmedzení vyplývajúcich z hospodárenia. Štátna ochrana prírody spracovala až dva takéto modely, až dva takéto modely. Jeden model sa týka územia Zvolen Boky, ktoré malo charakter chránených, ochranného, ochranného lesa, to znamená, že les, ktorý vlastne spevňuje nejakú lokalitu, chráni ju pred eróziou, to znamená, že nie je to produkčný les.
Toto územie má výmeru 153,93 hektára a bola vypočítaná ujma 860 000 korún, to je starý materiál, to znamená v prepočte 25 866 eur na decénium, pretože sa robia decéniálne leso-hospodárske plány, dneska sa už nazývajú inak. To znamená, že je to 18,5 eura na rok a hektár.
Poviem príklad, ktorý je takisto z tohto istého zdroja. Lesy Ihráč časť Mláčik, kde už sa jednalo o kvalitné produkčné lesy, ktoré majú svoje vážne špecifiká a kde ujma bola zrátaná na 9 354 165 korún, to znamená 311 805 eur na územie 67,44 hektára. To znamená, 462 eur na rok a hektár. Keby toto mali lesníci, verte, že by sa v slovenských lesoch nekradlo. Verte, že by sa v slovenských lesoch rozvešiavali búdky, verte, že by boli lesné cesty vyzametané, verte, že by sa zberali všetky možné semienka, všetko, čo patrí k takýmto stupňom a k takejto kultivovanej činnosti.
Čo majú lesníci? Obmedzenia, prenasledovanie a neustále urážky na svoju adresu, že sú tí, ktorí sú nezodpovední pri správe lesa. A teraz, to sa nejedná len o lesníkov súkromných. O takéto ujmy prichádzajú aj Štátne lesy Slovenskej republiky, lebo sú to taký istý podnikateľský subjekt, ako hociktorý iný. Obdobne sa to deje v poľnohospodárstve, pretože vplyv nedá sa, samozrejme, že som čítal územia, vtáčie územia a podobné časti, mnohé lúky sú v takom stupni ochrany, že bez problémov, napríklad vnútrozemské slance. Štvrtý stupeň ochrany, zaradené v nature. Vyplatené za tie roky nula. Nula. V prvom momente napadnutý, spravovanie toho územia, doterajšie, dokedy to bolo chránené, následne hops, uvedomili si, no iba takým spôsobom, že sa tam pasú ovce, sa to dá zachrániť a ten spôsob sa potom rozšíril a teraz ho manažujú takto, aj ďalšie územia obdobného typu na Slovensku a takto sa ich snažia revitalizovať.
Posledná časť je z materiálu Návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva prostredia Slovenskej republiky na roky 2015 až 2017, kde veľmi zvýrazneným tučným písmom, ešte aj podčiarknuté pre prvok 0750501, je takýto text: "Vzhľadom na nízky navrhovaný limit bežných výdavkov ústredného orgánu nebude možné vo vzťahu k vlastníkom pozemkov realizovať žiadny nástroj náhrady pri obmedzovaní bežného obhospodarovania zámeny pozemku za iný vhodný pozemok vo vlastníctve štátu, nájom pozemku, výkup pozemku do vlastníctva štátu, zmluvná starostlivosť.". Čiže nič.
Čiže ešte raz. Prepáčte, uvedomte si všetci, ktorí máte čo do činenia s ochranou prírody, že možno som dneska prehnal slová a zámerne, ale že všetci užívatelia a vlastníci sa stali vazalmi. Takto to ďalej nejde. Štát jednoducho porušil ústavné práva každého, kto vlastní a porušuje ich dodnes bez akéhokoľvek mihnutia okom kohokoľvek a tých päťtisíc ochranárov si mädlí ruky. Nie, takto to už nebude môcť ísť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vlastne boli prerokované v ústavnoprávnom výbore, Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, tieto návrhy. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla a v gestorskom výbore do 4. mája.
Poprosím, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, aj podľa úvodného slova vášho spolupredkladateľa, som si všimla najmä to alebo najmä to ma oslovilo, že už aj v súčasnom zákone existuje možnosť náhrady, ale je časovo obmedzená. A mňa teraz napadla istá podobnosť napríklad s reštitučným zákonom. Aj v reštitučnom zákone sme obmedzili časovo reštituentov, dokedy môžu žiadať majetok. A teraz je filozofická otázka, môžu byť na to rôzne kontroverzné názory. Mne dosť nie je jasné a neviem to celkom dobre pochopiť, že ako je možné, že sme dali ľuďom možnosť získať ich majetok v reštitúciách a zároveň sme im určili hranicu, dokedy majú na to právo, dostať sa k svojmu majetku. A tuto tiež vidím takú nelogickú vec v tomto existujúcom zákone, že je tam vlastne určená hranica, dokedy si majú vypýtať nárok na náhradu. A pritom článok 20 ústavy jasne hovorí, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva, sa nazdávam, že v tom prípade to je, je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona za primeranú náhradu. Nikde sa tam nehovorí o nejakých časových obmedzeniach. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nebudem tu mať dlhé reči. Návrh sa mi celkom pozdáva. Ak by prešiel do druhého čítania, sú tam veci, ktoré možno treba vylepšiť.
Ale v konečnom dôsledku návrh má odvahu riešiť to, čo sa tu jednoducho vymklo z rúk. A to je monopolné správanie všetkých prenosových sústav, tých aj nadzemných, aj podzemných, ale v prvom rade nadzemných, pri ktorých napríklad rozšírenie ochranného pásma pred pár rokmi pokladám za veľmi nezmyselné. A keby mali platiť takéto náhrady, tak by vôbec nepožadovali takéto rozšírenie. Ďalšia vec, ktorú ešte spomeniem, je, že pri udržiavaní práve tohoto sa správajú veľmi nekultúrne. To znamená, že nielenže likvidujú tie nálety, ktoré majú povinnosť likvidovať, ale správajú sa aj tak, že likvidujú aj iný majetok bez náhrady. A často sa stáva, keďže outsourcinguje sa vlastne takáto služba, že jednoducho vstupujú na pozemky bez toho, že by si jednoducho len ohlásili vlastníka alebo užívateľa: „Počúvaj, ty hlupák, ideme k tebe, musíš nás trpieť."
Takže dá sa tento návrh podporiť s tým teda, že ešte niektoré veci sa dajú potom vylepšiť. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 406 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1418. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2015 a v gestorskom výbore do 4. mája 2015.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu.

Áno, dovolím si veľmi stručne zaujať stanovisko. Dámy a páni, rodina je kľúčová, nielen spoločenská hodnota, ale aj inštitúcia demokratickej spoločnosti. Preto sociálne systémy v jednotlivých štátoch Európy výrazne niektoré viac, niektoré menej, niektoré viac priamou, niektoré viac nepriamou podporou rodinu podporujú. V našom prípade je to viac rozvíjanie tej nepriamej podpory, pretože sme boli svedkami v minulých rokoch, že sa podpora zo strany štátu možno viac zneužívala, ako to je v iných krajinách. Ale jednoducho každý zodpovedný štát a rozumná vláda rodinu podporuje.
My sme svedkami toho, aj v predchádzajúcich rokoch že vláda keď bola nútená robiť nejaké úsporné opatrenia alebo teda zvyšovala na jednej strane dane, tak to robila na úkor rodín s deťmi. A to nepovažujeme za šťastné napríklad pri existujúcej daňovej úľave na manželku, ktorá sa starala o deti, že ju táto vláda výrazne obmedzila. A teda šetrila na úkor týchto rodín, na ktorých stojí aj dôchodkový systém. No a dôchodkový systém je stavaný na princípe solidarity. A tá solidarita je v ňom dosť deformovaná, sme svedkami takých trendov, ktoré tu v minulosti neboli, že dnes je to vyslovene trend, že niektoré páry vyslovene nechcú mať deti. Jednoducho sa rozhodli, že sa budú venovať sami sebe, kariére a iným činnostiam. Ale jednoducho deti vyslovene nechcú. A preto priebežný systém financovania, ktorý je práve založený na tom, že deti prispievajú na dôchodky svojich rodičov, tak potom sa dostáva do situácie, že deti práve z viacdetných rodín v budúcnosti budú odvádzať do dôchodkového systému svoje odvody a nebudú sa solidarizovať v prvom rade so svojimi rodičmi, ktorí ich vychovali, ktorí ich pripravili na život, ktorí s tým mali spojené nemalé výdavky, ale budú podporovať iných ľudí. A to už je solidarita skôr naruby. Preto tento návrh je jedným z tých návrhov, ktorými sa zaoberajú aj v iných krajinách. Napríklad aj v Česku sa zaoberajú touto myšlienkou. A možnosti sú tam také, že zodpovedných rodičov, ktorí mali a vychovali viacero detí, oceňujú na dôchodku. Ale nám sa to zdá byť nie šťastné a náležité, pretože na to je už neskoro. Mnohí z rodičov sa toho dôchodku ani nemusia dožiť a rodiny potrebujú pomoc od štátu vtedy, keď tie deti majú. A o tom je ten náš návrh, ktorý znamená zníženie odvodového a daňového zaťaženia rodičom, ktorí sa starajú o nezaopatrené deti.
Ja viem, že je to zníženie príjmov na jednej strane Sociálnej poisťovne, ale ako opozičný poslanec navrhujem prehĺbiť princíp spravodlivosti. Pred tým, že to bude spojené na druhej strane aj so zvyšovaním poistných odvodov, tak si nezakrývam oči. Ja o tom veľmi dobre viem. To znamená, keď na jednej strane chceme znižovať poistné odvody na dôchodok rodičom, ktorí majú deti, nevyhneme sa tomu, že u tých, ktorí tie deti nemajú, tie odvody na dôchodok musia byť v budúcnosti vyššie. V skrytosti sa to deje aj teraz. Ak napríklad pred ja neviem desiatimi rokmi boli odvody na starobný dôchodok 4 plus 14 %, postupne sme zaviedli rezervný fond solidarity, kde už automaticky 4,75 % ide k týmto 4 plus 14 %, dotujeme dôchodky aj z iných prebytkových fondov Sociálnej poisťovne. Čiže v podstate výdavky na dôchodky z roka na rok postupne a, myslím si, veľmi výrazne rastú. Je to spojené najmä s tým, že demografický vývoj na Slovensku patrí k najhorším v Európskej únii. A jednoducho popri tých populárnych opatreniach, ktorých sme svedkami zo strany tejto vlády, nás v budúcnosti čakajú aj možno pre niekoho nepopulárne, ale nevyhnutné opatrenia na udržanie a na zachovanie dôchodkového systému ako takého. Ďakujem za vašu pozornosť.