Videokanál klubu

78.
Ďakujem veľmi pekne. Ja som sa nikdy netajil tým, že mám kritický názor na II. dôchodkový pilier a nezmenilo sa to ani po určitom čase. Stále ho mám. Ale mňa zaráža to, ja som to nie raz, nie dvakrát hovoril, že podľa mňa je potrebné sprísniť kontrolu v tých fondoch a z pohľadu toho, že ako sú riadené, ako sú chránení štatutári, keď rozhodujú naozaj o peniazoch na dlhé roky dopredu. A nepredložili ste nič. Naozaj, z pohľadu zvýšenej kontroly štatutárov týchto dôchodkových fondov tu neprišlo nič. A ja, ja hovorím, že to pokúša. To obrovské množstvo peňazí pokúša.
A, žiaľ, treba povedať aj to, že nie sú to len rešpektované finančné domy, ktoré tu boli spomenuté, ale jednu dôchodkovú správcovskú spoločnosť majú aj vaši chlapci. Chlapci, pre ktorých je život gombička. A otázka je len, či rýchlo alebo pomalšie naštartujem vrtuľník. A sú to vaši chlapci, ktorí v určitý moment, pokiaľ nenastavíte tak pravidlá, že bude problém, tak sa zrazu stratia aj tie peniažky, ktoré tam tí ľudia si naskladali.
A prosím vás pekne, keby sme rozprávali o úprimnosti a tá mi tu chýba, prečo nenastavíte, alebo nedôjde niekto tuná so systémom, že už keď tam tie peniaze sú, tak prečo z tých dlhopisov sa nefinancuje bratislavský obchvat. Prečo z tých dlhopisov alebo z tých peňazí, ktoré sú tam a dajte zarobiť aj tým správcom, ale aj tým dôchodcom. Prečo im nedáte, nemôžu spraviť úložku na tú nemocnicu? Však tam sľubujete výnosy, keď budem ťažiť v Juhoafrickej republike diamanty, tak nezarobím toľko, čo na nemocnici tuná na Rázsochách, pod Rázsochami. Tak prečo nedáte trošku dzobnúť aj našim dôchodcom? Prečo nenastavíte ten systém tak, že keď ste sa už rozhodli vytvoriť pre niekoho nebo či v bratislavskom obchvate alebo v tej nemocnici, že dáte aj našim dôchodcom trošku, aspoň trošku, nech si líznu?

91.
Pani poslankyňa Vaľová, sa pýtate v takej rečníckej otázke, alebo teda aj mňa, že prečo by sa mali všetci skladať sporiteľom v II. pilieri za ich nezodpovedné správanie na minimálny dôchodok.
Vážená pani kolegyňa, to táto otázka by bola na mieste, prečo vláda Slovenskej republiky schválila taký návrh? Veď pred dvomi mesiacmi - 17. marca - sme schválili návrh vlády, ktorého obsahom je, že všetci zamestnaní ľudia, alebo teda, ak do toho zahrniem aj tých milión dôchodcov, sa poskladajú množine 75-tis. dôchodcov, ktorí budú mať dôchodok zvýšený na úroveň minimálneho dôchodku a radovo to bude vyššie oproti súčasnosti okolo niekoľko desiatok eur. To znamená, vaša vláda navrhla, že všetci sa poskladajú tej skupine 75-tis. ľudí, ktorí budú mať vyšší dôchodok, teda na úrovni minimálneho dôchodku. Ale vy teraz, keď sme vám otvorili oči z opozície, že ale veď idete akoby teda proti sebe, keď ste otvorili, keby nebol otvorený II. pilier, tak by som hlasoval za, bez toho pozmeňováku. Ale vy ste zároveň otvorili II. pilier a vy vytvárate priestor, aby nielenže Brocka, ktorý vstúpil do II. piliera hneď, ako ste ho prvýkrát otvorili, aleže by aj ďalší, aj tí, s tými minimálnymi mzdami, lebo naozaj je to pre nich priestor, že budú mať vyšší dôchodok a je jedno, či sú len v prvom alebo v oboch, no. Ale vy týmto pozmeňovákom teraz tú množinu 75-tis. dôchodcov zmenšujete. To znamená, najprv ste chceli pridať 75 tisícom a teraz ste z toho vylúčili tých, čo si sporia v II. pilieri. Urobte si v tom poriadok, prosím vás.

81.
Ďakujem pekne, vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, rokujeme v takej komornej atmosfére o dôležitom vládnom návrhu zákona. My, poslanci KDH budeme hlasovať za návrh, vládny návrh zákona o minimálnom dôchodku.

Dámy a páni, takto som začal pred dvomi mesiacmi svoje vystúpenie k prvému čítaniu. Ešte šťastie, že som dopovedal pol vety, že v prípade, ak SMER zásadne nezmení svoj pôvodný návrh, že nárok na minimálny dôchodok bude mať každý dôchodca, ktorý nedosiahne zákonom predpísanú hranicu.
No, ale dnes to už nie je pravda, to, čo som povedal pred dvomi mesiacmi ako postoj poslancov KDH k tomuto návrhu, a teraz vám musím povedať, že poslanci za KDH nebudú hlasovať. Po schválení toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý prešiel vo výbore pre sociálne veci, jednoducho nemôžu hlasovať za tento protiústavný, diskriminačný návrh zákona.
Ja si nespomínam, naozaj, a už tu sedím nejaký piatok, aby sme mali rokovanie výboru o veci, ktorá bola posunutá do druhého čítania a mali sme o tom rokovať v priebehu týždňov, keď nerokoval parlament v pléne a my sme hneď v priebehu niekoľkých dní, ešte ani neskončila marcová schôdza a už gestorský výbor pre sociálne veci schválil pozmeňovací návrh, že napríklad sporiteľ alebo ten občan, ktorý je zamestnaný a platí poistné odvody na svoj dôchodok do I. aj do II. piliera, tak bude znevýhodnený a nie o malú sumu. Pri tých najnižších minimálnych dôchodkoch to je 24 eur. Menej dostane ten, ktorý si sporil na svoj dôchodok aj v II. pilieri.
Dámy a páni, môj kolega Miloš Moravčík, podpredseda KDH, to nazval ideologickým hyenizmom, tento prístup SMER-u, že jednoducho im sa to, oni keď na to prišli, oni keď na to prišli až tu, počas rozpravy v pléne Národnej rady pri prvom čítaní, že čo vlastne robia, tak v panike urobili zmenu, o ktorej teraz by sme mali rokovať a ktorú chcete schváliť. To, že je to chaos, čo predvádza SMER a minister sociálnych vecí je nositeľom toho chaosu teraz, tak uvediem na tom príklade. Oni najprv otvorili od marca do júna II. pilier, aby ľudia, pre ktorých je to nevýhodné byť v II. pilieri z hľadiska ich budúcich dôchodkových nárokov, tak najprv ho otvorili, aby umožnili tým ľuďom vystúpiť, tým, ktorým je to, pre ktorých je to nevýhodné a všetko postavili na tom, že to je nevýhodné najmä pre tých, čo majú nízke mzdy, nízke vymeriavacie základy. A keď sme im tu vysvetlili, aj kolega Mihál, aj Kaník, aj ktorí vystupovali v prvom čítaní, hovorili, prosím vás, veď vy týmto svojím návrhom, naopak vy voláte ľudí s nízkymi mzdami, ktorí sú len v I. pilieri, aby využili otvorenie II. piliera, aby tam vstúpili, lebo pre veľa ľudí, pre ktorých to je nevýhodné aj z môjho pohľadu, tak zrazu prijatím zákona o minimálnom dôchodku to bude výhodné, čiže je to dôvod, aby vstúpili.

Prosím vás, toto ste nevedeli? A že to prešlo medzirezortným konaním, že o tom vláda rozhodla, a to schválila, to ste takí šikovní, takí kompetentní, že vám to museli povedať poslanci z opozície? Ale dobre, ste to zbadali, že vaša komunikačná stratégia je tým výrazne naštrbená, tak ste zaradili spiatočku a ste to "napravili".
To znamená, týmto návrhom trestáte tých ľudí, ktorí už dávno pochopili, že sa nemôžu spoliehať len na štát. Vo veci svojho budúceho dôchodku, že štát sa o nich nedokáže postarať za päť, za desať, čo za päť, za desať, veď on sa už ani teraz nevie postarať a tí ľudia, ktorí sa rozhodli slobodne, že budú myslieť na svoj dôchodok aj inak, ako to myslí štát, tak oni ich idú teraz vytrestať. Pri hranici tých najnižších minimálnych dôchodkov to bude mínus 24 eur a samozrejme s dĺžkou odpracovaných rokov nad 30 rokov, táto sankcia bude ešte vyššia.

A my, poslanci za KDH, samozrejme za takýto návrh hlasovať nebudeme, pretože je to nespravodlivé, je to diskriminačné. Vyrábate tým ďalšie kategórie ľudí v dôchodkovom systéme, mne absolútne neprijateľným spôsobom.
Ja vám len pripomeniem jednu vec, veď do dôchodkového systému sme už urobili toľko zmien a zásahov, ale aj vaším pričinením, lebo vy často kritizujete pravicu a pravicovú opozíciu, že ako ona nastavovala dôchodkový systém.
Keď sa zaviedol II. dôchodkový pilier od 1. januára 2005 a prišlo k zmene výpočtu dôchodku z I. piliera, tak spomínate si, ako vznikla tá situácia staro a novo dôchodcov, že dvaja ľudia, ktorí pracovali na tom istom mieste a zrazu po novom ich dôchodok bol iný a vyšší mnoho razy, ako keď sa im dôchodok počítal, keď využili možnosť, že išli do dôchodku pred 31. decembrom alebo pred 1. januárom. Samozrejme, že tie rozdiely boli veľké, najmä v prípade tých zamestnancov, boli to najmä ľudia v akademickej obci, lietajúci profesori sa im hovorilo, ktorí boli garantmi na viacerých vysokých školách a preto si ich tie školy tak ako pestovali a ľudia mnoho razy vo vysokom pokročilom veku, a potom išli do dôchodku a keďže mohli aj pracovať, lebo aj to bol ten nový prvok v dôchodkovom systéme, že aj súbeh mzdy a dôchodku, tak týmto ľuďom sa vypočítal na tie pomery neuveriteľne vysoký dôchodok.
No a ja vtedy poslanec, poslanec Národnej rady, keďže nebola vôľa, by som povedal, inak meniť nastavenie toho zákona, tak som navrhol novelu zákona, tohto, aby sa dôchodky nad sumu 17 200 korún nevalorizovali. V roku 2006 dôchodok vo výške 17 200 korún, to neboli najvyššie dôchodky, boli aj vyššie, to bol dôchodok relatívne vysoký. On aj na dnešné pomery je relatívne vysoký, vtedy ešte nebolo euro, ale bolo to radovo cez 500 eur. Tá suma 17 200 korún bola stanovená teda, stanovili sme ju po dohode, poslanci teda, ktorí sa stotožnili s tým návrhom, že tá suma odpovedá priemernej mzde v Národnom hospodárstve. Čiže 17 200 korún v čase podania toho návrhu, aby sa im nevalorizovali dôchodky, tak tá hranica bola priemerný plat v národnom hospodárstve. Ale priemerný plat v národnom hospodárstve sa uvádza brutto, ale toto bol dôchodok čistý, čistý.
A prešiel návrh v Národnej rade, že skupine dôchodcov, ktorí majú dôchodok vo výške priemerného platu v národnom hospodárstve, sa nebudú valorizovať tie pravidelné každoročné valorizácie dôchodkov, že sa ich nebudú dotýkať. Návrh prešiel. Opoziční poslanci za SMER sa obrátili na Ústavný súd, že tento návrh je v rozpore s ústavou, lebo robí z dôchodcov dve kategórie. V našom systéme, dôchodkovom, kde takto sme vytrestali dôchodcov, ktorí majú dôchodok vo výške a vyššie, ako je priemerný plat v národnom hospodárstve, tak sme z nich urobili diskriminovanú skupinu, ktorej sa nebudú valorizovať dôchodky. Však nakoniec boli ste vo vláde, následne ste mohli zmeniť spôsob valorizácie, aj tento zákon, ale Ústavný súd rozhodol a dal vám za pravdu. Áno, bolo to v rozpore s ústavou, diskriminačné toto ustanovenie, a tak sa potom muselo aj týmto dôchodcom, ktorým sa jeden rok dôchodky nevalorizovali, tak sa im museli valorizovať ako všetkých ostatným.
Tento pohľad na spravodlivosť vám zostal až do dnešného dňa. To, že ste mali zodpovednosť teda za verejné financie, aj za rozpočet Sociálnej poisťovne a že to znamenalo v konečnom dôsledku aj zvýšené výdavky zo Sociálnej poisťovne, vás vtedy netrápilo, lebo na účte štátnych finančných aktív boli peniaze z privatizácie SPP vo výške, ktorá stačila na štyri roky vykrývať deficit, ktorý v Sociálnej poisťovni vznikom II. piliera vznikol. No a dneska sa správate, ako uvedomujete si, že tento návrh skončí na Ústavnom súde? Že tento návrh musí skončiť na Ústavnom súde. Bude to, samozrejme, teda škoda, smutné, ale dobre. Do volieb asi teda budete, zostávate zabetónovaní v tých pozíciách, že tí, čo si sporia v II. pilieri, jednoducho to nie sú naši priatelia a mne je to ľúto.
Pán minister, ja som v prvom čítaní s vami súhlasil, keď som hovoril stanovisko za poslancov za KDH, že princíp solidarity týmto prehlbujeme, že áno, že je to treba. Nakoniec, veď solidarita, na tej postavená aj Európska únia. Je to jeden zo základných princípov a pilierov Európskej únie. Ale aj vtedy aj kolegovia hovorili o tom, že sú aj iné princípy, ktoré treba rozvíjať v našom dôchodkovom systéme a tým je minimálne princíp spravodlivosti a ten týmto vaším návrhom, teda ktorý je obsahom toho pozmeňováku z výboru a teda váš, tak týmto to deformujete, deformujete.
Je 12.01 hod., nebudem vás unúvať ďalšími poznámkami, možno bude príležitosť ešte pokračovať. Ale len opakujem, že poslanci za KDH v tejto situácii tento návrh nemôžu v takejto podobe podporiť, lebo je diskriminačný, myslím si, že je protiústavný a preto môj jediný návrh je, aby ste ho stiahli z rokovania. Procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu, aby bol podľa rokovacieho poriadku stiahnutý z rokovania Národnej rady.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ja idem vystupovať v rozprave, čiže tam poviem potom.

Ja chcem takisto pripomenúť kolegyniam a kolegom, že rokovanie výboru o konflikte začína o 12.30 hod. v rokovacej miestnosti výboru pri ubytovni.

Ďakujem veľmi pekne. Konzultoval som to, údajne to môžem aj takto. Chcem vás poprosiť, nejde môj bod, tlač 1259, asi možno dneska večer alebo zajtra ráno, ale s veľkým prekvapením a s radosťou som prijal pozvanie na Legislatívnu radu vlády, ktorá bude až budúci týždeň v utorok k tomuto zákonu. Čiže chcem poprosiť, či by nemohol byť preložený ten môj bod na koniec schôdze. Ďakujem pekne.

16.
Ďakujem. Treba takéto prípady medializovať, o nich hovoriť aj tu v parlamente, len zdá sa mi, že je to veľmi taký extrémny a netypický prípad, z ktorého z prvého počutia vyplýva korupcia, podvod, dokonca trestné stíhanie rôznych ľudí. Čiže dalo by sa pomerne rýchlo vyšetriť, že kde teda sa stala chyba. Ja som podobných prípadov tiež veľa aj videl, aj čítal, napísal aj nejaké blogy o tom, tu som o tom rečnil, vyšla o tom v jednom prípade, absurdnom tiež, typickom na to, na druhej strane vyšla aj kniha v Ikare, volá sa Obvinení, ja som ju dal ministrovi spravodlivosti, prečítal si ju a tiež sa mu vlasy zježili.
No tretie, čo chcem povedať, že veľmi dobrou metódou na riešenie problémov detí, ktoré, čo s nimi, sú tzv. rodinné konferencie. Je to metóda z Nového Zélandu, kde sa zvolá široká rodina a tej sa nechá tento problém vyriešiť a úrady vlastne len asistujú k tomu ich riešeniu a na Slovensku to už tiež celkom úspešne beží. Upozorňujem na to, že absolventi detských domovov po osemnástke to majú takisto veľmi ťažké, aj sú sami tak vychovaní, že proste čakajú, že im stále niekto bude niečo dávať a deväťdesiat, podľa mojej skromnej mienky, z nich nemá šance v živote aj svojou vlastnou vinou, bohužiaľ, to takto musím povedať.
Posledná vec, je vrchol trestuhodnosti dať dieťa do detských domovov, keď rodičia, matka v tomto prípade, prostitútka, vlastne nechce to dieťa mať, nechce ho mať. To je vrchol, ja by som proste veľmi aj tvrdo by som to trestal, lebo hodiť to na štát, aby to platil, je strašné. Iné, keď nemôže, napríklad rodičia sú v base, alebo, nebodaj, narkomani, a iné, keď nevie. Tí sa dajú naučiť, keď nevedia, dá sa naučiť a dá sa to vrátiť do tej pôvodnej rodiny. V tomto smere je dosť aj biznisu, dosť aj neschopnosti a dosť aj zlyhávania rôznych orgánov. Práve tá knižka Obvinení o tom veľa, veľa hovorí.
Ďakujem.

10.
Ďakujem. Prvá tvoja téma bola možnosť voľby, ja chcem zdôrazniť tú myšlienku, ktorá neni hlúpa, aj keď neviem, či ju niekedy prijmeme. Bol som nedávno na Orave a tam som videl, že naši starostovia majú 8 až 10 detí. Sedeli pri jednom stole, bolo ich toľko, tam mi tiež napadlo, že rodina, ktorá má 8 zdravých dobrých detí, tak by mala mať väčší hlas pri voľbách, ako rodina, ktorá je, čo ja viem, bezdetná, ja ju nekritizujem. Lebo neskoršie tých 8 detí budú práve odvodmi prispievať na tých druhých, čiže toto už v niektorých štátoch, o tom rozmýšľajú.
Druhá vec je, súčasný ombudsman sa skutočne nevenuje deťom tak snáď, ako by sa mal, má veľa tých tém, ale troška sa, by som povedal, vyfarbil aj pred tým referendom, keď celkovo spochybnil Ústavný súd svojím spôsobom aj ústavu a keď vlastne odporúčal uznať adopcie podľa, proti našim zákonom aj partnerom rovnakého pohlavia. Ja som svojho času tieto jeho výroky dal aj na preskúmanie generálnemu prokurátorovi, ale to je iná téma, už sa to preskúmalo.
Ďalej chcem tie finančné veci. Tak jedno dieťa v detských domovoch, teraz som naháňal, aby mi povedali, som, bohužiaľ, sa nedovolal, má obrovské náklady proti normálnym deťom, aj v zle rodine. Čiže naozaj, tam sa tratia obrovské náklady, keď sa štát stará o dieťa, ako keď sa stará normálny rodič. No a posledná poznámka, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, v 1992 som ja rokoval s OSN aj s pánom Falkom a ďalšími z Paríža o tom, kde bude, či v Čechách alebo na Slovensku, dostalo sa to na Slovensko, ale potom som vzápätí, už je to dávno, ten úrad navštívil a mal som veľmi zlé pocity z toho. Iste, teraz sa polepšili, neviem, ale neni o nich počuť, o ich výsledkoch neni sú v médiách, čiže mali by podstatne viac sa činiť, aby, aj medializovať, aby sme mohli povedať, že oni by mohli takúto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

4.
Dobré ránko. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážení niektorí kolegovia a kolegynky, ktorí ste tuná tak skoro ráno. K tomuto zákonu hneď na začiatok poviem, že je to dobrý zákon, rád ho podporím, čakáme na neho a je naozaj vystihujúci našu súčasnú situáciu, ktorá v tomto nie je dobrá. Ja vidím tak v tejto spoločnosti asi tri krízové skupiny. Určite sú to deti, určite sú to zdravotne postihnutí a určite sú to seniori. Seniorov len samotných je 1,3 miliónov, takže tých teraz odsúvame. Často sa aj o nich tu hovorí. Prilepšilo sa im v posledných, dá sa povedať, mesiacoch aj rokoch. Deti nemám presne spočítané, koľko je, ale ich je isto veľa. No, som sa to pokúsil zistiť. Takú štatistiku som nenašiel, no. Zdravotne postihnuté sa dá zistiť podľa počtu penzií. Tých je tiež pol milióna, možno trocha viacej, ale tiež som presný počet, lebo sú rôzne druhy postihnutia, nespočítal.
Čiže sú veľmi dôležité obidve tieto skupiny detí a zdravotne postihnutých a teda aj nejaký úrad, ktorý by sa venoval presne týmto ľuďom, ktorí majú dosť problémov, by bol veľmi dobrý. Ja v svojom príhovore poviem niekoľko slov k tomu prvému komisárovi, ktorého navrhol výbor pre deti, mládež. Ale rovnako je dôležitý ten druhý - zdravotne postihnutých. Tá skupina tiež má veľa problémov. Veľmi často narieka, aj oprávnene, čo jej ešte chýba. Na druhej strane svet ide dopredu s rôznymi pomôckami, novými možnosťami, finančne často náročnými. Čiže tá druhá skupina je na tom trocha horšie voči svetu, aj voči Európe, ale tiež v sociálnom štáte naň nesmieme zabudnúť. Tak budem sa venovať skôr tej skupine, prevencia deťom.
Vidíme, že denne, že jak sa hadí na nich zo všetkých strán všetko možné. Naozaj to, že sa konštatuje, že sú také najzraniteľnejšie a najbezbrannejšie osoby spoločnosti, to všetci dobre vieme z médií, z internetu, z ulice a odvšelikiaľ, aj z domu často, sú ohrozované násilím, drogami, pedofíliou, neprimeranými veku informáciami a tak ďalej. To všetci cítime a každého to mrzí, ale nejaké systémové opatrenia, myslím si, že aj chýbajú a toto pokladám za jedno z nich. Deti sú odkázané na rodičov, ak títo zlyhajú, potom na spoločnosť, ktorá, samozrejme, rodičov nikdy nemôže zastúpiť. A potom prichádzajú rôzne formy náhradnej starostlivosti cez detské domovy, profesionálne rodičovstvo až po adopcie.
Teraz v túto nedeľu bežal taký film americko-nemecký, neviem, či ste si ho všimli. Volá sa Biely oleander. Upozornil som aj na internete naňho raz. Dávno som ho videl. Veľmi pekný film je to, taký troška krutý, ale hovorí o tom, čo je to náhradné rodičovstvo, ako dieťa, najprv dieťa, potom už slečna sa dostáva do rôznych amerických náhradných rodín, kde však nikto nechce riešiť jej problémy, ale vlastne chcú si tí rodičia riešiť svoje problémy manželské, rôzne zlyhania, rôzne iného druhu. A to dievčatko možno na piatich prípadoch zistí, že to je tak. Zatrpkne a už jak to ide ďalej, to je v tom filme. Ale dobré je si ho pozrieť a veľmi by som odporúčal rodičom, ktorí si chcú zobrať do adopcie dieťa, že aké sú ich motívy. Je o tom veľa dneska aj dokumentov, aj školenie PRIDE, ktoré každý takýto rodič musí prebehnúť. Ale tá motivácia, že prečo chcem ísť do tej náhradnej starostlivosti, do tej adopcie, je veľmi vážna. Je to také, občas som to už tu povedal, že jak je dieťa, obdobie dieťaťa, ranné obdobie veľmi dôležité pre život. Že ako je od dvoch rokov po šesť, tak je od dvadsať po šesťdesiat. Čiže čo si vtedy nahonobíte, to potom budete niesť ako batôžtek prakticky celý život.
Ja tak snívam a mal som aj niečo rozpracované aj zo vzorov, ktoré sú napríklad dobré v Nemecku na tému zákona na ochranu detí a mládeže pred nežiadúcimi vplyvmi. Samozrejme, keby sa do toho človek jeden, dvaja pustili, nemá to šancu prejsť. Ale keby si to zobralo viacero klubov spolu, takýto zákon by sa nám určite zišiel. Deti sa chránia v rôznych zákonoch, ale prišli nové hrozby a mať jeden zákon, ktorý by toto všetko vyriešil, alebo sa snažil vyriešiť, by bolo veľmi dobré. Tak sa toho sna ešte nevzdávam.
Iste, máme viacero nevládnych organizácií, aj ktorí sa venujú ľudským právam. Tak samozrejme ani jedno sa nevenuje len právam detí. Väčšinou z tých organizácií sú dobrovoľnícke, bez kompetencií, často bez peňazí. Čiže o nich sa oprieť naozaj pri globálnom riešení problémov dieťaťa sa určite nedá.
No teraz by som povedal ešte, napríklad deti, ktoré prichádzajú z rozvedených rodín, tak tento ombudsman, či komisár by určite tejto cieľovej skupine sa možná aj najviac mohol venovať alebo veľmi. Nechcem to nejako dramatizovať, však každému sa to môže prihodiť. A iste, mať v manželstve peklo sa dá aj rozlukou, keď to už ináč nejde. Len, bohužiaľ, deti veľmi trpia vtedy. Až 60,7 % detí po rozvodoch sú maloleté deti. Čiže to je veľmi veľa. Deväťdesiatštyri percent, ktorí sa chcú rozviesť sa aj rozvedú. Teda 100 percentná žiadosť, nakoniec po rôznych prehováračkách ešte 94 to dokoná. A zaujímavé, ženy dávajú viacej, asi 67 %, ako muži. Priemerná dĺžka manželstva je 15 rokov a ešte ďalšie štatistiky, ale myslím, že som už niektoré tuná hovoril.
Veľmi pekné je, nechcem to teraz tu písať k tejto téme, ale je to vážne. Doktor inžinier Zoltán Brokeš z Bratislavy mi poslal takú veľmi peknú štúdiu, možná aj vám. Ale toto je na mňa osobne napísané. Ešte niekde chcem aj použiť, alebo proste s ním nadviazať kontakt, len nemá ani mailové, ani telefonické číslo. Ako je to v tom rozvodom alebo porozvodovom stave, keď to dieťa ako milovalo oboch rodičov a naraz, naraz stráca niekoho, v koho myslelo, že môže bezvýhradne veriť. Samozrejme, je to trauma, narúša psychický vývoj a sťažuje jeho výchovu. Čiže takéto deti trpia najviac. Cítia sa nemilované, opustené, neisté, bojazlivé, smutné, podráždené a tak ďalej.
Tuná dosť plasticky popisuje niekoľko takýchto prípadov. Je ich iste veľmi, veľmi veľa. Ja poznám to potom z iných príležitostí s takýmito deťmi, ktorým treba pomôcť a tam si myslím, že by mohla mať byť prvoradá aj úloha ombudsmana, proste detí, ktoré nejakým spôsobom sú, nemajú otca a mamu a sú v takýchto problémoch, psychickej labilite a v mnohých iných veciach, ktorá potom veľmi často sa preklopí na nejaké až kriminálne, agresivitu a tak ďalej, bohužiaľ, tak tým by sa mohol tento ombudsman, či komisár podstatne snáď venovať. Lebo takých detí je veľa, stále ich narastá a napriek tomu, že sú možnosti adopcie, náhradného rodičovstva, profirodičovstva, napriek tomu počty detí v detských domovoch stále narastajú. Sú najväčšie za posledných naozaj rokov. A určite dve domácnosti aj z ekonomického sú drahšie ako jedna. Rozvedení potom neraz trú biedu, lebo ženy ostávajú ženami, ktoré bývajú horšie zabezpečené. Ak matka ochorie, nemá ju kto zastúpiť a tak ďalej. Trochu som skočil do tejto témy, ale je to z toho listu pána Brokeša a cením si a určite s ním nadviažem kontakt po dnešnom zasadaní.
A ešte k tým rozvodom. Zaujímavé je aj to, že v 90. rokoch v prvej polovici bolo 23 %, teraz je to teda 43, Bratislava 50 % manželstiev sa rozvádza. Určite aj katolíci, nielen nekatolíci, aj tí majú tieto problémy. Máme tu pekné dokumenty. Dohovor o právach dieťaťa naozaj ratifikovaný v OSN 20. 11. 1989, čiže tri dni po revolúcii našej, je veľmi dobrý dokument. Mal by sa k tým obracať a aplikovať ho. Ale napríklad nie je organizácia, ktorá by ho pravidelne sledovala a prípadne písala o nej nejaké správy, jak to v skutočnosti v tých právach dieťaťa, ktoré sú tam krásne v OSN zostavené, tak to by bolo veľmi zaujímavé. Ale aj mnohé iné medzinárodné dohovory odporúčajú zriadenie nejakého orgánu alebo ombudsmana, ktorý by sa venoval problematike detí. Máme, samozrejme, verejného ochrancu ľudských práv, iste robí kus roboty. Aj keď, keď som pozeral tie posledné dve správy, tá agenda detí je tam jedna z mnohých teda. Viac je orientovaná na rómske deti. Má to svoju oprávnenosť, ale tie problémy detí, ktorých je veľmi, veľmi veľa a všade, všade v každom paneláku, tak tie sú, samozrejme, bokom, keď je to úzka, špecifická vec, ktorú by mohol takýto komisár a jeho úrad riešiť.
Podstatné je to, že na komisára sa bude môcť každý obrátiť, fyzická, právnická osoba, podáva správu Národnej rade Slovenskej republiky. Ja som dlhé roky prosil, aby takáto správa, nie o deťoch, o ľudských právach bola raz aj tu, nielen ombudsmanova, aj celková. To sa mi nepodarilo presadiť, no.
Ja teda som túto noc menej spal, pretože som písal taký blog, ako deti navštívili parlament. Prečítajte si ho na SME-čku. Teraz pred dvoma dňami, keď sme sa pripravili na veľké vadenie, tak prišlo 50 detí tuná z materskej školy z Dunajskej Lužnej. A aké to boli milé deti a ako to tu prežili a jak tu boli a jak to robili, hento robili, je skutočne príklad toho, že tie deti boli inakšie, ako zvykneme ich vídať v takýchto kolektívoch. Nechcem hovoriť, že to bolo za to, že to bola cirkevná škola, boli aj nejaké sestričky s nimi, ale to bola len taká určitá úvaha o tom, že je možné, všade by mohli deti byť takéto, no aspoň ja som teda bol veľmi nadšený. Ja som to nevybavil, tú návštevu, ale náhodou tam boli moji dvaja vnuci, ktorí deň predtým povedali, že prídi určite vtedy tam, tak som tam bol a bolo to veľmi poučné a veľmi milé. Prečítajte si, nechcem propagovať sám seba, chcem vlastne.
No ten komisár by ešte mal mať svoju skúsenosť, mal by mať blízko detí. Podmienky práce a tie možnosti mu zákon dáva skutočne, by som povedal, celkom veľkorysé. Má možnosť spolupracovať s medzinárodnými subjektmi. To je tiež veľmi dôležité, lebo každý štát má takýto problém. Čiže skúsenosti všelikde sú všelijaké. Existujú medzinárodné adopcie, mnohé sa vydaria, mnohé sa nevydaria, čiže aj toto treba iste sledovať, nielen úradom, ktorý je k tomu, ale aj z hľadiska teda tohto ombudsmana. A samozrejme, iste by sme ho mali tlačiť, to, čo sa nám nedarí u verejnej ochrankyne, aby mala svoje tlačovky, svoje vystúpenie pravidelne v médiách, kde by hovorila o konkrétnych prípadoch a túto problematiku viac a viac vnárala do problematiky celkového života, aby ľudia vedeli, o čo sa tu jedná.
Chcem ešte zdôrazniť posledné, a to je to, že sme, sa nám podarilo v prvom čítaní prekonať novelu zákona o rodine. Veľmi sa mi tam páči ten § 1 o dôležitosti stabilného prostredia rodiny, problém otcov a matkom, a aj o tom, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pre rozhodovanie vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. To, že sa tam presadilo, myslím, že je veľmi dôležité, teším sa tomu a som vďačný, kedy to tam dali. No a samozrejme chcem zdôrazniť, že vláda tým vlastne len plní programové prehlásenie svoje a má záväzok podporiť ochranu maloletých, aby sa uplatnila zásada, že deti majú vyrastať v rodinnom prostredí, vyhýbať sa umiestneniu detí do ústavnej starostlivosti ako najkrajnejšiemu riešeniu atď. Čiže tie body v programovom prehlásení sú a teda je to presne v zhode s týmto.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli a troška som odskočil párkrát do takých podprogramov, ale v prvom čítaní mi to snáď pán minister nebude zazlievať. Ďakujem.

Pán minister, ďakujem pekne za odpoveď. Áno, na výbore sme rokovali o tejto téme, boli doložené podklady k rozhodnutiu Slovenského pozemkového fondu, mali sme ich vlastne všetky k dispozícii, sme si ich mohli pozrieť tie, ktoré sme pýtali. Nikto z nás nespochybnil ani nárok na reštitúciu, ani inštitút zastupovania oprávnených osôb, či prevod nároku na náhradu na tretiu osobu, ani zverejnenie na stránkach SPF, to všetko sa udialo v zmysle s legislatívou.
Spochybnili sme ale časovanie podpisov, ktoré boli na dokumentoch uvedené skôr, ako bol dohodnutý a určený náhradný pozemok. Určenie právoplatnosti, na ktoré sa vlastne odvolávali pracovníci fondu, bolo iba zástupným riešením. To znamená, že podľa nás, opoziční, ktorí sme sa na toto pýtali, nebol dodržaný teda postup, ktorý po kauze Slavkov určila v novele zákona vaša predchádzajúca vláda, to znamená prvá vláda Roberta Fica.
Samozrejme, neobviňujem ani vás, ani SPF zo špekulácie, ktoré urobila obec Ivanka pri Dunaji, ktorá starostkou obce podpísaným dokumentom deklarovala určenie predmetných pozemkov na poľnohospodársku výrobu. Na druhý deň po odobrení reštitúcie Radou SPF menila využitie pozemkov a územnou plánovacou dokumentáciou zmenila na niečo úplne iné, čo umožňuje okamžité odňatie a prevod na developerské účely.
Sám ste teda v konečnom dôsledku potvrdili svojím vyjadrením svojho dojmu, že existujúca právna úprava reštitúcií umožňuje špekulácie, teda de facto uznávate, že právna úprava prijatá tou prvou vládou Roberta Fica má možno zámerné legislatívne diery, ktoré treba upchať. Preto si myslím, že moja otázka mala zmysel a že treba o problémoch hovoriť, aby sme tú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)