Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.5.2013 o 17:55 hod.

Ing.

József Nagy

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 4.6.2013 11:18 - 11:24 hod.

Érsek Arpád Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, predtým, ako začneme sa vecne venovať novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín a zákona o dráhach, ktorý predkladáme, dovoľte mi taký malý exkurz.
Určite mnohí z vás, tak ako aj ja sám, veľa cestujete. Skúste si spomenúť, či ste v posledných rokoch videli miesto, kde by viac sa zišli nadpisy, nápisy, označenia a boli niečím výnimočným. Stanica priblíži k ľuďom, nájsť spoločnú reč, ale hlavne byť v pohode v dobe, keď sa celý svet zmenšuje, stáva sa niečím úplne štandardným. Obzvlášť tam, kde spolužitie viacerých národov a národností je historicky dané. Je to prirodzené, že dávno a nikto s viacjazyčným označením nehľadá nič negatívneho.
Na Slovensku, žiaľ, nie je to tak. Ani teraz v 21. storočí v zjednotenej Európe, ani teraz, keď sa sem teraz snažíme prilákať turistov, za peniaze daňových poplatníkov sa snažíme vytvoriť obraz prívetivej krajiny. Nie preto, žeby pre obyvateľov Slovenska nebolo charakteristická prívetivosť, práve naopak, občania nemajú žiadny problém, to skôr politici a hlavne úradníci robia v každej tejto stáji politickú agendu a možný nástroj úradných úradníckych obštrukcií. A pritom je to také jednoduché: byť trošku ohľaduplnejší, mať náhľad a byť európskejší. Aj na danom území žijú príslušníci národnostných menšín, nech sa obce a železnice, stanice, budovy, verejné inštitúcie označujú aj v jazyku národnostných menšín. Komu to môže prekážať? Ak zájdem ešte ďalej, snáď si nemyslíte, že keď na železničnej stanici je v Dunajskej Strede bude nápis Dunaszerdahely, urazilo by to niekoho? Ubralo by to dôležitosti slovenského názvu? Sotva. Pochyboval by niekto o tom, že nie je na Slovensku? To snáď nie. Ale u nás je to tak, akonáhle sa objaví i čo len malá snaha o posun v otázkach v dvojjazyčnosti, dostávame sa do ráže.
Mám ešte v živej pamäti schvaľovací proces o zákone o používaní jazykov národnostných menšín. Z tohto procesu a diskusie v tomto parlamente sme sa spamätávali ešte dlhé mesiace. A teraz, vážení kolegovia, sa objavil ďalší problém. Železnice Slovenskej republiky nevyhoveli konkrétnej žiadosti viac ako 50 obcí na označenie ich železničných staníc v jazyku národnostných menšín preto, lebo to nie je taxatívne uvedené v zákone o dráhach a tento im nedáva priestor, aby vo veci vôbec začali konať. Úrad pre splnomocnenca vlády pre menšiny viac ako 6 mesiacov vyjednávali na ministerstve dopravy a na Železniciach Slovenskej republiky neúspešne. Rozhodli sme sa preto predložiť túto novelu, aby sme oba zákony zladili a aby sme primäli štát a jeho úradníkov umožniť umiestňovať na železničné stanice tieto názvy v jazyku národnostnej menšiny, pokiaľ obec spĺňa hranicu 20 % hranice stanovenej v zákone o používaní jazyku národnostných menšín.
Umožniť to, to je celé, lebo je to logická vec a myslím si, že aj vy viete usúdiť, že je to logická pre všetkých tam žijúcich ľudí a všetkých tých, ktorí prichádzajú do tých oblastí. Pre príslušníkov národnostných menšín to znamená veľa a od príslušníkov väčšinového národa je to len vyspelé gesto. Nič viac, nič menej. Ja napriek skúsenostiam, ktoré mám z obdobných prípadov, si dovoľujem vysloviť presvedčenie, že určite nikomu to nebude vadiť. Vážení kolegovia, lebo sme sebavedomí Európania a nepotrebujeme chodiť sa pozerať do Švajčiarska alebo do Rakúska, alebo do iných krajín sveta, že tieto názvy niekde aj štvorjazyčné sú vypísané a nikomu to nevadí.
Na záver mi dovoľte, vážená Národná rada, pán premiér pri nástupe vlády v roku 2012 vyhlásil status quo v oblasti práv národnostných menšín a opakovane prezentuje svoj názor, že v oblasti národnostných menšín strana SMER - sociálna demokracia nemá záujem meniť doterajšie status quo. Toto zosúladenie právnych noriem je práve o tom, preto vás žiadam, vážené kolegyne, kolegovia, aby ste tento môj návrh postúpili do druhého čítania. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 4.6.2013 11:18 - 11:23 hod.

Érsek Arpád
Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili piati poslanci, nepodali žiadny procedurálny návrh v súlade s návrhom Národnej rady.
Mojím odporúčaním, prosím, pani podpredsedníčka, dajte hlasovať o tom, že Národná rada republiky rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 4.6.2013 9:56 - 9:59 hod.

Érsek Arpád Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Milí poslanci, poslankyne, dovoľte mi krátko, aby som zaujal miesto spravodajcu.
Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej a Martina Poliačika k vydaniu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove, vzdelaní, čiže školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o zmene a doplnení zákonov, tlač 504.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote. Predseda konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky príležitosti, náležitosti, podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky, odporučí predmet návrh zákona prerokovať v druhom čítaní a zároveň za gestorský výbor odporúčam Slovenskej Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady,
- Výboru Národnej rady o financovanie a rozpočet,
- výboru vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady za vzdelávanie, vedu, mládež a šport, vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní odo dňa prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2013 17:55 - 17:56 hod.

Nagy József Zobrazit prepis
Gábor, keď niekto, tak ja určite viem, že tvoje slová sú úprimné, preto lebo stále počúvam ich od neho. Ja držím palce predkladateľom, držím palce tomuto parlamentu a držím palce aj Slovensku, hlavne tým, vidieku, aby tento zákon prešiel a vytvorili sa nové pracovné miesta, ktoré práve na tom vidieku nevieme, nedokážeme vytvárať. Musím povedať, že má ten zákon len, ten návrh teda len jednu jedinú chybu, že ho predkladá opozícia. Ale to už je asi chyba iná.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.5.2013 17:49 - 17:55 hod.

Csicsai Gabriel Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, budem rýchly, nebudem zbytočne rozprávať. Predovšetkým chcem vyjadriť maximálnu podporu tomuto zákonu. Už je na čase, že niekto sa zobudil a predložil takýto návrh, a dúfam, že kolegovia zo SMER-u takisto ho budú podporovať, predovšetkým kvôli tomu, preto som vlastne vystúpil, že myslím si, že tento zákon principiálne súvisí s poľnohospodárstvom. Samozrejme, ako podporí aj ostatné odvetvia a čo sa týka malého podnikania, aj tam sú dobré, ale takýto zákon je potrebný do poľnohospodárstva. A trošku ma mrzí, že nesedí tu pán minister, lebo jednoducho mal by ho aj podporiť a na základe tohto zákona potom začať koncepciu ďalších minimálne päť rokov, sedem rokov, čo je nová SPP a podľa toho pripraviť koncept, aby mladý farmár, vytvorila sa vrstva malých farmárov, malých gazdov, ktorí vedia obrábať pôdu.
Škoda, že tu nie je pán Sulík, problém novodobého poľnohospodárstva je ten, že aj dneska sme to poľnohospodárstvo úplne zrušili. Neexistuje tá vrstva malých poľnohospodárov, roľníkov, ktorí vytvárajú alebo tvarujú krajinu - a to je náš najväčší problém. Zabudli sme na nich.
Sú tu veľké investičné skupiny, sú tu zahraničné skupiny, ktoré skupujú pôdu a robia na niekoľkých desaťtisíc hektároch a jednoducho z hľadiska konkurencieschopnosti, samozrejme, sú oveľa konkurencieschopnejší ako tí malí farmári, ale práve o tom je to, čo som rozprával, že v poľnohospodárstve nemôžeme mať ako prvé kritérium čisto konkurencieschopnosť a že koľko zisku vyrobím na jednom hektári. Všetci vyprávajú o tom, že netreba dať dotácie do poľnohospodárstva. Európska únia dáva 48 % z rozpočtu do poľnohospodárstva a nie kvôli tomu, aby farmári zbohatli, len nikto nerozpráva o tom, o tej práci, čo farmári, malí gazdovia hlavne robia s vidiekom, aby vidiek zostal vidiekom, aby neodchádzali do miest, aby jednoducho vychovali rodiny tam, aby ten kraj, tú krajinu obhospodarovali a presne regióny, tu sme sa rozprávali o skupinách ľudí, o regiónoch, aby to všetko sa udržalo. A to je tá podpora. Nie to, že ja kúpim za päť a predám za šesť a zostane mi na tom jeden, ale proste tie peniaze majú ísť do neekonomických činností a v starých členských krajinách to aj funguje.
My sme, ako sme vstúpili do Európskej únie, prebrali sme zo starých členských krajín tú dravosť v rámci poľnohospodárstva. Áno, dneska, myslím si, že čo sa týka Slovenska, z hľadiska produkcie základných komodít, ako kukurica, repka a základných takýchto, myslím si, že je lídrom, my sme exportná krajina. To nie je pravda, ak tu niekto vypráva, že slovenské potraviny sú len pod 50 percent. To je balamutenie. Je to síce pravda, že slovenské potraviny, ale nie slovenská produkcia. My vo všetkom sme sebestační, dokonca exportní, hádam až na tie svine, ale to je úplne iná záležitosť.
Ale náš najväčší problém je, že nevieme to spracovať. My jednoducho, aj ošípané, poviem vám takúto vec, vyrábame zhruba nie celú polovičku našej potreby na Slovensku a z toho ešte 50 % vyvážame do iných krajín, to znamená, že zhruba, my sme exportérska krajina z hľadiska jatočných ošípaných. My dovážame produkty. Náš najväčší problém je, že chýbajú stredné podniky a, tu musím povedať, takzvaná vertikálna integrácia, kedy ten malý nešťastný farmár nielen vypestuje tú pšenicu, jačmeň, kukuricu, ale bude chovať aj nejakú tú sviňu, nejaký ten dobytok, aj odporazí v sezóne a manželka pôjde to predať a jednoducho takýmto spôsobom sa uzavrie kruh a tie peniaze zostanú uňho. A čo som aj pred chvíľkou povedal, farmár rozmýšľa ináč, malý farmár, a všade, aj na západe takto rozmýšľa. Nerozmýšľa, že mám 10 %, 20-percentný zisk koncom roka, ale poplatím, čo musím poplatiť, poplatím pôžičky za stroje, za farmu, za investície a som rád, že mi vôbec niečo zostane a som prežil tento deň a idem ďalej. Kým investičné skupiny, čo hospodária na niekoľkých desaťtisíc hektároch, povedia, že tento rok zisk 5 %, 10 %, 15 % a keď nie je, tak jednoducho tie časti, ktoré nepotrebujeme, odsekneme. Preto my nemáme vlastne tú živočíšnu výrobu, preto nemáme záhradníctvo. My nemáme spracovateľský priemysel presne kvôli tomu, že sme to zlikvidovali posledných dvadsať rokov. A toto je jedna šanca v poľnohospodárstve dať to naspäť, vytvárať malých gazdov, úplne jednoduchá matematika. Dovolím si tvrdiť, že 30 hektárov uživí jednu rodinu. To znamená, že otca, matku, minimálne dve deti.
Keď zoberieme taký bežný podnik, ktorý hospodári na nejakých 2,5-tisíc hektároch a nerobí živočíšnu ostatnú výrobu, len proste robí, vyrába základné komodity, tam stačí za rok nejakých osem, maximálne desať ľudí, vážení. Keď by som rozdal, rozdal, to ako nechcem povedať rozdal, umožnil by som oficiálny prístup malým farmárom k takejto pôde, čo štát má, takúto pôdu má, tak si zoberte, na 2,5-tisíc hektároch minimálne 80 ľudí dokáže sa uživiť a ešte navyše 80 subjektov, to znamená, že otec s matkou je 160 ľudí, 160 ľuďom dávam prácu. A tu sa rozprávalo, že daňové úľavy. Nedajme poľnohospodárom daňové úľavy, nepotrebujú. Poľnohospodári potrebujú kapitálové zabezpečenie, aby sa mohli dostať k pôžičkám na projekty. Banky s nimi sa ani nerozprávajú, lebo jednoducho nemajú nejaký zvláštny majetok.
A za druhé, nemajú pracovné, pracovné prostriedky a pracovný prostriedok základný v poľnohospodárstve je pôda. Pôda, jednoducho malý farmár, mladý, začínajúci, nedostane sa k pôde, lebo je to zablokované. Už sme tu navrhovali určité systémy, ako ich dostať akože k pôde. Nehovorím, že zobrať ostatným, a teraz ani nechcem miešať nákup alebo predaj pôdy, to je všetko iné café.
Ale jednoducho, kým nebude existovať systém, preto si myslím, že prvý krok, čo tu pán kolega navrhol, je hoden podpory, lebo to je prvý krok vo veľkej skladačke, aby sme sa mohli dostať k tomu, k tomu pomeru, že v poľnohospodárstve tí malí farmári, tá vrstva minimálne dosiahne až tých 40 - 50 % a vtedy si môžeme povedať, že Slovensko má také poľnohospodárstvo, ktoré je udržateľné, funkčné a prežije aj ďalšie, minimálne 50 až 100 rokov.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 30.5.2013 17:22 - 17:24 hod.

Csicsai Gabriel Zobrazit prepis
Už to funguje. Dobre. Takže, pán poslanec Sulík, páčilo sa mi vaše vystúpenie, len doteraz stále som si vás vážil ako liberálneho politika a bolo mi tak zaujímavé počúvať, že v tých piatich minútach ohľadom poľnohospodárstva, podpory malých farmárov, čo inak, mimochodom, je správne, že maximálne s vami súhlasím, len problém, že práve ste hovorili voči trhovej ekonomike. Totiž to neobstojí ten fakt, že od 2004, ako ste hovorili, keď sme vstúpili do EÚ, že padá slovenské poľnohospodárstvo. Lenže práve to pôsobí príliš prehnaná liberalizácia trhu v poľnohospodárstve, práve tá trhová ekonomika. Zásadný rozdiel medzi veľkým podnikom a trhovo rozmýšľavým podnikom v poľnohospodárstve a malým farmárom, čo teraz obhajujete, je ten, že podnik na konci roka povie, že chce toľko a toľko zisku, kým malý farmár s rodinou, o kom sa rozprávame, je rád, že zaplatí dane, zaplatí nejaké odvody a na konci ešte nejaké pôžičky a keď nezostane mu nič, ale prežil, už je rád. A to je zásadný rozdiel medzi veľkým podnikom a malým farmárom, resp. malou rodinnou farmou. Takže som rád, že podporujete malých farmárov, len práve poľnohospodárstvo je tá časť, kde treba ustúpiť trošku od tej čiste liberálnej trhovej ekonomiky.
Skryt prepis
 

30.5.2013 14:37 - 14:40 hod.

Gál Gábor Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak neviem, načo konsolidujeme, načo tie krásne výsledky, úsporné opatrenia, keď fakt vidíme, že úrady tieto peniaze prehajdákajú. Spresním tú svoju otázku, aj keď ju nedostanem priamo od ministra financií, ale aj vaša odpoveď mi v tomto postačuje. Keď my umožníme, že si umožníme to, aby úrad, teraz Úrad priemyselného vlastníctva, alebo hociktorý úrad si dovolil toto, že majú tú opovážlivosť minúť 20-tisíc eur na nejaké oslavy, či je to kóšer? Či by nemala vláda spraviť a priori opatrenia, aby k takýmto skutkom nemohlo dôjsť, aby sme zabránili, lebo už ad hoc, alebo potom riešiť tieto veci už nebude stačiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2013 10:37 - 10:37 hod.

Solymos László Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Tak bolo to druhé vystúpenie. Moc nového tam neodznelo. Takže ani tá moja reakcia nebude dlhá. Ale odznel tam veľmi dôležitý výrok, čo si povedal, pán kolega. A to je to, že chceš podporiť taký zákon, ktorý rieši problém ľudí a trestá Maďarov na Slovensku. Toto si povedal. A presne to je ten problém. Preto tento zákon, alebo tento návrh zákona nie je riešením. A po takýchto výrokoch, ako si povedal, že nám tu chýba Slota, tak ti chcem povedať, že po takýchto výrokoch tu už Slota nám vôbec nechýba.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2013 10:35 - 10:37 hod.

Gál Gábor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, vy ste, áno, mali na tom srdiečku to, že nekradnite nám našich Maďarov. Ale ten Orbánov zákon nám našich Maďarov nekradne. Ten Ficov zákon, tá Ficova novela ich tam hádže. Priamo hádže. A vyháňa ich zo Slovenska, lebo vo svojej vlasti ich spraví bez štátneho občianstva, takými bez vlasti.
Kompromis, ktorý už spomínal aj pán poslanec Bugár, na ktorý ste sa odvolávali. No kompromis je to, že spravíme riešenie, ktoré bude pre všetkých občanov Slovenskej republiky dobré. Aj pre tých, ktorých niektorí nemajú radi, ale sú už občanmi Slovenskej republiky. Lebo tento návrh pre občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti dobrý nebude a ten problém tu zostane. A my kritizujeme systém, ktorý tu zaviedla Maďarská republika v 2010, ako zlý, ale pred poslednou novelou my sme mali taký istý systém. Taký systém sme mali pre zahraničných Slovákov, ktorým sme udelili štátne občianstvo bez trvalého pobytu. A podľa mňa to bolo správne. Mali by sme sa k tomu vrátiť. My sme mali prvý tento systém. Nie Maďarská republika, ale Slovenská republika. A Maďari neprotestovali. Toto je problém.
A čo sa týka článku 5. Áno, ja som si vedomý, že to má dva odseky. Zastupujem skupinu poslancov pred Ústavným súdom s týmto zákonom. Dobre viem. Ale dobre viem aj to, že ako treba uplatňovať právne normy vo vzájomnej súvislosti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2013 10:33 - 10:35 hod.

Bugár Béla Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Matovič, vy tu stále používate a citujete, že ako sa volá a čo to je za našu stranu, strana spolupráce. Vyzývate nás, aby, aby sme spolupracovali povedzme aj pri riešení tohto problému, a pritom - či vy alebo aj, aj kolega Lipšic - sami navrhujete bez toho, že by ste sa opýtali tých, ktorých sa pýta, že, ktorých sa to týka, že ako to riešiť. Vyzývate nás, že aby sme hlasovali za, lebo potom chceme asi týmto návrhom alebo takýmito návrhmi kampaňovať. Viete, kto robí povedzme kampaň a používa túto tému? To nie sme my. To nie sme my. My sme urobili to, čo má urobiť každý poslanec, kto má určité pochybnosti, nech sa obráti na Ústavný súd. Áno, bohužiaľ, Ústavný súd čaká, ja neviem na čo.
Hovoríte, že, alebo ste povedali, že musíme chrániť záujmy Slovenskej republiky. No ďakujem pekne za také chránenie záujmov Slovenskej republiky, keď takýmito zákonmi minimálne jednu časť občanov vyháňate, ktorí nič iné nerobia. Čoho sa bojíte? Čo? Ako bude škodiť občan Slovenskej republiky, ktorý si na základe povedzme aj hlúpeho zákona Orbánovho prijme nejaké povedzme štátne občianstvo Maďarskej republiky? Ako bude škodiť? Bude tu hádzať granáty? Alebo ja neviem, čo bude robiť?
Najväčší problém, viete, je v tom, že hovoríte, že to je kompromisné riešenie. Mali by sme pristúpiť na kompromis. Pán poslanec, musíte si uvedomiť jednu vec. Nikdy na taký kompromis nikto z nás nemôže pristúpiť, ktorý minimálne jednu časť občanov diskriminuje. Napríklad aj tak, že problémy ostatných vyriešime, ale týchto nie. Hovoríte, že bude tu Jobbik nejak kampaňovať. Nevyvolávajte hystériu, pán poslanec. Vy ste kampaňovali napríklad bilbordmi v Maďarsku. Bola hystéria? Nie. To vyvolávate len vy.
Skryt prepis