Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia a kolegyne už, dovoľte mi do tretice predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Pred rokom prijatý zákon, novelizácia zákona 543, nepriniesol alebo priniesol len mizivý pokrok v odstraňovaní invazívnych rastlín, najmä alergénnej rastliny ambrózie palinolistej, ktorá sa naďalej rozširuje. Nakoľko orgánom, ktorý je oprávnený konať podľa prijatej novelizácie z roku 2003, je orgán ochrany prírody, orgán ochrany prírody, ktorým sa automaticky myslí štátna ochrana prírody alebo ním poverená osoba, a preto zákon v praxi nemá žiaden účinok, a to z týchto dôvodov.
Štátna ochrana prírody ako organizácia je finančne a personálne mnohonásobne poddimenzovaná. Rozpočtová organizácia ministerstva životného prostredia má nedostatok personálnych kapacít na kontrolu zamorenia inváznymi rastlinami a neexistuje žiaden praktický predpoklad, že tieto kapacity sa navýšia, dokonca orgán ochrany prírody nestíha ani svoje základné funkcie, dohľad nad chránenými územiami. O tom by som vedel vám niečo porozprávať ako z funkcie bývalého ministra životného prostredia.
Štátna ochrana prírody takisto nemá dostatok finančných prostriedkov na odstraňovanie inváznych rastlín vlastnými silami alebo cez poverené osoby, ktoré by mohli potom následne tie financie vymáhať od vlastníkov pozemkov. Štátna ochrana prírody zápasí o prežitie a zabezpečujú len základné funkcie administratívneho charakteru. Tento stav v dohľadnej budúcnosti nevidím, že by sa nejako mal zmeniť. Naviac štátna ochrana prírody je rozpočtová organizácia, jednotlivé regionálne zložky nemajú právnu subjektivitu, a tým aj finančné prostriedky môžu využívať len na základe vopred schváleného rozpočtu podľa rozhodnutia riaditeľa štátnej ochrany prírody, teda centrály, čo je vzhľadom na požiadavku operatívnosti zásahu alebo zásahov pre zastavenie zamorenia nemysliteľné a zatiaľ nie je predvídateľné, koľko odstraňovacích prác treba ročne vopred naplánovať a v ktorých oblastiach.
Preto navrhujeme s kolegom Jakabom, aby do monitoringu a odstraňovania inváznych rastlín boli zapojené aj iné orgány ochrany prírody, samosprávy obcí a miest, pre ktoré táto činnosť nevytvorí navýšené náklady a aby obce a mestá dostali právomoc, upozorňujem právomoc a nie povinnosť odstrániť invázne druhy rastlín na náklady vlastníkov pozemkov. To odstraňovanie na náklady vlastníkov pozemkov, upozorňujem, už platí v tomto zákone. My tu len upravujeme to, aby aj obec mala na to dosah, mala na to právo, pokiaľ občania, obyvatelia obce sa sťažujú, že na nejakom zanedbanom pozemku nie je odstránená, povedzme, alergénna rastlina, invazívna rastlina, a teraz obec maximálne tak môže sa obrátiť na Štátnu ochranu prírody, a tá po niekoľkých mesiacoch odpovie na to, že bohužiaľ, nemá na to prostriedky, aby to zabezpečila.
Obce a mestá majú prirodzený prehľad o situáciách v ich katastri. Dostávajú medzi prvými informácie, aj sťažnosti od občanov a disponujú väčšou finančnou flexibilitou a vedia na princípe subsidiarity lepšie posúdiť spoločenskú závažnosť a potrebu vykonať odstránenie takýchto inváznych rastlín, najmä alergénnych vo svojom katastri. Takisto obce a mestá majú fungujúce páky a nástroje na prinútenie vlastníkov parciel, ako aj na vymáhanie peňazí za odstraňovanie ako štátny orgán ochrany prírody. Upozorňujem tu aj na oveľa väčšiu efektivitu a flexibilitu pri informovaní obyvateľov, informovaní vlastníkov pozemkov, že sa na ich pozemkoch nachádzajú tieto rastliny a komunikácia je oveľa bežnejšia, ako medzi orgánom Štátnej ochrany prírody a občanom. Naviac, v pochybnostiach sa vždy môžu obrátiť na regionálne pracoviská Štátnej ochrany prírody a odborný posudok si môžu zadovážiť o tom, či je zamorenie také závažné, aby trebalo to teda likvidovať.
Treba naviac principiálne vyzdvihnúť, že táto zmena je len spresnením zákona, lebo aj obce a mestá sú orgánmi ochrany prírody a v zákone je napísané, orgán ochrany prírody, lenže to znamená nie štátny orgán, ale orgánom ochrany prírody je aj obec, a preto vlastne vykladáme ako týmto, alebo upresňujeme ten zákon, aby mali jasné právomoci a jasné teda možnosti starostovia alebo aj samosprávy v tomto smere. Preto považujeme za potrebné zmeniť zákon tak, že táto novelizácia neukladá obciam a mestám novú povinnosť, ale práveže ich existujúcej ale nejasnej povinnosti zbavuje, ale nezbavuje teda, ale ponecháva im právomoc zasiahnuť, ak získajú presvedčenie, že treba neodkladne konať v prospech ochrany prírody a verejného zdravia.
Navrhovaná novela má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, lebo existujúci zákon sa stane vykonateľnejším, keďže plošná ochrana znižuje náklady poľnohospodárov na intenzívnu ochranu na obhospodarovanom území. Všeobecne všetky invazívne rastliny spôsobujú v poľnohospodárstve viac miliónové škody na úrode a na nákladoch na ich ničenie v obrábanej pôde, preto plošné zabezpečenie ich likvidácie aj na nevyužívaných plochách bude mať vysoký hospodársky prínos aj pre poľnohospodárstvo, aj pre lesníctvo.
Na druhej strane povinnosť odstraňovania nežiaducich rastlín nie je novou povinnosťou, lebo sa novelizácia povinnosti vlastníkov rieši len z pohľadu určenia pevného termínu jedinej závažnej inváznej rastliny, a to do 1. júla bežného roka, čo nevytvára naviac náklady žiadnej strane, skôr naopak, tým pádom, že sa likvidácia pri tejto alergénnej rastline predpisuje už pred rozkvitnutím, tým pádom sa ešte lepšie zabezpečí obmedziť rozmnožovanie a v budúcich rokoch budú nižšie náklady na likvidáciu.
Vplyv návrhu na rozpočet verejnej správy je vyrovnaný, keďže pokiaľ sa samospráva rozhodne na vlastný účet alebo vždy na náklady vlastníka pozemku invázne rastliny dať odstrániť, tak bude mať nárok na náhradu týchto nákladov od vlastníka, ktorý je možný uplatniť aj formou súdnej exekúcie. Naviac poskytnutá kompetencia vytvára obciam a orgánom ochrany prírody príležitosť čerpať prostriedky z rôznych účelových fondov, napr. z environmentálneho fondu a zo štrukturálnych fondov pre osvetovú činnosť v oblasti prevencií a odstraňovania inváznych druhov rastlín.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a takisto s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie. Návrh je dokonca v súlade s európskou stratégiou pre invázne nepôvodné druhy a ktorá bola schválená Stálym výborom Bernského dohovoru 5. decembra 2003 v Štrasburgu a takisto je v súlade s návrhom národnej stratégie pre invázne nepôvodné druhy pripravené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
Preto vás žiadam, vážení kolegovia a kolegyne, aby ste tento návrh zákona podporili do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len dve vety. Ja by som chcel tuto kolegom z vládnej strany pripomenúť jednu alebo dve veci. Na včerajšej tlačovke ministerstva zdravotníctva sme mohli vypočuť, alebo teda tí, ktorí tam boli, mohli vypočuť, že ministerstvo pristupuje k týmto opatreniam, teda obmedzovaniam vyberania absurdných poplatkov kvôli tomu, lebo podľa rôznych prieskumov oficiálnych Slovensko dosiahlo čelnú pozíciu v Európskej únii v miere priamych platieb pacientov za zdravotnícke služby. Samozrejme, že budem veľmi rád, pokiaľ ministerstvo bude počúvať hlasy sťažovateľov, ktoré tiež je ako jeden z dôvodov, a preto by som chcel upozorniť na to, že proti spoplatneniu parkovísk pri nemocniciach sa vyzbieralo doteraz 12-tisíc podpisov. Z toho len v jednom okrese, v Dunajskej Strede 7-tisíc podpisov, alebo v ďalšom okrese, napríklad v Nových Zámkoch, kde zaviedli spoplatnené parkoviská už pred 4 rokmi a doteraz si tí ľudia na to nechcú zvyknúť. To znamená, že nemôžme tu hovoriť ani o nejakej regulatívnej tej funkcii teda spoplatňovania, lebo dobre vieme, že od toho viac parkovísk nie je a ten človek nemôže si vyberať, že teda pôjde na nejaké iné miesto, kde také parkovanie povedzme nebude platiť, hej? To znamená, že v tomto prípade, pokiaľ je málo miesta, tak treba si to vytvoriť, alebo treba iným spôsobom regulovať, ale nie tak, že tí, ktorí na to majú menej peňazí, budú vycúvaní, ale musia byť uprednostňovaní tí, ktorí to potrebujú viac, jednoznačne.
Takže ja verím, pevne verím, že keď vidíme, že príjmy z parkovného na 80 % a možno aj viac prichádzajú práve do súkromných rúk, súkromných prevádzkovateľov parkovísk pri nemocniciach a možno tých 20 % do zdravotníckeho systému, tak s týmto začne ministerstvo a s týmto začne SMER, že zruší vyberanie týchto poplatkov, lebo toto je úplne absurdum a nehovoriac o tom, že je to možno najviac zaťažujúca položka hneď po doplatkoch na lieky, okrem ostatných iných poplatkov v nemocniciach a dotýka sa to každého jedného pacienta a dokonca každého jedného zamestnanca v tých nemocniciach alebo aj návštevníka.
To znamená, že bolo by veľmi pekné, pokiaľ by ste podporili tento návrh zákona do druhého čítania aspoň, už len vzhľadom na to, že aké signály vysiela ministerstvo zdravotníctva, že teda má záujem na tom, aby sa znížila miera priamych platieb pacientov na Slovensku za zdravotnícke služby.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som aj ja podporil tento návrh zákona a trošku sa vrátil do praxe, pretože sú s tým problémy aj v Ružinovskej nemocnici, v Dunajskej Strede a nielen týchto dvoch, ale aj ostatných, pretože keď z praktického hľadiska zoberieme, že donesie tam niekto imobilného pacienta, kým ho vyloží na vozík, kým nájde ten vozík, keď nemá vlastný, kým ho zoberie, niekde je to prakticky tak, že na pol hodinu je to zadarmo, ale kým ho ošetrí, kým ho zoberie lekárovi, kým sa vráti, tá polhodina dávno uplynula a myslím si, že toto je také riešenie alebo aspoň gesto voči tým chorým ľuďom, ktorí a dôchodcom a tým, ktorí nemajú až také veľké finančné prostriedky, aby aspoň toto parkovanie mohli využívať, keď navštívia toto eventuálne štátne alebo aj súkromné zariadenie a patrí to k tomu, k tomu súkromnému alebo štátnemu zariadeniu. Mali by sme im vyjsť v ústrety a takto aspoň im pomôcť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, dovoľte mi znova predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním verejnej zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je dosiahnuť, aby bolo parkovanie pri nemocniciach, respektíve iných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré sú verejné, teda vlastnené obcou, samosprávnym krajom alebo štátom, pre ľudí dochádzajúcich do týchto zariadení bezplatné. Čiže bezplatné nemocničné parkoviská. Najmä v poslednom čase sa objavili situácie, kedy si takéto parkoviská vybudované pôvodne za účelom slúžiacim zdravotnému zariadeniu vzali do prenájmu rôzne podnikateľské skupiny, alebo samotní poskytovatelia verejnej zdravotnej starostlivosti začali za parkovanie na nich vyberať úhrady.
Predkladatelia majú za to, že takouto činnosťou môže dôjsť k obmedzeniu prístupu zdravotnej starostlivosti a preto sa svojím návrhom snažia takémuto konaniu zabrániť, respektíve inak povedané snažia sa umožniť, aby na parkoviskách vybudovaných za účelom parkovania pri návšteve zdravotného zariadenia nebolo potrebné nič platiť. V nadväznosti na ústavné princípy proklamujúce všeobecnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti je v súčasnej praxi takáto dostupnosť priamo spochybňovaná obmedzeniami v statickej doprave a parkovacom prístupe k jednotlivým zdravotníckym zariadeniam. Súčasná situácia navyše enormne finančne zaťažuje hlavne ambulantných pacientov zdravotníckych zariadení, personál zdravotníckych zariadení a väčšinu návštevníkov hospitalizovaných pacientov v zdravotníckych zariadeniach, najmä tých, ktorí dovážajú alebo privážajú alebo odvážajú pacientov do týchto zariadení.
Navrhovaná zmena odstraňuje nielen faktické obmedzenia dostupnosti zdravotníckych zariadení a neúmernú finančnú záťaž pacientov, personálu a návštevníkov zdravotníckych zariadení, ale v neposlednom rade napravuje minulé postupy, o ktorých sa možno domnievať, že neboli vždy v súlade s dobrými mravmi z titulu špekulácií s parkovacími priestormi pred zdravotníckymi zariadeniami za účelom výraznej preferencie zisku.
A dovoľte mi tu, aby som trošku nadviazal na včerajšiu tlačovú konferenciu alebo tlačovú besedu ministerstva zdravotníctva, ktoré som síce nevidel, ale dočítal som sa v dnešnej tlači ráno a chcel by som teda uvítať tento postup pani ministerky, kde avizovala zrušenie absurdných poplatkov v nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach. Som rád, že ministerstvo zdravotníctva sa zobudilo a objavilo už niekoľko rokov trvajúce, niekoľko rokov trvajúce praktiky, ktoré vidíme vo vyberaní napríklad peňazí za vypísanie z receptu, za vypísanie ospravedlnenia, za vypísanie, alebo za, za to, že existuje nejaká klimatizácia, ktorú možno ani niektorý pacient si neželá v čakárni, alebo dokonca poplatok za poskytnutie mobilného telefónneho čísla. Ja vítam a dokonca som si istý, že to, že sa prvého, od 1. mája začal platiť zákon, ktorý sa nám podarilo presadiť v tomto parlamente minulý rok a obmedzuje, alebo teda upravuje a obmedzuje zneužívanie vyberania poplatkov za prednostné vyšetrenie v ambulanciách a nemocniciach, že to takisto prináša svoj úžitok a preto vítam ešte raz tento postup.
Ja dúfam, že toto ohlásenie a toto načasovanie nebolo náhodné a chce vyslať ministerstvo zdravotníctva signál pre parlament, že považuje zdieranie pacientov za neúnosné a preto, že sa pridá aj vládna strana aj za podpory ministerstva zdravotníctva k tomuto návrhu zákona, aby sa zakázalo vyberanie poplatkov za parkovisko, za parkovné aspoň pri verejných, na verejných plochách, na verejných parkoviskách, na tých parkoviskách, ktoré boli postavené za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Pokiaľ, pokiaľ doteraz, musím povedať, že sme rokovali s ministerstvom a považovali to za zásah do súkromného vlastníctva. Ja si myslím, že práve aby sme sa tomu vyhli, tak preto sme to sformulovali tak, že verejní poskytovatelia na verejných priestranstvách nemôžu dovoliť, alebo nemôžu sami prevádzkovať takéto, takúto činnosť, aby nedošlo k neúmernému zaťažovaniu pacientov, finančnom, a nepovažujeme to za zásah do vlastníckych vzťahov, ani nie ani a nepovažujem za nutnosť vyrovnať, vyrovnať prístup štátu k štátnemu vlastníctvu, k prístupu k súkromnému vlastníctvu. Štátne vlastníctvo je, o štátnom vlastníctve rozhoduje štát a môže si povedať, že ktoré služby na tom, na tom vlastníctve bude sa poskytovať zadarmo. To len k tomu, k očakávateľným argumentom, prípadným. Dúfam, že nie.
V prípade protichodnosti záujmov na dosiahnutie zisku so záujmami nerušeného výkonu činnosti zdravotníckych zariadení a ochrany záujmov pacientov, je nepochybne nutné preferovať záujmy pacientov. Právo na dostupnú zdravotnú starostlivosť je obsiahnuté taktiež v Charte práv pacienta v Slovenskej republike prijatej uznesením vlády v roku 2001 v bodoch 3, 4 článku 2. Z rovnakého princípu vychádza Európska charta práv pacientov deklarujúcich, deklarujúc, že: "každý jednotlivec", každý jednotlivec, pardon, "má právo na prístup k takým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie. Zdravotnícke služby musia zaručovať rovnaký prístup každému bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby alebo doby prístupu k zdravotníckej starostlivosti." Myslím si, že tento, tento citát absolútne jasne popisuje, prečo majú byť parkoviská pri nemocniciach, alebo nemocničné parkoviská byť zadarmo.
Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo na samosprávne kraje. Aj to by som vysvetlil. V našom návrhu nezakazujeme vyberanie parkovného na tých parkoviskách, ale zakazujeme vyberanie parkovného od tých ľudí, ktorí v súvislosti s poskytovaním zdravotníckych služieb chcú tam parkovať. A pripomínam, že vždy boli spoplatnené parkoviská pri nemocniciach z dôvodu, že vraj tam sa zneužívalo, zneužívali, teda toto parkovisko bolo zneužívané inými osobami, ako tými, ktorí boli oprávnení, teda ktorí išli za zdravotnou starostlivosťou, napríklad z okolitých budov, okolitých kancelárií alebo z okolitých obytných domov. To znamená, že spoplatňovanie alebo vyberanie poplatkov od týchto osôb je naďalej povolené. Tým pádom nie je nutné vypovedať žiadne zmluvy. To znamená, nevzniknú žiadne nároky, nároky súkromných prevádzkovateľov na tento účel a čo sa týka financovania a povedzme, pokiaľ to prevádzkovala samotná zdravotná, zdravotnícke zariadenie, to parkovisko, a prichádzali tie tržby do jej, do ich príjmov, tak tam zase musíme povedať, že zdravotnícke služby alebo zdravotné starostlivosti sa majú financovať zo zdravotnej poisťovne a nie z rôznych výberov takýchto prenájmov.
Návrh zákona, pardon, znenie návrhu zákona je v súlade aj s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými Slovenská republika je viazaná.
Preto, vážené pani poslankyne, alebo poslankyňa a vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.

Dobre. Vážená pani predsedajúca, vážení páni kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Účelom predkladaného návrhu zákona je umožniť vdovám, ktoré ovdoveli pred prvým januárom 2004 a ktorým zanikol nárok na výplatu vdovského dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, obnoviť nárok na výplatu vdovského dôchodku od dovŕšenia dôchodkovského veku. Ústava Slovenskej republiky v čl. 39 ods. 1 vymedzuje sociálne udalosti, ktorých, o ktorých sa občan, zaručuje občanom, zaručuje právo na primerané hmotné zabezpečenie.
Jednou z týchto ústavou definovaných sociálnych udalostí je aj strata živiteľa. V čl. 12 ods. 1 im Ústava Slovenskej republiky zaručuje aj rovnosť v právach. Vdovský dôchodok je jednou z pozostalostných dôchodkových dávok, ktorej účelom je pomôcť vdove prispôsobiť sa zmeneným sociálno-ekonomických podmienkam, ktoré nastali v dôsledku úmrtia manžela a čiastočne nahradiť stratu jeho príjmu, ktorým sa podieľal na financovaní spoločnej domácnosti. Výška vdovského dôchodku predstavuje v zásade 60 % dôchodku zomretého manžela, ktorý poberal v čase svojej smrti, alebo na ktorý mal alebo by mal nárok v čase smrti. Túto adaptačnú dobu zákon stanovuje v rozsahu jedného roka od smrti manžela.
Adaptačné obdobie v rozsahu jedného roka od manželovej smrti ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a rovnako v takom istom rozsahu toto obdobie ustanovili aj predpisy o sociálnom zabezpečení, ktorých účinnosť zanikla pred 1. januárom 2004, t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona o sociálnom poistení. Po uplynutí tohto tzv. adaptačného obdobia predchádzajúca aj súčasná právna úprava vymedzujú situácie, v ktorých má žena nárok na pokračovanie výplaty vdovského dôchodku. Jedná sa o situáciu, ktorým je pozostalá manželka istým spôsobom limitovaná v tom, aby dokázala zabezpečiť porovnateľný životný štandard, ktorý mala spolu so svojím manželom pred jeho smrťou. V zásade ide o situácie, kedy sa vdova stará o nezaopatrené dieťa, individuálna, je invalidná alebo dosiahla zákonom ustanovený vek a vychovala zákonom ustanovený počet detí.
Prijatím zákona 2003, teda č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa s účinnosťou od 1. januára 2004 podmienky na ďalšiu výplatu vdovského dôchodku po uplynutí jedného roka od smrti manžela zjemnili a to v tom, že na rozdiel od právnej úpravy účinnej pred januárom 2004 sa nároku na ďalšiu výplatu vdovského dôchodku nepodmieňuje splnením zákona ustanovených podmienok určitým v časovo vymedzenom období. Nárok na výplatu vdovského dôchodku sa podľa zákona č. 461 o sociálnom poistení obnovuje v ktoromkoľvek období, v ktorom vdova splní niektorú zo zákonom ustanovených podmienok.
Predchádzajúca právna úprava podmieňovala nárok na ďalšiu výplatu vdovského dôchodku splnením niektorých zo zákonom ustanovených podmienok, najskôr do uplynutia dvoch rokov po uplynutí tzv. adaptačného obdobia, čiže do troch rokov od smrti manžela. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy zákon o sociálnom poistení umožňuje každej vdove obnoviť nárok na výplatu vdovského dôchodku dovŕšením dôchodkového veku. Takúto možnosť ale nemajú ženy, ktoré ovdoveli pred januárom 2004, nakoľko predchádzajúca právna úprava vôbec neumožňovala obnovovať nárok na výplatu vdovského dôchodku dovŕšením dôchodkového veku.
Zákon 461 v § 264 ustanovil, že priaznivejšie podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku po uplynutí jedného roka od smrti manžela sa nebudú vzťahovať na tie vdovy, ktorým vznikol nárok na vdovský dôchodok podľa predpisov účinných do decembra 2003. Týmto, týmto ženám, ktoré ovdoveli pred 1. januárom 2004 zákon o sociálnom poistení tak neumožnil zlepšiť svoje primerané hmotné zabezpečenie v starobe opätovným poberaním vdovského dôchodku. Nakoľko stará právna úprava nepovažovala dovŕšenie dôchodkového veku za takú sociálnu udalosť, ktorá by po uplynutí jedného roka od smrti manžela umožňovala žene obnoviť nárok na výplatu vdovského dôchodku, na Slovensku existujú dve skupiny: ženy, vdovy, ktoré po dovŕšení dôchodkového veku majú nárok na vdovský dôchodok, teda ovdoveli po 1. 1. 2004 a ženy vdovy, ktoré po dovŕšení dôchodkového veku nemajú nárok na vdovský dôchodok, lebo ovdoveli pred 1. 1. 2004. Predkladaný návrh zákona má ambíciu doplnením súčasnej právnej úpravy túto nerovnosť odstrániť a možnosť, a umožniť tak všetkým ženám po dovŕšení dôchodkového veku obnoviť nárok na výplatu vdovského dôchodku bez ohľadu na rok, v ktorom ovdoveli.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na nezamestnanosť a na životné prostredie a tak ďalej je uvedený v doložke vybraných vplyvov.
Vážení páni poslanci, vážená pani podpredsedkyňa, žiadam vás o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem, skončil som.

Dobre, takže budem reagovať. Jozef Mihál, súhlasím s tebou, ja som dal aj procedurálny návrh v tom mojom vystúpení na stiahnutie tejto novely a na prepracovanie. Takže súhlasím s tebou.
No čo sa týka Martina Chrena, neviem, komu to bolo určené, tento plamenný prejav, či mne, či Dodovi Hlinovi. Ale skutočne ja môžem povedať, že zostrelenie rovnej dane a problémy s druhým pilierom boli vtedy, keď ste hlasovali za pád vlády. Vtedy to bolo. A toto je len dôsledok toho. Keby to nebolo, tak by to mohlo byť úplne ináč. Tak o nejakom politikárčení alebo o nejakej zodpovednosti by som skutočne radšej v tomto prípade ako nehovoril.

Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, zase čaro nechceného, že som otváral túto diskusiu a ju aj zatváram. A tak isto aj v prvom čítaní som otváral a zatváral. No ja nechám emócie. Teraz by som, by som už, ja si myslím, že sme už dosť diskutovali emotívne. Kocky sú hodené možno už dávno. A jednoducho vieme, že to prejde.
Ja by som zhrnul, zhrnul vlastne skôr taký odborný pohľad tej diskusie, hlavne samozrejme kolegov z opozície. Pokiaľ som správne pochopil, a ja si myslím, že správne som pochopil, že v podstate chápu, že o čo mi ide. To znamená, že chápu aj to, že mi ide o to, aby bol plnohodnotný programový výber v tejto novele. A dokonca aj Martin Chren to potvrdil. A tak ďalej. A ich argument, teda odborne so mnou súhlasia, že ten programový výber plnohodnotný je, skutočne by mal byť alternatívou teda dôchodkov.
V čom sa ale líšime? Že pre mňa je to podstatné, aby bolo to teraz, a váš argument je, že jednoducho bude sa to dať zaviesť, ten programový výber, v budúcnosti. Ja rozumiem tomu, čo hovoríte, a ja si myslím, že čo sa týka odborných vecí, ako nemám problém. Len problém je v tom, že ak nastane tá budúcnosť, tak aký vplyv vy, ja, kto budeme mať, aby sa to tam presadilo? Obávam sa, že v niektorom prípade alebo v mnohých príkladoch žiadny. To znamená, argumentovať tým, že tak v budúcnosti to tam nejako, nejako dáme, ja nehovorím, že možno tá budúcnosť bude taká, že, že skutočne, že budete mať vplyv, teda my všetci, ktorí máme záujem o plnohodnotný výber, hej, aby bolo jasné, lebo v tomto sme na jednej lodi. To je jedna vec, že aký budeme mať vplyv.
A druhá otázka je, že aký vplyv, keď sa to už rozbehne, budú mať záujem životné poistenie poisťovne pustiť, pustiť časť svojich budúcich klientov do programového výberu? To znamená, že budú mať menej, menej tých. A jednoducho to bude, keď sa im bude dariť, to znamená, že budú mať klientov tie životné poisťovne, tak ich záujem nebude to, aby tí ľudia nechodili k nim, ale naopak. A legitímny. Tak ja si myslím, že to nemusím vysvetľovať. Dobre, takže ten argument je v podstate istý.
Ja by som len ešte odborne akože zdôraznil, že to nie je len môj názor, že táto novela je zlá, hej. Aj kolegovia, tak kolegovia, aj ľudia, ktorí skutočne, my všetci považujeme, alebo predpokladám, že považujeme za dobrých ekonómov, hej, ktorí sú najviac citovaní, ktorí sú liberálneho cítenia, to znamená, že presadzujú pohľad na svet taký, ktorý jednoducho dáva právo voľby, teraz hovorím konkrétne o INESE, tak oni tiež zdieľajú tento môj kritický názor a prepočítavajú to. A teraz mimochodom sme sa bavili aj s kolegom Burianom. Áno, ja tiež mu ďakujem za to, že umožnil, umožnili pozrieť sa na ten model, len to musia ešte dotiahnuť, lebo tam boli nejaké, ja som tomu veľmi nerozumel, že proste ešte tam nebolo niečo vysvetlené. Ale som rád, že sa to deje. Takže nie som ja jediný, že ktorému sa to nepáči. A teraz nehovorím o politike, stále hovorím o, by som povedal, že taký odborný pohľad. Dobre.
Teraz poviem politicky. Takže ďakujem za pripomienky, za snahu pochopiť, snahu pochopiť to, čo som chcel povedať tým už v prvom čítaní, alebo teda ten, vysloviť ten názor. A teraz poviem politicky, môj záver je aj politický. A ten politický je to, že v tej výplatnej fáze, teraz robíme tú výplatnú fázu, teraz za tú výplatnú fázu alebo za spôsob, ako sa bude robiť tá výplatná fáza, budú spoluzodpovední aj tí poslanci, respektíve strany, ktorí za to budú hlasovať. Nieže problém, ale ja len poviem, že skutočne len fakt, že nikto z nás, ani vy, ani my, nikto, ani SMER nevie, ako to bude presne fungovať, je to nový systém. Tam môže byť toľko problémov, toľko nášľapných mín, tak ako to bolo pri druhom pilieri. Zrazu proste nezačali to zhodnocovať tam tie DSS-ky a tak ďalej, jednoducho. A to sme nepredpokladali, lebo sme verili tomu, že jednoducho, hej? A do toho niekto zasiahne.
Ako my teraz nemáme ani najmenšiu šajnu pomýšľať si, že ako to bude fungovať. Všetko sú to len odhady, hej. Ako ja viem, že sa nedajú presne teraz platy, anuity. Ty, Jozef, povieš, že proste ty máš názor, že možno od 20 do 30 %, si povedal, že sa môže prísť k tým, programovému výberu, myslím. Burián povie 20 %, hej? Ja neviem, Ďurana na to spočíta, na iné percento. Všetko sú to odhady, ale logicky, hej, však to nie je ako výčitka. Ale my nevieme, aké problémy budú, my nevieme, aké poisťovne do toho vpustia. My nevieme, či tam neurobí nejaký kartel. Nehovorím, že, ja nikomu nevyčítam, že proste, nehovorím teraz, že tam bude kartel. Ako budú robiť to? Tých nášľapných mín je strašne veľa. My nevieme, čo keď v roku 2015 jednoducho ľudia, ktorí pôjdu do dôchodku, budú sklamaní z toho systému a im to bude treba vysvetľovať. Možno povedať, že ich není tak veľa, ale jednoducho budeme musieť každému to vysvetliť. Toto, tomuto hovorím ja bianko zmenka. A to nie preto, že teraz ja neviem, nechcem to, ja akože chcem, aby bola výplatná fáza, ale dali ste, alebo idete dať, alebo tí, ktorí budú hlasovať bianko zmenku, a ak sa niečo stane, tak jednoducho budete musieť aj vy vysvetľovať, prečo sa to stalo. A ja ešte ani neviem, že čo sa môže stať. Takže to je ten, zase ten môj politický pohľad, hej, na vec.
Takže ja veľmi pekne ďakujem všetkým mojim kolegom, aj pánovi ministrovi, že to vydržal s nami, keďže už je v závere, a ďakujem aj poslancom zo všetkých strán, SMERU, spravodajcovi. Takže hlasovanie príde, hodina pravdy, zahlasujeme.
Teda, pardon, ešte samozrejme, pravdepodobne som mal len povedať, že klub MOST – HÍD bude proti.

Ďakujem, pán minister za odpoveď. Aby sme si to vyjasnili. Takže Slovenská republika koniec koncov nemá nástroje na to, aby nejakým spôsobom obmedzila, pomohla farmárom, čo sa týka pri poklese ceny komodít. Respektíve problém vidím v tom, že tie hraničné krajiny, my hraničíme s Ukrajinou, to znamená, že tie transportné náklady západnú Európu nepostihnú. Takže pravdepodobne obilie príde na Slovensko, maximálne Čechy, Maďarsko, Poľsko, tu ceny poklesnú a prípadné nákupné ceny smerom na Západ tu budú výhodnejšie pre západných nákupcov. Takže toto je môj problém, že nevidím zatiaľ nejak snahu ministerstva, akým spôsobom zamedziť, obmedziť, pomôcť tým farmárom. Len toľko som chcel.
Ďakujem.

Ďakujem. Tak prvá poznámka, Martin, ako čo sa týka Jula Brocku, netreba byť osobný. Ja som ho osobne požiadal spolu s Mihálom, aby čo najviacej skrátil to vystúpenie, pretože pán Mihál dneska, ako vidíte, ráno nemôže a chcel vystúpiť, a my sme si to argumentovali proste. A musím povedať, že aj tí, ktorí uznávate pána Mihála, mi dali za pravdu.
Druhá vec, diskusia dlho. Tak každý vie, ako to prebiehalo minulý týždeň na sociálnom výbore, kde ste doniesli úplne nový výpočet dôchodkov a ste to tam len rozdali. Ja ako sa nebudem k tomu vyjadrovať, ak toto považujeme za dlhú diskusiu o vzorci, čo je taký dôležitý.
No a tretia, čisto technicky, aby bolo jasné akože odborne, otázka: koľko ľudí v roku 2015, ktorí pôjdu do dôchodku, budú si môcť čerpať programový výber?

Ďakujem. No, pani kolegyňa, keď poviete, že pán Piňera bol proti druhému pilieru, tak no comment.