Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, z veľmi zjednodušeného pohľadu by sa zo súčasného slovenského diskurzu o ľudských právach mohlo zdať, že v ňom dominujú iba problémy osôb s odlišnou ako heterosexuálnou orientáciou, respektíve témy rodovej ideológie, ktorú, pravdaže, my už prinajmenšom od čias Ľudovíta Štúra neuznávame, ako svedčia postoje nielen našich kresťansko-konzervatívnych priateľov. Pravdou však zostáva, že je množstvo ďalších ľudskoprávnych problémov, ktoré vyplývajú z deficitu ich zabezpečenia či z deficitu vytvárania podmienok pre ich reálne napĺňanie. Lebo čo si budeme navrávať, nedokážeme sa ani my v tejto snemovni vcítiť, vžiť do životov mnohých našich spoluobčanov a detského, do seniorského veku, v marginalizovaných situáciách v spomínaných reedukačných centrách, väzniciach, osadách, seniorských zariadeniach a tak ďalej, a tak ďalej, ak sa v nich náhodou neocitnú naši blízki. A to hovorím iba o niektorých segmentoch témy, ktorá spadá pod ľudské práva, teda pod agendu verejného ochrancu práv, ale aj pod to, čomu hovoríme vznešene právny štát, ktorý bez rešpektovania ľudských práv fakticky nejestvuje. Je preto prirodzenou ústavnou povinnosťou verejného ochrancu práv upozorňovať na to, keď sa ľudské práva porušujú, keď sa deformuje právny štát, hoci väčšinový názor to neraz akceptuje, ba schvaľuje, nielen vo veci LGBT komunity či Maďarov, Rómov a iných.
Aj tieto myšlienky mi prichádzajú na um, keď mám hovoriť o správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2013, ktorú by si mali všetci členovia tejto snemovne veľmi pozorne prečítať, ak chcú vedieť, v akom stave sa nachádza naša spoločnosť. Pozrieť sa do tohto zrkadla nemusí byť vždy povznášajúce, ale na vine skutočne nie je zrkadlo. Ako predseda gestorského výboru, dámy a páni, chcem preto odôvodniť návrh uznesenia, ktorý Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a menšiny predkladá Národnej rade prostredníctvom pani spravodajkyne.
V bode A výbor, samozrejme, navrhuje, aby Národná rada zobrala správu na vedomie. Vlani sa tak nestalo po tom, ako jedna z poslankýň podrobila kritike jednu časť správy. Určite sa aj tento rok nájdu poslanci, ktorí nemusia súhlasiť s tým či oným stanoviskom verejnej ochrankyne práv, je to v poriadku, ani s rozsudkami súdov nemusíme súhlasiť, a predsa ich rešpektujeme. V prípade verejného ochrancu práv by sme sa mali zjednotiť aspoň v tom, že problémy, na ktoré poukazuje, si zaslúžia pozornosť Národnej rady. Hlasovaním za bod A návrhu uznesenia vyjadríme náš záujem o zistenia verejnej ochrankyne práv, aj keď na spôsob plnenia jej odporúčaní môžeme mať rôzne názory. Vyjadríme tým aj úctu k inštitúcii, ktorú sme si zriadili práve preto, aby ako naša predĺžená ruka dohliadala na činnosť orgánov verejnej správy.
Zmysel bodu B v návrhu je jasný všetkým. Gestorský výbor sa domnieva, že po 13 rokoch existencie inštitútu verejného ochrancu práv je načase vyriešiť otázku jeho sídla, a je našou povinnosťou zabezpečiť Kancelárii verejného ochrancu práv taký rozpočet, ktorý umožní ombudsmanke nezávisle a aktívne vykonávať svoj mandát.
Otázka sídla verejného ochrancu práv je na pretrase takmer každý rok, keď parlament rokuje o správe o jeho činnosti. Nakoľko minulý rok v rozprave odzneli v tomto smere aj rôzne konštatovania, ktoré nepomohli situáciu riešiť, naopak, boli iba súčasťou politických útokov na súčasnú verejnú ochrankyňu práv, rád by som nejakým vecným vstupom predišiel tomu, aby sa zopakovala minuloročná nekonštruktívna debata, v ktorej niektorí vystupujúci vlastne obvinili verejnú ochrankyňu práv, že sama môže za to, že nemá sídlo alebo že má nízky rozpočet.
Tu treba povedať jasne, verejný ochranca práv, odkedy ako inštitút existuje, každý rok vo svojej správe zopakoval nutnosť riešiť problém sídla. Kto si dá tú námahu a prečíta si správy bývalého verejného ochrancu práv pána Pavla Kandráča, zistí, že ani jeho netešila tá situácia, keď musel vynakladať značný podiel svojho rozpočtu na nájom. Vo svetle týchto faktov je asi zbytočné teraz diskutovať o tom, ktorá vláda nesie za túto neutešenú situáciu väčšiu zodpovednosť. Aj počas výkonu funkcie verejného ochrancu práv Pavlom Kandráčom sa menili vlády rôzneho zafarbenia a tak je tomu aj v prípade pani ombudsmanky Dubovcovej odvtedy, čo nastúpila do svojho úradu. Teda bez toho, aby som sa pokúsil zbaviť zodpovednosti ktorúkoľvek vládu vrátane tej, ktorej som bol členom, podčiarkujem aktuálnosť výzvy adresovanej vláde vo veci sídla ombudsmanky. Tá mimoriadna aktuálnosť vyplýva z dvoch skutočností:
1. Prebieha reforma verejnej správy a práve teraz je veľká šanca, že sa uvoľní vhodná budova vo vlastníctve štátu.
2. Ešte nikdy nebol rozpočet kancelárie verejného ochrancu práv taký nízky ako teraz, teda nikdy nebolo tak ťažké hospodáriť s obmedzenými financiami, nikdy tak citeľne nemuseli byť obmedzené aktivity verejného ochrancu práv kvôli tomu ako práve teraz.
Mimochodom, keď sme na našom výbore vlani rokovali o návrhu rozpočtu na tento rok, štátny tajomník ministerstva financií pán Pellegrini dal verejný prísľub, že vláda do konca tohto roku problém sídla vyrieši. Čiže návrh uznesenia, ktorý pripravil gestorský výbor, v tomto bode vlastne podporuje úmysel vlády. Ako som pred chvíľou povedal, ešte nikdy nebol rozpočet verejného ochrancu práv taký nízky ako tento rok, a iste všetci vieme, že bola či je kríza. Ibaže aj v čase krízy je nevyhnutné, aby jednotlivé inštitúcie, od ktorých sa, samozrejme právom, vyžaduje efektívne hospodárenie, dokázali plniť svoje zákonné úlohy. Je veľmi neférové niekomu skrátiť rozpočet a potom ho kritizovať napríklad za to, že má malo zahraničných aktivít, alebo, ako sa to stalo práve v minuloročnej rozprave. Okrem toho by som rád zdôraznil, že práve národné ľudskoprávne inštitúcie majú mimoriadne úlohy v čase krízy. Tieto inštitúcie sú totiž v prvej línii, keď ide o pomoc ľuďom so znevýhodnených a marginalizovaných skupín, ktorí sú najväčšími obeťami krízy. Je to obdobie, keď musia rozšíriť svoje pôsobenie aj do oblasti hospodárskych a sociálnych práv, ak ich porušenie bráni vo výkone základných práv.
Považujem za poburujúce, že podľa dostupných informácií ministerstvo financií v návrhu rozpočtu na rok 2015 plánuje ďalej znižovať už aj tak neúnosne napnutý rozpočet Kancelárie verejného ochrancu práv. Poslanci gestorského výboru z týchto dôvodov navrhujú Národnej rade, aby odporúčala vláde riadiť sa pri zostavovaní rozpočtu rezolúciou Rady Európy o posilnení ombudsmanských inštitúcií, o ktorej tu bola už reč a v ktorej sa píše doslova, že štáty by mali zabezpečiť týmto inštitúciám dostačujúce finančné a personálne kapacity, ktoré im umožnia vykonávať svoje úlohy efektívne, a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy preto vyzvalo štáty, aby urobili všetko preto, aby sa neuskutočnili rozpočtové škrty, ktoré vedú k strate nezávislosti ombudsmanskej inštitúcie.
Mohol by som sa odvolať aj na nedávno uverejnenú správu generálneho tajomníka Rady Európy, ktorá za jednu z vážnych výziev, ktorým členským skupinám v súčasnosti čelia, označila práve oslabovanie nezávislosti ľudskoprávnych inštitúcií v časoch hospodárskej krízy. Napokon aj v návrhu celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv, ktorý v blízkom čase by mala schvaľovať vláda, sa o verejnom ochrancovi práv a Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva uvádza, že ich personálna a finančná poddimenzovanosť, ako aj pokusy o politické intervencie do ich nezávislosti sú dlhodobo neúnosné a vyžadujú si zásadné riešenia.
Verejná ochrankyňa práv v súčasnosti mimoriadne úspešne využíva náklady šetriace spôsoby na informovanie verejnosti, ako sú napr. sociálne siete, ale nemá možnosť využívať nejaké alternatívne metódy, pokiaľ ide o plnenie svojich základných povinností. Jednoducho nemôže existovať bez potrebného technického vybavenia a bez kvalifikovaných spolupracovníkov.
Po tomto vysvetlení k návrhu uznesenia by som sa ešte rád vyjadril k spôsobu prerokovania správy verejného ochrancu práv v Národnej rade z pozície gestorského výboru. Kto si čo len prelistoval tohtoročnú správu alebo aj ktorúkoľvek správu z minulých rokov, vie, aký široký je diapazón problémov, ktorými sa verejný ochranca práv na základe podaní alebo z vlastnej iniciatívy zaoberá. Mnohé z nich sa napr. týkajú rodinného práva, trestného práva, oblasti vzdelávania, sociálnej politiky, súdnictva a tak ďalej, a tak ďalej. Pre tieto verejné politiky máme v Národnej rade zriadené špecializované výbory, ktoré by sa mohli kvalifikovane vyjadriť k jednotlivým oblastiam a k navrhnutým odporúčaniam.
Oceňujem, že výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport sa z vlastnej iniciatívy venoval príslušnej časti správy, a vyjadrujem nádej, že jeho príklad budú nasledovať aj ostatné dotknuté výbory. Samozrejme, najlepšie by bolo, keby správa bola priamo pridelená viacerým výborom, tak, aby gestorský výbor mohol ich závery zahrnúť do spoločnej správy. Je to prax, ktorá je zaužívaná aj v iných krajinách s inštitúciou parlamentného ombudsmana, v niektorých sa dokonca plenárneho zasadania musia zúčastniť všetci členovia vlády, voči ktorým je správa ombudsmana kompetentná sa dotknúť. Takéto niečo by som však už sa ani neodvážil navrhnúť.
A teraz ešte k obsahu. V mojom ponímaní výročné správy inštitúcií slúžia na to, aby sme vďaka periodicite mali možnosť sledovať vývoj vecí k lepšiemu či k horšiemu, aby sme mohli zaregistrovať výskyt nových problémov a tak ďalej. Pokiaľ na odstránenie zistených problémov je nevyhnutná nová právna úprava, verejná ochrankyňa práv adresuje svoje odporúčania Národnej rade. Na strane 70 a 71 svojej správy pani verejná ochrankyňa práv uvádza, že z odporúčaní, ktoré dala Národnej rade v minulosti v správe, sa nerealizovalo ani jedno. Je to pravda, no v tomto prípade by som predsa len sa chcel zastať Národnej rady a pripomenúť, že práve na tejto prebiehajúcej schôdzi bol pokus o prijatie zákona, ktorým by sa odstránila nerovnosť pri vyplácaní vdovských a vdoveckých dôchodkov. Keďže sa však návrh pána poslanca Nagya nedostal do druhého čítania, zrejme musíme počkať, kým bude predložený vládny návrh zákona. To už ale patrí k osobitostiam parlamentnej práce, čiže nestačí, aby odporúčania verejného ochrancu práv, ak sa odporúčania verejného ochrancu práv nedajú realizovať mimo zaužívaných pracovných metód Národnej rady.
V správach verejného ochrancu práv každý rok majú významné miesto problémy súvisiace s prieťahmi v konaní, či už ide o súdy, alebo orgány verejnej správy a ďalšie porušenia práva na dobrú správu veci verejných. Na jednej strane je smutné, že ide o akúsi klasiku, ktorú sa nám nedarí systémovo odstrániť, na druhej strane - ako to vyplýva aj z tohtoročnej správy - dotknuté inštitúcie a ministerstvá si svoje chyby zväčša priznávajú a potom aj pomerne pohotovo ich naprávajú.
K nespochybniteľným pozitívam tohtoročnej správy verejnej ochrankyne práv patrí cit pre objavovanie ďalších závažných problémov, porušovania práv tých najviac bezbranných, ktorí sa v mnohých prípadoch práve z dôvodu ich spoločenského statusu, marginalizácie, neznalosti či nemožnosti sa dopátrať svojej pravdy obracajú na iné orgány.
Sú to deti, všeobecne deti v reedukačných centrách, ľudia žijúci v segregovaných osadách, väzni, zaistení cudzinci a podobne. Sú to témy, ktoré, ako sa ukázalo aj pri rokovaní či nerokovaní skôr o mimoriadnej správe verejnej ochrankyne práv, vyvolávajú vášnivé diskusie o tom, koho to vlastne ombudsmanka obhajuje, prečo sa nepostaví za, v úvodzovkách, slušných ľudí a podobne. Ak sa takéto poznámky objavujú v diskusiách od anonymných čitateľov v elektronickej tlači, nemá význam sa nimi zaoberať, ale ak sa však takto vyjadrujú poslanci najvyššieho zákonodarného zboru štátu, aj keď niekedy len mimo dosah mikrofónu, treba jasne a jednoznačne konštatovať, že základné ľudské práva nie sú darom, ktorý sa rozdáva za zásluhy. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, ale je 11.02. (Reakcia rečníka.) Nech sa páči, tak dokončíme, ak je všeobecný súhlas, predpokladám.
Chmel, Rudolf, poslanec NR SR
To, že sa pani verejná ochrankyňa práv, že si všíma a obhajuje tých, ktorými veľká časť spoločnosti pohŕda, nie je prejavom jej ignoranstva voči tzv. slušným, ale naopak, dôkazom toho, že si svoju prácu vykonáva svedomite a v plnom súlade s poslaním inštitútu verejného ochrancu práv, a za to jej patrí uznanie. Najlepším vyjadrením uznania z našej strany však bude, ak sa budeme náležite venovať všetkým jej odporúčaniam, ak budeme s plnou vážnosťou zvažovať ich plnenie, ak sa tieto odporúčania stanú permanentnou súčasťou práce relevantných výborov Národnej rady. Aj preto si vás na záver dovoľujem ešte raz požiadať o podporu návrhu uznesenia gestorského výboru.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
