Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Napriek tomu, že sa Robert Fico dlhé roky snaží hovoriť o tom, že kauza Gorila je kauzou druhej Dzurindovej vlády, tak po bezmála 10 rokov vlády Roberta Fica a nevyšetrenia kauzy Gorila počas týchto bezmála 10 rokov vlády Roberta Fica už sa Robert Fico nemôže tváriť, že to nie je jeho kauza. To je poznámka číslo 1.
Ale teraz z iného súdka. Pán špeciálny prokurátor, to je politická kauza a bude politická kauza. Z toho, tomu sa proste nedá vyhnúť, pretože zasahuje špičky politikov a ovplyvnila jedny voľby a, žiaľ, hrozí, že ovplyvní aj druhé voľby. A môže ovplyvniť, najmä ak budú selektívne púšťané informácie a nebudú existovať nejaké jasné výsledky. Preto sa domáhame výsledkov vyšetrovania, pretože samozrejme, že vo všeobecnosti platí, že každé vyšetrovanie môže skončiť buď tým, že je niekto obžalovaný, alebo tým, že je konanie zastavené pre nedostatok dôkazov alebo že sa skutok nestal. Ale nejaký výsledok potrebujeme mať na stole, pretože potom naozaj hrozí, že môže táto kauza ovplyvniť aj ďalšie voľby.
A jediná cesta, ako tomu predchádzať, je, že v kauze tohto typu proste vyšetrovatelia, dozorujúci prokurátor proste musia stáť otvorene a poskytovať maximálne možné penzum informácií, ktoré môžu poskytnúť, aby dôveryhodnosť celého vyšetrovania sa naozaj dala nejakým spôsobom verifikovať, pretože v opačnom prípade, práve naopak, sa dáva priestor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi prispieť tiež k tejto diskusii. Ja budem mať len príspevok na aktuálnu tému a tá aktuálna téma je otvorenie druhého piliera. Keďže vieme, že Národná banka Slovenska je regulátorom trhu dôchodkového sporenia, teda nielen, ale aj, a tiež teda dohliada nielen na dôchodkové spoločnosti vo fáze šetrenia, ale aj na životné poisťovne, ktoré obdŕžali licenciu od Národnej banky Slovenska na výplatu dôchodkov.
Samozrejme, existuje veľká politická diskusia na tému, komu sa oplatí, komu sa neoplatí, čo mi, samozrejme, som to aj avizoval, že pre človeka, ktorý povedzme chápe, že aj v tejto téme dôchodkov je politikum, tak som presvedčený, že títo ľudia majú záujem o objektívne informácie. A tie objektívne informácie môžu získať hlavne teda od nejakých nezávislých odborníkov, ktorí sa venujú dôchodkom, zdôrazňujem, ktorí sa venujú dôchodkom, zdôrazňujem, ktorí sa venujú dôchodkom, no a samozrejme od Národnej banky Slovenska, pretože ona je vrchným regulátorom. A jednoducho si myslím, že v tejto tak závažnej veci, to znamená, či teda tie déedesky zhodnocujú, alebo nezhodnocujú peniaze, ja si myslím, že by sa mala vyjadriť. Aj keď dlhodobo viem, že pri tých štyroch otvoreniach NBS-ka sa snažila nevyjadrovať ako vyjadrovať, stále som presvedčený, že nič tomu nebráni, aby sa vyjadrila.
No a moja otázka na guvernéra je, že určite teda vie, že občania dostávajú od Sociálnej poisťovne leták na tému druhého piliera. Mimochodom, Jožko Mikloško mi spomenul, že tiež dostal ten leták, hoci nie je v druhom pilieri, tak potom sa pýtam, ako sa míňajú peniaze daňových poplatníkov, keď sa posielajú dopisy ohľadom druhého piliera aj ľuďom, občanom, ktorí jednoducho nie sú, ale samozrejme to je iná téma, to nie je otázka na guvernéra.
Ale otázka na guvernéra je taká, že ja teda ako sporiteľ aj ako poslanec jednoducho ho žiadam, aby sa vyjadril k niektorým tvrdeniam, aspoň k niektorým tvrdeniam, čo sú v letákoch popísané ohľadom druhého piliera. Ja mu samozrejme dám ten leták, neviem, či má, či nemá, a ja nechcem rozoberať ten leták dopodrobna. Ja len ho prosím teda, alebo žiadam, aby sa vyjadril ako regulátor trhu k trom tvrdeniam. Prvé tvrdenie v tom letáku, že druhý pilier sa zhodnotil na mínus 1,16 percenta. Respektíve ďalšie tvrdenie, za 10 rokov bolo hrubé zhodnotenie v druhom pilieri 17,8, kým v prvom pilieri až 68 %, že či teda ako ekonóm berie výraz, že prvý pilier sa zhodnotil až na 68 percent. Takže všeobecne o zhodnotení a informovať aj verejnosť, aby vedeli, že proste ako sa zhodnocujú tie fondy, pretože ja som teda informoval verejnosť, ako sa moje fondy zhodnocujú, pretože samozrejme každý prípad je individuálny podľa toho, v ktorom fonde je, alebo v ktorej spoločnosti. Takže to je prvá otázka.
Druhá otázka. Tvrdenie Sociálnej poisťovne, alebo v tomto liste, tak ja neviem, kto je autorom toho listu, že v oboch prípadoch nejde o účet, teraz, keď sa porovnáva, že účet v Sociálnej poisťovni je podobný ako v DSS, toto tvrdenie, že "v oboch prípadoch nejde o účet, na ktorom máte fyzicky uložené peniaze, ale o evidenciu všetkých vašich odvodov, z ktorých sa neskôr vypočítava váš dôchodok". Prosím vás, pán guvernér, povedzte, že či to tak je, či to je len evidencia odvodov alebo, ja viem, ako to funguje, len chcem, aby ste vy to povedali občanom, že jednoducho to neni evidencia odvodov, hej? Niečo o dôchodkových jednotkách a ako to funguje.
A tretia otázka. Ja samozrejme mám veľa otázok, ale nechcem zaťažovať. Ďalšie tvrdenie, že v druhom pilieri nefungujú mechanizmy obrany proti inflácii. Vieme, že je zákon, kde občania v tej anuitnej novele slávnej, teda myslím ironicky, ale je pravdou to, že proste sú tam možnosti tých dôchodkov vybrať si, či s valorizáciou alebo bez valorizácie alebo s pozostalostným alebo nie. Takže či je pravdou tvrdenie, že v druhom pilieri nefungujú mechanizmy obrany proti inflácii. Teraz narážam na to, či ľudia, keď sú, či si nemôžu vybrať anuitu indexovanú.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán kolega Hlina, dovoľte mi teda len vás podporiť. Samozrejme máte svojský prejav, ale skúsim povedať aj jednu, a teraz myslím pozitívne, nesmejte sa, ako jednoducho bude to taký priamočiarejší. Ja to poviem trošku iným spôsobom. Veľmi dôležité je pochopiť aj jednu zásadnú vec, že súčasný rast HDP je zvýšenou mierou ťahaný rastom spotreby domácností, a to sa chváli aj minister financií. Lenže ten rast spotreby domácností je dvojsečná zbraň, pretože práve ten rast spotreby je zase podmienený tým, že výrazne rastie zadlženosť. To znamená, takýto spôsob rastu jednoducho nemusí byť automaticky výhodný pre obyvateľov.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega Droba, som rád, že tento návrh ste do parlamentu predložili a musím povedať, že možnože gastrolístky, forma špeciálnej meny na Slovensku, bavme sa o tom, že to je mena, platobný prostriedok, boli opodstatnené kedysi dávno. Ale ja si myslím, tak ako aj vy si myslíte, že táto doba je už za nami a prekonaná. A je nemysliteľné, keď firmy, ktoré poskytujú gastrolístky za sprostredkovanie tejto platby, niečo podobné ako platobná karta, účtujú násobne viac ako banky. A práve preto by to malo byť zrušené. Ďakujem. A preto podporím tento návrh.

Dobré popoludnie. Vážená pani predsedníčka (správne "podpredsedníčka"), vážení kolegovia, trošku ma mrzí, že nás tu je tak málo a z hľadiska alebo z oblasti poľnohospodárstva tu zase nie sú veľmi ľudia, takže budem mať skôr s kým sa hádať alebo akože vysvetľovať aspoň situáciu, tak chcel by som pripomenúť genézu tohto môjho návrhu.
Hlavná genéza je tá, že minulý rok v novembri tento parlament, resp. SMER prijal zákon, v ktorom umožňuje, resp. zabezpečuje prístup k pôde v správe Slovenského pozemkového fondu pre malých farmárov, mladých a pre stredné podniky. Tá správa samotná bola úžasná. Totižto je koncepcia, alebo zhoduje sa s koncepciou, ktorú každý normálny poľnohospodár razí na Slovensku, že poľnohospodárska výroba by väčšou mierou mala sa dostať do rúk malých a stredných podnikov kvôli krajinotvorbe a vôbec iným záležitostiam, ktorú nechcem teraz rozvádzať. Avšak kým šéf rezortu vystupoval, že akú úžasnú vec sa mu podarilo presadiť, ako sa bude pomáhať mladým aj malým, aj stredným podnikom, už vtedy som upozornil na to, že samotný zákon je úplne scestný. Je sformulovaný, napísaný veľmi dobre a doslova nevykonateľný. Dokonca už vtedy som predložil niektoré návrhy, ktoré by mali vylepšiť tento zákon, samozrejme, že to bolo odmietnuté.
Takže tento zákon vstúpil do platnosti 1. januára tohto roku a po troch mesiacoch včera som sa spýtal pána ministra, že koľko ľudí, koľko malých a mladých farmárov a stredné podniky prejavilo záujem o týchto 28 hektárov, ktoré umožňuje tento zákon žiadať od Slovenského pozemkového fondu. Keď ste tu boli, tak odpoveď ste mohli počuť. Zatiaľ je tam takých 111 žiadostí, čo je chváliteľné, už len ale zase zároveň je to, je to smiešne, hrozné, neviem, jak by som to opísal. Musím povedať, že minimálne 10 týchto návrhov som pomáhal ja napísať, a preto teraz by som chcel s vami sa podeliť o konkrétnych skúsenostiach, ako sa nedá napísať túto žiadosť, ako sa táto žiadosť nedá predložiť podľa tohto zákona, čo sme schválili, čo ste schválili ešte v novembri, a zároveň chcel by som predložiť niektoré body, ktoré by pomohli tomu zákonu, aby bol ten zákon vykonateľný.
Takže prvá vec bola hneď, že mám taký dojem a som o tom presvedčený, že nielen pán minister, ale aj celý rezort, a som presvedčený o tom, že poľnohospodári si dosť mýlia niektoré zásadné veci. Je tu snaha pomôcť mladým, malým a stredným podnikom, takže v zákonoch veľmi mylne sa používajú alebo šachujú so slovami mladý a malý poľnohospodár. Neni to isté. Mladý poľnohospodár podľa definície je do 40 rokov a ešte má nejaké ďalšie kritériá. Kým malý poľnohospodár môže byť hocikto, ktorý sa rozhodne sa stať poľnohospodárom a rozhodne sa venovať poľnohospodárskej prvovýrobe.
V rámci včerajšej odpovede pán minister tiež párkrát zmenil, alebo vôbec dal všetko dokopy, resp. rozprával o malých poľnohospodároch, lenže tento zákon, čo bol schválený, rozpráva, a dovolím si citovať, "o mladých poľnohospodároch a poľnohospodároch spĺňajúcich podmienky malého podniku alebo mikropodniku". To je zásadný rozdiel, že neplatí to pre mladých poľnohospodárov a pre malých. To znamená, že stredný podnik, som to vyhľadal, to ešte patrí tam, ktorí mali zamestnancov až 50. Takže neni to až také malé, ale zároveň, áno, je treba takýmto podnikom dať prednosť.
Lenže prvá zásadná vec, nebolo vyjasnené, že kto bude rozhodovať o tom, že Slovenský pozemkový fond pridelí a aké plochy alebo aké hektáre pridelí tomu mladému farmárovi. Prvý najväčší problém bol, že v tej žiadosti, žiaľ, je treba definovať doslova LV-čko tej plochy, ktorú žiada mladý farmár alebo malý farmár, proste, ktoré sa žiada. A toto je uvedené v tomto zákone a je to úplne scestné, lebo tam sú praktické problémy. Dotyčná osoba, ktorá má záujem o plochu, musí identifikovať, či je to v správe Slovenského pozemkového fondu, či daný podnik, ktorý súčasne hospodári na tej ploche, či spĺňa kritériá, aby mohol byť od neho odňatý ten pôvodný celok, o ktorý sa jedná. A jednoducho tí farmári to nedokážu urobiť, vážení, to je, to je úplne nereálne urobiť. A snažili sme sa to, a jednoducho to nejde.
Jednoducho malo sa rozhodnúť, že Slovenský pozemkový fond vyberie určité plochy, ktoré potom rozdelí následne a podľa akých kritérií. Ale jednoducho žiadať od žiadateľa, od farmárov, aby identifikovali kľudne konkrétne LV-čko, tú plochu, ktorú žiadajú, to je jednoducho úplne nereálne.
Ďalší závažný problém, že, a je to úplne, ide proti princípu tohto zákona, proti filozofii tohto zákona, že môže žiadať o pozemok len ten, ktorý už teraz má v prenájme tú plochu. Jednoducho, keď sa rozhodne nejaký mladý muž alebo hoci aj mladý farmár, už mladý človek po 40-ke, ktorý predsa len svoje malé úspory alebo nejaké peniaze chce investovať do poľnohospodárstva a chce žiť z poľnohospodárstva, jednoducho je vylúčený z tohto zákona, nemôže požiadať. Tak pýtam sa vás, jaký je tam rozdiel medzi farmárom, ktorý napríklad hospodári na jednom hektári, a na farmárovi (správne "farmárom"), ktorý akože chce robiť poľnohospodársku prvovýrobu a, žiaľ, v súčasnosti nemá? Ten prvý môže požiadať o tých 28 hektárov, ten druhý nemôže požiadať o tých 28 hektárov. Pýtam sa vás, má to zmysel? Podľa mňa to nemá žiadny zmysel. A je to, je to, ešte raz hovorím, účelovo urobené.
A ďalšia taká zvrhlosť, že je napísané, že žiadať môžu len do výšky súčasne obhospodarovanej plochy. Takže na jednej strane síce zákon hovorí o tom, že 28 hektárov môžte žiadať, ale ak nemáte v súčasnosti už 28 hektárov, tak nemôžte to žiadať, lebo zákon hovorí o tom, že maximálne môžte žiadať o takú plochu, ktorú obhospodarujete teraz. Tak to tiež je podľa mňa úplne nezmysel a myslím si, že je treba aj túto časť zmeniť.
Ale to sú len prvé perličky tohto zákona. Takže zatiaľ, poviem vám na rovinu, že 80 % tých poľnohospodárov malých, doslova začínajúcich farmárov, ktorí mali záujem, hneď boli odradení, hneď povedali, že, tak nehnevajte sa, ale toto nemá zmysel, ja buď nemám takú plochu, alebo teraz by som chcel začať a pre mňa tento zákon je úplne nereálny, nezmyselný a je to výsmech pomoci malým.
No a úplne úžasné v rámci toho zákona, akým elegantným spôsobom zamedzili alebo zamedzuje zákon odňatie poľnohospodárskej pôdy v správe SPF od veľkých, je to bod č. 10, kde zákon zadefinuje, že komu sa dá vôbec zobrať tá pôda, tak pre istotu, alebo aby sme to videli, tak prečítam.
Do 100 hektárov ani sa nemôže od nikoho zobrať tá pôda napriek tomu, že, konkrétne poviem, podnik má dajme tomu 500 alebo 600, nech 1 000 hektárov, aby sa jednoduchšie rátalo, a vlastní 99, alebo nevlastní, prenajíma 99 hektárov pôdy od SPF, takýto podnik jednoducho nespadá podľa tohto zákona. A darmo, že je v okolí 5-6 malých farmárov, mladých, malých, hocijakých, ktorí by žiadali túto pôdu jednoducho od takého podniku, napríklad napriek tomu, že má 1 000 hektárov, do 99 hektárov nemôže sa zobrať tá pôda. To je tak zadefinované. Od 101 až 500 maximálne 3 %, od 500 hektárov až po 700 najviac 5 %, od 700 do 1 500 maximálne 7 %.
Takže keď náhodou nový podnik, a čo je dosť na Slovensku takých podnikov, kto má niekoľko 10-tisíc hektárov, keby aj od Slovenského pozemkového fondu mal viac ako 1 500 hektárov, môže sa zobrať maximálne 10 % z tejto, nie z celkovo obhospodarovanej, ale z tej plochy, čo prenajíma od Slovenského pozemkového fondu, takže možnože má 1 000 alebo 10-tisíc hektárov, môže si zobrať maximálne 150 hektárov. Tak keď toto neni diskriminácia, tak neni to nič.
Lebo tento bod následne súvisí s ďalším bodom, kde sú napísané povinnosti žiadateľa, čo musí spĺňať, aby vôbec mohol požiadať o túto plochu. A teraz tiež troška teda zložité. Pre nového žiadateľa sú dané úplne pevné a dosť vysoké kritériá. To znamená, že tento zákon podporuje malých a mladých a resp. stredné podniky, ktoré chcú urobiť živočíšnu výrobu, netradičnú rastlinnú výrobu, ale presne definuje, že koľko musia mať minimálne. Kým ten podnik, od ktorého by sa mala odňať tá pôda, tá nemusí spĺňať skoro žiadne kritériá.
Takže keď chcem povedať, keď mám podnik na jednej strane dajme tomu s 1 000 hektármi, ktorý pestuje len nejaké 2-3 monokultúry, dajme tomu kukuricu, pšenicu, jačmeň, nemá žiadnu živočíšnu výrobu, alebo možnože má dve kravy alebo nejaké tri kone, aby sa nehovorilo, ale je to vedené. Na druhej strane máme malého farmára, ktorý žiada o nešťastných 28 hektárov, mohol by to dostať, ale musí spĺňať minimálne 0,4 zaťaženia z VDJ-čka, resp. musí spĺňať určité kritériá plochy tých netradičných plodín. Je tam obrovský nesúlad. To je tiež, si myslím, že je to obmedzovanie v konkurencii.
Takže riešenie tohto problému malo byť jednoznačne to, že ten, ktorý žiada, sa postaví za rovnakú štartovaciu čiaru a jednoducho, jednoducho by sa malo brať do úvahy všeobecné či už zaťaženie VDJ, alebo všeobecný pomer medzi pestovanými netradičnými rastlinami a klasickými rastlinami. Toto porovnať a kto má väčší, tak, samozrejme, má prednostné právo na pôdu, a kto má menší, tak jednoducho nemá.
Takže, vážené dámy a páni, v tomto duchu mi dovoľte, aby som predniesol svoj pozmeňujúci návrh, ktorý znie nasledovne.
Takže zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Takže, čo sa týka paragrafu, v § 14 ods. 9 sa vypúšťajú slová "preukáže, že už má vo vlastníctve alebo nájme od iných vlastníkov poľnohospodárske pozemky." To, čo som už hovoril, jednoducho, prečo viažeme žiadosť o poľnohospodársku pôdu, aby už niekto mal.
Bod 2. V § 14 ods. 9 sa slová "do výmery ním vlastnených alebo prenajatých pozemkov" sa nahrádzajú slovami "do výmery uvedených v žiadosti o prenájom". To, čo som pred chvíľou hovoril, že keď niekto žiada 28 hektárov, čo je maximálna možnosť, bez ohľadu na to, že či má 3, 1, 0, nech môže žiadať 28 hektárov.
Ďalej § 14 odsek 10 znie, pôvodná verzia sa vypúšťa s tým, že nahrádza sa: "Ak fond postupuje podľa odseku 9, zníži doterajšiemu nájomcovi nájom pozemkov vhodných na špeciálnu rastlinnú výrobu alebo živočíšnu výrobu v rozsahu podľa osobitného prepisu, len ak doterajší záujemca má
a) zaťaženie VDJ na 1 ha celkovej, ním obhospodarovanej plochy menšie ako žiadateľ v projekte a
b) širší pomer plochy určenej na pestovanie zeleniny, ovocia a špeciálnej rastlinnej výroby v celkovej obhospodarovanej ploche ako žiadateľ v projekte."
Ja viem, že trošku je to zložité a som to išiel z druhej strany, ale myslím si, že legislatívne to obstojí, zjednodušuje to celý proces. Skrátka, ten, kto má väčšie zaťaženie, nech má ten prednostné právo na tú pôdu, resp. kto má širší pomer v pestovaní klasických obilnín alebo klasických komodít verzus podporovaných obilnín, nech má ten prednosť v prenájme od SPF.
No a podobne § 14 ods. 12 slovo "nepoužije" nahrádzame slovom "použije" a slovo "nezníži" sa nahrádza slovom "zníži".
Totižto v ďalšom paragrafe sa takisto venuje mladému, alebo poľnohospodárovi, za akých podmienok by sa mali dostať k tejto pôde.
Takže zároveň čl. II. Zákon 504/2003.
A takisto v § 13 ods. 4 vypúšťajú sa slová "preukáže sa, už má vo vlastníctve alebo nájme od iných vlastníkov poľnohospodárske pozemky".
V § 13 ods. 4 slová "do výmery ním vlastnených alebo prenajatých pozemkov" nahrádzajú sa slovami "do výmery uvedených v žiadosti o prenájom".
V § 13 odsek 5 znie: "Ak fond postupuje podľa odseku 4, zníži doterajšiemu nájomcovi nájom pozemkov vhodných na špeciálnu rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu v rozsahu podľa osobitného predpisu, ak doterajší nájomca má
a) zaťaženie VDJ na 1 ha celkovej, ním obhospodarovanej plochy menšie ako žiadateľ v projekte a
b) širší pomer plochy určenej na pestovanie zeleniny, ovocia a špeciálnej rastlinnej výbory k celkovej obhospodarovanej ploche ako žiadateľ v projekte."
A bod 4. V § 14 ods. 7 sa slovo "nepoužije" nahrádza slovom "použije" a slovo "nezníži" sa nahrádza slovom "zníži".
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1516. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1527 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Prosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ja len, ďakujem pekne, nadviažem na to, čo hovoril pán poslanec Osuský, že volebná účasť v parlamentných voľbách nenasvedčuje tomu, že by nejak dramaticky odmietala táto spoločnosť systém, ktorý máme. A možno k tomu len dodám, že máme iné voľby, regionálne a komunálne voľby, kde môžu kandidovať nezávislí poslanci s pomerne malým počtom hlasov, ktoré získajú ako podpisy. A treba povedať, že aj vo VÚC-kach, aj v komunálnych voľbách máme dramaticky nižšiu volebnú účasť. Čiže to jadro problému, priznám sa, že ja vidím niekde inde a určite je zodpovednosťou politických strán, aby sa nad tým zamysleli, lebo je to predovšetkým o nich a o tom, čo dokážu ponúknuť.
A snáď ešte jednu poznámku. Možno vyslovene v malých obciach, kde tie zastupiteľstvá sú veľmi malé, to funguje, ale zároveň musím povedať, že to absolútne rozdrobenie zastúpenia najmä v tých väčších zastupiteľstvách na komunálnej aj regionálnej úrovni efektívnosti spravovania vecí verejných, poviem to tak, nie vždy prispieva. Aspoň to, čo ja môžem sledovať najmä vo veľkých mestách. Pretože práve chýba nejaké to hodnotové spojenie nejakej časti toho zastupiteľstva, ktoré napomáha tomu, aby sa dospelo k zhode a spolupráci.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona pod tlačou 1510. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Pán podpredseda, všetky parlamentné politické strany pred voľbami v roku 2012 podpísali verejný záväzok a išli s tým spoločne do volieb. Všetky parlamentné politické strany, ktoré boli v roku 2012 pred voľbami v parlamente. A sme sa zaviazali, že to urobíme do roka od volieb. O čom sa rozprávame, načo toľko slov? Tri roky uplynuli a dva roky z toho ste naťahovali čas presne tak ako pri NKÚ. Však tá zhoda tu bola a odvtedy len naťahujete čas. Tak teda prevezmite tú zodpovednosť konečne, pán podpredseda!

Pán poslanec Přidal, verím, že vysvetlíte pánovi poslancovi Jarjabkovi, že tie majetkové priznania obsahujú a majú iným spôsobom, tak aby to bolo preukázateľné, obsahovať aj majetok rodinných príslušníkov, koniec koncov robíme to aj dnes akurát v neúčinnej forme, ide o to, aby sa to robilo účinne.
A možno poviete aj pánovi poslancovi Feckovi, že nie Boh musí dať, ale poslanci SMER-u musia dať, aby sme mali účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, aby sme mali účinný zákon o konflikte záujmov, na základe ktorého sa bude účinne preukazovať majetok ústavných činiteľov a zároveň aby jeho dodržiavanie bolo aj vynútiteľné. Takýto je aj tento návrh zákona, ktorý som za MOST – HÍD aj s pánom poslancom Gálom opakovane, opakovane podpísala, a za MOST – HÍD môžem povedať, že podporujeme túto novelu zákona o konflikte záujmov.
Ďakujem pekne.