Videokanál klubu

Vážená pani predsedníčka, len nakoniec a nakrátko. Predpokladám, že budete čeliť argumentácii, že to netreba otvárať, lebo sa pripravuje veľká novela, komplexná, včera sa o tom hovorilo bla bla bla, neviem, ako veľká. Myslím, že aj tu niekde bolo, že tá pripravovaná novela má nejakých 2 000 či koľko pripomienok. Viete, kým to všetko upracú, však kým to len natlačia, koľko to bude trvať, kým sa dohodnú lobisti, nelobisti, že čo s tým, viete, lebo smeti sú veľký biznis. Takže kým sa lobisti dohodnú, čo môže trvať dlho, tak pomôžeme bežným ľuďom a pomôžme im hneď. Čiže to je taký nejaký môj odkaz na záver.
A dávam aj procedurálny návrh, aby sme o tomto návrhu zákona nehlasovali dnes o 17.00 hodine, ale zajtra o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nechcem to veľmi naťahovať.
Skládkami som sa zaoberal ešte vtedy, keď som bol v SZM a v SZOPK, to znamená Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny. Mapovali sme skládky. Takže myslím, že mám trošku k tomu aj čo povedať z mojej bývalej ešte mladíckej nejakej tej praxe. A musím povedať, že keď si to porovnám, ako to bolo predtým a ako je to teraz v demokracii, tak musím povedať, že ten ich nárast je enormný a, žiaľ, že nie je to kontrolované. Takže všetko, čo by malo nejakým spôsobom zabrániť množeniu skládok a podporiť ich odstránenie, podporím aj, samozrejme, v legislatívnom procese.
Množstvo nelegálneho komunálneho odpadu neustále narastá. Podľa Eurostatu na Slovensku v roku 2009 sa vyprodukovalo 311 kg komunálneho odpadu na obyvateľa. Na Slovensku končí stále veľká časť odpadov na nelegálnych čiernych skládkach. Ale mnohé sú spaľované v domácnostiach na verejných a súkromných priestranstvách. Vyhadzovanie odpadu na ne predstavuje riziko poškodenia zdravia a životného prostredia, to dúfam, že o tom netreba hovoriť nikomu nič. V porovnaní s riadenými skládkami odpadov nemajú žiadne izolačné bariéry, nikto ich nemonitoruje, vznikajú kdekoľvek, často v blízkosti vodných tokov, ktoré nimi sú, samozrejme, ohrozované.
Z témy prieskumov Priateľov Zeme, ktoré sa uskutočnili v priebehu rokov 2008 a 2009, a následných prepočtov vyplýva predpoklad, že čiernych skládok je na Slovensku cca 20 000. Čierna skládka je tá, ktorá má minimálne meter kubický. To už berieme, že je to čierna skládka. Príslušný prieskum bol robený na vzorke 146 miest a obcí s počtom obyvateľov od 64 do 426 000.
Ten, kto vytvorí čiernu skládku, poruší vlastne ustanovenie zákona o odpadoch a koná protiprávne. Je to priestupok alebo správny delikt. Ak je to fyzická osoba, tak podľa súčasných platných predpisov môžeme udeliť pokutu do výšky 165,96 eur, to znamená po starom 5 000 korún. Pokiaľ tu ide o právnickú osobu, tak je to do výšky 17 596,95 eur, 500 000 korún.
Ďalšou kapitolou, na ktorú by som chcel z tohto postu upozorniť, je spaľovanie odpadov. A to je tiež veľká kategória, ja by som povedal, skládok, kde je veľký problém, a to hlavne na pozemkoch, či už súkromných alebo verejných, kde v jesenných a jarných mesiacoch, myslím, že netreba o tom presviedčať, hasiči naši a požiarnici majú čo robiť. Tieto, by som povedal, aj odpady horia, nehovorím o tráve a ďalších, ktoré sa spaľujú, vlastne spôsobujú to, že dym zahaľuje celé mestá, sme v dymových clonách. A nikto s tým nič nerobí. Tak myslím si, že aj tu by sme mali možnože v budúcnosti zdvihnúť trošku prst a povedať, že takto sa to ďalej nedá.
Čo sa týka tejto konkrétnej novely, tak ako to bolo už teraz od kolegov z vládnej strany podané, že hneď povedali, ako zistiť toho užívateľa, áno, ako ho identifikovať, to je veľký problém. Na to upozorňujem aj ja, pretože súčasný stav je, kataster nehnuteľností neeviduje užívateľov pozemku tak, ako sme to robili niekedy cez evidenčné listy. To znamená, v súčasnosti doslova keď si ho zaberiem, tak ho užívam. A vlastník keď tam nie je, tak o tom ani nevie a vy zistíte, že je to problém. A tento problém sa znásobuje. Nehovorím už o veľkých skládkach, sú to tzv. environmentálne záťaže, ktorých máme 1 929 na Slovensku, z toho 196 akútnych. A tento problém tiež, dúfam, bude riešený, pretože to je záťaž, ktorú sme zdedili, a momentálne je to veľký problém.
Takže ja, samozrejme, budem veľmi rád, keď nejaké ďalšie pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu zo strany, by som povedal, Národnej rady a poslancov prídu. A chcel by som byť nápomocný každému pri vylepšení tohto zákona. A myslím si, že nemalo by to byť, ako zaznelo, o tých Dobrovodských alebo o tých ďalších, malo by to by ť všeobecne. A dúfam, že v druhom čítaní tento zákon ešte teda, keď ho postúpite do druhého čítania, kolegovia a kolegyne, skvalitníme a povieme, že nie je nám ľahostajné, v akom prostredí žijeme, ako s odpadmi nakladáme, a že chceme vlastne vzbudiť verejnú mienku, aby sme nešli iba takto (Zakrytie očí dlaňami.), cez klapky, zavreté oči, že nič nevidím. Musíme to urobiť. Keď toto neurobíme, tak prakticky budeme zastierať si sami pred sebou pravdu ktorú tu máme. A myslím si, že čierne skládky sú tým jedinečným príkladom, ako povedať, ako upozorniť, že tam to je. A preto myslím si, že na jednej strane aj vítam, na druhej strane viem, že bude s tým veľa komplikácií, ako identifikovať toho konkrétneho užívateľa, správu. Ale dúfam, že dá sa to v ďalších kolách precizovať a urobiť tak, aby to bolo jednoznačné. Ďakujem. Toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 25 z 23. júla 2012 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy a o hospodárskom a finančnom dopade, ako aj vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, avšak nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvoja Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 143 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh novely zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, ktorý ja som to už včera avizoval, by sa kľudne mohol volať aj novela zákona o skládke na dvore Dobrovodského susedov. Ocenil by som, keby sme aj tento návrh novely zákona o odpadoch pripojili tak, že už teraz by to potom bola trojka zákonov, ktoré by mohli čiastočne odštartovať to, že problém, ktorý sa tak nazýva, už sa to tak ustálilo, a nebudem to meniť, sa nazýva rómskym problémom, sa môže začať teraz riešiť a nemusíme čakať na 15. 10. Čiže aby som zas neurobil nejakú chybu podľa rokovacieho poriadku, navrhnem procedurálne, aby sme o ňom odložili hlasovanie na nie dnes o piatej, ale zajtra o piatej a hlasovali o ňom spolu s tými dvoma zákonmi, ktoré by nakoniec mohli vytvoriť, nazvem to takto pracovne, štartovacou trojkou zákonov, ktorými môžeme odštartovať riešenie rómskeho problému, znova, tak ako som to včera spomínal, to znamená prierezovo, naprieč politickým spektrom.
Čo sa týka samotného zákona, v krátkosti poviem o čo ide. Ide o to, že zákon v súčasnosti, áno, samozrejme, reaguje na to, že sa vytvorí niekde skládka, povinnosti s tým spojené, že keď sa vytvorí tá skládka, že ako potom prípadne zákonodarca alebo samospráva alebo iný štátny orgán môže konať. Samozrejme, tak sme s veľa vecami nerátali, nerátal ani zákonodarca s tým, ako sa situácie vyvíjajú. To znamená, že často sa stane, že tá skládka vznikne, ale vznikne na susednom pozemku a tam už, samozrejme, je na každého zákon krátky. Táto novela by riešila prípad skládky, ktorá vznikne aj na pozemku, ktorý je susediaci. Tak je tu vlastník, nájomca, správca. Ešte sme tam doplnili jednu kategóriu, kategóriu užívateľa. Prečo? Aj v praxi sa stretávame s tým, že vlastne tie tituly k niečomu sú. Buď ste teda vlastník, nájomca alebo nejaký správca. Máme však znova vývojom spoločenskej situácie aj takú, by som povedal, ďalšiu kategóriu vzťahu k niekomu, užívateľovi. To znamená, to užíva. ale titul k tomu právny neexistuje. Žiaľ, takýchto užívateľov máme čoraz viac. Čiže aj toto je v tomto návrhu zohľadnené. To znamená, je tam uvedené, že ak aj užívateľ nehnuteľnosti v prípade, že zistí, že na susednej nehnuteľnosti, na susednom pozemku sa vytvorila skládka, tak mu tento zákon ukladá povinnosť túto skutočnosť oznámiť štátnemu orgánu a obci. Samozrejme, môžeme namietať, že je to mierne obťažujúce, ale je to. Nenazvime to, že je to mierne obťažujúce, nazvime to, že je to proaktívny občiansky prístup. Však každému záleží na tom, aby tá skládka vedľa na jeho pozemku nevznikla. Čiže máte to oznámiť.
Samozrejme, je riešené, čo v prípade, že si túto povinnosť nesplníte. A to je presne to, čo by mohlo zaujať starostov, aj tuná od vás zo strany SMER, že v prípade, že by si niekto túto povinnosť nesplnil, tak starosta dostáva do ruky nástroj, ako byť účinnejší. To znamená, keď si niekto nesplní tú povinnosť, tak starosta môže až do výšky 165 eur, myslím, udeliť pokutu. Ono to v praxi môže znamenať úplne niečo iné, lebo keď bude mať zákonný dôvod, že tú pokutu môže udeliť, tak pán Bagačka povie, keď mu tam niekde budú robiť neporiadok, tak príde a povie: „Chlapci moji zlatí, pozrite sa, teraz tu prešiel jeden návrh zákona aj o susednom pozemku, nielen o vašom,“ vy sa tu môžete tváriť, že s tým nič nemáte, lebo to vám, samozrejme, svätosväte budú tvrdiť, že s tým oni nič nemajú, „a vy ste si mali splniť svoju povinnosť. Vy ste si ju nesplnili, ja mám právo vám dať pokutu, ale ja som dobrý chlap, hej, a ja vám poviem: „Pozrite sa, chlapci moji, toto tu do rána nebude a ja vám tú pokutu nedám.“.“ Čiže naozaj, zjednodušene povedané, keď toto urobíme, tak dávame do rúk starostom, ktorí sú často bezmocní, nástroj, ako môžu, a poviem to diplomaticky, účinnejšie komunikovať s ľuďmi, ktorí si často majú taký, by som povedal, laxný vzťah k plneniu si povinností a k ich dodržiavaniu.
Takže myslím si, že vecne nie je nič zlé na tomto zákone. Dokonca by som si dovolil tvrdiť, že je dobrý. Takže v zásade, keby sme vychádzali aj z toho, čo som tu včera spomínal, že nezáleží na tom kto ho dal, ale či je dobrý, lebo vieme, že ten problém je veľký a nebudeme si tu upisovať body, ale však chceme to riešiť, tak by som prípadne ocenil, keby ste zvážili jeho podporu.
A chcem ešte povedať jednu vec veľmi dôležitú. Teda okrem toho, že vlastne vyšleme aj signál k nešťastnému pánovi Dobrovodskému, že niekto sa už konečne začína zaoberať tým, že na jeho susednom dvore si niekto spravil skládku, lebo to je presne jeho prípad, len na tom prípade vám poviem, že je primátor bezmocný aj v Malackách, lebo naozaj to, oni čo spravili okrem tej skládky a potkanej farmy, to teda často mali možnosť sa s tým stretnúť a vidieť, ako to vyzerá, tak to nie je na ich pozemkoch. Oni tie pozemky len užívajú. To nie sú ich pozemky. Čiže aj tam vlastne je ten primátor, ktorému treba uznať, že je bezmocný vo vyžadovaní toho, že to majú upratať, lebo oni kývnu plecom a povedia, že však to nie je ich.
Čiže ako som teda v začiatku spomínal, kľudne môžeme to prenazvať alebo zmeniť ten názov, rieši aj Dobrovodského pozemok.
On čiastočne rieši aj napríklad situáciu v Luníku, lebo v Luníku je detto tá istá situácia, že v zásade pod oknami tej Hrebendovej to nie je ich pozemok. Čiže tá bezmocnosť samosprávy mesta Košíc je v tom, že oni všetci vedia skade sa tam tá skládka zobrala, ale nikto s tým nepohne, lebo však každý vám povie, že s tým nič nemá, tam zrovna nebol, to nevyhodil. A vlastne tam to už končí. Bezmocnosť tej samosprávy je naozaj v tomto úplne jasná. Čiže aj tento prípad sa rieši.
Ale ja nechcem, aby ma niekto nenaštrkol, že to vlastne úzko uzavriem na určitú skupinu. To je aj prípad, čo ja napríklad bežne vidím, že keď na Záhorí špeciálne ľudia majú obrovskú záľubu vysypať stavebný odpad hocikde inde, len nie na skládku. Čiže tých prípadov je rádovo viac, kde vlastne môže dôjsť k zlepšeniu.
Verím, že teda váš silný lobistický klub primátorov a starostov strany SMER toto ocení, že dostávate ďalší nástroj do rúk a že budete mať v ruke nejakú páku a že budete takto pôsobiť v klube, aby pani imperátorka vedela palcom proste urobiť nejakú korekciu. Takže to by som bol rád.
Ešte chcem povedať, že keď otvoríme zákon o odpadoch, v zásade vám to ukazuje aj ďalšiu vec, čo stále ja pociťujem, že nebolo celkom šťastné, keď sme sa bavili o tom, zjednodušene povedané, poklopovom zákone, ktorý ste utopili ako mačku vo vedre.
Je vzhľadom na procedúry potom k tomuto, keď sa to otvorí v druhom čítaní, a vlastne si tak aj zachránite čiastočne tvár, to vám dávam ako návrh, údajne to treba zmodifikovať, možné predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by riešil čiastočne aj túto záležitosť. To znamená pozmeňujúci návrh v tom zmysle, keď ho zľahka nazvem, že sa vykupovanie kanalizačných poklopov alebo ich častí zakazuje. Viete, teraz je to tam uvedené, kto môže doniesť ja neviem čo. My kľudne môžeme do zákona o odpadoch napísať, že kanalizačné poklopy sa nevykupujú. Nič sa tak nestane. Tých poklopov zase nie je toľko, že by to predstavovalo nejakú ekologickú záťaž, keby niekto argumentoval touto ekologickou záťažou. No, dobre, tak sa nevykupujú a čo s nimi? No nič. No a už keby tu celkom zle bolo, no tak starostovia si niekde na dvore tých päť-šesť poklopov, ktoré by bolo treba vymeniť, niekde uloží a potom ich hodia do betónu, keď budú betónovať škôlku. Ale proste v tom zákone vzhľadom na progres, k akému sme sa dostali, kľudne je podľa mňa náležité, aby ste vy uviedli, kanalizačné poklopy sa nevykupujú, šmytec, hotovo, nevykupujú, žiadne alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, uvádzajte zákon, hej. Nie čo bude potom v druhom čítaní.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno. To je k tomu, že to je ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa vám snažím nejakým spôsobom vysvetliť, aby ste to tam doplnili, pričom na konci môžeme povedať, že máme zabité dve muchy jednou ranou, to znamená, pomohli sme vyriešiť Dobrovodského dvor, keď sme to tak zjednodušili, a pomohli sme urobiť to, aby kanalizačné poklopy nemizli alebo mizli menej, lebo asi neprestanú miznúť, a aby sa následne nestávalo to, že už keď poklop zmizne, lebo... Isto viete, čo sa stalo. Čiže sú takéto tragédie, ale nechcem, aby to vyznelo nenáležite, keď to tu spomeniem. Takže myslím, že je to celkom dobré nastavenie k celému tomuto. Takže očakávam, že by nemal byť problém to podporiť.
Na záver k tomu. Len som si vypýtal súhlas aj od pána Dobrovodského. Ja vám prečítam jeho esemesku, aby to malo nejakú dôraznosť, aby sme teda vedeli, o čom hovoríme, lebo to platí, čo som povedal včera, že tá naša zodpovednosť je naozaj veľká a že treba sa postaviť k nej čelom, netreba robiť z problému kokakolu a netreba robiť z problému Apple verzus Samsung. Ináč mi to včera niekto hovoril, že tomu celkom nerozumel. Ja som kokakolu nemyslel nejako z pohľadu Gorily alebo neviem akého. Kokakolu som myslel ako ochrannú známku. Čiže tak to bolo myslené. Tu je pán Dobrovodský (Pohľad na mobilný telefón.) čiže citujem: „Zdravím, po štyroch rokoch utrpenia odchádzam z domu, no, bohužiaľ, otec v ňom zostáva. Hľadám si vlastne byt do prenájmu. Primátor, Rómovia a MsÚ vyhrali.“ Ešte je tam je taký dôvetok. A ten neprečítam. Čiže toto je stav pána Dobrovodského. Máme možnosť, máme šancu to zmeniť. Ďakujem pekne.

Začal by som od konca. A odchádzajúceho pána poslanca Érseka by som sa opýtal: Hovoríte, že vaši predkovia boli zo Slovenska protizákonne vysťahovaní, znamená to, že spochybňujete takto oficiálne na pôde Národnej rady Slovenskej republiky platnosť Benešových dekrétov, týmto ste ju spochybnili, a chcel by som sa potom opýtať alebo skorej konštatovať, že strana MOST – HÍD sa týmto definitívne vyfarbila. Doteraz ste vytvárali ilúziu, že ste pre Slovensko menej nebezpeční ako SMK, ale spochybňovaním Benešových dekrétov ste dokázali, že ste možno ešte nebezpečnejší pre Slovensko ako SMK. Ešte raz opakujem, pán Érsek povedal že boli jeho predkovia zo Slovenska protizákonne vysťahovaní. Tým pádom spochybnil platnosť Benešových dekrétov na území Slovenskej republiky.
Pán Gál hovoril o tom, že kvôli mojej protimaďarskosti som už ako Slota. Ja neviem, kde tu je protimaďarskosť, keď dnes navrhujeme zákon, ktorý má aj občanom maďarskej národnosti a zároveň teda občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti uľahčiť získať druhé občianstvo v prípade, ak majú nejakú väzbu na Maďarskú republiku konkrétne. Čiže my chceme zjednodušiť život tým ktorí majú reálnu väzbu na Maďarskú republiku, tým, ktorí tam bývajú, podnikajú, študujú. A je tu ďalších päť-šesť dôvodov, ktoré máme napísané v návrhu zákona. Vy vaším postojom chcete naďalej, aby týmto ľudom bolo brané občianstvo. Ale tu je naozaj rozdiel v prístupe našom a vašom. My návrh chceme vylepšiť, vy chcete naďalej, aby platil súčasný stav, aby ste mohli vykrikovať o protiústavnosti súčasného stavu.
Keď hovoríte zároveň, že ústava nedovoľuje žiadnemu občanovi odnímať občianstvo, tak, nehnevajte sa, klamete, lebo veľmi dobre viete ako politici, že zároveň tá istá ústava hovorí o tom, kedy občan Slovenskej republiky môže stratiť slovenské občianstvo. Čiže nikto tým ani tým Ficovým protizákonom nikomu neodníma slovenské občianstvo, lebo podľa toho ten občan, ktorý prijme občianstvo druhého štátu, stráca slovenské občianstvo. A máte dva články v ústave, z ktorých jeden hovorí o odnímaní, kedy niekomu zoberiete, a druhý hovorí o strate občianstva, kedy niekto svojimi krokmi pripraví vlastne sám seba o občianstvo., čiže občianstvo stratí.
Mrzí ma, že ako poslanci Národnej rady, ktorí ústavu veľmi dobre poznáte, a vy ako poslanec, ktorý zároveň teda ste právnikom pán Gál, že takto hrubo zavádzate aj vašich voličov. Naozaj ten zákon nie je protiústavný preto, lebo odníma občianstvo, lebo ten zákon nikomu občianstvo neodníma, čiže nemôže byť protiústavný v tejto veci. Ten zákon v súčasne platnom znení iba hovorí o tom, že človek, ktorý druhé občianstvo získa, stráca občianstvo . A my chceme tento stav vylepšiť tým, aby tí ľudia, ktorí majú reálnu väzbu, nie iba tí, ktorí sa budú búchať po hrudi, že sú hrdí neviem čo, ale tí, ktorí majú reálnu väzbu na druhú krajinu, aby občianstvo druhé v pohode mohli mať.
Cítil som, že sa tu niekto urazil. Ja som to tak trošku myslel ako vtip, keď som sa pomýlil. Spomenul som Bugára a potom som vlastne chcel spomenúť Orbána. A povedal som, že však to je vlastne jedno. Videl som, že ste boli urazení, ale nehnevajte sa, pre mňa, či to je Bugár, či to je Dzurinda, či to je Figeľ, či to je Sulík alebo niekto, kto ešte tam vtedy bol z tých, ktorí ste chceli zaviesť pravidlo, že na Slovensku jednoducho bez problémov bude môcť Orbán rozdávať maďarské občianstvo, tieto mená aj keď ich máte svoje, znamenajú, že sa to rovná Orbánovi. Ten, kto chce uľahčiť Orbánovi život na Slovensku a chce dovoliť mu, aby tu beztrestne rozdával maďarské občianstvo, aby si kupoval slovenských občanov na to, aby jeho volili vo voľbách, lebo teraz stráca podporu, tak tento človek sa pre mňa rovná Orbánovi. Takže keď sa nabudúce pomýlim, tak mi to nevyčítajte, jednoducho je to prirodzené. Vaše skutky stotožňujú vás s týmto človekom.
Hovoríte, že MOST nemôže podporiť tento návrh, lebo nerieši situáciu. Rieši situáciu. To, o čom vy hovoríte, my riešime na rozdiel od vás.
Hovoríte zároveň, že aj súčasný stav vlastne vytvára protiústavnosť tým, že vytvára dve skupiny občanov na Slovensku, tých, ktorí získali druhé občianstvo do roku 2010, a tých, ktorí ho získali po roku 2010. A ja som síce nie právnik, ale myslím si, že pri akejkoľvek zmene zákona nastáva situácia pred zmenou zákona a po zmene zákona. Ale tým, že sa nejaký zákon zmení, to neznamená automaticky, že ten zákon je protiústavný alebo vytvára stav, keď sa dotýka jeden stav ľudí pred platnosťou zákona a druhý stav ľudí po platnosti zákona. Takže myslím si, že takisto je veľmi chybný argument alebo veľmi chybný pohľad na vec, ak si myslíte, že toto je protiústavnosť súčasne platného znenia alebo stavu ktorý by bol platný po našej zmene.
Áno, máte pravdu, pán Bugár, že hovoril som, alebo môžem to povedať aj tým vaším jazykom, že strašil som tým, že na Slovensku by si mohli v budúcnosti robiť politici okolitých krajín volebnú kampaň.
Som rád, že ste ma upozornili na to, že vraj sme mali nejaký predvolebný bilbord. Ale, viete, u nás kandidovala kopa ľudí na našej kandidátke a každý si mohol dať bilbordy tam, kde to uznal za vhodné dať. A keď niekto si dal do Rajky, kde bývajú slovenskí občania, ale takí, ktorí naozaj sú slovenskí občania, iba sa tam odsťahovali preto, lebo nemohli možno kúpiť lacný pozemok pri Bratislave, ten bilbord, tak čo ho mám teraz zabiť? Nech si ho tam dal.
Ale mne vadilo to, že by odrazu si prišiel na Slovensko robiť pán Viktor Orbán, premiér susednej krajiny kampaň a oslovoval by tu ľudí, aby ho volili tí, ktorí s Maďarskom v podstate nemali nič spoločné, možno s ním mali spoločné iba to priezvisko, ako pán Érsek spomínal. A mne sa tu naozaj zdá spoločné priezvisko veľmi málo. Mne sa zdá aj to, že ovládam jazyk niektorej krajiny veľmi málo na to, aby som mohol prijať iba tak občianstvo tej druhej krajiny.
Preto hovoríme od začiatku, preto sme neboli ochotní podporiť vašu zmenu v predošlej koalícii, keď ste chceli dovoliť rozdávať občianstvo komukoľvek na Slovensku. Tento stav umožnili okolité iné krajiny okolo Maďarska a dnes ľutujú, že to spravili a že nevydali sa našou cestou. Dnes vedia, že zrazu na svojom území majú na kompaktnom priestore kopu ľudí, ktorí majú na jednej strane občianstvo ich krajiny a zároveň Maďarskej republiky alebo dnes Maďarska. A dnes rozmýšľajú nad tým, že to je problém. Ale našťastie na Slovensku sme nad tým rozmýšľali trošku v predvoji.
Hovoríte, pán Gál, že by sme si mali spytovať svedomie lebo neprešlo vami navrhované vlastne zrušenie Ficovho protizákona. Ja si nebudem spytovať svedomie, ja budem do smrti mojej na to, že sme v tej dobe napriek tomu, že som vedel, čo nám hrozí, napriek tomu, že hrozil aj rozpad koalície vtedajšej, napriek tomu, že som vedel, že budem vylúčený z klubu SaS a že možno všetci štyria tak dopadneme, hrdý, vám v tom vtedy zabránili, lebo, opakujem, to, čo ste chceli vtedy urobiť, to bola vlastizrada.
A keď tu pán Bugár bude vykrikovať hlúposti, tak potom začnem vykrikovať ja o nejakej pravde, dobre, môžeme sa porozprávať o nejakých penziónoch.
Čiže ešte raz, na konci by som sa chcel opýtať pána Érseka, ktorý teraz sa tu už nachádza, hovoríte, že vaši predkovia boli zo Slovenska protizákonne vysťahovaní, keďže ste tu neboli, tak teraz sa vás chcem takto do oči opýtať: Spochybňujete týmto platnosť Benešových dekrétov na území Slovenskej republiky? Rád by som počul na túto otázku odpoveď.
Každopádne predkladáme návrh, ktorý môže vylepšiť súčasný stav, ktorý po prijatí by umožnil, aby druhé občianstvo mohli získať iba tí ľudia, ktorí majú reálnu väzbu na nejakú druhú krajinu, tí, ktorí tam bývajú a zároveň študujú dvanásť mesiacov, podnikajú dvanásť mesiacov, sú zamestnaní, vykonávajú charitatívnu, misijnú alebo vrcholovú športovú činnosť, starajú sa o dieťa do troch rokov, respektíve o svoje vlastné ťažko postihnuté dieťa minimálne dvanásť mesiacov. A ešte jedna podmienka je tam nejaká, ktorú si teraz nepamätám.
Myslíme si, že tento návrh zákona vylepšuje súčasný právny stav. Očakávali by sme podporu, a nie nejaké zbytočné politikárčenie. Uvidíme o pár minút pri hlasovaní, ako to dopadne. Chcel by som skončiť so záverečným slovom do hlasovania, takže už končím. Ďakujem pekne.

Ďakujem. My to ujasnené máme a je to svedomí a vedomí, takže asi tak, pán kolega. Nemám čo k tomu viacej dodať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, keď už sme pri ďalšom zákone, ktorého som spoluautorom, aby som povedal v krátkosti trošku štatistík, lebo myslím, že aj to k tomu je potrebné. Takže presne 17. júla 2012 ubehli dva roky od začiatku, resp. platnosti novely o štátnom občianstve, ktorá hovorí o tom, že v prípade získania cudzieho občianstva stráca náš občan slovenské občianstvo. Zrekapitulujme si teda podľa údajov z ministerstva vnútra doterajší dopad tohto zákona. Do 17. júla 2012 nadobudlo slovenské štátne občianstvo 620 osôb, z toho bolo 315 mužov a 305 žien. O slovenské občianstvo prišlo na základe tohto zákona zatiaľ 296 ľudí, z toho 134 mužov a 162 žien. Väčšina z nich, 149 ľudí, stratila slovenské občianstvo kvôli prijatiu českého občianstva. O slovenské občianstvo prišli aj osoby, a to v nasledujúcom zložení, prijatím iného občianstva, a to takto: O rakúske občianstvo keď požiadali, stratilo slovenské občianstvo 37 osôb. Je to ďalej pri občianstve nemeckom 34 osôb, maďarskom 25 osôb, britskom 17 osôb, holandskom 11 osôb, americkom 10 osôb, francúzskom, islandskom, nórskom po dve osoby, austrálskom, belgickom, čínskom, kanadskom, švajčiarskom, talianskom a ukrajinskom po jednej osobe. Slovenské štátne občianstvo nadobudlo za rovnaké obdobie, teda od 17. júla 2010 doteraz celkom 607 osôb.
Na základe tohto zákona tvrdím, že je to diskriminácia našich osôb a som za to, že snažíme sa zmierniť túto diskrimináciu. My si všetci uvedomujeme, že zánik tohto štátneho občianstva má okrem iného pre tieto osoby aj nasledovné straty, a síce zánik pracovnoprávneho, štátno-zamestnaneckého, služobného pomeru alebo obdobného právneho vzťahu zakazujúceho funkciu, zamestnanie alebo povolanie, výkon ktorých je podmienený štátnym občianstvom Slovenskej republiky, a zároveň aj zánik oprávnenia na oboznamovanie sa so sociálnymi skutočnosťami.
Neviem, naša republika stojí o to, aby sme mali čo najmenej našich občanov s našou štátnou príslušnosťou, s naším občianstvom? Ja hovorím, nie, buďme hrdí, že viacerí sa k nemu hlásia. Aj teraz som volal a môžem povedať, že Mexičanka je tu najčerstvejší prípad, chce naše občianstvo. No tak, áno, urobme to, kolegovia. Je to v prvom čítaní. Veď urobte to gesto. Urobte to gesto, lebo som ten veľký, viem, ako to mám urobiť. No daj ho, bude to s ústavou, super. Beriem to. No je to problém?
Takže myslím si, vážení, že budeme robiť všetko pre to, aby sme aj nedokonalé zákony tým mini zmiernili, keď už hovoríte že sa 76 vás nenájde. Tak, žiaľ, keď sa vás toľko nenájde, tak sa nenájde, ale to by si mal každý vo svojom svedomí a vedomí ujasniť, ako sa stavať k našim občanom, ktorí takýmto spôsobom strácajú naše občianstvo.
Vážení, toľko z mojej strany, aby som zbytočne nenaťahoval. Takže dúfam, že naprieč politickým spektrom by sa tu mohla nájsť zhoda, aby sme ukázali, že stojíme o týchto občanov a chceme sa za nich biť. Ďakujem pekne.

Dobre, k delostrelcom a k hluchote skúsim ešte raz a veľmi pomaly. Si, pán poslanec Gál, poslancom parlamentu. V minulom volebnom období si, ako vravíš, dal svoju predstavu, následne pravdepodobne zozbieraním 30 podpisov ste urobili iniciatívu na Ústavnom súde a odvtedy prejudikujete ústavnosť alebo neústavnosť a s touto kategóriou robíte. Ja som povedal v rozprave iba to, že stále si a zostávaš poslancom Národnej rady. Je pol roka po voľbách a žiadnu aktivitu v tomto smere som nevidel.
Zároveň chcem spomenúť to, že toto je prvé čítanie, ak máš pocit, že pri tomto návrhu zákona, ktorý otvára možnosť rokovať o zlom zákone z prvej Ficovej vlády, môžeme v druhom čítaní, ak teda ho podporíte, sa zamyslieť nad tým, ktoré prvky sa zdajú vám ako odstrániteľné. Nerobiť nič v politike je to, čo vadí voličom. A ja som tu teraz počul minimálne dvoch ľudí z vášho klubu, ktorí hovorili o tom, že nerobiť nič je výsledkom toho, čo poslanec tuná v opozícii robiť môže. My sa s týmto nestotožňujeme. A všetku aktivitu sústredíme na to, aby občania Slovenskej republiky a v tomto prípade aj maďarskej národnosti a všetci, ktorí majú získavať iné štátne občianstvo, boli v režime takom, že presne budú mať zadefinované pravidlá, za akých ho získať môžu. V súčasnom právnom stave ho proste získať nemôžu za žiadnych okolností. Ďakujem.

Ďakujem. Chcem byť stručný. Sú témy, ktoré niekedy spôsobujú ohrozenie koalície. A následne sa tie témy stávajú možno zápasom iba o voliča. Mali sme tu predrečníka, u ktorého veľmi zvažujem to, čo kto si tu vyprosuje a čo si kto nevyprosuje, pretože predmetný návrh je novela zákona, ktorý my považujeme v platnom znení za zlý. A preto sa ho snažíme v mnohých momentoch opraviť. Ak túto snahu aj pán poslanec Gál a pán poslanec pán predseda Bugár nevidia, tak si myslím, že mohli sme sa na tejto schôdzi baviť aj o tom, že čo teda navrhujú v tejto otázke oni. Nebavíme sa o tom, pretože žiadny takýto návrh v celom programe nevidím. Ak si myslíte, že súčasne platná úprava, ktorá je z prvého vládnutia Roberta Fica, kde vy tu spomínate nejakých Mečiarov a Slotov, ktorí boli pri tom, že tento diskriminačný moment tohto zákona prijali aj oni, že nie je doba na to, aby sme sa o tom bavili a zjemnili účinky toho možno zbrklého zákona, alebo zbrklej reakcie na Orbánov zákon, ktorý sám priznávate, že nie je šťastný, tak hovorím, že toto bola reakcia, aby sme umožnili ľuďom, ktorí nemôžu v súčasnom platnom stave na Slovensku dvojaké občianstvo pod omnoho tvrdším režimom mať, ako my predkladáme, vôbec nejakým spôsobom toto riešiť. Pýtam sa teda kritikov predkladania tejto našej novely, či existuje obhájiteľný dôvod, že v tejto veci oni nekonajú. A toľko si považujem za potrebné uviesť k úvodu.
My sme sa snažili, a to je celým obsahom toho, aby bola zavedená a aby prešla nejaká právna úprava, na ktorej sa tu vie zhodnúť celá táto snemovňa. A to je určiť nie, že striktne zakážeme nadobúdanie akéhokoľvek občianstva pod tlakom tým, že sa stratí slovenské občianstvo. Ale dajme teda, nech ten kompromis je vyjadrený tým, že bude existovať reálna väzba na krajinu, na ktorú ju chcú, tak ako spomínal aj pán poslanec Droba, či tam vedecky pracuje, či tam študuje, či tam má nejaké rodinné väzby niekto. A ak toto je tá potrebná miera kompromisu, aby tu 76 poslancov vedelo zahlasovať za úpravu zlého a zbrklého zákona, to je podstata, ktorú sme chceli touto predkladanou novelou dosiahnuť.
To, čo vy hovoríte, či Ústavný súd konať bude alebo nebude, či nejakým spôsobom sa dopracujeme k tomu, že vyhlási rozpor zákona za neústavný, je úlohou Ústavného súdu. Vy ste poslancom Národnej rady. Navyše, hovoríte, že na túto tému sa veľmi orientujete. Z celej vašej reči ste však kritizovali presne ten istý moment, ktorý kritizujeme aj my. Práve preto predkladáme úpravu, ktorá je podľa našej predstavy správna. Tá úprava ide v tej rovine, že definujeme možný kompromis. Pravdepodobne sme vychádzali z tých predpokladov, že v minulom volebnom období tu aj dvaja poslanci vtedajšej vládnej koalície sa stotožnili presne s týmto istým duchom úpravy tejto zložitej situácie, ktorá nevznikla na území Slovenskej republiky, ale ktorú nám sem naoktrojovali z územia iného štátu. Proste zhodneme sa na východiskách, a to, že daný platný právny stav nepovažujeme za dobrý. A preto predkladáme novelu. My sme zbrklý zákon, o ktorom sa z vašich komentárov hovorí, že diskriminuje občanov, sem do Národnej rady nepredniesli. Ani sme zaň nehlasovali.
Ak niekto teda má pocit, že to kritizujeme neoprávnene, dokonca nás tu niekto pod nejakým rúškom označuje za prevtelených Slotov, tak si myslím, že sme sa nepochopili. A práve preto som hovoril, že nemohli ste ten zákon a tú našu novelu, ktorou meníme ten nedobrý stav, ani vidieť, lebo aspoň nad pretavením snahy do toho u ľudí, ktorí sú v Kanade, v Austrálii, vo Švajčiarsku, vedecky tam pracujú a keďže tam strávili nejaký čas a majú záujem nadobúdať dvojaké štátne občianstvo alebo akýkoľvek režim a do tohto stavu sa dostali tým, že máme tu prijatú veľmi zlú úpravu, tak poďme sa zamyslieť, lebo ja netuším a netušíte to ani vy, kedy Ústavný súd o tejto téme rozhodne. Tak predložte vy reálnu úpravu, o ktorej si myslíte, že by tomuto pomohla, a skúsme nájsť 76 poslancov v tejto snemovni, aby sme to mohli upraviť presne tak, ako to poslanec Národnej rady upraviť môže. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Gál, pripadá mi to, že MOST si zasa našiel výhovorku, ako neuľahčiť život občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Dnes títo ľudia, ktorí majú reálnu väzbu, napr. konkrétne na Maďarskú republiku, strácajú občianstvo My navrhujeme spôsob, aby tí, ktorí majú tú reálnu väzbu, občianstvo nestrácali. A vy tu možno zbytočným politikárčením naďalej zachováte v súčasnosti v platnosti status quo, keď týmto ľuďom, ktorí majú reálnu väzbu, ktorí v Maďarsku študujú, podnikajú, bývajú, rodičov odtiaľ majú alebo tam vykonávajú misijnú, charitatívnu alebo neviem ešte akú inú činnosť, ktorú navrhujeme, súčasný stav občianstvo berie slovenské. A vy iba preto, lebo, neviem, vraj politikárčime, poviete, že toto nepodporíte. Ale my navrhujeme, aby títo ľudia mohli mať to druhé občianstvo. Čiže vy vlastne teraz konáte proti záujmom občanov Slovenskej republiky maďarského občianstva, ktorí majú reálnu väzbu na Maďarskú republiku a dnes občianstvo strácajú. Treba si spytovať svedomie.