Videokanál klubu

Ďakujem pekne kolegyni za vyčíslenie všetkých hodnôt, ktoré súvisia s hazardom. Aj ja som vo svojom vystúpení spomínala, koľko má vlastne príjem štát do svojej pokladnice z hazardu. A veľmi sa mi páčilo, ako ste, pani kolegyňa, povedali, že vlastne niekoľkonásobne však tie straty, ktoré spoločnosti po hazardných hrách zostávajú, sú určite prevyšujúce, vy ste dali číslo, že niekoľkokrát prevyšujúce práve príjmy do štátneho rozpočtu. A práve v tomto alebo na toto väčšina kolegov poukazuje.
Jedna vec je, že ak pán minister sa snaží, ja neviem, zlegalizovať on-line gambling, alebo teda zlegalizovať, ošetriť, regulovať on-line gambling, tam myslím, že nikto z poslancov nepovedal žiadnu výčitku. Ale obraciam sa na reguláciu hazardu, ktorý je reálny, ktorý vidíme v mestách, a tam sa nám zdá, že práve ministerstvo si nerobí správne tú domácu úlohu, ktorú by malo. Naozaj tým, akým spôsobom je predstavená novela a ako tá novela robí, nebude dochádzať k regulácii hazardu v zmysle znížení miery nešťastia ľudí, ale že to, ak nie to isté, tak to bude možno ešte horšie po prijatí novely.

Ďakujem.
Ja by som len možno doplnil kolegynine vystúpenie o ten fakt, že poslanci, ktorí sú volení do miestnych zastupiteľstiev, väčšinou majú takú 15-percentnú podporu svojich voličov. Ak petícia je na úrovni 30 % kvóra, tak je to práve pre to miestne zastupiteľstvo veľmi ťažké dosiahnuť, lebo ani voličská základňa toľko nevie vyzbierať. A obzvlášť ten príklad s Bratislavou je úplne, úplne krásny, lebo toto, čo sa tu stalo, je naozaj historická udalosť a neviem, či je opakovateľná, tak zrejme je, ale určite s veľkým úsilím, tak ako bolo investované aj teraz. Takže preto aj tá myšlienka zníženia toho kvóra je, myslím, že veľmi opodstatnená pri takýchto závažných, alebo vôbec zrušenia toho kvóra, pri takýchto závažných témach. Tak len to som chcel doplniť.
Ďakujem.

Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, môj príspevok do rozpravy bude krátky, keďže veľa z toho, čo chcem povedať, už povedali predrečníci a pán minister aj na to reagoval.
My sme medzičasom dostali, ako iste viete, stovky listov od občanov práve s tým podnetom, o ktorom ste hovorili. To znamená, že došlo k opakovanému a preukázateľnému, že tre..., aby mohla vôbec, mohla obec organizovať petíciu a následne vydať o tom VZN-ko, bude treba opakovane a preukázateľne dokázať, že došlo k porušeniu verejného poriadku. No a stovky občanov sa obracajú na nás a žiadajú nás o to, aby bol prijatý pozmeňovací návrh, aby toto ustanovenie bolo vypustené.
Ja k tomu ešte dodávam to, že priznám sa, že ja som dúfala, že pán minister vypustí zo zákona povinnosť pre obce organizovať petíciu a povinnosť vyzbierať 30 % podpisov. Dúfala som, to najmä z toho dôvodu po udalostiach, ku ktorým došlo na bratislavskom magistráte.
V Bratislave sa totiž podaril husársky kúsok. Ja sama som tomu neverila, keď sa spúšťala občianska iniciatíva, do ktorej sa zapojili viacerí aktivisti, viaceré organizácie, a bola som skeptická. Hovorila som, v Bratislave sa nám nikdy nepodarí vyzbierať viac ako 100-tisíc podpisov. To je nerealizovateľné, nikdy sa to nepodarilo, nepodarí sa to. Napriek tomu som sa teda zapojila do zbierania podpisov spoločne s ostatnými dobrovoľníkmi. Stálo nás to všetkých – a česť dobrovoľníkom, ktorí sa do toho zapojili – veľmi veľa času, veľmi veľa úsilia, často to robili na úkor svojich rodín, na úkor voľného času zbierali podpisy, chodili, stáli na uliciach a nakoniec sa tie podpisy, viac ako 130-tisíc podpisov vyzbieralo. Bolo to obrovské prekvapenie.
A to, čo sa stalo na bratislavskom magistráte, je nepredstaviteľné. Ja si nepamätám príklad takejto arogantnej hrubosti, kedy niekto drzo ukradol z budovy magistrátu petičné hárky. To znamená, že pre mňa je to dôkaz, o čom tento biznis, hráčsky biznis je. Niekto sa uchýli k tomu, že ukradne z magistrátu petičné hárky. Nebudem sa vyjadrovať k reakcii pána Nesrovnala, to na túto pôdu nepatrí, ale preto som dúfala, že v novom návrhu zákona pán minister zareaguje a túto podmienku vypustí.
Pre mňa je to aj ako pre komunálneho politika nepredstaviteľné, že obec, miestne mestské zastupiteľstvo nemá právo rozhodovať o niečom bez toho, aby občania vyzbierali 30 percent. Však to ako keby sme povedali, že obec, ty nemôžeš rozhodovať o tom, napríklad o hluku alebo o porušovaní verejného poriadku, alebo o sprísnení otváracích hodín bez toho, ak sa ti nevyzbiera 30 % podpisov, potom môžeš rozhodnúť. Však takéto; samosprávy predsa by mali mať možnosť rozhodovať o čomkoľvek bez toho, aby sa musel, aby sa im občania museli vyzbierať petíciou a povoliť im vôbec o tom v zastupiteľstve rokovať.
Takže budeme podávať pozmeňovací návrh v druhom čítaní a tak isto podávame aj novelu zákona, ktorou chceme odstrániť práve túto 30-percentnú petíciu; povinnosť vyzbierať petíciu.
A teraz ešte k samotnej povahe hráčskeho biznisu a k hazardu. Najčastejším argumentom v prospech hazardu je chybný predpoklad, že akákoľvek regulácia tohto odvetvia je porušením slobody podnikania, ktorú zaručuje zmluva o fungovaní Európskej únie. S týmto sa zrejme ľudia, ktorí sa zaoberajú hazardom a bojujú za obmedzenie hazardu, tak pravdepodobne ich navštívili lobisti za hráčsku asociáciu a toto bol jeden z argumentov, ktorý sme neustále počúvali. A tu by som chcela povedať len toľko, že poskytovanie služieb týkajúcich sa hazardných hier spadá pod články 49 a 56 zmluvy o fungovaní Európskej únie, ale samotná zmluva pripúšťa obmedzenie voľného poskytovania služieb, ak sa jedná o opodstatnené dôvody všeobecného záujmu. A Súdny dvor EÚ opakovane rozhodol, že právna úprava hazardných hier je súčasťou tých oblastí, kde existujú významné rozdiely morálneho, náboženského a kultúrneho charakteru medzi členskými štátmi a každý členský štát si môže určiť na základe vlastnej stupnice hodnôt požiadavky, ktoré si vyžaduje ochrana predmetných záujmov. To znamená, že členské štáty tak môžu úplne alebo čiastočne zakázať činnosti týkajúce sa hier a stávok alebo rozhodnúť, či ich stačí len obmedziť a stanoviť spôsoby kontroly, ako ich obmedziť.
Druhým argumentom, ktorý často počúvame od proplementov hazardu, je argument, že hráčsky priemysel vytvára pracovné miesta a koľkí ľudia, také číslo tu často padá, že 14-tisíc ľudí je zamestnaných a ľudia by stratili tieto miesta a bola by to aká škoda na pracovnom trhu. Viaceré štúdie však dokázali, že náklady spojené s hazardom prevyšujú akúkoľvek prospešnosť tohto podnikania aj pre štát, aj pre obyvateľov. U hráčov je zvýšené riziko kriminality, bezdomovectva a zadlženosti.
My sme organizovali ešte ako mimovládna platforma konferenciu, kde sme mali prípady hráčov, ktorí takéto tragické príbehy prežili. A to boli tragédie celých ich rodín, ocitli sa v úplnej sociálnej núdzi, stali sa z nich bezdomovci. Veľmi dlho trval proces ich resocializácie a prišli svedčiť o tom, aké negatívne a zničujúce dopady mal hazard na ich život. A niektorí hráči uvádzali, že v priebehu jedného večera sú schopní prehrať tisíce eur, čo následne vedie k neschopnosti splácať obrovské dlhy. U hráčov sa vo všeobecnosti zhoršuje kvalita práce, produktivita, čím trpí súkromný sektor, ale aj štát. A v konečnom dôsledku kvôli patologickému hráčstvu príde o prácu viac ľudí, ako tento sektor zamestnáva, a z pracovného trhu sa strácajú kvalifikovaní zamestnanci a stráca sa cenný ľudský potenciál.
Ďalším argumentom za lepšie obmedzenie hazardu sú morálne a sociálne dôsledky hazardu. Osobné svedectvá hráčov, ktoré som spomínala, často prezrádzajú takú temnú stránku tohto sveta, v ktorom sa títo ľudia pohybujú. Permanentný stres, klamstvo svojim najbližším, keď sa snažia získať peniaze na splácanie dlhov, ktoré narobili, depresie, úzkostné stavy sú každodenne prítomné v ich živote. Hráčstvo je často spojené s užívaním alkoholu a drog a liečba týchto závislostí si vyžaduje ďalšie náklady pre spoločnosť. U hráčov dochádza častejšie k rozvodom a zanedbávaniu výchovy detí, čo má viacgeneračné negatívne dopady. Rádius morálnych a sociálnych škôd tak zďaleka nie je limitovaný na jedného jediného hráča, ale odborníci uvádzajú, že jeden patologický hráč zhorší kvalitu života ďalších desiatich až pätnástich ľudí.
Už pri alkohole bolo vypočítané, že ekonomické škody presahujú výnosy, ktoré štát získa z daní. Odborníci z Čiech, ktorí sa veľmi podrobne venujú výskumu patologického hráčstva, odhadli, že, použili teda metodiku, ktorá sa používa pri výpočte škôd, ktoré vznikajú, ekonomické škody z alkoholu, použili podobnú metodiku a odhadli celkovú stratu na daniach približne na 26,5 miliardy českých korún, kde ešte nezapočítali spoločenské náklady. A ak by aj táto suma v slovenskom kontexte bola o 50 % nižšia, ďaleko presahuje príjmy, ktoré do štátneho rozpočtu plynú z licencií, daní a pracovných miest, ktoré tento priemysel vytvára. Nehovoriac o zničených životoch, ktoré sa v peniazoch nedajú merať.
A ja len uvediem údaje z ministerstva financií. My sa zameriavame hlavne, keď som ešte ako aktivistka zbierala podpisy, tak bolo to hlavne proti videohrám a výherným prístrojom. Videohry, len na vysvetlenie, je to v podstate to isté čo výherné prístroje, len sú sofistikovanejšie a ten herný mechanizmus je rýchlejší, čiže ich počet neuveriteľne rastie. Kým v roku 2011 bolo 9 250 videohier, teraz hovorím len o videohrách, v roku 2015 ich bolo 17 817, čiže exponenciálne rastie počet videohier. Teraz vklady, ktoré do videohier vložia ľudia. V roku 2011 vklady boli 750 miliónov. 750 miliónov ľudia vložili ako vklady vo videohrách. V roku 2015 ich už bola 1 miliarda 426-tisíc, takmer jeden a pol miliardy vkladov. A koľko z týchto vkladov má štát a obce? Takže v roku 2015 štát z tej jedna a pol miliardy mal 74 miliónov a obce 14 miliónov, čo si myslím, že je v porovnaní s vkladmi, ktoré ľudia, a často sú to chudobní ľudia, sociálne odkázaní ľudia, vkladajú do týchto hier, ten zisk štátu je minimálny.
No a posledný argument, a to je hlavne argument za odstránenie tej povinnosti zbierať 30 %, aby vôbec mohla obec rozhodovať o tom, sú brlohy v mestách. A mestá by mali mať možnosť, mestá a obce a mestské časti v Bratislave a v Košiciach by mali mať možnosť regulovať, pretože sa to priamo dotýka života ich obyvateľov. Ako som uviedla, za posledné roky sa dramaticky zvyšuje počet videohier a s videohrami sa rozmáhajú aj herne. Len v historickom centre Bratislavy, ktorá by mala byť výkladná skriňa nášho štátu, je ich niekoľko a nehovoriac o iných mestách. Tam, kde kedysi boli nejaké komunitné priestory alebo kaviarničky, alebo užitočné obchodíky, dnes stoja zatemnené brlohy, ktoré sú oblepené rôznymi pútačmi a tam ľudia chodia prehrať ťažko zarobené peniaze.
A na záver už len toľko, že tento druh podnikania síce generuje zisk zopár podnikateľom, a budem hovoriť v druhom čítaní aj akým podnikateľom, budem sa venovať pozadiu hazardu, ale pre spoločnosť má devastačný a škodlivý účinok. Neprináša žiadny rozvoj, neprináša žiadne inovácie, neprináša žiadne zveľaďovanie ľudského potenciálu, prináša len zničenie potenciálu ľudského a za sebou necháva spúšť zničených životov, smutných príbehov, za ktoré platíme potom my všetci.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Bolo by nenormálne, keby som predsa len nepripomenul, kým sú tu poslanci aj pán minister, ktorého to zaujíma, že nakoniec keď v Bratislave občania dosiahli tú jednu tretinu, a už bolo spomenuté, že sa stalo bezprecedentný prvýkrát, že v Bratislave sa vyzbieralo vlastne viac podpisov, než chodí ľudí voliť, to naozaj je mimoriadna okolnosť, tak naozaj na magistráte zmizla skoro tretina tých podpisov. Ja som kvôli tomu zvolal osobitnú schôdzu mestského zastupiteľstva. Primátor hovorí, že on s tým nič nemá. Isteže zodpovednosť nejaká zrejme by sa dala dopátrať, len chcem poukázať to, čo hovoril teraz aj kolega Marosz, táto lobby je mimoriadne dobre organizovaná. Zdá sa, že sa neštíti ničoho, lebo samotné tie hárky sa stratiť nedokázali. Išlo, sme to rátali, až okolo 40 kg papiera, to sa nedá odniesť vo vrecku. To bolo 8-tisíc hárkov a 3-tisíc zmizlo. To sú krabice, ktoré tam predtým aktivisti niesli, desiatky krabíc a teraz zmizla jedna tretina a všetci sa tvária, kamerové záznamy sú vymazané jednoducho, lebo tam je pätnásť dní, a všetko klaplo, podpisy sú preč.
Čiže ja nechcem robiť, strašiť tu nejakými mafiami, ale pravda je, čo je pravda. Toto je fakt, o ktorom hovorím. A Bratislava, kde sedí primátor, ktorý je mladý, razantný, ako on hovorí, pravicový primátor, nedokázal ustrážiť hárky aktivistov pred nejak, zdá sa, že naozaj cielenou lúpežou odporcov obmedzenia hazardu. Čiže verím, že aj ministerstvo financií čelí tomuto tlaku, a je to jeden z problémov, ktorý by sme mali spoločne vyriešiť.

Haló, haló. Dobre, ja si tak testujem mikrofón aj hlas, či. Dobrý deň. Vážená pani poslankyňa, ja vám poviem jednu konkrétnu skúsenosť v meste Žilina, kde vyplašený mestský poslanec prišiel za mnou a hovorí, že riešte hazard na úrovni parlamentu, lebo my sa bojíme o, vyslovene akože o život, že také silné tlaky sú na úrovni aj obcí a miest zo strany poskytovateľov hazardu, že až. Ja by som chcel iba ako podčiarknuť dôležitosť tejto témy, aby sme ju na pôde parlamentu naozaj brali zodpovedne vážne, aby sme prijali také riešenia, ktoré sú v prospech ľudí, ktorých tento hazard ohrozuje. Takže asi len toľko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pani kolegyni Sárközy za taký prechod legislatívou, aj európskou, aj možno, že spomenula aj legislatívne pravidlá v jednotlivých krajinách Európskej únie, a som veľmi rada a považujem to za veľké plus tejto novely, že sa naozaj ministerstvo púšťa do regulácie on-line hazardu alebo on-line gamblingu, alebo ja už neviem ako sa to, tak on-line gambling ste používali. Je to veľmi dobrá vec. Ale na druhej strane nepáči sa mi, a do toho ste sa už vôbec nepúšťali, aj keď ste možno, že popísali niektoré tie patologické javy, ktoré súvisia s gamblingom, tak zabudli ste dodať, že práve niektorými úpravami, práve regulácie hazardu v tých kamenných budovách dôjde možno ešte k zhoršeniu stavu našej populácie v oblasti poskytovania, alebo nie poskytovania, ale v oblasti proste hráčstva a patologického hráčstva. Takže áno, na jednej strane veľmi pozitívne vnímam, že vláda má záujem riešiť on-line gambling, je to naozaj ťažká výzva. A ja verím, že ten spôsob, ktorý zvolili, bude mať aj účinnosť. Na druhej strane aj to, čo som vo svojom príspevku zasa hovorila, že vidím tam veľa nášľapných mín, ktoré môžu situáciu na Slovensku ešte zhoršiť, že nebuďme teda zameraní len na príjem do štátneho rozpočtu, aj keď aj to je dôležité, ale povedzme si, že či sme schopní podať tým ľuďom, korí budú potrebovať pomocnú ruku, v skutočnosti ju naozaj aj podať, že či budú ochotní, či bude ochotná vláda dať na to peniaze.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení poslanci a poslankyne, ja začnem trošku osobne. Veľmi dobre si totiž pamätám 19. október v roku 2012. V ten deň v tejto snemovni prebiehala totiž ostrá diskusia poslancov, ktorí boli proti schváleniu novely o hazardných hrách, ktorý navrhla sociálna vláda strany SMER. Nakoniec bola po takejto diskusii novela schválená hlasmi 86 poslancov.
Pracovala som vtedy v sociálnych službách pre rodiny v krízových životných situáciách a my sme naozaj neverili vlastným očiam a ušiam. Po kampani plnej sociálnych istôt dala vláda totiž prednosť prevádzkovateľom hracích automatov pred ochranou rodín.
Neviem, či niektorý zákon vyvolal väčší rozruch a väčšiu občiansku zaangažovanosť ako tento. Zákon totiž znemožnil jednoduchý zákaz automatov prostredníctvom všeobecného záväzného nariadenia obce. Od schválenia novely od 1. 1. 2013 bolo potrebné k zákazu v obciach petícia, ktorú muselo podpísať a musí podpísať aspoň 30 % občanov nad 18 rokov. Malé obce, ktoré odmietali hazard, dokázali takúto petíciu ihneď zorganizovať. Stalo sa tak aj v mojej obci. Horšie to bolo s mestami. Občania sa však zaangažovali ako nikdy predtým. To nikto nečakal. A tak sme mali možnosť v poslednom roku vidieť v uliciach miest aktivistov, ktorí sa na túto neľahkú úlohu podujali. Títo ľudia vo voľnom čase bez nároku na odmenu strávili tisícky hodín v uliciach, aby napravili nedobrý zákon, to bol následok schválenej novely. Veď títo ľudia mohli ísť robiť niečo úplne užitočnejšie, mohli stráviť tieto hodiny so svojimi rodinami a nie naprávať zlé kroky vlády. A tak po tri a pol roku máme na stole ďalšiu novelu ostro kritizovanej novely, ostro kritizovaného zákona. Sme v prvom čítaní a tak budem sa snažiť byť stručná a vecná.
Mám pre vás, pán minister, otázku, ocenenie aj kritiku.
Otázka. Chcem veriť, že ste sa pred prípravou tejto novely najskôr obzreli späť. Že ste si najskôr overili, či sa naplnili vami predpokladané pozitívne sociálne dopady z roku 2012. Pán minister, v roku 2012 pri predkladaní návrhu zákona ste v dôvodovej správe, alebo sa v dôvodovej správe uvádzalo, že opatreniami, ktoré novela prináša, dobre počúvajte, sa zvýši prevencia a zníži sa závislosť na hazardných hrách. Je to tak? Zvýšila sa prevencia a znížila sa závislosť na hazardných hrách? Pracovali ste s týmito údajmi teraz pri príprave tejto novely? Budem vďačná za odpoveď.
Mám aj ocenenie. A to je naozaj to, že v predloženom návrhu zákona sa obmedzuje prístup k účasti na hazardných hrách ľahko zraniteľným skupinám obyvateľstva. Je to v podstate bod z nášho volebného programu hnutia OĽANO a to vylúčiť hráčov, poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Podľa nás by malo byť znemožnené hrať aj dlžníkom Sociálnej či zdravotnej poisťovne. Návrh taktiež zahŕňa osoby, ktoré na základe vlastnej žiadosti môžu požiadať o vylúčenie z hrania hazardných hier, respektíve teda osoby, ktorým bola diagnostikovaná choroba patologického hráča. Tu ma trochu zarazilo, že ministerstvo financií nemá k dispozícii relevantnú štúdiu k danej oblasti a z toho dôvodu vraj nemôže presne kvantifikovať dopady. To nedokážem až uveriť a považujem toto za nedotiahnuté.
Kritika. Aj ja vás musím kritizovať za doplnenie § 10 ods. 6. Urobili to už aj viacerí rečníci predo mnou. Týka sa to tej požiadavky, neslávnej požiadavky, že všeobecne záväzné nariadenie nemôže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci opakovane a preukázateľne narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier. Zdá sa mi totiž až drzé voči občanom, ktorí už jasne dali najavo svoje postoje voči hazardu vo svojom meste či obci, stanoviť ďalšiu prekážku pre prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým by obec regulovala hazard na svojom území. Pán minister už odpovedal, teda chcem veriť, že v druhom čítaní bude toto ďalšie bremeno odstránené.
Poslanci hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti už vo svojom volebnom programe jasne definovali svoj postoj k hazardu. Naším cieľom je zúžiť podmienky natoľko, aby sa hazard prestal rozvíjať. Aký je cieľ tejto novely? Pán minister, prosím, uvedomte si, že občania žiadajú od štátu viac ochrany v oblasti hazardu, a nie naopak.
Takže vrátim sa ešte späť k tej mojej otázke. Chcem sa spýtať, či ste pracovali s údajmi za tri a pol roka, ktoré by ste mali mať, a či sa znížila závislosť na hazardných hrách a zvýšila prevencia, tak ako ste to predpokladali v roku 2012, keď ste sťažili prijatie všeobecne záväzného nariadenia v obci pri hazardných hrách.
Ďakujem vám.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milí kolegovia, milé kolegyne, počuli sme tu vlastne rôzne podnety k zákonu, ktorý predkladá vládna koalícia. Ja skúsim vidieť iný rozmer a možno naznačiť oblasť, kde vidím problém, keďže, keďže som poskytovala a vykonávala sociálnu prevenciu a poskytovala sociálne poradenstvo pre mladistvých a maloletých, čiže uberiem sa týmto smerom. Môj príspevok má v obsahu naozaj potvrdiť, že je potrebné zabezpečovať vyššiu ochranu spotrebiteľa, v mojom prípade sú to deti, a reguláciu on-line hier.
Sami viete, že keď sme boli my malí, neboli počítače, neboli mobily. Dnes deti s týmito predmetmi vedia oveľa lepšie pracovať ako my. A medzi kolegami odborníkmi sa naozaj zaraďuje medzi rizikové faktory vedúce k závislosti práve podmienené posilňovanie záujmu o hru ako-takú.
Chcem poukázať na také dve stránky počítačových hier v súvislosti s deťmi a mladistvými. Za pozitíva môžme hovoriť u tejto kategórii mladých ľudí, že naučia dieťa či žiaka spúšťať počítač, spustiť program, poradiť sa, ak niečo nefunguje, rozvíjajú jeho jazykové a komunikačné schopnosti, rozvíjajú sa rôzne schopnosti, ako je pamäť, pohotovosť, schopnosť rýchlo sa rozhodnúť, priestorové videnie, zvyšujú sebavedomie u detí, pomáhajú odbúravať stres z vyučovania, umožňujú deťom vytvoriť si morálny kompas, ale tiež poskytujú v mnohých prípadoch možnosť voľby.
Načo chcem teraz poukázať, sú práve tie negatívne stránky a práve v súvislosti s tým, že ak nebudeme zameriavať našu pozornosť na prevenciu, ani neviem, aký dobrý zákon a naše možno trenice v tom, či nepopierame zase podnikateľom ich živnosti, skončí v prázdne, lebo naše deti posilňovaním počítačových hier majú väčšie predpoklady k tomu, aby sa raz stali závislými. Medzi negatívne stránky patrí: u detí sa zvyšuje tep, krvný tlak v hladine adrenalínu a testosterónu. Počas hry je fyziologický stav dieťaťa podobný stavu osoby počas boja. Zvyšuje, zvyšujú hráčstvo vo vnímaní nepriateľstva zo strany jeho blízkych. Poruchy koncentrácie. Vieme, veľa detí, že má ADHD alebo aj poruchy správania a toto len u tých detí umocňuje. Strata vedomia skutočnej reality. Snenie, predstavy, v mysli žije v mediálnej realite, v príbehoch, v počítačových hrách. Sociálne riziko počítača, dieťa je odkázané len na počítač, môže byť ochudobnené o dôležité skúsenosti, čiže reálne priateľstvá a podobne. Riziko vzniku závislosti. V ojedinelých prípadoch pravidelné hranie bez prestávok môže viesť dokonca až k smrti. Toto nehovorím ja, toto hovoria odborníci a toto je aj moja skúsenosť, keď som pracovala vlastne v prevencii maloletých. Prejavy závislosti, strata kontroly nad časom, zmena psychického stavu, nepokoj detí, zvýšená nervozita, poruchy spánku, nesústredenosť, začínajú klamať, zmena osobnosti, žijú akoby takým dvojitým životom, emocionálna nestabilita, zúfalstvo, majú mimoriadne podráždené reakcie, fixácia, myslenie na počítač aj pri iných aktivitách. Počítač a hranie sú dôležitejšie ako veci, ktoré boli pre nich dôležité predtým.
Aké dôsledky môže mať nekontrolované hranie pre budúcnosť? Ochudobňovanie reči a jej vulgarizácia, nadobudnutie hlavne, hlavne nadobudnuté v počítačových herniach, neurotizmus, propagácia násilia, utváranie predsudkov, dočasná alebo úplná strata záujmu o okolitý svet, dočasná alebo úplná strata kontaktu s okolitým svetom, oslabenie vôľových schopností, oslabenie schopností empatie, rozvoj komplexu moci, strata objektívneho posudzovania reality alebo strata prosociálnosti.
V prvom polroku tohto roku Sociálna poisťovňa vyhodnotila, že najčastejšie diagnózy, prečo sa ľudia dostávajú do invalidity, sú práve duševné choroby. Naozaj, depresie, ktoré prenasledujú svet, môžu byť pre nás dospelých odkazom, že pokiaľ naozaj budeme pozerať v živote len na peniaze, môže sa stať, že deti, ktoré vyrastajú v tomto svete, a naozaj sa posilňuje tá hra u tých detí, sa raz môže dostať k tomu, že tí ľudia sa stanú invalidmi.
Naozaj chcem možno aj vyzvať vládnu koalíciu, aby sa, aby do vládnych zákonov dostávala aj dopad na rodinu, čo je v prípade zákona o hazardných hrách určite nevyhnutné. V prevažnej časti počítačových hier sa objavuje vo zvýšenej miere prvok násilia. Brutalita sa stáva ich prirodzenou súčasťou. Zlo sa využíva na dosiahnutie dobra. Pomocou dokonalých technických prostriedkov, ktoré umožňuje efektívnejšie vnímanie násilia, môže toto násilie dieťa dokonca až fascinovať. To sú nebezpečné vplyvy, ktoré si mnohé deti a najmä chlapci, ktorí takéto hry najviac sledujú, neuvedomujú.
Preto naozaj je dobré si uvedomiť, že na jednej strane sú peniaze a nároky ľudí, ale na druhej strane je tu mladá generácia, ktorá vychádza z prostredia, ktoré my sme nezažili. Ani nevieme, čo to spôsobí, ak budú dospelí. Takže naozaj vždy, vždy tie dopady je potrebné robiť na tú rodinu, aj keď viem, že veľa sa hovorí o tom, keď sa otec, mama stanú patologickými hráčmi. Ja som chcela na tejto pôde povedať, že naozaj aby sme si nevychovali závislých ľudí, ktorí v budúcnosti sa môžu stať invalidnými.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Ja len krátko, že ďakujem kolegovi Pčolinskému za doplnenie. Všetko.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, milí hostia, ktorí vydržali až doteraz, dovolím si uviesť pár mojich poznámok k predkladanému vládnemu návrhu novelizácie zákona o hazardných hrách, kde musím uviesť nesporné pozitíva, ktoré sa idú zavádzať.
Ako prvé by som uviedol rozšírenie kontroly a kontrolných mechanizmov aj na štátne orgány s možnosťou kontroly aj mimo územnej pôsobnosti. To pozitívne prispeje k obmedzeniu možnosti korupcie, ba čo i len ovplyvniť výsledky kontroly, pretože v praxi sú kontroly často vykonávané pod vplyvom osobných interakcií medzi prevádzkovateľom a kontrolným orgánom, najmä ak sa obaja účastníci už dlhodobo poznajú. Veď tie kontroly vykonávajú zväčša tie isté osoby a navyše s ohlásením sa vopred. A teraz nehovorím o kávičkách na účet podniku. Priznajme si to, v takých prípadoch zlyhajú obe strany, kontrolné orgány, kontrolovaní. Pre mňa osobne je väčším problémom zlyhanie kontrolujúceho.
Pár príkladov z praxe. Ako som už uviedol, kontrola je ohlásená vopred, už týždeň, prípadne s tým, že kontrolovaný je oboznámený s účelom kontroly aj s menami osôb, ktoré prídu vykonávať kontrolu. V prípadoch akýchkoľvek zistení pochybení je všetko riešené zaujímavo neformálnou dohodou, bez spísania protokolu. Kontroly prevádzky sú dokonca riešené takým spôsobom, že nie sú vykonávané priamo na prevádzke, ale prevádzkovateľ chodí za nimi. A tak by som mohol pokračovať ďalej a ďalej.
Preto aj ďalším výrazným pozitívnym bodom v oblasti kontroly je, že kontroly budú vykonávané aj utajene. Tu som si poznačil až tri výkričníky. Ďalej sa dá pozitívne v tomto smere vnímať aj rozšírenie kompetencií ministerstva financií. Nuž, a pre mňa hlavným pozitívom je vytvorenie registra vylúčených hráčov z účasti na hazarde, čo podľa mňa musia pozitívne vnímať aj v radoch prevádzkovateľov. Je však potrebné pritom aj uviesť, aby v rámci tohto vylúčenia bola zabezpečená primeraná technická podpora. Nech toto vylúčenie je aj v praxi realizovateľné.
Je tu ale jedna vec, ktorú musím vytknúť celkovej filozofii tejto novely. Register vylúčených osôb z hazardu, ktoré poberajú od štátu rôzne druhy dávok, sa vzťahuje na všetky druhy hazardných hier s jednou výnimkou, nevzťahuje sa na stávkové hry alebo, inak povedané, na kurzové stávky, zväčša športové. Moja otázka pre predkladateľov teda znie: ak je účelom novely ochrániť určité osoby zaradením do takéhoto registra, prečo je prijateľné, aby tieto osoby dávky od štátu mohli pokojne prehrať na stávkových hrách?
Stávkové hry môžu byť rovnako jednoducho kontrolovateľné ako aj iný druh hazardu. Teda kontrola vylúčených osôb z hazardu je aplikovateľná aj na tento segment. Ako príklad môže poslúžiť aj fakt, že stávkové spoločnosti aj v súčasnosti vydávajú rôzne druhy vernostných kariet, ktoré sú registrované a vydávané až po preukázaní totožnosti. Takýmto spôsobom sa dá rovnako ľahko zistiť, či osoba je alebo nie je na danom registri, a teda či môže uzatvoriť stávku. Je tiež potrebné pripomenúť fakt, že už v súčasnosti mnohé stávkové kancelárie preberajú rôzne druhy stávok a hier, napríklad rôzne počítačové simulácie stavením si na virtuálne dostihy alebo preteky psov, ktoré boli súčasťou bežných hracích automatov, a tak vzniká možnosť, že sa nám jednoducho ľudia, ktorí boli, ktorých chceme z hazardu vylúčiť, len presunú z herní do stávkových kancelárií. Veď napokon aj v krčmách, v mnohých krčmách fungujú stávkové terminály, takže napokon sa nám títo ľudia môžu preliať niekam inam.
Na záver mi ale nedá zamyslieť sa nad lepšími dôsledkami hazardných hier, presnejšie závislosťami, ktorých sila je porovnateľná s ostatných druhmi závislostí, napríklad aj tou alkoholickou, lebo vyhlásením vojny závislostiam vo svete výskumov, napríklad aj profesora Alexandra, sa týmto ľuďom nepomôže. Ich zlyhanie nie je len ich vecou, ich rodín, ktoré naozaj tým trpia, ale je to problém celej spoločnosti. Podstatou sú vzťahy a my musíme viesť aj výchovou už mládeže tak, aby boli schopní budovať zdravé medziľudské vzťahy. A tak predídeme prvotným spúšťačom vzniku akejkoľvek závislosti, ktorými sú napríklad sociálne vylúčenie, neschopnosť začleniť sa do kolektívu a samozrejme pocit osamelosti.
Chcem vás všetkých požiadať, aby sme sa naozaj nad tým zamysleli, a riešme už konečne príčiny a nie až potom dôsledky.
Ďakujem.