Videokanál klubu

Ja teda iba ocením váš prístup, že ste umožnili pánovi ministrovi dovystupovať, a bola by som rada, keby vedenie Národnej rady postupovalo rovnako v takýchto prípadoch. Poviem konkrétny prípad, stalo sa mi, že zostala som s jedinou faktickou poznámkou k jedinému vystupujúcemu a pán predsedajúci mi to neumožnil s tým, že nebude on sám porušovať rokovací poriadok. Ja si osobne myslím, že riešenie, ktoré ste vy zvolili, je v tomto prípade oveľa lepšie.
Ďakujem.

Ja možno k tej minimálnej mzde. Naozaj ja rozumiem, čo jednak ľavicová politika vidí minimálnu mzdu takým svojím pohľadom a drží sa tej línie jednoducho. Ako ja to akceptujem. Na druhej strane chcem povedať možno takú reálnu skúsenosť, ktorú mám v našom regióne, že ak zdvíhame minimálnu mzdu a práve chceme zamestnať ľudí možno dlhodobo nezamestnaných alebo nízko kvalifikovaných, ich produktivita práce je tak nízka, že tie náklady, ktoré má zamestnávateľ na ich činnosť, prevyšujú tú ich produktivitu práce a na základe toho sa potom schyľujú práve na východnom Slovensku k tomu, že zamestnávatelia cez aktívnu sociálnu politiku, cez opatrenia berú tých zamestnancov a v podstate sa nevytvára nejaká, nejaké trvalé pracovné miesta. Proste vždy čakajú len na to, že tie príspevky prídu, ale naozaj zamestnať, keď vám hovorím, že naozaj 50 %, vyše 50 % ľudí dlhodobo nezamestnaných z východného Slovenska sú už ľudia, ktorí nemajú istým spôsobom tie návyky, a veľmi ťažko si predstaviť, že ich produktivita práce bude pre zamestnávateľa taká, že úplne sa bude hnať za ním. Jednoducho nie.
Preto si myslím, že tam to vyriešia skôr, aby to boli trvalé pracovné miesta, by to v regiónoch, kde naozaj sú tí dlhodobo nezamestnaní, vyriešili práve daňové úľavy pre zamestnávateľov. Myslím si, že vtedy môže byť aj vyššia minimálna mzda, lebo už to nebude taký rozdiel medzi tým, ako odpracuje a koľko ho to stojí, lebo dostane nejakú úľavu ten zamestnávateľ na daniach. Tým pádom by sa to mohlo vyrovnať, aby vôbec nebol problém, že zavediete tú minimálnu mzdu možno na celom území. Ale za predpokladu, že jednoducho v tých zaostalých regiónoch alebo tam, kde je najviac dlhodobo nezamestnaných, by sa dala úľava práve tým podnikateľom.
Takže ja viem, že je to ťažká otázka, ale treba sa zamyslieť nad tým, že v podstate na východnom Slovensku podnikatelia, ak chcú vytvoriť trvalé pracovné miesto, tak sa boja, že teda naozaj im príde človek do zamestnania, kde ho po troch mesiacoch opäť menia, opäť menia, lebo jeho produktivita práce, jeho pracovné zručnosti a možno aj intelekt tým, že aj dlho už nepracoval a tak ďalej, a my z neho nejakého vicišpána neurobíme, jednoducho toto treba zohľadňovať. V tom prípade by som súhlasila aj s minimálnou mzdou plošne na celom území Slovenska, ale keď skončia eurofondy, aj bude menej vlastne na tú aktívnu sociálnu politiku tým pádom a obávam sa, že len bude prehlbovať problémy východného Slovenska. Takže ja si toľko. Ja som si, preto si zobrala slovo, nielen aby som pre nič za nič hovorila.
Ďakujem.

Takže na pána Pčolinského. Keby to bola pravda, tak by som sa tešila, lebo východné Slovensko by sa nevyľudňovalo. Takže radšej budem možno mať zlý názor na veci, ale ľudia tam ostanú, nepôjdu preč. A toto je pre mňa dôležité. Jednoducho sa pozerať na veci v pravde. Ja sa vždy riadim tým, že pravda oslobodzuje, a čo to stojí, to stojí, vždy som bojovala za tie veci tak, ako som si myslela. A ja si myslím, že niekedy tým, že sa obviňujeme, neriešime tie pravé veci alebo sa možno aj bojíme pomenovať tých pravých vecí. Ďakujem.

Ďakujem kolegyni Soni Gaborčákovej. Niet nič lepšie ako príklady priamo z regiónov. Je to hodnoverné, pravdivé, verím jej všetko, čo povedala. Naozaj je potrebné pracovať s takýmito údajmi a hlavne pozývať do pracovných skupín týchto ľudí, ktorí v regiónoch žijú, pracujú a vedia, čo treba robiť. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Áno, je pravda, že ak bude ten demografický trend postupovať tak, ako postupuje, tak z východného Slovenska a zo stredného Slovenska a južnej časti stredného Slovenska sa stane jedna veľká čierna diera, ktorá bude vyľudnená mladými ľuďmi a bude zaplnená len starými ľuďmi. A veľmi poukazujem alebo teda veľmi súhlasím s tým, čo povedala kolegyňa Gaborčáková, že naozaj vznikne veľký problém aj so starostlivosťou o týchto starých ľudí. Nebude sa mať kto starať.
A preto celú novelu, ktorá môže byť prezentovaná veľmi pozitívne, a je tam veľa dobrých opatrení, považujem stále len za ten bič, ktorý je vytvorený, a chýba ešte ten cukor, tie motivácie, ktoré by naozaj ľudí motivovali hľadať si prácu s podmienkami, ktoré sú zlučiteľné so životom, so životným, jako by so životom v spoločnosti. Neviem sa vyjadriť, ospravedlňujem sa, správne. No každopádne chýba mi to, čo hovorila aj pani Verešová predtým v príspevku, kde je ten zákon, o ktorom aj vláda rozprávala, o sociálnom podnikaní alebo teda inkluzívne zamestnávanie. Že v akom štádiu sa tento zákon nachádza? Kedy naozaj sa podá skutočná pomocná ruka tým, ktorí si dlhodobo nevedia nájsť prácu? Vyhadzovať z evidencie tých, ktorým sa akože nechce robiť, to je dosť jednoduché. Prirobí to síce vrásky na čele zamestnancom úradu, lebo musia veľmi tuho robiť nepríjemné veci. Ale na druhej strane kde je ten efektívny nástroj na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných? Kde je to sprevádzanie? Keď som videla, koľko financií ide na pracovné miesto, na nástroje, ktoré sú z eurofondov vykrývané, tak sa mi trošku až pretočili oči, že naozaj na jedno pracovné miesto ide veľmi veľká suma, ale tá efektivita, sa mi zdá, že zatiaľ sa nedostavuje.

Ďakujem za slovo. Takže budem pokračovať. Hovorila som o chránených dielňach a o problémoch, ktoré... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
... aj naša dielňa s čím bojuje práve pre ľudí s duševnými chorobami a pre teda hlavne schizofrenikov, ktorých teraz naozaj máme pomerne dosť medzi nami, lebo je to diagnóza, ktorá má svoje spúšťače, má svoje odôvodnenie pri naozaj stresoch, ktoré táto doba prináša. A práve týchto ľudí nie je možné podľa zákona zamestnať, keďže naozaj my ako zamestnávateľ, my patríme pod charitu, tak jednoducho nemáme peniaze ako zaplatiť toho človeka, ktorý má schizofréniu alebo teda duševnú chorobu, lebo ak nám úrad práce zníži príspevok podľa toho, koľko hodín ten duševne chorý teda pracuje, tak nás to núti k tomu, aby sme brali ľudí s diagnózami, ktoré sú ľahšie a ktoré pomerne sa môžu zamestnať aj na chránenom pracovisku, nemusia pracovať v chránenej dielni.
Ďalšiu takú skúsenosť, osobnú, v inkluzívnom zamestnávaní, je práve tá dĺžka. Ja rozumiem zo strany úradov práce, že veľa chránených dielní funguje v rámci európskych fondov a potrebujú mať určitý čas, lebo je tam veľa papierovačiek, aby si teda stanovili určitú lehotu. Ale zase u poskytovateľov alebo teda u zriaďovateľov chránených dielní nastane problém, ja to poviem, ako je to opäť u nás. U nás na charite je to tak, že v podstate reálne sme dostávali už aj predtým, keď nebolo uzákonené do 60 dní, sme dostávali peniaze na preplatenie tých ľudí kvartálne, to znamená za tri mesiace. Ak by sme neboli zložkou grécko-katolíckej charity, tak by sme museli po skončení projektu švajčiarskeho finančného mechanizmu chránenú dielňu zatvoriť, lebo pre charitu, alebo teda pre Dom sv. Anny, v ktorých som bola dlhé roky teda riaditeľka, a teraz som odborná garantka, tak bolo neudržateľné, aby sme mali na platy tých ľudí. Takže charita to v rámci kvartálu zatiahla, ale teraz ak sa bude ten, zase tie dni pokračovať, obávam sa, že charita povie dosť, máme aj iné sociálne služby a teda je nám to ľúto, ale tú chránenú dielňu nebudeme môcť udržať.
Takže naozaj ja avizujem, že možno zlikvidujeme, možno aj takých ľudí, ktorí to robia zo srdca, lebo my to robíme popri sociálnych službách, máme zriadenú chránenú dielňu, aby sme vlastne tým ľuďom, ktorí sú v najvyššom stupni, zabezpečili prácu a skvalitnenie života človeka so zdravotným znevýhodnením. A práve to preplácanie toho finančného príspevku môže byť pre nás, ak sa bude posúvať, likvidačné.
Ak naozaj máme problémy s chránenými dielňami, treba to kontrolovať. A ja si myslím, že vinníkov nájdeme, ale naozaj ak má byť tento inštitút v legislatíve, mali by sme sa pozerať na to tak, aby sme, naopak, tých ľudí, ktorí majú získanú invaliditu, napríklad formou duševnej choroby, alebo teda nejakou aj inou chorobou, aj onkologickej je tam pomerne dosť, kedy tiež sa opäť vracia nádor, atď., aby sme ich dostali do pracovného procesu. Lebo tie ataky sa tam naozaj znižujú, ten človek sa dostáva na tú psychiatrickú hospitalizáciu neskôr a v podstate tá práca mu zachraňuje život. A pokiaľ naozaj to chceme mať len v legislatíve a pozerať na to len legislatívne, že to máme, možno naozaj zlikvidujeme chránené dielne, ktoré sú poctivé, a myslím, že aj našu.
No ďalšou problematikou, na ktorú som nestihla reagovať vo faktickej poznámke, keďže tu mám pána ministra, tak si to opäť dovolím predniesť. Ja som skôr myslela na tých rodičov, ktorí poberajú rodičovský príspevok, aj keď sa im narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením a do 6 rokov vlastne oni nemôžu ísť na príspevok za opatrovanie. My keď budeme zdvíhať príspevok za opatrovanie, ale rodičia vlastne oni ho budú mať ako u zdravých detí, tam vznikne tá anomália. A to môžeme riešiť len tým, že tá mama pôjde do práce a teda nebude závislá od toho, že ten rodičák bude iný pre mamu alebo otca, ktorí ostanú so zdravotne znevýhodneným dieťaťom doma, alebo to musíme riešiť iným spôsobom. Lebo ak pôjde o opatrovanie tak, ako ste vraveli, postupne vyššie, tam budú mať najviac problémy práve rodinky, kde strašne sa ešte bojuje, o tom, ako ďalej, ešte nemajú mnohí do 6 rokov ani stanovené diagnózy hlavné. A preto si myslím, že ublížime tým najzraniteľnejším rodinám. Čiže ja som skôr, možno sme sa nepochopili, skôr som myslela na to, hej, že do 6 rokov naozaj oni budú poberať rodičák, ako keď mamka sa stará o zdravé dieťa alebo otec, ale oni majú naozaj mimoriadne výdavky, no a potom už by prešiel automaticky na to opatrovanie.
Čiže ešte druhú problematiku, ktorú som chcela otvoriť, keď ste tu vy, je táto a obávam sa, že práve rodina so zdravotným znevýhodnením do 6 rokov je absolútne, úplne riziková, pretože tam, ako som hovorila, hrozia rozvody, hrozia, že nenastaví sa dobre systém starostlivosti o to dieťa, chodia od Šavla do Pavla, nikto ich nevie koordinovať, my máme len sľub, len včasnej intervencie, nemáme centrá včasnej intervencie. A jednoducho tam ja už teraz avizujem, že pokiaľ to nepodchytíme do tých 6 rokov, aj ten vývin toho dieťaťa, tak potom to už len je možné kompenzovať alebo nejakým spôsobom vyrovnávať, ale ten rozvoj a to napredovanie môžeme urobiť do tých šiestich, tak do siedmich rokov veku života dieťaťa.
Vrátim sa teda k zamestnanosti. Keďže sama pochádzam z východného Slovenska, tak si dovolím povedať, že som sa zamýšľala nad tým, že práve všetky zákony, ktoré ministerstvo prijíma ohľadne zamestnanosti, by mali naozaj riešiť zamestnanosť v regiónoch, kde je to akútne. A ja naozaj tak v pravde, v pravde som nad tým uvažovala a hľadala som proste nejaké objektívne informácie na to, aby som sa zamýšľala, že či naozaj pomáhame zaostalým regiónom, lebo od roku 2002 vlastne dávame stimuly a reálne východné Slovensko vyzerá tak, ako vyzerá, že ľudia sa nám vyľudňujú z týchto oblastí. No a potom s tými mladými nezamestnanými na Slovensku a s ľuďmi, ktorí už od začiatku buď nevedia nájsť prácu, odchádzajú do zahraničia, alebo teda možno majú také mylné predstavy o tom, že hneď, neviem, koľko budú zarábať, ale na druhej strane, či ich máme naozaj podchytených. Treba si naliať čistého vína. A nie preto, že teda ide len o nejakú bezhlavú kritiku toho, že teda len preto, že som opozičná musím niečo povedať, preto, že teda som z fachu, som sociálny pracovník a teda venujem sa problematike 18, 19 rokov a som východniarka, musím sa zamyslieť aj nad tým, aká skutočnosť od roku 2002 je v podstate so Slovenskom a s vyľudňovaním a s mladými ľuďmi.
A teraz sa to budem snažiť už len prečítať, lebo teda mám už len 8 minút. Najvyššiu nezamestnanosť má Prešovský kraj. Presne to bolo za minulý rok 13,91. Môžme sa tam baviť o percentách hore-dole, ale práve z tohto regiónu odišlo za prácou do zahraničia najviac ľudí. To znamená 40 700 ľudí. Najviac odišlo zo Sniny, Humenného, Medzilaboriec. Najmenej odchádza z Komárna, Senca, Malaciek, Pezinka, Kysuckého Nového Mesta. Tam to relatívne máme pod kontrolou.
V roku 2015 bolo evidovaných na úradoch práce 51 982 mladých ľudí do 24 rokov. Z toho aktivačné opatrenia trhu práce využívalo z tých ľudí 6,16 %, čo predstavovalo 3 200 uchádzačov o zamestnanie. Pomerne málo mladých ľudí bolo vtedy teda zaradených do aktívnej formy trhu práce. V roku 2016 ich bolo v evidencii už 38 983, ako povedal pán minister, že sme boli skokanom. Ja len naozaj chcem povedať, aby sme nehovorili možno o tomto čísle, ak to nie je evidovaná nezamestnanosť, či to nie je evidovaná nezamestnanosť. Ale nie je to možno celková nezamestnanosť, možno sme viac mladých ľudí dali práve na aktivačné opatrenia. To znamená, že sme ich dali na absolventskú prax, na dobrovoľnícku činnosť alebo na iné aktivačné práce a toto číslo mohlo vyskočiť aj preto.
Ja viem, že to je problém celej Európy. Preto hovorím, že možnože ani sa netreba hanbiť, aj keď je tam väčšie číslo. Jednoducho len si treba potom zadať kritériá ako ďalej s tými mladými ľuďmi. Možnože je vystavený na vás tlak, ale to neznamená, že nebudeme si nalievať čistého vína, koľko naozaj reálne tých mladých ľudí je. Aj keď sme skokanmi roka, že sme ich mohli dať cez eurofondy alebo cez iné veci teda mimo trošku tej celkovej evidencie nezamestnanosti, ale jednoducho musíme ich riešiť.
Investičné stimuly v rokoch 2002 a 2016, ktoré si prerozdelilo 148 subjektov, a činili 1,65 miliardy eur. Tieto sú adresované alebo teda mali by byť adresované na podporu menej rozvinutých regiónov alebo teda aby zapríčinili pohyb ekonomiky štátu. Priemerný náklad na jedno prisľúbené miesto nás teda stál 30-tisíc euro. Okresy s nadpriemernou nezamestnanosťou, čiže ktorých miera nezamestnanosti v okrese je v prvom kvartáli daného roka vyššia ako celoslovenský priemer, sa dostala v rokoch 2012 a 2016, ony dostali len štvrtinu finančného objemu a tretinu plánovaných miest oproti okresom s podpriemernou nezamestnanosťou. To znamená, že najväčší objem investícií dostal Trnavský kraj, ktorý má dneska aj veľmi nízku nezamestnanosť, ale paradoxne tieto stimuly najmenej dostal Prešovský kraj. Medzi jednotlivými investíciami však panujú značné rozdiely. Napríklad, 18 investícií malo schválený stimul viac ako 50-tisíc eur na jedno pracovné miesto, 16 firiem dostalo 2 stimuly a 6 firiem, pardon, dokonca až 3 stimuly.
Dlhodobá nezamestnanosť je hlavne problémom východného Slovenska. Podiel dlhodobo nezamestnaných z celkového počtu nezamestnaných v Prešovskom kraji je 56,6 percenta. Toľko ľudí z celkového počtu nezamestnaných je dlhodobo nezamestnaných v Prešovskom kraji. To znamená, zo 64 496 ľudí 56 % máme v Prešovskom kraji dlhodobo nezamestnaných. V Košickom kraji je to 57,8 % z 55 610 uchádzačov o zamestnanie. A lepšie na tom nie je ani Banskobystrický kraj s podielom 57,1 % zo 48 043 uchádzačov o zamestnanie. Hovorím z minulého roku.
Hovoríme teda veľa o internej mobilite. Ja len chcem upozorňovať aj na skutočnosť, ktorú už vydal aj Štatistický úrad, upozorňuje aj INFOSTAT, že Slovensko sa nám vyľudňuje. Odchádzajú ľudia za prácou z východného Slovenska a severovýchod Slovenska už je v štádiu, kde v určitých miestach máme len starých ľudí, o ktorých sa nebude mať kto postarať. Mladé rodiny odchádzajú za prácou preč, prvé možno do mesta, lebo ich to motivuje, lebo fakt príde akože ten príspevok za dochádzkou za prácu a odchádzajú na západné Slovensko, kde sú tie firmy ťažiskové, ktoré dostali stimuly, ale tá rodina ostáva tam. Tak postupne keď vidia, že môžu ísť do Rakúska, odchádzajú až do Rakúska, ale odchádzajú celé rodiny. Preto naozaj faktom je, že sa presúvajú východ a stred na západ a teda mení sa aj charakter krajiny a životné podmienky ľuďom.
Odišlo za prácou už 161 749 Slovákov. Rodiny prestávajú fungovať spolu, následne sa vzťahy ochladia, prichádzajú rozvody, v lepšom prípade nám sa vyľudňuje, čiže prechádzajú z východného Slovenska na západ, kde sú lepšie podmienky, a v podstate nám sa nebude mať kto starať práve na severovýchode Slovenska alebo v tých krajných častiach východného Slovenska o starých ľudí. Naozaj nás čaká demografia, ktorá je neoblomná.
A ja si myslím, že treba si dať pozor aj na to, ako stanovíme minimálnu mzdu v regiónoch, ktoré sú teda zaostalé. Ale už mám málo času, čiže skúsim to povedať potom, sa prihlásim ešte na desať minút, aby som možno povedala aj o tom. Ja viem, že to nie je malý problém, ale možno pár impulzov na to, aby sme teda možno rozštartovali také reálne veci. Netreba sa báť, že máme, že sú tlaky, treba to začať naozaj riešiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Keďže mám len tri minúty do jedenástej, tak možno by som len objasnila tú takú skúsenosť s tými chránenými dielňami. Ja viem, že vždy je argumentom k zamestnanosti, že sa zneužívajú chránené dielne a že teda musíme aj niečo robiť, aby teda neboli zneužívané. Ale ja, skutočne my sme mali projekt švajčiarskeho finančného mechanizmu, kde sme si chceli naozaj pripraviť ľudí s ťažkým stupňom odkázanosti, ale ľudí na druhej strane so zdravým intelektom, aby boli teda ešte zamestnaní. Ale naozaj sa nám potvrdilo to, že pokiaľ ten človek je v chránenom zamestnávaní, hlavne s duševnou chorobou, to znamená, že je to z schizofrénie alebo z ťažkej depresie, ktoré dneska patria k chorobám, ktoré naviac Sociálna poisťovňa hodnotí ako príčinu invalidity, tak tieto diagnózy v podstate boli tak, že oni nedokázali 8 hodín pracovať. Nedokázali ani štyri. My sme mu dali, napríklad na 4 hodiny denne tú schizofreničku pracovať, jednu aj druhú, ale ona si myslela, že to zvládne, ale potom začali také ataky, že sa jej vrátili opäť tie bludy a dostala sa do toho stavu. To znamená, opäť sme museli znížiť ten počet hodín, ale keďže, viete, ten príspevok potom bol krátený podľa toho, už keď nám skončil projekt, ten príspevok bol krátený, tým pádom vlastne sme nevedeli, jak jej povedať, že keď skončí ten projekt, tak my vás musíme prepustiť, lebo nám to fakt finančne nevychádzalo, hej. A nemali sme peniaze ako teda to dodotovať.
Ja naozaj upozorňujem, že práve pre ľudí s duševnými chorobami a ľudí so schizofréniou je dôležité, aby sme sa pozerali na to, že ak skrátime ten príspevok podľa toho, koľko pracujú v tej chránenej dielni, tak tlačí to vlastne poctivých možno fakt zamestnávateľov v tých chránených dielňach brať možno s nižším stupňom, ktorí relatívne sa môžu podľa mňa zamestnať aj na voľnom trhu práce v rámci chráneného pracoviska, nemusí to byť chránená dielňa. Práve tá chránená dielňa, vidím práve tých ľudí nad 70 percent. Ale už je jedenásť, takže ja asi prestanem, lebo už je tu aj hluk a budem pokračovať neskôr.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za faktické od svojich kolegov. Pani Vaľová, tieto príspevky štát nedáva zamestnávateľom. On ich dáva pre tých, ktorí sú znevýhodnení na trhu práce, aby ich zamestnávatelia zamestnali a udržali tieto pracovné miesta. Takže to je pre týchto ľudí. Mám takú obavu, že vidíte všade zisky podnikateľov, ale ja som vo veľkej miere hovorila o neziskových organizáciách, občianskych združeniach, ktoré prevádzkujú chránené pracoviská, chránené dielne, a tieto prípadný zisk musia preinvestovať alebo reinvestovať do svojej hlavnej všeobecno-prospešnej činnosti. Ale aj vďaka všetkým podnikateľom, ktorí vytvoria pracovné miesta pre znevýhodnených, to nie je žiadna sranda zamestnávať tých, ktorí sú dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú invalidi alebo ktorí sú osamelí rodičia. Zamestnávateľ musí našiť naozaj na mieru pracovisko, ale aj pracovný čas.
Ku kolegovi Gálovi. Áno, súhlasím, že je potrebné nájsť aj riešenia. Viem, že aj v novele sa zaoberajú mobilitou. Zároveň chcem poukázať na to, že do týchto regiónov, kde niet pracovných síl, kde bolo treba ešte aj vytvoriť priestor pre možnosť nájomných bytov pre celé rodiny, a osobne viem, že v rozpočte vláda nepočítala so zvyšovaním nejakého štátneho transferu, teda finančných prostriedkov do výstavby nájomných bytov. No a samozrejme infraštruktúra, dobré cesty, diaľnice. To nám pomôže k tomu, aby ľudia, celé rodiny vycestovali za prácou do týchto regiónov. 
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcela len potvrdiť, že zníženie príspevku podľa toho, koľko ten zdravotne znevýhodnený a teda invalid pracuje v chránenej dielni, nám urobil v našej dielni to, že sme prestali zamestnávať schizofrenikov. My sme skúšali nastavovať ten čas prvé dve hodiny, potom sme mu navýšili na tri, štyri, päť, ale problém bol v tom, že ak sme ho trošku viac zaťažili ako dve, tri hodinky, tak dostával častejšie atak a musel byť hospitalizovaný na psychiatrických ambulanciách alebo teda celkovo hospitalizovaný. A preto, lebo sme mali projekt, tak sme si to mohli dovoliť, prišli sme k tomu, že práve tým, že sa znížil ten príspevok, sme boli vlastne po projekte tlačení k tomu, aby sme práve schizofrenikov nebrali do teda chránenej dielne, lebo jednoducho ich výkon bol dvojhodinový, tam sme dostali znížený príspevok, ale reálne keď mal urobiť prácu, tak jednoducho jeho produktivita práce nebola taká, aby sme boli prežiteľní. A vzhľadom na to vlastne sa prikláňam k tomu, aby sme zvažovali hlavne u tých, ktorí sú nad 70 %, aby sme im dali ten priestor nie podľa hodín, ale aby naozaj ostali na tom trhu práce a teda v tej chránenej dielní.
Taktiež preplácanie vlastne toho kvartálu. Teraz je to tak, že v podstate tie peniaze nám prepláca úrad práce za tri mesiace a ak by sme neboli pod hlavičkou charity, tak už teraz, keď je tá doba 30 dní na vybavenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, z dôvodovej správy vyplýva, že základným cieľom navrhovanej úpravy zákona o službách v zamestnanosti je najmä dôsledná a na účely trhu práce zodpovedajúca regulácia podmienok, za ktorých môže uchádzač o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovanými zmenami chce ministerstvo alebo plánuje zabrániť využívaniu uchádzača o zamestnanie ako lacnej pracovnej sily a tiež špekulatívnemu prístupu uchádzačov o zamestnanie pri sprostredkovaní zamestnania úradom. Toľko dôvody zo strany navrhovateľa.
Mám osobné dlhoročné skúsenosti s touto situáciou. Vždy keď ministerstvo prichádza s postihovaním špekulantov, či už špekulantov nezamestnaných, alebo špekulantov zamestnávateľov, najviac to postihne tých, u ktorých ku žiadnej špekulatívnosti nedochádza a nedochádzalo. Stalo sa to vždy aj predtým, aj za ministra Kaníka a stáva sa to opakovane a stáva sa to aj teraz.
Dovolím si tvrdiť, že ak máme jasné signály z aplikačnej praxe o zneužívaní systému, je potrebné jednak zvýšiť intenzitu kontrol u všetkých, ale zvlášť sa zamerať na tých, u ktorých sa vie alebo o ktorých sa vie, že systém zneužívajú. No a nastaviť samozrejme aj represívne opatrenia, ale hlavne navrhnúť nové inovatívne opatrenia a nástroje pre ohrozených ľudí na trhu práce, u ktorých predstavuje ich nezamestnanosť súbor, komplex problémov. Som presvedčená, že pri riešení znevýhodnených ľudí na trhu práce, zvlášť dlhodobo nezamestnaných ľudí na 12 a 24 mesiacov, sa musia nástroje služieb zamestnanosti, nástroje pomoci v hmotnej núdzi a sociálne služby vzájomne vhodne dopĺňať. Ak to tak nie je, zostávame iba pri represiách, ktorých výkon nám prinesie nové problémy, na ktoré, bohužiaľ, nenastavujeme opatrenia.
Ja rozumiem úsiliu navrhovateľov zabezpečiť vyššiu motiváciu uchádzačov o zamestnanie prijať a udržať si zamestnanie sprostredkované úradom a rozumiem aj určitým sankciám, a to, že sa im neumožní bezprostredný, opätovný vstup do evidencie nezamestnaných, ak tento občan skončil zamestnanie, ktoré mu sprostredkoval úrad. V návrhu zákona však hovoríte iba A, ale nehovoríte čo ďalej. Neponúkate nové opatrenia, nové nástroje na trhu práce pre tých, ktorí si nedokážu napriek pomoci opakovane, oni si nedokážu pracovné miesto udržať.
Ešte v predchádzajúcom volebnom období v roku 2015 ste, pán minister, za ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny sľúbili, že pre dlhodobo nezamestnaných pripravíte balík na mieru ušitých služieb. Tí, ktorí majú dlhoročné skúsenosti v práci s ohrozenými skupinami občanov, očakávali, že v tejto novele prídete aj s novými opatreniami. A nám netreba objavovať Ameriku. Aj v našej krajine sú šikovní ľudia, ktorí vedia ako pomôcť s týmto problémom. Vychádzajúc z praxe, zo svojich dlhoročných skúseností, tí poukazujú aj na to, že realizované opatrenia k dosahovaniu inkluzívneho rastu v rámci stratégie Európa 2020 účinkovali len vo veľmi obmedzenej miere, lebo problémy trhu práce neriešili efektívne.
Dlhodobá nezamestnanosť je obrovským problémom Slovenska. Biľagom. Z regionálneho pohľadu je situácia ešte horšia. Najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti dosahujú južné okresy stredného a časť východného Slovenska. V okresoch ako Rimavská Sobota, Revúca alebo Rožňava na jedného dlhodobo nezamestnaného pripadajú iba dvaja pracujúci. Teda šanca dlhodobo nezamestnaných je, uplatniť sa na súčasnom trhu a uplatniť sa v regióne je prakticky nulová. Ak máte ambíciu z tejto armády nezamestnaných viditeľne ukrojiť, sú súčasné nástroje politiky trhu práce nedostatočné. Dlhodobo zaangažovaní experti hovoria o riešení tohto problému formou inkluzívneho zamestnávania. Dovolím si využiť poznatky Inštitútu zamestnanosti. Pod inkluzívnym zamestnávaním rozumieme špecifickú formu štátom zaručenej šance, štátom zaručenej šance pre dlhodobo nezamestnaných získať na určitú dobu štandardnú prácu, zvýšiť tým ich životnú úroveň a následne zásadne zvýšiť ich šance na otvorenom trhu práce. Samozrejme ani inkluzívne zamestnávanie nie je možné chápať ako všeliek, ktorý sám osebe vyrieši dlhodobú nezamestnanosť. Jeho jedinou úlohou je zarušiť, pardon (rečníčka si odkašľala), zaručiť súčasným dlhodobo nezamestnaným reálnu šancu, reálnu šancu na získanie štandardného zamestnania.
Okrem tohto by som sa chcela ešte zamerať aj na opatrenia pre zdravotne znevýhodnených a obmedzenie dohôd na 40 dní v roku. Zdravotne znevýhodnení, prevádzkovatelia chránených pracovísk a chránených dielní očakávali od novely zákona úpravy vedúce k uľahčeniu zamestnávania zdravotne znevýhodnených a podpory udržateľnosti týchto pracovísk. Naopak, títo mi telefonovali, že podľa nového návrhu, § 60 ods. 1, 8, 9, 10, úrad poskytne finančný príspevok až do 60 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov. Doteraz bolo dobrou praxou poskytnúť finančný príspevok týmto chráneným pracoviskám či dielňam do 30 kalendárnych dní. Navrhované obdobie 60 dní, kalendárnych dní považujeme za neúmerne dlhé, nakoľko chránená dielňa či chránené pracovisko tak musí toto oveľa dlhšie časové obdobie z niečoho prefinancovať, aby sa nestali neplatičmi. Viem, že ste neakceptovali túto zásadnú pripomienku v medzirezortnom pripomienkovacom konaní. Poznám veľa malých chránených pracovísk do 10 zamestnancov, ktoré toto naozaj existenčne ohrozí. Vaším cieľom by mal byť opak, zefektívnenie a zrýchlenie procesov schvaľovania žiadostí o poskytnutie príspevkov, nižšia administratíva, nie naopak. Pre rast zamestnanosti je práve potrebné zjednodušovať dokladovanie, administratívu.
Na tomto mieste musím pripomenúť dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý v Slovenskej republike nadobudol platnosť v júni 2010. roku. V ňom sme sa zaviazali, že budeme podporovať tvorbu pracovných príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím a ich kariérny postup na trhu práce, ako aj asistenciu pri hľadaní, získavaní a udržaní si zamestnania a pri návrate do zamestnania. Invalidom sa môžeme stať kedykoľvek a ktokoľvek z nás a v ktoromkoľvek veku. Tragédie, nehody či choroby nechodia po horách, ale po nás, ľuďoch. Ľudia, ktorí stratia v určitom veku, v určitom období zdravie, sa prepadajú do chudoby a vskutku potrebujú rovnaké šance od nás a rovnaké príležitosti, nie alebo nielen charitu. Na Slovensku je vyše 200-tisíc, okolo 200-tisíc zdravotných postihnutých ľudí. Len 6 % z nich pracuje v niektorej z chránených dielní. Okolo 3-tisíc je evidovaných na úradoch práce. Ďalších 14 % je zamestnaných na trhu práce ako zdravotne postihnutí a ako zdravotne postihnutí sú najviac ohrození pri prepúšťaní z tohto otvoreného trhu a 68 % nám zostáva doma trvale nezamestnaných a neregistrovaných. Aj o týchto ľudí by sme sa mali v zákone a práve aj v priebehu novely o službách zamestnanosti viac zaujímať. Ak to tak nie je, ak sa nezaujímame o určité ohrozené skupiny oveľa významnejšie, tak potom naozaj prepáčte, ale ja potom hovorím, že nám ide naozaj len, iba o vyradzovanie ľudí z evidencie nezamestnanosti.
Chcem vás osloviť, pán minister, s požiadavkou mnohých týchto ľudí, ktorí sa na mňa obrátili, aby bola v zákone odstránená požiadavka povinnosti pre zdravotne znevýhodneného, aby bol zaradený aspoň jeden mesiac v evidencií uchádzačov o zamestnanie, keď sa chce zamestnať na chránenom pracovisku. Ide naozaj o byrokratickú tortúru, ktorá zaťažuje všetkých a zvlášť vašich pracovníkov úradov. Je to iba pro forma. Invalid sa zaregistruje a o 30 dní sa dá vyradiť z evidencie. Hovorím o § 56, o príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ods. 1, kedy musí byť teda aspoň jeden mesiac v evidencii, aby mohol byť takýto invalid zamestnaný na chránenom pracovisku.
A druhá vážna komplikácia, ktorá je v rozpore s dohovorom a sľube Slovenskej republiky, že budeme podporovať tvorbu pracovných príležitostí pre zdravotne znevýhodnených, je odstránenie aj ďalšej prekážky z roku 2013. Teda by som chcela alebo by som vás žiadala, aby ste ju odstránili. Za vašej vlády ste totiž znížili finančný príspevok na pracovné miesto pre pracovníka so zdravotným znevýhodnením pomerne k jeho týždennému pracovnému času. Dovtedy to tak nebolo. A keďže invalidi pracujú v drvivej väčšine na znížený úväzok, príspevok na chránené dielne, pracoviská boli znížené v takom rozsahu, že mnohí invalidi po tomto opatrení stratili prácu a zamestnávatelia ďalšie pracovné miesta na chránených pracoviskách či dielňach pre invalidov nevytvárajú.
A ešte krátko sa v závere chcem dotknúť aj obmedzenia zamestnávania na základe dohôd na 40 dní ročne, § 6 ods. 2 písm. a). Z praxe terénnych sociálnych pracovníkov vyplýva, že pre dlhodobo nezamestnaných zo sociálne znevýhodneného prostredia, zvlášť marginalizovaných rómskych komunít je navrhovaných 40 dní v kalendárnom roku nedostatočných na udržanie si pracovných návykov. Prečítala som si pripomienky, viem, že ste aj túto neakceptovali, ja som vás aj v relácii vyzvala, aj znova vás, pán minister, si dovoľujem vyzvať, že či by ste ešte toto navrhované riešenie neprehodnotili, možno o nejakých 10 či 20 dní viac. Rada budem participovať na legislatívnych zmenách a ponúkam svoje skúsenosti.
Ďakujem.