Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok úvodom. Vážený pán spravodajca, nebudem dávať pozmeňujúci návrh, ale myslím si, že pár poznámok k zamýšľanému, k zamýšľanej ambícii takpovediac, ako píšete predkladatelia v dôvodovej správe, zjednotiť výkon volebného práva na jeden čas, a to atraktívnejšie voľby, a to sú voľby do samospráv obcí a miest a volieb do vyšších územných celkov, by sa, ak by sme sa odtrhli od kontextu, dal, ako spomínal aj pán poslanec Klus, vnímať pozitívne.
Ale dovoľte mi pár poznámok, keďže nemôžme rozprávať v tomto pléne odtrhnutí od kontextu, a síce ústavná zmena predchádza ten dôležitejší fakt, a ten je, že chcete zmeniť výkon volebného práva pri vyšších územných celkoch z dvojkolového na jednokolový, tak v tomto kontexte táto ambícia, ktorá viac-menej nie je v dôvodovej správe spomínaná, je vidieť v úplne inom svetle.
Myslím si, že pre atraktivitu volieb pre vyšší územný celok by bolo omnoho dôležitejšie povedať to, že súčasné územnosprávne alebo štátoprávne členenie sa takpovediac vo verejnosti neusadilo. Ľudia vyšším územným celkom nerozumejú. Je to úrad, ktorý takpovediac nie je na tom first fronte alebo v tej prvej línii a za celý čas, čo VÚC-ky alebo župy, ľudovo volané, fungujú, sa nie veľmi dobre zapísali do verejnosti.
Myslím si, že najnepopulárnejšie voľby, tak to nazvem, sú voľby do Európskeho parlamentu a druhé najnepopulárnejšie sú vúckarské. Ale to, čo sa snažíte urobiť zjednotením volebných aktov, je zvýšenie atraktivity týchto volieb umelým spôsobom.
Ak by sme teda zostali iba striktne na tom, čo píšete v dôvodovej správe, že chcete, aby ľudia, ktorí si chcú voliť svojich starostov a primátorov, zároveň volili županov, a teda poslancov žúp, je trošička silové rozhodnutie. A ak to dáme do toho kontextu, že chcete zmeniť dvojkolovú voľbu na jednokolovú a takpovediac predĺžiť aj mandát VÚC-ky, tak nehráme poctivú hru s verejnosťou. Ak by sme poctivú hru hrali, tak by sme sa naozaj zamýšľali nielen nad tým, ako ľudí dostať do volebných miestností, ale ako im agendu týchto úradov priblížiť, aby činnosť vyšších územných celkov bola pre verejnosť zrozumiteľná, aby vychádzali vyššie územné celky z členenia Slovenskej republiky tak, že ľudia budú tieto úrady vnímať pozitívnejšie a budú sa nie nasilu, ale takpovediac autenticky a autonómne snažiť si zvoliť do týchto úradov svojich zástupcov.
Chcem upozorniť a budem sa vyjadrovať viac tam, kde to vecne prísluší, že táto ústavná zmena bazálne súvisí s tým, čo sa chystáte urobiť s tým dvojkolovým systémom. Preto chcem len povedať za seba a možno za poslanecký klub OĽANO – NOVA, že vnímajúc túto ústavnú zmenu v kontexte, nemôžme ju podporiť. Myslím si, že programovo súhlasíme s tým, aby niektoré voľby boli zjednotené. Jednak sa teda čiastočne mohlo ušetriť, ale tu nešetríme na správnom mieste a hráme – ešte raz to zopakujem – nepoctivú hru s voličmi. Preto nateraz môžme vyvolať debatu o tom, ešte ktoré voľby by sa mohli zatraktívniť tým, že by sa spojili do jedného celku, ale, alebo teda do jedného dňa, ale skúsme si teda naliať čisté víno, táto ústavná zmena naozaj robí z ústavy trhací kalendár, je účelová a je len preto, aby ste mohli zmeniť dvojkolový systém na jednokolový a takpovediac vám to potom vyšlo aj pri výkone volieb. Chcem vás upozorniť, že v tomto kontexte je veľmi dôležité spomenúť to, že jednokolový systém umožňuje všade – a budeme mať na to aj čísla – takpovediac víťazstvo extrémov, a preto aj z tohoto dôvodu ja túto ústavnú zmenu, ctiac si ústavu, nemôžem podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, myslím, že ste tu povedali dosť veľa vecí na zamýšľanie. Ja iba k niektorým budem reagovať. Myslím si, že áno, VÚC-ky hoci boli možnože dobre mienené, ale národ to neprijal. Dáva nám to najavo aj tým, že ich účasť pri voľbách je taká, aká je. Myslím si, že zákony o voľbách sú tie, ktoré sú najskôr merateľné. Lebo ja tu často kritizujem, že my prijímame zákony, ktoré spätne nevyhodnocujeme, ako ich prax prijala a čo priniesli pre tú prax. Veľa zákonov nevieme, aký efekt a tu prakticky máte jasné. Zmeníte niečo a pozrite. Áno, máme účasť takú a takú, vyššia, nižšia, dobre. Je to, nemusíme vytvárať špeciálne tímy na vyhodnotenie účinnosti tohto zákona a vieme okamžite po percentuálnom zastúpení vo voľbách, aký je výsledok a aká je účinnosť tohto zákona alebo zmeny príslušného zákona.
Myslím si, že ako ste povedali, že robiť tu nejakú reformu, tú miestnu, neni proste otázka dní ani osôb, ale je to troška koncepcnejšie už. Ale ja si myslím a budem to tvrdiť stále, že čím menšia komunita, tým lepšia kontrola. A na obci sa to vyjasní okamžite. Primátori a starostovia, viete, že tam sa to príde a sa to – či pri pol deci, či na ulici – sa okamžite vyjasní a vieme, ako chceme ďalej na našom zastupiteľstve pokračovať. A pokiaľ ideme už vyššie, že mesto, VÚC-ka, Národná rada, tak je to už anonymnejšie, už sa možno nedostanete ani k tomu primátorovi, ani možnože k tomu predsedovi parlamentu, ani k tomu poslancovi možnože a je problém.
Takže ja by som bol, samozrejme, tiež rád, keby sme to odanimizovali nejakým spôsobom, aby každý vedel, kto ho zastupuje, a hlavne že by bol za tým útvarom, či už VÚC-ka alebo čo to bude, či to budú župy alebo jak ich nazveme, aby bola konkrétna činnosť, ktorá uľahčí život občanom a bude adresná a nie iba taká nejakým spôsobom anonymná. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som sa chcela poďakovať kolegovi Dostálovi za jeho rozpravu, opäť stručne, presne pomenované veci.
Chcela by som povedať, že sloboda je veľmi krehká vec a ak dnes pozeráme do minulosti, ešte stále Slovensko trpí na rany, ktoré nám boli udelené v ´68. roku vstupom spojeneckých vojsk na čele so Sovietskym zväzom. Preto absolútne chápem Lotyšsko a krajiny, ktoré vďaka historickej pamäti majú túto obavu. Podporujem túto zmluvu, podporujem pomoc krajinám. A moje obavy z toho, že fašizmus, nenávisť, neúcta k ľudskému životu, neúcta k rasám, neúcta k človeku ako takému začína bobtnať a prerastať. A chápem aj lásku kolegov extrémistov k východnej veľmoci. Na záver môžem len povedať: verím, že rozum, láska zvíťazí nad nenávisťou.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanecky kolega Dostál, pozorne som počúval váš prejav a dovolil by som si doplniť ho o dve myšlienky, ktoré ma momentálne napadli. V tej prvej by som si dovolil použiť argumentáciu, mierne preformovanú, pána ministra zahraničných vecí Lajčáka, ktorú vyslovil k vzťahu k Európskej únii. Povedal, že pre Slovenskú republiku sú len dve možnosti. V nadväznosti na toto dopĺňam: buď budeme mať bezpečnostné garancie niekde, teda v tomto prípade v Severoatlantickej aliancii, alebo žiadne nikde.
Ale musím doplniť aj druhú myšlienku, ma napadá, keď som čítal o tom, čo písal nedávno Stephen Hawking, píše o tom, že ľudstvo neprestane byť agresívne, až kým sa samé nezničí. To, čo bolo pre jaskynného človeka výhoda – agresivita, to je dnes naša konečná. Myslím si, že riešením je tak trápna vec, ktorú sme vlastne nikdy doteraz dostatočne nevyužili, a to je komunikácia. A tá má prebiehať aj na medzinárodnej úrovni.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Grendel, vážený pán, chcem reagovať na spomínané výhrady, ktoré narážajú na to, že nie je dostatočne fundovane pripravený tento návrh zákona. Ja by som zareagoval konkrétne, by som potvrdil tento fakt, bodom 5 návrhu zákona, kde v § 54 sa hovorí, že výrobca obalov, ktorý poskytuje ľahké plastové tašky k nákupu, je povinný poskytovať ich za úhradu. Táto povinnosť sa nevzťahuje na povinnosť veľmi ľahkých plastových tašiek, v ods. B poskytovať aj iné druhy tašiek alebo tašky na opakované použitie. Ja som si to naozaj povrchne prečítal, ale výrobca obalov poskytuje k nákupu tašky? To mi celkom nie je jasné, nech to čítam akokoľvek, že či by sa tam teda nemal nejakým spôsobom doplniť práve ten pojem predajcovia, alebo jednoducho nejaký ten článok, ktorý od tých výrobcov obalov tie tašky nakupuje, tak on ich ponúka ďalej. Čisto by som odporúčal sa naozaj ešte pohrať s tým textom, aby to dávalo zmysel. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ak dovolíte, začnem jednou otázkou na vás, a síce, či triedite doma odpad. Predpokladám, že áno. Predpokladám, že áno, pretože minister životného prostredia, ktorý by netriedil odpad, to by bol asi naozaj európsky unikát. Ale viac ma zaujíma to, či to robíte preto, že to musíte, alebo z toho máte aj dobrý pocit, že robíte niečo pre ochranu životného prostredia. Chcem veriť, že je to ten druhý dôvod. Aj ja, hoci nie som minister životného prostredia, zatiaľ, ale predpokladám, že aj pán poslanec Bublavý, aj pán poslanec Jurzyca, pán poslanec Dostál, pani poslankyňa Cigániková, mnohí ďalší, ktorí sme tu, triedime odpad, pretože máme z toho dobrý pocit, že robíme niečo pre životné prostredie. Nie je to vec ani ľavice, ani pravice, je to vec nejakého ľudského prístupu.
Návrh novely zákona o odpadoch, ktorého cieľom je zníženie spotreby plastových tašiek, ma preto veľmi potešil. Ale, žiaľ, len do chvíle, kým som si ho nezačal podrobnejšie študovať. Dnes som presvedčený, že tento návrh v súčasnom znení absolútne nič nezmení. Je bezzubý a životnému prostrediu neprinesie nič. Po schválení tejto novely sa nezníži počet predaných plastových tašiek ani o jeden kus. A s tým podľa mňa ani vy sám, pán minister, nemôžete byť spokojný. Vysvetlím podrobnejšie, čo ma k tomuto záveru vedie a čo by ste s tým mohli podľa môjho názoru urobiť pred definitívnym schválením zákona.
Na prvý pohľad znie tento návrh naozaj šľachetne, v predkladacej aj v dôvodovej správe sa konštatujú vznešené a zaujímavé ciele, napríklad, citujem: "Návrh zákona zabezpečuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek." Podľa mňa to ale nezabezpečí.
Ďalší citát. "Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie." Podľa mňa nemá žiaden vplyv na životné prostredie.
Ďalší citát. "Ľahké plastové tašky sa stávajú odpadom pomerne rýchlo," to ste hovorili aj vy sám pri úvodnej reči, "preto je potrebné zabrániť vplyvu takéhoto odpadu na životné prostredie. Znížením ich spotreby dochádza aj k nižšej tvorbe odpadu z obalov, čo je v plnom súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, kde na prvom mieste je predchádzanie vzniku odpadu." Podľa mňa sa ani toto nestane. Po schválení tejto novely v navrhnutom znení sa nepodarí ani predísť vzniku odpadu, ani zníženiu spotreby plastových tašiek.
A posledný citát. "Zavádzajú sa opatrenia na trvalé zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek." Nie, pán minister, takéto opatrenia na trvalé zníženie spotreby táto novela nezavádza, verte mi.
A teraz prejdem na konkrétnosti. Moje výhrady sa týkajú týchto dvoch okruhov.
Po prvé. Prvým okruhom je nová povinnosť výrobcov plastových tašiek, ktorú zavádzate v § 54, a to poskytovať plastové tašky za úhradu. Viete, v čom je slabá stránka tejto novej povinnosti? To, že výroba plastových tašiek je spoplatnená už dnes. Nikto predsa nič nevyrába zadarmo a spotrebitelia to veľmi dobre vedia, takmer vo všetkých obchodoch sú ľahké plastové tašky spoplatnené. Niekde stoja 5 centov, niekde 9 centov, niekde ešte viac, takže ľahké plastové tašky poskytujú za úhradu nielen výrobcovia, ale aj obchodníci. Zákazníci teda za tieto tašky platia skoro vo všetkých obchodoch, minimálne v najväčších reťazcoch, kde chodí teda najviac zákazníkov. Táto povinnosť, ktorú zavádzate, preto sama osebe podľa môjho názoru nič nerieši. Poplatky sú už dnes realitou. Ich zavedenie do zákona je len formalitou, aby sme Bruselu ukázali, že sme niečo v zákone zmenili, ale v skutočnosti len konzervujeme súčasný stav.
Viete kedy by to tak nebolo? Keby ste v tomto zákone zaviedli minimálny poplatok, ktorý by bol viditeľne vyšší ako cena, ktorú dnes v obchodoch za tieto tašky platíme, teda tých spomínaných 5 centov, 9 centov a tak ďalej. Keďže to váš návrh ale nemení, nedá sa očakávať, že ľudia budú tieto tašky menej kupovať. Keby ste túto cenu zdvihli, možno by to nebolo populárne, ale som si istý, že počet predaných kusov by sa naozaj znížil a potom by som súhlasil so všetkými tými cieľmi, ktoré deklarujete v návrhu, a síce, že návrh bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, že prispeje k trvalému zníženiu spotreby plastových tašiek, alebo že sa vám podarí predísť vzniku zbytočného odpadu. Ale v súčasnom znení sa tak jednoducho nestane. Pri tomto znení sa nestane nič, počet neklesne a cieľ sa nesplní.
Druhý okruh mojich výhrad sa týka termínu zavedenia tejto akože novej povinnosti spoplatnenia tašiek. V zákone ste tento termín nastavili na 1. január 2019, pričom ostatné ustanovenia tejto novely začnú platiť už v marci tohto roka. Chápem, že marec by bol šibeničný termín pre výrobcov, povedzme, z administratívnych dôvodov, alebo z dôvodu, že by museli označovať tieto tašky čiarovým kódom, a to sa za mesiac zrejme nestíha, to je v poriadku. Ale prečo nie január 2018 napríklad? Prečo by sme sa nemohli pokúsiť urobiť niečo pre ochranu životného prostredia o rok skôr?
Keď som si pozeral závery pripomienkového konania k tomuto zákonu, tak aj republiková únia zamestnávateľov navrhovala 1. január 2018 a vo vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania sa píše, že tento návrh ministerstvo životného prostredia akceptuje. Tak prečo je potom v návrhu novely zákona január 2019?
Viem, asi čím budú vaši úradníci argumentovať. Viem. K obidvom výhradám. Pri termíne sa budú zrejme brániť, že to je predpis Bruselu znižovať počet predaných igelitových tašiek od roku 2019. Veď v poriadku. Ale znamená to, že musíme počkať do roku 2019, lebo Brusel? Nemôžeme niečo urobiť pre životné prostredie aj sami od seba? Skôr? Jasné, že môžme.
A k tomu, že novela nič nerieši, že je bezzubá a iba konzervuje súčasný stav, zrejme budú vaši kolegovia tvrdiť, že dnes vychádza spotreba na jednu osobu na 500 igelitiek ročne a po schválení nového zákona to bude menej. A ja si myslím, že v niečom majú aj pravdu, že bude to naozaj menej ako 500 igelitiek na osobu ročne. Ale nie preto, že by sa znížila spotreba, ale preto, lebo číslo 500 je nielenže nafúknuté, ale je, s prepáčením, úplne vycucané z prsta. Tvrdím, že toto číslo nie je pravdivé a myslím si, že to vedia aj vaši úradníci a ku cti im slúži, že nikde vo vašom návrhu sa toto hausnumero neuvádza. Ide o odhad Európskej únie, ktorý podľa mojich vedomostí nie je ničím podložený. Nevychádza zo žiadneho reálneho merania, zo žiadnych reálnych čísel. Ja teda nie som euroskeptik, ale aj keď pri ostatných smerniciach takouto metodikou postupuje Európska únia, tak sa tým euroskeptikom asi skôr či neskôr stanem. Takže keďže to číslo 500 nie je ničím podložené, preto sa vám zrejme stane, že keď po schválení tejto novely začnú výrobcovia vykazovať reálny počet predaných kusov igelitových tašiek, tak to bude naozaj menej ako 500. Bude. Ale nebude to menej ako počet predaných kusov dnes pred schválením tohto zákona, lebo ani dnes to podľa mňa nie je tých 500.
Vážený pán minister, verím, že vám nejde o takúto hru s číslami a slovíčkami, ale o reálnu pomoc životnému prostrediu. A myslím to úprimne, bez irónie. Bol by som veľmi rád, keby ste sa na tú novelu ešte pozreli, môžme o nej aj spolu rokovať a pokúsme sa ju vylepšiť, aby to neskončilo len formálnym odfajknutím nejakej bruselskej povinnosti, ale skutočnou pomocou pre životné prostredie. Tak ako pri tom separovaní, na ktoré som sa vás pýtal v úvode, aby ste aj vy, aj my mali z výsledku po schválení tejto novely dobrý pocit.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán minister, hovorili ste o nástrojoch sociálnej ekonomiky. Povedali ste, že v Slovenskej republike je 68 sociálnych podnikov. Mali ste však povedať, že iba 68 sociálnych podnikov. Kauza sociálnych podnikov z roku 2008 za ministrovania pani Tomanovej totižto tento nástroj úplne zničila. Keby, keby tento nástroj fungoval, ako mal, a bol to dobre pripravený nástroj, jeden z nástrojov inkluzívneho zamestnávania, nemali by ste totiž v roku 2016, na konci roku 2016 také obrovské číslo dlhodobo nezamestnaných v evidencii.
Tiež ste, pán minister, zavádzali pri počte odídených Slovákov za prácou do zahraničia, že, že v podstate každý rok tak rovnako odchádza toľko isto ľudí. No, nie je to tak. V roku 2016 odišlo o 17,8 % Slovákov za prácou do zahraničia viac ako v roku 2015.
A čo sa týka invalidov, ktorých som sa, o ktorých som sa vlastne aj zaujímala vo svojej rozprave, tak je to naozaj špecifická skupina, ktorá vyžaduje špecifický prístup. Len 6 % invalidov zo všetkých invalidov je zamestnaných v chránených pracoviskách, v chránených dielňach a iba 14 % invalidov je zamestnaných na otvorenom trhu práce. Všetci ostatní zostávajú doma. A ja skutočne hovorím o štyridsaťročných, štyridsaťpäťročných ľuďoch, päťdesiatročných ľuďoch, ktorí majú ešte školopovinné deti. Takže naozaj, ako som vám aj navrhovala v rozprave, chcem vás veľmi požiadať o to, aby sme, teraz, keď je novela zákona o službách zamestnanosti, aby ste prehodnotili ešte tento nástroj a uľahčili možnosti pre pracovné príležitosti, aby mali rovnaké šance práve aj zdravotne znevýhodnení.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja chcem len možno upresniť, že ja chcem mať minimálnu mzdu na celom Slovensku, ale podľa môjho názoru minimálna mzda by mala byť taká garancia pre nízko kvalifikovaných ľudí. Všetci ostatní ľudia by mali mať teda vyššiu mzdu ako minimálnu, a preto som vlastne navrhovala pre udržateľnosť miezd nízkokvalifikovanej pracovnej sily v zaostalých regiónov, aby mali odvodové úľavy, a to isté by pomohlo, aby sa zväčšil rozdiel medzi minimálnou mzdou a nízkokvalifikovaných ľudí a medzi kvalifikovanými ľuďmi. Ak by sa nám podarilo navýšiť to, tak toto by bol super cieľ a toto by som vám zatlieskala. Fakt. Lebo viete dobre ako, aké sumy zarábajú vaši sociálni pracovníci a ak bude vyššia minimálna mzda, tak už majú viac niektorí, o 30, 40 euro majú viac jak, jak bude tá minimálna mzda. Takže práve preto hovorím, že tie odvodové úľavy pre podnikateľov v týchto regiónoch by mohli zabezpečiť udržateľné miesta pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu, ktorá nemá takú produktivitu práce, aké sú výdavky zamestnávateľa, a na druhej strane by sme možno vedeli zvýšiť rozdiel medzi minimálnou mzdou a pre kvalifikovaných ľudí, medzi nízkokvalifikovanými a kvalifikovanými ľuďmi. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, myslím, že ste veľmi zoširoka popísali všetky opatrenia, ktoré máte pripravené, ktoré vyplynuli zo stratégie zamestnanosti, a len jednu vec, jednej veci nerozumiem. Vyzeralo to naozaj, že máte veľa, veľa aktivít nachystaných. Že čo sa robilo na tom ministerstve päť rokov? Veď proste dlhodobá nezamestnanosť je problém, ktorý tu je už iks rokov, a teraz mi príde, keďže kopírujeme, možnože v trochu lepších číslach, ale stále len kopírujeme znižovanie nezamestnanosti okolitých krajín. Tak prečo vláda nepripravila tie aktivity už skôr? Prečo ste sa nezamerali na túto skupinu už skôr a prečo ste už aj v tomto zákone neponúkli niektoré nástroje, ktoré reálne vedia pomôcť skupine nezamestnaných?
Aj to, keď ste hovorili, že už dnes existuje, existujú sociálne podniky v nie v takej forme, ako chcete presadiť, tak skrátka 85 podnikov, mi z toho vyplýva, že funguje len tak v lufte, vo vzduchu? Že podľa mňa, že už aj to, že rozprávate o tom, ako idete zavádzať sociálne podnikanie, tak proste ten zákon tu už mal byť veľmi dávno.
Ďakujem.

Ja by som iba chcela poprosiť vedenie, aby mi potvrdilo informáciu, že bod programu, mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv bude prerokovaný podľa poradia. Lebo včera vznikol mylný dojem pri hlasovaní, alebo pri zmenách v programe, že bude uvedený zajtra spolu so správou, neviem akou, 87. bod. Hej, takže to len vedenie prosím, aby, aby dalo informáciu na správnu mieru, lebo sa ma chodia poslanci pýtať, prečo nebola prerokovaná mimoriadna správa na výbore. My máme dohodnutý termín 6. januára (pozn. red.: správne má byť "februára").