Vážené kolegyne, vážení kolegovia, hovorila som o zvláštnych protežovaných zariadeniach, ako je Čistý deň, a doteraz ani vo faktických poznámkach, ani v príspevkoch nik z koaličných kolegov vlastne nevysvetlil, prečo by práve toto jedno jediné zariadenie nemalo prísť o akreditáciu, ak sa tu vyskytli závažné pochybenia.
A je tu ešte jedno protežované zariadenie, na ktoré sme trochu pozabudli, a tým je detský domov dcéry pani Tomanovej...
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, hovorila som o zvláštnych protežovaných zariadeniach, ako je Čistý deň, a doteraz ani vo faktických poznámkach, ani v príspevkoch nik z koaličných kolegov vlastne nevysvetlil, prečo by práve toto jedno jediné zariadenie nemalo prísť o akreditáciu, ak sa tu vyskytli závažné pochybenia.
A je tu ešte jedno protežované zariadenie, na ktoré sme trochu pozabudli, a tým je detský domov dcéry pani Tomanovej PETO. A zas ide v tomto príbehu o životy a osudy detí, tentokrát malých detí, ktoré, žiaľ, mali to nešťastie, že sa narodili práve počas pontifikátu ministra Richtera a dostali sa do detského domova dcéry bývalej ministerky za SMER.
Kauza sa začala videom a aktom odvahy občianskej aktivistky Lucie Piussi. Zistilo sa, že v detskom domove dcéry pani Tomanovej bolo umiestnených šesť malých bábätiek do jedného roka a päť detí od štyroch do osem rokov. Väčšina z týchto detí mala byť v profesionálnych rodinách, a nie v detských domovoch. Od 1. januára 2012 totiž platí zákon, že zriaďovatelia detských domov sú povinní zabezpečiť, aby sa každé dieťatko do šiestich rokov po jeho umiestnení v detskom domove najneskôr po diagnostike bolo zaradené do profesionálnej rodiny.
Bábätká sú opakom detí tých, ktorí boli v Čistom dni. Bábätka nemôžu nič, bábätka sa nesťažujú, nerobia problémy, neutekajú zo zariadenia, keď sú hladné, tak plačú, ale keď ich nikto nezoberie na ruky, keď ich nikto nezoberie na roky jeden, druhý deň, týždeň-dva, tak potom už ani neplačú a potom už len v tej svojej postieľke tichučko ležia, nie sú s nimi žiadne problémy.
A v tejto inštitúcii, v detskom domove PETO, zase jedného protežovaného zariadenia pána Richtera vzniklo podozrenie, že tieto deti neboli umiestnené do profesionálnych rodín. Niektoré zamestnankyne sa síce tvárili ako profesionálne matky, prípadne boli preklasifikované na profesionálne matky, ale podstata profesionálnej rodiny je v tom, že deti sú skutočne v domácom prostredí, že žijú v rodine, že sa o nich stará jedná a tá istá osoba 24 hodín denne, nie nejaké tety, akože profesionálne matky, ktoré sa striedajú pri deťoch v osemhodinových intervaloch, a skutočne zažívajú, čo je to bezpečné a stabilné rodinné domáce prostredie. Profesionálne matky by nemali žiť a starať sa o deti, žiť v tom istom dome ako celá skupinka, v tom istom dome, ako žije celý detský domov.
Deti sa tam učia, čo to znamená spoločná večera pri spoločnom stole, čo to znamená bozk, čo to znamená objatie na dobrú noc, čo to znamená svoja vlastná postieľka, čo to znamená rešpektovanie nejakých rodinných pravidiel. Toto nehovorím ja, ale hovoria to nespočetné štúdie týkajúce sa socializácie a vývoja dieťaťa a tie hovoria, že pre zdravý psychický a osobnostný vývoj dieťaťa je nevyhnutné, aby v prvých rokoch si dieťa vytvorilo vzťah k jednej jedinej blízkej osobe, nie k nejakým paniam opatrovateľkám, ktoré sa pri ňom striedajú v osemhodinových šichtách.
V prvých rokoch života si to dieťatko vytvára pocit stability, dôvery a je obrovský rozdiel, či vyrastá v detskom domove, alebo vyrastá v rodine, aj profesionálnej, pretože najťažšie formy psychickej deprivácie pramenia práve z tohto obdobia, ak je dieťa umiestnené v detskom domove. Odborníci hovoria, že z hľadiska rozvoja osobnosti je pre dieťa najdôležitejšia primárna socializácia, teda socializácia ktorá prebieha v rodine alebo v prostredí, ktoré ju nahradzuje. Tu sa dieťa učí modelom správania, vzťahom k iným ľuďom, k vzdelaniu, k práci, k riešeniu problémov, k sebe samému. A to, že dieťaťu z detského domova chýbajú tieto prirodzené vzory a modely fungovania bežnej rodiny, spôsobuje týmto deťom problémy aj neskôr v živote pri tzv. sekundárnej socializácii.
Deti, ktoré odmalička vyrastajú v detských domovoch bez toho, aby zažili naviazanie na blízku osobu, sú rizikovou skupinou. Zase nehovorím to ja, hovoria to mnohé štúdiá a mnohí odborníci. Prejavuje sa to rôznymi sociálno-patologickými javmi, prejavuje sa to asociálnym správaním, úzkostnými poruchami, hyperaktivitou, impulzivitou, detskou depresiou, neskôr záškoláctvom, výchovnými problémami, trestnou činnosťou, drogovou skúsenosťou, agresívnymi prejavmi, narušenou pozornosťou, túlaním, predčasnými sexuálnymi aktivitami. Áno, do tejto rizikovej kategórie bude možno patriť aj týchto šesť bábätiek z detského domova bývalej ministerky za SMER. A možno tieto bábätká v budúcnosti, keď vyrastú, budú mať problémy s nadviazaním plnohodnotných vzťahov, lebo to tieto deti majú, ak sa o ne nestará jedna blízka osoba. Možno budú viac náchylné na drogy a možno nakoniec skončia v druhom protežovanom a zhnitom zariadení, Čistý deň, ale možno len preto, že im nebolo dopriate zažiť to, čo je rodina, a pretože jednému ministrovi, o ktorom sa teraz bavíme, je dôležitejší jeho post, jeho moc ako životy detí.
Ďakujem.
Skryt prepis
