Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Týmto vás žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý výrazným spôsobom, alebo o podporu pozmeňujúcich návrhov kolegu Galeka, ktorým výrazným spôsobom vylepšujú tento vládny návrh zákona.
Ďakujem.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, ja by som chcela predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
Ako už predo mnou povedal kolega Galek, novela, ktorú, vládny návrh zákona, ktorý predložilo ministerstvo, v zásade nič nemení, ale situáciu ešte viac zhoršuje. A takisto použil aj veľmi priliehavú paralelu, keď kedysi za Mečiara vláda videla, že prezident nevymenuje šéfa tajnej služby, ktorého chceli oni, no tak jednoducho zmenili, zmenili menovanie, menili...., menovanie riaditeľa štátnej služby. To sa deje aj teraz, pravdepodobne sa vláda bojí, že nominanta, politického nominanta, ktorého by navrhli na tak dôležitú a kľúčovú pozíciu, ako je šéf regulačného úradu, by prezident mohol aj nevymenovať, tak čo urobí, jednoducho zmení, zmení zákon tak, aby, aby šéfa ÚRSO menovala vláda. Čiže tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa týka najmä tohto bodu.
Teraz prečítam pozmeňujúci návrh, na úvod žiadame vyňať bod č. 1 zo spoločnej správy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Eduarda Hegera k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 doterajší bod 2 znie:
2. V § 5 ods. 1 znie:
(1) Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“). Úrad má dvoch podpredsedov.
2. V čl. 1 sa vypúšťajú doterajšie body 7 a 8.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie:
Navrhuje sa ponechať doterajší spôsob kreovania predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorého podstata spočíva v tom, že vláda Slovenskej republiky síce navrhuje predsedu úradu, ale vymenúva a odvoláva ho prezident Slovenskej republiky, tak ako to bolo doteraz, a to na rozdiel od vládneho návrhu, ktorý presúva právomoc vymenovať predsedu úradu z prezidenta výlučne na vládu SR.
Odôvodnenie, ktoré ponúkla vláda, neobstojí a neobstojí najmä z týchto dôvodov:
1. Kreačná právomoc prezidenta je jednou zo základných právomocí prezidenta v parlamentnej forme vlády a je tomu tak aj v zmysle č. 102 ods. 1 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky.
2. Vládny návrh zákona nemení ustanovenia zákona, ktoré upravujú právomoc predsedu úradu alebo právomoc Regulačnej rady, nie je preto dôvod ani na zmenu nominačnej právomoci vo vzťahu k niektorej z dotknutých funkcií či už voči predsedovi úradu alebo voči predsedovi regulačnej rady.
3. V odôvodnení vládneho návrhu sa zmiešava zodpovednosť za reguláciu v sieťových odvetviach so zodpovednosťou za energetickú politiku štátu. Zatiaľ čo energetická politika štátu je v gescii ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky podľa § 6 zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, regulácia sieťových odvetví je v kompetencii úradu, resp. regulačnej rady úradu. A boli sme, žiaľ, svedkami toho počas kauzy s energiami, ako sa či už vláda, premiér alebo predseda parlamentu predbiehali kto "ovplyvní" nezávislý regulačný úrad.
4. Vynechanie prezidenta z aktu menovania a odvolávania predsedu úradu a prenesenie tohto úkonu na vládu vzbudzuje obavu, že pôjde hlavne o „politickú nomináciu“ a dosadenie „svojho človeka“ za predsedu úradu. Tu sme podotýkali a netýka sa to len predsedu úradu, ale týka sa to všetkých nominantov v dozorných radách a v predstavenstvách energetických podnikov, že majú byť stanovené presné pravidlá a presné kvalifikačné kritériá, ktoré v podstate aj boli za uznesením za Radičovej vlády stanovené, pokiaľ ide o dozornú radu a pokiaľ ide o predstavenstvá, aké podmienky majú spĺňať, majú spĺňať nominanti na tieto pozície. A skutočne existuje obava, že na kľúčovú osobu, ktorá má na starosti reguláciu cien, bude menovaný politický nominant bez zodpovedajúcich odborných, odborných požiadaviek... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, ja som si chvíľku nedával pozor, ak prečítali ste alebo prečítate pozmeňovák, potom už nemáte čo vysvetľovať. To je rokovací poriadok.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Ale ja čítam odôvodnenie.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No to potom môžete prečítať. Pozmeňujúci návrh, dôvodovú správu a nič viac.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
A to odôvodnenie?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No O. K., dobre, len aby som, lebo som nedával chvíľku pozor, takže stáva sa to aj v lepšej rodine. (Povedané so smiechom.) Nech sa páči.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Podobne navrhované odmeňovanie predsedu úradu a podpredsedov úradu je neprimerané, keďže sa navrhuje, aby poberali odmeny v rovnakej výške ako predseda, resp. podpredseda Regulačnej rady. Po oddelení funkcie predsedu úradu od predsedu Regulačnej rady sa totiž predseda úradu stane v podstate obyčajným štátnym úradníkom, ktorého náplň bude o 50 % menšia ako doteraz, keď vykonával súčasne obe funkcie. Primeraným sa tak javí skôr tabuľkový plat štátneho úradníka pre predsedu úradu a zníženie odmeny predsedu a podpredsedov Regulačnej rady z niekoľko tisíc eur mesačne na polovicu.
Na druhej strane pozmeňujúci návrh ponecháva zvýšenie podpredsedov úradu z jedného na dvoch, tak ako aj kreovanie predsedu regulačnej rady úradu, a to tak, ako je navrhnuté vo vládnom návrhu zákona.
Ďakujem. Končím s čítaním pozmeňujúceho návrhu a ešte doplním, keďže ešte som neprekročila časový limit... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nie. Ešte raz, ak prečítate pozmeňujúci návrh, potom už nemôžte vystupovať. To je rokovací poriadok. (Reakcie z pléna.) To som sa snažil ako vám vysvetliť.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
To bolo v rámci ako odôvodnenia.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nie, nie, nie. (Reakcie z pléna.) Ešte raz, odôvodnenie, to, čo máte napísané, len to môžte prečítať. (Reakcie z pléna.) Páni kolegovia, rokovací poriadok je jednoznačný, prepáčte. A nie prvýkrát to aplikujeme.
Ústne hocikedy, samozrejme, môže sa prihlásiť pani poslankyňa aj do ústnej.

Ďakujem. Ja ešte ku kolegovej poznámke, že žiadna dotácia nie je systémová. Presne tak. A zároveň sa pána ministra pýtam, my na Slovensku máme nespočetné množstvo verejných budov, ktoré sú nezateplené, sú stále, je tu veľmi veľa verejných škôl, ktoré sú nezateplené, sú tu ministerstvá, sú tu budovy štátnych úradov, ktoré nie sú zateplené, ale pýtam sa, prečo dávať dotácie,
nesystémové dotácie práve na jeden jediný segment, a síce na rodinné domy. Ako už kolega spomínal, elektromobily, to je veľmi pekná paralela, pretože to je rovnako nesystémové a rovnako nezmyselné opatrenie, ktoré akože podporovalo nejakú zelenú mobilitu, čo v podstate sa ukázalo, že si len zopár šťastlivcov, ktorí dostali 5-tisíc eur, si nakúpilo audi za 90-tisíc, za 90-tisíc eur alebo nejaké iné drahé vozidlá. Čiže my z verejných peňazí prispievame na to, aby zopár šťastlivcov, ktorí by, ktorí na to auto tak či tak majú, si kúpili nadpriemerne drahé autá. Videla som ten zoznam áut, za ktoré si kúpili, ktoré si kúpili. Áno, boli tam autá aj za 30- alebo 40-tisíc, ale boli tam autá aj za 90- a 80-tisíc. Čiže toto je zmysel takéhoto typu dotácií. A podľa môjho názoru dotácie na zatepľovanie rodinných domov sú rovnako nezmyselné a rovnako nesystémové ako, ako elektromobily. Hovorím, prečo nezačnete u verejných budov a napríklad pri školách.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Hegerovi hlavne za to, že poukázal na nesystémovosť v tomto opatrení, môžeme sa pýtať, prečo sa dotácia poskytuje len majiteľom rodinných domov, resp. sa zvyšuje, keď väčšina obyvateľstva žije v bytovkách, a riešiť nejakú energetickú náročnosť obyvateľstva by sa malo dlhodobými systémovými zmenami, a nie tým, že budeme poskytovať dotácie len na zatepľovanie rodinných domov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, pán minister, ja len tak krátko by som chcel k tomuto vystúpiť. To, čo aj kolegyňa začala, tak to je asi na takú naozaj dlhšiu, dlhšiu debatu, týka sa to asi aj programového vyhlásenia vlády, ale tomu sa ja venovať nechcem.
Cením si na jednej strane záujem, že to zatepľovanie sa chce riešiť, chceme tu vychádzať ľuďom v ústrety, aby mohli naozaj nejakým spôsobom šetrne nakladať so svojou energiou, ja len tak možno pár vecí, čo, čo, čo ma tak vyrušilo v tom, je po prvé, že akým spôsobom pristupujete k tomu konkrétnemu kroku riešenia dnes, alebo ja by som to nazval, že vidím to ako nesystémový krok, keď vidíme, že sa nám to pomaly míňa, tak ako to vlastne aj uvádzate v aj tých pozmeňovacích návrhoch, ktoré sme mali na, na výbore, a vidíme, že sa to míňa teda pomaly, tak teda pristupujeme k nejakému kroku, aby sa, aby toto mohlo byť minuté rýchlejšie, a začíname uplatňovať vlastne oprávnené výdavky aj na administratívu.
Ja toto vidím ako trošku takým opačným smerom, pretože aj kolega Galek ešte zrejme o tom bude viacej hovoriť, keďže sa tejto téme viacej venuje, že namiesto toho, aby sme zjednodušili tú administratívnu záťaž, tak svojím spôsobom rozširujeme tie náklady aj na to, aby to pohltilo aj tie nákladné administratívne záťaže, tým pádom odčerpávame z toho balíka, ktorý je určený na tú, na to zateplenie, práve na tie administratívne náklady. A myslím si, že toto je neefektívne, myslím si, že toto je, toto je nesystémové a že naozaj by sa to dalo trošku viacej prekopať a pripraviť tak, aby to naozaj reálne išlo na to zateplenie, keď už teda tie peniaze chceme, aby, aby to mohli využiť najviac na to samotné zateplenie. Toto vidím ako jedno z takých vecí, ktorá ma tam ruší, že dávame priestor na to, aby sa, aby sa tieto peniaze vyčerpali na administratívu, čo neni úplne prvotným cieľom, predpokladám, týchto dotácií. Tu teda tým pádom poukazujem na to, že, že to je podľa mňa nesystémové, a hlavne aj z toho dôvodu, že dobre, na jednej strane chceme teda vyjsť v ústrety jednotlivým domácnostiam, aby si zateplili, na druhej strane však vidíme, že celková, celkové náklady za energie nám tu neklesajú, že sa to dobieha, keď tak teraz to trošku zjednoduším, v TPS-ke, čiže v tarife za prevádzku systému, a tam nič nerobíme.
Už len samotný krok, keby sme si zobrali len, také, také absurdum sú Hornonitrianske bane, kde sa opriem o výrok ešte vtedy žijúceho, už dnes nebohého pána Fiľka, ktorý to vyčíslil viackrát. A vyčíslil, že ak by sme ich zavreli a dotovali tých robotníkov, aby si mohli nájsť, aby sa mohli rekvalifikovať a nájsť si prácu, čo by si aj našli, tak by sme automaticky mali v rozpočte 37 mil. eur.
Čiže by ma zaujímal aj váš názor na to ako ministra, ktorý to predkladá, že, že dobre rozumiem takémuto výseku, ktorý tu robíte, ale keď sa to zoberie do toho väčšieho obrazu, ktorý aj vy ako minister zastrešujete, ako člen vlády, tak automaticky to úplne vrhá iný cieľ a začína to byť skôr, to riešenie, konkrétne riešenie, akým je to navrhnuté, skôr, by som povedal, absurdné. Takže by ma zaujímalo, váš návrh k tomuto.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, ďakujem za vaše vystúpenie. Ja by som to nenazýval miešanie hrušiek s jablkami, lebo vláda má nejaký balík peňazí, s ktorým hospodári, a keď treba posilniť nejaké priority, tak, tak je to možné.
Vy ste spomenuli vo svojom príspevku, že treba na asistentov učiteľov nejakých 19 mil. eur, my na začiatku tejto schôdze sme žiadali Národnú radu, a teda aby zaviazala prítomného pána ministra, aby zverejnil, kam Národná diaľničná spoločnosť dala balík nejakých 366 mil. eur na výkupy pozemkov pod bratislavský obchvat. Jednoducho toto je tá, tá korupcia, toto je to, vylievanie nezmyslené vylievanie štátnych prostriedkov. A hovorím o 366 verzus nejakých 19 mil., ktoré by mohlo zásadne ovplyvniť život našim deťom istej skupiny občanov. A odpoveď NDS, len tak, aby to tu zaznelo, nemôžu zverejniť tieto zmluvy, lebo tie informácie treba vyhľadať a spracovať, a to podľa zákona nemusia. Poskytnutie takýchto informácií by NDS spôsobilo technické a personálne problémy a podobné infožiadosti by mohli ochromiť chod príslušných organizačných zložiek NDS. Samozrejme, Transparency podala potom aj trestné oznámenie a to hovoríme o vyše 300 mil. eur.
Samozrejme ďalšie milióny na zatepľovanie, lebo firmy, lebo zatepľujeme, lebo, lebo jednoducho máme svoje spriaznené firmy, ktoré potrebujeme takýmto spôsobom podporovať. Táto, toto je obrovská korupcia, ktorú tu v štáte máme, a veľmi správne ste na to vo svojom príspevku poukázali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dovolím si najskôr odpovedať na otázku položenú pred, pred chvíľočkou, že prácou odborov práve by sme sa mohli dostať k tomu, aby boli schopní vyrokovať lepšie platy. Spôsob, akým pracuje táto vláda, a teda už sme to videli tí, ktorí sme tu teda minimálne od toho roku 2010, tak vidíme, že pracuje formou nastavovať povinnosti, nechcem povedať hlava-nehlava, ale proste tvrdo nastavovať povinnosť z pozície štátu. Ak by naozaj naše odbory boli dostatočne fundované, tak by vedeli vyrokovať tie podmienky tak ako vo Volkswagene, tak aj inde. Ale naša vláda ide na to spôsobom, že ak to, ak sa to dá u jedných, tak musí sa to dať aj u iných. Vôbec ako keby neskúmala alebo nepozerala na to, že či tie firmy, a teraz nemyslím na tie veľké firmy, majú na to, aby mohli byť práve zaradené do týchto kolektívnych zmlúv.
Pán minister bojuje s protiústavnosťou, ktorú sám tuná do parlamentu priniesol, novým znením alebo úpravou, v ktorú, v ktorej tiež len nemáme istotu, že nebude protiústavná.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu návrh zákona, ktorý nám tu vlastne, alebo dôvod, prečo ho máme, je to, že Ústavný súd konštatoval protiústavnosť v tých niektorých bodoch. V podstate ako opoziční poslanci sme sa uzhodli už pri prerokovávaní podobnej novely v roku 2013, že to, čo ste priniesli, pán minister, do parlamentu, je naozaj nad očakávania všetkých normálne alebo racionálne zmýšľajúcich ľudí.
Nielen v tom, že ste sa snažili, aby tie kolektívne zmluvy vyššieho stupňa boli rozširované, boli rozširované, ale vadilo nám najmä to, že boli rozširované bez toho, aby sa práve tí zamestnávatelia, ktorých by sa to dotklo, mali možnosť, aj keď nie sú, aj keď by neboli v nejakých združeniach, voči tomu nejakým spôsobom ohradiť. Proste nám to prišlo ako veľmi nesprávny krok urobený, kde neexistuje žiadny spôsob odvolania sa alebo proste nejakého opravného procesu. Proste, lebo ministerstvo sa tak rozhodlo. Ústavný súd dal za pravdu opozičným poslancom, a teda prichádzate s novelou, ktorá toto teraz rieši alebo našla mechanizmus, ktorým by to malo fungovať oveľa lepšie.
Možnosť rozšíriť kolektívne zmluvy vyššieho stupňa aj bez súhlasu firiem sa v slovenskom právnom poriadku objavovala a opätovne rušila už niekoľkokrát. Zavedená bola už v roku 1992, platila až do roku 2004, keď ju zrušil bývalý minister Dzurindovej vlády pán Kaník. Po nástupe prvej vlády Roberta Fica koncom roka 2007 sa nedobrovoľné rozširovanie zmlúv do zákona opäť vrátilo. Zamestnávateľské združenia preto iniciovali podnet na Ústavný súd, kým však súd stihol prebehnúť, kabinet Ivety Radičovej v decembri roku 2010 zákon o kolektívnom vyjednávaní opäť novelizoval a rozširovanie kolektívnych zmlúv z vyššieho stupňa podmienil súhlasom zamestnávateľa. No zákon v tejto podobe vydržal len tri roky a vy ste ho vlastne tou novelou vrátili opäť do pôvodnej možnosti teda rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa bez súhlasu firiem. Možnože takou kuriozitou bolo, že bolo, že práve vtedy sa proti vášmu návrhu postavil aj samotný prezident Ivan Gašparovič, a tomu isto nemôžete asi vyčítať, že by bol, že by mal s vtedajšou opozíciou nejaké priaznivé vzťahy. Novelu odmietol podpísať a vrátil ju parlamentu. K tomu ešte navrhol, aby sa rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa týkalo firiem s aspoň 50 zamestnancami, navyše aby firmy, ktoré už majú vlastné podnikové kolektívne zmluvy, sa nimi naďalej riadili a neboli zahrnuté do rozširovania záväznosti vyšších zmlúv.
Vy ste tieto pripomienky neprijali a zákon ste schválili teda v pôvodnom znení. No a novela opäť putovala na Ústavný súd a minulý rok teda bolo prijaté rozhodnutie, alebo Ústavný súd rozhodol, že v tých niektorých častiach je vaša novela protiústavná. Pritom berieme a berieme, že naozaj v mnohých krajinách Európskej únie je umožnené práve rozširovať alebo mať extenziu práve v týchto kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa. V Nemecku aj v Česku, máte pravdu, ako ste sa, myslím, že vaše ministerstvo sa ohradilo, že majú podmienku reprezentatívnosti. V prípade Nemecka však musí byť pred rozšírením zmluvou pokrytých minimálne 50 % všetkých zamestnancov v oblasti jej pôsobenia. A extenzia musí byť vo verejnom záujme. Takisto dostatočnou reprezentatívnosťou podmieňujú rozširovanie zmlúv aj v Holandsku, Írsku, Fínsku, Maďarsku či Španielsku. Rovnakú podmienku reprezentatívnosti dal aj český ústavný súd, ktorý posudzoval ústavnosť mechanizmu extenzie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Pán minister, predniesli ste nám alebo predstavili novelu, ktorou sa zabraňuje tomu najhoršiemu, aby novela alebo aby zákon samotný bol v rozpore s ústavou. Ja možno teraz nepoviem stanovisko, alebo teda takto, že som rada, že tá protiústavnosť bude odstránená touto novelou, avšak stále si myslím, že v prípade kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ste išli možno ďalej ako niektoré naše menšie podniky znesú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, tak mne nedá ešte dokončiť to, čo som začala počas faktickej poznámky. Kolegyňa Gaborčáková tunák spomínala tiež konkrétne prípady, ktoré by riešili krivdy starodôchodcov.
Takíto, vlastne to, o čom hovorila, už sme sa niekoľkokrát snažili aj tunák v pléne predkladať. Nestretlo sa to s pochopením na ministerstve a možnože, pán minister, naozaj teraz, keď riešite krivdy starodôchodcov, lebo to sa týka tohto obdobia, možnože by bolo zamyslieť sa alebo zobrať to ako námet na drobnú úpravu, lebo vtedy sme mali zistenie, že toto sa týka okruhu, veľmi malého okruhu počtu ľudí, takže nejaké veľké výdavky by to nespôsobovalo Sociálnej poisťovni, ale určite by to bolo spravodlivejším riešením.
Ale teda ešte k tomu, čo som začala vo faktickej poznámke. Budem veľmi krátko hovoriť teraz. Keď sme, keď som pozerala na ten graf, o ktorom som hovorila, alebo na tú tabuľku, kde boli farebne vyčlenené, bolo to naozaj veľa tabuliek. Alebo dala sa urobiť tabuľka, dali sa urobiť tabuľky podľa toho, aký priemerný, priemerný násobok priemernej mzdy človek dosahoval, dĺžku, dĺžku poistenia, proste všetko možné, tak všade tie tabuľky vychádzali približne rovnako, ale čo bolo obdivuhodné alebo podivuhodné pre mňa, takže pokiaľ tie útvary ľudí, ktoré sa, ktorých sa nejakým spôsobom pozitívne nedotkli prepočty alebo nijako nedotkli prepočty, mali vždy taký nejaký ucelený tvar, tak tabuľka, alebo teda tá časť tabuľky, ktorá sa týkala práve prepočtov podľa novely, pre určitú skupinu poistencov vychádzala naozaj zvláštne. Nieže celistvé pole, ktoré sa, kde sa farba zjemňovala, že to nebolo, možnože to bolo menej zaujímavé, ale proste vyskakovali tam vyslovene riadky poistencov, ktoré svietili extrémne červeno, čo znamená, že niekomu sa pridá akoby oveľa viac, ako by si, by sa v tom období možno zaslúžilo alebo patrilo, hej, ale vravím, že však čím viac ľudia dostanú, lebo predpokladám, že tá zásluhovosť tam je zohľadnená vo veľkej miere, tak ako podľa reformného modelu by to malo byť, tým by sme mali byť radšej, len teda prečo niektorí áno, niektorí nie. A neobstojí to celkom, čo ste hovorili, že teda tie miery náhrady sa určovali akože podľa priemernej mzdy, pretože ministerstvo, alebo teda úradníci, alebo teda proste ministerská skupina, ktorá sa v tom vyzná, určila tie hranice. A práve na základe určenia tých hraníc vznikali podľa mňa nie rovnaké rozmiestnenie tých, toho navýšenia dôchodkov.
Čo sa týka, čo sa týka starodôchodcov. Teda spred roku 1988. Pán minister, váš hovorca bol ten, ktorý dal mnohým starodôchodcom spred roku 1988 nádej, že bude upravený aj ich dôchodok, že to bolo naozaj zavádzanie ľudí. Na to nech si dáva pozor, pán, a nech hovorí, nech hovorí tak, ako je návrh naozaj urobený, ako je, ako je predstavený a ako je tuná blokovaný. No nebude mať každý to zvýšenie o 25,50. Vy to veľmi dobre viete a predpokladám, že vedel to aj pán hovorca, keď takúto vec vypúšťal vonku. Proste dochádza k zavádzaniu a tí ľudia naozaj v nádeji, že aj im bude odstránená spravodlivosť, sa dopytujú, budeme aj my zaradení do tohto a mnohým treba povedať, že mnohí nie.
A už iba sa dotknem oblasti, ktorú ste hovorili, že sa tak rozhnevali, že teda odmietate akékoľvek o tých komunistických papalášoch alebo... Fakt. Priemerné mzdy vtedy oscilovali okolo nejakej hodnoty. U všetkých zamestnaní, proste ten rozptyl bol veľmi malý a nastavená hodnota pri týchto starodôchodcoch je tak, že sa to dotkne tých najlepšie zarábajúcich, a teda povedzme si úprimne, kto boli v tom čase najlepšie zarábajúci. Väčšina ľudí bola okolo priemeru. Už si nepamätám to percento, ale veľká väčšina ľudí bola okolo priemeru a dnes dostávajú tie najnižšie dôchodky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Dnes už padlo z jednej aj z druhej strany pomerne dosť argumentov. Ja skôr každopádne chcem vyzvať aj k tomu, že okrem toho, že sa spolu stretneme, a teda naozaj budeme vecne diskutovať v prospech ľudí, aby ľudia von už konečne videli, že parlament pracuje konštruktívne, tak druhú vec, ktorú by som prijala, a určite by to prijali aj ľudia vonku, je, že teda zverejniť metodiku prepočtu v prijateľnej spôsobe tak, v prijateľnej v podobe tak, aby teda to vedeli prepočítať napríklad deti tých rodičov a podobne, aby sme všetky tieto veci, ktoré možno sa vnímajú politicky, ale možno politické nie sú, aby sme dopredu vyvrátili a nemuseli sme sa tu rozčuľovať možno, pán minister.
Na čo chcem teda ja upozorniť, tak mám pred sebou uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky na sťažnosť pána, ktorý teda nemal priznaný starobný dôchodok. Mám teda aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde naozaj títo ľudia bojovali za to, aby, teda keď pracovali a umožnil im tento štát pracovať aj popri starobnom dôchodku, aby sa im to následne prirátalo do starobného dôchodku následne. Chcem povedať, že práve jeden príbeh stojí za to, aby sme si my uvedomili, že vonku sa žije trošku ináč, a, a prečo sa ľudia rozhodujú pracovať aj pri starobných dôchodkov. Je to mnohokrát preto, že ich tá situácia k tomu tlačí.
V roku ’94 po dovŕšení veku zákonného odchodu do dôchodku sťažovateľ odišiel do dôchodku, pričom neprestal pracovať. Do dôchodku odišiel z rodinných dôvodov. V tom čase pri štyroch deťoch manželka na dôchodku, zabezpečoval ešte dve deti, ktoré študovali na vysokej škole. Ako živnostník mal nepravidelné zmluvy a úhrady faktúr. Na začiatku roku bol pravidelne 3 až 4 mesiace bez príjmu, ako, ako dôchodca predsa len platil zákonné odvody. Ide o tých ľudí, ktorí pracovali ako tesári, murári a tak ďalej, aby uživili vlastne tie deti, ktoré im ešte študovali na vysokej škole. Na odvodoch do Sociálnej poisťovni uhradil 7 296 eur, čo mu nebolo premietnuté teda do starobného dôchodku. Problém je v tom, že tento človek sa súdil a musel platiť trovy z krajského súdu a z ďalších súdov, pretože spor nevyhral. Musíme si uvedomiť to, že títo ľudia nielenže nemali uznané to ich právo, alebo teda treba dať pozor aj teraz pri tých prepočtoch u týchto ľudí, živnostníkov, ktorí boli murári, tesári a tak ďalej, ale naozaj nevnímať ako, akože to je nepriateľ štátu, lebo je to nejaký živnostník, ale naozaj je to človek, ktorý bol nútený, on tiež by sedel najradšej doma na starobnom dôchodku a peniaze by dostával, ale on napriek tomu pracoval a tej Sociálnej poisťovni tie odvody dal. A čo si vyslúžil? Súdne trovy z krajského, z krajského súdu a z ďalších súdov, kde sa odvolával. Čiže naozaj nemôže v tomto štáte platiť to, že od nejakého roku sa určitej problematike nevenujeme, podozrievame časť ľudí, ktorých uprednostníme, a v konečnom dôsledku naozaj tí, ktorí prispievali odvodmi do systému, aby možno boli vyplácané aj iné dôchodky, zatiaľ čo on si mohol užívať ten svoj starobný dôchodok, prispieval do systému, aby sme na týchto ľudí skutočne nezabudli. Mám viacero týchto rozhodnutí, a ak bude vyvolaná diskusia, treba sa pozrieť aj na tých ľudí, ktorí naozaj môžno si odopierali, lebo nemali vždy vyplatené tie faktúry a platili povinne tie, tie odvody do Sociálnej poisťovne, neboli nejakí neplatiči, aby sa im to naozaj odzrkadlilo v zarátaní do toho starobného dôchodku.
Ďakujem za pozornosť.