Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán minister, vy ste veľký sympaťák. Ja si vážim, že ste vystúpili a naozaj vaše vystúpenie bolo úprimné, aspoň teda ja som ho tak vnímal. A pre mňa ste naozaj človek, ktorý hľadá riešenia, a vážim si to na vás. Teraz trošku k tým faktom, ktoré ste hovorili.
Vysúťažilo sa za 1,9 mld., ale už aj dnes sa bavíme o tom, že je tu riziko, že sa nám to predraží, čelíme tomu. Takže tiež musíme vidieť, že či to, tá naozaj konečná cena bude, to uvidíme, či to nebude nakoniec niečo iné. Dostali sme za to cenu, no uvidíme, akú cenu dostaneme v Londýne za toto predraženie, ak tu nejaké nastane.
Druhá vec, ktorú by som chcel podotknúť, lebo však kolegovia sa budú venovať ďalším parametrom, my sa tu dnes bavíme, ja by som chcel možno poukázať na tú argumentáciu, lebo vy nám hovoríte, stavajte nás, potrebujeme sa dostať do toho cieľa, potrebujeme vykupovať, potrebujeme vyriešiť tento problém. Súhlasím. Myslím, že všetci sa zhodneme na tom, že tento problém potrebujeme vyriešiť. Ale často sa tu bavíme o politickej kultúre, o tom, aká kultúra by tu mala byť. No tak vy môžete byť naozaj tým príkladom toho, že prinesiete ten príklad politickej kultúry, kde ukážeme: tak viete čo, toto a toto nastalo, nastalo to pre toto a pre toto, takto a takto sme urobili chybu a podobne, takúto možnosť, z toho chceme vyvodiť zodpovednosť, alebo čokoľvek proste. Ale nie že: tak viete čo, je tu problém, musíme ho vyriešiť, tak si to poďme schváliť. Čiže to tiež úplne podľa mňa nekorešponduje s tou rétorikou toho, že chceme, aby tu bola nejaká politická kultúra. Takže k tomuto.
A posledné, k dlhovej brzde. Hovoríte, že bude potom k tomu prehľad. No osobne si myslím, že to by nemalo byť podmienkou len dlhovej brzdy, to by mala byť podmienka správ verejných financií. Že vždy by mal byť prehľad o tom, ako tie peniaze sú využité, aby sa nekúskovalo, že tu postavíme nejaký kilometer, tam potom, a vlastne je to veľmi nekoncepčne alebo pôsobí to chaoticky. Takže ja si myslím, že takýto postup by mal byť štandardný nielen pri dlhovej brzde.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Ja už len na záver, pán minister, aj v súvislosti s dlhovou brzdou. Odbrzdiť dlhovú brzdu je niečo, čo je otázka kompetentnosti, schopnosti a zároveň aj dôvery. Moja otázka na vás: máte pocit, že práve po takomto konaní preukazujete, že ste dobrý správca, ktorému je vhodné odbrzdiť dlhovú brzdu? A ja by som bol naozaj rád, pán minister, ak by ste vystúpili ešte v rozprave a nie v záverečnom slove, aby sme mohli na vás reagovať aj možno s faktickými poznámkami a položiť vám dodatočné otázky. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len krátko. Toto má byť udržateľný rozvoj na rezorte dopravy? Toto má byť udržateľný rozvoj pre ďalšiu generáciu, ktorá príde po nás? Ja si to takto nepredstavujem. Takže otázka aj na pána ministra, povedzte mi, ako si predstavujete udržateľnosť vývoja na vašom rezorte? Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem kolegovi Hegerovi za jeho príspevok. Myslela som si, že len mňa ako novú poslankyňu, ktorá som tu jeden rok, prekvapuje táto rýchlosť, ale vidím, že aj starší skúsení poslanci hovoria o tom, že je to naozaj nevídané. A tak už len naozaj 5 dní, za 5 dní prijať zákon, tak, prepáčte, prepáčte, ako občan a teraz už aj ako poslankyňa si myslím, že to je nehoráznosť a obrovské babráctvo. A tak len očakávam teraz od pána ministra odpovede na všetky otázky, ktoré mu položili rečníci v rozprave. Naozaj budem pozorne počúvať.

Pán kolega Heger, ďakujem za tvoje vystúpenie. Spomínal si aj alternatívy, s ktorými sa ministerstvo dopravy príliš nezaoberalo. Inštitút INEKO dával do pozornosti a stále dáva aj oveľa lacnejšie riešenia, ktoré z hľadiska občana citeľne zlepšia jeho situáciu. Tak možno pre takú pozitívnu inšpiráciu, pán minister, vypočujme si pár bodov, že ktoré to sú. Zvýšenie plynulosti dopravy na Prístavnom moste novým pripojením z Einsteinovej ulice na diaľnicu ešte pred mostom. Rozdelíme tak silnú dopravu z Petržalky. Zatraktívnenie MHD, obmedzenie zbytočných zdržaní autobusov na križovatkách. Poviete áno, ale však to je mesto, to je župa. Prierezová práca. Zatraktívnenie verejnej osobnej dopravy v celom regióne. Kratší interval prímestských vlakov, lepšia nadväznosť župou dotovaných autobusových liniek. Alebo zlepšenie možnosti bezplatného parkovania áut, bicyklov pri železničných staniciach a zastávkach v regióne. A títo analytici hovoria, že tieto opatrenia pomôžu oveľa lepšie plynulosti dopravy v hlavnom meste ako obchvat, o ktorom sa tu dlho bavíme a ktorý bude veľmi drahý. Možnože ešte tak, čo vidím naozaj, dobrým príkladom z môjho pohľadu by bolo, pozrieť sa a stretnúť s kolegom z Maďarska a pozrieť si, ako riešili Budapešť. Tam naozaj tieto spomínané opatrenia vidno aj reálne v praxi, ako fungujú. Ďakujem.

Ďakujem. Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi tiež pár postrehov k tomuto superskrátenému legislatívnemu konaniu. Kolegovia už hovorili práve o tejto forme, o tom, ako naozaj je to nadštandardne rýchle. Kolegyňa Kiššová to veľmi pekne vykreslila, celú tu chronológiu, k tomu už neni viac čo dodať.
Ja by som možno začal tým, že, pán minister, určite, tak ako aj kolegovia povedali, nikto, alebo všetci rozumieme tomu ako je dôležité, aby na Slovensku boli dobré diaľnice, dobré cesty, kvalitné cesty a hlavne efektívne riešenia, efektívne riešená doprava ako taká, či už cestná, vlaková alebo mestská. Taktiež ja som z Bratislavy a viem, ako, v akútnej potrebe sa nachádza práve ten ťah, ktorý má riešiť R7-ka. Toto tu myslím, že naozaj nespochybňujeme, že je, potreba práve tohto ťahu tu naozaj je a že potreba Slovenska z hľadiska infraštruktúry je naozaj veľká.
Na druhej strane si však povedzme realitu. Prvá realita, ktorú tu naznačil aj kolega Marosz, bola práve pri obchvate D4, ktorá nebola nikdy nejako extra kvantifikovaná, a ak nejaké kvantifikácie boli, tak vieme, že boli, by som povedal, na úrovni divokých odhadov. A ak analytici sa snažili to zmonitorovať, tak tie čísla nevyzerali nejako sľubne. A obávam sa, že samotní Bratislavčania budú veľmi nemilo prekvapení po dostavbe tohto riešenia, že im to nijako extra v pohodlí cestovania po Bratislave a okolo Bratislavy nepomôže.
Ďalšie dôležité je, že vy sám ste na tomto poste osem, deväť mesiacov. To vám nikto neodopiera, ale zase na druhej strane povedzme si, že neprišli ste do toho úplného neznáma. Ste na politickej scéne dlho, sledujete túto tému a dokonca tým, že bolo poukazované na tento problém už aj v minulosti a v roku 2014 sám pán štátny tajomník Stromček povedal, že má ambíciu vykúpiť, keď sa už bavilo o tomto obchvate, už sa pripravoval projekt, že má ambíciu vykúpiť pozemky do konca roka 2015. Nepodarilo sa to. Potom korigoval, toto ministerstvo korigovalo toto vyjadrenie a minulý rok, takto pred rokom povedalo, že tú ambíciu má a že to stihne do konca roka 2016. Bolo viacero vyjadrení aj z ministerstva, ktoré ubezpečovali, že neni sa čoho obávať. Napriek tomu, že na to poukazovali, či už my, kolegovia z opozície, či už kolega Maroš, ja osobne, alebo kolega Ivan, kolegyňa Kiššová a ďalší, tak na to poukazovala aj odborná verejnosť, ktorá dokonca ešte pred podpisom tejto zmluvy varovala, že tu bude problém s výkupom pozemkov. Stavať to do roviny, že máme tu 11-tisíc zmlúv a toto je posledných 10, okej, však rozumieme tomu. A opäť prízvukujem, že nikto z nás nie je za to, aby štát bol vydieraný alebo aby bolo neefektívne nakladané s verejnými prostriedkami. Práve naopak, o to viac ale musíme sa naozaj na to pozrieť zodpovedne. My sa musíme pozrieť, ako toto vzniklo, prečo to vzniklo a ako sa takýmto krokom už v budúcnosti vyhýbať. A to je to, čo vám tu dnes komunikujeme a to je to, čo sme aj na výbore nejako nepočuli, vašu spätnú väzbu na to, že áno, počujeme, vidíme, tuto my vidíme, kde došlo k zlyhaniu ľudského faktora, vyvodíme z toho takú a takú zodpovednosť.
Pretože naozaj tu sa idú udiať dva precedensy, jeden je precedens tých práv, o ktorých hovorila aj kolegyňa Kiššová, a druhý je manažérsky precedens. Pretože keď si zoberieme naozaj ten rok 2014, dnes je rok 2017, to sú tri roky, tri roky na toto bolo poukazované, bola tu táto hrozba. Dokonca bola podpísaná zmluva s medzinárodným konzorciom, ktoré robilo poradenstvo pri uzatváraní tejto zmluvy. A taktiež celá táto zmluva bola teda podpísaná na maximálnu výšku 6,1 mil. eur bez DPH, ktorej súčasťou bolo aj práve odhadnutie tohto rizika, a toto konzorcium poukázalo na toto riziko, že tu bude. Čiže zaplatili sme v nejakom balíku za to, aby nás niekto upozornil na toto riziko, a teraz sme neuposlúchli tú radu, ktorú sme dostali, a hrozí nám ďalšie platenie práve preto, že sme si zaplatili radu a neuposlúchli sme tu radu. Takže tri roky verzus tri dni, toto je manažérsky precedens úplne akože zlyhania, zlyhania manažérskeho prístupu. Nie je tu žiadna verejná diskusia, ktorá by mala byť pri takomto, ani odborná diskusia, keď sa ideme baviť o nejakých riešeniach, ktoré majú naozaj zásah aj do budúcnosti konania vôbec vládnej moci.
Ďalej, keď sa vrátim ešte k tým efektívnym riešeniam dopravy, tak naozaj každý, predpokladám, na Slovensku chce, aby Slovensko malo kvalitnú infraštruktúru. Máme tu vzory v západnej Európe alebo vo vyspelých ekonomikách sveta, kde vidíme, že tá infraštruktúra sa dá dobre vybudovať, že tie riešenia fungujú. Tečú nám sem eurofondy práve na tento účel, ale mám pocit, že, a my naozaj tieto riešenia potrebujeme ako soľ, ale to, ako tečú na Slovensko a akou rýchlosťou sa tieto riešenia dostavujú a akým spôsobom sa tieto riešenia dostavujú, tak to skôr vyzerá, že tečú do potrubia zvaného trativod, že naozaj to, čo sa naozaj použije pre najefektívnejšie riešenie, je podstatne menej a veľa odchádza, žiaľ, do neefektivity, ktorého príkladom je práve aj dnešný deň a včerajší deň a spôsob, akým prichádzate teraz do parlamentu, aby sa táto patália vyriešila.
Sám ste povedal na výbore, že nevieme momentálne vyčísliť škody, ktoré môžu nastať. Čiže je tu teraz taký nepomer, na jednej strane hovoríme, je to dôležité, superrýchlo to musí byť, lebo tu hrozia veľká škody, na druhej strane hovoríte, že škody nevieme vyčísliť, lebo vyčíslime ich, až keď to bude dostavané, lebo, žiaľ, tak je ten proces nastavený. To, že sa tu poukazuje naozaj dlhodobo na vôbec systém výkupu pozemkov, to, že je to nastavené, že vykupujeme za cenu stavebných parciel, že nepostupujeme ako v zahraničí, kde sa dáva orná pôda, náhradná orná pôda za ornú pôdu, ktorú používame na stavbu takýchto dôležitých národných projektov. Ale my nie, my ideme cestou stavebných parciel, ľuďom robíme vlastne LOTO, lotériu, kde môžu vyhrať. Automaticky to dáva priestor pre špekulantov a automaticky to odsáva peniaze zo štátneho rozpočtu, nemalé peniaze zo štátneho rozpočtu. Prepáčte, 400 mil. eur za výkup pod obchvatom je nehoráznosť, keď vieme, že tento pozemok by mohol stáť 65 centov za ornú pôdu za meter štvorcový a stojí 12,60. Prepáčte, 2000 % rozdiel? Áno, budeme sa tu tváriť, ako to robíme efektívne, šikovne, my sme úžasní. Prepáčte, 400 mil. eur pri krvácajúcom zdravotníctve, pri krvácajúcom školstve, pri štrajkujúcich učiteľoch, ktorí takúto čiastku požadujú za obdobie štyroch rokov! Ale nie, my necháme to tak. Pritom už od roku 2000, ja neviem, koľkatého, však 2007 bol pekným príkladom, sa dalo konať a vedieť, že toto mementum tu bude, že my budeme musieť stavať infraštruktúru a že chceme predísť tomu, aby špekulanti nás mohli vydierať.
Takže čo na to povedať? Opäť hasíte na poslednú chvíľu, prídete na výbor, aby sme s vami spolupracovali, súcitili. Áno, súcitíme, ale nevidím známku toho, že by ste vy dokázali uznať, a teraz myslím vláda, ministerstvo, svoj podiel viny, nezodpovednosť správania v tom, ako ste k tomuto pristupovali. Nevidím žiadnu nejakú legitímnu obhajobu toho a nevidím ani vyvodenie zodpovednosti. Takže mne to pripomína opäť po januárovom chaose s energiami a následných legislatívnych zrýchlených konaniach, ako hovoril aj kolega Galek, ďalší, ale o to ešte výstrednejší skutok zo strany vlády, a ako naozaj možno už len čakať, čo ďalšie príde. A pre mňa to jasne komunikuje to, že, že či už tento rezort alebo vôbec konanie vlády je nesystémové, je nekoncepčné, je chaotické a v konečnom dôsledku úplne stráca akúkoľvek dôveru v to, že by vláda mala záujem veci riešiť v prospech ľudí. Že skôr sa tu skôr natíska tá, že to je, že vláda rieši problémy v prospech vybranej skupiny ľudí a riešenia napriek tomu, že by mohla, lebo tu na Slovensku máme odborníkov, ktorí by vedeli k tomu dať stanovisko, vedeli by sme pozvať odbornú verejnosť na to, aby naozaj tie riešenia boli kvalitné, aby, tak ako som aj hovoril, sa nemodelovalo následne, po tom, ako sa niečo nakreslí a potrebujeme vytvoriť model na to, aby sme obhájili tieto projekty. Veď toto je úplne nonsens. Toto je nonsens a plytvanie zdrojmi, ktoré nám sem zatiaľ tečú a už potom nebudú, a budeme sa s tým musieť pasovať. Vytvára sa tu proste diera, sekera, akokoľvek to nazveme, pre ďalšie generácie, ktoré sa s tým budú musieť popasovať a premrhávame šancu, ktorú tu máme. Či už je to ekonomický rast, konjunktúra, ktoré sa v našej ekonomike nachádza, alebo podpora eurofondami, ktoré, ktoré momentálne máme.
Takže mne je to len veľmi ľúto, že sa musíme takýmto spôsobom o tom baviť, že musíme tu pozerať na rozliate mlieko. Samozrejme, všetci by sme ho chceli najradšej vyriešiť, túto situáciu, v prospech občanov, ale naozaj, tak ako aj kolegovia hovorili, my vo vás tú úprimnú snahu nevidíme, že by ste to chceli v prospech občanov. To, to hovorím úprimne. Howgh, nemám viac čo povedať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, si povedala, aby neboli pošliapané vlastnícke práva. Áno, to je ten základ, demokracia, ktorý by sa mal odlišovať od socializmu. Ja keď som po 90. roku pracoval na pozemkovom úrade a tiež som štrngal v Prešove a ukázali fotografiu, čo znamená vlastnícke právo, keď sa buduje v Nemecku, a ukázali tam strom, ktorý bol pamiatkovo chránený, a mala ísť diaľnica, tak povedali nie. Povedali tým technokratom, že musí tam byť zákruta, ten strom nevyrúbeme, vlastník si to nepraje. A ja som si povedal áno, to je demokracia. Vlastnícke právo je nedotknuteľné a iba v nevyhnutnej miere a za adekvátnu náhradu. A vtedy som si povedal, že áno, super, vlastník ide. Socializmus? Užívacie právo, nič ma nezaujíma, nakreslím si trasu a ideme.
Pýtam sa, aké bolo prípravné konanie, ako môžeme niečo plánovať, keď to nemáme predjednané, keď to nemáme ukončené a my zrazu zisťujeme, že nemáme vyvlastnené, vykúpené, predjednané? Ľudia boží, veď sa spamätajme! Na to treba, pán podpredseda, v poriadku, vy to vidíte trošku možnože ináč, ale ja to vidím tak, že pokiaľ nezačneme debatovať pri každej investičnej akcii s vlastníkmi, nič nepohneme, ľudia boží, nič nepohneme. Veď to sa dá do ústavy, že to, je to garantované. Tak sa nehrajme na hlucho-slepých a dodržujme ústavu, ako sa má dodržiavať! Lebo my sme sa to za 27 rokov nenaučili, správať k vlastníkovi ako vlastníkovi. Stále ho berieme, že ten je niekde na chvoste a on sa nemá právo k ničomu vyjadrovať, a, žiaľ, vraciame sa späť, že užívateľ bude viacej ako vlastník aj v poľnohospodárstve, aj v lesníctve, aj v ďalších činnostiach, ktoré tu zavádzame. Takže to ma veľmi mrzí.
Ďakujem.

S týmto projektom už boli od začiatku problémy. Ja si pamätám, v minulom volebnom období ministerstvo odmietalo zverejniť štúdiu, nakoniec po tlaku verejnosti tú štúdiu zverejnilo. Odborníci potom vypočítali, že projekt bol minimálne o jednu miliardu predražený, napriek tomu sa v tomto projekte pokračovalo. Teraz štát bude stáť, budeme to splácať 30 rokov, bude sto stáť dve miliardy a teraz ešte tu máme tieto navyše sumy, ktoré sú spôsobené vyslovene babráctvom štátu pri riadení tohto projektu. A ja som zvedavá, vy budete predkladať ako vládna koalícia, konkrétne MOST, budete predkladať novelu infozákona, takže ešte raz, som veľmi zvedavá, či tam to zrušenie výnimky pre NDS o zverejňovaní zmlúv, či tam bude. Ak tam nebude, tak v tom prípade všetky reči, záväzky o tom, o transparentnom riadení štátu a zužovaní priestoru pre korupciu sú len nejakou dymovou clonou.

Ďakujem. U teba, Zsolt, som zvyknutý na to, že vieš položiť dobré otázky, a preto by som si dovolil tie otázky doplniť. Pretože pýtaš sa, kto za toto môže? Pre mňa to je bazálna otázka.
Vážený pán minister, tak mala možno znieť tvoja otázka, kto ponesie zodpovednosť, kto bude ťahať horúce gaštany zodpovednosti za to, že musela zasadnúť kvôli trom podvodníkom vláda, že my tu v skrátenom legislatívnom konaní ideme ohýbať vlastnícke práva aj do budúcna? Kto za toto vyletí, respektíve než sa to dostalo na vládu a než sa to dostalo v skrátenom legislatívnom konaní sem do parlamentu, za to nesie reálnu zodpovednosť?
Tu sa pýtajú kolegovia na pána Stromčeka. Popravíte pána Stromčeka politicky? A naozaj bude niesť zodpovednosť, ak pod tlakom týchto konfliktov, tohoto konfliktu záujmov, ktorý definuje Ján Marosz, je to skutočne pravda? A keď aj by nebola, ako je možné, že sme dostali štát do situácie, kedy je zavretý medzi dvomi mlynskými kameňmi, kde hrozí buď 50-miliónová pokuta, alebo podvodníci zarobia 40 miliónov eur? Ako to spravujete tento štát, že sme sa mohli dostať do takejto situácie?
Myslím si, že parlament by mal riešiť veci do budúcna, a nie naháňať mačku za chvost a zachraňovať obrovské milióny eur preto, že niekto pochybil. A ak pochybil, tak to jednoznačne určite a vyvoďte zodpovednosť, odvolajte ho a môžme sa potom baviť o riešeniach, aby štát neprerobil buď 50 alebo 40 miliónov eur.

Pán kolega Simon, ďakujem za to, že označujete to, čo sa tu deje, za podporovanie korupčného systému.
Pán minister, vrátiac sa ešte k pánovi ministrovi a jeho štátnemu tajomníkovi pánovi Stromčekovi, a teraz skúsme si povedať, že nevolá sa Viktor Stromček, ale Igor Matovič. Je štátnym tajomníkom a je jeho firma PreVaK, s. r. o., pána Stromčeka, kde je hlavným spoločníkom tejto firmy, je obchodný partner firmy Starland, ktorá za toho istého za štátneho tajomníka nakúpila, predávala pozemky pod tieto cesty, o ktorých hovoríme, a má podpísanú zmluvu na prevádzku všetkých vodovodných kanalizačných vecí, na plánované také, že malé mestečko s 35-tisíc obyvateľmi, množstvo logistických parkov, výrobných, výskumných hál a podobne. Že ako, keby toto napríklad bol že Igor Matovič, ako by ste kričali, čo všetko by ste riešili? A tuto pán štátny tajomník je vyslovene v konflikte záujmov. A toto nikoho nezaujíma, toto je akože okej? Tu netreba vyvodiť žiadnu zodpovednosť? Na to netreba poukázať? To je priamy konflikt záujmov pána štátneho tajomníka. Tým, že je spolumajiteľom firmy PreVak, ktorá má podpísané zmluvy na vodovody, odvody kvôli kanalizáciám a podobne na pozemkoch firmy Starland. Priamy konflikt záujmov, korupcia. A netvárme sa, že nie je a nekryme ju!
Pán minister, reagujte a odvolajte pána štátneho tajomníka!