Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení (tlač 453). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Tak v prvom rade sa chcem poďakovať za faktické pripomienky. Až toľko som nečakal, ale ešte raz veľmi pekne ďakujem. Potešili ste ma.
A myslím si, že naozaj pri tej komunikácii školskej rady, teda žiackej školskej rady potom s vedením školy bude podstatné hlavne úloha a veľmi kľúčová bude úloha toho predsedu, ktorý bude tým už budúcim lídrom, ktorý sa tam bude profilovať. A to je podstatné, aby sme naozaj ich podchytili, tých, ktorí to budú ťahať. Pretože stáva sa častokrát, že ak sa nám takýto aktívny žiak a študent vyprofiluje, tak po jeho odchode zrazu nemá to kto prebrať.
A pri tom počte, samozrejme, bolo by podľa mňa nepredstaviteľné, aby do riaditeľne prišla, napochodovala celá akože žiacka školská rada, keby ich bolo aj viac. Vždy je to o tom pri tom vyjednávaní, aby tam išli tí najvýrečnejší zástupcovia, ktorí sa budú snažiť určité veci presadzovať. A v tomto vidím naozaj veľkú úlohu aj tých učiteľov, ktorí na škole pôsobia, ako budú žiakov motivovať, aby sa naozaj angažovali a zapájali do riešenia vecí školských a potom aj vecí verejných.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ctené poslanecké kolegyne, vážení poslaneckí kolegovia, milí hostia, dovoľte mi v krátkosti len vystúpiť s niekoľkými mojimi poznámočkami k tomuto návrhu zákona, kde v prvom rade musím oceniť, že sa tu ide riešiť problematika žiackych školských rád. Hlavne čo chcem podčiarknuť, že myslí sa už aj na základné školy, kde je ten absolútny základ, aby sme mohli podchytiť deti, mládež k väčšiemu záujmu o veci školské a tak aj nepriamo o veci verejné. Tu bez debaty sme veľa vecí zanedbali v minulosti.
Aplikačná prax ukazuje a potvrdzujú to aj moji kolegovia, že aj dnes, keď na základných školách sú rôzne žiacke parlamenty, fungujú rôznym spôsobom a naozaj práve legislatívna opora môže ich správnym smerom nakopnúť, aby tú aktivitu cez svojich učiteľov a tým pádom žiakov začali viac vyvíjať, začali viac spolu komunikovať, začali získavať kompetencie, zručnosti pre to, ako svoje zámery pri komunikácii s vedením školy postupne presadzovať. To je všetko v poriadku a jednoznačne to musím privítať.
Na druhej strane chcem len upozorniť na taký menší fakt, keďže som bol aj v komunikácii s predstaviteľmi rôznych študentských organizácií, resp. zástupcov mladých ľudí, a zažili sme to aj pri predkladanom podobnom návrhu kolegu Ota Žarnaya, kde bol určitý ako keby spor. Naozaj musím v daných paragrafoch niektoré veci tak striktne nastavovať. Momentálne, keď som to odkomunikoval, zaznela požiadavka, či práve pri základných školách má tam byť stanovený presný počet tých členov, či by to nemalo byť po triedach, pretože žiaci na základnej škole sú ešte vo vývoji, učia sa tomu. V tomto prípade by som hovoril, že ani nie tak po triedach, skôr po ročníkoch, pretože naše školy sú rôzne veľké. Máme aj väčšie školy a máme, keď sa na to pozrieme štatisticky, podstatne viac tých menších škôl.
A napadlo mi, a nepredpokladám, že by bol problém nejak s týmto zákonom, aby neprešiel do druhého čítania, v následnej diskusii sa zamyslieť aj nad faktom, pretože je to správne aj uvedené v jednotlivých paragrafoch, každá takáto žiacka rada má mať svoj štatút, ísť skôr smerom, že by v tomto štatúte bol stanovený počet jednotlivých členov. To je taká vec, ktorá mi tak vyskakuje ako, a hovorím ju tu aj priamo. A pokiaľ bude dobrá vôľa, nezáleží na tom, že či pripravím, alebo úprava navrhne z mojej strany, ide mi o to, aby sme sa, naozaj na to si sadli a pripravili čo najlepšie riešenie.
A ešte jedna vec, čo chcem oceniť, tie názvy škôl. Moja osobná skúsenosť v rámci našej školy, keďže už niekoľkokrát sa menil spôsob, ako naše školy bývajú pomenované, koľko niekedy to bolo problémov, ako presne sa to do štatútu napísalo, si myslím, že je veľmi dôležité, aby naše školy sa, teraz je to taký módny termín, viac personalizovali, viac odlíšili práve tým svojím názvom a poukázaním, po akej významnej osobnosti a udalosti v ich okolí sa môže vytvárať tradícia a hrdosť daných žiakov a študentov na svoju školu. Ideálnym faktom by bolo, keby tak každá škola bola pomenovaná a zároveň sa tým vytváral aj pozitívny vzťah k vzdelávacej inštitúcii. Je to viac, ako keby na sebe nosili možno uniformu, pretože by boli hrdí na to, že chodia práve na túto školu, ktorá nesie meno konkrétneho dejateľa, konkrétnej udalosti, ktorá sa zapísala do našich dejín.
Teším sa na diskusiu, ktorá bude potom ďalej prebiehať, a verím, že spoločne pripravíme čo najlepšie riešenie, ktoré nakopne našich mladých ľudí mať väčší vplyv a väčšiu chuť angažovať sa vo veciach verejných.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi kratučko vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý možno navonok pôsobí taký veľmi jednoduchý a prospešný. Ja by som chcel v prvom rade, alebo teda to najdôležitejšie, by som chcel položiť pár otázok predtým, než teda budeme o tom na budúci týždeň hlasovať, dajte pozor, kolega (zasmiatie sa rečníka). Pretože je dôležité naozaj si tieto otázky zodpovedať, ak chceme teda vyhodnotiť, že tento návrh je dobrý a že si zaslúži našu podporu.
Pretože registračné pokladnice, vieme, že sú dôležitý element aj, by som povedal, v zabraňovaní daňovým únikom a podobne. Bavíme sa teda o elektronických, klasických, ktoré tu boli, a teraz už prichádza tu nový, nový prvok - virtuálne pokladne, ktoré navonok môžu vyzerať veľmi fajn, a bolo by fajn, keby sa podarili naozaj rozbehnúť tak, aby spĺňali ten účel, na ktorý sú vytvorené.
Čiže ja by som najprv položil pár otázok na navrhovateľov a potom by som povedal pár vecí, ktoré teda o tom ja ako tak viem. A by som bol rád, keby ste mi teda buď tie informácie potvrdili, vyvrátili alebo doplnili tie, ktoré nemám.
Čiže z médií vieme, že okolo 30-tisíc užívateľov je registrovaných, je zaregistrovaných do tohto systému virtuálnych registračných pokladníc. Zaujímalo by ma, že koľko reálne využíva tieto virtuálne registrované pokladnice. Lebo 30-tisíc, si povieme, to je taký pekný počet. Ale či naozaj teda tých 30-tisíc ju využíva, pretože podľa informácií mne známych to nesiaha ani na 10 % tej sumy, teda toho objemu, že by ju reálne využívalo.
Potom koľko dokladov denne tí, ktorí ju využívajú, naozaj aj reálne aj vytlačia na tejto virtuálnej pokladnici, lebo to je tiež dôležitý parameter. Prihlásiť sa je jedno, ale druhé je naozaj reálne ju používať. Vidíme podľa toho, koľko dokladov na tej virtuálnej reálne pokladnici vytlačia. Lebo ja teda podľa nejakých takých, čo som snoril, gúglil a podobne, tak je tá informácia, že 10 % v porovnaní s elektronickými registračnými pokladnicami je ten počet dokladov, ktoré použijú alebo ktoré vytlačia teda na tej virtuálnej pokladnici, čo opäť ukazuje na to, že tento nástroj zatiaľ stále nemá takú popularitu, akú by sme chceli, aby mal. A pýtam sa to práve preto, lebo teraz už do toho ideme investovať ďalšie prostriedky a celý ten systém by mal stáť okolo 10 mil. eur s tým, čo už bolo nainvestované, plus to, čo ešte nainvestované bude.
Takže opäť keď sa bavíme o efektivite využívania verejných zdrojov a investície, myslím si, že je dobré robiť tomuto systému promo, je dobré, aby ľudia chápali a tú osvetu, ale zase naplno ho, by som povedal, softvérovo vybaviť, keď vidíme, že tu ešte stále nie je tá sila, ten dopyt, tak si myslím, že to je v tomto momente povýšená priorita nad tie, ktoré sú tu omnoho dôležitejšie. Takže ja teda som naznačil tú sumu. Ale by ma zaujímalo, že koľko to teda celé stálo zatiaľ a koľko to ešte stáť bude.
Taktiež by ma veľmi zaujímalo, a myslím si, že toto je dôležitá otázka, že aký bude prínos na výbere daní tento nástroj mať. Pretože je pekné zaviesť virtuálne pokladnice, povieme si, je to aj pohodlné. Ale keď chceme byť naozaj zodpovední k tomu, tak si musíme povedať z hľadiska takej tej otázky hodnota za peniaze, že dobre, nainvestujme tu do tohto systému a teraz koľko tento systém prinesie, aký efekt bude mať vlastne vo výbere daní. Takže to je ďalšia dôležitá otázka, ktorú by som poprosil, keby ste zodpovedali, aby sme vedeli naozaj legitímne o tom hlasovať.
A postrehol som jednu vec nad, a to teraz hovorím z hľadiska tej bezpečnosti alebo o tej efektivite boja proti daňovým únikom, lebo aj toto by malo spôsobiť, že jednak je to bližšie ku klientovi, klient sa môže prihlásiť a daňová správa vlastne vidí všetky tie pohyby finančné, keďže to tlačí cez portál, alebo teda vykonáva tú pokladňu svoju registračnú cez portál Finančnej správy, takže vlastne máme, úplne vidíme do jeho, do jeho, keď tak poviem, čriev toho podnikateľa. Čo je dobré. Lebo keďže ten podnikateľ nepodvádza, tak nemá čo skrývať, je transparentný, myslím si, že z tohto pohľadu je to dobré.
Tuto však nastáva jedno riziko, a to, že je možné teda podľa informácií, ktoré mám, že je možné vytlačiť originál neobmedzený počet. Vieme, že elektronická registračná pokladnica toto nedovoľuje, že môžte vytlačiť jeden originál a potom sú to už kópie, ktoré v daňovom, teda v účtovníctve na odpočítanie nákladov použiť nemôžete, ale teda tuto myslím, že tento mechanizmus nie je ošetrený. Takže by ma zaujímalo, keby ste tieto veci vlastne zodpovedali, aby sme vedeli jednoznačne, že či ten systém teda stojí za to v tomto čase ho posúvať ďalej a či stojí v tomto čase doňho investovať, keď nie je natoľko využívaný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za upozornenie, možno zle som ten termín použil, ale prijímam to, čo hovoríte, presne tak to doplnenie bolo úplne správne. A tie neziskovky majú opodstatnenie, je potrebné im umožniť, aby si mohli svoju činnosť zlepšiť a nerobiť im zbytočné prekážky a zaťažovať ich zbytočnými nejakými problémami. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. K tejto novele by som teda chcel povedať len veľmi krátko. V podstate táto novela má meniť tri také okruhy, ktoré sú v tomto zákone a ktoré sa ukazujú, že časom, ktorý uplynul od toho, ako boli mnohé neziskové organizácie založené, tak začínajú mať tieto neziskové organizácie problém.
Ten prvý okruh alebo prvý problém, ktorý rieši táto novela, je kreovanie alebo vôbec zostavenie správnych rád. Ako ste určite to mali možnosť sledovať, tak v niektorých neziskových organizáciách v správnych radách došlo k takým zásahom do správnych rád, že to bolo dokonca v záujme médií, alebo teda stalo sa v záujme médií, rokoval, dokonca niektoré tieto neziskové organizácie žalovali, proste nekorešpondovanie so zákonmi, alebo teda s porušovaním zákonov. Stalo sa, samozrejme, aj to, že, a to konkrétne v našej nemocnici, takže mám s tým skúsenosť, že došlo k takému zásahu, že aj súd konštatoval, že kreovanie správnej rady bolo v rozpore so zákonom. Trvalo to asi dva roky, kým to bolo právoplatné. Potom aj Generálna prokuratúra sa stotožnila s týmto výrokom súdu a nakoniec potom aj registratúrny úrad musel uznať, že spravil zápis na registratúrnom úrade v rozpore so zákonom.
O čo ide. Zákon už aj predtým v podstate hovoril, že správna rada môže mať, teda že majoritný akcionár v správnej rade má väčšinu členov. Ovšem ten výklad bol taký voľný, že niektorí si vykladali, že keď je počet členov v správnej rade 5 a je ten pomer 3 : 2, alebo tam dosadia šiesteho člena a pomer je 4 : 2, však stále je to väčšina. A takto sa k tomu staval aj jeden registratúrny úrad a takúto zmenu zapísal.
Čo sa stalo? Majoritný akcionár si dosadil, keď bolo konkrétne u nás v nemocnici 5 členov v správnej rade, dosadil tam, zmenil, keďže na zmenu štatútu mu stačí len obyčajná väčšina, si zmenil štatút, do ktorého v rozpore so zákonom dal znenie, že môže zvýšiť počet členov na 6, z toho za majoritného akcionára si tam dal štvrtého člena a tým pádom mohol robiť rozhodnutia aj také, ktoré mu neprináležali dovtedy a ktoré mu umožňoval zákon, pretože mal dvojtretinovú väčšinu, tak mohol robiť aj zmeny, ktoré mu skutočne neprináležali. A to práve bol ten spor na tých súdoch, ktorý teda neskôr potom odobrila aj Generálna prokuratúra a stotožnila sa s tým.
Takže tento návrh zákona stanovuje to, že ten počet členov v správnej rade musí byť nepárny, a teda keď je počet členov 5, tak troch členov bude mať majoritný akcionár, dvoch minoritný. Pokiaľ by bolo 7 členov, tak 4 : 3 a tak ďalej, aby tam nebola tá kvalifikovaná, teda dvojtretinová väčšina.
Ten zákon aj hovorí o tom, že pokiaľ, lebo musím povedať, že nestalo sa to len v piešťanskej nemocnici, stalo sa to aj v iných nemocniciach, a ten zákon hovorí aj o tom, že pokiaľ je tam ten nesprávny počet, alebo teda ten párny počet, tak bude treba jedného člena toho majoritného akcionára odvolať, alebo pokiaľ by sa neodvolával jeden člen, že by s tým bol problém, tak by sa dovolili dvaja ďalší členovia tak, aby ten pomer zostal zachovaný len obyčajnou väčšinou. Prostou väčšinou, nie kvalifikovanou. To znamená 3 : 2, 4 : 3 a tak ďalej. To je jeden ten okruh.
Ten druhý okruh, ide o tzv. prioritný majetok. Väčšinou sa jedná o hnuteľný majetok, ale dokonca som zistil, že v niektorých tých neziskových organizáciách išlo aj o nehnuteľný majetok. To znamená, že pri tom zakladaní hlavne tých nemocníc ako neziskových organizácií sa ako prioritný majetok stanovili napríklad sanitky alebo kotle v tých nemocniciach. Tie sanitky už boli nepojazdné, ale nemohli sa predať pred tým, ešte keď teda mohli aj na niečo slúžiť, dneska tie sanitky stoja, hrdzavé, nepojazdné, a nedajú sa ani len vyradiť z toho majetku. Takisto ako kotle. Ale to si myslím, že to je ten menší problém.
Ďaleko väčší problém je s nadbytočným alebo dubióznym majetkom hnuteľným. Keďže za tých 27 rokov od revolúcie a potom v ďalšom tom postupe dochádzalo k redukcii oddelení, k redukcii počtu lôžok, dochádzalo k tomu, že sa niektoré činnosti tých nemocníc sprivatizovali, tak došlo aj k tomu, že niektoré tie majetky ostali nadbytočné. Tie nemocnice to zaťažuje, mali napríklad niektoré tie neziskové organizácie pred tým, keď vstupovali a určili im ako prioritný majetok, mali napríklad jasličky. Tieto dneska už nefungujú a majú takéto budovy, o ktoré sa musia starať. Majú niektoré budovy, ako napríklad naša nemocnica mala budovu s veľmi pekným pozemkom v podstate v centre mesta, kde kedysi fungoval, alebo teda bolo infekčné oddelenie, pľúcne oddelenie, neskôr sa to potom premenilo na doliečovacie oddelenie, a keď dochádzalo k redukcii lôžok a redukcii oddelení, tak to oddelenie bolo zrušené, boli s tým problémy, lebo s dopravou, stravou, laboratóriami a tak ďalej, toto sa zrušilo a táto budova ostala nadbytočná. Už mnoho rokov sa nemal o ňu kto starať, dokonca nemocnica musí platiť dane z nehnuteľnosti a tak ďalej, veľmi to zaťažuje. Tá budova chátra, nasťahovali sa tam bezdomovci, požiare tam vznikli, sú s tým problémy. Tá nemocnica takýto prioritný majetok nemôže predať a nemôže ho ani prenajať, lebo by porušovala zákon. Máme aj iné priestory, aj ostatné nemocnice majú mnoho priestorov, ktoré by mohli prenajať, no nemôžu ich, lebo by porušovali zákon.
Takže toto je ten dôvod, prečo to treba zmeniť a prečo to tie nemocnice zbytočne zaťažuje a aj profit povedzme z tých prenájmov, niektorých, nemocnica by mohla použiť na svoju prevádzku a nemôže.
Zákon ošetruje aj to, ako sa to môže stať. V správnej rade na to, aby sa takýto majetok mohol či už prenajať, alebo predať, stanovuje, že musí byť tou kvalifikovanou väčšinou v tej správnej rade odsúhlasený a musí sa k tomu potom aj tí akcionári vyjadriť, lebo bez súhlasu akcionára, a keďže ide o NO-čky, kde je majoritným akcionárom štát, ktorý zastupuje ministerstvo zdravotníctva, tak môže to byť len so súhlasom akcionárov. Bez toho sa to teda predať nemôže.
A tá tretia vec, ktorá sa touto novelou zákona má meniť, ako už povedal predseda zdravotníckeho výboru Dr. Zelník, ide v podstate o to, že pokiaľ takáto neziskovka spraví administratívnu chybu, tak aj niekto túto chybu napadne, tak v podstate súdu nezostáva nič iné, len takúto neziskovú organizáciu zrušiť. Táto novela má zmäkčiť tento problém v tom zmysle, že pokiaľ sa stane len nejaká administratívna chyba, že nejaký úradník to zabudne do 15. júla na registratúrny úrad oznámiť, aby tá nemocnica nezanikla, tak ten súd má povinnosť túto neziskovú organizáciu upozorniť, aby tak napravila do určitého termínu a nemocnica nemusí zaniknúť. Ide v podstate o administratívnu vec a bola by škoda, aby niektoré nemocnice zanikli len preto, a sú potrebné, aby keď nejaký úradník spraví chybu.
Ďakujem pekne, to je všetko.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci a vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač č. 509). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán podpredseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že ste povedal ten exkurz aj na tých Indiánov, aj ďalších, ako dopadli, lebo je to fakt. A ako sa hovorí: "Múdri sa učia na chybách iných, hlúpi na vlastných." Ja by som nerád, aby sme sa učili na vlastných chybách, keď vieme sa poučiť z dejín, z minulosti aj z iných krajín.
Áno, ako ste povedali, je veľmi dôležité, ako sa pôda využíva. A u nás máme hlavne ten problém, že záber poľnohospodárskej pôdy, záber poľnohospodárskej pôdy na iné využitie. Aj včera sme tu mali zákon o pozemkových úpravách, kde sú jednoduché pozemkové úpravy, kde prakticky tiež umožňujú na iné ako poľnohospodárske využitie, čo mne ako poľnohospodárovi doslova že trhá žily, ako sa hovorí, pretože tú pôdu si musíme chrániť v prvom rade na obživu, na dorobenie obživy, až potom na nejaké, výrobu chemických tovární a neviem nejakých chemikálií, liekov a všeckého možného, lebo tie lieky, ktoré budeme potom prácne vyrábať, máme aj v tej prírode. Že keď necháme tú prírodu, aby tam vyrástol či už ten ženšen, alebo neviem čo teraz, mňa tak napadlo prvé, tak dobre, môžme využiť tie lieky aj z tej prírody, ktorú tu máme. Len my sme si povedali, že budeme tu cez tie nejaké iné farmaceutické priemyselné nejaké loby a neviem cez čo tú pôdu na iné účely využívať. Ale to je iba taký príklad.
No u nás je najväčší problém ten, ako sa dostať k pôde. Ale to už bude iná téma a chcem veriť, že bude.
Ale chcel by som ešte upozorniť jedno predkladateľov zákonov, zákona, teda novely ústavy, špekulatívne nakladanie. Špekulatívne nakladanie, aby sme toto ozrejmili, čo je. Lebo keď som bol na určitých poľnohospodárskych fórach, kde bol aj štátny tajomník, tak sme to trošku rozobrali a musím povedať, že niekedy som sa zháčil, že keď poviem, že chcem svojmu synovi nechať tú pôdu, ktorý nebude gazdovať, tak je to špekulatívny záujem. Tak som povedal: "No tak, sorry, tak to už teda neberiem, lebo ja predsa nechcem, ja neviem, či môj syn nebude to potrebovať o dva roky, o tri, keď príde..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani kolegyne a páni kolegovia, za možnože vzdanie nejakej tej či už úcty, alebo nejakej tej patričnej, nejakej, že som nielen ten odborník, ale ja si myslím, že tak ako nás vychovávali naši rodičia, ako sme sa vychovávali v živote, kde sme pracovali, a to je jedno, či budeme prezidentom, poslancom, kopáčom kanálov, mali by sme ostať ľuďmi v prvom rade a odovzdávať to, čo sme sa naučili.
Ja vám poviem otvorene, viackrát som to tu už povedal, ja by som bol najradšej, keby v parlamente sedeli ľudia, ktorí svoju životnú know-how v danom odbore chcú dať v prospech národa. My sme boli tiež mladí, mali sme 25, 28, áno, štrngali sme, super, ideme, svet gombička, ale ja hovorím, že musí tu byť človek, ktorý už je naučený z toho života a vie povedať ministrovi, kde robí chyby. Dvadsaťsedemročný chalan alebo dievča, ktorý príde po vysokej škole, je naučený z kníh. Život neoklameš, prax je prax a ja by som bol veľmi rád, keby sme tu mali vo výbore, keď je výbor pre zdravotníctvo, tak nech sú tam lekári, zdravotné sestry a ďalší. Poľnohospodárstvo? Žiaľ, dopadli sme tak, že momentálne tam veľa odborníkov nemám, neberte to osobne, ale nemám tam veľa odborníkov, s ktorými by sme mohli debatovať, viete, ako odborne a to ma trošku mrzí.
Ale bez ohľadu na to, táto téma, ktorú teraz preberáme, nás prežije a vyzerá, že to bude možnože niekto o tridsať, o päťdesiat rokov spomínať, že, áno, bola tu nejaká partia v roku 2017 a dala to do ústavy. A ja som na to patrične hrdý, keď to prejde, pretože myslím si, že je to téma, ktorá, pokiaľ bude vlastníctvo vlastníctvom a zem bude zemou, tak bude musieť v ústave byť. Takže toto je moje nejaké takéto krédo.
A keď dovolíte, ja sa v 55 rokoch už nezmením, ja budem stále taký, aký som. A Pán Boh je nad nami a tam budeme mať skladať účty, takže ja hovorím, že tam si to potom povieme, ako sme tu gazdovali na tejto zemi slovenskej.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pánu kolegovi poslaneckému Feckovi ďakujem, že tak ako zvyčajne s vášňou jemu vlastnou vyjadril svoj postoj. Ako pozerám, ľudí prihlásených do faktických poznámok trošku ľutujem, že asi zrejme všetci ho budeme chváliť a všetci mu vyjadríme podporu k jeho názorom. Pričom by tu mala práve prebiehať polemika, diskusia. Pretože o tom to prijímanie zákonov je. Vyjasňovať si postoje a jasne povedať, o čo nám alebo na čom nám vlastne Slovákom záleží v našej krajine.
Len chcem vyzdvihnúť jeden moment, ktorý možnože pán kolega nespomenul a máme si to všetci uvedomiť a povedať nahlas. Stratili sme vzťah k pôde. Preto sa deje to, čo sa deje, preto mnohí ľudia majú tie názory, ktoré majú. Za tie generácie a generácie, hlavne mladých ľudí, ktorí veľmi ten vzťah už ani necítia, kam patria a čo je pre nich dôležité. Ten vzťah, ktorý sa vytvára postupne v rodine a tak ďalej, ten sa vytratil a je našou úlohou u ľudí ho znova začať vytvárať. A to sa dá výchovou a vzdelávaním. Pokiaľ to nezačneme, ťažko budeme niekoho presviedčať o tom, či je dôležité, kto vlastní pôdu.
A čo sa týka potravinovej bezpečnosti, napriek tomu, že som bol minule napomenutý, že čítam niečo z internetu, ospravedlňujem sa takto dodatočne pánu poslancovi Dostálovi, ale mal som uviesť správny zdroj, a to originál Organizácie Spojených národov.