Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán Antal, ďakujem za pripomienku. Áno, aj na výbore sme to rozdiskutovávali, ale hovorím, že potom už nemuselo byť v tej dôvodovej správe, že sú to rómske. Viete, ako to zvádza, viete, ako to zvádza a môžem povedať, že tých skupín, ktoré sú Nerómovia a majú nejaké tie osídlenia, dobre, nie sú v územnom pláne, možno niektorá obec to má. Ale myslím si, že malo by to byť tak, že aby to bolo kompatibilné aj s tou dôvodovou správou, takže v poriadku, beriem. A chcem veriť, že pomôže to vysporiadať tieto osady.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa vyjadril k predloženej novele zákona, ktorý rastie so mnou, odkedy som nabral kurz pozemkový úrad. Zákon 330 z roku ´91 je ešte ten federálny, vtedy keď sme sa po ´89. tešili z tej slobody, z revolúcie, ktorá nám priniesla túto slobodu a, samozrejme, mali sme sa zaoberať aj, ako to vyzerá náš pôdny fond. Skonštatovalo sa jednoznačne, že máme rozdrobený na mraky, že jeden priemerný náš gazda má 14 až 34 podielov v rôznych parcelách a prišla skupina zákonov o náprave týchto stavov.
Jeden z nich je aj zákon 330 o pozemkových úpravách, pozemkovom fonde, pozemkových úradoch a tak ďalej. Voláme ho zákon, v kocke, o pozemkových úpravách. Účinný je od augusta ´91 a týmto dátumom prakticky vznikol aj Slovenský pozemkový fond, týmto zákonom, a prakticky začal svoju činnosť vykonávať v súlade s ďalšími zákonmi, ktoré mu dávali do vienka určité povinnosti. Hrúbkou vyzerá asi takto (rečník ukázal plénu materiál), má 45 paragrafov a musím povedať, že; alebo chcem povedať, že verím, že neni poslednýkrát v pléne Národnej rady a že ho ešte otvoríme, pani ministerka, počas tohto volebného obdobia, resp. v ďalších volebných obdobiach, lebo je tam čo naprávať. Ja som sa snažil tiež a prečítam na konci jeden pozmeňujúci návrh, niečo napraviť, ale myslím si, že mám aj ďalšie podnety, ktoré vám budem aj teraz tlmočiť, aby ste možnože mali do budúcna na čom rozmýšľať aj s vaším legislatívnym tímom na ministerstve, pretože sú to hlasy zdola, hlasy ľudí, ktorí s tým pracujú, a vyzerá, že mnohí z nich si nevedia rady v niektorých otázkach.
Vlastne mnohí ľudia, ktorí sa tejto problematike nevenujú, tak si povedia, pozemkové úpravy, niečo im to možnože povie, niečo upravovať, niečo možno s tým robiť. V kocke musím povedať, že zmyslom pozemkových úprav sú asi tri základné veci. Skomasovať, to znamená sceliť danú parcelu pre daného vlastníka, urobiť z nej prevádzkoschopný tvar, aby to nebolo, že tri metre široké a štyristo metrov dlhé, a sprístupniť daný pozemok. Toto je zhruba v kocke povedané, čo sú pozemkové úpravy. Niektorí hovoria, že sú to komasácie. Nie, komasácie sú samostatné pozemkové úpravy, znamená, že aj kreujeme krajinu. To znamená, hovoríme tam aj o verejných a spoločných zariadeniach, ktoré by sa v tejto fáze projektu pozemkových úprav, keď ho máme úplne ukončiť, daný projekt, mali realizovať. Myslím, že bolo to nastavené dobre. Je to nastavené ešte aj v českých zemiach a prakticky oni si tiež novelizujú, resp. tiež si podľa tohto zákona idú.
Tie verejné zariadenia, ja ich musím citovať zo zákona, ktoré sú to, lebo prakticky tento zákon nám umožňuje neskutočným spôsobom dotvárať poľnohospodársko-lesnú krajinu. Poľnohospodársko-lesnú krajinu, nie mestskú, ale aj tam by sa niečo mohlo, ale v prvom rade poľnohospodársku a lesnú, ktorej, prakticky to znamená ten extravilán, o ktorý často bojujeme, o ktorý často sa bijeme, o ktorý často napadáme a máme problémy. Tak ja si dovolím citovať, aby to bolo aj verejnosti známe, čo znamená verejné zariadenie v rámci tých projektov pozemkových úprav. Sú to zariadenia na rekreáciu, športové zariadenia, zariadenia na dodávku pitnej vody, zariadenia na čistenie odpadových vôd, sú to skládky tuhého komunálneho odpadu a pani ministerka teraz v tejto svojej novele dáva ešte aj cestné komunikácie okrem poľných ciest a lesných ciest. Áno, dopĺňa tieto verejné zariadenia.
To znamená, po pozemkových úpravách tieto veci môžu byť v území ustanovené, môžu tam byť zakomponované. Dá sa s nimi kalkulovať finančne v projekte, aby sme ich urobili. Okrem toho máme tzv. spoločné zariadenia. Samozrejme, je tam ešte pri tých verejných, že ešte ďalšie verejné zariadenia, opatrenia, ktoré možnože v danom území ani zákon nemôže poňať, lebo sú tak variabilné, že v každom území môžme ešte niečo nové vymyslieť a dať to tam.
Sú ešte tzv. spoločné zariadenia a tu by som ich tiež uviedol, lebo je to vlastne to, čo sa učí aj na vysokých školách, aby keď prídu do praxe, ako máme s tým pôdnym fondom nakladať a hlavne je to o tom, o tom, ochrane pôdneho fondu. Takže sú tu spoločné zariadenia, ktoré môžeme v obvode pozemkových úprav realizovať. Cestné komunikácie, a to znamená poľné a lesné cesty slúžiace na sprístupnenie pozemkov, a súvisiace stavby, to znamená mosty, priepusty, železničné priecestia a podobne.
Po druhé, protierozívne opatrenia slúžiace na ochranu pôdy pred veternou eróziou a vodnou eróziou a súvisiace stavby, zatrávnenia, zalesnenia, vetrolamy, sakovacie pásy, perasy, prehrádzky, prieľahy. To je neskutočný zásah, ideme do honu, ideme na meter štvorcový, a to si musíme uvedomiť, že tento zákon prakticky nerieši Slovensko, rieši konkrétne územie, konkrétny hon, konkrétneho vlastníka a myslím si, že má čo do seba aj po tých nejakých dvadsiatich šiestich rokoch.
Ďalej sú tam opatrenia na ochranu životného prostredia, ktoré spočívajú vo vytvorení ekologických stabilít a podmienok biodiverzity. To znamená biokoridory, biocentrá, interakčné prvky, sprievodná zeleň.
Ďalej tu máme vodohospodárske opatrenia, ktoré zabezpečujú krajinu pred prívalovými vodami. Máme tento problém? No máme ho, môžme ho v rámci projektu pozemkových úprav riešiť. A podmáčaním zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu. Nádrže, poldre, odvodnenia, závlahy, to všetko je v tých spoločných zariadeniach.
Samozrejme, ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia. Toto prakticky môže riešiť projekt pozemkových úprav. Projekt pozemkových úprav, ktorý nám Európska únia umožňuje čerpať aj eurofondy.
A ja si myslím, že tento počin, že tento zákon vôbec bol prijatý, patrí medzi takú menšiu revolúciu, že sme si povedali, že nechceme mať tu uhorské právo donekonečna a že raz to skomasujeme a scelíme aj u nás na Slovensku. Rakušáci to sceľovali do roku ´90 od druhej svetovej vojny a mali asi 90 % územia scelených. My sme podľa najnovších údajov, ako som si mohol prezrieť zo správy Slovenského pozemkového fondu za rok 2016, vyzerá, že máme do katastra zapísaných 376 katastrálnych území a máme 68 rozpracovaných. Toľko je rozpracovaných, minule som sa pýtal pani ministerky, že ako je to s tými ďalšími projektmi pozemkových úprav, 138, ktoré boli stopnuté. Chcem veriť, že budú pokračovať a že sa urobí to nejaké výberové konanie, tak jak to má byť, pretože, samozrejme, som tiež za to, aby to bolo transparentné, jednoznačné, aby tam neboli žiadne pochybnosti o tom, že náš rezort, rezort pôdohospodárstva nejakým spôsobom kšeftuje s eurofondami a s financiami. Takže chcem veriť, že aj tieto pani ministerka otvorí a znovu pôjdu do hry, aby pozemkové úpravy pokračovali.
Samozrejme, no pozemkové úpravy nemôžu ísť všade. Môžu ísť len tam, kde máme urobený tzv. ROEP, register obnovenej evidencie práv k pozemkom, a tam nám chýba možnože nejaké jedno percento z územia, nejakých 64 území alebo koľko nám chýba, všetko ostatné máme. A práve tu by som chcel apelovať na to, že pri projektoch, pri tých roepkárskych projektoch, ktoré boli robené, mal byť vysporiadaný aj druh pozemku. Ja to potom spomeniem, keď už budeme preberať konkrétne návrhy, ktoré pani ministerka predložila, že to je najväčší problém, že nemáme zosúladený terén s listinou. Na katastri písaná orná pôda, v skutočnosti pasienok alebo zarastený pasienok, dokonca les a naopak. Takže toto mohlo sa pri roepkách, pri tých registroch odstrániť a prakticky má to následne náväznosť na ďalšie vyrovnávanie vlastníkov, keď budeme robiť projekty pozemkových úprav, či už jednoduché alebo iné.
Musím povedať, pani ministerka, že jak som povedal, vítam, že ste sa do toho pustili. Vyzerá, že je to jeden z tých prvých takýchto zákonov okrem ústavy, ktorá, samozrejme, bude tiež z rezortu SNS, teda z vašej strany, ktorej ste nominantka, a prakticky trošku zatienilo tieto pozemkové úpravy, že všade sa v médiách píše, že ústava a ochrana pôdy a všetko, budeme to mať asi tiež na tejto schôdzi. Takže prakticky trošku zanikli tie pozemkové úpravy, ale myslím si, že sú rovnako dôležité ako ochrana pôdy ústavou.
Chcel by som nadviazať na to, čo som v úvode povedal, že chcem vás upozorniť na nejaké ďalšie problémy, ktoré sa z reálneho života vyskytujú pri projektoch pozemkových úprav, ktoré doteraz neboli riešené. V prvom rade máme aj zákon 66/2009, to asi registrujete, a mnohí starostovia, primátori miest a obcí sa sťažujú, že nemôžme si vysporiadať pozemky pod budovami a kadejakými inými stavbami, ktoré majú, a tento zákon prakticky hovorí o vysporiadaniach, o niektorých opatreniach na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vašom úvodnom slove, myslím, že to bolo niekde, myslím, že v médiách, že mali ste aj túto ambíciu, aby aj tento zákon 66 bol nejakým spôsobom podchytený v tejto nejakej, pri tejto novele, resp. ísť do toho samostatne. A práve niektorí kolegovia zo štátnej správy mi hovoria, že neni jasný teraz nejaký ten súlad s tou šesťdesiatšestkou, že kedy majú ísť do šesťdesiatšestky, kedy majú ísť do tristotridsiatky, hovorím slangovo, ale tí, ktorí s tým pracujete, tak viete, o čom hovorím. A viac-menej, myslím si, že tam asi bude treba to dopracovať, aby bolo jasné, že ktoré sa budú riešiť jednoduchými pozemkovými úpravami vysporiadania pod pozemkami a inými nejakými cestnými komunikáciami a ktoré budú ísť cez šesťdesiatšestku.
Tento zákon, ktorý od roku 2009, tá šesťdesiatšestka vyzerá, že neni veľmi v praxi reálne využívaný, a myslím, že je to na škodu veci. Takže chcem veriť, že aj tam sa niečo pohne a budeme to nejako zosúlaďovať, aby sme to mali jednokoľajne, nie dvojkoľajne. Ďalej, veľký problém pri pozemkových úpravách, ktoré nie sú jednoduché, sú tie veľké pozemkové úpravy, ale môže to byť aj pri tých jednoduchých, preukazovanie záujmu. Preukazovanie záujmu občanov, resp. vlastníkov o chcenie ísť do pozemkových úprav. Tam sa to nedoručuje do vlastných rúk. To sa doručuje obyčajnou poštou a prakticky, keď sa nevyjadríte do určitého termínu, má sa za to, že s tým súhlasíte. A to si myslím, že neni košér, to neni dobré, pretože tým pádom berieme to základné právo, aby ten vlastník mohol sa slobodne rozhodnúť. A ja by som doporučoval, aby to bolo normálne doručenkou do vlastných rúk, dostal to, áno, má 15 dní na vyjadrenie alebo 30 dní, alebo koľko mu tam dáme a nech to vyjadrí. Takže toto si myslím, že je možnože aj v rozpore s ústavou, aby sme takto jednoznačne za toho vlastníka, keď dostane to obyčajnou poštou a nemáme od neho odpoveď, brali, že je to automaticky jeho súhlas.
A ešte o jedno by som chcel poprosiť z tých všeobecných vecí, ktoré sa mi dostali posledné dni do uší, aby sme tie spoločné a verejné zariadenia v tých územiach, kde tie projekty pozemkových úprav sú, dá sa povedať, už rozbehnuté alebo možnože aj trošku akože skrečované, možnože aj pre financie alebo pre iné nejaké možnože podozrenia, že sa tam niečo pozastavilo, aby tie verejné a spoločné zariadenia boli dotiahnuté do konca. Keď už boli raz naprojektované, keď už raz bol tam nejaký rozpočet, aby sme našli na to tie financie, a potom, keď do budúcna budeme robiť nové územia a keď vieme o tom, že tie verejné a spoločné nebudeme mať na to, tak dobre, tak ich tam už nedajme do tých ďalších. Ale tu, ktoré máme, aby sa to dotiahlo, lebo tým pádom hádžeme cez, doslova do čiernej diery časť práce, času našich pracovníkov a našich nejakých zodpovedných riešiteľov, ktorí prakticky nad tým sedeli a prakticky možnože štvrtina alebo tretina roboty, tie verejné a prospešné zariadenia nebudú realizované, čo myslím, že je na škodu veci, lebo hovorím, kreujeme krajinu, ktorá by mala aj cez tento zákon mať nejaký vzhľad a slúžiť udržateľne pre ďalšiu generáciu.
Takže poďme k zákonu, ktorý bol predložený, k novele zákona. A začnem tak, ako som zhruba na tom výbore začal, možno trošku od konca a síce, že v stanovisku našej kancelárie legislatívy a aproximácie práva Národnej rady sa v časti A hovorí o tom, že či budeme vedieť povedať, na koho, keď budeme riešiť tie marginalizované skupiny, to znamená pod marginalizovanými skupinami nejaké osídlenia, že na koho vlastne dáme potom ten prevod toho vlastníctva toho pozemku. Vy hovoríte, že v tej osade, v tej rómskej, ale berú sa marginalizované skupiny ako celok, že na koho vlastne bude, keď tam žije 25 ľudí, na koho vlastne bude to písané. Neviem, či ste sa s tým vysporiadali nejakým spôsobom, ale zatiaľ pozmeňujúci návrh som tu nemal avizovaný žiadny, že by niečo bolo, takže pokiaľ áno, bude, tak okej, beriem.
A chcel by som upozorniť teda aj občanov všetkých, lebo v dôvodovej správe sa píše, že tam sa jedná prakticky o tie rómske komunity. Ale ako sme si ujasnili na výbore, ja to musím tlmočiť, pretože z výboru nemáme nejaké mediálne výstupy, takže marginalizované skupiny sú prakticky v najširšom zmysle slova aj zdravotne postihnutí občania, rómske komunity žijúce v osadách alebo na mestskej periférii, deti a mládež, starší ľudia, azylanti, bezdomovci, nezamestnaní a ďalší ľudia ohrození chudobou a sociálnym vylúčením a tak ďalej. To znamená, keď sme do zákona nedali v zátvorke rómske komunity a nechali sme tam tie marginalizované skupiny, to znamená, pokiaľ nájdeme nejakých bezdomovcov, ktorí obývajú a nie sú Rómovia a obývajú nejakú časť územia, tak, samozrejme, že aj s nimi. To ste sľúbili, že to takto bude, a ja to musím zas takto povedať, aby tak to bolo aj chápané, lebo potom zistíme, že si to budú vysvetľovať po svojom. Lebo dôvodová správa hovorí alebo mala by byť v súlade s tým, čo dávame do zákona. A tam je to, žiaľ, v zátvorke, rozumieme tým rómske komunity. To je tých šesť-sedem osád, ktoré hovorím, že má teda náš bývalý poslanec a splnomocnenec pre rómsku komunitu Peťo Polák podchytené a viem, že tomu sa začal venovať asi v roku 2014, ´13 a teraz je to aj prakticky sčasti jeho výsledok, že začíname riešiť cez zákon o pozemkových úpravách tieto komunity.
Musím povedať ďalej, že to, že ste vyhodili zo zákona konkrétne v § 7 začatie pozemkových úprav jednu, jednu, by som povedal, jak to nazvať, jedno slovo, ktoré niekomu sa zdá nejaké také o ničom hovoriace, pre niekoho je to gro, pre niekoho je to lauter jedno, že pred rozhodnutím, citujem, § 7 ods. 2, "pred rozhodnutím o nariadení alebo povolení pozemkových úprav okresný úrad nariadi konania o začatí pozemkových úprav na účel a) preverenia dôvodov, naliehavosti a hospodárskej účelnosti vykonania pozemkových úprav". Takto je pôvodné znenie. To znamená, preverenia dôvodov, prečo tam ideme, naliehavosť, aké je to akútne, a hospodárskej účelnosti. A vy ste tú hospodársku účelnosť vyhodili, vy ste ju dali von. Chcete mi povedať, že chceme ísť do nehospodárnych konaní? Chcem veriť, že nie.
Nerád by som sa ocitol v pozícii takej, keď sme si povedali v roku, ´90. rokoch, že v ´98., myslím, že mali byť, alebo v 2002. mali byť zimné olympijské hry v Tatrách, išli sme do veľkej slávy, že budeme tam robiť, tak poďme, pozemkové úpravy a sme nahodili nejakých 66 katastrálnych území alebo neviem koľko proste, ale bolo to niekoľko desiatok. A momentálne práve v tom Poprade stojíme, máme tam nevyriešených 20 katastrálnych území, ktoré mali by byť a boli to rozpočtované z rozpočtu štátu, nie z eurofondov, z rozpočtu štátu, tým pádom stoja. No ja by som bol veľmi nerád, keby sme išli do takýchto nejakých konaní, ktoré budú stáť a prakticky nič z toho. To znamená, ja hovorím, tá hospodárnosť by tam mala zostať, či sa mu to páči alebo nepáči. Takže ja v svojom pozmeňujúcom návrhu k tomu tiež podám svoje vyjadrenia a budem chcieť teda, aby bola podpora, aby táto hospodárnosť tam zostala.
Ďalšia vec, ktorá je v tomto zákone, myslím si, že braná, no, chcem povedať, že tak dobre, citeľne by som povedal, je drobenie, drobenie pozemkov. Myslím si, že ten marazmus uhorského práva by sme raz mali zanechať a keď raz chceme niečo robiť, aby to nebola robota márna, aby sme sa ku nej nemuseli vracať o 10, o 15 rokov.
Takže, vážení občania Slovenskej republiky a vlastníci pôdy, do dnešného dňa nebola podľa môjho názoru v adekvátnej výške zabránená možnosť drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy po pozemkových úpravách, po tých komasáciách, po tom sceľovaní. Áno, aj ministerka to objavila a jej tím a zvyšujú túto, by som povedal, odvody za takéto drobenie v dedičských konaniach. Obrazne povedané, dneska si skomasujem, o dva roky idem dediť a tie moje veľké bloky, kde som sám vlastníkom, lebo som sám vlastníkom tam, na 90 % ste sám vlastníkom, zrazu idete, vy zomriete a vaše deti, keď ich máte päť, znovu to budú dávať na päť častí. Sa pýtam, tieto eurofondy alebo štátne peniaze, ktoré boli do komasácie a pozemkových úprav, do scelenia pozemkov v tejto obci, neboli vyhodené márne, nehospodárne? Ja hovorím, že áno, pokiaľ nedáme stopku tomu deleniu toho skomasovaného pozemku. Na Slovensku máme 3 500 necelých katastrálnych území a vyzerá, že máme nejakých 400, nech bude 30 aj s tými rozpracovanými, 450. Pred nami je ešte 3-tisíc území. Veď to je, štyri pätiny Slovenska ešte musíme robiť a nechcem sa vracať k tomu, že o 5 rokov budeme znovu to isté územie pýtať peniaze, že aj tam treba, lebo už tam to podedili. Na takej drobnej čiastke sa vraciame späť.
Takže, pani ministerka to zvyšuje z 20 % na 40 % a z 10 % na 20 percent. Je to tá nepriamo novela zákona 180/´95 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Ale ja si myslím, že takáto brzda nebude brzdou. Lebo 10 % z ceny ornej pôdy alebo trvalého trávneho porastu, zdá sa mi, že to neni brzda žiadna, keď to dáme na 20 %, tak ja som si dovolil, tak jak som povedal na výbore, dať už možnože až takú brzdu, že plná hodnota tohto, ceny tohto pozemku za meter štvorcový, ktorá tam je, aby tí vlastníci, ktorí sa nevedia, teda dedičia; takto, dedičia, nie vlastníci; dedičia, ktorí majú byť vlastníkmi a nevedia sa dojednať u toho notára, že jeden pozemok berieš ty vcelku, druhý berie sestra, tretí berie brat a tak si to rozdelíme, aby boli primätí k tomu aj cez tie, ekonomickú nejakú, nejaký, ujmu, nejakú ekonomickú ujmu, že musia sa dojednať pred notárom, aby to trieštenie nebolo.
Myslím si, že pokiaľ toto nezvládneme, nemusí to byť aj môj návrh, môžte dať aj niečo lepšie. Zatiaľ ma lepšie nenapadlo nič, dal som to tak, ako som to cítil. Myslím, že keď toto nezvládneme, túto brzdu dať na drobenie ďalších pozemkov, tak prakticky tie pozemkové úpravy môžme rovno zavrieť, pretože budeme sa o 20 rokov znovu žiadať nejaké peniaze, aby sme tam robili pozemkové úpravy. Myslím si, že je to kardinálna otázka a áno, čudujem sa aj sám sebe, že sme na to už neprišli skôr a nerobili nejakú zástavu od roku ´95, odkedy je to nejakým spôsobom v tej väčšej výmere tie pozemkové úpravy robené.
Prakticky gro tohto zákona hovorí o vysporiadaní pozemkov pod tými marginalizovanými skupinami a hospodárskymi dvormi, ako povedala pani ministerka, respektíve pri zmene štátnej hranice. Tu by som chcel povedať jedno, a je to, myslím, že aj v tej časti, ktoré hovorila naša legislatíva, že pokiaľ sa tá marginalizovaná skupina nachádza v dvoch katastrálnych územiach, tak prakticky pozemky náhradné, lebo v tomto prípade návrh dáva obec príslušná. A pokiaľ v tej obci je prevažná časť, tak riešite iba tú, iba tá prevažná časť, iba tá obec dáva tie náhradné pozemky. A ostatné obce, kde je možnože tá minoritná časť tej osady, tak tieto už nemajú žiadne povinnosti. Myslím si, že je to, zdieľam názor našich legislatívcov z Národnej rady, že prakticky je to diskriminačné voči tým obciam, lebo si na úkor inej obce vysporiadajú svoje. Chcem veriť, že to bude na nejakom vzájomnom porozumení medzi nimi a nejakom vysporiadaní. Ale myslím si, že treba to spomenúť, aby sme na to nezabudli.
Ďalšia vec je, že máme zadanie, aby aj, pokiaľ obec nebude mať, tak nastupuje Slovenský pozemkový fond. A ja to dávam aj do svojho pozmeňujúceho návrhu, že prakticky z doterajších skúseností pri jednoduchých pozemkových úpravách a možnože aj pri tých veľkých, zatiaľ mám s tým jednoduchých pozemkových úpravách, lebo aj toto sú jednoduché pozemkové úpravy, ktoré pani ministerka navrhuje pri tých marginalizovaných skupinách, vysporiadaní pozemkov pod týmito skupinami. Obec stačí, keď vydá čestné prehlásenie, že nemám žiadny pozemok, a to je ako berná minca. Myslím si, že to nestačí. To nestačí, lebo obec si povie, ja nedám ani cent, ani meter štvorcový nedám na vysporiadanie tejto osady, lebo ja to nepotrebujem proste, ja si len dám, len daj, štát. Veď predsa máme evidenčný orgán, ktorý je katastrálny odbor, bývalá geodézia a správa katastra. Čo chcete viacej, transparentnejšie ako to, keď vám do konania príde výpis z listu vlastníctva obce, že má tieto a tieto pozemky?
Druhá vec je, že obec by mala mať prevažne v intraviláne. To pani ministerka vie ako bývalá šéfka Slovenského pozemkového fondu, kde sa robili tie zámeny, kde Slovenský pozemkový fond bol v intraviláne a v extraviláne bola zasa obec a naopak, takže prakticky v intraviláne mala by mať obec, možnože budú ešte nejaké pozemky aj v extraviláne a prakticky kataster by mal byť ten konečný, konečná stanica, ktorá povie, má tam alebo nemá tam. Takže ja to vo svojom pozmeňujúcom návrhu dávam tiež, lebo zdá sa mi, že to je čestné, spravodlivé a myslím si, že tak by to malo byť, lebo ináč sa zase budeme naťahovať a súdiť a budú petície a sťažnosti a neviem, všecko možné, už nehovorím o nejakých finančných záležitostiach okolo toho.
Ďalej, vyjadrenie, že po vysporiadaní pod hospodárskymi dvormi, to som spomenul aj na našom výbore, keď sme o tom debatovali, že pri vysporiadavaní môže byť na konci, že ostane ten istý vlastník, ktorý tam prakticky bol na začiatku, tak ja hovorím, že do takého konania ani neísť, pokiaľ nebudeme mať riadne náhradné pozemky, ktoré budú lukratívne brané, že máme ich k dispozícii, či už ten vlastník, ktorý je vlastníkom budov v tých hospodárskych dvoroch, alebo či tam pôjde nejaký štát alebo niekto iný.
Nezdá sa mi tiež, aby Slovenský pozemkový fond ponúkal do hry, poviem otvorene, pozemky, ktoré iba spravuje, a to sú neznámych vlastníkov. Toto sa mi trošku nezdá a vyveďte ma z toho omylu, pretože tam by mal byť asi nejaký vyšší záujem, aby sme siahli na neznámych vlastníkov. Štátne pozemky dobre, to beriem, okej, kde je LV SR to beriem, ale kde je v zátvorke SPF a je tam neznámy vlastník, a týchto pozemkov, aby ste, občania, boli v obraze, nemáme 500 hektárov. Týchto pozemkov podľa najnovšej štatistiky ku 1. 1. 2017, neznámych vlastníkov máme 454 916 hektárov. To je, skoro pol milióna hektárov máme neznámych vlastníkov. Štát má 269 682 hektárov, to sú neskutočné plochy. Spolu to vychádza cez nejakých 770-tisíc hektárov. To je kvantum výmery a hovorím, z toho je tých 454-tisíc neznámych vlastníkov. Tieto by sme mali nechať, tak ako to povedal svojho času aj Ústavný súd. Myslím, že aj pán Fico bol v tom u mňa tak kladne zapísaný, že povedal, že sa to nemôže scudziť na obce a mestá, ale musíme tých neznámych vlastníkov urobiť známymi a nájsť tie ich generačné nejaké dedičské konania a aby sa tí vlastníci znovu oživili. Ja budem tiež stále do toho búchať, dávam aj podnet. Dával som to aj pani ministerke aj pri návrhu vládneho programu vo veci pôdohospodárstva, aby ste dali do vienku niektorej štátnej inštitúcii, štátnym zamestnancom, aby hľadali tých neznámych vlastníkov, lebo to spôsobil štát, to nespôsobili títo ľudia. Takže chcem veriť, že aj toto, a hovorím, mám výhrady voči tomu, aby tieto pozemky boli pod hospodárskymi budovami, respektíve pri marginalizovaných skupinách dávané do hry, aby takto mohli byť za nich zamieňané pozemky pod týmito skupinami, resp. pod tými hospodárskymi dvormi.
Ďalšia vec, ktorú by som chcel spomenúť, mám ešte nejakých, nejaké 2,5 minúty, ktorá tu je, je tá, že prakticky nerád by som sa dožil toho, aby sme niečo opravovali o pol roka znovu a spätne. Dávate tu aj tie náhradné užívania. To znamená § 15 tristotridsiatky. Dávali ste tam termín, keď sa nemýlim, do 1. 1. 2019, opravte ma, myslím, že je to tak, pani ministerka, aby si všetci, ktorí mali náhradné užívania, aby si to urobili a s tými vlastníkmi, ktorí sú tam, aby si to nejakým spôsobom vysporiadali. No, čo kraj alebo čo okres podľa mňa, to iný režim. Počuli sme na výbore pána Zsolta Simona, ako hovoril, ako je to u nich, možnože aj bude v rozprave hovoriť, ako si to oni tam pozamieňali kadejako už. Ja môžem hovoriť zo svojej praxe v našom kraji, ako tam to je. A musím povedať, že ten, kto mal zvyčajne náhradný pozemok, si to tým rozhodnutím veľmi vážil, že ho tam mal, a nedochádzalo až tak často ku tým, že by dával ďalšiemu do podnájmu, skôr on vystupuje akože, ale negazduje na ňom a nemá nájomnú zmluvu. To znamená, stále on je v tej hre.
A preto aj tá moja otázka znela, či, koľko je tých, ktorí sú až podvojne umiestnení do nejakého užívacieho vzťahu cez § 15. Ako nám to bolo tlmočené aj z úst vášho pána štátneho tajomníka, že prakticky pokiaľ sa ten náhradný užívateľ, resp. ten, ktorý z toho náhradného užívateľa už dostal ďalší pozemok do užívania, ohlási na pozemkovom odbore, tak prakticky začne sa konanie o ďalších podnájomných zmluvách a bude to prakticky vysporiadané. Chcem veriť, že takto to je, ako to bolo tlmočené z úst štátneho tajomníka na jednej konferencii, ktorú som mal tú česť zažiť. A chcem veriť, že nespravíme ešte väčšie problémy, ako by sme mohli.
Zároveň by som chcel povedať jednu vec, že tie náhradné pozemky bolo východisko z núdze a myslím si, že splnili svoj účel. Len teraz musíme tú evidenciu, ktorá sa nám stratila cez evidenčné listy na katastri, musíme oživiť a máte to tam v tom návrhu, to znamená, dávate to aj do tohto znenia vašej novely zákona o pozemkových úpravách.
Vyzerá, že mám trinásť sekúnd, takže asi končím. Pôjdem možnože ešte aj do ústnej, ale chcel by som prečítať môj pozmeňujúci návrh, ktorý som v kocke vysvetlil. Takže čítam pozmeňujúci návrh už bez času.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 444).
Vládny návrh zákona sa upravuje a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa doterajší bod 7 vypúšťa.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I v doterajšom bode 22 v § 8g ods. 9 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „skutočnosť, že obec nevlastní takéto pozemky, preukazuje potvrdením okresného úradu." Koniec citátu.
3. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z., zákona č. 255/2001 Z. z., zákona č. 419/2002 Z. z., zákona č. 173/2004 Z. z., zákona č. 669/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 103/2010 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 69 sa dopĺňa odsek 7, ktorý znie:
„(7) Okresný úrad vyhotoví na požiadanie potvrdenie o tom, že v katastri určitý údaj nie je; potvrdenie je verejnou listinou."."
Doterajšie články sa primerane prečíslujú.
4. V doterajšom čl. II sa za doterajší bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
"11. V § 22 odsek 1 znie:
"(1) Ak má na základe právneho úkonu, odkaz na 48), alebo rozhodnutia súdu o vysporiadaní spoluvlastníctva, odkaz na 49), alebo rozhodnutia o dedičstve, odkaz na 50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok vo výmere menšej ako 20-tisíc metrov štvorcových a väčšej, ako sú výmery uvedené v § 23 ods. 1, je nadobúdateľ povinný zaplatiť odvod vo výške hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu, odkaz na 51), ak má vzniknúť poľnohospodársky pozemok vo výmere od 2 001 do 20-tisíc metrov štvorcových alebo vo výške hodnoty lesného pozemku určenej podľa osobitného predpisu, odkaz na 51), ak má vzniknúť lesný pozemok vo výmere od 5 001 metrov štvorcových do 20-tisíc metrov štvorcových."."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V doterajšom čl. II sa doterajší bod 11 vypúšťa.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
6. V doterajšom čl. III sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 8 ods. 1 sa slová "25 rokov" nahrádzajú slovami „10 rokov"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
7. V doterajšom čl. III sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 12 ods. 2 sa slová "výpoveď len písomne; výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8" nahrádzajú slovami „písomne vypovedať len k 1. novembru; výpovedná lehota je jeden rok,"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
A posledný bod môjho pozmeňujúceho návrhu, bod 8. Doterajší čl. IV sa dopĺňa bodom 7, ktorý znie:
"7. Za § 55 sa vkladá nový § 55a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 55a
Komplexná hodnota funkcií lesa
(1) Komplexná hodnota funkcií lesa vyjadruje celkovú hodnotu lesa a jeho funkcií, ktoré je možné oceniť ako tovar alebo služby a ktoré je možné využiť v danej dobe v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa (§ 39 ods. 1).
(2) Štát prostredníctvom právnickej osoby zriadenej ministerstvom (§ 38 ods. 2) sleduje komplexnú hodnotu funkcií lesov a možností ich využitia v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa (§ 39 ods. 1).
(3) Komplexná hodnota funkcií lesov sa využíva:
a) k určeniu skutočnej ceny lesa v závislosti od spoločenskej významnosti využitia jeho funkcií, ktorá je daná reálnym dopytom po využívaní týchto funkcií,
b) k cielenej diferencovanej ochrane a podpore funkcií lesov pri plánovaní využívania krajiny ako dôležitého nástroja rozvoja vidieka,
c) k strategickému plánovaniu a celospoločenským prognózam,
d) k lesníckej osvete,
e) k tvorbe, ochrane a skvalitneniu životného prostredia,
f) k znižovaniu negatívnych dopadov antropogénnych lokálnych a globálnych zmien životného prostredia,
g) k uplatňovaniu vhodných hospodárskych spôsobov,
h) k posilneniu významu lesov v hospodárskej a sociálnej oblasti."."
Toľko môj pozmeňovák. A žiadal by som pána spravodajcu, aby sme o bodoch dali hlasovať nasledovne: Bod č. 1 samostatne, bod č. 2 a 3 spolu, 4 a 5 tiež spoločne, bod 6 samostatne, bod 7 samostatne, aj bod 8; 6, 7, 8, samostatne každý. Samostatne každý, pán spravodajca.
Ďakujem pekne a končím tak ako stále, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Myslím, že nás bude čakať v nasledujúcom období, a teda bol by som rád, keby nás čakala hĺbková, ale otvorená debata o financovaní viacerých inštitúcií. Ja som sa zámerne nezúčastnil debaty o podpore, ja ju budem volať neštátnej kultúry, čiže zavádzaním zákona na podporu kultúry jazyka menšín, lebo som predpokladal taký ten nával demagógie. A potom tie reálne otázky zanikajú a nemyslím si, v tomto aj podporím ministra, že by mohol tento boj ako keby argumentačne vyhrať. Sedeli sme tu obaja, počuli sme, ako to bolo.
Napriek tomu považujem tie otázky za legitímne, pretože je tu istá forma vytvárania a podpory kultúrnych entít - Audiovizuálny fond, kinematografia, Fond na podporu umenia, iné fondy a podobne - a takisto veľká otázka financovania médií verejnej služby, či už RTVS alebo TASR. A dúfam, že táto debata sa naozaj iniciuje.
Ja by som bol veľmi rád, keby sme si povedali, že quo vadis, verejnoprávnosť, quo vadis, podpora neštátnej kultúry, a akým spôsobom budeme tie zdroje, ktoré čím ďalej viacej diverzifikujeme, jednoducho hľadať a nachádzať a či debata, ktorá nemá stáť, že do kultúry je treba dať viacej peňazí, pretože každému lucidnému človeku je jednoducho jasné, že kultúrny rozmer v Slovenskej republike je dlhodobo Popoluškou v podpore z verejných zdrojov. A preto si myslím, že bude veľmi dobré, ak sa k tomuto postavíme čelom a skúsime nájsť riešenia.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte mi pár slov k z môjho pohľadu dosť významného dokumentu, ktorý aj v duchu debaty, ktorá tu prebehla pred chvíľkou, je z hľadiska nášho audiovizuálneho priemyslu alebo audiovizuálnej kultúry, ktorú môžme a chceme šíriť aj vzhľadom na to, že finančné prostriedky pri tvorbe veľkých audiovizuálnych dielach hraných alebo animovaných môžu trpieť vzhľadom na veľkosť krajiny aj možnými producentskými možnosťami, ktoré máme, môžu trpieť podfinancovaním, preto by sme všetci, ktorí máme na mysli možnosť šírenia slovenskej kultúry a ovplyvňovať aj to, čo po nás zostane, pretože audiovizuálny rozmer, respektíve kinematografia tento rozmer v sebe nesie, je nový dohovor, ktorý nahradzuje bradatý dohovor, myslím, že z ´92. roku, čiže ešte pred vznikom Slovenskej republiky, ktorý sme následne v ´94. ratifikovali a v januári 2017 zasvietil z hľadiska nových technológií, z hľadiska vnímania novej situácie, ktorá v tomto sektore nastala, významné a dobré svetlo pre slovenský audiovizuálny priestor.
Koprodukčná zmluva, ktorá v sebe obsahuje podľa mňa, vypichnem iba tri momenty. Základný moment; a budem sa na to dívať nie z tej negatívnej, ako je, ako je vystavaná zmluva, čiže kedy môžu byť priznané alebo kedy už nemôžu byť priznané koprodukčné momenty, je to taká tá päťpercentná hranica.
Chcel by som pre plénum osvetliť, že na základe tohoto nového dohovoru je, týka sa hlavne trojstranných koprodukcií a je veľmi významné pre našich audiovizuálnych producentov to, že koprodukčný status môže byť udelený, už ak presiahne, ak sa budeme dotýkať len finančných prostriedkov, nie nejakého iného nehmotného vkladu ako režisérsky a iný, je tá hranica nastavená na viac ako 5 percent. To znamená, ak dominantný producent má menej ako 80 % a my sa zúčastníme viac ako piatimi percentami, už môžme hovoriť o tom, že máme vplyv, respektíve môže nám byť pridružený koproducentský štatút.
Čo to znamená? Možnože ľudia, ktorí sledujú kultúrny svet, audiovizuálny svet alebo mediálny svet zaznamenali v poslednom období trošička aj pod fungovaním Audiovizuálneho fondu, respektíve fungovaní média verejnej služby RTVS, že niektoré programy alebo často hlavne teda na začiatku alebo v titulkách sú označené logami organizácií, ktoré sa na nich spolupodieľajú. A myslím si, že toto je naša slovenská a hlavne aj európska tvorba. Anglofónny svet, tým ako má obrovské finančné zdroje a funguje tu, nazvime si to továrňou na sny, je to taký ten vzletný moment, a má veľkú a obrovskú prevahu v audiovizuálnom priemysle, v Európe máme cestu tým, aby sme sa reálne spájali, či už na pôde Európskej únie. A zrovna tento dohovor pod gesciou Rady prináša ako keby konkrétny hmatateľný moment, že audiovizuálna, kinematografická alebo filmová, akokoľvek túto tvorbu nazveme, v rámci Európy jednoducho dokázala čeliť výzvam doby, aby sme mali kvalitné, možno aj finančne vysoko náročné produkcie a aby aj krajina ako Slovensko mohla vo svojich produkciách zaznamenať moment, že ak sa spojíme traja, vieme urobiť kvalitný audiovizuálny výstup, kvalitný film, či už animovaný alebo hraný, a preto tento dohovor vítame.
Ja keď som pozeral ako keby stanovovanie a možno to položím ako otázku, týka sa to ustanovenia tzv. rady Eurimages, ktorá má tzv. dozorujúci štatút. Mne celkom nie je jasné, pretože príde asi pravdepodobne k nejakej implementácii, myslím, že to je paragraf; pardon (poslanec študoval svoje podklady), tu sú jazyky, festivaly; čiže 17, monitorovanie dohovoru a zmeny a doplnenie príloh jedna, dva. Za monitorovanie dohovoru, čiže za jeho priamu implementáciu je zodpovedná správna rada Európskeho fondu na podporu koprodukcie a šírenia filmových a audiovizuálnych diel pod skratkou Eurimages, správnej rady (reakcia navrhovateľa), pardon, je tam francúzska, čiže Eurimages. (Reakcia ministra.) Eurimages. (Rečník sa pokúsil o francúzsku výslovnosť.) Ďakujem.
V správnej rade môžu byť zastúpené a mať hlas aj zmluvné strany dohovoru, ktoré nie sú členom Eurimages, avšak len vtedy, keď rada vykonáva úlohy vyplývajúce z tohoto dohovoru.
Nechcem ísť úplne do hĺbky, pretože sú tam krajiny, ktoré sú teda ako pristupujúce krajiny, je tam definícia aj krajín, tretích krajín a podobne. Akým spôsobom teda si predstavuje napríklad Slovenská republika ten efektívny výkon toho, ako bude táto organizácia dohliadať na implementáciu priamo tohoto dohovoru, či bude trvať na tom, aby sme mali nejakú inštitúciu, ktorá ako pristupujúca krajina u nás je zriadená alebo bude vyžadovať iný typ zriadenia, uplatňovania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy. Je to vo forme otázok. Ja možno implicitne asi tuším, ale z hľadiska čistoty toho, čo vlastne touto zmluvou alebo podporou tejto zmluvy zavádzame, by som si dovolil, aby sa tam, aby ste sa možno pár slovami zmienili k tomuto bodu.
Napriek tejto základnej otázke myslím si – to, čo som hovoril úvodom –, že je veľmi dôležité si teda uvedomiť, že európsky priestor mal niekedy veľké filmové školy. Ak sa pozrieme na začiatok 20. storočia, asi nie je účelné hovoriť o tom, že aj slovenská, ale nemecká, francúzska, anglická kinematografická tvorba v rámci dejín kinematografie znamenali obrovské kultúrne prínosy a sú to diela, na základe ktorých sa vieme pozerať na dobu, ktorú sme žili v 20. storočí. A dokonca si myslím, že keďže je to veľmi sugestívny spôsob, akým zaznamenávame aj spoločenskú atmosféru, akým spôsobom dokážeme dokonca v rámci audiovizuálnych výstupov aj formovať spoločenskú atmosféru, je dbanie na výrobu audiovizuálnych diel v európskom priestore veľmi dôležité, preto za klub OĽANO vyjadrujeme k tomuto počinu Európskej rady podporu. Myslím si, že je to cesta pre našich tvorcov, keď sme tu zažívali neblahé 90. roky a točil sa jeden film za rok. Trošička to vulgarizujem, ale de facto to tak aj bolo. A myslím si, že ak dokážeme vytvoriť audiovizuálne diela, ktoré teraz spomeniem, Obchod na korze, ktoré vedia uspieť aj v medzinárodných podmienkach a sú oceňované aj inými filmovými školami na fórach, kde je veľký typ konkurencie, tak napríklad tento spomínaný film ocenený aj Oscarom a mnohými inými festivalmi je symbolom možno doby, na ktorú by sme nemali aj v tejto situácii aj pod tlakom predchádzajúcej debaty jednoducho zabudnúť.
Myslím si, že koprodukčný moment je ten, ktorý slovenskej kinematografii pomôže, a preto je veľmi dobré, že k 30. januáru 2017 sa k tomuto dohovoru Slovensko s výhradou, ako je to uvedené, s výhradou prijatia, ratifikovania pridalo. Ja len, ten termín je tam taký troška, s výhradou ratifikovania. Čiže dostali sme možnosť sa k tomuto vyjadriť aj v Národnej rade, keďže je to prezidentská zmluva.
Toľko k stručnému a myslím si, že k tým momentom, ktoré, odporúčam teda pozrieť si samotný text zmluvy, ktorý zavádza to, že sa môže našej kinematografii blýskať na lepšie časy, a preto tento návrh podporíme.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Pán predseda parlamentu, chcel by som vás požiadať, ako ste teraz mali možnosť vidieť oznamovanie konania výborov, som členom troch z tých výborov, ktoré dnes sa budú konať o dvanástej, o 12.05 a 12.15. Chcel by som požiadať aj predsedov výborov, aj vedenie parlamentu, aby pri kolízii členstva napríklad v troch výboroch, ako som dnes ja, nejakým spôsobom vplývali na predsedov výborov, aby to nedávali na jeden termín, keďže nie je v ľudských silách byť na výboroch počas 15 minút na všetkých troch. Je to výzva aj kolegom, aby tieto činnosti minimálne koordinovali, pretože vedia, že kultúrny výbor, európsky výbor aj výbor na kontrolu činnosti NBÚ sa jednoducho nedajú zvládať v tom istom čase. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Čakala som, pán kolega, že zareagujete aj na to, čo som hovorila ja v rozprave, teda neviem, či to teda znamená, že nejakým spôsobom neviete podporiť to, čo som, to, čo sme navrhli, ešte teda ďalšie rozšírenie, lebo mi to prišlo, že v podstate ste reagovali na, na slová pána ministra, ktoré zazneli ešte predtým.
Ale v podstate súhlasím aj s vaším názorom alebo prejavom, že je dobré podporovať dobrovoľné hasičské zbory. Vieme, že dobrovoľné hasičské zbory už boli zadotované financiami z európskych fondov, že sa to aj podarilo, aj keď vieme, že na začiatku mali ísť všetky financie len pre profesionálov. Je to tak, že boli podporené aj zo zdrojov Európskej únie, a na druhej strane si myslím, že ak už naozaj do zákona o dotáciách dopĺňame takéto rôzne účely, ešte aj na opravu budov, nevidím dôvod, prečo by sme práve nemali naplniť § 2 písmeno a), ktoré priamo už teraz v texte zákona hovorí to, čo som spomínala na začiatku, že možno poskytnúť žiadateľovi na podporu odbornej prípravy, ďalej necitujem, ale aj pri záchrane života, zdravia, majetku a životného prostredia na úseku integrovaného záchranného systému.
Takže poďme rozvinúť to, tú pomoc v rámci integrovaného záchranného systému aj o tie zložky, ktoré následne poskytujú pomoc dotknutým ľuďom. Samozrejme, bez hasičov by možno nastali oveľa väčšie škody, ale to, že ak sa nepostaráme o tých ľudí, ktorí, ktorí cítia tragédiu na svojich životoch aj po psychickej stránke, alebo, ja neviem, inými spôsobmi pomoci, možno aj právne, tak tá pomoc bude vždy len polovičatá. Takže ja vítam, ak sa minister... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, pri prvom čítaní, keď som krátko vystúpila k tomuto návrhu zákona, som ohlásila, že budeme predkladať pozmeňovací návrh, ktorý rozšíri opäť účel poskytnutia dotácie, tak ako vlastne sa to robí aj teraz v tomto prípade.
Účel dotácie sa rozširuje aj na dobrovoľné hasičské zbory, voči čomu nenamietam, alebo som rada, že sa rozvíja, možno takýmto spôsobom bude rozvíjať práve činnosť dobrovoľníckych zložiek. Aj keď to možno nepovažujem celkom za koncepčné, pretože ten zákon o dotáciách v pôsobnosti ministerstva vnútra je tak pozliepaný, že keď si pozeráme na tie jednotlivé účely v jednotlivých písmenách, tak si už človek povie, že už aj čokoľvek iné tam môžeme vsunúť, a preto som si povedala, že čokoľvek iné v tomto prípade bude možno priama pomoc ľuďom, ktorí, ktorí sú postihnutí alebo ktorých, u ktorých bude cieľom záchrana života a zdravia týchto osôb, ktorým bolo nejakým spôsobom ublížené.
Takže zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov upravuje účet poskytovania dotácií v § 2 pod písmenom a) takto:
„Dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva (ďalej len dotácia) možno poskytnúť žiadateľovi na podporu odbornej prípravy, preventívnovýchovnej a odbornej výcvikovej činnosti subjektov pôsobiacich pri záchrane života, zdravia, majetku a životného prostredia na úseku integrovaného záchranného systému.“
Táto definícia nehovorí o konkrétnych typoch činností a zameraní relevantných subjektov. Rieši to iba odvolávkou na osobitné predpisy, napr. zákony o civilnej ochrane obyvateľstva, o integrovanom záchrannom systéme, o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, o horskej záchrannej službe, o ochrane pred povodňami. Znamená to teda, že sa spoliehaš, že subjekty a ich poslanie sú zadefinované už v existujúcich predpisoch.
Aplikačná prax zrejme ukázala nedostatočnosť takéhoto riešenia, a podľa mňa preto vznikol aj predkladaný vládny návrh novely, ktorý rozširuje účely, na ktoré možno poskytnúť dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra. Konkrétne má ísť o rôzne spôsoby technického zhodnotenia budov hasičských staníc a hasičských zbrojníc ako súčasť jednotného integrovaného systému. Vládny návrh, tak ako sa uvádza v dôvodovej správe, citujem: "Vzhľadom na skúsenosti aplikačnej praxe rozširuje možnosť poskytnutia dotácie na účely, ktoré v platnom znení zákona nie sú uvedené, ale v reálnej praxi sú potrebné."
Rovnako teda skúsenosti aplikačnej praxe, skúsenosťami aplikačnej praxe si dovoľujem odôvodniť aj náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Navrhujem rozšíriť účely poskytnutia dotácie aj na služby pre osoby postihnuté udalosťami, ktoré riešia zložky integrovaného záchranného systému v prvom rade, ktoré však musia pokračovať starostlivosťou o obete. Vynímajúc teda zdravotnú starostlivosť, ktorá je garantovaná ústavou a hradená z prostriedkov verejného zdravotníctva. V reálnej praxi je však predovšetkým s cieľom záchrany života a zdravia postihnutých osôb týmto osobám potrebné poskytnúť aj kvalitnú posttraumatickú starostlivosť vrátane bezprostrednej krízovej intervencie a následnej starostlivosti. Takéto služby sú v reálnej praxi potrebné, žiadané a v rámci ponuky aj využívané. Zatiaľ však ide iba výlučne o ponuku zo strany mimovládnych organizácií, ktorá je logicky limitovaná vzhľadom na neexistenciu systémového financovania. V súčasnosti totiž v Slovenskej republike neexistuje systém podpory služieb pre obete, ktorý nadväzuje na činnosť zložiek integrovaného záchranného systému. Mám na mysli služby pre obete dopravných nehôd, hromadných a priemyselných katastrof, teroristických útokov a násilných trestných činov vrátane služieb krízovej intervencie, psychosociálnej a právnej pomoci obetiam, ktoré by mali plynule nadväzovať práve na zásahy zložiek integrovaného záchranného systému.
Poskytovanie takýchto služieb je záväzkom štátu a v rámci Európskej únie k nim zaväzuje napríklad aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sú stanovované minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov.
Vzhľadom na potreby aplikačnej praxe aj legislatívne záväzky Slovenska navrhujem v zákone o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v § 2 účel dotácie explicitne uviesť aj spomenutý účel, ktorým je zabezpečenie a poskytovanie krízovej intervencie, psychosociálnej a právnej podpory a služieb obetiam dopravných nehôd, hromadných a priemyselných katastrof, teroristických útokov a násilných trestných činov.
Kým prečítam pozmeňujúci návrh, tak sa ešte vrátim k minulej rozprave, kedy som teda ohlásila, že teda ak by sme mali záujem niečo takéto možno doplniť do systému dotácií, a pán minister mi na to odpovedal, že však existujú iné dotačné systémy, ktoré, neviem, napríklad na prevenciu kriminality ste vtedy uviedli, ktoré riešia takéto stavy. A mne to príde, možnože tak by som to vedela prirovnať k niečomu podobnému, ako keby sme hasičom mali povedať, že majú čakať na ďalšiu dotačnú schému, kým prídu nejaké peniaze. Čiže týmto chcem povedať, že naozaj vzhľadom na to, že na Slovensku neexistuje zatiaľ nejaké reálne financovanie aj takýchto pomocných služieb, ktoré chcem teraz zaradiť do práve tohto dotačného systému, tak organizácie, ktoré reálnu pomoc robia, sú odkázané na grantové schémy. A určite, teda tunák je teraz poloprázdna alebo teda úplne prázdna, by som povedala, až asi na 12 výnimiek sála. Tí, ktorí robia v neziskovom sektore, tak vedia, že zabezpečiť financie z grantov pre fungovanie, pre reálne fungovanie organizácie je naozaj často nad ľudské sily. A okrem toho programy, ktoré sa týkajú práve prevencie kriminality,m sú naozaj, by mali byť zamerané najmä na prevenciu kriminality. To znamená, z týchto peňazí sa ťažko bude realizovať praktická pomoc, právne služby a, neviem, práve tá psycho-, psychosociálna pomoc. Takže k tomu na vysvetlenie.
Vrátim sa opäť k tomu, že ak by už dnes existoval zákon o obetiach, ktorý ministerstvo spravodlivosti síce pripravuje, ale prípravy opäť akosik zamrzli, tak možnože by sa, možnože by nebolo treba zatiaľ siahať aj po takomto modele financovania organizácií, ktoré sa tomu venujú, priamej pomoci ľuďom, tak ako aj dobrovoľné hasičské zbory sa venujú priamej pomoci ľuďom. Lenže keďže je tento zákon, je naozaj zatiaľ v nedohľadne, tak verím, že uznáte aj vy, pán minister, že možno jedným zo spôsobov, ako dočasne vykryť túto pomoc, je aj práve zaradenie, účel alebo medzi účel poskytnutia dotácií aj služby, ktoré som spomenula.
Ja ešte len, pán minister, pripomeniem to, čo ste mi sľúbili pred piatimi rokmi, už to bude teda päť rokov, a to, keď už hovoríme o hasičoch, teraz sa presunieme možno nie k dobrovoľným, alebo od dobrovoľných k profesionálnym hasičom. Pred piatimi rokmi ste sľúbili zboru v Tvrdošíne, že im pomôžete prebudovať, finančne im pomôžete alebo zabezpečíte to, aby mohli pracovať v slušných podmienkach. Boli ste sám na mieste, kde teraz pracujú, sám ste uznali, že tie podmienky naozaj nie sú dobré, nijako sa odvtedy nezlepšili. Vtedy ste prisľúbili konkrétnu sumu na, na opravu alebo na rekonštrukciu, doteraz sa z toho nič nerealizovalo. Takže možno treba sa sem-tam obzrieť aj za tým, že čo ste reálne sľúbili, ale nesplnili. Ja týmto vás teda tiež prosím o to, aby ste týmto hasičom v tvrdošínskom okrese zabezpečili podmienky hodné ich dôležitej služby, tak ako sám o tom aj vravíte. Rovnako na margo týchto hasičov vám poviem, že práve oni sú v Tvrdošíne tými hnacími motormi, ktorí rozbehli aj veľmi dobre spolupracujú s dobrovoľníkmi, s dobrovoľnou hasičskou službu, tak, no neviem to presne pomenovať, ale s dobrovoľníkmi hasičmi. Možnože aj toto by mohlo pomôcť v rozhodovaní o tom, že či im tie financie budete vedieť poskytnúť na rekonštrukciu ich budovy a celkovo priestorov, v ktorých sa naozaj normálne nedá už takmer fungovať.
Dovoľte mi teda prečítať v závere tejto krátkej rozpravy pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra v znení neskorších predpisov, pričom tento vládny návrh sa mení a dopĺňa takto:
1. V Čl. I sa za doterajší bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
3. V § 2 sa dopĺňa písmenom j), ktorý znie:
„j) služieb pre obete dopravných nehôd, priemyselných havárií, teroristických útokov a násilných trestných činov vrátane služieb krízovej intervencie, psychologickej, sociálnej a právnej pomoci.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V Čl. I doterajší bod 4 znie:
4. V § 3 úvodnej vete sa za slová „podľa § 2“ vkladajú slová "písm. a), b) a d) až j)“.
Odôvodnenie:
Dotácie z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "dotácia") sú často poskytované aj na činnosti smerujúce k zlepšeniu bezpečnosti cestnej premávky, alebo na odbornú prípravu, preventívnovýchovnú a odbornú výcvikovú činnosť subjektov pôsobiacich pri záchrane života, zdravia, majetku a životného prostredia na úseku integrovaného záchranného systému. V ostatnej dobe čoraz naliehavejšie vyvstávajú najmä požiadavky na podporu aktivít, ktoré by plynule nadviazali na činnosti subjektov pôsobiacich pri záchrane života, zdravia a majetku. Po prvotnom zásahu zložiek záchranného integrovaného systému sú príjemcovia tejto pomoci spravidla odkázaní sami na seba. Po uhasení požiaru či ošetrení zranení je dotknutá osoba odkázaná len sama na seba. V súčasnosti neexistuje žiaden systém tzv. "druhotnej" alebo "následnej" pomoci a podpory. Často pritom ide o na pohľad bežné záležitosti ako pomoc pri riešení poistnej udalosti a podobne. Na druhej strane nie vždy musia byť následky dopravných nehôd, priemyselných havárií, teroristických útokov a násilných trestných činov zjavné na prvý pohľad. Tak závažné udalosti majú neraz aj omnoho ďalekosiahlejšie následky, pri riešení ktorých sú služby krízovej intervencie, psychologickej, sociálnej a právnej pomoci skrátka nevyhnutné. Napriek tomu je poskytovanie pomoci a podpory obetiam násilných trestných činov, obetí dopravných nehôd, či teroristických útokov, alebo rôznych priemyselných havárií dlhodobo opomínanou oblasťou.
Ochrana a podpora obetí zahŕňajúca aj služby krízovej intervencie, psychosociálnej a právnej pomoci je nielen veľmi žiadaným, ale aj logickým krokom, ktorý po zásahu zložiek integrovaného záchranného systému bezpodmienečne musí nasledovať. Naliehavosť umožnenia poskytovania dotácií na uvedené účely je znásobená aj pretrvávajúcou neúplnou transpozíciou už spomínanej smernice z roku 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Neexistenciu unifikovanej podpory obetí zo strany štátu doposiaľ supluje tretí sektor, ktorý je do značnej miery odkázaný na čerpanie dotácií určených na tento účel.
Cieľom predloženého pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu zákona je teda rozšírenie možnosti poskytovania dotácií aj na podporu služieb pre obete dopravných nehôd, priemyselných havárií, teroristických útokov a násilných trestných činov vrátane služieb krízovej intervencie, psychosociálnej a právnej pomoci obetiam.
Takže to je celé znenie návrhu zákona a týmto vás porosím o podporu pozmeňovacieho návrhu, jedine v duchu v tom, že pokiaľ rozširujeme v snahe o to, aby sa možno aj zatraktívnila dobrovoľná hasičská služba, čo je dobrý úmysel, tak rovnako je dôležité a dať možnosť robiť svoju pomocnú činnosť konkrétnym ľuďom, teda ktorí sú v neziskovom sektore, ktorí sú tak isto odkázaní len na peniaze, ktoré im môže poskytnúť verejná správa, sektor alebo, alebo nejaký iný dotačný systém alebo grantový systém.
Takže ďakujem pekne a prosím o podporu.

Pán kolega, ďakujem pekne. Ja len asi potvrdím tú vašu skeptickosť. Ja dokonca, ak ste vyjadrili, že ako to môže dopadnúť. Ja si myslím, že to dopadne naozaj zle, že táto zmena neprinesie nič dobré, práve naopak, oddiali nás od toho, aby sme tento úrad mohli vrátiť do podoby, alebo teda dať ho do podoby, aby slúžil naozaj transparentne a nezávisle v prospech občanov. Toto, si myslím, bude, ak sa to schváli tak, ako je to navrhnuté, bude pochované a na dlhšiu dobu a potom nás to bude len čakať, aby sme to opravili, keď na to dostaneme príležitosť. 
Ďakujem.

Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi stručný, pretože bolo toho povedaného dosť mojimi predrečníkmi. Ja by som taktiež sa chcel vyjadriť, lebo nedá mi teda sa nevyjadriť po tom, čo som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona aj v prvom čítaní.
Tak jako skonštatoval aj kolega Galek, vlastne tento návrh len situáciu hasí a zasahuje do nezávislosti ÚRSO. Veľmi pekne to pomenoval kolega, keď hovoril, že vlastne z predsedu ÚRSA sa týmto pádom stáva poskok. Ja som to minule nazval možno tak trošku jemnejšie, že to bude zamestnanec vlády. A naozaj, ak teda by to takto prešlo, tak jeho nezávislosť je stratená. Práve preto sme s kolegyňou Verešovou pripravili pozmeňujúci návrh. Som rád, že aj kolegovia so SaS pripravili pozmeňujúci návrh k tomuto, i keď na druhej strane neočakávam, že by ho vládna koalícia schválila, čo mi je veľmi ľúto.
Pán minister, my však, jako ste hovorili, sme mali na to veľkú debatu a ja teda môžem len povedať, že si nemyslím, že táto stratégia je dobrá. Naozaj si nemyslím, že to, ktorým smerom ste sa vybrali pri tomto úrade, je dobrý smer, pretože naozaj túto dôležitú inštitúciu, na ktorej sme mohli práve ukázať, aké dobré a prospešné je, keď je nezávislá, tak vlastne toto zavrhujeme a stáva sa vlastne vazalom vlády.
Hoci pán Holjenčík a jeho konanie minulý rok hlavne ukázalo, ako sa dá tento úrad zneužiť. Ale práve preto je dôležité, aby na tomto mieste sedel zodpovedný a čestný človek. Pretože zase v januári sme videli ten zásah vlády, dva kontrasty. Minulý rok zneužitie úradu, v januári vyslovene vlastne to, čo sa tým zákonom teraz ide zaviesť, tak to bude, to budeme, to sme mohli vidieť v januári, kedy jednoznačne vláda ovládala tento, tento úrad. Takže ja len, keby sme si chceli predstaviť, že by naozaj na tomto úrade sedel poctivý, čestný, zodpovedný odborník, tak by aj v oblasti energetiky, veľa vecí by sa pohlo dopredu v prospech ľudí na Slovensku.
Takže ja len toto som chcel vyjadriť, pán minister, na vašu adresu alebo teda na adresu vlády. Sú to dve verzie, jedna rozsiahlejšia z dielne SaS, druhá jednoduchšia z našej dielne, už len si počkať na verdikt.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vec je veľmi jednoduchá a jasná, preto verím, že to stihnem aj za päť minút.
Pripomeniem kolegom tú zasadnú, a to je taká naozaj zákonná súvislosť, ktorá s dnešnou diskusiou bezprostredne súvisí, aj politickú. SMER si kedysi adoptoval bývalého predsedu ÚRSO a mnohí sme sa obávali, keďže naozaj išlo o politickú adopciu, že či to nebolo vykúpené stratou nezávislosti pána Holjenčíka, či sa nestal, či sa nestal vlastne straníckym nominantom SMER-u. Ale nikdy sme nepredpokladali, že, aj keď sme sa toho obávali, že by jeho závislosť na SMER-e a na, na politických stranách bola až tak bezodná, ako potom predviedol pán Holjenčík v priamom prenose, kde sme mohli všetci sledovať úbohý obraz vystrašeného úradníka, ktorý zráža podpätky, hoci je na čele orgánu, ktorý je veľmi významný a ktorý je v zákone definovaný jednoznačne ako nezávislý orgán. Bola to teda veľká, veľmi veľká hanba. Musím povedať, že strana SMER, resp. súčasná koalícia nedokázala ustrážiť nezávislosť ÚRSO, nezávislosť orgánu ani férovosť jeho práce, a podľa mňa v pochabej snahe občanov presvedčiť, že sú priam darcami lacnej energie, predviedla niečo celkom iné. Predviedla v priamom prenose porušovanie zákona, ktoré definuje ÚRSO ako nezávislú inštitúciu.
Pán Holjenčík pod politickým tlakom ukázal, že je úbohou figúrkou, a nie predsedom nezávislého orgánu. Napokon, keď mu prikázali, tak odstúpil. A teraz má vládna koalícia problém, čo s touto trápnosťou urobiť. Rieši to však tým najnevhodnejším spôsobom. Chce, aby z trápnosti sa stala norma. Aby sa ešte menej garantovala nezávislosť a viac líšila možnosť vytvoriť z budúceho predsedu ÚRSO, teda nájsť budúceho predsedu ÚRSO, len metódou ako politického nominanta vládnej koalície.
Dámy a páni, ten balans medzi prezidentom a vládou nebol vymyslený celkom márne, ten naznačuje, že predsa len prinajmenej dve inštitúcie, jedno je parlamentná väčšina, ktorá vytvorila vládu, a druhé je priamo volený prezident, vytvárajú nejaký mocenský balans, ktorý by mohol dávať, nevravím, že sa to musí, že sa to vždy podarí. V prípade pána Holjenčíka to naozaj bola paródia, ale inštitúcie nevznikajú pre konkrétnych ľudí a nerušia sa kvôli konkrétnym ľuďom. Ak pán Holjenčík zlyhal, a podľa mňa veľmi veľkú chybu urobil pán premiér, keď pri tom jeho zlyhaní, morálnom aj odbornom, asistoval svojím zlyhaním, pretože verejne ukázal, že on nerešpektuje zákon, a to je nešťastie, ak premiér krajiny nerešpektuje zákon. Nie je to, nie je to nič pekné.
Ale teraz by ste chceli, aby sa stranícka nominácia už natrvalo stala súčasťou legislatívy, aby sme rezignovali na to, že ÚRSO by predsa len bolo vyváženým, teda jeho voľba, nového predsedu, predsa len nebola iba vecou mocenskej prevahy vládnej väčšiny. Odrádzam od toho a ako poslanec budem podporovať opačný postup, aby sme nevylievali s vaničkou aj dieťa, aby za to, že pán Holjenčík bol iba sluhom, sme si nezakázali pre budúcnosť zvoliť čestného a odvážneho predsedu ÚRSO, ktorý bude stáť na strane, ako veríme, zákona a verejnosti a nebude straníckym nominantom.
Ďakujem pekne.