Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolega, za to že si poukázal na práve aj na o odťaženie dopravy, resp. aké odťaženie dopravy naozaj príde a viem, že máš ešte k tomu viac dát, o ktorých by si dokázal dlhšie hovoriť. Ja by som k tomu chcel len pridať, že naozaj ľudia, ktorí sa venujú rezortu dopravy, tak vedia, ako to v skutočnosti je. Vedia, je takým verejným tajomstvom, že modely sa častokrát robia následne, že v skutočnosti sa nemodeluje a, resp. dopravné ťahy sa netvoria na základe reálneho zmerania dopravnej situácie. A teraz nemyslím len cestnej, ale aj vlakovej a mestskej a podobne. Ale že sa niečo naprojektuje a potom teda následne inštitúcie, ktoré sa tvária, že teda modelujú, tak vytvoria model, ktorý sedí na nakreslené riešenia. Toto je verejné tajomstvo a myslím si, že je to veľmi nezodpovedné. Opäť to poukazuje na nezodpovedné konanie našej vlády, ktorá chce teda rýchlo stavať, napriek tomu, že chce rýchlo stavať, aj tak rýchlo nestavia. Napriek tomu, že diaľnica mala byť už v roku 2010 na konci prvej vlády pána Roberta Fica, tak nie je. Teraz je tu tretia svojím spôsobom a zdá sa, že ani, nie, že zdá sa, vieme už dnes, že ani vedy nebude, čiže ďalšie predĺženie o 13 rokov.
Máme tu vymoženosti, nakupujeme softwary, modelové programy. Keď sa na výbore pýtame na to, že chceme sa pozrieť, ako funguje, nie je nám to umožnené. Takže naozaj je tu veľký tieň toho, že sa tu koná nekoncepčne, vynakladajú sa tu eurofondy nemalé. Čo nemalé? Gigaveľké eurofondy na stavbu cestných komunikácií a, žiaľ, všetko nekoncepčne. A toto super rýchle legislatívne konanie je jasným dôkazom toho.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Jánovi Maroszovi za to, že tak zhrnul situáciu. Odôvodnenie vlády, že je to kvôli špekulantom neobstojí. Keby by ste chceli zabrániť špekuláciám, tak v prvom rade by ste transparentne zverejňovali zmluvy o výkupe pozemkov. My sme už dvakrát v tomto volebnom období predkladali návrh na zmenu infozákona, kde sme chceli zrušiť výnimku pre NDS, ktorú má, a to nezverejňovať tieto zmluvy. Týmto si myslím, že by sa predišlo špekuláciami s pozemkami a nemali by sme také problémy ako dnes.
Druhá vec je, že my teraz ideme za, tak ako povedal kolega Dostál, ideme v podstate za pár dní schváliť to, že štát môže vyvlastniť, alebo začať stavať na pozemku, ku ktorému nemá vlastnícke právo. Síce tam hovoríte, že musí to potom následne uviesť do pôvodného stavu, keby to vyvlastňovacie konanie bolo prerušené, ale viete dobre, aký problém je tu s dodržiavaním práva. My pôsobíme v komunálnej politike, vymožiteľnosť práva, uvedenie do pôvodného stavu, to sú často nevymožiteľné veci a súdne konania sa ťahajú roky a roky.
Čiže tento zákon je zase len obrátený proti občanom pod zámienkou, že to kvôli špekulantom, lebo hrozia veľké straty. Skutočnosť je taká, že je to len a len kvôli babráctvu tento vlády. A ak vláda vyhlásila, že táto vláda chce byť hrádzou proti diletantizmu, čo iné, ako diletantizmus je to, že teraz nás staviate pred situáciu, že buď vláda musí zaplatiť 50 mil., alebo sa to o 40 mil. predraží? Alebo musíme prijať toto nariadenie, ktoré skutočne je na hrane ústavnosti a na hrane práva na súkromné vlastníctvo? Navrhovala by som vám, aby ste to stiahli a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu aj poukázaním na nejakú genézu toho, že ako to vlastne celé začalo.
Skôr by som sa možno v tomto príhovore obrátil na pána podpredsedu Bugára, ktorý by mal vziať za to, čo sa tu udialo, politickú zodpovednosť. Zle to začalo tým, že pán minister Brecely sa vôbec rozhodol podpísať koncesnú zmluvu na výstavbu tejto D4 napriek tomu, že už v tom čase bol právnikmi, expertami, občianskymi aktivistami upozorňovaný, aby to tak neurobil, pretože neboli uskutočnené majetkoprávne vysporiadania pozemkov. To znamená, že bolo jasné, že nebude môcť táto stavba získať stavebné povolenie. Ďalej táto celá stavba bola projektovaná v rozpore s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja. Nebola riešená napríklad stavenisková doprava. A na všetky tieto veci už v čase podpisu zmluvy bol pán minister Brecely vtedy upozornený.
Napriek týmto skutočnostiam sa rozhodol, že túto zmluvu podpíše. A teda vlastne to, čo dnes riešime, je len dôsledkom zlého rozhodnutia ministra Brecelyho, ktorého ovocie žneme dnes, a preto musíme prijať aj takýto zlý zákon. Čiže žiadam, aby tu naozaj bola vyvodená nejaká zodpovednosť. Keby sme chceli ešte byť takí, že presnejší, tak od roku 2012 je štátnym tajomníkom zodpovedným za výstavbu ciest a rýchlostných komunikácií pán Viktor Stromček, ktorý bol v čase podpisu tejto zmluvy štátnym tajomníkom.
NDS-ka následne potom nezaváhala a začala teda dávať do poriadku tieto pozemky napríklad takým spôsobom, že oslovila nežijúcich občanov v Ivanke pri Dunaji a poslala im návrhy na vyvlastnenie pozemkov. Keby som chcel byť ironický, tak poviem, že v nebi sa títo zosnulí začali zamýšľať nad tým, že čo idú robiť. Poradili sa so Svätým Krištofom, patrónom motoristov, že čo s tým majú robiť, a ten im odporučil na základe analýz INEKO, že neni ani dôležité do toho vstupovať, a následne informovali dedičov týchto pozemkov a tí začali sa súdiť a začalo bežať štandardné dedičské konanie. Toto prebieha dodnes. Čiže ak hovorí vláda, že tu ide len o nejakých špekulantov, ktorí požadujú vysoké peniaze, nie, sú tam nevysporiadané aj pozemky na základe neukončených bežiacich dedičských konaní.
Zaujímavé je aj to, že ako sa na tej NDS-ke menia riaditelia. Bol tam pán Auxt, Valent, teraz je tam Ďurišin. Jednoducho je tam veľká disharmónia. Informácie hovoria, že NDS-ka je naozaj vo veľmi zlej aj personálnej kondícii
a nezvládajú tie, tie rôzne chaosy a tlaky, ktoré na tejto inštitúcii vznikajú. Vyzývali sme na začiatku tejto parlamentnej schôdze pána ministra, aby zverejnil všetky zmluvy, ktoré sa týkajú výkupov pozemkov okolo výstavby tejto D4, lebo tu ide naozaj o obrovský biznis, ktorý je skrytý pred očami daňových poplatníkov. Ku cti pána Bugára svedčí, že minimálne vieme, ako on v roku 2006 nakúpil pozemky za 0,65 eura za meter štvorcový a v roku 2000, myslím, že 14, predával za 12,6 eura meter štvorcový, čiže nejak 2100-percentne si zhodnotil tieto pozemky. Čo už možno menej slúži ku cti, že v tom 2005 už sa robila EIA na tieto pozemky, a to znamená, že to trasovanie viac-menej už bolo jasné. NDS-ka teda zlyhala určite manažérsky a jednoznačne požadujeme, aby niekto bol zodpovedný za to, že prečo vôbec došlo k podpisu koncesionárskej zmluvy s touto firmou Cintra, ktorá má realizovať túto D4-ku, keď to nebolo majetkovo vysporiadané. Je nám siahané ako opozícii na základné ústavné práva, napríklad aj na ochranu listového tajomstva. Teraz je siahané občanom Slovenskej republiky na ich vlastnícke práva takýmto hrubým a neústavným spôsobom.
Pokiaľ ide o verejný záujem, ktorý musí byť preukázaný, tak samozrejme, že občania chcú, aby táto D4 bola realizovaná, R7 o to viac, ale pozrime sa len na niektoré dáta, ktoré hovoria o tom, že pokiaľ ide o nejaké odťaženie dopravy v Bratislave, tak táto D4-ka Prístavný most odťaží priemerne o 8 percent. Materiály, ktoré poskytol rezort dopravy, tieto prognózy ani neuvádzajú. Boli robené až následne modely, nie vopred, ako bola podpísaná koncesná zmluva, že čo vlastne táto D4 bude znamenať. Nechceme povedať, že táto D4 je zbytočná, určite je dôležitá a hlavne tá R7, ale ten verejný záujem bude len v tomto zmysle ťažko dokazovať, lebo odťaženie dopravy je len minimálne. A pokiaľ ide o posudzovanie tých pozitívnych vplyvov, tak neboli pri príprave projektu robené žiadne alternatívy. Jednoducho sa štát rozhodol, že ide stavať, ideme stavať bez toho, že by odbornej verejnosti poskytol alternatívy, ktorými by mohol riešiť preťaženú dopravu v okolí Bratislavy.
Ďalej treba povedať, že táto zmluva bola podpísaná v rozpore s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja, vzhľadom k tomu, že mali byť robené 3 + 3 pruhy D1-ky, v súlade s tým aj tie kolektory. A samozrejme tam sa to celé stretáva pri tej téme križovatky Triblavina, kde dochádza v zásade k zmene toho pôvodného projektu.
Pokiaľ ide o pripomienky tej odbornej verejnosti, takisto sa tam, sa realizuje aj nie v súlade s EIA, ktorá tam bola, vydaná. Čiže v podstate môžem že aj teraz čo sa realizuje okolo tej križovatky Triblavina, takže ide o čiernu stavbu. No a samozrejme, že prečo spomínam Triblavinu? Lebo tie kolektory, ktoré tam sú naprojektované, ony mali byť ako keby súčasťou nejakej staveniskovej dopravy, s ktorou sa tam ráta, lebo tam sa bude tá križovatka, tá D1 sa bude dvíhať o meter a pol. Čiže jednoducho momentálne tá stavenisková doprava tam nie je vyriešená a tým pádom dôjde k ešte väčšiemu zahusteniu dopravy v okolí Bratislavy.
Takže nehovoriac o tom, že nespomíname tú firmu Starland a nespomíname tu rôznych ľudí, ktorí podľa mojich informácií sú práve poskrývaní za ľuďmi z ministerstva dopravy. A čiže ja to vidím v súčasnej chvíli takto, že nejde tu o nejakých špekulantov, ale ide tu práve o špekulantov, ktorí sú poskrývaní za ľuďmi z ministerstva dopravy. A aby ste toto také nejaké obvinenia aj z mojej strany vyvrátili, tak žiadame stále len to isté, zverejnite všetky výkupné zmluvy, za koľko Národná diaľničná spoločnosť vykupovala pôdu pod D4-ku a R7-ku. Prečo čakať na rozhodnutie súdu? Prečo to neurobíte proaktívne, ako to urobil pán Bugár? Ak nemáme čo skrývať, tak, nech sa páči, von s tým.
A po druhé, pán minister, prečo neberiete na zodpovednosť niekoho, kto takúto zmluvu nevýhodnú pre občanov s hroziacimi obrovskými sankciami, podpísal? Nevyjadrujeme sa teraz, nehovoríme o tom, že niekto za to má niesť zodpovednosť, že nebolo to dobre pripravené a napriek tomu tá zmluva bola podpísaná? A hovorí sa, že tie dopady alebo tie koncesné sankcie môžu sa vyšplhať až do výšky 1 mld. eur. Sú to jednoducho obrovské hrozby, ktoré nad nami visia, akonáhle sa bude pokračovať v tejto, tejto výstavbe.
Ja to skúsim tak zostručniť alebo zhrnúť. Je toho naozaj veľa, tých informácií, ktoré sa na nás valia, o prepojení vládnej koalície na rôznych špekulantov v pozadí s týmito pozemkami je strašne veľa. Tieto informácie prichádzajú zvnútra NDS-ky, prichádzajú od ľudí, ktorých anonymitu, samozrejme, uchovávame.
Vážení občania, tu ide naozaj o jeden obrovský biznis tejto vládnej koalície, ktorá namiesto toho, aby reálne odľahčila dopravu implementáciou rôznych alternatívnych dopravných modelov, tak stavila všetko na kartu – betón, betón, D4-ka musí sa postaviť, lebo to značne zlepší váš život. Ale nie, hlavnou príčinou toho všetkého sú ekonomické, hospodárske záujmy ľudí, ktorí sa tam neskutočne na tomto nabalili. Hovorí sa o tom, že keby bol štát dobrý hospodár, keby bolo ministerstvo, NDS-ka, dobrý hospodár, tak dáme za výkupy tých pozemkov 4 mil. eur. Keďže štát je zlý hospodár, dáme 300 mil. eur. To je dosť veľký rozdiel.
Dovoľte, pán minister, na záver, aby som vám položil niektoré otázky. Keď bola podpísaná táto koncesná zmluva s firmou Cintra, tak pán minister Brecely sa odvolával sa advokátske kancelárie, ktoré údajne posúdili, že toto je dobrý koncept. Prosíme o zverejnenie, ktoré to boli advokátske kancelárie a čo tvrdili.
Následne sa vás chcem opýtať, že koľko mešká začatie stavby tejto D4-ky.
Chcem sa opýtať, aké kompenzácie, aké sú teda tie hrozby, či sa blížime naozaj k tej 1 mld. eur, ktoré budeme musieť zaplatiť, akonáhle nebudú plnené zmluvné podmienky?
Ďalej ma zaujímajú tie dedičské konania v Ivanke pri Dunaji. O čo tam, ako je to možné, že bola podpísaná zmluva na realizáciu diaľničného úseku pred tým, ako boli majetkoprávne vysporiadaní títo dediči?
A kladiem si takú rečnícku otázku tým, že keď bol spúšťaný tento projekt, neboli robené rôzne alternatívne druhy dopravy v okolí Bratislavy vôbec posúdené, pokiaľ ide o železnicu, pokiaľ ide o nejaké väčšie frekvencie vlakových spojení a podobne, tak že čo vlastne, že kde je tu vlastne ten verejnoprávny záujem? Ako to budeme preukazovať, keď budeme ľuďom siahať na ich pozemky? Budú tam bagre, buldozéry na pozemkoch, ktoré sú prakticky vo vlastníctve iných ľudí.
Vážený pán podpredseda Bugár, chcem vás poprosiť, aby ste zobrali politickú zodpovednosť za katastrofálny stav, ktorý je na ministerstve dopravy. Aby sme začali ľuďom hovoriť pravdu o tom, aká je situácia ohľadom týchto rôznych kšeftárov a v záujmových skupinách v okolí križovatky Triblavina, D4-ky, R7-ky, kto sa na tom, zjednodušene povedané, nabalil a či to, čo tu hovorím, tieto čísla, čísla naozaj sedia.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, áno, asi to budeme musieť riešiť cez nejaký komplexnejší pohľad aj cez viacero zákonov, ktoré sa týkajú nevysporiadaného vlastníctva. No u nás je ten problém, že prakticky majiteľ stavby nemusí byť majiteľom pozemku. A to sa s nami vlečie stále. Musím ale upozorniť ešte jednu vec, že to je to dedičstvo socializmu, ktoré sme tu zdedili, ale keď si vezmeme tú kopu, lebo prakticky hovoríme asi o pozemkoch štátnych, ktoré by mali byť nejakým spôsobom, lebo financie, nevieme, koľko štát na to vyčlení, ale skôr tie pozemky štátne, že by tam išla nejaká náhrada možno tým ľuďom, vlastníkom. Len ja sa pýtam, ktoré krivdy budeme riešiť skôr. Tie, čo boli od ´48., to znamená reštitúcie, ktoré čakajú na vysporiadanie, nie sú ukončené. Ja sa hanbím za to, že do dnešného dňa nie sú. Máme záhradkárske osady, kde je tiež nápor na pozemky štátne. Máme ochranu prírody, kde vlastníci tam žalujú štát za majetkovú ujmu, že nemôžu hospodáriť. A tiež chcú zameniť možnože pozemky štátne. A tých štátnych máme podľa toho, čo som čítal, asi nejakých 260-tisíc hektárov. Ale to je asi všetko, čo máme k dispozícii, a preto som aj vytýkal, že by sme tých neznámych vlastníkov nemali nejakým spôsobom ukracovať, že budeme dávať aj z ich portfólia tie staré hriechy, ktoré musí štát odčiniť.
To znamená, bude treba sa na to asi pozrieť možnože z každého uhla pohľadu a momentálne do toho ešte vstupujú, samozrejme, aj vysporiadania tých rómskych osád, čiže nápor na tie štátne pôdy bude nenormálny. A ja tvrdím, že pokiaľ nevysporiada najstaršie, tak tie mladšie musia počkať. Lebo tak by to malo byť podľa spravodlivosti. Lebo reštitúcie už mali byť za desať rokov od prijatia ukončené a, žiaľ, nie sú. Takže pokiaľ ukončia reštitúcie záhradkárske osady, áno, poďme ďalej, koľko pozemkov ostane, vysporiadajme. Samozrejme, starostovia to vydajú. Bol som tiež na ZMOS-e, viem, čo ich trápi. Takže asi tak.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, chcel by som do záznamu uviesť, že pri hlasovaní o návrhu zákona na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii (tlač 489) som hlasoval za a napriek tomu som vyhodnotený, ako keby som nehlasoval. Oznamujem tým zlyhanie toho hlasovacieho zariadenia, skutočne sa nedalo zatlačiť tlačítko "za".

Ďakujem, pán predsedajúci, tiež nebudem dlhý, už som vlastne vyčerpal skoro všetko, čo som chcel povedať. Akurát chcem ešte reagovať na tie faktické, ktoré tu boli, aj na kolegyňu Zemanovú, ktorá hovorila, že prakticky v tých Vajnoroch majú tam družstvo na pol územia na svojom liste vlastníctva, urbariát nemá nič. No, žiaľ, reštitučný zákon hovoril o tom, že musíš si uplatniť nárok. Ak si nárok neuplatníš, zaniká. Tým pádom pokiaľ urbariát vo Vajnoroch nebol aktívny a nedal si žiadosť do konca roku ´92, resp. ´93 a údaje do roku ´95 na pozemkový úrad, tak nemohli konať a vtedy všetok ten majetok zostal na tom družstve. Áno, je to tak, takže toto bude asi veľký kameň úrazu.
Ďakujem pánu Zsoltovi Simonovi, že vystúpil a hovoril o tých pozemkových úpravách. No ja teraz vidím, pani ministerka, ako analógiu so zákonom o záhradkárskych osadách. To je zhruba to isté. Len o záhradkárskych osadách sme riešili špeciálnym zákonom a použili sme techniku pozemkových úprav, tak by som povedal. To je prakticky to isté. Nedali sme ich pod tristotridsiatku, dali sme ich teda pod špeciálny zákon o záhradkárskych osadách, o vysporiadaní a tým pádom malo to celkom iný akože význam. Samozrejme, nesceľujeme tam, viac-menej to iba zamieňame, takže myslím si, že sa tu bijú dve veci, ale myslím si, že áno, má to svoju nejakú logiku.
Ešte k tomu môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som dával v tých posledných bodoch, kde som vôbec nezdôvodnil, pretože je to nepriama novela, otvárame tu aj zákon 504, 180 a zákon o lesoch, takže prakticky ten môj dôvod novely zákona 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spočíva v tom, aby sme nájomnú zmluvu pri poľnohospodárskom podniku, keď sa robí na dobu určitú, robili nie na maximálne 25 rokov, ale maximálne na 10 rokov. Toto vyplynulo aj z pléna fóra agropodnikateľov, na ktorom som mal tú česť sa zúčastniť aj s pani Zemanovou, sme tam boli spolu, a títo vlastne napádali tú 25-ročnú lehotu, že to je neskutočne dlho a pokiaľ je tam ešte tá slučka, že môžeš ju vypovedať iba rok pred ukončením lehoty, ak ju nevypovieš, 25 rokov pokračuje ďalej. Tak to je katastrofa, pretože jedna generácia sa k pôde vôbec ne-dos-ta-ne. Takže preto upravujem na tých 10 rokov maximálne a výpovedná lehota by bola rok, lebo to, myslím, že je normálne a poctivé.
A ešte k poslednému bodu môjho pozmeňujúceho návrhu a tlmočím vlastne názor pána kolegu z minulého volebného obdobia pána Mičovského, ktorý bol lesák a dali sme aj novelu ku zákonu o lesoch, ktorý som už prečítal a viac-menej charakterizuje iba to, aby les nebol chápaný iba ako kubík dreva, z ktorého máme biznis, ale aj tie ďalšie jeho funkcie, ktoré sú, aby aj tie boli nejakým spôsobom akceptované a aby sme tú funkciu lesa vnímali komplexne. Pretože pri súčasnom globálnom otepľovaní a ďalších krízach, ktoré máme v rámci ekológie, bude tento podnet, ako si ochránime naše lesné spoločenstvá na Slovensku podľa mňa výrazný, keď nie rozhodujúci, pretože na základe stavu lesov máme aj tu prípadne mikroklímu a môžme hovoriť, čo tu vlastne na Slovensku sa bude diať. Už nehovorím o erózii veternej, vodnej a ďalších. Vidíte, že holoruby, ktoré sa v našich lesných pozemkoch často objavujú, pomáha k tomu ešte aj kalamita a potom zistíte, že naše obce sú vytápané, pretože keď sa pustí tá vodná erózia a začne to stekať po tých svahoch, tak je to katastrofa. Takže sme za to, aby ten spôsob hospodárenia v lesoch bol výberkovým spôsobom, nie holorubným ako, ale myslím, že s týmto je aj pani ministerka komfortná, lebo takýto spôsob razí na svojom teda oddelení rezortu pôdohospodárstva.
Ďakujem pekne, takže ešte raz, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, iba doplním. Už som to spomínal v svojej rozprave, že vlastne to vysporiadanie pozemkov alebo pod budovami a respektíve čo majú obce, ten zákon 66, ja ho budem citovať, z roku 2009, "tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou, ďalej je pozemok pod stavbou. Odsek 2, tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu." To znamená, je tu určitý návod ako a mnoho starostov nevyužíva, jak som spomínal, tento atribút tohto zákona, že môžem ísť do konania cez pozemkové úpravy. Takže na to ich chcem upozorniť.
Ja som dával tiež pozmeňujúci návrh k tomuto, na margo pani ministerky, aby si tiež zaevidovala, že prakticky tam by mali tie obce tiež a tie VÚC-ky dávať svoj majetok až potom štátny, pokiaľ nebudú mať preukázané, že ten majetok majú.
A ešte k tým reštitúciám, čo si hovorila, vojenské lesy. Áno, vojenské lesy, samozrejme, že to je veľký problém, ale to je vlastne o reštitúciách. No tristotridsiatka reštitúcie iba okrajovo rieši. To by trebalo otvoriť asi dvestodvadsaťdevinu, kde máme, respektíve päťstotrojku, aby sme sa, z roku 2003, aby sme sa do toho pozreli, lebo tristotridsiatka rieši viac-menej iba tých konfiškantov v nejakom, v šiestej časti v § 42. Takže áno, pani ombudsmanka konštatovala, že je to katastrofa, kedy budú ukončené. Mňa to tiež veľmi kvári a chcem veriť, že to nejakým spôsobom dotlačím, aby to urýchlili. Takže asi tak.
Ďakujem.