Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám na úvod prečítala svedectvo Titusa Zemana, saleziána, ktorý sa narodil vo Vajnoroch, tam aj zomrel na následky mučenia a väzenia. Zomrel 8. januára 1969 vo veku 54 rokov. Don Titus, ako ho nazývali, bol na výsluchoch približne 58-krát. O období vypočúvania, mučenia a väzenia povedal svojmu priateľovi Augustínovi Krivosudskému toto: "Keď ma chytili, nastali pre mňa krížová cesta. Najťažšie chvíle po fyzickej a psychickej stránke som prežíval vo vyšetrovacej väzbe. Trvala v podstate dva roky. Pod oknom cely som mal popravisko. Denne tam privádzali ľudí. Počúval som strašné, až neľudské výkriky a náreky, ešte aj tam ich mučili. Žil som v neustálom strachu, že v ktoromkoľvek okamihu sa otvoria dvere na mojej cele a vyvedú ma na popravisko. Pozri na mňa, aj z toho som takto ošedivel. Keď sa mám v mysli vrátiť k nepredstaviteľnému mučeniu pri vyšetrovaní, poviem ti úprimne, že sa ma zmocňuje strašná hrôza, používali neľudské metódy bitia a trýznenia najväčšieho stupňa. Opakovane napríklad pri vypočúvaní prinášali vedro plné výkalov zo žumpy, ponorili mi doň hlavu a držali, kým som sa začal dusiť. Obrovské kopance do celého tela, silné údery s nejakým predmetom, zauchá. Po jednom takomto údere som ohluchol."
Bili ho po pätách, zlomili mu kľúčnu kosť, nosnú prepážku, cez konečník mu plnili niečím vnútornosti až do prasknutia a bili ho hlave. Ľavá ruka ostala nehybná. Mučili ho aj hladom, smädom a chladom. Toto mu spravili príslušníci ŠTB zato, že pomáhal na úteku viacerým kňazom a rehoľníkom. Skupina, ktorú chytili pri prechode, bola, mimochodom, týždeň poviazaná tu na hrade, kde ich mučili, mlátili a ničili, kým ich odviedli na vypočúvanie.
A namiesto prázdnych rečí o brannej výchove a nejakých národných hodnotách si myslím, že pán Danko by mal zabezpečiť pamätnú tabuľu na tomto mieste, okolo ktorého každý deň prechádzame.
Salezián a kňaz Titus Zeman bude vyhlásený v septembri za blahoslaveného. Pre Slovensko to znamená, že bude mať svätca prvého rímskokatolíckeho kňaza, mučeníka z čias totalitného komunistického režimu.
Podobný príbeh má za sebou aj Anton Srholec, ktorému podlomili zdravie uránové bane, kam ho komunisti poslali. Alebo naša kolegyňa Janka Šípošová, ktorej otec zomrel na následky väzenia. Takýchto príbehov sú archívy Ústavu pamäti národa plné. Príbehy utrpenia, zrady, donášania, zločinov, ktoré mala tajná služba v náplni práce a bola za to platená. Toto robil štát svojim občanom, ktorých mal chrániť a zabezpečovať ich bezpečnosť. Komunistický režim je porovnateľný s fašizmom a tak by sme sa k tomuto režimu mali aj správať.
A namiesto toho, aby sme si pamäť národa chránili, sa politici tejto vládnej koalície snažia o rozklad a likvidáciu Ústavu pamäti národa, pretože ináč sa táto novela nazvať nedá. Samozrejme, nie je to nič nové, tieto snahy tu boli aj predtým, no až teraz sa našla skupina ľudí, ktorí idú ÚPN úplne znefunkčniť. Nečudovala by som sa, ak by takúto novelu zákona predložil pán Hrnko, čudujem sa však, že k tomu sa pridal aj MOST, ešte raz opakujem, je to pre mňa najväčšie sklamanie a žiadne reči o nejakej stabilnej alternatíve alebo schránkové zákony túto hanbu skrátka z MOST-u nezmyjú.
Do funkcie šéfa ÚPN pána Krajňáka nominoval SMER, podporila ho vtedy aj opozícia, nebol straníckym nominantom, teraz, zdá sa, že nespĺňa predstavy koalície a niektorých ľudí, tak ho koalícia odvoláva. Už čo mohla trošku počkať, už by sa skončilo jeho funkčné obdobie a malo by to aký-taký, aký-taký aspoň záver. Mohla počkať s tou novelou. Ale predpokladám, že ho odvoláva najmä kvôli zásadnému postoju v otázke Andreja Babiša, ktorého spor sa blíži ku finále a je veľká šanca, že ÚPN by ho mohla vyhrať.
Predkladateľka pani Pfundtner z MOST-u odôvodňovala v médiách túto novelu zákona zlými medziľudskými vzťahmi v ústave, kde si podľa nej robia naprieky. Ešte raz hovorím, absurdnejšie odôvodnenie zmeny zákona som ešte nepočula, aby sa parlament zaoberal zlými vzťahmi na štátnych úradoch, to by nič iné nerobil, len od rána do večera by sme tu museli riešiť nejaké zamestnanecké spory. A už vôbec takéto odôvodnenie nie je dôvodom na zmenu zákona tak závažného, ako je Ústav pamäti národa.
Myslím si, že bilancia ÚPN za šéfovania Ondreja Krajňáka bola dobrá. Pred tým, ako nastúpil do úradu, medzi rokmi 2010 až 2013 ÚPN prehral 19 súdnych sporov. V niektorých sporoch nepodal ani odvolanie. Argumentácia pri obžalobe bola za bývalého vedenia veľmi slabá. Spory sa týkali toho, či boli zväzky sfalšované alebo nie. Prečo je to dôležité? Obhajoba archívu ÚPN je jedna z kľúčových úloh ÚPN. Ako má ÚPN skúmať nejaké historické fakty, keď sa tvrdí, že niektoré zväzky sú sfalšované? Za Ondreja Krajňáka sa ÚPN začalo voči obvineniam aktívne brániť. Pri každom spore sa robí detailná rekonštrukcia zväzku. A Krajňák právoplatne zatiaľ prehral len jediný spor, aj to s pánom Babišom, kde však ešte ÚPN má šancu na zvrátenie.
Čo sa týka samotného návrhu novely zákona, aby sa právomoc a zodpovednosť za riadenie ÚPN delila medzi kolektívny orgán deväťčlennú správnu a spolitizovanú správnu radu, je úplne absurdné. Správna rada aj s dozornou radou, tieto politické trafiky nás ročne stoja 170-tisíc eur, každý rok. Niektorí navrhujú, aby sme mali len kontrolný orgán, aby tam správna rada vôbec nebola. Myslím, že je to rozumný návrh, hlavne keď sa pozrieme na iné orgány verejnej správy, tak každý jeden z týchto orgánov má jedného predstaviteľa, ktorý nesie za túto inštitúciu zodpovednosť. Neviem si predstaviť, koho budeme volať na zodpovednosť z tohto kolektívneho orgánu deviatich ľudí. Bude to člen správnej rady jedna alebo dva, alebo tri? Skrátka takýmto spôsobom sa žiadna inštitúcia nedá riadiť.
Chápem, že Ústav pamäti národa leží v žalúdku mnohým politikom, najmä ak sa hlásia k odkazu komunistickej strany, ale na záver by som ešte chcela prečítať vyhlásenie, ktoré je podpísané pánom Srholcom. A bolo to vyhlásenie za Konfederáciu politických väzňov v čase, keď opäť hrozila ÚPN likvidácia a vtedy Srholec napísal: "Konfederácia politických väzňov Slovenska podporuje zachovanie ÚPN. Práca toho ústavu je veľmi zložitá a namáhavá a užitočná. Doteraz svoje poslanie zvládli, lebo sú objektívnymi zástancami pravdy, zmierenia a do problematiky vnášajú systém a odbornosť. ÚPN je svedectvom poctivého úsilia všetkých bývalých politických väzňov a komunistami prenasledovaných občanov. Prispieva k tomu, že na Slovensku sa so svojou bolestivou minulosťou vyrovnávame pokojne, poctivo a bez zbytočných emócií. Zrušenie ÚPN by sme pokladali za signál, že sa ruší demokratická inštitúcia, ktorá účinne napomáha k správnemu spracovaniu minulosti, ale aj k nášmu smerovaniu do budúcnosti."
Predkladatelia návrhu zrejme nemali odvahu rovno zrušiť ÚPN, odvolali len Krajňáka, ale predkladajú nám novelu, ktorá ÚPN úplne znefunkční. A tam, kde by sme mali mať silnú inštitúciu, ktorá bude chrániť pamäť národa, tam po tejto novele budeme mať len nejaký ústav, ktorý bude slabučko hryzkať. A to bolo asi cieľom.
Ďakujem. (Potlesk.)
