Videokanál klubu

Ďakujem, pán predseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len krátko k jednému z posledných zákonov z dielne ministerstva financií.
Ja by som, ak to správne chápem, pán minister, tak vlastne, lebo vy ste tu už myslím že na jar avizovali, že sa budete venovať aj teda... (Reakcia predkladateľa.) To nie je ono? Aha, dobre. Tak to sme sa zle pochopili. Lebo som teda nevedel úplne, že či teda je to, čo očakávame, lebo ak by to bolo, tak by to nebolo ono. Takže dobre, dobre, lebo teda to, čo tu je navrhnuté, chápem, že teda je to v súvislosti s tou transpozíciou.
Tak sa len krátko vyjadrím k tomu samotnému vzdelávaniu, lebo myslím si, teda jak ste aj teraz povedali, že to nie je ono, tak toto by nepomohlo tomu, čo trh potrebuje, a to je naozaj zbaviť alebo teda nejakým spôsobom uregulovať to, aby na trhu neboli ľudia, ktorí zneužívajú tento systém a spôsobujú to, že okrádajú ľudí tým, že ich prepoisťujú pravidelne v dvoj-, trojročných intervaloch. Tí ľudia vlastne platia len poplatky. Viem, že tomu sa bude venovať po mne kolega Pčolinský viacej.
Takže ja som len chcel presne poukázať na to, že to, že zavedieme nejaké vzdelanie, tak myslím si, že alebo to, že zvýšime nejakým spôsobom odbornosť, tak to nevyrieši problém: Pretože vieme, že tu neni ani tak problém so vzdelaním, ale skôr s charakterom tých jednotlivých ľudí. A myslím si, že na to samotné vzdelanie alebo odbornosť nepomôže, pretože oni mnohokrát sú vzdelaní a vedia v tom chodiť a práve zneužívajú to, že v tom vedia chodiť. Takže to len na margo toho. Skôr to riešenie a v čom ja tak vidím alebo keď som sa aj bavil s ľuďmi z tohto sektoru, tak by stálo za to možno vytvoriť nejaký blacklist pre ľudí, ktorí poškodzujú túto profesiu a pravidelne prepoisťujú.
Viem teda, že v Českej republike to tak funguje, že je nejaký register ľudí a vyhodnocujú teda tých samotných poisťovateľov, ktorí takéto praktiky majú, a automaticky ich zaraďujú na blacklist, ktorý je dostupný, a potom vlastne dokáže takto chrániť ten trh.
Ešte jednu vec teda, čo som dostal ako taký podnet, je, že ten európsky dohľadný orgán, tá ESMA, ktorá vlastne, tá smernica, keď bola transformovaná, tak ona uvádza v anglickom pojme slovo "staff", čo by dalo sa použiť ako zamestnanci, ale myslím si, že toto slovo má širší pojem, a je to ako personál. A v takom prípade tým, že je to preložené u nás ako zamestnanci, tak to spôsobuje to, že ľudia, ktorí môžu prísť na trh, potrebujú mať teda ročnú prax a až potom môžu vstupovať na trh. Čiže tu je otázka, že či to bol zámer, že teda všetci noví takíto, keď tak poviem, sprostredkovatelia poistenia budú musieť na základe transformovania tejto smernice automaticky si tú prax urobiť ako zamestnanci a až po roku môžu vstúpiť na trh. Že či to bol zámer alebo či to bolo skôr nedopatrenie? Lebo je tu dosť veľký zásah na trh. Teraz vlastne, keď splní, ako ruší sa tam ten základný prvok, respektíve tá základný stupeň toho školenia, čo je fajn, že teda prichádza ten, ten stredný je taký, že až keď má skúšku môže vlastne vykonávať to sprostredkovanie. Ale týmto zásahom, ak by to bol len zamestnanec, by sa to vzťahovalo na zamestnancov, by znamenalo, že musel by rok absolvovať či už v banke alebo v nejakej poisťovni, až potom by mohol sa stať sprostredkovateľom. Tak nevedel som, že či to je zámer, lebo tá samotná ESMA, podľa toho, jak mám informácie, tak nesleduje tento zámer toho, že by to mali byť niekde zamestnaní, ale že je tam teda ten prvok. Takže to len možno taká otázočka k tomu.
Ďakujem za vysvetlenie.

Ďakujem, Eugen. Pridám sa, nesklamal si. Ja som rád, že si doplnil aj práve takú to ekonomickú stránku toho, tej kritiky, ak tak poviem. Ja by som ešte len doplnil k tomu, k tej podpore cestovného ruchu, že opäť presne, že tá argumentácia tu, že ideme podporovať nejaký cestovný ruchu, to mi nesedí opäť s tými prioritami, ktoré vidíme v rozpočte. A opäť mi tu chýba nejaká taká plošná koncepcia a manažérsky opek. Keď sa na to pozerám, tak vytrhnúť teraz nejaké zrnko a tomu sa venovať primárne a mať pocit, že toto zachráni alebo vzbudí cestovný ruch na Slovensku, si nemyslím, že je riešenie. Že toto naozaj volá po nejakej väčšej koncepcii, ktorá tuná zatiaľ nie je komunikovaná aj v súvislosti, ako súčasť toho celého balíku. Takže ja si naozaj neviem pomôcť, mne to príde ako veľmi populistické a nešťastné riešenie práve preto, že to je len také zalepenie očí, že je to zase niečo, čo, proste ľuďom chceme zalepiť oči.

Ďakujem pekne. Pán kolega, teda budem reagovať priamo na vás ako prvého a potom na pani Sárközy.
K dani z príjmov, áno, je to zákon o dani z príjmov, ale teda ja som nepočul nejakú celkovú koncepciu, počul som len toto ako vaše riešenie a nikde ste ho nekomunikovali, za to ste s veľkou pompou komunikovali práve to riešenie o týchto 9 eurách, ktoré teda je pod zákonom o dani z príjmov. Áno, vyjadril som sa veľmi konkrétne, že toto je populistický návrh, ktorý, nijako to nerieši samotnú pomoc, vyjadril som sa aj o tom, čo si myslím o tých odpisoch veľmi konkrétne. Keď sa chcete baviť o tom, ktoré chátrajú, tak si poďme pozrieť, možno jednotlivé finančne výkazy jednotlivých kúpeľov aké dosahujú tržby, zisky a tak ďalej, ja som si to pozeral. Môžeme si k tomu teraz sadnúť a uvidíte, či chátrajú, alebo nechátrajú, alebo či reálne fungujú a čo s nimi chceme robiť. Lebo ja rozumiem tomu, že poďme to rozvinúť, toto odvetvie, ale teraz baviť sa o tom, že by chátrali, to zase tiež možno neni úplne správna rétorika.
Pani kolegyňa, na vás. Áno, koľko pacientov by som sa opýtal, že má poisťovňa Dôvera v porovnaní so všeobecnou zdravotnou, kde to percento je teda podstatne vyššie. Áno, aj na 21-dňovú to môžte uplatniť, ale ja sa, som mal, hovorili ste ešte o tej prevencií. No teda pardon, ja som možno použil zlé slovo "prevencia", samozrejme nebudeme posielať do kúpeľov zdravých ľudí. To je úplne logické, ja som hovoril o počte chorôb, ktorými dneska ľudia na Slovensku trpia, a je to 38 % populácie trpí ochoreniami pohybového aparátu, 12 % populácie trpí na srdcovocievne ochorenie, ale z tých 38 % iba 5 % týchto pacientov je liečených v kúpeľoch. Z 12 % na srdcovocievne iba 2 % týchto pacientov je liečených v kúpeľoch, 7,1 % populácie trpí na respiračné ochorenie dýchacích ciest a iba 2 % týchto pacientov je liečených v kúpeľoch. Toto sú práve tie rozdiely, ktoré sú predmetom kúpeľnej starostlivosti, ktoré by výrazne ušetrili na liekoch a na budúcej starostlivosti. To je to, čo som mal na mysli. A ospravedlňujem sa, ak som to správne nevysvetlil.

Ja sa už budem opakovať, ale musím to spomenúť, aj v minulom volebnom období, viac-menej rozvíjajme to, v čom sme svetoví. A svetoví sme aj v počte tých liečivých a minerálnych vôd na našom území, ktoré tu máme. A viete, koľko bolo kúpeľov za čias Márie Terézie? A myslím si, že Mária Terézia nebola nejaký, no nechcem povedať čo, ale bola uznávanou štátničkou a vládkyňou v Európe, a za jej éry na Slovensku bolo 125 kúpeľov. Koľko ich máme teraz? Dvadsaťsedem? Tridsať? Sa pýtam, kde je tá stovka? Jak je to možné, že sme dovolili takto upadnúť?! A ja by som bol radšej, keby sa vôbec nebolo privatizovalo, lebo keď si spomeniem za mojich mladých čias, keď sme tiež chodili do nejakých tých kúpeľov, a teraz som bol v Brusne konkrétne s mojou nohou a videl som tie tri pavilóny, ktoré sú o ničom, ostala iba Poľana, ktorá sa v 83. na novo rekonštruovala po 90. roku a prestavala, a nedostavaný vôbec tam areál toho veľkého bazéna. No ďakujem pekne. A dlhov do bludu, že nevedia, ako z toho vyjsť! Tak sa pýtam, čo vlastne my tam chceme robiť? Áno, treba to nejako systémovo nastaviť, ja hovorím, nech je to aj štátny priemysel, mne je to jedno, nastavme tie kritériá, aby sme toto mohli ponúkať svetu. Tam chodia z Dubaja, tam chodia z Kuvajtu, z Ománu a z kade-tade a chodia sa k nám liečiť.
Takže, vážení, nad tým by sme sa mali zamyslieť globálne aj historicky možno, aby sme našim ďalším generáciám nechali minimálne v lepšom stave tie kúpele, ako sme po tej privatizácii s nimi naložili. Lebo keď chodím po tom Slovensku, a musím povedať, že nerád chodím po tých hlavných cestách, chodím aj po tých bočných cestách, kadejakých, tak nachádzam aj tie malé obce, ktoré mali kúpele, kde majú už len desať vaň, kde sa kúpali v týchto vaniach, a pomáha to ľuďom, takže oživme to. Apelujem na vaše svedomie, páni poslanci a poslankyne.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, tuto ak dovolíte, trošku budem rozsiahlejšie hovoriť, pretože toto je naozaj perla. Jednak, že tu je teda viacero vecí, ja sa budem venovať hlavne teda tomu kúpeľníctvu, ak dovolíte. Viem, že kolega Beblavý bude sa viacej venovať tým, aj tým hypotékam, lebo videl som, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní tam mal pár otázok, na ktoré by ma teda zaujímala odpoveď, pán minister, ak teda ju máte, ale však predpokladám, že ich prednesie sám pán kolega.
Ja by som chcel sa práve pozastaviť pri tom kúpeľníctve, pretože vlastne tá ponuka, ktorá tu je na podporu kúpeľníctva, bola aj medializovaná a ak sme mohli doteraz možno aj za niečo pochváliť a povedať, že, že, že tu boli dobré aj dobré nápady, tak si myslím, že toto je práve jeden z tých, ktorý môžme povedať pravý opak. Myslím si, že sa tu jedná o naozaj veľký populizmus a skúsim povedať aj prečo.
Začal by som možno tým, že o čo v kúpeľnej starostlivosti ide. Pretože tá ponuka, ktorá tu je, a to je teda ten odpočet 9,50, myslím, pri, raz za rok, ktorú môžte použiť, tak povedzme si na rovinu, kúpeľné pobyty, tie, ktoré dneska kúpeľná liečba alebo teda kúpele ponúkajú, sú mnohokrát také lepšie wellness pobyty tým, že sú v kúpeľníckych zariadeniach, ale na to, aby ste ich mohli nejako zužitkovať, tak sú hlavne tie pobyty, na ktoré sa dá toto použiť, sú hlavne relaxačné. Čiže nie sú to pobyty, ktoré by mali pomôcť zdraviu. Pričom kúpeľná starostlivosť je práve o tom, že má pomôcť zdraviu. Má byť prevenciou pred chorobami. A ja za chvíľočku poviem aj možno voči akým chorobám. Takže ten návrh, že teraz tu dáme nejakých 9,50 zľavu na raz za rok. Tak povedzme si na rovinu, kto je užívateľom týchto relaxačných pobytov. Sú to ľudia, ktorí si to môžu dovoliť, lebo taký relaxačný pobyt, ak má mať nejaký význam trojdňový balíček, tak sa pohybuje, tie najlacnejšie, no nech úplne že idem na minimum, 70, 90 eur štandard, priemer okolo 200 euro. Preto aj Klub 500 navrhoval, som sa pobavil v medzirezortnom pripomienkovom konaní, aby sa tento poukaz zvýšil na 500 eur, lebo argumentovali tým, že takýto pobyt stojí 500 eur na to, aby mohol mať aspoň ten relaxačný účinok, keď už nie zdravotný. Takže si povedzme, že ten, kto má 500 eur na to, aby si mohol dovoliť takýto relaxačný pobyt, tak asi neocení nejako extra 9-eurovú zľavu, pretože ak by to malo byť teda naozaj zamerané na tú skupinu nízkopríjmovú, tak pochybujem, že tí, o ktorých sa tu často bavíme práve aj pri minimálnej mzde a vôbec pri mzdách, že to sú ľudia, ktorí sú nízkopríjmoví, a je ich naozaj hodne na Slovensku, teda veľa, tak takíto si nemusia ani nad takýmto marketingom uvažovať, lebo si to z rozpočtu proste nemôžu dovoliť na jednu osobu minúť 200 euro, aby ušetrili 9 euro a dopriali si nejaký relaxačný pobyt.
Ale vrátim sa teraz späť práve k tej kúpeľnej starostlivosti. Áno, kúpele a kúpeľníctvo je niečo, čo je, myslím si, že môžme to tak nazvať ako klenot Slovenka, máme tu mnohé zdroje, viaceré kúpele zanikli a tie, čo máme, je dôležité, aby fungovali dobre. Myslím si, že sami už tú krízu prežili. Že, že tie najhoršie časy majú za sebou a mnohé z nich sú naozaj zastabilizované a snažia sa robiť svoju robotu, snažia sa investovať do svojho rozvoja. Takže preto si myslím, že tento krok je populistický. Ale poďme späť teda k tomu, o čom teda tá kúpeľná liečba je. Pretože tento návrh ponúka takzvanú zľavu na krátkodobé pobyty. Ale z hľadiska naozaj starostlivosti o zdravie tieto krátkodobé pobyty nemajú žiadny efekt. Žiadny efekt. To hovoria dokonca samotní kúpeľníci, ktorí hovoria, že takéto krátke pobyty, ktoré nemajú viac ako 5 dní, sú skôr zadefinované ako wellness pobyty, určite nie ako kúpeľná starostlivosť. Takže nemôžme povedať, že toto by bolo nejaká podpora samotnej kúpeľov, pretože kúpele vznikli na to, aby robili kúpeľnú starostlivosť. Nie na to, aby robili wellness pobyty. A keď my im teraz ideme pomôcť tým, že podporíme ich wellness pobyty, tak vlastne ich automaticky nútime, aby tú kúpeľnícku starostlivosť dávali ako na druhú koľaj a rozvíjali svoje marketingy.
Oni, naopak, už dlhé roky hovoria, že by chceli omnoho viacej sa venovať zdraviu ľudí, načo existujú, a poukazujú aj na to, že je tu trend nárastu chorôb, je tu trend nárastu výberu zdravotného poistenia, ale akosi sa pozabudlo na trend nárastu výdavkov na kúpeľnú starostlivosť. A toto je ich hlavný argument, na ktorý oni poukazujú, a ja teda na jednej strane cením tú iniciatívu z dielne SNS, že poďme pomôcť kúpeľnej starostlivosti, ale, prosím vás, poďme to urobiť poriadne. Keď chceme naozaj tým kúpeľom pomôcť, tak im pomôžme a nie len takýmto nejakým zalepením očí, že vymyslíme nejaké pseudoriešenie a povieme si: joj, super, pomohli sme kúpeľníctvu. Ak chceme, tak si naozaj vyhrňme rukávy, poďme si sadnúť s tými kúpeľníkmi za jeden stôl a poďme sa baviť! Pretože oni vedia, aké sú tie riešenia. Oni v tom podnikajú a oni si prešli aj svojimi ťažkými časmi. Keby sme mali možnosť ukazovať tu nejaké názorné pomôcky, tak by som vám možno ukázal aj nejaké grafy, ktoré ukazujú, ako sa vyvíjal počet lôžok a podobne, ale teda čo chcem povedať, je to, že kúpeľníctvo sa, alebo na to, aby sme videli aj význam kúpeľníctva, teraz nie len preto, že to je slovenské bohatstvo, ale aj preto, že je dôležité investovať do zdravia Slovákov, tak áno, vieme, že Slováci v zdraví sa dožívajú v rámci krajín EÚ tak menej, keď tak poviem. Pre mužov je to 55 a pol roka, pri ženách je to 54,6 roka. Kde napríklad takí Rakúšania 57,6, Nemci 56,4, Taliani 62 a pol, priemer EÚ teda 28 je 61,4. Takže zaostávame za týmito krajinami. A keby sme si pozreli ten graf, rád by som vám ukázal, tak by ste videli, že my ešte klesáme, že iné krajiny, napríklad Maďari, tak im to stúplo, v roku 2005 to mali 54 a išli na 61, keď dobre vidím, v roku 2012 napríklad. Potom Češi začínali na 60, vyšplhali sa na nejakých 64, Poliaci najprv klesli a potom nejakým spôsobom stagnujú, ale podstatne vyššie. My sme začínali v 2005. na nejakom 57, 56 a pol roka a klesáme. To isté je pri mužoch, ten trend je dosť podobný.
Takže vidíme, že toto sú závažné ukazovatele, kde sa treba venovať zdraviu. A môžme si to dať ešte do takej perspektívy, že máme tu teda tú, dožitie v zdraví, a poďme sa pozrieť, koľko dávame na lieky, pretože to súvisí. Akonáhle začnú ľudia chorieť, musíme im pomôcť, a teda väčšinou je to tým, že im predpisujú doktori lieky, prirodzene, teda na tom neni čo kritizovať. Ale Slovensko práve pri týchto vekoch investuje z celkových výdavkov na zdravotníctvo 27 %, 27 % na lieky. Kde napríklad Česká republika, teda čerpám z dát z roku 2014, Česká republika len 17 %, Rakúsko, keby sme chceli, 12 %, len tak na porovnanie teda aj s nejakou vyspelejšou krajinou.
Čiže preto vidíme, že je dôležité sa venovať primárnej prevencii chorôb a naozaj kúpeľná starostlivosť je niečo, čo pomáha práve tej prevencii chorôb. A dokonca z takej konferencie celoeurópskej sa, ktorá mala ako jeden zo záverov cieľ, aby sa predĺžilo v každej krajine o dva roky vlastne život zdraví, tak je vidieť, že dbajú na to a chápu a oni sami hovoria o tom, ako je prevencia dôležitá.
Na druhej strane vidíme, že na Slovensku máme aj problém demografický, že nám starne obyvateľstvo, a tento trend nás teda tu bude stretať. Ale ďalší trend, ktorý vidíme prirodzene aj u nás na Slovensku, je, že nám rastú percento medzi obyvateľstvom jednotlivých chorôb, ako sú napríklad obezita, depresia, kardiovaskulárne choroby, respiračné ochorenia, choroby pohybového aparátu. Toto sú práve choroby, ku ktorým prispieva prevencia v podobe kúpeľnej starostlivosti. Keď teda chceme hovoriť o kúpeľnej starostlivosti a chceme hovoriť o tom, že ju chceme rozvinúť ako nejakú možno doménu Slovenskej republiky.
Avšak vidíme tu opačný trend práve z hľadiska zdravotnej poisťovne, primárne tej najväčšej všeobecnej, že sa znižuje počet schválených návrhov na kúpeľnú starostlivosť. Taktiež sa nezaraďuje do programov primárnej prevencie táto kúpeľná starostlivosť a tým pádom je nevyužitý potenciál kúpeľov aj v poúrazovej a pooperačnej rehabilitácii. Pritom ten efekt, multiplikačný efekt, že jedno euro, ktoré investujete do kúpeľnej starostlivosti, prinesie budúcu úsporu budúcich výdavkov na zdravotnú starostlivosť sedem euro, čo je, vidíme, ten, ten veľký multiplikačný efekt, ktorý tu máme. Takže to, že sa ešte ďalší takýto dôležitý parameter, ktorý si musíme uvedomiť, ak sa chceme baviť o súčasnom stave aj zdravia na Slovensku ľudí, práve nízkopríjmová skupina, ktorej tento poukaz nijako nepomôže, sú ľudia, ktorí práve vďaka svojim nízkym príjmom majú aj horšiu starostlivosť o svoje zdravie. Či už je to z dôvodu stravovacích návykov alebo že sa aktívne nestarajú o svoje zdravie, alebo im chýbajú informácie o prevencii a možnej liečby. Takže a pritom vidíme, že tá kúpeľná liečba je jednou toho času najlacnejšou zdravotnou starostlivosťou, kde cena je 39,50 až 42 euro za jedno lôžko. Takže vidíme, že toto je dôležité, aby sme sa bavili o kúpeľnej liečbe, ale naozaj poriadne a kvalifikovane a nielen tak, že tu vytvoríme nejaký paušálny jednoduchý marketingový nástroj.
Ďalší problém je, že zdravotné poisťovne odmietajú veľké percento návrhov a áno, povedzme si, opäť sme pri tej možno slovenskej mentalite, ktorá nás sprevádza aj v iných odvetviach, bavíme sa tu o nástrojoch proti daňovým únikom a bavíme sa aj o vynaliezavosti našich podnikateľských subjektov, ktorí si mnohokrát chcú zarobiť na úkor štátu. Tak možno aj túto môžme mať, možno máte skúsenosť z okolia vašich známych alebo podnetov od ľudí, že sú situácie, kedy ten pacient akým, nejakým spôsobom sa snaží presvedčiť doktora, aby teda mu tú kúpeľnú liečbu dal, ale hovoriť o tom, že tak, ako uvádzajú kúpeľníci, 25 %, Všeobecná zdravotná poisťovňa to popiera, hovorí, že sa to pohybuje niekde 12 až 15 % zamietnutých poukazov na kúpeľnú starostlivosť, že by toto bolo práve to percento alebo že by sa lekári pomýlili v tom, ako určili diagnózu, že tí lekári práve v tej Všeobecnej zdravotnej poisťovni to vedia lepšie, tak toto vidíme, že už tu je niečo, čo, čo nesedí.
Čiže vidíme, že jednak vysoké percento zamietania, po druhé, stúpa miera zamietnutých návrhov a pritom by bolo dôležité sa pozrieť na to, aké sú tie dôvody, pretože tie dôvody, ktoré sú uvedené, ku ktorým som sa ja aj dostal, ukazujú, že nie sú opodstatnené, lebo poukazujú napríklad teda na to, že by teda chyby robili takéto, lekári by robili takéto chyby.
Ďalší taký zaujímavý je, že považovať za alebo teda za odborne nesprávne, kúpeľníci považujú i, čo ma prekvapilo a zaujímalo by ma teda stanovisko aj predkladateľa, pokladajú zamietnutie návrhu na kúpeľnú starostlivosť u detí na kúpeľnú starostlivosť pri opakovaných respiračných chorobách, ak kritérium kúpeľnej starostlivosti má byť opakované podávanie antibiotík. Že teraz samotná podľa mňa, samotné kritérium, že koľko tých antibiotík to dieťa musí absolvovať, aby sme teda uznali, že je vhodné, aby išlo na kúpeľnú starostlivosť. Myslím si, že toto sú len možno barličky na to, aby sme nemuseli investovať viacej do kúpeľnej starostlivosti.
Ale keďže prichádzate, kolegovia z SNS, s tou iniciatívou, tak poďme sa pobaviť o tom, že akým spôsobom začať naozaj presmerovávať tie investície do tejto kúpeľnej starostlivosti a ako ju naozaj podporiť, ale tie, ktoré reálne pomôžu, čiže opakujem, nie tie wellness pobyty, ale tie, ktoré reálne, to sú tie dlhodobé pobyty. Pretože vidíme, že nadváha a tak ďalej, čo som už spomínal, naozaj rastie. Taktiež môžme, ako som spomínal, aj samotné výdavky na tie farmatiká alebo teda na lieky.
Tu by som chcel povedať možno práve to, že tie investície, ako som už spomenul, do tej kúpeľnej starostlivosti nejako nerastú, napriek tomu, že v roku ´96, keď tak zoberiem, sme vyberali na zdravotnom poistení v prepočte jednu miliardu 140 miliónov 676-tisíc. Dnes, alebo teda v roku 2015, vyberieme na zdravotnej starostlivosti, teda na zdravotnom poistení 4 miliardy 228 miliónov 944-tisíc. Vidíme, že výdavky a teda príjmy zdravotného poistenia sa výrazne zvyšujú. Ak by sme zachovali percento podielu, tak by sme videli, tak by sme mali vidieť aj percento, že teda tie schválené žiadosti rastú, ale to sa nedeje, klesá to. A teda dnes vidíme, že ten podiel kúpeľnej starostlivosti na celkových výdavkoch, keď v 96. povedzme, že bol 100 %, tak dneska je 51 %, čiže tento pomer rázne klesá. Napriek tomu, že vidíme, že rastie problém s pohybovým aparátom, psychiatrickými ochoreniami, srdcovocievnymi ochoreniami a podobne, kde by práve naše kúpele, ktoré tu máme, vedeli výrazne pomôcť. Toto je, toto je práve ten najdôležitejší, myslím si, argument, ak sa chceme baviť o kúpeľnej starostlivosti, ako tú kúpeľnú starostlivosť naozaj robiť a ako k tomu pristúpiť tak, aby to malo význam.
Čiže toto je, kolegovia zo SNS, aj na vás, či to myslíte naozaj vážne a chcete priniesť teda reálne riešenie alebo či to myslíte len populisticky a chcete viac-menej využiť to, že ľudia už na tie wellnessy chodia. Získajú akurát zľavu tí, ktorí tam už chodia. Myslím si, že nejaký nárast veľký to nebude mať, respektíve bude to pre ľudí, ktorí si chcú zrelaxovať, ale práve tá skupina, ktorá je na to najviac odkázaná, a to sú ľudia, ktorí potrebujú túto dlhodobú kúpeľnú starostlivosť, tí sa k tomu nedopracujú. Takže keby sme si mohli pozrieť štatistiku, ako sa vyvíjali lôžka tak vidíme, že tie lôžka klesli. Dokonca vidíme, že to je práve to, že tie kúpele si museli prejsť tie svoje problémy, dnes už sú zastabilizované a majú pomerne veľký počet aj týchto wellness pobytov, lebo museli to nejako prežiť, keď zistili, že im zdravotná poisťovňa nevychádza v ústrety, že ich nerozpoznáva ako dôležitý nástroj, ako dôležitý nástroj zdravotnej starostlivosti, tak museli hľadať inú cestu, aby sa uživili. A dneska vidíme, že ten podiel je približne rovnaký tých samoplatcov verzus kúpeľné liečby, ale to je silný argument práve proti tomu, že dneska neuznávajú alebo zdravotná poisťovne nepristupuje k týmto pacientom ako, alebo k týmto diagnózam ako niečo, kde kúpeľná liečba môže výrazne pomôcť.
Takže ja by som na margo toho povedal a zopakujem, že toto nie je cesta nejakými 9-eurovými zľavami zalepiť oči, ale naozaj cesta je diskutovať s tým, čo kúpele potrebujú, ako vlastne preniesť to do systému zdravotnej starostlivosti a ako investovať práve možno tieto peniaze na zdravotnú starostlivosť pre ľudí, ktorí to reálne potrebujú.
Druhý zaujímavý bod, ktorý ma veľmi zaujal v tejto novele alebo teda v tomto návrhu, je, že sa skracujú odpisy na rekonštrukciu kúpeľnej starostlivosti. Čo si môžme povedať, dobrý nápad, však teda chceme im pomôcť, tak poďme im skrátiť odpisy. Vieme, že pred pár rokmi sa odpisy na nehnuteľný majetok alebo na nehnuteľnosti zvyšovali z 20 na 40 rokov, čo teda bola okolo toho dosť rozsiahla debata, a teraz vlastne chceme vyjsť v ústrety, neviem, či sa vám podarilo, pán kolega, pozrieť, nechcem zavádzať, mne sa zdá, že som sa dopátral v tom návrhu, že práve pri týchto investíciách to bude skrátené na šesť rokov, zo štyridsať na šesť rokov, čo je výrazne, výrazné zvýhodnenie týchto kúpeľníckych zariadení. Čo na jednej strane si môžme povedať okej, však výborný nápad. Čo ma prekvapuje, že nikde som to nepočul komunikované, ani pri predstavovaní toho návrhu. A myslím si, že toto je zásadný, zásadný zásah do tejto legislatívy, ak k vybranému subjektu ideme skrátiť odpisy zo 40 na 6 rokov na to, aby mohol nejakým spôsobom obnoviť kúpele, tak určite kúpeľníci sa tomu podľa mňa tešia, na druhej strane všetky ostatné odvetvia si môžu povedať a, tak ľudovo, čo sme my od macochy? Čiže ten veľký nepomer. Myslím si, že toto je diskriminačný prvok, ktorý nie je nijako ani odôvodnený, ani v tej dôvodovej správe, že prečo práve by tu mal byť taký nepomer a prečo práve by to malo byť toto odvetvie a takýmto spôsobom a či teda bude nejaká kontinuita a kedy bude nasledovať ďalšie odvetvie a podobne. Takže toto tiež si myslím, že je veľký problém z hľadiska systémového nastavenia aj fungovania práve takéhoto mechanizmu a aj z hľadiska toho celého návrhu. A opäť to, že sa na jednej strane komunikuje, mne osobne to prišlo veľmi prekvapivé, keď som sa dočítal o týchto odvodoch, že celý čas sa tu hovorí práve marketingovo o tých 9 eurách, 50, dokonca sa nehovorí o 9, hovorí s o 50 eurách, čo ľudia môžu mať pocit dneska majú zľavu 50 euro, ale v skutočnosti je to len 9, čiže tá komunikácia tiež podľa mňa nie je úplne čistá. Alebo teda dokonalá tak ako, alebo úprimná, ako by som to možno tak lepšie nazval. A po druhé, že toto tu úplne v tom zaniká, takže kladiem otázku predkladateľovi, ale vieme, že tá iniciatíva vyšla od kolegov z SNS, tak možno pán spravodajca keby k tomu mohol povedať, že prečo toto zaniklo v tej komunikácii, toto skrátenie odpisov, ktoré je tak výrazné a myslím si, že výraznejšie, výraznejšia podpora sú práve tie odpisy a investície ako nejaké samotné, poukaz. Teda toto by ma zaujímalo, že ako to vzniklo, prečo sa to nekomunikovalo. A to je asi všetko, čo som k tomu chcel povedať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja som pri tejto príležitosti, pán kolega, keď ste práve spomenuli tie, zverejňovanie zmlúv, poukázal na takú jednu vec, ktorá opäť poukazuje na to, že je dôležité aj z pohľadu štátneho sektora bolo zavádzanie tej novej kultúry, lebo vieme, že teda to zverejňovanie zmlúv bolo aj k tomu, aby prišla transparentnosť z hľadiska aj teda toho privátneho sektoru alebo teda obchodovanie so štátnym sektorom. Len keď vidíme, že sa deje mnohokrát obchádzanie, sa deje práve obchádzanie aj na strane štátu takéhoto kroku, že sa zverejnia zmluvy, ale niektoré práve tie najdôležitejšie, ktoré majú priniesť tú transparentnosť, že sú využité, alebo skôr by som povedal, zneužité niektoré paragrafy na to, aby neboli stransparentnenie tieto zmluvy, tak nemôžme očakávať, že verejnosť bude teraz ako tým povzbudená a povie si, áno, tak nevadí, že štát to teda zneužíva, tak ja to teda zneužívať nebudem. Že toto sú presne tie prvky, ktoré verejnosť vníma, vidí a podľa nich aj reaguje. A preto je dôležité, aby štát dodržiaval, v prvom rade dodržiaval svoje zákony, ktoré dáva, a tak isto ak chceme, aby tá transparentnosť bola vítaná, tak myslím, že je dôležité, aby aj z pohľadu štátu tá transparentnosť tu bola. Napríklad, poviem príklad štátneho rozpočtu, vieme, že teda existuje nejaká stránka rozpočet.sk, ale keď sa pozrieme, tak nejaké dáta, z ktorých sa dá nejako analyticky pozrieť naozaj na to, ako jednotlivé ministerstvá hospodária, sa tam nedopracujeme. A myslím si, že toto je tiež ďalšia oblasť, lebo sú to štátne peniaze, sú to peniaze, ktoré daňovníci, na ktoré sa zbierajú, a je dôležité, aby videli, aby mali k tomu dosah. A ja sám ako poslanec, keď som si vyžiadal nejaké dáta, tak som dostal viac-menej odvolanie, že pozrite si ich na rozpočet.sk. Ale z toho sa naozaj nedá pozrieť nič viac. Treba, či už sa dopytovať a nie vždy teda je spolupráca z jednotlivých rezortov dostatočná. Takže tuto by mal ísť štát v prvom rade príkladom, ak chce, aby ho občania nasledovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som sa chcel povenovať pár veciam. Veľmi zaujímavý je ten daňový index. Myslím, že to je naozaj dôležitý nástroj a prináša novú mentalitu do nazerania alebo teda do komunikácie medzi štátom a daňovým subjektom, ktorý podľa mňa je už tak dlho potrebný na Slovensku.
Na jednej strane áno, hovoríme o vlastne znižovaní DPH, medzery, kde je potrebné naozaj postihovať a odstrániť všetkých, ktorí sú "nedotknuteľní", alebo dohľadať všetkých tých, ktorí zneužívajú systém, ktorí v ňom vedia chodiť a ktorí proste využívajú to, aby sa mohli obohacovať na úkor peňazí daňových poplatníkov. Na druhej strane je preto, ak sa ide do tejto silnejšej represie, dôležité zavádzať naozaj aj ocenenie tých, ktorí so štátom komunikujú a ktorí sú ochotní byť aj práve v tomto období, kedy vidíme, ako sa mnohokrát s peniazmi daňových poplatníkov nakladá, ktorí sú ochotní vlastne byť tými čestnými a zodpovednými daňovníkmi. Myslím si, že tento trend, ktorý možno povedať, že prichádza zo západných krajín, vidíme už dlho, je dobré že dorazil a že sa začína presadzovať aj u nás. A myslím si, že bude veľmi dôležité veľa o tom hovoriť práve na to, aby možno aj zamestnanci v štátnej správe, Finančnej správe si zvykli na tento postoj.
Aj keď musím povedať, že už sa to pomaly deje. Možno tým prvým heslom, ktoré vzniklo pred viacerými rokmi, že spokojný daňovník, či jak to bolo, je občan, áno, nejak tak to bolo, proste niečo, že spokojný zákazník. Nie, nie, nebolo to. Myslím, že niečo to bolo. Spokojný občan je cieľ v súvislosti s teda daňovníkmi. Tak to ma veľmi prekvapilo, keď som to videl na daňovom úrade. Aj keď teda myslím, že najprv to bolo len na tých stenách a ešte priamo sa, to človek nestretal možno od ľudí. Ja musím povedať, že ten posun tu nastal, a myslím si, že aj mnohí pracovníci daňových správ pristupujú veľmi konštruktívne, férovo, ak vidia, že ten daňovník je zodpovedný. Takže takýto nástroj len zjednoduší prácu aj im, zjednoduší, myslím si, že prácu aj samotným daňovníkom a môže určite pomôcť.
Mňa tam zaujalo v tom návrhu zákona taká, alebo teda v tej dôvodovej správe, že vlastne sa daňový úrad sa snaží teda získať si dôveru, a teda diskrétnosť je prvý prvok. Ale myslím si, že to je len jedna časť toho, ako môže daňovník budovať dôveru voči daňovej správe, lebo diskrétnosť je podľa mňa samozrejmosť, ktorá musí byť na strane daňovej správy. Skôr, čo je väčšie riziko, je to, aby to nebolo predmetom nejakej budúcej šikany, tie informácie, ktoré on poskytne. Čiže preto bude veľmi dôležité, ako ten daňový index začne fungovať v samotnej praxi, aby táto obava nejakým spôsobom nebola naplnená. Takže mňa by určite zaujímalo práve, lebo teraz sa bavíme len tak filozoficky, ale neviem, pán minister, ak teda je to už nejako dané, že aké budú tie kritériá, alebo neviem, či teda, lebo ste to tak povedali aj vágne, to poviem, ale možno tak, že nebolo to ešte presne zadefinované, že či o tom bude ešte diskusia alebo akým spôsobom teda to bude, ďalšie kroky, pretože myslím si, že tie kritériá budú veľmi dôležité, ich poznať.
Zaujalo ma v tomto návrhu zákona aj práve to zverejňovanie tých nadmerných odpočtov. Tam, neviem, nedopátral som sa, ale možno to môžete povedať, ak to je teda už zadefinované, že od akej výšky budú teda zverejňované tieto odpočty. Ako? Od jedného centu, čiže, aha, pardon, tak to som nepostrehol. Čiže okej. Tak to je veľmi zaujímavé a myslím si, že dobrý prvok.
Ja by som ešte teda k tomuto, ak môžem, len tak možno pre kolegov, práve pri tom daňovom indexe, lebo bol som na jednej debate aj tuto s kolegom Eugenom Jurzycom, kde sme práve sa bavili, teda kde boli pozvaní aj spíkri zo zahraničia a bavili sme sa teda, tá diskusia bola aj o tom ako znižovať teda tú DPH medzeru. A bol tam pozvaný hosť z Francúzska z finančnej správy. A on práve, tak vieme, že Francúzi sú obhajcovia toho systému, neviem, či ho priamo oni vymysleli, ale určite teda hovoria, že to je veľmi dobrý nástroj, tak ho tam aj obhajoval. Čo bolo zaujímavé, že v tej diskusii zaznelo, že tento nástroj akosi začal, prestal fungovať, keď vstúpili do hry krajiny strednej Európy, akoby tento nástroj nepočítal možnosť s vynaliezavosťou tohto regiónu a daňovníkov tohto regiónu. A to je práve možno aj ten posun, kde potrebujeme naozaj zvyšovať tú kultúru platenia daní. Nedá mi ako opozičnému poslancovi povedať, že je to ťažko v prostredí, keď vidíme, že sme vyhodnocovaní z hľadiska korupcie na tých najvyšších priečkach. Takže toto by malo ísť nejako ruka v ruke, ak chceme ľudí presvedčiť o tom, že je dobré platiť štátu dane, tak je dôležité, aby za tie peniaze aj dostávali patričné služby. Takže toto je výzva. Myslím si, že na jednej strane, pán minister, ak chcete zavádzať tieto, tak je dôležité, aby ste apelovali na svojich kolegov ministrov, aby teda robili a zabrali aj v tých ostatných rezortoch, kde teda môžu ľudia cítiť tie služby, lebo vy ste ten výberca a bez spolupráce kolegov to máte samozrejme ťažké.
Takže tam bolo, ja len aby som sa vrátil späť k tomu, tak tam bolo také zaujímavé práve si uvedomiť ten nárast tých kultúr v súvislosti s týmto nástrojom. A veľmi sa mi páčilo, keď aj ten vlastne kolega z Francúzska prezentoval jednak tú metódu, ale ten postoj práve prístupu jednak represívneho, ale zároveň toho preventívneho, že táto rovnováha tam musí byť. A my sme boli zvyknutí na Slovensku, že prevládal, silno represia, takže preto si myslím, že tento daňový index, ak bude správne uchopený a bude prinášať práve to ocenenie a s tým súvisiace benefity, ktoré ste naznačili, tak môže vyvažovať tú represiu.
Ešte možno čo by som, posledný bod, čo chcem k tomu povedať, je práve tá elektronická komunikácia so živnostníkmi alebo teda s fyzickými osobami. Tu len možno len také varovanie, alebo také spomenutie toho rizika, ktoré sme videli práve pri právnických osobách, aký to bol proces, nepodceniť to a zabezpečiť naozaj možno dostatočnú komunikáciu na to, aby, alebo teda počítať s tým, že sa ten termín nesplní, lebo to je naozaj výzva. Na druhej strane myslím si, že to je dobrá cesta, že Estónci nám to ukázali, ako rýchlo sa to dá zvládnuť a aké to prináša benefity, keď ľudia môžu komunikovať. A myslím si, že možno aj toto by bolo dobré, práve vedieť to naparovať na to, aby mali motiváciu aj fyzické osoby, že keď raz komunikujem so štátom, tak elektronicky, že už nemusím byť tým poštárom. Pretože pri tejto príležitosti nedá mi nespomenúť, že toto je jeden z veľkých problémov a stále pretrváva a tu vidíme ten najväčší rozdiel medzi tým súkromným sektorom a tým štátnym sektorom, kde súkromný sektor je schopný elektronicky spôsobiť už takmer všetko a v štátnej správe alebo teda v štátnom sektore mnohokrát sme, naozaj sme stále tými poštármi tlačív, či medzi organizáciami, ktoré spadajú pod jeden a ten istý subjekt. A toto myslím si, že je aj vzhľadom k tomu, v ktorom roku sa nachádzame, neprípustné a je potrebné na toto apelovať, aby sa toto eliminovalo. Toľko odo mňa, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Takže opäť, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť aj k tomuto návrhu. Sú to teda, ako sme sa bavili, sú také viacej technické teraz tie návrhy, takže tá rozprava zrejme pôjde tak rýchlejšie a tak viacej technicky. Nechcem tu nejako tým zdržovať.
My sme sa veľa bavili o virtuálnych registračných pokladniciach, kde sme teda vtedy sa trošku bavili aj o tejto spomínanej e-kase alebo elektronickej kase, čo bolo aj avizované z dielne ministerstva financií. Takže máme to tu v prvom čítaní. Môžme povedať, že tento systém smeruje k tomu, že naozaj bude stransparentnené celé toto prostredie používania registračných pokladníc, ak to bude teda dokončené tak ako treba. Takže z tohto pohľadu je to, samozrejme, dobrý krok. K tomu tá samotná virtuálna pokladnica, k tomu som teda vystupoval dosť ešte v máji, myslím. Takže nepotrebujem sa k tomu vracať.
Pár vecí, ktoré teda myslím si, že neboli nejako zohľadnené, a to len tak okrajovo z hľadiska tej virtuálnej pokladnice. Neviem teda, ja plánujem sa i stretnúť aj priamo s ľuďmi z Finančnej správy, ktorí to majú na starosti, aby som tieto technikálie radšej komunikoval s nimi, lebo myslím si, že aj z toho medzirezortného pripomienkového konania tam vyplynuli nejaké veci, ktoré teda neboli zohľadnené. Ja len tak možno spomeniem aj v tomto zákone, ktoré sú, len tak pre ilustráciu možno, aby ste aj vy, kolegovia, vedeli, že je tam zadefinované, že sa nesmie použiť iba nejaký alfa numerický znak, ale sú napríklad požiadavky, a teraz nie je to možno úplne vykomunikované, že či napríklad také ako v reštaurácii, keď prídete, sú štyri menu, že či to menu môže byť, či spĺňa tie podmienky. Ale to už sú také naozaj technikálie, ktoré teda počkám si na to vysvetlenie priamo teda s ľuďmi, ktorí to majú na starosti.
Čo ma tam prekvapilo, a opäť nie som si úplne istý, že nie je možnosť zatiaľ teda, aspoň tak, ako je to dizajnované, že by tieto elektronické registračné pokladnice alebo, resp. tie systémy, ktoré sú dneska na trhu, sú rôzne aj skladové. To sa týka skôr možno práve tej virtuálnej registračnej pokladnice, že dneska sú rôzne skladové systémy a tak ďalej. A z toho, čo som pochopil, tak nie je tam prepojenosť medzi týmito systémami a virtuálnou registračnou pokladnicou, že treba znovu do toho prostredia nahadzovať tie položky, čo môže byť teda prácne pomerne. Sú tam aj nejaké ešte problémy ohľadom tlačiarní a tak. Takže myslím si, že je dôležité na tomto popracovať, aby, keď to príde do praxe, aby to naozaj bolo zjednodušenie toho systému, aby sa nestalo, že zrazu zistíme, že mnohí podnikatelia narážajú na to, že je tam duplicita úkonov, ako sme niekedy v štátnej správe na to zvyknutí.
Ja som teda zažil takúto, len tak pre ilustráciu príklad na katastri, myslím, kde teda bol zavedený, že môžete podávať žiadosť elektronickým podpisom, ale pre pracovníkov katastru to spôsobilo jeden pracovný úkon navyše, čo im to malo zjednodušiť, lebo vlastne nemali spôsob, akým to prepojiť do toho systému, čiže oni si to museli vytlačiť a naťukať to prácne oni. Čiže toto je niečo podobné, čo tu, zdá sa, môže, by mohlo byť. Takže toto sú tie technikálie, ktoré myslím si, že v 21. storočí by, vieme zvládnuť na tom elektronickom trhu. Alebo teda sú tu mnohé firmy, ktoré si s takýmito riešeniami vedia poradiť, a myslím si, že je dôležité, aby aj štátna správa, aj Finančná správa bola naozaj z hľadiska tej miery elektronizácie na úrovni súkromného sektora.
Takže toto je k samotnému, teda k nejakým tým technickým veciam. Ja si myslím, že teda hovorím, ak sa napoja všetky tieto registračné pokladnice na Finančnú správu a budú či už v reálnom čase, záleží od toho, ako to bude nastavené, alebo teda na konci dňa, odosielať všetky údaje, ktoré sa v nich nachádzajú, tak toto myslím si, že áno, výrazne pomôže a zníži tú mieru tej šedej ekonomike, ako by sme to mohli možno nazvať. Takže preto si myslím, že toto je dobré riešenie, je to dobrá cesta. Hovorím, sú tam ešte nejaké veci, ktoré ma zaujímajú, ako budú vyzerať aj z hľadiska obstarávania, lebo tam pri tej verejnej registračnej pokladnici som teda mal nejaké pochybnosti aj o tom, ako to bude vyobstarané, v akom objeme, či tie peniaze naozaj sú vynaložené efektívne, asi je to najlepšie slovo. Takže toto sú veci, ktoré mi aj tu vyskakovali, ale tým, že sme v prvom čítaní, a tým, že plánujem sa i stretnúť teda s ľuďmi z Finančnej správy, tak zatiaľ si to ponechám a možno potom v druhom čítaní, ak by teda som videl, že sú tam nejaké ešte medzery, tak by som ich priniesol alebo vám ich prinesiem priamo na ministerstvo financií. Takže toľko k tomu ako také nastolenie k tomuto zákonu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister, že ste vystúpili v rozprave, že môžeme na vás reagovať. Ja som sa snažil k tej rozprave pristúpiť ako k rozprave v prvom čítaní takým konštruktívnym spôsobom. Čiže aj tie veci, ktoré som priniesol do debaty, do diskusie, boli ako námet na zamyslenie a ešte možno nejakého dotiahnutia. To neni o tom, že teraz niekoho chceme hladkať.
Samozrejme, tí, ktorí sú, by som povedal, padousi, tak tých treba, samozrejme, na nich tvrdú, tvrdú rétoriku, jak ste hovorili. Viete, to je presne o tom, keď máme niekoho, kto spreneverí 2-miliónovú vratku a potom vyjadrí ľútosť a zrazu je to v poriadku. Takže nemôžu byť nedotknuteľní, súhlasím. A tí, čo to naozaj obchádzajú, zneužívajú, tých musíme postihnúť. Ja som sa snažil poukázať na to, že môže medzi nimi byť aj nejaké percento a je dôležité nejakým toto spôsobom zohľadniť. Takže určite sa zhodneme na tom, že ak chceme znižovať práve tú DPH, debt, tak musíme začať bojovať proti tým, ktorí to najsilnejšie zneužívajú. To sú tie procesy, ktoré tu musia prísť. Takže v tomto myslím si, že sa určite zhodneme. A hovorím, ja som sa snažil konštruktívne k tomu pristupovať, lebo keď už bude druhé čítanie a budeme vidieť, že niečo nesedí, tak samozrejme tam možno budeme to ostrejšie kritizovať, ale teraz to bolo v rovine toho, že nastoľme tu nejakú diskusiu a poďme sa baviť. Máme ešte na to čas.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len nadviažem a teda len doplním, čo sa týka tých analýz, myslím, že to je veľmi dobrý postreh. A taktiež podľa mňa pri komunikácii takýchto zákonov, kde sa teda jedná o takéto, by som povedal, rozsiahlu zmenu alebo zásadnú zmenu, tá analýza by mala byť a mala by byť aj dobre vysvetlená nielen nám ako poslancom, ale myslím že aj širokej verejnosti. A teda možno by bolo dobré, aby tam bolo uvedené, aj ako to bolo komunikované s celou širokou škálou podnikateľského prostredia. A ja chápem, že je tu medzirezortné pripomienkové konanie, kde teda sa môžu zapájať a podobne. Ale myslím si, že je mnoho práve ľudí alebo podnikateľov, ktorí sú živnostníci, ktorí možno práve tento proces nesledujú a nezapoja sa doňho a mali by k tomu čo povedať. Takže myslím si, že toto sú presne tie dôležité postrehy, ktoré by tu nejakým spôsobom mohlo ministerstvo zahrnúť do svojej metodiky práce, alebo ako by som to nazval, ak teda ide naozaj nám o dobro podnikateľského prostredia a tých živnostníkov, ktorých je, vieme, väčšina, a sú to mnohokrát malí podnikatelia, ktorí sa primárne zaujímajú o svoju práce, že na tieto účtovné veci si najímajú účtovníkov, ktorí nie vždy ich môžu a informujú. To bolo vlastne predmetom aj toho rokovania na tej pracovnej skupine, že mnohokrát tí malí živnostníci tieto veci vôbec neriešia a nie sú si ani toho vedomí a akékoľvek takého zmeny sa k nim môžu dostať neskôr. Čiže tam podľa mňa z hľadiska citlivosti na tento subjekt a ak chceme, aby naozaj sa rozvíjal, tak v tej komunikácii myslím si, že je ešte čo doháňať.
Ďakujem.