Ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, pán minister, nechcem byť v žiadnom prípade osobná, nikdy som to nerobila, vždy som bola konštruktívna a veci som sa snažila posúvať a myslím si, že to urobím aj dnes, a preto si dovolím teda poukázať na konkrétne veci, ktoré mňa v tomto návrhu zákona buď vyrušujú, alebo si ich viem predstaviť iným spôsobom riešiť, ale nemôžem opomenúť aj to, že ste skutočne šesť rokov ministrom práce, sociálnych vecí a...
Ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, pán minister, nechcem byť v žiadnom prípade osobná, nikdy som to nerobila, vždy som bola konštruktívna a veci som sa snažila posúvať a myslím si, že to urobím aj dnes, a preto si dovolím teda poukázať na konkrétne veci, ktoré mňa v tomto návrhu zákona buď vyrušujú, alebo si ich viem predstaviť iným spôsobom riešiť, ale nemôžem opomenúť aj to, že ste skutočne šesť rokov ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a počas vášho pontifikátu naozaj bolo nemálo problémov práve v oblasti sociálnoprávnej ochrany, a preto po šiestich rokoch ja síce vítam zmenu v tejto oblasti, ale možno, že by som ju očakávala už skôr. Veď vieme, že pred vami to ešte bol prípad Lucka, neskôr teda prípad Marco, ktorý sme riešili aj na našom výbore, ale aj zásah do, časté, časté šikanovanie na, na školách a prípady, ktoré vyúsťujú cez médiá vonku. Alebo aj Čistý deň, a teda nekonečne, nekonečný príbeh v tom, ako rozhodnúť v tejto veci.
Mám za to, že teda naozaj táto novela už mala byť v platnosti minimálne za vaše prvé obdobie, a to preto, lebo človek nikdy nevie, či bude pokračovať ako minister na svojom poste. A ak ste mali avíza, že teda naozaj sú problémy práve v tejto oblasti, mali ste konať skôr.
Veľmi dobre ste spomenuli na začiatku, prečo robíte túto novelu, a hovorili ste, presne ste pomenovali tie veci, ktoré za vášho pontifikátu boli aj problémom, a to bola nedostupnosť, odborníci, boli profesijné štandardy, objavujú sa problémy, ktoré vyvstávajú z reality alebo zo skutočného života, a tiež rozdelenie podľa príslušnosti, ako teda postupovať práve v rámci sociálnoprávnej ochrany.
Čo môžem povedať a zhodnotiť stav v sociálnoprávnej ochrane, tak určite nám chýbajú odborníci a budú nám chýbať odborníci, ak sa nepostavíme aj k špecializáciám, neuchopíme tie špecializácie iným spôsobom. Čiže určite tam je ďalšia výzva okrem tejto novely pre vás. Chýba niekedy aj to, že tí, čo by mali spolupracovať, nespolupracujú. A to sa netýka len teda vo vašom rezorte, väčšinou pravá ruka nevie, čo robí ľavá, ale je to častokrát aj v iných rezortoch. A potom vlastne si hádžu rezorty, kto je na vine vo vzťahu k tomu dieťaťu.
Ďalším problémom je niekoľkonásobné vypočúvanie dieťaťa a mnohokrát aj výpoveď dieťaťa je spochybňovaná. Páchateľ je nepotrestaný. V procese pomoci sa nám stáva, že sa niečo zanedbalo, nedohliadlo a dieťa nám skončí tragicky. Potom je to už neskoro.
Zmeny prichádzajú pomaly a zväčša, ak sa aj niečo stane, tak až vtedy aplikujeme to, čo by malo byť samozrejmé. Chýba intenzívnejšia spolupráca medzi školami a oddeleniami SPO, lebo objavuje sa nám aj šikanovanie teda na tých školách, a ktoré sa prenáša neskôr do sociálnej patológie, a teda neskôr sa k tomu pridružujú rôzne patológie, čo sa týka drogovej závislosti a podobne. Čiže určite je čo dorábať, aj keď, aj keď teda prejde novela, ktorú predkladáte.
Pozitívne hodnotím, pozitívne hodnotím spoluprácu a prizvanie pracovníkov do teda tejto novely, čo som okamžite spozorovala hlavne vo vyhláške, ktorá je súčasťou zákona, kde som ako odborník, ktorý pracuje v oblasti, pochopila, že, že tam teda museli participovať aj odborné zložky. Ale určite to je skôr rukopis práve tých, tých pracovných skupín, ktorý, ktorým sa treba inšpirovať, a sú to ľudia, ktorí pracujú v oblastiach, a treba sa otvárať a počúvať tieto veci. Aj, keď už som tu, tak aj teda tie denné stacionáre a ľudí, ktorí teda pracujú v oblastiach, ak, ak si môžem dovoliť z tohto miesta.
Vo vyhláške sa vlastne stanovuje, že tá akreditácia sa bude postupne špecifikovať podľa cieľovej skupiny. To znamená, že, predpokladám, že centrum bude mať vždy získanú akreditáciu len na konkrétnu cieľovú skupinu. Ak to bolo v minulosti detský domov a bude stanovovaná na deti, tak jednoducho tá akreditácia bude vyšpecifikovaná na túto cieľovú skupinu, tak pevne verím, že to takto bude a že nebude to ináč, ako pred chvíľou predo mnou spomínala pani poslankyňa Blahová. Mne z tejto vyhlášky skôr vychádzala táto, táto informácia.
Ale pokiaľ to tak nie je, tak ja už v prvom čítaní upozorňujem, že skutočne bude mať to veľký dosah. Robila som v praxi, robila som v krizáku, robila som teda aj v detskom domove, takže viem, že je to úplne iná činnosť ako, ako, jedna od druhej sa líši, a preto je potrebné, aby sme špecifikovali to na základe akreditácie.
Počet detí v skupine tiež stanovuje vyhláška, aj keď, samozrejme, na to budete nabehovať postupne. Takže tam tiež chcem upozorniť na to, aby to bolo tak, ako je to napísané vo vyhláške, aj v reálnom živote, aby sa nám naozaj nestávalo, že všetky deti budú na kope a nedohliadneme vlastne ani to, čo sme dohliadli doteraz, keď mali iné typy zariadení sociálnoprávnej ochrany.
Z konkrétnych vecí, tak definujú sa zakázané výchovné prostriedky. Ale to neznamená, keď sú vymenované, že sa nenájdu nové spôsoby a nebudú uplatňované v týchto zariadeniach sociálnoprávnej ochrany, a preto odporúčam skôr zaviesť niečo ako štandardy dodržiavania ľudských práv a slobôd, ako je to podľa zákona č. 448/2008 Z. z. v zariadeniach sociálnych služieb, kde by sa, naozaj sme vedeli neskôr rozlúčiť práve so zariadením, ktoré používa nemiestne tresty alebo porušuje dodržiavanie ľudských práv a slobôd. Čiže nielen taxatívne. Ja hovorím, že má to byť zapracované do štandardov.
Taktiež zavádzame, aby po uplynutí obdobia, na ktoré bolo výchovné opatrenie uložené, alebo po jeho zrušení sa budú naďalej sledovať trvalé účinky výchovného opatrenia. Tam by som odporúčala teda ministerstvu, aby podrobnejšie určilo podmienky, ako dlho budeme sledovať a akou metodikou budeme overovať tieto náležitosti.
Čo sa týka, už ste spomínali aj vo vašej reči, keď ste predkladali návrh zákona, tak ste povedali, že ambulantné výchovné opatrenia nebudú môcť zabezpečovať obce a VÚC-ky. Ja neviem, možno máte na to dôvod, ale pokiaľ tam bude udelená akreditácia, tak možno by som sa len opýtala, že prečo teda boli vyňaté. Ak prijmeme, ak prijme centrum dieťa na jeho požiadanie, oznámi to teda SPO-čke a zabezpečí aj prehliadku, ja by som tam, zdravotnú prehliadku, ja by som tam doplnila každopádne aj to, že je potrebné upovedomiť rodiča. Či už je taký alebo taký, má právo vedieť, kde je jeho dieťa.
Paragraf 46 ods. 5 definuje rozsah poskytovanej služby v pobytovej forme. Tu sa mi zdá, dosť všeobecne že definujeme rozsah, a tam vidím priestor na nekalé praktiky zariadení, že, že sústredia sa len na to, na ten teda program, ktorý budú mať, stanovenie v rámci akreditácie a budú ho mať zverejnený a práve len na tento rozsah, a počúvajme, je to len bývanie, stravovanie, obslužné činnosti a osobné vybavenia.
Ak sa materiálne postaráme o ľudí, a teda budeme mať pekne spracovaný program, tak nemusíme sa dostať k tomu veľmi, že či teda to zariadenie si vykonáva tie činnosti tak, ako má, aj keď viem, že, teda chcem veriť, že, že všetci ich vykonávajú tak, ako majú v programoch zadané, a teda majú verejne to dostupné.
Tiež majú len zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, ak sa tam nachádza takéto dieťa, a to môže znamenať len ísť k lekárovi. Ja upozorňujem dlhodobo na problém, kedy sa nám zrušili domovy sociálnych služieb na celoročný pobyt práve pre deti, a tieto deti sa nám v systéme teraz vlastne vytratili a nemalá časť sa nachádza práve v detských domovoch. Tam by som naozaj zaviedla ďalšiu odbornú činnosť, ako je to uvedené aj v domovoch sociálnych služieb, kde je povinnosť teda ošetrovania. Takže každopádne nielen to dať, že, že teda má zabezpečiť, ak je tam takéto dieťa, ale určite by som to dala taxatívne, tak ako máme v rozsahu, dala by som tam teda aj, aj tieto náležitosti. Uviedla by som tam určite preventívnu aktivitu, a to kvôli tomu, že škola, rodina a obec absolútne v našom systéme nefunguje, a preto, ak by som tam dala, zabezpečila by som to, že jednotlivé zariadenia budú mať väčšiu povinnosť podieľať sa práve na, na tom zosumárení toho najlepšieho dobra pre to, pre to dieťa, a to je cez školu, rodinu a obec.
Určite by som zaviedla aj sociálnu rahabitáciu, lebo ako som hovorila, tým, že nemáme samostatné, samostatné zariadenia pre štátne deti, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie, je potrebné aj táto činnosť. Túto si viem predstaviť aj u ľudí, ktorí sa resocializujú, nielen na základe programu, aj tam je fajn, ale teraz prechádzame do nového modelu, a preto by som odporúčala do, do, do tohto rozsahu zaaplikovať aj odborné činnosti, ktoré sú súčasťou zákona o sociálnych službách. Teda tiež je v zákone zadefinovaná záujmová činnosť, ale môžu - nemusia, to mi chýba práve vo vzťahu k maloletým deťom, kde práve cez tú záujmovú činnosť si vieme vytvoriť priestor.
V celom návrhu zákona, možno, možno ja som opomenula, ale chýbajú mi ako keby pri každom zariadení tzv. podporné skupiny čiže peer skupiny, ktoré mali aj minulosti, ja som robila peer skupiny pre deti s poruchami správania a mali naozaj veľmi, veľmi dobrý vplyv práve na deti, ktoré sú z problémového prostredia. Čiže aj takýmto spôsobom možno taká prirodzená asimilácia jedných a druhých detí.
Paragraf 46 ods. 8 hovorí, že možno poskytnúť aj pobyt tehotnej žene. Opäť tam definujeme bývanie, stravovanie, obslužné činnosti, podmienky na starostlivosť dohodneme v zmluve. Mne tam chýbajú odborné činnosti, aby by sa tá žena po dovŕšení, ak dieťa dovŕši 24 mesiacov, posunula niekam inam a aby sme vedeli vyhodnotiť za ten rok, čo konkrétne sme teda s tou ženou urobili. Áno, môže to byť v programe, môže to pekne vypísané verejne, ale pokiaľ to nevyšpecifikujeme, čo to má byť, tak jednoducho sa nám to nepodarí. A myslím si, že práve u tejto cieľovej skupiny je to veľmi dôležité a pribúda nám žien, ktoré naozaj ostávajú s tými deťmi na ulici a potom sa prehadzujú, lebo domovy na polceste ich nemôžu zobrať, nemajú vyšpecifikovanú skupinu. Teraz je tá možnosť, treba popracovať na týchto veciach.
Paragraf 46 ods. 9 - pobytovky majú viesť záznamy o odchode a o vplyve na dieťa. Tam by som bola veľmi rada, aby sa zadefinovalo, ako má tento záznam vyzerať o tom vplyve na dieťa. To znamená, keď odišlo, prišlo, ako sa tvárilo, mnohokrát, keď sa po mesiaci dostaneme opäť k týmto spisom, zistíme, že je to opakovaná reakcia, môžme prísť na veľa súvislostí a príčinných vecí. Paragraf 47 ods. 4 určuje, že do 5 dní má sa pripraviť plán práce pre dieťa v spolupráci s rodičom. Tu chcem upozorniť, že je to dosť krátky čas na správne vydefinovanie cieľov, ak chceme dosiahnuť úspech. Preto navrhujem tzv. adaptačný pobyt, ktorý by mal trvať podľa môjho názoru aspoň 10 dní. Čiže do 5 dní stanoviť si naozaj konkrétne ciele a byť aj úspešný v tom sa mi reálne nevidí. Potom utečieme od, od toho cieľa a hľadáme niečo iné v tom dieťati, a nie to, čo máme, alebo v tom dospelom človeku, ktorý je súčasťou sociálnoprávnej ochrany.
Paragraf 47 ods. 6 - centrum má mať písomne dohodnuté podmienky pobytovej služby pre dieťa s rodičom, ak teda tam prichádza s rodičom. Ja by som určite prijala, aby ste dali aj bod h) - povinnosť rodiča absolvovať psychologické poradenstvo zamerané na zvládnutie rodičovských povinností po príchode dieťaťa do domáceho prostredia, pretože mnohokrát nám tí rodičia nedokážu pracovať, a to, že my na začiatku stanovíme s nimi cieľ buď v rámci ambulantnej, je nepostačujúce a potrebujeme, aby teda naozaj boli súčasťou aj psychologického poradenstva.
Toto sú moje teda také pripomienky k návrhu zákona a naozaj si myslím, že 6 rokov je dosť veľa, pán minister, na to, aby ste konali práve v tejto oblasti, a mohli sme byť už niekde inde.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
