Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som túto príležitosť využil na to, aby som sa možno na tento problém trošičku pozrel z pohľadu toho, v akom stave tie naše nemocnice sú, a trošku si možno tak pozúfal nad tým, prečo znova musíme oddlžovať.
Začala voči nám konanie Európska komisia vzhľadom, v súvislosti z oddlžovania, s oddlžovaním našich zadlžených nemocníc a nie...
Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som túto príležitosť využil na to, aby som sa možno na tento problém trošičku pozrel z pohľadu toho, v akom stave tie naše nemocnice sú, a trošku si možno tak pozúfal nad tým, prečo znova musíme oddlžovať.
Začala voči nám konanie Európska komisia vzhľadom, v súvislosti z oddlžovania, s oddlžovaním našich zadlžených nemocníc a nie zo súvislosti s oddlžovaním, ale vzhľadom na zadlžené naše nemocnice. Vďaka svojej insolventnosti nemocnice nakupujú predražené tovary a služby a pohľadávky voči nemocniciam vo veľkom skupovali spoločnosti, ktoré sa živia vymáhaním. Toto všetko má, samozrejme, na svedomí nedobré hospodárenie a toto hospodárenie sa týmto len prehlbuje a zhoršuje.
Keď sa pozrieme na to, v akom stave tie naše nemocnice sú, tak dovoľte len niekoľko paradoxov. Zoberme si napríklad takú Univerzitnú nemocnicu Bratislava, niektoré z jej nemocníc, oddelenie gynekológie. Pokiaľ žena matka chce rodiť nie za závesom, ale v samostatnej bunke, aby ju nepočuli ostatné spolurodiace mamičky, tak musí zaplatiť 100 eur. Pokiaľ jej pri pôrode má asistovať jej manžel, aby pôrod, aby jej poskytol oporu, tak manžel musí zaplatiť 30 eur. Pokiaľ táto žena po pôrode sa rozhodne, že nechce bývať na izbe, keď sú napríklad horúce letné dni, kde sa nedá vydržať, s viacerými rodičkami a nechce v období po pôrode, keď sa čistí a vieme si predstaviť, ako často musí chodiť na toaletu, chodiť na toaletu na druhú stranu chodby a vystáť si tam rad, aby sa tam mohla umyť, očistiť, tak si musí zaplatiť ďalšiu nadštandardnú izbu v hodnote 30 až 50 euro, kde síce ani nie je sama, má tam spolubývajúcu a ich bábätká sa častokrát budia, takže aj noci bývajú veľmi perné.
Keby sme nehovorili o poplatkoch, pretože tie sú, samozrejme, už pomaly na každom oddelení, pokiaľ chce váš ťažko chorý príbuzný byť napríklad na izbe, kde je toaleta, tak väčšinou je to už spoplatnená izba, žiaľ, tak môžme hovoriť aj o tých kvázi štandardných alebo nazvime to podštandardných izbách, kde veľmi dobre vieme, že netesnia okná, býva tam neznesiteľné horko, toalety často bývajú zaplesnené. Vrcholom býva, keď nemocničné jedlo dostávajú v zaváraninových pohároch, keď si musia nosiť vlastné príbory. A ja som v jednej relácii s pánom ministrom hovoril o tom toaletnom papieri.
Pán minister, ja som si potom na to nie dal pozor, ale dostal som podnety, že stále sa vyžaduje od pacientov, aby si nosili do nemocníc ich vlastné hygienické potreby, do štátnych nemocníc, vrátane toaletného papieru. Toto je skrátka následok fungovania našich štátnych nemocníc, a možno nielen štátnych, a ten výsledok je naozaj v mnohých pohľadoch katastrofálny. Keď sa na to pozrieme, že ešte sa zadlžujú, tak sa oprávnene pýtame, že prečo sa toto u nás na Slovensku deje.
Máme aj svetlú výnimku, nitrianska nemocnica, fakultná, štátna, ktorá to dokázala, čo ešte vzbudzuje aj ďalšie oprávnené otázky, že prečo tam sa to dalo a inde sa to nedalo.
Dovoľte, aby som bol teraz trošku kritický, pretože ako veľmi dobre vieme, tak ministerstvo zdravotníctva na čele s ministrom má v podstate tri kľúčové zodpovednosti. Za prvé, je to správca našich nemocníc. Za druhé, najvyšší regulátor zdravotníctva, a teda stanovuje cenovú politiku v celom systéme zdravotníctva. Tým pádom naozaj ministerstvo môže stanoviť cenotvorbu, čo je obrovská, silná regulačná páka. A zároveň, za tretie, čo je teraz tiež veľmi dôležité, manažér eurofondov v zdravotníctve. Keď si zoberieme, že štát má všetky páky a v podstate súkromníci to dokázali, aby naše koncové nemocnice boli výkladnými skriňami, a štát si ich má záujem podržať a je to, samozrejme, veľmi správne, pýtam sa, prečo sme nevedeli dobre doteraz zabrániť obrovskej neefektivite, prečo Najvyšší kontrolný úrad konštatoval obrovskú netransparentnosť pri obstarávaní, kde častokrát ani neboli výberové konania. Prečo rozpočty jednotlivých nemocníc boli úplnou formalitou a nedodržovali sa? A samozrejme, v poslednom, v poslednom období sa veľa hovorí o tom, že dokonca tieto nemocnice dostávajú menej, ako by za ošetrovanie svojich pacientov mali od zdravotných poisťovní. Teda vidíme tu jednoznačné zlyhanie toho systému, nastavenia toho systému, regulácie toho systému.
Ja viem, že teraz, vďakabohu, konečne zavádzame DRG, ale vieme, že to bude, pán minister, dlhá cesta, že moja otázka by bola, že či neplánujete nejakým spôsobom ešte predtým vylepšiť financovanie týchto našich koncových nemocníc. Najvyšší kontrolný úrad to jasne povedal, že tam ide menej peňazí, ako by malo. Čo urobíte preto, aby sa to financovanie vylepšilo? Pretože jak sa vám podľa mňa toto nepodarí, tak ten ozdravný plán, ktorý ste dali a ktorý má určitú víziu, určitý koncept, sa nepodarí naplniť. Pretože keď nedostávajú dostatočné zdroje, tak vy ich z tých dlžôb nevyhrabete a budú sa ďalej zadlžovať.
Ďalšia vec, čo ma veľmi mrzí, je manažment eurofondov. O oddlžovaní sa hovorí, či malo byť dávnejšie, alebo či malo byť neskôr. No ja mám taký pocit, pán minister, že ste to mali urobiť hneď, ako ste prišli do úradu, pretože tým, že to oddlženie prichádza v tomto období, tak vlastne o tie eurofondy, ktoré máte k dispozícii z IROP-u, tak sa nebudú môcť nakoniec uchádzať naše tie kľúčové, koncové štátne nemocnice, fakultné, univerzitné, pretože sa nedokážu vyhrabať zo svojich problémov a budú stále definované ako podniky v ťažkosti. Z tohto pohľadu ja to musím nazvať, že mňa to veľmi mrzí, ale v podstate také prirovnanie sa mi, sa mi, sa mi žiadalo povedať, že tak ako exminister Plavčan diskvalifikoval z eurofondov naše štátne univerzity, tak, žiaľ, vám sa nepodarilo tiež nastaviť tie eurofondy tak, alebo teda to oddlženie nemocníc dostatočne skoro, tak, aby naše štátne nemocnice mohli čerpať eurofondy, teda sú, žiaľ, do veľkej miery diskvalifikované.
A čo je ďalší obrovský problém a teraz sa to ukázalo pri tej prvej výzve a robili ste obstarávania, je plne vo vašej kompetencii, by som povedal, aké vedenie v našich štátnych nemocniciach máme, ale z tých štyroch štátnych nemocníc, ktoré sa mohli uchádzať v prvom kole o tieto európske fondy, tak nakoniec sa bola schopná uchádzať iba jedna nemocnica a tie tri sa neuchádzali. Áno, budú sa uchádzať v druhom kole, ale tým pádom prvé kolo, peniažky sa nám znova rozdelili medzi ostatné nemocnice.
Otázka je tiež, že či tie všetky ostatné nemocnice, ktoré na Slovensku máme a teraz sa aj uchádzajú o tie eurofondy, či máte nejakú stratégiu, nejakú víziu, stratifikáciu nemocníc na Slovensku, ktoré nemocnice naozaj sú pre nás dôležité, chceme si ich ponechať, ktoré eventuálne chcete reprofilovať na nemocnice, kde sa bude najmä poskytovať starostlivosť o chronicky chorých, ktoré eventuálne plánujete úplne zrušiť. Je nejaká takáto vízia, nejaký takýto koncept, pretože ja si myslím, že... (Reakcia ministra.) Ďakujem, super, tak môžte odpovedať. Pretože ja si myslím, že toto je veľmi dôležitá vec aj pri čerpaní týchto eurofondov.
Verím teda, že do tej druhej výzvy sa budú môcť viac naše štátne nemocnice uchádzať. Ale ja si osobne myslím, že znova, prečo sa nemohli uchádzať tie naše tri štátne nemocnice a prečo sa mohli uchádzať iní súkromníci, prečo tí to stihli a tieto naše tri štátne nemocnice nestihli vypracovať projekty, aby sa mohli uchádzať o eurofondy? Ja si myslím, že čo sa týka spravovania tých nemocníc a manažmentu, že sa asi veľa nezmenilo a že je tam manažment, ktorý skrátka nezvláda takéto veci. Štandardný manažér, ktorý by takýmto spôsobom spravoval akúkoľvek inštitúciu, aby mu ušli takéto obrovské peniaze, o ktoré by sa mohol uchádzať, by pravdepodobne letel. U nás sa to, žiaľ, nedeje. A máme na tých miestach potvrdených riaditeľov, ktorí tam boli aj v predchádzajúcom období.
Áno, mnohí ľudia hovoria, že to oddlženie sa nepodarí. A z tohto pohľadu také vyjadrenie napríklad z 5. 3. 2015, keď exminister Viliam Čislák, tiež nominant SMER – SD, hovoril, že hospodárenie štátnych nemocníc ide správnym smerom. Tempo zadlženia sa znížilo, povedal s tým, že počet nemocníc, ktoré netvoria nové dlhy, by mal stúpnuť, že rezortu verí, že postup, ktorý sa zvolil pri stabilizácii nemocníc, je správny.
Výsledok, nemocnice sa rekordne zadlžovali, momentálna, momentálny dlh alebo záväzky po lehote splatnosti k 31. 12. 2016, takže v podstate pred rokom, 650 mil. eur. Tento rok sa zadlžujú ďalej a niektoré menším tempom, súhlasím, ale presne toto hovoril aj pán minister Čislák v tom období. Takže tá, ten optimizmus, ktorý by sme si všetci želali, aby bol, samozrejme, je s týmito historickými skúsenosťami veľmi nízky. A musím povedať, že nie je to určite posledné oddlženie, vieme o tom, bude sa musieť ešte raz oddlžovať. Veľmi by sme si želali, aby to mohlo byť posledné oddlženie, ale musím povedať, jak je, že ja, ja, ja v to naozaj neverím, len nebude to posledné oddlženie. Bratislava potrebuje mať novú nemocnicu, verím, že sa čo najskôr postaví, podarí postaviť, pretože podľa mňa táto nemocnica, ktorá tu momentálne je, tak tá podľa mňa hospodáriť nedokáže nikdy dobre a sú tam na to mnohé dôvody. Takže tuná je pes zakopaný v tom, takže na oddlženie alebo na to, že začne Univerzitná nemocnica Bratislava v tomto zložení, ako je, hospodáriť dobre, absolútne neverím. Čo sa tých ďalších, čo sa tých ďalších koncových nemocníc týka, tak za vašej vlády určite nie a nevieme, čo potom bude.
V podstate toľko z mojej strany. Ja by som len chcel v podstate len poželať, pán minister, nech sa čo najviac tých vecí podarí zrealizovať, čo ste si naplánovali, avšak osobne si myslím, že bude treba časom urobiť ešte vážnejšie zmeny aj vo vedení, aj v správe týchto nemocníc, tak aby to mohlo v budúcnosti fungovať lepšie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
