Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

29.11.2017 o 17:58 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 30.11.2017 10:21 - 10:31 hod.

Remišová Veronika Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predkladateľ, dnešný návrh novely zákona o obecnom zriadení prináša viacero zmien, ku ktorým pokladáme za potrebné sa vyjadriť. A najprv poviem tie pozitívne veci, ktoré vnímame v tomto zákone, vymedzenie definície "verejného priestranstva," snahu o riešenie situácie obce, ktoré nemajú dlhodobo zvolené svoje zastupiteľstvo a starostu a nemôžu plniť zo zákona vyplývajúce povinnosti. Toto sú pozitívne veci, ktoré zákon prináša.
Žiaľ, v tomto zákone je oveľa viac negatívnych vecí, ktoré obmedzujú právomoci samosprávy a ktoré už aj predo mnou zhrnuli moji kolegovia.
Prvá vec, pričlenenie obce. Už pri spôsobe, akým predkladateľ rieši túto situáciu, vzniká viacero nejasností. Čo sa týka pričlenenia nefunkčnej obce k susednej obci, predkladateľ sa v paragrafovom znení odvoláva na prihliadnutie na oprávnené záujmy a potreby obyvateľov nefunkčnej obce, zároveň však výrazne limituje možnosti obyvateľov ovplyvniť rozhodnutie o pričlenení k susednej obci. Podľa navrhovanej úpravy okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa nachádza nefunkčná obec, zvolá na podnet ministerstva zhromaždenie obyvateľov nefunkčnej obce, na ktorom prerokuje pričlenenie a vyhotoví záznam. Nie je jasné, do akej miery a či vôbec majú obyvatelia nefunkčnej obce možnosť rozhodnúť sa, ku ktorej susednej obci by mali byť pričlenení, ako aj o ďalších súvisiacich náležitostiach Tak isto absentuje vymedzenie, kedy a akým spôsobom je okresný úrad v sídle kraja povinný zhromaždenie obyvateľov zvolať. Nie je stanovené, akým spôsobom sa má s občanmi pričlenenie prerokovať. Aj preto by bolo oveľa vhodnejšie, keby v tomto bode mali obyvatelia nefunkčnej obce, prípadne aj susednej obce možnosť rozhodnúť o pričlenení obce v miestnom referende.
Mimochodom tento argument predložilo v pripomienkovom konaní aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré rovnako poukázalo na rozdielne možnosti obyvateľov obce rozhodovať o obci, keďže podľa zákona ak ide o zlúčenie alebo rozdelenie obce, je podľa platnej právnej úpravy nevyhnutné miestne referendum. Čiže tento zákon de facto zavádza dva právne režimy v analogických situáciách, čo pokladáme za vážny zásah do právnej istoty v tejto oblasti.
Zníženie počtu poslancov, to už hovorili moji kolegovia, za, toto ustanovenie pokladám za veľmi problematické. Tak isto nesúhlasím s tým, zákon sa odvoláva na hospodárnosť a efektivitu, ale pozrime sa teda na to bližšie. V dôvodovej správe sa doslova uvádza, že "je v záujme vyššej efektivity obecných zastupiteľstiev a zníženie finančných prostriedkov na ich činnosť". Že toto je zámer pri znižovaní počtu poslancov. Podľa nových pravidiel teda v mestách od 10-tisíc do 20-tisíc obyvateľov sa počet poslancov môže znížiť o 31 %, v mestách od 20- do 50-tisíc o 32 % a v mestách od 50- do 100-tisíc a nad 100-tisíc obyvateľov tento počet poslancov dokonca klesne o 60 % poslancov. V dôvodovej správe však predkladateľ hovorí, že toto znižovanie je primerané a účelné, otázka je, do akej miery naozaj prihliadal na efektivitu a účelnosť a hlavne na kvalitu zastupiteľskej demokracie a na názor občanov. Tak isto je pochybná aj argumentácia o efektivite obecných zastupiteľstiev, keďže pri obciach do 10-tisíc obyvateľov sa mení počet poslancov len minimálne. V podstate tam sa počty poslancov vôbec nemenia.
Argumenty predkladateľa mimochodom vyvracia aj samotné ministerstvo financií, ktoré konštatuje, že 92 % všetkých obcí na Slovensku má menej ako 3-tisíc obyvateľov, obce do 250 obyvateľov minú viac ako polovicu všetkých výdavkov na výkon správy, teda na úkor rozvoja obce a kvalitného poskytovania služieb. Naopak, obce s počtom nad 20-tisíc obyvateľov alebo 50-tisíc minú na výkon verejnej správy len 10 % zo svojich výdavkov. Tento argument výrazne spochybňuje tvrdenie predkladateľa o vyššej efektivite obecných zastupiteľstiev. Ak totiž chceme skutočne hovoriť o efektivite a šetrení prostriedkov, v prvom rade by sme sa museli sústrediť na malé obce do 3-tisíc obyvateľov. Týchto obcí je na Slovensku až 92 percent. Sú to presne tie obce, kde navrhovaná novela zákona počet poslancov nieže rieši minimálne, vôbec ich nerieši.
Navrhovateľ argumentuje, že Slovenská republika má viac ako dvojnásobne vyšší podiel komunálnych poslancov na 100-tisíc obyvateľov, ako je priemer Európskej únie, ale podľa ministerstva financií máme zároveň obrovský nepomer miery zastúpenia pri menších obciach, ktoré zase táto novela nerieši. A je to približne jeden poslanec na 33 obyvateľov vo väčších mestách, v prípade, v malých mestách, zatiaľ čo v prípade miest do 100-tisíc obyvateľov je to približne jeden poslanec na 5 882 obyvateľov. Čiže efektivitu ani finančný dopad toto opatrenie nebude mať absolútne vôbec žiadny. A ako hovorím, neprihliada na pluralitu, na pluralitu názorov a predkladateľ dostatočne nezohľadnil aspekt kvality a demokracie, kde si občania môžu voliť svojich zástupcov.
Ak by sme skutočne chceli riešiť počet, veľký počet poslancov v obciach, tak na mieste by bola asi diskusia o územnosprávnom členení, o možno zredukovaní, zredukovaní počtu malých obcí, spájanie obcí, ale nie selektívne znižovanie počtu poslancov len vo väčších mestách, kedy v 92 % obcí počet poslancov ostane rovnaký.
Ďalším problematickým bodom je referendum o odvolaní starostu. Zanedbanie alebo nedostatočné prihliadnutie na zachovanie demokratických princípov a oslabovanie kontrolných mechanizmov v samospráve prináša aj navrhované zrušenie ustanovenia, ktoré dáva obecnému zastupiteľstvu možnosť vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o odvolaní starostu, ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony a tak ďalej. V dôvodovej správe navrhovateľ uvádza, že nie je zo zákona jednoznačne zrejmé, kedy ide o hrubé zanedbávanie povinnosti starostu obce. A ďalším dôvodom má byť nedostatok objektivity, keďže údajne možno účelovo zneužiť toto referendum v neprospech starostu obce a ide tak o nevyváženú úpravu vzťahu medzi orgánmi obce, ako hovorí predkladateľ. Myslím si, že vhodnejšie by bolo, ak by navrhovateľ presne špecifikoval, čo to je hrubé porušenie zo strany starostu a aplikačné problémy tak odstránil. Nie je predsa možné, že keď aplikačná prax ukáže, že nemáme dostatočnú definíciu, čo to hrubé porušenie je, tak jednoducho miestne referendum, miestne referendum odstránime alebo obmedzíme.
Tiež pripomínam, že povinnosti starostu sú jasne definované v ustanovení § 13 tohto zákona, preto pokladám za vhodné hľadať cestu ako zlepšiť skôr aplikáciu tohto ustanovenia, namiesto jeho zrušenia. Prípadné ťažkosti pri aplikácii nejakého zákona nemôžu byť predsa dôvodom na úplné zrušenie kompetencie zastupiteľstva, ktoré má mandát od občanov a je v tomto prípade kontrolným orgánom aj starostu.
Za najzávažnejšie, ale už nebudem mať čas sa tomu venovať, obmedzenie právomoci komisie a obecnej rady. Predkladateľ argumentuje, že chce zrušiť povinnosť, aby boli všeobecné záväzné nariadenia alebo iné materiály prerokované v komisiách. Zároveň dáva, hovorí, že poslanci aj starosta by sa mali vzdelávať vo svojich, v úlohách, ktoré plnia, a je to a argumentuje tým, že aj tak sa to nerobí. To, že sa niečo nerobí, nemôže byť dôvod, že to v zákone zrušíme. Napriek tomu, že komisie majú poradnú, len poradnú úlohu, je nesmierne dôležité, aby všetky materiály, ktoré predkladá starosta, prešli zároveň týmito poradnými orgánmi, ktoré môžu, jednak na nich môžu sa zúčastňovať občania, je tam odborná diskusia, niektoré komisie si predvolávajú odborníkov a to je priestor, kde prebieha odborná diskusia.
Čiže navrhujeme tento zákon nepodporiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2017 10:13 - 10:15 hod.

Grendel Gábor Zobrazit prepis
Ja by som mal jednu konkrétnu otázku v tejto súvislosti na pána predkladateľa, teda v súvislosti s tým, čo hovoril pán Dostál, a síce, že do prípravy tejto novely neboli zapojení, iné organizácie, občania a tak ďalej, to je pravda, ale samozrejme, prebehlo pripomienkové konanie. A mňa by zaujímalo odstránenie jedného rozporu, teda jednej námietky z organizácie Via Juris, ktorá vyčítala tejto novele, že z nej vypadáva zasielanie oznámenia o referende občanom. Pretože kým v starom znení, alebo zatiaľ teda je v zákone, že obec najneskôr 15 dní pred dňom konania miestneho referenda zašle každému oprávnenému voličovi takéto oznámenie, tak po novom sa v tomto paragrafe hovorí o tom, že obec najneskôr 15 dní pred dňom konania miestneho referenda zverejní oznámenie o vyhlásení miestneho referenda na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce, čo v tých menších obciach asi nemôže úplne dobre fungovať. No a výsledok medzirezortného pripomienkového konania je, že podľa predkladateľa to nové znenie nevylučuje osobné doručenie a tým sa vraj teda odstránil rozpor. Tak sa chcem predkladateľa opýtať, že ako je to myslené. Ako to, že to nevylučuje? Isteže nevylučuje ani doručenie poštovým holubom, ale tak predsa len orgány samosprávy môžu asi postupovať tak, ako im to umožňuje zákon a nie tak, ako je alebo nie je niečo vylúčené.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2017 9:34 - 9:36 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, dobre si to vystihla, hlavne tie okrajové časti, áno, tam je veľký problém. A myslím si, že ten spôsob života, či sa nám to páči alebo nepáči, tých okrajových častí, ktoré boli v mnohých prípadoch, obce, stále prevláda. Stále prevláda, hoci je už 30 alebo 50 rokov po tom, lebo tam sú domy. Uvedomme si, tam sú domy, ktoré boli naučené nejakou inou, by som povedal, tou životnou filozofiou sa riadiť ako v mestskej časti, ako teda to mesto. To, že socializmus spôsobil, že sme vtedy mali víziu, aby určité mestá mali určitý počet obyvateľov, tak či sa to niekomu páčilo alebo nepáčilo, hoci to malo ísť cez referendum, nestalo sa, a mnoho mestských častí sa chtiac-nechtiac ocitlo pod príslušným okresným, resp. krajským mestom. Možno registrujete aj moju iniciatívu, ktorú tu už dávam šiestykrát a budem dávať stále, aby keď môžme zlučovať určité časti, tak aby sme mohli aj rozdeľovať. Šalková je tiež toho príkladom. Áno, teraz máme v zákone určitý režim, ktorý hovorí o 3-tisícoch obyvateľov, to je ten základný, áno, beriem, keď sme to takto stanovili, okej, ale dajme šancu, aby to referendum, ktoré má byť o tom oddelení, bolo v tej miestnej časti, nie v celom meste, ako je to teraz postavené.
A budem to stále opakovať, keď sa Veľká Británia išla od Európskej únii odtrhnúť, tak sa referendum urobilo kde? Nie v EÚ, ale predsa vo Veľkej Británii. Takže, vážení, to je rovnaký princíp demokracie aj v týchto častiach. A budem stále tvrdiť o tom, že tie malé časti majú mať šancu povedať si, ako chcú riadiť svoj život, svojich občanov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2017 9:18 - 9:18 hod.

Grendel Gábor Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Podrobnejšie k tomu vystúpim aj ja potom v ústnej časti rozpravy, ale jedna faktická na pána podpredsedu. Mne tiež trošku prekáža to zdôvodnenie zníženia počtu poslancov. Lebo áno, je fajn napísať do materiálu, že k priemeru EÚ je ich priveľa, ale porovnajme aj náklady. To znamená, koľko zarábajú v priemere Európskej únie tí komunálni poslanci? Aké náklady sú spájané s tým, že ich je v priemere v EÚ menej? A možno dospejeme k záveru, že áno, u nás je síce tých komunálnych poslancov viac, ale tie náklady sú nižšie ako v iných štátoch Európskej únie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2017 18:26 - 18:27 hod.

Krajčí Marek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Bol tu vlastne dvakrát čiastočne spochybnený ten úrad pre podriadené organizácie a mne to naozaj tiež pôsobí ako úrad, ktorým pán minister chce manažovať tých neschopných manažérov tých nemocníc a učiť ich, ako sa to má robiť, keďže musí byť lojálny k nominantom, ktorí tam sedia. A to je to, čo nám od začiatku nejakým spôsobom smrdí, a to je to, čo u mňa spôsobuje obrovskú nedôveru, že okej, ale takto to robiť, že ideme z centra nejakým spôsobom všetko centrálne riadiť, že v podstate tí riaditelia sa stávajú takmer nesvojprávni, pretože všetko musia mať schválené zhora, no tak ale potom načo tam sú? A tuná je podľa mňa ten problém tiež zakopaný, že ryba smrdí od hlavy a ako sme viackrát hovorili, to obstarávanie na tie pozície bolo také, aké bolo, a, žiaľ, nám novú vodu neprinieslo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2017 18:06 - 18:08 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, kolegovia obidvaja, že ste to povedali. Ste presne z tejto oblasti, sledujete si tie čísla a toto je presne, toto je tá vizitka, ktorú tu máme a akože to sú neskutočné čísla, že toto je vyslovene, to bije na poplach. A som rád, že ste ich doplnili, pretože naozaj nemôžme ostať len pri tých 600 miliónoch, keď tu hovoríme o ďalších číslach.
A ja chápem, pán minister, že toto nie je teraz momentálne namierené akože konkrétne na vás, ale hlavne teda toto by malo zaznievať pri každej diskusii, že toto je vizitka vládnej strany SMER, ktorá proste takýmto spôsobom hospodári a potom sa ide dopytovať po ďalších peniazoch. No v žiadnom prípade pri takomto štýle hospodárenia. Keď budeme vidieť, že vedia hospodáriť s peniazmi ináč, tak sa môžme začať o tom rozprávať. Ale dovtedy, ako toto sú presne tie skutky, ktoré spôsobujú, že ľudia nedôverujú politikom, pretože jedno oddlžovanie, druhé oddlžovanie, tretie oddlžovanie, tí ľudia nevidia výsledky. Tí ľudia vidia sľuby a nevidia výsledky. A toto spôsobuje, že ľudia prestávajú dôverovať politikom. Toto nie je žiadne klišé, toto je realita. Keď chodíte do regiónov alebo chodíte medzi ľudí, tak počujete presne takéto argumenty. Toto je veľmi hmatateľná téma, ktorej ľudia rozumejú a ktorá sa ich dotýka, tie nemocnice navštevujú a vidia, ako sa to tam nemení, ako sa to len zhoršuje, a presne práve vy dláždite cestu proste nedôvere ľudí v politikov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2017 18:05 - 18:06 hod.

Krajčí Marek
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2017 17:58 - 18:04 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, ja tiež kratučko chcem vystúpiť, ale to najdôležitejšie, lebo keď, čo chcem povedať alebo nad čím sa musíme zamyslieť, keď sa bavíme na oddlžení nemocníc, je samotná suma, 585 miliónov eur alebo akokoľvek to číslo sa ešte bude upravovať, ale toto je v skutočnosti účet vládnutia SMER-u. Ja viem, že to hovorím teraz vám, lebo vy ste tu zástupca, ako minister prišli ste, teda ako krízový manažér, čiže úplne toto, táto kritika vám nepatrí, ale patrí teda vašej strane alebo strane, ktorá vás, strane, ktorá vás nominovala na tento post. A toto je, si myslím, že to najdôležitejšie. Ak sa chceme baviť o čomkoľvek, tak nemôžme bez tohto sa baviť ďalej.
Čiže toto je naozaj účet, ktorý nám vystavilo vládnutie SMER-u za to, ako sa staral o zdravotníctvo a ako dopustil, pretože vy ste prišli na tento post po čistej vláde SMER-u a prišli ste robiť poriadky. Čiže svojím spôsobom ste prišli naprávať škodu, ktorú oni napáchali a dneska tú škodu tu máme pred sebou vyčíslenú a vy sám vidíte aj tú reformu, ktorú prinášate, že je tu neskutočne veľká pochybnosť o tom, že to je posledné oddlženie, respektíve je tu vysoká pravdepodobnosť, že to posledné oddlženie nebude. A hovorím to preto, lebo toto je účet, ktorý zaplatia ľudia a ktorý im vystavil SMER za to, ako hospodári. A toto je krásna vizitka toho, čo je SMER schopný, keď vládne. Že nie, že proste naozaj tu zadlžil ľudí o ďalších takmer 600 mil. eur.
A vy ako minister sám vidíte, ste tam dva roky, sám vidíte, že možno aj máte to, teda zdá sa, že máte dobré úmysly ten rezort zreformovať, ale sám vidíte, ako máte zviazané ruky, ako, dá sa povedať, dosahujete určitý strop toho, čo sa bude dať urobiť a čo sa vám ešte možno za tie najbližšie dva roky podarí, že už sa asi nejakých veľkých vecí nedočkáme a, pretože tu neni ani tak problém samotného rezortu, ale je tu skôr problém toho, ako vládna strana SMER pristupuje k riadeniu štátu. A mohol by som pokračovať.
Ale teda keď si zoberieme len túto samotnú sumu, tak tento rok vlastne koaličná vláda prichádza so sociálnym balíčkom v hodnote 250 mil. eur. A je to ako veľké dielo, prináša proste veľké, veľký sociálny balíček. Ale je to len polovička. Je to len menej ako polovička z toho, čo nás, čo nám tu vystavila a čo nás tu zadlžila, daňových poplatníkov. A keby sme si to naozaj chceli prepočítať, samotný; videli sme, že sa tu riešil obchvat Prešova, že obchvat Prešova musel ísť na polovičný profil, pretože nebolo dostatok peňazí. A tu vidíme, že vládnutie SMER-u spôsobilo sekeru takmer 600 mil. eur.
Keby sme si len zobrali, a teraz schválne chcem tak vytiahnuť, z rozpočtu som si pozeral schválne kapitolu Podpora rodiny, a teda vieme, že v tej, v tejto oblasti sú žiadne, žiadne nejaké zmeny tento rok, ak nerátam nejaké malé centové navýšenie valorizácie daňového bonusu, tak samotná, prídavok na dieťa je v kapitole rozpočtovaný na 313 mil., rodičovský príspevok na 356 miliónov. Tu sa bavíme o 585 alebo teda 600 miliónoch, keď to zaokrúhlim. To znamená, že ak by sme celú túto sumu použili len na povedzme na jeden rok, tak všetci poberatelia rodičovského príspevku by mohli poberať rodičovský príspevok o 350 eur viac, čo už je úplne iná suma. To už je, to už je vyššie ako čistá minimálna mzda. Dokonca to je vyššie ako, keď si to zoberieme s tým, čo poberajú, pretože dneska poberajú 213 a keby poberali ďalších 350, tak sme na 533 eur, by poberala matka, ktorá sa stará o dieťa, ako rodičovský príspevok. Keby sme túto sumu do toho stopili. Ale opäť to dávam schválne do toho kontrastu, pretože toto si tu naozaj musíme uvedomiť.
Ja chápem a kolegovia vám tu vymenovali rôzne, aj konzultujú s vami alebo bavia sa o konkrétnej reformy, konkrétnej reforme, ako to napraviť, ale myslím si, že tu je naozaj, nesmieme túto tému obísť bez toho, aby sme si povedali, že toto je vystavený účet hlavne vláde SMER-u, ktorá tu sama vládla. A dnes každá rodina, ktorá má dieťa, alebo každá matka, ktorá je na rodičovskom príspevku, dopláca 350 eurami, ktoré napríklad mohla ona poberať po dobu jedného roka, ak by tento dlh nebol spôsobený, ak by SMER už v roku 2012 pristúpil ku krokom, ktoré tu mal, alebo dokonca v roku 2006, keď vládol a podobne, pretože vieme, že to oddlžovanie bolo ešte aj za vlády Ivety Radičovej a niesla ten dlh, si myslím, do veľkej miery z obdobia hlavne teda vlády SMER-u alebo pod taktovkou SMER-u.
Takže toto je kratučko, čo som ja chcel povedať, pretože je pekné, že sa tu bavíme o riešeniach, je pekné, že sa tu bavíme o nejakých konkrétnych možno drobnostiach toho, ale nemôžme zabudnúť na to, že toto je vizitka vládnutia a takto SMER vládne a takýmto spôsobom len v tejto jednej konkrétnej oblasti. Keby sme si otvorili, keby, však bavili sme sa o doprave, keď otvoríme dopravu, vidíme tam, aké veľké stovky miliónov. Čiže toto sú proste rezort po rezorte, kde vidíme, že vám to vybuchuje. Potom chcete otvárať dlhovú brzdu a hovoríte, nie je dosť peňazí. No tak toto sú presne dôvody, páni, prečo sú neni peniaze, pretože takto ste hospodárili, toto ste si tu narobili a chcete teraz ľudí zadlžiť viac. Takže tudy cesta nevede.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2017 17:54 - 17:58 hod.

Suchánek Alan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi krátky. Nechcem sa venovať veciam, ktoré boli v minulosti, bolo všetko povedané a nechcem to zdržovať. Ja poviem, že oddlžovanie áno, musí prebehnúť, pretože to tie nemocnice úžasne zaťažuje a nebudú sa môcť ďalej rozvíjať. Bez toho sa naše zdravotníctvo ďalej nepohne.
Ale chcel by som sa venovať jednému takému problému ohľadom toho ozdravného plánu. Nemocnica si bude musieť postaviť ozdravný plán a dozorná rada bude kontrolovať, či tento ozdravný plán funguje. Pokiaľ nefunguje, tak v podstate dozorná rada alebo predseda dozornej rady bude mať povinnosť odvolať vedenie, alebo právo teda odvolať vedenie nemocnice. Dneska v podstate hlavne tie väčšie nemocnice majú už ako kolektívne vedenie, čiže majú generálneho riaditeľa, ekonomického, lekárskeho a prípadne ošetrovateľského. Že či budú odvolaní všetci alebo len ekonomický alebo len generálny, to je teda taká moja otázka na pána ministra.
A chcel by som naškrtnúť takú jednu ideu, výberové konania na manažment týchto nemocníc. Veľmi ma mrzí, že aj v dnešnej dobe, keď hovoríme o tom, že sa to robí transparentne. Zistil som, že už dokonca aj na stránke ministerstva tieto výberové konania sa zobrazujú, aj vypísané, aj tie, ktoré teda v nedávnej dobe prebehli. A chcel by som takú myšlienku tu nastoliť, že keďže som pozeral tie výberové konania, ktoré prebehli za tých niekoľko posledných mesiacov, väčšinou sa tam hlási jeden uchádzač, už dvaja sú v menšine. Teda ako len malá časť tých výberových konaní prebieha tak, že sa tam prihlásia dvaja. Čiže ten, tie výberové možnosti nie sú veliké, konkurencia tam nie je veliká. Či by nebolo dobré obrátiť sa aj na okolité štáty, do Čiech, možno do Rakúska, kde tie nemocnice celkom úspešne alebo teda aspoň podľa toho, ako vidím, ako vyzerajú, tak asi sú celkom slušne vedené, aj keď, samozrejme, bolo to v iných podmienkach, aké boli na Slovensku. Že či by nebolo dobré tie výberové konania vypisovať nielen u nás, prípadne, ja neviem, v jednom denníku a na stránke alebo kde, ale dať to, také širšie pole tomu. Proste aby to bolo verejne známe a možno aj do tých okolitých štátov. Možno by tá konkurencia bola ďaleko väčšia pri tom výberovom konaní a pravdepodobne, alebo bola by určite väčšia možnosť, aby sa sem dostali ľudia, ktorí už majú nejaké skúsenosti a za sebou aj dobré výsledky. Tak toto je odo mňa taký podnet, že či by toto nebolo vhodné a či nad tým ministerstvo neuvažuje.
A už potom teda len na koniec taký apel, že zakrátko budeme rozhodovať o štátnom rozpočte a pokiaľ tam bude 3,71 % za poistencov štátu, tak asi ťažko to naše zdravotníctvo sa bude vyhrabávať z týchto problémov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2017 16:43 - 16:55 hod.

Krajčí Marek Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som túto príležitosť využil na to, aby som sa možno na tento problém trošičku pozrel z pohľadu toho, v akom stave tie naše nemocnice sú, a trošku si možno tak pozúfal nad tým, prečo znova musíme oddlžovať.
Začala voči nám konanie Európska komisia vzhľadom, v súvislosti z oddlžovania, s oddlžovaním našich zadlžených nemocníc a nie zo súvislosti s oddlžovaním, ale vzhľadom na zadlžené naše nemocnice. Vďaka svojej insolventnosti nemocnice nakupujú predražené tovary a služby a pohľadávky voči nemocniciam vo veľkom skupovali spoločnosti, ktoré sa živia vymáhaním. Toto všetko má, samozrejme, na svedomí nedobré hospodárenie a toto hospodárenie sa týmto len prehlbuje a zhoršuje.
Keď sa pozrieme na to, v akom stave tie naše nemocnice sú, tak dovoľte len niekoľko paradoxov. Zoberme si napríklad takú Univerzitnú nemocnicu Bratislava, niektoré z jej nemocníc, oddelenie gynekológie. Pokiaľ žena matka chce rodiť nie za závesom, ale v samostatnej bunke, aby ju nepočuli ostatné spolurodiace mamičky, tak musí zaplatiť 100 eur. Pokiaľ jej pri pôrode má asistovať jej manžel, aby pôrod, aby jej poskytol oporu, tak manžel musí zaplatiť 30 eur. Pokiaľ táto žena po pôrode sa rozhodne, že nechce bývať na izbe, keď sú napríklad horúce letné dni, kde sa nedá vydržať, s viacerými rodičkami a nechce v období po pôrode, keď sa čistí a vieme si predstaviť, ako často musí chodiť na toaletu, chodiť na toaletu na druhú stranu chodby a vystáť si tam rad, aby sa tam mohla umyť, očistiť, tak si musí zaplatiť ďalšiu nadštandardnú izbu v hodnote 30 až 50 euro, kde síce ani nie je sama, má tam spolubývajúcu a ich bábätká sa častokrát budia, takže aj noci bývajú veľmi perné.
Keby sme nehovorili o poplatkoch, pretože tie sú, samozrejme, už pomaly na každom oddelení, pokiaľ chce váš ťažko chorý príbuzný byť napríklad na izbe, kde je toaleta, tak väčšinou je to už spoplatnená izba, žiaľ, tak môžme hovoriť aj o tých kvázi štandardných alebo nazvime to podštandardných izbách, kde veľmi dobre vieme, že netesnia okná, býva tam neznesiteľné horko, toalety často bývajú zaplesnené. Vrcholom býva, keď nemocničné jedlo dostávajú v zaváraninových pohároch, keď si musia nosiť vlastné príbory. A ja som v jednej relácii s pánom ministrom hovoril o tom toaletnom papieri.
Pán minister, ja som si potom na to nie dal pozor, ale dostal som podnety, že stále sa vyžaduje od pacientov, aby si nosili do nemocníc ich vlastné hygienické potreby, do štátnych nemocníc, vrátane toaletného papieru. Toto je skrátka následok fungovania našich štátnych nemocníc, a možno nielen štátnych, a ten výsledok je naozaj v mnohých pohľadoch katastrofálny. Keď sa na to pozrieme, že ešte sa zadlžujú, tak sa oprávnene pýtame, že prečo sa toto u nás na Slovensku deje.
Máme aj svetlú výnimku, nitrianska nemocnica, fakultná, štátna, ktorá to dokázala, čo ešte vzbudzuje aj ďalšie oprávnené otázky, že prečo tam sa to dalo a inde sa to nedalo.
Dovoľte, aby som bol teraz trošku kritický, pretože ako veľmi dobre vieme, tak ministerstvo zdravotníctva na čele s ministrom má v podstate tri kľúčové zodpovednosti. Za prvé, je to správca našich nemocníc. Za druhé, najvyšší regulátor zdravotníctva, a teda stanovuje cenovú politiku v celom systéme zdravotníctva. Tým pádom naozaj ministerstvo môže stanoviť cenotvorbu, čo je obrovská, silná regulačná páka. A zároveň, za tretie, čo je teraz tiež veľmi dôležité, manažér eurofondov v zdravotníctve. Keď si zoberieme, že štát má všetky páky a v podstate súkromníci to dokázali, aby naše koncové nemocnice boli výkladnými skriňami, a štát si ich má záujem podržať a je to, samozrejme, veľmi správne, pýtam sa, prečo sme nevedeli dobre doteraz zabrániť obrovskej neefektivite, prečo Najvyšší kontrolný úrad konštatoval obrovskú netransparentnosť pri obstarávaní, kde častokrát ani neboli výberové konania. Prečo rozpočty jednotlivých nemocníc boli úplnou formalitou a nedodržovali sa? A samozrejme, v poslednom, v poslednom období sa veľa hovorí o tom, že dokonca tieto nemocnice dostávajú menej, ako by za ošetrovanie svojich pacientov mali od zdravotných poisťovní. Teda vidíme tu jednoznačné zlyhanie toho systému, nastavenia toho systému, regulácie toho systému.
Ja viem, že teraz, vďakabohu, konečne zavádzame DRG, ale vieme, že to bude, pán minister, dlhá cesta, že moja otázka by bola, že či neplánujete nejakým spôsobom ešte predtým vylepšiť financovanie týchto našich koncových nemocníc. Najvyšší kontrolný úrad to jasne povedal, že tam ide menej peňazí, ako by malo. Čo urobíte preto, aby sa to financovanie vylepšilo? Pretože jak sa vám podľa mňa toto nepodarí, tak ten ozdravný plán, ktorý ste dali a ktorý má určitú víziu, určitý koncept, sa nepodarí naplniť. Pretože keď nedostávajú dostatočné zdroje, tak vy ich z tých dlžôb nevyhrabete a budú sa ďalej zadlžovať.
Ďalšia vec, čo ma veľmi mrzí, je manažment eurofondov. O oddlžovaní sa hovorí, či malo byť dávnejšie, alebo či malo byť neskôr. No ja mám taký pocit, pán minister, že ste to mali urobiť hneď, ako ste prišli do úradu, pretože tým, že to oddlženie prichádza v tomto období, tak vlastne o tie eurofondy, ktoré máte k dispozícii z IROP-u, tak sa nebudú môcť nakoniec uchádzať naše tie kľúčové, koncové štátne nemocnice, fakultné, univerzitné, pretože sa nedokážu vyhrabať zo svojich problémov a budú stále definované ako podniky v ťažkosti. Z tohto pohľadu ja to musím nazvať, že mňa to veľmi mrzí, ale v podstate také prirovnanie sa mi, sa mi, sa mi žiadalo povedať, že tak ako exminister Plavčan diskvalifikoval z eurofondov naše štátne univerzity, tak, žiaľ, vám sa nepodarilo tiež nastaviť tie eurofondy tak, alebo teda to oddlženie nemocníc dostatočne skoro, tak, aby naše štátne nemocnice mohli čerpať eurofondy, teda sú, žiaľ, do veľkej miery diskvalifikované.
A čo je ďalší obrovský problém a teraz sa to ukázalo pri tej prvej výzve a robili ste obstarávania, je plne vo vašej kompetencii, by som povedal, aké vedenie v našich štátnych nemocniciach máme, ale z tých štyroch štátnych nemocníc, ktoré sa mohli uchádzať v prvom kole o tieto európske fondy, tak nakoniec sa bola schopná uchádzať iba jedna nemocnica a tie tri sa neuchádzali. Áno, budú sa uchádzať v druhom kole, ale tým pádom prvé kolo, peniažky sa nám znova rozdelili medzi ostatné nemocnice.
Otázka je tiež, že či tie všetky ostatné nemocnice, ktoré na Slovensku máme a teraz sa aj uchádzajú o tie eurofondy, či máte nejakú stratégiu, nejakú víziu, stratifikáciu nemocníc na Slovensku, ktoré nemocnice naozaj sú pre nás dôležité, chceme si ich ponechať, ktoré eventuálne chcete reprofilovať na nemocnice, kde sa bude najmä poskytovať starostlivosť o chronicky chorých, ktoré eventuálne plánujete úplne zrušiť. Je nejaká takáto vízia, nejaký takýto koncept, pretože ja si myslím, že... (Reakcia ministra.) Ďakujem, super, tak môžte odpovedať. Pretože ja si myslím, že toto je veľmi dôležitá vec aj pri čerpaní týchto eurofondov.
Verím teda, že do tej druhej výzvy sa budú môcť viac naše štátne nemocnice uchádzať. Ale ja si osobne myslím, že znova, prečo sa nemohli uchádzať tie naše tri štátne nemocnice a prečo sa mohli uchádzať iní súkromníci, prečo tí to stihli a tieto naše tri štátne nemocnice nestihli vypracovať projekty, aby sa mohli uchádzať o eurofondy? Ja si myslím, že čo sa týka spravovania tých nemocníc a manažmentu, že sa asi veľa nezmenilo a že je tam manažment, ktorý skrátka nezvláda takéto veci. Štandardný manažér, ktorý by takýmto spôsobom spravoval akúkoľvek inštitúciu, aby mu ušli takéto obrovské peniaze, o ktoré by sa mohol uchádzať, by pravdepodobne letel. U nás sa to, žiaľ, nedeje. A máme na tých miestach potvrdených riaditeľov, ktorí tam boli aj v predchádzajúcom období.
Áno, mnohí ľudia hovoria, že to oddlženie sa nepodarí. A z tohto pohľadu také vyjadrenie napríklad z 5. 3. 2015, keď exminister Viliam Čislák, tiež nominant SMER – SD, hovoril, že hospodárenie štátnych nemocníc ide správnym smerom. Tempo zadlženia sa znížilo, povedal s tým, že počet nemocníc, ktoré netvoria nové dlhy, by mal stúpnuť, že rezortu verí, že postup, ktorý sa zvolil pri stabilizácii nemocníc, je správny.
Výsledok, nemocnice sa rekordne zadlžovali, momentálna, momentálny dlh alebo záväzky po lehote splatnosti k 31. 12. 2016, takže v podstate pred rokom, 650 mil. eur. Tento rok sa zadlžujú ďalej a niektoré menším tempom, súhlasím, ale presne toto hovoril aj pán minister Čislák v tom období. Takže tá, ten optimizmus, ktorý by sme si všetci želali, aby bol, samozrejme, je s týmito historickými skúsenosťami veľmi nízky. A musím povedať, že nie je to určite posledné oddlženie, vieme o tom, bude sa musieť ešte raz oddlžovať. Veľmi by sme si želali, aby to mohlo byť posledné oddlženie, ale musím povedať, jak je, že ja, ja, ja v to naozaj neverím, len nebude to posledné oddlženie. Bratislava potrebuje mať novú nemocnicu, verím, že sa čo najskôr postaví, podarí postaviť, pretože podľa mňa táto nemocnica, ktorá tu momentálne je, tak tá podľa mňa hospodáriť nedokáže nikdy dobre a sú tam na to mnohé dôvody. Takže tuná je pes zakopaný v tom, takže na oddlženie alebo na to, že začne Univerzitná nemocnica Bratislava v tomto zložení, ako je, hospodáriť dobre, absolútne neverím. Čo sa tých ďalších, čo sa tých ďalších koncových nemocníc týka, tak za vašej vlády určite nie a nevieme, čo potom bude.
V podstate toľko z mojej strany. Ja by som len chcel v podstate len poželať, pán minister, nech sa čo najviac tých vecí podarí zrealizovať, čo ste si naplánovali, avšak osobne si myslím, že bude treba časom urobiť ešte vážnejšie zmeny aj vo vedení, aj v správe týchto nemocníc, tak aby to mohlo v budúcnosti fungovať lepšie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis