Videokanál klubu

Vážené dámy, vážení páni, k návrhu zákona o obecnom zriadení sme sa už s kolegami vyjadrili v prvom čítaní. Hovorili sme aj o pripomienkach, ktoré máme ku kontrolórovi, k poslancom, k filozofii zákona. Hovorili sme aj o tom, že by sme radi priniesli niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predkladali predtým.
Ja si teraz dovolím predniesť štyri pozmeňujúce návrhy. Ospravedlňujem sa, ak to bude trochu dlhé.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Veroniky Remišovej k vládnemu zákonu, návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I doterajší bod 26 znie, citujem:
26. V § 6a ods. 3 prvej vete sa za slovo „zákona“ vkladá čiarka a slová „ako aj iné rozhodnutia súdu vo veciach, v ktorých bola obec účastníkom konania,“ a slová „internetovej adrese obce, ak ju má zriadenú, alebo iným spôsobom v obci obvyklým“ sa nahrádzajú slovami „webovom sídle obce“.
Odôvodnenie. V súčasnosti je stanovená povinnosť obcí zverejňovať rozhodnutie súdu o nesúlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku so zákonom nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Navrhovaným doplnením sa táto povinnosť rozširuje aj na ďalšie rozhodnutia súdu vo veciach, v ktorých bola obec účastníkom konania. Cieľom doplnenia je zvyšovanie informovanosti obyvateľov príslušnej obce o výsledkoch súdnych konaní, ktoré sa týkajú obce a ktoré sa týkajú jej obyvateľov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)



Ďuriš Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, veľmi nerada vás prerušujem, ale máva na mňa pán poslanec Antal, má takú istú výčitku a má pravdu v súvislosti s rokovacím poriadkom, že najprv teda rokovací poriadok stanovuje prečítať odôvodnenie, potom sa zastaví časomiera a čítate samotný pozmeňujúci návrh, tak by som vás chcela poprosiť pri tých zvyšných, keby sme sa toho držali.
Ďakujem pekne.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Čiže najskôr odôvodnenie.

Ďuriš Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR
Najskôr odôvodnenie, potom sa zastaví časomiera a máte akýkoľvek čas na to, aby ste prečítali samotný pozmeňovák.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Ja budem mať odôvodnenie k jednotlivým ustanoveniam, takže vždy poviem, že odôvodnenie, a potom prečítam ten návrh článku. Dobre?
Takže odôvodnenie. Ďalšie navrhované nové ustanovenie predstavuje opatrenie, ktoré napomáha k zvýšeniu informovanosti občanov a zavádza tiež podporný mechanizmus kontroly činnosti výkonných orgánov obce zo strany obyvateľov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh ustanovuje obci povinnosť zverejniť znenie podaného protestu a upozornenia prokurátora jednak na úradnej tabuli počas 30 dní odo dňa jeho doručenia, aj na webovom sídle, a to bez časového obmedzenia.
Teraz čítam samotné znenie:
V čl. 1 sa za doterajší bod 27 vkladá nový bod 28, ktorý znie:
28. Za § 6b sa vkladá § 6c, ktorý znie:
„Ak bol podaný protest prokurátora, alebo upozornenie prokurátora, obec je povinná ho zverejniť vyvesením na úradnej tabuli počas 30 dní odo dňa jeho doručenia a bez časového obmedzenia aj na webovom sídle obce.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Nasleduje odôvodnenie k ďalšiemu bodu.
Odôvodnenie: Navrhované doplnenie rozširuje taxatívny výpočet prípadov keď je obec povinná zverejňovať informácie týkajúce sa rozpočtu obce o návrhy zmien v rozpočte obce predložené na schválenie obecnému zastupiteľstvu v priebehu rozpočtového roka. Uvedená povinnosť prehlbuje možnosť kontroly občanov, predstavuje ďalšie opatrenie, zlepšujúce kvalitu prístupu občanom k informáciám.
Čítam samotné znenie:
V čl. 1 v doterajšom bode 28 v § 9 ods. 2 sa za slovo „obce“ vkladá čiarka a slová „návrh zmeny rozpočtu obce predložený v priebehu rozpočtového roka“.
Čítam odôvodnenie: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh výrazným spôsobom mení existujúci mechanizmus výkonu sistačného práva starostu obce. V prípadoch, keď sa starosta domnieva, že uznesenie obecného zastupiteľstva odporuje zákonu, alebo ak jeho plnenie nie kryté rozpočtom obce, musí starosta pozastaviť výkon takéhoto uznesenia, má povinnosť konať a, naopak, forma oprávňujúcej dispozície bola ponechaná pre situácie, ak sa starosta domnieva, že uznesenie je nevykonateľné alebo je pre obec zjavne nevýhodné.
Hlavným dôvodom navrhovaných zmien je snaha vytvoriť právny rámec, ktorý by v najzávažnejších situáciách rozpor so zákonom, negatívny dopad na rozpočet obce priamo ukladal starostovi povinnosť zabrániť k vykonávaniu problematického uznesenia a nenechával tento krok len na jeho voľnom uvážení, ktoré môže subjektívne ovplyvnené viacerými okolnosťami.
Druhou zásadnou zmenou mechanizmu využitia sistačnej právomoci starostu obce je povinnosť písomného zdôvodnenia použitia právomoci, treťou zásadnou zmenou v úprave sistačného práva je riešenie prípadov, keď je uplatnenie tohto práva následkom zásadne rozdielnych názorov na obsah prijatého uznesenia medzi ním a obecným zastupiteľstvom. Praktické skúsenosti spojené s využívaním sistačného oprávnenia preukazujú, že nepodpísanie uznesenia obecného zastupiteľstva neraz nie je výsledkom riadneho posúdenia obsahu takéhoto uznesenia zo strany starostu, ale vyjadrením jeho osobného nesúhlasu s obsahom schváleného uznesenia. Takýto prístup škodí samospráve, je ho potrebné upraviť a zmeniť.
Čítam samotné znenie:
V čl. 1 doterajší bod 45 znie:
„45. V § 13 ods. 6 znie:
(6) Starosta pozastaví výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu, alebo ak jeho plnenie nie je kryté rozpočtom obce. Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva ak sa domnieva, že je nevykonateľné alebo pre obec zjavne nevýhodné. Starosta pozastaví uznesenie obecného zastupiteľstva tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 10. Starosta je povinný v lehote podľa § 12 ods. 10 vrátiť uznesenie obecnému zastupiteľstvu na opätovné prerokovanie spolu s písomným zdôvodnením jeho nepodpísania a z dôvodu jeho domnelého odporu so zákonom aj podať podnet na vydanie opatrenia podľa osobitného predpisu do 30 dní odo dňa nepodpísania uznesenia. Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie obecného zastupiteľstva pred pozastavením jeho výkonu v obecnej rade. Uznesením obecnej rady však nie je viazaný.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 12c znie:
„12c) § 26 zákona č. 153/2001 zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.“
Čítam odôvodnenie:
Inštitút referenda. Inštitút miestneho referenda o odvolávaní starostu predstavuje nepochybne jeden zo základných nástrojov, pomocou ktorého môžu občania kontrolovať a ovplyvňovať svojich volených zástupcov. V zmysle navrhovaného doplnenia právnej úpravy by existovali nasledovné 3 dôvody k obligatórnemu vyhláseniu miestneho referenda, čiže petícia, hrubé alebo opakované porušenie povinnosti starostu, porušenie ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a spôsobenie škody, za ktorú je starosta v zmysle tohto zákona zodpovedný.
Čítam samotný článok:
V čl. 1 doterajší bod 48 znie:
5. V § 13 za ods. 3 písm. a) v druhom bode sa za slovom „starostu“ vypúšťa čiarka, slovo „porušuje“ sa nahrádza slovami „alebo porušil“ a na konci sa za slovo „predpisy“ pripájajú tieto slová: „a tým spôsobil škodu, za ktorú je zodpovedný podľa § 13c“.
Teraz budem čítať pozmeňujúci návrh, ktorý bude bez odôvodnenia, nebudem čítať odôvodnenie, čiže rovno čítam pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, ale odôvodniť to musíte, to znamenám, môžte pred tým to urobiť, ale odôvodniť to musíte, bez toho to neplatí.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Takže prečítam odôvodnenie (povedané so smiechom):
Z hľadiska zodpovednosti výkonných orgánov samosprávy tento bod, ktorý prečítam, pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, hlavným cieľom navrhovanej úpravy je komplexným spôsobom vytvoriť zákonný mechanizmus, ktorý by sprísňoval nielen zodpovednosť starostu, ale aj jeho zástupcu, na ktorého by sa analogicky vzťahovali rovnaké podmienky ako na starostu samotného.
Teraz prečítam daný bod. (Reakcia spravodajcu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, prečítajte, ak máte viac pozmeňujúcich návrhov prečítajte odôvodnenie a potom naraz prečítate všetky pozmeňujúce návrhy. Ak ich máte viac.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Mám ich viac, len ja mám odôvodnenie ku každému ustanoveniu.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nevadí, to nevadí.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Všetky odôvodnenia naraz?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Áno, áno.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, na úvod teda pre istotu tiež zahlásim, že som mestským poslancom hlavného mesta podobne ako kolega Ondrej Dostál, ale konflikt záujmov určite nepociťujem pri tomto zákone, keďže sa Bratislava a jej zastupiteľstvo riadia zákonom o Bratislave, a nie týmto zákonom.
Pripravili sme s kolegami rozsiahle pozmeňujúce návrhy, z ktorých teda prečítam niektoré ja, niektoré z nich riešia aj veci, ktoré čiastočne riešia aj koaličné návrhy, preto z týchto 16 bodov, ktoré prečítam, potom navrhnem hlasovanie nie úplne jednotlivo, ale v rôznych číselných kombináciách, ktoré by som si potom nakoniec dovolil prečítať.
Politické výhrady som už spomenul v prvom čítaní, takže teraz sa obmedzím naozaj len na tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej, Gábora Grendela a Jána Budaja k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 755).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 30 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 10aa.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby sa ponechal súčasný stav vo vzťahu k inkompatibilite funkcie poslanca a zamestnanca obce, a to aj v prípade, ak by bol zamestnanec obce dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie poslanca (§ 11 ods. 2 písm. b). Je dôvodné predpokladať, že v opačnom prípade by poslanec, zamestnanec obce nebol zástupcom ľudí, ale zástupcom starostu obce. Neobstoja ani argumenty uvedené v dôvodovej správe, podľa ktorej sa len využíva právny inštitút dlhodobého uvoľnenia zo zamestnania na výkon verejnej funkcie, ktorý už Zákonník práce pozná. Tento inštitút je účelné využívať v iných prípadoch výkonu verejnej funkcie, avšak nie v prípadoch obecného poslanca, ktorý je zamestnancom obce a ktorý má ako poslanec zastupovať záujmy obyvateľov tejto obce, čo v mnohých prípadoch znamená vyjadrovať sa kriticky voči vedeniu obce.
2. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 31.
Doterajšie body a primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustiť z vládneho návrhu zákona ustanovenie, ktoré pojednáva o znížení limitu počtu obecných poslancov (§ 11 ods. 3). Nemožno súhlasiť s dôvodmi uvedenými v dôvodovej správe k návrhu zákona o vyššej efektivite obecných zastupiteľstiev či o znižovaní finančných prostriedkov na odmeny poslancov, a to hneď z viacerých dôvodov. Zníženiu počtu obecných poslancov by znamenalo získanie menšieho počtu ochotných poslancov na presadenie kontroverzných návrhov starostov a primátorov, či kratšiu diskusiu na rokovaní obecného zastupiteľstva. O efektivite zastupiteľstva však nevypovedá počet poslancov, ale ich príprava a postoj k povinnostiam vyplývajúcim z funkcie poslanca. Taktiež argument vlády o šetrení finančných prostriedkov je zavádzajúci, jednak doložka vplyvov k vládnemu návrhu zákona neuvádza žiadny dosah na rozpočet verejnej správy a jednak ušetrené peniaze zostanú v rozpočte obce a môžu byť využité na čokoľvek iné.
3. V čl. I doterajšom bode 38 sa na konci pripája táto veta: „Podrobnosti ustanoví štatút obce.“
Odôvodnenie. V súčasnosti absentuje podrobnejšia úprava týkajúca sa zhromaždenia obyvateľov obce, najmä organizácie takéhoto zhromaždenia, právnych účinkov záverov prijatých na takomto zhromaždení a podobne. Zákon upravuje len základný rámec pre zvolanie tohto zhromaždenia, pričom vládny návrh zákona spresňuje výlučne okruh osôb, ktoré môžu zhromaždenie zvolať. Ostatné súvisiace otázky by preto mali byť upravené v štatúte obce.
4. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 40.
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I doterajšom bode 41 v § 12 ods. 7 sa vypúšťajú slová „odsek 5“ a slová „a vypúšťa sa posledná veta“.
Odôvodnenie k bodom 4 a 5. Navrhuje sa vypustiť sprísnené kvórum hlasovania obecných poslancov o zmene programu zasadnutia obecného zastupiteľstva na rozdiel od všeobecnej úpravy hlasovania poslancov. Zmenu návrhu programu zasadnutia obecného zastupiteľstva navrhujú najmä poslanci často opoziční, ktorí sa snažia do pôvodného programu zasadnutia predloženého starostom obce presadiť zaradenie ďalších bodov na rokovanie zastupiteľstva. Sprísnené kvórum na hlasovanie znamená sťaženie až znemožnenie úpravy programu zasadnutia zastupiteľstva zo strany poslancov. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že obecný poslanec má v súlade s § 25 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení právo predkladať obecnému zastupiteľstvu návrhy, a to môže primárne robiť prostredníctvom doplnenia zmeny programu jeho rokovania.
6. návrh: V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 42.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie.
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie z vládneho návrhu zákona, ktorým sa obchádza povinnosť obecného zastupiteľstva vypočuť si pred prijatím rozhodnutia vo veci stanovisko poradného orgánu, ak ho obecné zastupiteľstvo zriadilo podľa § 12 ods. 8.
V živote samosprávy zohrávajú komisie a iné poradné orgány, napríklad rady, veľmi dôležitú úlohu, keďže na ich zasadnutiach je vytvorený priestor pre diskusiu, na prizvanie nezávislých odborníkov či občanov obce. Hoci ich výstupy majú vo vzťahu k obecnému zastupiteľstvu len odporúčací charakter, plnia nielen poradnú funkciu, ale aj iniciatívnu a najmä kontrolnú funkciu, resp. v niektorých prípadoch, napríklad ochrana verejného záujmu, aj výkonnú funkciu. Vo viacerých mestách, ako je napríklad aj Bratislava, bez stanoviska príslušnej komisie nie je možné bez osobitného hlasovania zaradiť materiál do programu rokovania obecného zastupiteľstva. Preto argumentácia predkladateľa návrhu zákona, že sa doterajšia úprava zapojenia komisií do činností obecného zastupiteľstva neosvedčila, neobstojí a existuje odôvodnená obava, že takýmto zásadným obmedzením postavenia komisií obecného zastupiteľstva by sa obmedzila spoluúčasť verejnosti na rozhodovaní o veciach verejných.
7. návrh: V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 44.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Obdobne ako v bode 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa vypúšťa ustanovenie o nezlučiteľnosti funkcií, ktorým sa povoľuje výnimka, podľa ktorej zamestnanec obce zvolený za starostu obce naďalej zostáva zamestnancom obce, akurát je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie podľa § 13 ods. 3 písm. b).
8. návrh: V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 45.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Vládnym návrhom zákona sa zrušuje najvýznamnejšia právomoc obecnej rady, ktorá spočíva v prerokovaní dôvodov zamýšľaného nepodpísania schváleného uznesenia obecného zastupiteľstva starostom obce ešte predtým, než starosta pozastaví jeho účinnosť. Hoci výsledkom takéhoto prerokovania v obecnej rade nie je starosta viazaný, už samotné prerokovanie a objasnenie dôvodov zamýšľaného nepodpísania predstavuje mechanizmus, na základe ktorého môže starosta korigovať svoj zámer nepodpísať schválené uznesenie zastupiteľstva. Prerokovaním sa môže zistiť nielen nesprávnosť dôvodov zamýšľaného nepodpísania uznesenia obecného zastupiteľstva starostom, ale aj podpora schváleného uznesenia zo strany členov obecnej rady, ktorá starostovi signalizuje, že nepodpísané uznesenie bude následne obecným zastupiteľstvom opätovne prijaté formou prelomenia jeho veta. Z dôvodu ponechania ustanovenia § 12 ods. 8 v zákone (postavenie komisií obecného zastupiteľstva) bod 5 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa v § 13 ods. 6 nenahrádza ods. 11 odsekom 10, a preto možno celý bod 45 vládneho návrhu zákona vypustiť.
9. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 48.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Analýza Parlamentného inštitútu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky z tohto volebného obdobia potvrdila, že slovenská legislatíva nepriznáva obecnému zastupiteľstvu žiadne účinné práva, ktorými by bolo možné zabrániť zneužívaniu postavenia a právomocí starostu. Osobitne v prípade, ak hrubo alebo opakovane porušuje ústavu alebo zákony, resp. v prípade, ak jeho neprítomnosť alebo nespôsobilosť znefunkčňuje fungovanie samosprávy v obci. Jediným korekčným mechanizmom a poistkou pre takéto prípady by boli ustanovenia § 13a ods. 3 písm. a) 2. bodu a § 13a ods. 3 písm. b) spočívajúce v možnosti vyhlásenia miestneho referenda obecným zastupiteľstvom, ktoré sa týmto vládnym návrhom zákona navrhujú zrušiť. Ak by sa stalo, išlo by o bezprecedentný zásah do právomocí obecného zastupiteľstva v neprospech zastupiteľskej demokracie na Slovensku. Navrhuje sa preto ponechať platnú právnu úpravu.
10. V čl. I sa za doterajší bod 47 vkladá nový bod 48, ktorý znie:
48. V § 13a ods. 3 písm. b) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová „alebo ak starosta porušuje alebo neplní uznesenia obecného zastupiteľstva.“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Analýza Parlamentného inštitútu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky z tohto volebného obdobia potvrdila, že slovenská legislatíva nepriznáva obecnému zastupiteľstvu žiadne účinné práva, ktorými by bolo možné zabrániť zneužívaniu postavenia a právomocí starostu v prípade, ak porušuje, neplní alebo dokonca odmieta plniť právoplatné uznesenia obecného zastupiteľstva, to znamená tie, ktoré boli opätovne schválené obecným zastupiteľstvom po ich nepodpísaní starostom, ako aj tie, ktoré starosta podpísal, ale odmieta plniť, lebo neskôr zistil, že podpísal niečo, s čím osobne nesúhlasí. Takáto svojvôľa a zneužívanie funkcie starostami nielen podkopáva základy zastupiteľskej demokracie na Slovensku, ale reálne vedie k znefunkčneniu samosprávy v tých obciach, kde sa takéto javy vyskytujú. Preto sa navrhuje priznať právomoc obecnému zastupiteľstvu vyhlásiť miestne referendum; ide o oprávnenie, nie povinnosť; aj v prípade, ak starosta porušuje alebo neplní uznesenia obecného zastupiteľstva. Túto skutočnosť bude konštatovať samotné obecné zastupiteľstvo v bode programu týkajúcom sa plnenia uznesenia, resp. v závažnejších prípadoch aj iný na to príslušný orgán, napr. prokuratúra.
11. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 49.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Uvedený bod vládneho návrhu zákona bezprostredne súvisí s bodom 48, preto súčasne s vypustením bodu 48 z vládneho návrhu zákona (bod 9 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu) je potrebné vypustiť aj bod 49 vládneho návrhu zákona. Ide o legislatívno-technickú úpravu.
12. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 50 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 13.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o maximálnej výške odmeny, ktorú možno poskytnúť členovi komisie obecného zastupiteľstva a členovi výboru mestskej časti, ktorý nie je poslancom . Doterajšia právna úprava je dostačujúca, pričom sa ponechávajú regulačné právomoci vo vzťahu k tejto otázke na konkrétnej obci v závislosti od výsledku hospodárenia a náročnosti výkonu dotknutej funkcie.
13. V čl. I sa za doterajší bod 65 vkladá nový bod 66, ktorý znie:
66. V § 25 ods. 4 písm. f) sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „tieto orgány sú povinné poskytnúť vysvetlenie v primeranej lehote, ktorá nemôže byť dlhšia ako 90 dní.“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Praktické skúsenosti s uplatňovaním tohto zákonného ustanovenia preukazujú, že niektoré štátne orgány neposkytujú súčinnosť poslancovi obecného zastupiteľstva včas alebo vôbec práve z dôvodu nedokonalosti zákona, t. j. absencie lehoty na poskytnutie vysvetlenia. Tento nedostatok sa preto navrhuje odstrániť.
14. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 66.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá, ktoré bezprostredne súvisí s vypustením bodu 69 z vládneho návrhu zákona (odmeňovanie poslancov), bod 15 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Bod 13, pardon.
15. V čl. 1 sa vypúšťa doterajší bod 69.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o maximálnej výške odmeny poslanca obecného zastupiteľstva. Doterajšia právna úprava je dostačujúca, pričom sa ponechávajú regulačné právomoci vo vzťahu k tejto otázke na konkrétnej obci v závislosti od výsledku hospodárenia a náročnosti výkonu funkcie komunálneho poslanca vrátane nákladov spojených s výkonom takejto funkcie. Obmedzenie výšky odmeny poslanca obecného zastupiteľstva spôsobom, akým sa to navrhuje vo vládnom návrhu zákona, by v niektorých obciach mohol dokonca znamenať výrazné obmedzenie výkonu funkcie poslanca na úkor obyvateľov obce.
16. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 71.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Predkladaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa odstraňujú limity na počty poslancov obecných zastupiteľstiev, bod 2, preto je potrebné vypustiť aj prechodné ustanovenie viažuce sa k tomuto bodu.
Toľko tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
A teraz by som si dovolil prečítať, ako si predstavujem hlasovanie o tých 16 bodoch.
Takže spoločné hlasovanie bodu 1 a 7, bodu 2 a 16 (reakcia z pléna). 1 a 7. 2 a 16. 3, 4 a 5 spolu. 6, 8 (reakcia z pléna). Zvlášť 6. Zvlášť 8. 9, 10, 11 spolu. 12, 14 a 15 spolu. A 13 (reakcia spravodajcu). Tak.
Ďakujem veľmi pekne. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne. Ja oceňujem, že pán kolega Dostál podtrhol, že tu existuje znepokojivý trend. To je trend legislatívy v oblasti komunálnej samosprávy, kedy, kedy sa akoby vraciame do minulosti, kedy národné výbory vládli z vôle strán, cez straníckych nominantov a s minimálnou verejnou kontrolou alebo prakticky so žiadnou.
Akoby tu existovali sily a vládna koalícia im ustupovala, ktorá znižuje a znižuje právomoci tých orgánov, ktoré zastupujú širšiu verejnosť a ktoré zastupujú práve kontrolné, kontrolné funkcie na úrovni samosprávy. Pokiaľ ide o to oddelenie kontrolóra, ktoré tu bolo zmienené, podľa tunajších legislatívnych zvyklostí alebo takého chápania zastupiteľskej demokracie, aké máme na Slovensku, je kontrolór oddelený najviac, ako sa dá. To znamená, je zvolený niekým, ale nie je ho možné bezdôvodne stiahnuť, bezdôvodne zrušiť. Takisto jeho odmeňovanie už nie je na rozdiel od rokov dávnejších, nie je vecou ľubovôle, ale má svoje limity, nie je ho možné pauperizovať a tým ho vydierať k nejakej práci. Čiže v tejto miere oddelenia kontrolóra od orgánov, takisto máme v našej zvyklosti oddeleného generálneho prokurátora a iné kľúčové, šéfa NKÚ a tak ďalej, riaditeľa televízie.
Čiže podľa našich, netvrdím vôbec, že ideálnych pomerov je kontrolór oddelený a týmto zásahom, kedy ten, koho má úrad kontrolovať mu môže dávať nejaké úlohy, týmto zásahom sa to posúva. Posúva nie tým najšťastnejším smerom.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, páni kolegovia, že ste reagovali na mňa.
Dobre, beriem to verejné priestranstvo, ale stále myslím si, že táto otázka bude stále nejako škrieť tých ľudí, keď je to vo fyzickom, vo vlastníctve fyzickej osoby, neviem, či na liste vlastníctva by sa dalo nejakým spôsobom, možnože aj tá definícia verejného priestranstva nejako zakomponovať, pretože to možno by bolo tiež nejaké riešenie, aby sa ujasnilo, čo to je, neviem, či takáto situácia bola na pretrase, alebo nebola, lebo to je tiež myslím že jed na z definícií nejakého obmedzenia, ktoré by teda občania mali o tom vedieť.
A dobre, čo sa týka kroniky, pán Antal, áno, super, dobre, takže pokiaľ je to tak, že je tam odkaz, že to je, tieto zákony, ktoré som citoval o nejakých tých knihách obecných, že už sú akože zastaralé, tak beriem, keď je tam náhrada.
Pán Dostál, keď ste teda odpovedali že za pána ministra, lebo som dával otázku na neho, tak som rád, keď zastupujete aj ministra v týchto otázkach (povedané so smiechom a smiech v sále), takže dobre, O. K., pokiaľ je to tak, tak, že sa nebude môcť a ostane starý stav, tak beriem, keď to aj potvrdí minister, tak je to zodpovedané.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som niekoľkými slovami sa povenoval aj tejto novele zákona o obecnom zriadení, ktorú už tu máme v druhom čítaní.
Keď si pozrieme na spoločnú správu, ktorá samozrejme musí tomuto druhému čítaniu predchádzať, tak vidíme, že viac-menej či už ústavnoprávny alebo výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj v spoločnej správe viac-menej legislatívno-technické veci riešil. Nešlo o nejaké zásadné, ktoré, by som povedal, transponovali celkom iné nazeranie na túto novelu, takže beriem, že viac-menej vychytali muchy, ktoré musí vychytať legislatíva, pokiaľ chceme, aby to nejako fungovalo aj po tej stránke nejakej pravopisnej a inej. Dobre.
Ako už povedal pán kolega Antal predo mnou, tak vyzerá, že nakoľko jeho pozmeňujúci návrh je tu a je z lavíc koaličných, tak mám za to, že asi na tých 99 % prejde, takže berte takto, že áno, vyzerá, že rušíte teda to znižovanie počtu poslancov, ktoré aj podľa mňa a podľa ľudí, ktorí v samospráve fungujú, nebol správnym krokom a mnoho starostov a primátorov mne volalo, že pán Fecko, toto by sme mali nejakým spôsobom prehodnotiť, pretože niektoré možnože ulice a časti týmto by strácali, keby bol počet znížený, poslancov, a tým pádom by nemohli mať svoje zastúpenie v danom samosprávnom orgáne, ktorým je mesto, obec, resp. niečo iné. Takže myslím si, že keď tento pozmeňujúci návrh ste dal, pán Antal a spol., aj pán spravodajca je tam navrhovateľ, tak myslím, že áno, je to tá dobrá cesta.
Zároveň ešte jednu vec, ktorú v tomto pozmeňujúcom návrhu som si všimol a chcel by som ju tiež vyzdvihnúť v mojom teda vstupe k tomuto zákonu, a síce, čo mne vyslovene že vadilo, ak pôvodný návrh novely hovoril, že vypustíme slová nariadením, teda "obec nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste". To znamená, keď toto vyhodíme, tak myslím si, že to je dosť zásadná vec, pretože nemôžme si dovoliť v samospráve mať tam neviem čo, atómové rakety alebo chemické továrne len tak halabala, že to obmedzenie musí predsa z obce nejaké byť, aj to VZN-ko je o niečom inom. Takže myslím, že tiež ste vychytali muchy, ktoré ten, pôvodná novela sa snažila nejako utlmiť a tiež som to mal na mysli, že to by som ako vypustil okamžite preč, že je to volovina.
Čo ma ďalej zaujalo, hovoríme o tzv. verejnom priestranstve. Áno, máme verejný záujem, ktorý je definovaný 1 500 rôznymi názormi, vyjadreniami rôznych vykladačov zákona a nevieme sa v tom ujasniť. A mne teda aj to verejné priestranstvo nejako udrelo do očí v tejto novele zákona a budem citovať, ako je v znení tejto novely: "Verejné priestranstvo je ulica, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy", ešte raz, "ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak.". Je tam nejaký odkaz a ten odkaz mám najradšej, keď máme odkazy "napríklad", lebo keď máme "napríklad", tak to je 0 až 10 500 našich zákonov, ktoré v Slovenskej republike fungujú, plus-mínus, a to je napríklad odkaz na zákon o miestnych daniach, správe poplatkov, komunálnych odpadoch a týchto, hej? Päťsto osemdesiat dvojka.
To znamená, ja sa pýtam, mne tu verejný priestor rezonuje bez ohľadu na vlastnícke vzťahy, ktorý je na všeobecné užívanie a bez obmedzenia prístupný verejnosti. To znamená, keď mám tam záhradu, ktorá nemá plot a je skratkou možno v rámci obci ku nejakej zastávke, alebo neviem kde, k nejakému obchodu, tak to zadefinujem ako verejné priestranstvo? Lebo slúži verejnému záujmu? Mal by byť podľa tohto znenia verejného priestranstva na každom pozemku súkromný majetok zákaz vstupu? Pýtam sa navrhovateľa, či tak to bolo myslené, aby sme zadefinovali jasne, čo znamená verejný priestor v tej samospráve, lebo mne to takto vychádza, že potom oznámime, áno, každý súkromný majetok s ceduľkou, keď nebude, je to verejné priestranstvo a bez ohľadu na vlastnícke vzťahy môžme tam fungovať v tej danej obci alebo v tom meste. Takže to by som mal takú rečnícku otázku, ako sa s tým vysporiadať v takomto znení, ako je to v tomto zákone.
Ďalej. Veľmi som sa potešil, keď som si tam prečítal, nakoľko nebol som poslancom v samospráve, až teraz mám tú česť byť v regionálnej, takže prakticky dopĺňame § 25 ods. 1, dopĺňame o dva, dve písmená, e), poslanec je povinný najmä:
"e) informovať na požiadanie voličov o svojej činnosti a činnosti obecného zastupiteľstva.".
Pýtam sa, v akej forme by to malo byť, to požiadanie? Hovoríme požiadanie voličov, to znamená, jeden keď dá, tak asi nie, keď dajú dvaja, už sa to ako berie množné číslo, že áno, už sa to dá? A ako to má byť? Akou formou? Stačí, keď dá maila, sms pošle, či to dá písomne na obec. A v akom režime by mal ten poslanec informovať o činnosti zastupiteľstva? To by ma tiež zaujímalo, lebo z tohto je také na všetko a na nič.
Druhé písmeno, ktoré je tam a dopĺňate to v tejto novele zákona, je f), a síce: "prehlbovať si vedomosti v potrebe na výkon funkcie poslanca". No a tu by som teda chcel vedieť vysvetlenie, či máme zvládať všetky zákony stavebné, životné prostredie, cestné a ja neviem, čo všetko možné, lebo takto tu vyzerá, že prehlbovať si vedomosti znamená, aby som fundovane vedel zahlasovať, fundovane sa postaviť k veci a povedať tak alebo tak. Neviem, ako doteraz bolo vykonávané školenie poslancov zastupiteľských, mestských, obecných a možnože aj regionálnych v tejto veci, ako si ten výkon funkcie má v akej hĺbke naštudovať pri svojom výkone.
Takže, pán minister, hneď sa pýtam, či dávate aj nejaký vykonávací predpis, nejakú vykonávaciu vyhlášku, aby sme možnože na tieto otázky vedeli nájsť v tom vykonávacom predpise odpoveď. Zatiaľ som to v návrhu zákona nevidel, že by, teda v tejto novele, aby išla k tomu aj vykonávacia vyhláška.
Ďalej. Tá účinnosť, že od 1. marca 2018, dobre, beriem, že 1. marec, to ešte stihneme, neni problém, to by sa dalo. Ale zrušuje sa. To ma tiež zaujalo, pretože ja niekedy idem od konca toho zákona a zrušovacie opatrenia sú na konci a tu som si prečítal, že zrušujeme:
1) zákon č. 89/1920 Sb. teda o pamětných knihách obecních, hovoríme ešte v českom znení;
2) vládní nařízení č. 169/1932 Sb. o pamětných knihách obecních.
To znamená, to sú tie asi kroniky, ja to beriem, obecné. Povedzte, v akom zákone, neviem, poučte ma, ľudia zo samosprávy, či máme iný náš adekvátny predpis, keď až teraz ho ideme zrušiť, zákon 360/1990, to znamená, predpokladám, že podľa týchto zákonov sme sa správali, vedenie tých kroník, zákona z roku 1920 a 1932 a sme ich viedli. Takže chcel by som vedieť, že ktorý náš zákon nasleduje po týchto, po zrušení týchto zákonov a ktorý bude tú kroniku viesť. Pretože myslím si, že zabudnúť na pamäť obce a mesta je trestuhodné a my sme to takto nejako deklarovali. Tak chcel by som aj k tomu vysvetlenie, či je tam niečo nahradené, lebo som sa v zákone, v návrhu zákona, teda novely zákona nedočítal.
Mám tu ešte jednu vec, a to teraz poviem, budem tlmočiť pána ministra spred minulého vystúpenia predchodcu, ktorý hovoril o tom, že samozrejme, aj v obciach máme problémy, možnože aj s lekármi, a ja som dostal tiež teraz takéto avízo, že niektoré obce majú veľký problém, keď pani doktorka, ktorá je tam už niekoľko desiatok rokov, možno ide na dôchodok a potrebujú zazmluvniť na to malé zdravotné stredisko, nie na pol mesta, ale na to malé zdravotné stredisko nejakú ďalšiu lekárku a je veľký problém a pokiaľ napríklad hovorím o okrese Prešov, skade pochádzam, chceme mať ukrajinskú lekárku, ukrajinskú zubárku a ďalších, no nemáme, lebo, pán minister, ich atestácie a ich odborné vzdelanie dané papierom a diplomom u nás neakceptujeme.
Takže, pán minister, keď na jednej strane chceme, že máme nedostatok, aby sme umožňovali, tak potom urobme aj tento tu prielom nejaký a umožnime, aby po nejakých tých skúškach, nieže ktoré budú päť rokov, ale po nejakých skúškach, aby ten ich diplom teda bol uznaný, keď máme takýto nedostatok lekárov a niektoré obce doslova že zaplačú, pretože presúvať sa 20 km, 30 km ku svojmu lekárovi, alebo sa presúvať kilometer, dva, je podstatný rozdiel. Takže, vážení, aj na to by som teda upozornil, keď pán minister teda v predchádzajúcom vystúpení povedal, že to by sme mali s týmito vecami počítať aj na posty lekárov.
Takže, vážení, toto je tu a ešte jedna vec ma zaujala, a síce, že ako viac-menej to pričleňovanie obcí? Takže, vážení občania tých malých obcí, kde ste neboli v stave zvoliť ani starostu, ani poslancov, berte na vedomie, že dva pokusy sú vaše, kedy máte právo povedať, že nebudem pričlenený. Tretí pokus už sa neráta a tam už ide štát a nariadi, že budete pričlenení ku obci, ktorá je susediaca, keď je jedna, tak samozrejme k tej, keď ste väčší a jedna neni, je tam viacero, s tým, že vaše nejaké referendum alebo neviem čo, o tomto pričlenení nebude, bude sa skôr pýtať tej susednej obce, či tí ľudia chcú to pričlenenie, alebo nechcú k tej obci, v ktorej nemajú ani toho starostu, ani toho poslanca alebo zastupiteľstvo.
Takže, občania, to by som vás chcel upozorniť, že dajte si pozor, že dvakrát a dosť. Nebudete môcť trikrát rozhodovať o tom, či budete mať tam alebo nebudete mať tam a budete pričlenení. A ja by som chcel sa teraz opýtať predkladateľa, že akým spôsobom, pokiaľ nezíska súhlas susediacich obcí na pričlenenie k danej časti, ktorá, k obci, ktorá neni spôsobilá na vykonávanie, ako hovoríte, funkcie samosprávy, ako to bude? Bude to nariadením, rozhodnutím alebo čím? A ktorej to bude teda prisúdené, keď všetky dajme tomu obce povedia, že nie, že ja nechcem? Takže to by som tiež rád, keby ste vysvetlili, lebo neviem, kde to bude vysvetlené, ale v návrhu som to nenašiel. Takže asi tak.
No a samozrejme teraz, keď už hovoríme o tom pričlenení, tak ja by som vás chcel veľmi pekne poprosiť a požiadať, aby sme riešili, keď už raz pričleňujeme obce, tak zákon o demokracii by mal hovoriť o tom, že aj rozčleňovanie obce je možné a keď sme si už raz dali podmienku v našom zákone, čo myslím, že demokratické je, lebo demokracia v našom vydaní by mala riešiť aj krivdy socializmu, ktorý tu bol a môžem vám povedať, že však my sme to zažili, čo máme okolo päťdesiatky a vyššie, že tam sa tiež jednalo o referende, keď sa pričleňovali obce ku mestám, ktoré mali mať určitý počet obyvateľov a bolo to v straníckom príkaze, že musíš a žiadne referendum v tých obciach nebolo a či sa im to páči alebo nepáči, musia teraz tam byť, lebo demokracia im povedala jedno veľké zabudni. Demokracia v dnešnom zriadení zákonom povedala zabudni, pretože to referendum o odčlenení nebude v tej nespokojnej časti, v historickej danej časti, ale bude v celom meste.
Takže, vážení, ešte raz budem apelovať a budem to dávať, pokiaľ tu budem stáť na tomto poste a občania mi dajú mandát poslanca Národnej rady, aby sme tento biľag socializmu, ktorý tu máme v tomto zákone o obecnom zriadení, raz a navždy ukončili. Pýtam sa, keď Veľká Británia chcela vystúpiť z Európskej únie, že sa jej tu nepáči, referendum bolo v EÚ alebo vo Veľkej Británii? Keď Škótsko chcelo vystúpiť zo Spojeného kráľovstva, tak bola, bolo referendum v Spojenom kráľovstve alebo v Škótsku? Veď to je základný princíp demokracie, vážení, keď ste si neuvedomili, že tá nespokojná časť, ktorá je v minorite, má právo, má právo povedať, ako si predstavuje svoj historický, historickú budúcnosť, ktorú momentálne píšu občania danej obce alebo mesta.
Vážení, ako sme stanovili podmienky v zákone o obecnom zriadení? Kedy sa môže nespokojná časť odčleniť? Štyri podmienky sme dali. Prvá podmienka, minimálne 3-tisíc obyvateľov. Áno, Česi majú tisíc, Maďari 300, Nemci 10-tisíc. Áno, naša legislatíva hovorí o 3-tisíc. Áno, beriem. Toto Slovenská republika považuje za akcieschopný a životaschopný prvok, čo sa týka počtu obyvateľov v samospráve, 3-tisíc obyvateľov.
Druhá podmienka: musí mať historicky dané územie. To znamená nejakú históriu. Nemôže vzniknúť teraz, keď sa ide odčleňovať. Áno, beriem.
Tretia podmienka: nemôže byť pevne spojený s tou časťou, od ktorej sa odčleňuje. To znamená dom na dom, ja tomu hovorím. Áno, beriem.
A štvrtá podmienka, že investície, ktoré boli do nej vrazené, nie sú rozhodujúce do tej nespokojnej časti, nie sú rozhodujúce voči mestu, ktoré doňho vrazilo tie financie, lebo tým pádom by to mesto skrachovalo. Áno, aj to beriem.
Tak sa pýtam, vážení zákonodarci, a myslím, že nemám tu pána Faiča, škoda, pretože on bol pri tom, ako som sa dozvedel, keď sa tento zákon schvaľoval a mnohí aj ďalší, o ktorých neviem, tak sa pýtam, povedzte mi, čo má to za zmysel, keď dáte následne do vašeho § 11, myslím, dáte podmienku, áno, ale keď sa chcete oddeliť, tých štyri podmienky spĺňajúci subjekt, tak referendum sa robí v celom meste. No mi povedzte, kde je tu zas tá logika? To mi teraz vysvetlite niektorí, aj zo ZMOS-u, keď ste tu niektorí, lebo ja tomu nerozumiem, že de jure áno a de facto nič. Hej?
Takže, vážení, nie, toto neberiem a preto dávam, keď dovolíte, pozmeňujúci návrh, ktorý už tu dávam asi šiestykrát, ktorý hovorí o tom, že akonáhle nespokojná časť obyvateľov, ktorý vidí, že chátra a spĺňa tie štyri podmienky a chce sa oddeliť, tak referendum sa bude robiť v tejto nespokojnej časti, budú sa spočítavať hlasy týchto občanov do počtu, či referendum je úspešné alebo nie a toto je o demokracii, ktorú keď si chceme vážiť a budovať, tak mali by sme túto moju novelu prijať. A ako povedal pán minister svojho času, pán poslanec, aby sa nám Petržalka neodčlenila od Bratislavy. Neodčlení sa. Neodčlení sa, lebo je pevne zrastená. Neodčlení sa.
Takže, vážení, dá sa to, nebude sa to týkať tisíce častí, možnože na toľkých rukách som v stave to spočítať, ktorých sa to bude týkať v rámci Slovenska a ešte raz hovorím, nie som za to, aby sme robili malé komunity, ale dali sme podmienku, ktorá komunita na Slovensku samosprávy je životaschopná. Tak jej umožníme, aby tú životaschopnosť mohla preukázať a povedať, že áno, žijem v demokracii a biľag socializmu, keď som sa tridsať rokov nemohol odčleniť, konečne môžem a môžem rozhodovať o svojich peniazoch. Lebo najhoršie je o tom, keď nemôžte rozhodovať o sebe a niekto iný o vás rozhoduje, a to sú tie prímestské časti mnohých okresných a krajských miest.
Takže, vážení, dovoľte, aby som vám prečítal môj pozmeňujúci návrh, ktorý, mám teda dva pozmeňujúce, ale viac-menej súvisia, pretože aby sme to ešte zdupľovali, tak ešte dávam ďalšiu podmienku ku tým štyrom v jednom mojom pozmeňujúcom návrhu, a síce jedna bude, že nesmie mať dĺžku hranice spoločnej menšiu ako polovicu celého obvodu so susednými katastrálnymi územiami a cez danú časť neni pevne spojená s tým, s tou časťou obce cestou, od ktorej sa odčleňuje. Takže ešte pritvrdzujem podmienky, aby tá Petržalka a ďalšie sa nemohli odtrhnúť.
Takže, vážení, toľko na zdôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu. Myslím, že som ho podal zrozumiteľne a apelujem na vaše svedomie a vedomie, aby ste sa prejavili ako demokrati, nie ako despoti, ktorí budú ubíjať časť našej populácie občanov iba tým, že, žiaľ, majú smolu, lebo nežili možnože v Nemeckej, ale žili možnože v Šebastovej pri Prešove a tým pádom sú pri okresnom meste a majú problém. Neodčlenia sa podľa týchto zákonov.
Takže dovoľte, aby sme to stihli ešte do tej devätnástej hodiny, aby som prečítal môj pozmeňujúci návrh, ktorý bol zdôvodnený pred chvíľou.
Takže doplňujúci a pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: 1. V § 2a odstavec 5 v prvej vete na konci, sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová "ak dĺžka spoločnej hranice katastrálneho územia odčleňovanej časti obce a obce je menšia než polovica obvodu celkovej dĺžky hranice katastrálneho územia odčleňovanej časti obce a ak cesta spájajúca odčleňovanú časť obce s obcou, ktorej je súčasťou, vedie cez inú obec.". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
To je môj pozmeňujúci návrh číslo 1, ktorý je kratší a teraz pozmeňujúci návrh, ktorý je trošku dlhší, ale hovorím iba trošku.
Takže tiež doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona Slovenskej Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, návrh Martina Fecka.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 33 vkladajú nové body 34 a 35, ktoré znejú:
Bod 33. V § 11a ods. 1 písm. c) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová "ak ide o petíciu na rozdelenie obce, vyžaduje sa aspoň 60 % oprávnených voličov odčleňovanej časti obce".
Bod 34. V § 11a ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Ak ide o rozdelenie obce, miestne referendum sa uskutoční len v odčleňovanej časti obce." Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. I sa za doterajší bod 35 vkladá nový bod 36, ktorý znie:
Bod 36. V § 11a ods. 8 v prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: ak ide o oddelenie, pardon: "Ak ide o rozdelenie obce, oprávnenými voličmi sa rozumejú len oprávnení voliči odčleňovanej časti obce.". Doterajšia, doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne. Takže myslím, že sme to stihli akurát a chcem požiadať o podporu týchto mojich pozmeňujúcich návrhov a končím stále tak, ako zvyčajne: žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V krátkosti si myslím, že, a dovoľte aj mne sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona v nadväznosti na vystúpenie pána kolegu poslanca, kde by, si ho dovolím doplniť ešte v jednej veci. Samozrejme, nikto nemôže popierať dôležitosť prijatia legislatívneho náramca pre oblasť informačnej bezpečnosti. Tento zákon obsahuje množstvo užitočných vecí. Pre mňa obzvlášť blízke je aj zvyšovanie celkového povedomia v oblasti informačnej bezpečnosti. Je tam množstvo opatrení, ktoré sú užitočné a vychádzajú z príkladov dobrej praxe. Aj rešpektujeme, rešpektuje medzinárodné normy ISO pre oblasť informačnej bezpečnosti. Ja by som ale doplnil ešte jednu vec, jednu chybičku krásy. To je, tu je zatiaľ nespomínaný v § 2 ods. 2 písm. d), kde paradoxne tie ustanovenia, ktoré sa v ňom nachádzajú, môžu znížiť celkovú úroveň kybernetickej bezpečnosti tým, že tam vnášajú zbytočnú a bezdôvodnú výnimku do nastavenia tohto systému. Toto ustanovenie sa v pôvodnom návrhu zákona, ktorý je v spolugescii práve najvyššieho bezpečnostného úradu pôvodne nenachádzalo, vyplynulo až z pripomienkového konania a de facto môže spôsobiť a pravdepodobne aj spôsobí podľa názoru expertov, že väčšina ohlasovaných alebo väčšina typov bezpečnostných incidentov nebudú musieť banky nahlasovať Národnej banke Slovenska. Čiže myslím si, že je dôležité toto tu spomenúť a prijímať v nadväznosti na ďalšiu legislatívnu aktivitu, aby aj táto, aby tento nedostatok sa odstránil, pretože dôslednosť v oblasti kybernetickej bezpečnosti je pre nás hádam všetkých prioritou. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Eugen, vďaka, že si priniesol do toho tento ďalší rozmer, ktorý je naozaj veľmi dôležitý a ja by som ešte chcel poukázať práve na to, že naozaj ten rozmer diskriminácie v rámci týchto najmenej rozvinutých regiónov pri takejto podpore, kde vlastne tí, ktorí nečerpajú, tak vlastne zo svojich daní podporujú tých, ktorí čerpajú a tým pádom v rámci jedného prostredia sú diskriminovaní, lebo nedostávajú tú istú pomoc. A preto je dôležité práve to, tá taxatívnosť tohto systému, ktorá, samozrejme, tu zatiaľ chýba. Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Ja len, pán Martinák, na vás, ak by som mohol doplniť, lebo ste teraz tak povedali, vlastne ste vykreslili tú situáciu, tak by som sa chcel teda opýtať, síce nemôžte reagovať, ale, ale možno potom následne si vypočuť, že teda ako reagujú tí ľudia vo vašom, vo vašej obci alebo vo vašom okrese, že aké oni očakávajú naozaj výsledky od týchto, lebo, a koľko z nich, lebo naozaj sa bavíme o regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť, ešte stále sa to ráta na proste desiatky tisíc ľudí a tieto opatrenia pomôžu rádovo koľkým ľuďom? Čiže vyslovene, viete, lebo tuto my sa môžme rozprávať, prieť, ale reálne tí ľudia potrebujú prácu. Tí, ktorí tam žijú a nechcú byť odtrhnutí od rodín a to, to je to. Čiže riešenia sú, hovoríme o nich, rokujeme o nich už druhýkrát, ale ten návrh ako keby ich nereflektuje a nezapracováva a toto je ten problém. A na záver len poviem, áno, samozrejme, skutky sú dôležité, nie slová. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, sme v druhom čítaní a už veľa bolo toho povedaného a dobre, že zazneli aj dnes príspevky, ktoré zazneli a naozaj ukazuje sa, že, alebo potvrdzuje sa, že regionálne problémy, regionálne rozdiely sú stále problém, a to najhoršie je, že my síce o tom rozprávame, ale reálne to má dopad na konkrétnych ľudí, ktorí na strede a východe Slovenska žijú a ktorí práve týmto rozdielom alebo následkom týchto rozdielov musia čeliť. A práve teraz to, čo tu zaznelo, to sú konkrétne problémy. Hovorili sme o nich aj pri prvom čítaní, o tom, ako sa tie plány neplnia, a tu by som chcel povedať také dva najväčšie problémy.
Prvý je ten, že náš pohľad je, keby som teraz hovoril konkrétne za hnutie OBYČAJNÝCH ĽUDÍ, že toto nie je tá správna cesta, alebo by som povedal, toto nie je tá správne zvolená priorita, že prvá priorita by mala byť, že sa nastaví dobre podnikateľské prostredie, ktoré vytvorí živnú pôdu pre to, aby mohli malí podnikatelia vznikať vo väčšom počte, aby sa tam mohla priniesť práca, pretože to je, to je ten reálny problém. A potom sa poďme baviť o tom, ako ešte pomôcť, už keď je, by som povedal, dobré prostredie nastavené, tak poďme sa baviť o tom, ako injekcie dávať do konkrétneho prostredia, aby sme tam dali, keď tak poviem, živiny na to, aby sa to prostredie rozvinulo.
Ale vidíme, že toto sa tu nedeje, že podnikateľské prostredie je na druhej priorite a vychádza to aj z plánov, ktoré vláda si dala na toto volebné obdobie. Väčšina z nich súvisiacich aj s podnikateľským prostredím má deadliny, čiže kedy má byť dokončená, je koniec roka 2018 alebo roka 2019. Čiže vidíme, že ten začiatok volebného obdobia nebol, nebolo investované do toho, aby sa nastavilo najprv dobré prostredie a potom sa dávala takáto podpora, ale je to urobené naopak. A toto si myslím, že nie je správne.
Ale vidíme tu iný problém, a to je to, že keď už sa teraz chceme baviť o tej podpore, tak vidíme, že naozaj tá podpora je na papieri a povedal aj to aj kolega Pčolinský, zaznelo to tu viackrát, že, aj v prvom čítaní, že podpora je na papieri, sú alokované papierovo aj peniaze, ale v konečnom dôsledku tie peniaze nenájdu, neprejdú ku konečným užívateľom a vidíme, že naozaj problém je v tom procese schvaľovania. A toto je maslo na hlave exekutívy, v tomto prípade úradu vlády, ktorý, a to by možno, pán Pellegrini, ste mohli zodpovedať, že čo je dôvod, prečo to tak dlho trvá, lebo zrejme to nie je problém legislatívy, ale je to problém toho rozhodovacieho procesu, ktorý sa tam deje a ktorý spomaľuje, na základe ktorého aj počujeme podnety od tých jednotlivých starostov alebo okresov, že sa im nedostáva tá pomoc, ktorú si už aj teda, ako ste povedali, nadefinujú. Takže vidíme, že ten proces je pomalý a tam to viazne, keď už teda hovoríme o samotnom tomto riešení, ako ste si ho vy nadefinovali.
A vidíme tu ešte ďalší ukazovateľ, a to je, že aj v rozpočte je nadefinované, by som povedal, náklady na tú administratívnu obsluhu tohto celého projektu a tá beží. Ale problém je, že táto, tento aparát neprodukuje, neprináša tie rozhodnutia, ktoré by mal a keď si zoberieme pomer peňazí, ktoré boli alokované do samotného regiónu, do samotných okresov, verzus peniaze, ktoré sú použité na administratívu tohto procesu, tak tým, že sa nealokujú tie peniaze do tých okresov, tak ten pomer je veľmi zlý v neprospech, alebo teda v prospech administratívy a v neprospech ľudí, ktorí to potrebujú. Čiže platíme veľa peňazí za to, aby sme udržali tento aparát pri živote len preto, že úrad vlády nerozhoduje dostatočne na to, aby tie peniaze, ktoré majú ísť k ľuďom v okresoch, aby aj išli. A toto je, toto je, myslím si, že veľmi dôležitý ukazovateľ, ktorý ukazuje, že tu nie je niečo v poriadku.
Ďalej by som chcel poukázať na to, že áno, bavíme sa tu o podpore, ale keď si to zoberieme z toho veľkého obrazu a pozrieme si, koľko ľudí je nezamestnaných v týchto nielen v najmenej rozvinutých okresoch, ale vôbec v týchto regiónoch a vidíme, aké prinášate riešenia a aké majú tieto riešenia priniesť, akú zamestnanosť majú priniesť, tak vidíme, že naozaj sú to, ja by som to nazval, že malé nástroje, alebo je to kvapka v mori a aj tá sa ešte pomaly rozbieha. Čiže opäť ideme tu urobiť nejaké opatrenie, venujeme tomu veľkú pozornosť, alebo venujete veľkú pozornosť, ale v konečnom dôsledku potenciál tohto samotného riešenia je pomerne nízky práve v porovnaní s tým, čo hovoríme, a to je zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré dokáže prirodzene vytvoriť podmienky na to, aby mohlo, aby tam mohlo prísť k väčšej zamestnanosti. A tak vlastne týmito malými nástrojmi, ktoré robíte týmito kvapkami v mori, len vlastne tým ľuďom nepomáhate a robíte ďalšie kroky, ako napríklad podpora pri presťahovaní, o ktorej sme tiež dopočuli na výbore, keď som sa pýtal kolegu Petráka, že teda koľko ľudí využíva tento nástroj, tak v tomto roku, alebo v minulom roku to bolo 75 a teraz by to malo byť 92. Čiže opäť hovoríme o opatreniach, ktoré tým ľuďom, tým masám ľudí, ktorí sa nachádzajú práve v tých regiónoch, ktorí čakajú, že vláda prinesie nejaké opatrenie, nejaké riešenie, tak len počúvajú reči, vidia na papieroch veľké plány, ale nevedia sa nejakým spôsobom k nim dopracovať a vidíme, aj história ukazuje, že stále sa nevie, ani vláda prehrýzť k tým výsledkom, o ktorých hovorí a len hovorí, že teda tie výsledky už prídu. Ale tí ľudia tam reálne žiť, musia si hľadať prácu mnohokrát v zahraničí, alebo na západe Slovenska, musia cestovať odtrhnutí od rodín a podobne a vidíme aj ten...
A chcel by som ešte tu poukázať jednu dôležitú vec, a to je ten parameter, na základe ktorého sa rozširuje ten počet na najmenej rozvinutých okresoch, ako to vnímajú aj ľudia v tých jednotlivých okresoch, ako sa cítia diskriminovaní, pretože tento parameter vidíme, že nie je presný, že nevystihuje úplne situáciu v tom okrese. To, že je v niektorom okrese nižšia miera nezamestnanosti, ako ten priemer, z ktorého sa to počíta, tak vidíme, že je nižšia, je aj následkom toho, že tí ľudia už proste nemohli čakať a museli a cestujú viacej do zahraničia, cestujú na ten západ a tým pádom sú menej registrovaní, ako v menšom počte registrovaní ako nezamestnaní. Ale to neznamená, že v tom regióne, v tom okrese je lepší život, absolútne. Čiže vidíme, že tento parameter je nepresný, áno nejako treba začať, možno poviete, ale tu vy nezačínate, vy to už robíte, alebo rozprávate o tom niekoľko rokov a vidíme, že tie výsledky sa nedosahujú. Takže toto sú podľa mňa také slabiny a nevidíme, že by ste na týchto slabinách pracovali, na ich odstránení, lebo na toto sme poukazovali aj pri prvom čítaní a neprišiel žiadny nejaký výrazný pozmeňujúci návrh, ktorý by chcel byť objektívny na to, aby zvrátil tento stav, aby naozaj aj tým ľuďom v tých okresoch ukázal, že to s nimi myslíte vážne. A toto vidím ako taký problém.
A teda už len tie posledné dve minúty využijem na to, aby som hovoril práve o tom podnikateľskom prostredí, lebo keď si zoberiete aj prieskumy, ktoré robia rôzne asociácie alebo združenia práve na to, že čo by pomohlo podnikateľom, aby začali tam v tých častiach teda podnikať, tak napríklad na otázku, čo bráni podľa vás najviac rozvoju regiónov, tak je vidieť dve zaujímavé veci. Vysoké odvodové zaťaženie, o ktorom hovoríme dlhodobo, a je to známa vec a druhé je aj odliv obyvateľstva, a to sú hlasy podnikateľov dneska, tých, ktorí tam chcú zamestnávať, že mnohí ľudia už pracujú v zahraničí a pritiahnuť ich späť je veľmi ťažké. Čiže už naozaj, by som povedal, že zašlo to priďaleko a preto tie opatrenia, o to ťažšie bude to zvrátiť a takýmito maličkými vecami to proste sa nedá robiť.
Taktiež je tu otázka na to, že sú zložité administratívne procesy a procesy verejného obstarávania a ešte tu sú riešenia, bol taký, vlastne výsledky tej otázky, že ktoré z uvedených riešení by podľa vás najviac pomohli znížiť zaostávanie regiónov? Tak jednoznačne to vychádza, vo viacerých prieskumoch je to zlepšenie podnikateľského prostredia, integrovať marginalizované skupiny obyvateľstva a znížiť odvody pre ľudí s nízkym príjmom. A vidíme opäť to, čo robíte vy, ako sme v decembri, ako ste tu priniesli vlastne zrušenie odpočítateľnej položky pre zdravotné odvody, ktoré siahli práve na tým nízkopríjmovým, čiže ako keby, nieže ako keby, vy robíte opačné, opačné kroky a skutky a slová sa nestretávajú a preto znovu chcem poukázať na to, že tá priorita by mala byť v prvom rade na podnikateľskom prostredí a potom sa môžme baviť o tom, aká podpora do jednotlivých regiónov, ale keď, pokiaľ budete robiť len túto podporu bez toho, aby ste sa zamerali nejako výraznejšie na zlepšenie podnikateľského prostredia, tak sú to len naozaj malé kvapky v mori, ktoré výrazne zmenu neurobia a budeme pozorne sledovať, aby sme, aby ste aj vy boli usvedčení z toho, že tieto riešenia naozaj neprinesú výrazné výsledky. (Zaznievanie zvukov časomeru.)
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ondro, vďaka za, že si priniesol tento príklad, ale aj za ten pozmeňujúci návrh. Ja by som sa chcel opýtať práve pri tejto príležitosti pána Pelleginiho, že ako teda plánujete riešiť takéto problémy, ktoré aj pán Dostál predostrel, pretože ste predtým hovorili, teda že dávate to do rúk samosprávam a podobne a vidíme, aj ste hovorili, reagovali ste na pána Pčolinského, že vlastne nedávate, straníci SMER-u do toho nezasahujú. Ale vidíme tu konkrétny príklad, kde sa to deje, a teda aké je vaše riešenie na to, aby ste eliminovali alebo minimalizovali práve takéto veci. Počuli sme tu opatrenie pána Dostála, ktoré prináša nejaký návrh. Takže mňa by zaujímal pri tejto príležitosti váš pohľad na to, ako to chcete vyriešiť, lebo sú to reálne prípady. Ďakujem.