Videokanál klubu

Zástupca predkladateľa mi povedal, že mám hovoriť hrdo, odborne a slušne, aby to asi pochopili aj v SNS. Áno, hrdo, odborne a slušne ste si dali na bilbordy a robíte drzo, odporne a nemorálne to, čo robíte, čiže rozkrádate Slovenskú republiku a ešte sa nehanbíte hrdiť, že ste vy tí hrdí národniari, Hejslováci, ktorým vám na Slovensku záleží. Ešte sa nehanbíte skrývať za skutočnú Slovenskú národnú stranu, ktorá vznikla v polovičke 19. storočia, a iba ste si privlastnili tento názov. Ale v ničom, v ničom nereprezentujete DNA, odkaz tých, ktorí svojho času pred skoro 200 rokmi Slovenskú národnú stranu zakladali.
Dovoľte, keďže som vystupoval už v prvom vystúpení a sám viem, že niekedy je dobré rozumieť aspoň trochu tej veci. Ja sám za seba priznávam, keď mi Martin Fecko ixkrát hovoril o reštitúciách, nerozumel som tomu. Vedel som, že to slovo existuje, vedel som, že sú to nejaké nároky, ktoré treba nejako uspokojiť, ale až pri kauze Drucker som sa do problematiky dostal a chcel by som využiť teda túto časť môjho vystúpenia, keďže v prvej som povedal pani ministerke to, čo som uznal za vhodné, to, aby som možno vysvetlil aj vám ostatným, aby ste pochopili obludnosť toho, čo pani ministerka Matečná so stranou SNS pácha a čo, bohužiaľ, každý, kto jej bude chcieť vyjadriť podporu, alebo nebude hlasovať za jej odvolanie, svojím pričinením alebo svojím hlasovaním kryje.
Svojho času tesne po 2. svetovej vojne alebo ešte možno aj niektoré tie nároky vznikali cez 2. svetovú vojnu, niekoľko desiatok tisíc ľudí zo Slovenska, viete, že bolo proti svojej vôli vyvezených zo Slovenska. Títo ľudia tu, jednoducho boli im zhabané majetky, niektoré sa arizovali, čiže sa prepisovali na nejakých druhých, tu je akože veľmi známe tuná z parlamentu, dovolím si pripomenúť pána Glváča, jeho dedo v Pezinku si napísal v roku 1941 žiadosť na okresný odbor nejaký Hlinkovej gardy, že má záujem o obchod toho Žida, neviem presne, ako sa volal, v Pezinku, dajte si do Googlu, prečítate si to, je to dosť obludné. Takže on napísal, že ten Žid ani za svet nechce ten obchod predať a ten Žid sa vyjadril, že jedine vtedy, keď ho k tomu prinúti zákon.
Potom v ďalšej žiadosti o rok neskôr napísal, že, ako zdôvodnenie, že prečo práve jemu Glváčovi by mali ten obchod Žida dať, tak napísal, že on ako Slovák chce ukázať, že dokáže lepšie spravovať ten obchod a to podnikanie bude v jeho rukách rozkvitať omnoho lepšie ako v rukách Žida. Áno, Hlinkova garda, alebo jak sa to vtedy volalo, HSĽS priklepla starému Glváčovi tento dom a v podstate aj dnes, keďže pán Glváč je jeho vnukom, si užíva tieto majetky ukradnuté starému Židovi.
Keď na to denník SME prišiel a konfrontovali pána Glváča vtedy, neviem, akú funkciu zastával, tak povedal, ale čoby, to my sme im ešte aj vyplatili za to nejaké peniaze a oni nám poslali z Izraela ďakovný list, obidve dcéry toho Žida, lebo aj dcéry, aj Žid ušli do Izraela. V skutočnosti, keď denník SME po tom pátral ďalej, tak zistil, že starý Žid v roku 1944 vyskočil z okna, keď pre neho druhýkrát prišli, že jednoducho musí do toho koncentráka ísť, lebo prvýkrát sa tomu vyhol, lebo mal nejakú výnimku. Ale po Slovenskom národnom povstaní už výnimky Nemci fašisti nebrali do úvahy, Žid vyskočil z okna, hoci teda vnuk Glváč tvrdil, že jak oni strašne Židovi pomohli.
Dobre, to bol príbeh o tom, že takto niektorí ľudia prichádzali o majetky, niektorí ďalší prišli jednoducho tak, že si ich zobral štát, a ďalšie majetky, o ďalšie majetky prišli ľudia, ktorí boli násilne vysťahovaní zo Slovenska, o ďalšie prišli kulaci, ktorí nechceli a sa spierali, o ďalšie prišli protištátne živly a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho komunisti znárodňovali. Týmto ľuďom sa zjednodušene pred 70 rokmi stala veľká krivda.
Keď prišla sloboda ´89, aj títo ľudia, alebo keď už medzičasom zomreli, ich deti a vnúčatá očakávali návrat spravodlivosti. Očakávali, že keď 40, 50 rokov nemali prístup k svojmu majetku alebo k majetku svojich otcov, mám, dedov a babiek, tak jednoducho ten majetok sa im vráti. Prijali sa zákony, áno, v tomto pléne Národnej rady o tom, že si môžu uplatniť reštitúcie, môžu napísať žiadosť a tak ďalej atď. Lenže ľudia písali, písali a jak do bútľavej vŕby iba niečo, svoje žiadosti, posielali a nič sa neozývalo.
Medzičasom prišli k moci politici, ktorí si povedali, že zo spoločného majetku ľudí si urobia vlastný biznis alebo biznis pre svojich vlastných ľudí. Áno, krásny príklad máme pani Matečnú, ale tých príkladov tu máme v histórii v minulosti o dosť viac. A potom postupne začali prichádzať kauzy ako Veľký Slavkov alebo kauza Čierna Voda, tam pán Glváč alebo, teda, pardon, jeho partnerka alebo firma napísaná na jeho partnerku, s ktorou doteraz žije, získala pozemok, zaplatila za neho 1,4 mil. korún, hop, šup, tralala, ktorý mal hodnotu 500 mil. korún. Nie dnes, ale pred 10 rokmi 500 mil. korún. Keď odrátame 1,4, zárobok 498 600 000 korún. Percentuálne ani sa mi to nechce počítať. Jednoducho tisícky percent.
Ale ako to teda funguje? Tí Židia v prípade, keď teraz zoberiem si príklad posledný pri biznisoch pána Druckera, toho slávneho ministra vnútra, ktorého, bohužiaľ, aj Andrej Kiska teda vymenoval a nechal sa ohlúpiť, že teda to bude garancia čistoty Pellegriniho vlády. Ten etalón spravodlivosti, čistoty a, neviem, ľudského prístupu k ľuďom, stačili tri tlačovky a chlapec si musel zobrať time out niekde v nemocnici a potom jednoducho hodil uterák.
Ten biznis v ich prípade fungoval tak, že bola stará Židovka 94-ročná, ktorá mala nárok, reštitučný nárok v Dolnom Trhovišti, v okrese Dolné Trhovište, na dedine, v Hlohovci. Obyčajná roľa, kde mala niečo posiate, medzičasom bývala v Izraeli, uplatňovala si nárok, písala na reštitučný, SPF, Slovenský pozemkový fond, jednu žiadosť, druhú žiadosť Matečnej, tretiu žiadosť. Nič, nič, nič. Až potom zrazu prišiel nejaký vybavovač, volá sa Marhula, aj Majský sa za slobodna volal Marhula, toto je trošku iný, a ten jej povedal, že keď to prevediete na mňa, ten váš nárok voči Slovenskému pozemkovému fondu, pokúsim sa vám to nejako tam vybaviť a ešte aj od vás ten pozemok odkúpim a nebudete mať s ním starosť. A takto to vzniklo.
Čiže máte nejaký nárok (rečník pre názornosť zobral do rúk hárok papiera, ukazujúc ho plénu) na túto parcelu, ktorú vám teda buď za slovenského štátu zobrali, alebo komunisti zobrali, mala táto Židovka nárok alebo zrejme asi jej otec ten majetok vlastnil, keďže mala toľko rokov, tak možno aj ona, mala ho v Dolnom Trhovišti. Nie, nie, nie. Pýta si ho, pýta si ho, pýta si ho, 25 rokov nič. Potom príde nejaký pán Marhula, známy to zrejme pani Matečnej, lebo bol veľmi u nej úspešný, povie, že on jej to vybaví. Vybaví a namiesto toho, aby jej dali pozemok v Dolnom Trhovišti, alebo teda v katastri Dolné Trhovište, keď si pozrete kataster Dolného Trhovišťa, sú tam stovky hektárov štátnej pôdy, čiže pôdy Slovenského pozemkového fondu. Avšak to by nebol dobrý biznis, ne, dať, dať Židovke iba takú nejakú pôdu v Dolnom Trhovišti, takže keďže už Marhula vybavoval, tak namiesto toho dostane, sa dohodne s Matečnou, že namiesto toho Dolného Trhovišťa, vieš čo, dáš mi v Špačinciach. A najlepšie, daj mi to hneď v zastavanom území obce. Pozrite si územný plán od roku 2006, zistíte, že ten pozemok, ktorý (rečník pre názornosť opäť zobral do rúk hárok papiera, ukazujúc ho plénu), tuto bolo, obyčajná roľa kilometer od dediny, tak zrazu je z toho pozemok, ktorý je rovno nakreslený v zastavanom území obce, určený na zástavbu, od roku 2006 zmenený územný plán.
Matečná, príde jej zmluva, však keď kamarát Marhula navrhol, vybavil, zatvorí oči zrejme a podpisuje, lebo však to je všetko v poriadku.
V normálnom štáte každý z nás, ak by sa skrýval raz za Boha a myslel by to s tým Bohom úprimne a prečítal by si, myslím, že Janko na to upozorňoval, prečítal by si to Desatoro, to siedme Božie prikázanie, že nepokradneš, tak sa zaujímam o to a logiku hľadám. Tak v Dolnom Trhovišti chceš roľu za 50-tisíc možno, teraz strelím, sumy vymýšľam, 50-tisíc, tak ja ti ale nemôžem dať takú istú veľkú roľu v Špačinciach v zastavanom území obce, ktorá je hodná 3 milióny, prepáč, prepáč, Marhula, si kamarát, ale ja ti môžem dať, tu je to hodné 50-tisíc, tak tu ti dám o to menšiu parcelu alebo dám ti teda v tom Dolnom Trhovišti za tých 50-tisíc.
Ale Matečná nestráži verejný záujem, Matečná stráži záujem svojich kamarátov, svojho predsedu strany, svojich mecenášov, oligarchov, sponzorov, ľuďom, ktorým sa potrebuje zavďačiť, a podpisuje takú zmluvu, že namiesto tohto málo cenného, nechcem povedať bezcenného, málo cenného pozemku, obyčajnej, naozaj obyčajnej role v Dolnom Trhovišti podpisuje pozemok v zastavanom území obce určeného na zástavbu v Špačinciach. No a, čuduj sa svete, na konci sa k tomu dostane pán minister Drucker.
To som ani vedel, že tak rýchlo skončíme. (Zaznel zvuk časomeru.)

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom za ich slová. Fakt je ten, že prax tretej vlády Roberta Fica plus vražda dvoch mladých ľudí a jedného z toho investigatívneho kritika takejto politiky vyprovokovala v ľuďoch požiadavku zásadnej zmeny. Nie detailov, nie zametanie pod koberec, zásadnej zmeny. Ak ju neuskutočníme alebo ak aspoň sa nestaneme jej hlásateľmi, tými Jánmi Krstiteľmi, tak sa dočkáme volania po tom, aby sa demokracia nahradila systémom odvodeným od hnedej alebo červenej totality. To nesmieme dopustiť! A v tom je zmysel a poslanie súčasnej opozície v tejto výzve. Nazývať hriech hriechom nie je žiadne krikľúnstvo, nie je to žiadna neslušnosť, ale mravná povinnosť.

Kolega Budaj, zaujalo ma to prirovnanie s tým, s tým filmom Krstný otec, že naozaj oni, že vlastne aký je rozdiel medzi slušným človekom v obleku v nejakej funkcii a slušným človekom v obleku, ktorý zneužíva svoje postavenie na to, aby vlastne okrádal ľudí, ktorých zastupuje a pre ktorých by mal strážiť to verejné blaho, že, áno, jedni sú slušní a tí druhí sú mafiáni, je to mafia. A to, čo nám tu vládne, tak oni úplne krásne, dokonale spĺňajú všetky parametre mafie a aj v Trestnom zákone je napísané, že organizovaná zločinecká skupina, čo je po slovensky povedané mafia, má existovať dlhšiu dobu. SMER, SNS, MOST - HÍD, to existuje dlhšiu dobu. Má to mať viac členov. Ešte sa tým hrdia, že koľko tisícov členov majú. A tretia podmienka v Trestnom zákone je, že táto organizovaná zločinecká skupina je založená, ktorá existuje dlhšiu dobu a má viacej členov, je založená za účelom legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
Všetky tri podmienky z Trestného zákona na definíciu mafie v slovenskom právnom poriadku krásne spĺňate a iba si o sebe myslíte, že ste slušní ľudia, ale v skutočnosti ste mafia, ktorá okráda ľudí tohto štátu o budúcnosť. Vyháňa mladých ľudí do zahraničia. Rozbíja, doslova rozbíja rodiny, kde dnes na Slovensku je 200-tisíc rodín, z ktorých deti museli odísť do zahraničia alebo matky chodia utierať zadky rakúskym dôchodcom a budúcnosť, nie práve ružovú budúcnosť týchto rodín, keď tí rodičia zostarnú, im nebude mať kto podať pohár vody, máte na rukách vy. Bude to na vašom svedomí a veľmi by som vám rád v tejto situácii pripomenul to siedme Božie prikázanie, keďže tak často sa tu odvolávate a skrývate za Boha, to siedme Božie prikázanie je nepokradneš.

Ďakujem pekne, pán Budaj, za vaše vystúpenie. Vy nás vždy upriamite na ten hlas ľudu, na to volanie zdola, na tú snahu väčšinou mladých ľudí o slušné Slovensko.
Čo mňa tak naozaj v súvislosti s tým, čo hovoríte, trápi, je obrovská stagnácia našej krajiny. Lebo týchto rôznych pozemkových kšeftárov a mafiánov vo vysokých funkciách nezaujíma rozvoj ciest alebo podpora drobných podnikateľov, živnostníkov alebo zlepšovanie stavu školstva, budovanie dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. No a sme v stave, že keď títo mafiáni skončia, keď už odídu z politiky, tak ostane tu jedna veľká spúšť a úlohou ďalšej politickej generácie bude v najbližších 10 rokoch len možno dobehnúť Čechov a nehovoriac o Nemcoch a Rakúšanoch, ktorých budeme dobiehať akože ďalšie dekády.
Ja teda hovorím konkrétne aj za oblasť dopravy, že napríklad v rozvoji integrovanej dopravy, infraštruktúry sú, sú Češi ďaleko, ďaleko pred nami a títo skorumpovaní politici nechávajú naozaj po sebe spúšť.
Takže prajem si a aj vlastne všetkým ľuďom na Slovensku, aby čím skôr skončila doba týchto mafiánov a sme sa prehupli do stavu budovania krajiny.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, prosím, upokojte plénum, ktoré je plné poslancov a potom nepočujú prejav.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prosím plénum, aby sa upokojilo, pán poslanec Bernaťák, pani poslankyňa Zemanová.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Takisto pani neprítomnú, pani ministerku pozdravujem. Ja som ju spoznal ako člen vlastne gestorského výboru Národnej rady. Nemal som voči nej žiadnu predpojatosť. Vystupovala spočiatku ako odborníčka a, ale kto si dnes vypočul kauzy a obvinenia spojené s vami, pani neprítomná, pani ministerka, ten od vás čakal viac vysvetlení a viac argumentov proti faktom a argumentom, ktoré tu zazneli. Nielen poukazovanie na to, že pred ôsmimi, desiatimi a dvadsiatimi rokmi sa kradlo tiež, ale odpovede na veci, ktoré sa týkajú vás, vás osobne, vášho rezortu a vašej vlády, lebo o tej je reč v tejto sále dnes. Aj ja by som mohol pridať niekoľko argumentov z vlastnej iniciatívy a skúsenosti.
Napríklad som vás prosil, aby ste pomohla preniesť štátne lesy na území Bratislavy preč spod vlastníctva štátnych lesov, lebo tie tu rúbu ako divé, a pritom lesy na území hlavného mesta mali byť pod správou hlavného mesta. Kedysi tomu zabránilo len to, že tam bola železná opona, ale teraz si štátne lesy dovoľujú aj v tomto meste sa chovať ako čisto v hospodárskych lesoch, hoci ide o rekreačné zázemie Bratislavčanov.
Mohol by som pripomenúť aj tie chránené bukové lesy, o ktorých tu bola reč, ale rozhodol som sa, že nebudem do vašej noše plnej faktov a obviňujúcich argumentov vŕšiť ešte ďalšie. Aby sme neskončili iba pri takýchto potýčkach a vzájomných obvineniach, chcel by som si dovoliť úvahu vysvetľujúcu to, čo, na čo tu poukazovali viacerí poslanci a napokon aj vy, že prečo opozícia, rétorika opozície tunajšej parlamentnej opozície je ostrejšia, než bolo v minulých rokoch. Prečo je taký spor aj o vás a o systém, ktorý sa tu vytvoril. Vy ste totiž dnes už súčasťou toho systému. Systému, ktorý sa vytrhol svojmu účelu. Skloňujú sa tu teda hlavne pochybnosti okolo nakladania s majetkom, ktorý sme vám zverili my zástupcovia verejnosti, ale hlavne verejnosť.
Majetok je fascinujúca vec, je, môže spôsobiť aj veľký prospech. U nás ale spôsobuje veľké rozhorčenia a pocit nespravodlivosti širokej verejnosti, preto zaznievajú aj na námestiach slová "do basy", výkriky, ktoré vás poburujú. Aj tu vás poburuje, keď poslanec Matovič nazýva veci expresívne a volá po trestaní mafie, zločinov, zlodejstiev.
Vážená pani ministerka, zamotali ste sa do systému, ktorý podľa nášho názoru nehospodári s majetkom tak, ako sľuboval, a preto váš problém mieri, alebo vaša kauza, vaše odvolávanie, rovno ku koreňom našej biedy, ku slovenskému príbehu, ktorý je príbeh slobodnej a demokratickej krajiny, ale ktorý od svojho vzniku trpí jednou obrovskou chybou. Tí, čo riadia náš štát, nevedia občanom žijúcim v ňom zaručiť spravodlivosť, a tak sa stáva, že bohatstvo nevzniká prácou a úsilím, ale parazitne a zlodejsky. A ak to nazývame plným menom, ak hovoríme rečou ulice tu v tejto sále, nekonáme nič neslušné. Naopak, je veľmi slušné a potrebné nazývať v tomto prípade veci pravým menom.
Slobodná spoločnosť a slobodné podnikanie je u nás napadnuté parazitným systémom, ktorý na ňom ako zvláštny votrelec parazituje už dlhé desaťročia. Nie je to, samozrejme, pani ministerka, neprítomná ministerka, len vaša vina. Ale ste už pomerne dlhé roky súčasťou toho systému. Systému, v ktorom nebohatnú tí, čo sú najpracovitejší, najdômyselnejší, najvytrvalejší, ale bohatnú neverejné a nikým nevolené skupiny ľudí. Nečudujte sa, že sa tomu hovorí mafia, lebo tak sa tomu hovorí všade na svete. Tie neverejné ukryté a nikým nevolené skupiny, ktoré bohatnú z verejného, existujú aj na Kalábrii a na Sicílii a aj tam sa im hovorí mafia.
To, čo kritizujeme, že mafia je u nás chránená často účelovo vytvorenými, účelovo nastavenými zákonmi a je chránená aj komplicmi, ktoré ich má dosadených všade tam, kde by mali fungovať zákonné kontrolné mechanizmy. Ale nefungujú. Nefungujú preto, lebo sú vyradené, vypnuté komplicmi týchto zlodejov.
Väčšinu tohoto systému nemá bežný človek ani my ako opoziční poslanci nijakú šancu zahliadnuť v jeho úplnosti. Vidíme len kauzy, vidíme špičky ľadovca a vidíme, samozrejme, politikov, ktorí sú vystrčení do popredia, lebo niekto za to musí niesť zodpovednosť. Niekto musí ťahať tie horúce gaštany osudu, ako hovorí klasik, za tie neviditeľné skupiny, za tých nevolených boháčov, ktorí od nich žiadajú plniť služby. To sú tí koneční užívatelia výhod, ale nedá sa nič robiť, politici, ktorých vidíme, chránia týchto neviditeľných, chránia zlodejov. Nie je na tom slogane nič urážlivé, je to krutá pravda.
Takže v tomto leží naša bieda. Dnes si hovoríme o tom, že si pripomenieme sviatkom napríklad storočnicu Martinskej deklarácie. Pripomíname si, že žijeme štvrťstoročie od vzniku samostatného štátu, ale predsa máme podľa názoru občanov v štáte najvyššiu mieru korupcie v EÚ. Nemajú naši občania dôveru v políciu, nedôverujú súdy a pomaly už ani v demokratické inštitúcie. Tento, tento stav štátu je proste šokujúci a je našou obrovskou hanbou.
Od opozície vy by ste chceli, aby to takto nenazývala, lebo tým sa vraj škodí obrazu Slovenska v zahraničí. Obvinenia by sa mali vraj v tejto snemovni vyslovovať až vtedy, keď vinníkov uznajú vinnými súdy alebo čosi podobné. Len aby tu neznela reč ulice, žiadne ostré slová. Všetky zlodejstvá by sa mali bagatelizovať, zametať pod koberec. Dožíva tu ešte predstava, že veď keď sú už pri moci, no tak si namočili zobák. Však tak to bolo v uhorských pomeroch od nepamäti.
Dámy a páni, nečudujme sa a nečudujte sa, že nemohol tento stav trvať donekonečna. Nemohol nevyvolať nedôveru verejnosti. Najmä mladých ľudí, ktorí sú už scestovaní a poznajú svet.
Pán Rezník, ktorý to asi cíti podobne, dal v predvečer tohoto odvolávania pani Matečnej do televízie slávnu trilógiu Krstný otec, kde ste si mohli overiť, ako dokáže mafia premeniť reálny svet na akýsi paralelný svet, ktorej slová znamenajú niečo iné. Ctihodný človek je ten, kto vraždí, elegantne drží slovo a vždy splní rozkazy bosa. To je čestný človek v tomto svete. Dámy a páni, napriek tomu, že ten film je fascinujúci, a neviem teda, či pán Rezník nám chcel práve toto ním povedať, fakt je ten, že mafiu musíme odmietnuť, aj keď tu má takú dlhú tradíciu a silné korene.
V tomto paralelnom svete sú totižto obyčajní voliči iba úbožiakmi, ktorí majú platiť dane a triasť sa pred mocou. Pretože moc dokáže byť brutálna, moc disponuje spoluvinníkmi v radoch polície a politikov.
Vážená pani ministerka, vy ste prijala pozvanie do takéhoto systému. Nie je to vaše dielo, ale napriek tomu môžete, ak sa rozhodnete, vykročiť z tohto paralelného sveta a zrieknuť sa paralelnej morálky.
Keďže čas mi nepraje dokončiť tento prejav, chcem, prečítam iba záver alebo poviem iba záver. Nie sme iba kritici chýb a osobných jednotlivých zlyhaní, pretože už to nestačí. Pretože tu sa nedejú už iba nejaké vecné chyby a osobné zlyhania úradníkov, tu je systém a my sme kritici systému, ktorý nie iba trpí, ale vyžaduje takéto zlyhania. Možno ich vyžaduje aj od vás, pani ministerka, odmietnite to.

Ďakujem pekne.
Začnem od pána kolegu Zelníka. Pán kolega, to si teda určite myslím, že poslanci, ktorí budú rozhodovať, a respektíve ľudia, ktorí budú rozhodovať o ďalších európskych peniazoch, si teda dobre pozrú, čo sa deje na Slovensko (pozn. red.: správne "Slovensku").
Veď tí ľudia, si myslíte, že žijú z vákua alebo rozhodujú od zeleného stola? Tí si teda veľmi pozorne sledujú túto situáciu. A taktiež si, čo si vy o tých poslancoch myslíte, že oni sa rozhodujú na základe čoho, keď hovoríme o poslancoch?
To ako keby som povedal o vás, že vy v zdravotníckom výbore sa nezaujímate o veci, o ktorých rozhodujete, a hovoríte len na základe nejakých svojich pocitov. Takto znevažujete prácu európskych poslancov? Tak to teda asi ste nemysleli vážne.
Pán kolega Baláž, to, že idú na revíziu, áno, aj zaviedli sme rôzne mechanizmy aj v rámci DPH a vidíme, že ešte stále 2 mld. eur sa nevymôžu, a o tom by sme tu mohli dlho polemizovať. Takže to, že ide niečo na revíziu, ešte neznamená, že to bude fungovať. To, že niečo sa odstránilo, ešte neznamená, to ukáže prax, do akej miery to bude fungovať. Ale to som v skutočnosti len tak krátko chcel povedať.
Ale mal som ešte jednu myšlienku a unikla mi. Na Veroniku som chcel reagovať.
Koľko mám? Štyridsať sekúnd. Čo si hovorila, Veronika? (Reakcia poslankyne.) Dobré meno Slovenska, nie. (Reakcie z pléna.)
V Bruseli. Áno, áno, to je určite ako to sledovanie, kolegovia, naozaj nebuďme naivní, veľmi pozorne sledujú. A teraz ešte keď hovoríme aj o tých médiách. Pani ministerka dneska mala tlačovku na TA3, teda nie tlačovku, mala tu prejav, ktorý bol live na TA3.
Pani ministerka, teraz keď si hovoríme o tých zahraničných médiách jak opoziční, tak myslíte si, že toto presvedčilo, ten váš prejav možno presvedčil vašich voličov, myslíte si, že presvedčil tých poslancov a tých komisárov v Európske únii, to, čo ste tu prezentovali? Myslíte si, že to bol prejav pre nich, na základe ktorého si oni povedia, áno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegovi Hegerovi, že pripomenul, aké dôležité je, aby sme v tomto kľúčovom momente, kedy sa rozhoduje o viacročnom finančnom rámci, prebiehajú rokovania, budú prebiehať ešte rok, aké veľmi dôležité je dobré meno krajiny.
My tu môžme, my máme šikovných ľudí, môžu prac..., o, ktorí sa snažia robiť nám dobré meno. Máme športovcov šikovných, máme inovatívne firmy, a čo z toho keď táto neschopná vláda, vláda škandálov zničí naše dobré meno v zahraničí? Ešte raz hovorím, médiá nepísali zahraničné o opozícii, médiá písali o škandáloch na, v rezorte pôdohospodárstva. Zahraničné médiá Le Monde písal o škandáloch na, v rezorte školstva. Písali o tom, ako je mafia na Úrade vlády. Vy nám ničíte dobré meno Slovenska, našej krajiny.
Prosím vás, pani ministerka, ak vám záleží na tejto krajine, ak máte radi Slovensko, tak opustite tento rezort.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, je to taký celkom zaujímavý pohľad, tu mať tak na úrovni očí klub SNS, ktorý to tu háji, ktorý to tu bojuje, vysiela tu tie svoje rakety na obhajobu, a ja teda som, idem ako posledný v písomnej a tak to nejak uzavrem. Veľa toho bolo povedaného a ja v prvom rade sa chcem poďakovať všetkým predrečníkom z radov opozície, pretože veľmi podrobne to rozobrali a bolo povedané veľmi veľa, veľmi konkrétne príklady, ako teraz komunikoval aj kolega Farkašovský, je to o počúvaní, a teda neviem, do akej miery sa vám, kolegovia, podarilo počúvať a zamyslieť sa nad tým, čo tu kolegovia rozprávali. Tie príbehy konkrétnych ľudí atď., pretože presne o tom tá komunikácia je. A takže tá debata bola veľmi hutná.
Ja by som chcel zareagovať možno na jeden krátky bod, ktorý som nepostrehol, alebo teda že bol až tak nejako rozobratý, ale určite bol spomenutý v reči pani ministerky, a to bol bod 5, kde ste hovorili, pani ministerka, že vlastne nemáte tam čo k tomu povedať nejakým spôsobom, lebo že nič konkrétne nezaznelo, tak ja by som len kratučko k tomu chcel vystúpiť.
Ten bod 5, ja si ho teda, kolegovia, dovolím prečítať, lebo neviem, koľkí z vás ste si čítali celý návrh na odvolanie, ale bod 5 hovorí, že "ministerka Matečná svojím konaní ohrozuje budúce zdroje pre Slovensko na regionálny rozvoj. Eurofondy môžu byť a veríme, že budú a majú veľký potenciál byť obrovským impulzom na rozvoj našej krajiny, ak sa využívajú dobre a transparentne. Väčšina verejných investícií v našej krajine za posledné roky bola financovaná práve z eurofondov. Bude obrovskou škodou, keď kvôli zopár gaunerom ťažko pracujúci roľníci nedostanú dotácie. Pani ministerka Matečná by za spôsobené problémy a kvôli kšeftom s pôdou počas jej pôsobenia na čele pozemkového fondu mala odstúpiť. Rovnako za škandál pri priamych platbách už vo vedení Pôdohospodárskej platobnej agentúry dávno nemal byť jej generálny riaditeľ pán Kožuch. Robia nám hanbu v zahraničí. Teraz sa rokuje o rozdelení peňazí, a ak dostaneme menej na rozvoj regiónov, bude to chyba tejto koalície, korupcie a škandálov, ktoré ju sprevádzajú."
Krátky, myslím, že veľmi výstižný bod, a ja by som teraz chcel povedať pár čísel, ktoré dopĺňajú vlastne toto tvrdenie, a keď si pozrieme stránku, keďže nemôžme používať, tak ja vám to budem tak trošku opisovať, európskych štrukturálnych a investičných fondov a pozrieme si teda ten nosný, napríklad Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, tak práve z tohto fondu na toto tretie programové obdobie máme vyčlenených 2,1 mld. eur, keď si to prepočítame na osobu, tak je to 386 eur. Keď si to porovnáme napríklad s Čechmi alebo s Poliakmi, tak Češi majú z tohto istého fondu 3,7 mld. eur, čo na osobu je 352 eur, menej ako Slovensko, Poliaci majú 13,6 mld. eur, čo je 367 približne na osobu.
Mohol by som spomenúť aj Európsky námorný a rybársky fond, ale tie čiastky, ktoré z neho vyplývajú, sú, sú v porovnaní s týmito sumami zanedbateľné. A celkovo v rámci európskych fondov, pretože treba si naozaj uvedomiť to, čo sa aj v tomto piatom bode robí, že všetky tie veci, ktoré tu dnes odzneli, všetky tie kauzy, všetky tie krivdy, ktoré sa tu dejú, nám v skutočnosti robia hanbu v zahraničí, a ľudia, ktorí o nich rozhodujú, ktorí rozhodujú o európskych fondoch, sú poznačení aj týmito informáciami a budú zvažovať. Pretože nebuďme naivní, kredit človeka je dôležitý pri všetkom. Keď si beriete hypotéku, tak ináč sa na vás pozerajú, keď máte výborný kredit, a ináč sa na vás pozerajú, keď neviete splácať svoje splátky a ste zadlžení po uši. A toto je len také, také malé prirovnanie toho, čo tu dnes počúvame, a toho, ako sa, to môže mať vplyv a bude mať vplyv na rozhodovanie o, európskych peňazí práve na to ďalšie programové obdobie.
A celkovo Slovenská republika dostala 15 mld., česká 24, keď to porovnávam, poľská 86. Aj na osobu Slovenská republika práve z tých celkových súm dostala najviac, 2 823 eur má Slovensko. Česko, teda z týchto krajín, ktoré som vymenoval, Česko má 2 270 a Poľsko 2 265. Toto, o čom sa tu dnes bavíme, môže natoľko poškodiť kredit Slovenska, že sumy, ktoré dostaneme, už nemusia odrážať práve tento pomer, že Slovensko z týchto napríklad len troch krajín, tuto našich okolitých susedov, malo najlepšie a najvyššie čísla. Pretože jasne sa ukazuje, že s týmito fondami, s týmito peniazmi nevieme zaobchádzať zodpovedne. O tom bol dnešný celý deň, ktorý hovoril veľmi jednoznačne, že s týmito peniazmi nevieme zaobchádzať.
Vy naozaj, a teraz ešte kratučko, ak môžem povedať, tak, viete, toto sú, niekedy to tak možno aj vy, páni a dámy z koalície, tak potierate alebo hovoríte, že to sú nejaké kauzy a len tu kritizujeme a podobne. Ale ja keď som dnes počúval aj vystúpenie opozičných poslancov a poslankýň aj pani podpredsedníčky a našej predsedníčky klubu a podobne, tak hovorila konkrétne príbehy ľudí. Toto sú konkrétne krivdy, ktoré sa dotýkajú ľudí. A myslím si, považujem to naozaj za vrchol cynizmu, ak sa teraz ideme tváriť, že to je niečo vykonštruované alebo podobne, lebo to je pohŕdanie politika proste tým, čo človek prežíva. A, a čo si treba uvedomiť, ja neviem, kde sa vy pohybujete, ale keď chodíme medzi ľudí a chodíte určite aj vy, áno, možno stretávate viacej fanúšikov a voličov vašej strany, ale ja teda nestretávam len voličov nášho hnutia, ale tí ľudia sú týmto veľmi znechutení, a keďže sa to týka konkrétnych príbehov ľudí, tak ich známi a podobne tomu nemôžu neveriť. Toto nie sú vykonštruované informácie, toto nie sú nejaké výmysly, o ktorých sa tu bavíme. To sú konkrétne príbehy ľudí a toto proste nahlodáva ľudí. A môžme si tu hovoriť odborne, ako chceme, ale ten problém tu bol dnes niekoľkokrát veľmi konkrétne pomenovaný, na čo trpí náš štát.
Známostná ekonomika je problém našej krajiny. Je to o tom, kto koho pozná, a dneska ste tu počuli jeden za druhým príbehov. A ja neviem, s čím sa vy stretávate, kolegovia, ale reálne ja to počujem od kohokoľvek, od ľudí, ktorí naozaj nie sú naši voliči a príde a pochváli sa tým, jak vyhral nejaký starosta v nejakej obci, a to je môj známy a ten mi vybavil to alebo ten mi vybavil to. Ľudia rozmýšľajú v optike, kto mi čo vybaví a koho ako poznám a kto má na koho telefonát a podobne. Toto je choroba nášho národa, ktorú musíme zmeniť, ale to, o čom sme dnes hovorili, to práve, naopak, ešte betónuje a nie, nielen nijako nemení.
Takže preto a je to tu to znechutenie. A to politické gesto, ktoré tu aj kolegyňa Milanová v závere svojho príhovoru hovorila, o tom, aké politické gestá urobili politici, je úplne kľúčové. Je úplne kľúčové na to, aby sme nehazardovali s trpezlivosťou ľudí. Pretože to je to, čo oni od politikov čakajú. Čakajú zodpovednosť k tomu, k tomu pristúpiť.
A keď aj kolega Rajtár hovoril o NKÚ, o tých nedostatkoch, veď to sú tiež, to je, to sú uzávery Najvyššieho kontrolného úradu, ktorého správu sme tu prebrali v utorok. To sú konkrétne zistenia, ktoré tiež poukazujú na problémy v PPA. Toto sú fakty, ktoré, o ktorých sme sa tu dnes celý deň bavili, a preto si myslím, pani ministerka, že toto sú jasné dôvody na to, aby ste vyslali signál ľuďom, že to myslíte vážne s nimi. Preto je to odvolávanie, aby ste mohli, aby ľudia pochopili, aby ľudia zistili, že, áno, niečo sa tu ide meniť v krajine, pretože to, čo sa nakopilo vo vašom rezorte a pod vami, je už, je už enormne veľa - a nemusím to opakovať.
Takže ja na záver len som chcel poukázať na to, že hazardujeme naozaj veľa, 15 mld. eur v eurofondoch je veľmi veľká suma. Myslím si, že tie percentá provízií, o ktorých tu môžme hovoriť a môžme polemizovať, ak by to boli len 10 %, tak je to 1,5 mld., ktoré idú inam, ako by mali. A toto sú informácie, ktorými disponujú aj ľudia, ktorí rozhodujú a budú rozhodovať o ďalšiom programovom období a toto je práve tá hanba, toto práve ten zničený kredit našej krajiny, ktorý európski politici veľmi pozorne sledujú a ktorý môže naozaj veľmi výrazne ovplyvniť to, koľko peňazí v ďalšiom období dostaneme. A preto aj ten politický signál jednak voči vlastným ľudom na Slovensku, voči vlastným občanom a voči európskym politikom, ktorí o tom rozhodujú, ktorí sú na takéto signály veľmi citliví a ktorí pozorujú takéto gestá a ktorí ich dlhodobo na Slovensku nevidia.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ja som s takou malou dušičkou čakala, že čo budem počuť, a musím sa priznať, že ďakujem vám veľmi pekne, povzbudilo ma to a, áno, to je asi tak všetko.
Prepáčte, ja už nevládzem, mám dole dieťa a už bežím za ním, tak som taká trošku roztržitá, pardon.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, že môj prejav bude z trošku iného súdka, hoci agrorezort ako taký mi nie je celkom vzdialený, nemám problém priznať, že mám bieleho koňa, takého, ktorý má štyri nohy a žerie seno, ale nie som naň odborníčka, preto aj môj príhovor bude trošku iný, ako boli všetky tie, ktoré sme doteraz počuli.
Jedno slovenské porekadlo hovorí: "Pôda sa mení na zlato v rukách múdrych." Pri pohľade na súčasné dianie v agrorezorte sa zdá, že to neplatí. Dnes sa síce mení pôda na zlato, lenže v rukách tých, ktorí majú správne známosti, poprípade majú v kešeni dostatok kešu, ako by povedal pán poslanec Kaliňák.
To, čo sa deje na Slovensku s pôdou, sa dialo už aj v dávnej minulosti, nazýva sa to stredovek. Ak si niekto myslí, že stredovek skončil, tak môžem citovať slová známej kapely Lucie: "Středověk neskončil, středověk trvá," minimálne v našom agrorezorte. Všetci dobre vieme, že pôda je zdroj nenahraditeľnej hodnoty a náš najcennejší zdroj obživy. V minulosti bol predmetom lénnych vzťahov. Dnes je taktiež predmetom lénnych vzťahov a okrem toho je navyše predmetom špinavých biznisov. No, kým v stredoveku pôdu panovník venoval svojmu vazalovi, dnes štát venuje pôdu svojim Vadalom.
Teraz mi dovoľte krátky exkurz spred 1 000 rokov. Chartreský biskup Fulbert pred 1 000 rokmi napísal Viliamovi, vojvodovi Akvinskému, toto: "Vazalovou povinnosťou je, aby nijako neohrozoval právnu integritu pána, má byť diskrétny, čo sa týka informácií o pánovi, ktoré by mohli byť nebezpečné, aby ho nedehonestoval, aby ho nijako neobmedzoval v jeho držbe a právach," toto sa mi teraz veľmi páči, "aby pánovi neznemožňoval možné a bol mu nápomocný v uskutočňovaní jeho cieľov. Ak sa vazal bude riadiť týmito princípmi, je hodný léna. Vazal má potom povinnosť podporovať svojimi činmi blaho a prospech svojho pána."
Nepripomína vám to niečo? Nezdá sa vám, že za tých 1 000 rokov sme sa akosi nepohli ďalej? Slovensko v narábaní s pôdou, sa zdá, akoby ani celkom nie. Teraz je panovníkom štátna vrchnosť a rozdáva léna, aby si aj prostredníctvom nej zabezpečila svojich ľudí a poslušnosť.
Povedzme si iba zopár príkladov takých posledných, o ktorých sme si mohli prečítať alebo pozrieť si v televízii.
Tomáš Drucker získa za výhodnú cenu pôvodne štátne pozemky zo Slovenského pozemkového fondu. Mohli by sme povedať, že ako správny vazal zoberie potom ministerstvo vnútra, z ktorého neskôr teda odíde, a keď z neho odíde, tak potom vazalsky mlčí. Aj Jurajovi Blanárovi sa zázračne podarilo zbohatnúť, alebo teda môže sa mu to podariť, taktiež na štátnych, bývalých štátnych pozemkoch zo Slovenského pozemkového fondu. Veľký Slavkov tu už spomínaný bol, k tomu sa ani vyjadrovať nebudem.
Ľudia na východe Slovenska už dávno pochopili, že tam stredovek ešte stále trvá. Možno aj preto, možno to nie je úplne celkom náhoda, že pani Rošková je prezývaná grófka alebo barónka, ľudia vidia, že štát, ministerstvo, Pôdohospodárska platobná agentúra, Slovenský pozemkový fond sa k nim stavia ako k nevoľníkom, kým tí iní sú vyvolení.
A ešte tu si dovolím takú jednu paradoxnú vec povedať. Kým ľudia okolo Roberta Fica, ktorý má inak problém nájsť si bývanie, bohatnú na obchode s pôdou a s realitami, či stávajú sa barónmi alebo grófkami, tak samotný Robert Fico aj napriek panovníctvu je úplne bez pôdy. Pripomína mi to taký historický príbeh Jána Bezzemka, ktorý taktiež, dalo by sa povedať, bez zeme skončil, aj bez svojich práv, o ktoré sám vlastnou vinou prišiel.
Nuž, nepísaní králi politických strán si rovnako ako korunovaní králi v stredoveku potrebujú získať vernosť a oddanosť určitých ľudí. Doba je predsa ťažká, nikdy neviete, z ktorej strany útok príde. Verní zabezpečia ľudí potom na ďalších stupňoch, na ministerstvách, na úradoch, všade tam, kde sa môžu rozdávať léna. Potom stačí kráľom napríklad už len zdvihnúť telefón a taký rybníček, ktorý by si inak museli platiť zo svojho, si hravo zaplatia z eurofondov.
Alebo iný príklad. Dlhé roky sa venujem jazdeckému športu, možno vám hovorí niečo meno Slavomír Magál. Je to človek, ktorý v agrorezorte čerpal dotácie už teda v minulosti a čerpal ich na penzión, alebo teda pestovanie šampiňónov, ktoré sa nikdy nekonali. Alebo sa potom tieto naše milé agrodotácie v rámci zlepšovania asi európskych vzťahov rozdávajú talianskym podnikateľom či rozsiahla pôda sa predáva alebo prenajíma Dánom. No, veď čo, čestná farmárska Slovač by ju asi nevedela tak obhospodarovať ako títo naši zahraniční experti. No chvalabohu, že nevedela, aspoň sa tam nemusia vyháňa ľudia nejakými cepmi.
Skrátka, a ešte raz to poviem, stredovek v agrorezorte neskončil nielen pri rozdávaní pôdy a získavaní vazalov.
Pani ministerka, prosím, vysvetlite mi, ako je možné, že na niektorých sekciách Pôdohospodárskej platobnej agentúry pracujú ako v stredoveku a dotácie spracovávajú ručne iba na papieroch? Netýka sa to sekcie priamych platieb. Ja keď som to počula, tak som to v prvom momente celkom dobre nepochopila, lebo znamená to čo? Že tie počítače tam majú na to, aby hrali na nich solitér? Myslím, že v dnešnej dobe počítače už zohrávajú, a softvéry, oveľa väčšiu úlohu a mali by sa na to aj využívať. Jediné, čo mi z toho vyšlo, je, že možno nechcete, aby ten systém fungoval, lebo ako náhle by existoval softvér, systém by bol prehľadný, tak by aj všetky tie zmluvy, ktoré sú teraz niekde ukryté medzi štósmi papierov, nikto nevypátra. V prípade, ak už je to v systéme, dajú sa aspoň jednoduchšie vypátrať.
Pani ministerka, ste súčasťou tohto stredovekého vazalského systému až príliš dlho, aby ste sa mohli tváriť, že neviete, čo sa vo vašom rezorte deje. Ste súčasťou tohto systému, aj ste už niečo urobili, ale neurobili ste toľko, aby sa veci zmenili výrazne k lepšiemu. Aby sa to zmenilo všetko v prospech drobných farmárov, ktorí vás zo svojich daní platia preto, aby ste im pomáhali. Moderný štát je tu na to, aby pomáhal malým a slabým. No váš agrorezort zaspal v stredoveku, mám pôdu, mám moc. V dávnom stredoveku si ale pôdu vážili. My s ňou dnes hazardujeme. V dávnom stredoveku išli verní vazali do boja s rizikom, že zomrú. Dnes idú vazali do boja taktiež a taktiež s rizikom, akurát s tým rozdielom, že je to riziko maximálneho zisku.
Franklin Roosevelt kedysi povedal: "Národ, ktorý ničí pôdu, ničí seba." My si ju, žiaľ, prostredníctvom aj tých kšeftov, aj tých všetkých káuz, ktoré sa tu deje, ničíme. Chudáci naši predkovia, čo na nej stáročia dreli, nehovoriac o drobných roľníkoch, ktorí sa na nej pokúšajú drieť doteraz.
Ak vám na slovenskej pôde aspoň trošku záleží, možno by bolo dobré sa zamyslieť nad tým, či by nebolo načase odvolať pána Juraja Kožucha z riadenia Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Vyzerá to totiž tak, že jeho kožuch je príliš hrubý na to, aby kšeftovaniu zabránil, a navyše je dosť možné, že je aj plný bĺch.
Nebudem vám radiť, čo máte robiť, to viete najlepšie sama, len pre inšpiráciu si dovolím uviesť niekoľko príkladov zo sveta, kde v stredoveku už nežijú. Iba pred mesiacom odstúpila britská ministerka vnútra, lebo jej rezort urobil administratívnu chybu a tisícom prisťahovalcov hrozila deportácia. Administratívna chyba. Lotyšský minister zdravotníctva Guntis Belevičs zložil funkciu po tom, ako ho pristihli, že si vybavil prednostné ošetrenie u lekára mimo poradovníka. Koncom roka 2013 podal demisiu poľský minister dopravy Slavomír Novak po tom, čo vyšetrovanie prokuratúry preukázalo, že minister vo svojom majetkovom priznaní neuviedol drahé náramkové hodinky. Tých príkladov je viacero, máme ich aj na Slovensku. Spomeniem bývalého ministra kultúry Rudolfa Chmela, ktorý odišiel z vlády na vlastnú žiadosť, vysvetlil to tým, že kultúru nedokázal dostať medzi priority štátu. Alebo napríklad Juraj Liška oznámil svoj odchod po páde armádneho lietadla, s ktorým skutočne nemal čo dočinenia. Alebo môžem spomenúť, je tu pán bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ktorý odstúpil po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.
Na záver dodám už len toľko. Ja vás obdivujem pre dve veci, medzi nami ženami. Prvou sú vaše vlasy, také, také by som chcela, to by som chcela. Ale druhou je fakt, že tu sedíte a obhajujete seba a rezort, v ktorom momentálne sú kauzy, ktoré sú neobhájiteľné, a to by som teda nechcela.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.).