Videokanál klubu

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. V mojom príspevku ku Správe hodnotenia priorít zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republike v roku 2018 a ich zameranie na rok 2019 sa chcem venovať ľudskoprávnym témam. Zvlášť chcem poukázať na ochranu náboženskej slobody.
V hodnotiacej správe sa, pán minister, dotýkate aj tejto témy, a to pri členstve Rady OSN pre ľudské práva a tiež pri humanitárnej pomoci a v závere svojho príspevku sa chcem krátko dotknúť situácie v Rade Európy, ktorú správa popisuje.
Od 1. januára 2018 je Slovenská republika na obdobie troch rokov členom Rady OSN pre ľudské práva, ktorá je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom OSN. A medzi hlavné priority nášho členstva patrí podpora páv detí, boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie a spojenej intolerancie a podpora náboženskej slobody. Viackrát sme už spolu, pán minister, komunikovali ohľadom aktivít Slovenskej republiky pri ochrane a podpore náboženskej slobody. V jenom z listov ste potvrdili, že, citujem: "Ochrana a podpora náboženskej slobody patrí k prioritným témam prebiehajúceho členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva."
Slovensko tiež predsedá najväčšej na bezpečnosť orientovanej medzivládnej organizácii na svete, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a po prvý raz ju vedie Slovenská republika. V správe sa píše, že, citujem: "Slovenská republika bude z pozície predsedajúceho podporovať autonómne postavenie inštitúcií OBSE, ako i dodržiavanie existujúcich záväzkov v troch dimenziách." A v tretej práve spomínate tú ľudskoprávnu, kde sa, zostáva jednou z priorít Slovenska agenda presadzovania tolerancie a nediskriminácie.
Vo výbore sa už viac ako rok venujeme ochrane a podpore náboženskej slobody. Preto sa v mojom príspevku zameriam práve na túto tému. Sloboda náboženského vyznania a viery sa označuje za prioritu európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, ako som povedala, a Európska únia žiada členské krajiny, aby venovali primeranú pozornosť otázkam súvisiacim so slobodou náboženského vyznania. Viaceré krajiny Európskej únie, ako Dánsko, Nemecko či Spojené kráľovstvo a taktiež naše susedné krajiny Poľsko a Maďarsko, ale aj Česká republika, sa tejto téme intenzívne venujú. Na úrovni Európskej únie, ako aj na úrovni členských štátov teda postupne dochádza k reakcii na tento, dovolím si povedať, globálny problém a krajiny Európskej únie už reagovali prijatím parlamentných deklarácií, či vytvorením osobitných postov pre sledovanie problematiky náboženskej slobody.
Aj náš výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny reagoval na túto výzvu Európskej únie. Pri výbore sme vytvoril odbornú komisiu, ktorú schválili členovia výboru minulý rok v novembri 2018. Jej cieľom je, aby poskytovala odborné stanoviská pre prácu výboru v oblasti ochrany náboženskej slobody, a jej členmi sú významní ľudia, osobnosti, experti, ktorí sa tejto téme venujú na úrovni štátnej správy, cirkví, v akadémii či v slovenských a medzinárodných neziskových mimovládnych organizáciách. V týchto dňoch členovia komisie finalizujú text uznesenia o ochrane, z Národnej rady, o ochrane slobody náboženstva alebo viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským menšinám vo svete a následne už naozaj v týchto dňoch sa s ním zoznámia členovia výboru.
Téma náboženskej slobody je témou apolitickou, a preto chcem veriť, že poslanci z každej politickej strany zaujmú jasný postoj k tejto dôležitej ľudskoprávnej téme, akou nesporne náboženská sloboda je. Aj to môže byť príspevok z našej strany, Národnej rady, ku práve prebiehajúcemu členstvu Rady OSN pre ľudské práva.
Krátko by som sa dotkla niektorých faktov, ktoré vyplývajú zo správ organizácie Open Doors a nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Ja tu tie správy aj mám v angličtine, ale nemôžem ich ukazovať. Vyplýva z nich, že najprenasledovanejšou náboženskou skupinou vo svete sú kresťania. Za posledných 5 rokov dokonca pozorujeme stúpajúci trend neznášanlivých prejavov voči kresťanstvu. K prenasledovaniu kresťanov dochádza až v 58 krajinách sveta a je prenasledovaných približne 250 miliónov kresťanov. Ale prenasledovanie pre náboženské presvedčenie a vieru sa netýka iba kresťanov. Správy, o ktorých som hovorila, Open Doors či nadácia ACN, ktoré pokrývajú 2 roky do júna 2018, z týchto správ je zrejmé, že pri menšinových náboženských skupinách v 18 z 38 krajín, teda takmer polovica, došlo k výrazným porušovaniam náboženskej slobody. Je teda nepochybné, že porušovanie náboženskej slobody sa globálne dotýka obrovského množstva ľudí, než je to pri iných ľudských právach, v oblastiach iných ľudských práv. A situácia, ako som už povedala, sa neustále zhoršuje.
Pokračovať by som chcela v tejto téme aj pri časti humanitárnej pomoci správy, Je zrejmé a isté a to sa aj všetci, myslím, zapájame, Slovensko významne pomáha ľuďom v krajinách postihnutých prírodnými katastrofami, občianskymi vojnami či spoločenskými konfliktmi. V súvislosti s narastajúcim prenasledovaním ľudí pre náboženské presvedčenie a vieru, ktoré sa týka tak veriacich, ako neveriacich, naozaj sa táto téma ľudskoprávna dotýka veriacich i neveriacich, experti našej komisie vyzývajú aj ku konkrétnej pomoci Slovenskej republiky, zameranej priamo na skupinu prenasledovaných v tej či onej krajine.
Chcem sa vás spýtať, pán minister, či ste uvažovali nad tým, aby určitá časť tejto humanitárnej pomoci, možno percentá, vyjadrené v percentách, ale bola konkrétne zameraná na pomoc prenasledovaným pre náboženské presvedčenie a vieru. Robia tak viaceré krajiny Európskej únie. Že či ste o tom uvažovali, aby to bolo zamerané konkrétne na prenasledovaných. (Rečníčka upozorňuje predsedajúceho na neprítomnosť predkladateľa.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, dovolil som mu si odbehnúť na minútu. Povedal, že sa hneď vráti.

Verešová, Anna, poslankyňa NR SR
Dobre. Budem pokračovať. Takže budem veľmi rada, keď mi, pán minister, na to odpoviete, že či uvažujete s niečím takým, aby bola určitá časť našej humanitárnej pomoci konkrétne zameraná priamo na skupiny prenasledovaných pre vieru a náboženské presvedčenie. Určite sa zhodneme, že je potrebné politiku ochrany náboženskej slobody rozvíjať ako podporu základných ľudských práv a tiež ako prevenciu konfliktov.
Ja vám chcem poďakovať, pán minister, že sa týmto zaoberáte, týmto dôležitým ľudskoprávnym podnetom v oblasti náboženskej slobody.
A na záver svojho príspevku sa chcem ešte dotknúť časti v správe ohľadom situácie v Rade Európy. Zo správy vyplýva, že teda rok 2019 sa nesie v duchu osláv 70. výročia založenia Rady Európy a čo dáva teda príležitosť k reflexii na jej doterajšiu činnosť. A v správe uvádzate teda, že má aj politické, aj ekonomické problémy, teda politickú a finančnú krízu organizácie spomínate v tej správe, a že sa bude v máji 2019 v Helsinkách o tomto rokovať a má sa prijať reforma organizácie. Zaujímalo by ma to možno viac detailnejšie, že v čom je tá politická a finančná kríza Rady Európy. Bližšie informácie by ma zaujímali, ak by ste boli taký láskavý mi na toto zodpovedať.
Ešte raz by som teda na konci chcela významne zdôrazniť dôležitosť v Slovenskej republike v takej proaktivite a konkrétnej pomoci prenasledovaným pre vieru. A chcem skončiť svoj príspevok citátom, ktorý som teda osobne počula z úst monsignora sýrskeho arcibiskupa Chahdu, ktorého som prijala tu na pôde Národnej rady, ktorý nám okrem iného povedal. Citujem: "Žiadame spravodlivosť a žiadame rovnosť. Vyžadujeme od celého sveta, aby rešpektovali a chránili našu náboženskú slobodu. Nech by bolo išlo o kresťana alebo moslima alebo príslušníka akejkoľvek inej viery, pretože v konečnom dôsledku sme všetci božími deťmi. Vôbec nezáleží, akej sme farby pleti alebo rasovej príslušnosti. Jedine vtedy budeme všetci slobodní, keď budeme pokorní a mať sa vzájomne v úcte." Toľko, toľko citácia.
Budem vám vďačná za zodpovedanie na moje otázky. Ďakujem všetkým.

Ďakujem za slovo. Tri roky tu nepočúvame nič iné, len to, že toto je silná a stabilná koalícia, ktorá nemá alternatívu, ale samozrejme nikdy to nebola pravda. Po prvom roku bola vypovedaná koaličná zmluva, po druhom roku bol vymenený premiér a minister vnútra pod hrozbou predčasných volieb, no a teraz predseda Národnej rady vyzýva iného poslanca, resp. poslankyňu Národnej rady, aby odišli z koalície. To je naozaj dôkaz o silnej a stabilnej vládnej koalícii.
A chcel by som k tomu povedať už iba jedno, aj keď na to pani poslankyňa Cséfalvayová už čiastočne zareagovala, chcel by som sa pridať k výzve pána predsedu Národnej rady, odíďte z vládnej koalície, pani poslankyňa, ste v opozícii srdečne vítaná.

To, čo sme teraz videli aj u pána Danka, aj u pána Blahu tu v parlamente, to je názorná ukážka takých troch paralelných zahraničnopolitických vyhlásení, ktoré v našej republike existujú. Každý tu hovorí niečo iné.
Čo sa týka Ruska, samozrejme, že do Ruska chodia aj predstavitelia iných, iných štátov, ale tí tam chodia riešiť konkrétne problémy a nie potľapkávať sa po pleci alebo sa hlboko ukláňať. A treba si uvedomiť, že hrozí zabetónovanie konfliktu tisíc kilometrov od našich hraníc, ohrozuje to stabilitu v našom regióne. A takáto nejednoznačná pozícia alebo tri rôzne pozície Slovenskej republiky a najvyšších ústavných činiteľov ohrozujú spoľahlivosť nás ako zahraničného partnera aj pre ostatné krajiny.

Rusko je samozrejme náš strategický obchodný partner a rokovať s Ruskom o obchode, o čomkoľvek kedykoľvek, samozrejme, všetkými desiatimi som za. Ale rokovať s človekom, ktorý sa rozhodol z pozície svojej moci, že ukradne suverénnemu Gruzínsku územie a využije na to vojenskú silu, rokovať s človekom a klaňať sa mu do pol pása na vojenskej prehliadke, ktorý ukradne územie, svojvoľne, suverénnej Ukrajine, tak to môže len človek, ktorý mentálne zostal niekde vo vývoji v piatom roku svojho života.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blaha, ja som vystúpenie poslanca Osuského počúval veľmi pozorne, a preto som sa zamyslel a rozmýšľal som, že čo to je čítať a počúvať s porozumením a čo to je prekrúcanie faktov. Neviem, čo je horšie. Ale pán Osuský vôbec nepovedal , že Venezuela alebo že by chcel, aby vo Venezuele nastúpil Pinochet. On len povedal, že Venezuela čaká na svojho Pinocheta, a to preto, že pokiaľ nenastúpia demokratické riešenia, tak potom prídu nedemokratické a, samozrejme, možno aj fašistické. Ja som to pochopil takto, on to takto aj povedal, aj myslel. A to je veľmi dôležité.
A ešte som veľmi rád, že ste zachránili slovensko-čínske vzťahy. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80, ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1414). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. Ja by som po dnešnom hlasovaní chcel poukázať na to, toľko koaličných aj poslaneckých návrhov je ochotná opozícia podporiť. Len tak na zamyslenie, že niekedy aj istá reciprocita by neuškodila.

Poprosím, zaradiť zajtra na 11.00 hod. ešte hlasovanie z predošlej schôdze (tlač 1394) o posunutí do druhého čítania. Ďakujem pekne.

Pán kolega, ja som si vedomý, že tento zákon nie je škodlivý. Je to len pokus zmierniť tú jednu stránku škody a to je odďaľovanie dostavby, ktoré ťahá z nášho rozpočtu peniaze. Nič viac tento zákon nedokáže urobiť, toho som si vedomý, a ak ste sa k tomu chceli vyjadriť, tak proti tomu nikto nenamieta.
Problém sa už stal, problém sa preťahuje a čokoľvek, čo ho skráti a tým pádom ušetrí peniaze, je, je potrebné.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, aj keby sme sa na jadrovú elektráreň dívali ako na veľmi nevinnú a ekologickú vec, ktorá pomáha Slovensku a ktorá je ideálna na našom území, už pani Zemanová pred chvíľou naznačila, prečo nie je ideálna. Áno, jadrová energetika, v ktorej sme, pokiaľ si pamätám, v Európe tretí najsilnejší, sme preťažení atómom, všetky tie reči o dobrom atóme by si to mali byť vždy vedomé. Jadrová energetika na takomto území je riziková po mnohých stránkach. Reči o tom, že ruské reaktory sú najbezpečnejšie, sú naozaj podarené vo výročí, vo výročí explózie, ktorú, ktorú si všetci pamätáme na Ukrajine. Preto je naozaj táto never ending story už niečo škandalózne.
Je pre mňa na pobavenie, že najnovšie si to všimol aj premiér Pellegrini, ktorý už púhy jeden rok po uvedení do funkcie prišiel na to, aby som ho citoval, že niektoré firmy si urobili z Mochoviec nekonečný príbeh, držia ich stále nedostavané, pretože sú tak úzko zamerané, že inde by biznis nemali. Nakoniec na ruské reaktory, naozaj ak sú nasadené, málokto v Európe by chcel VVER systém reaktoru, ktorý vybuchol v Černobyle. Práve preto tieto firmy úzko zamerané len na jadrový biznis držia Mochovce, tieto dva reaktory v neustále pokračujúcej tzv. dostavbe, teraz najnovšie predĺžené o ďalšie mesiace na začiatok budúceho roku o ďalších, o ďalšie stovky miliónov drahšie.
Dámy a páni, vieme všetci, štát u nás veľmi rád stavia, my sme štát, ktorý najdlhšie staval ešte aj Národné divadlo. To sme stavali vyše 25 rokov a zahraničné služby mali ešte za komunizmu podozrenie, že ide o jadrové zariadenie vojenské, lebo normálna stavba by predsa nemohla tak dlho trvať. Ale u nás môže.
Staviame diaľnice forever, to je proste ďalší nekonečný príbeh a ďalšie ryžovisko sú Mochovce. (Zaznievanie gongu.) Skutočne, tých 13 %, čo bude predstavovať elektráreň Mochovce na, ako podiel na slovenskej energetike bude raz vyhodnotených ako najdrahších 13 % v dejinách Európy a možno ľudstva. Zadlžujú sa Mochovce exponenciálnym radom, vláda až teraz za Pellegriniho zisťuje, a ako on teda takto úprimne vyhlásil, že je to, je to celé pasca na štátne peniaze, kde my vlastne doplácame neustále tú jednu tretinu a milí investori a ich dodávateľské firmy navyšujú výdaje a navyšujú výdaje a tým pádom odkladajú termíny a odkladajú termíny.
Čiže ak by sme sa na celú vec, a tým som začal, dívali iba na, ako na biznis, na ktorý je táto malá krajinka ideálna, opak je pravdou, v takejto malej krajine, kde jadrová elektráreň je prakticky každému za humnom, my nemáme Sibír, my nemáme odľahlé časti a takisto nemáme toľko vody, ako by si myslel niekto, že vystačí na bezpečné chladenie akejkoľvek, akéhokoľvek počtu elektrární. Nehovoriac o tom, že energetická bilancia Európy a okolitého sveta sa radikálne zlomila počas krízy.
My stále staviame v predstave, že cena elektriny bude neustále stúpať, ale spomeňte si, že túto krízu predznamenal krach, krach veľkej elektrickej firmy v Amerike, ktorá skrachovala, hoci mala dlhé peniaze mnohých penzijných fondov, pretože nebola pravda, že by neustále stúpala cena elektriny. A to v Európe sa presadilo najmä počas krízy. Domácnosti aj výroby sú neustále úspornejšie a nie je žiaden dôvod rátať s tým, že by cena elektriny nekonečne stúpala. Napokon čo máme z toho, že Robert Fico za drahé peniaze odkúpil jednu tretinu sprivatizovaných elektrární? Máme lacnejšiu elektrinu? Nie, my máme elektrinu jednu z najdrahších. Aj v porovnaní s Rakúskom, s obyvateľmi, ktorí majú niekoľko, teda niekoľkokrát výrazne silnejšie príjmy, než má slovenský občan.
Ja si cením, že premiér súdi, že je to jeden tunel, len mal by sa obzrieť vlastne do vlastnej strany a do vlastných radov, lebo ten tunel začal jeho predchodca Robert Fico.
Ja oceňujem, že vláda už teraz aspoň verbálne hovorí, že bude brzdiť. Ale čo bude brzdiť, keď už rozpočet na dostavbu je teraz už skoro 6 mld.? Je dvojnásobok plánovaného rozpočtu. Menšinový vlastník si robí, čo chce, a slovenská vláda si kúpila menšinový balík v čiernej diere, v tuneli strednej Európy. To je celý náš biznis.
No a teraz ešte dve-tri slová k ekologickej stránke. Tá by si zaslúžila oveľa viac pozornosti. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec Budaj dokončiť svoje vystúpenie v rozprave.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem vám pekne. Pán premiér Kurz nie je zrovna moja šálka kávy. No ale je pravda, že čo Slovensko získava za to, že pre budúce generácie vytvára ekologický dlh, minimálne v podobe, dajme bokom možnú haváriu, lebo tá by Slovensko znemožnila, celú Podunajskú nížinu aj východ Slovenska.
Ale je tu otázka jadrového odpadu. Neustále nevyriešená. Stále, znovu a znovu čítam, ako príslušní ministri rokujú napríklad s Českou republikou, že by sme spoločne riešili jadrový odpad. Dámy a páni, tak jak sme nevedeli nájsť úložisko jadrového odpadu v dobách Československa, tak nebudeme ho vedieť nájsť ani v dobách Českej a Slovenskej republiky. Žiadna obec, žiadne mesto nechce mať za humnami potenciálnu jadrovú bombu v podobe úložiska jadrového odpadu.
Slovensko má najvzácnejší poklad vo svojej pitnej vode. Sú, sú to rieky, často aj pramene, je to podzemná voda v Podunajskej nížine. Nehovoríme o tom po prvýkrát. Jadrová energetika je takým nepriateľom (ruch v sále zaznievanie gongu) čistej vody ako nič iné, pretože znečisťuje nie na rok, nie na dva, tak ako naftový vrt, znečisťuje na celé stovky rokov, na tisíce rokov, na celé generácie.
Mochovce sú nešťastím Slovenska, nešťastím, ktoré si ale niekoľkonásobne preplatíme a ktoré nikdy neprinesie naspäť peniaze, do kto..., do ktoré, ktoré sa doňho inv
estujú.
Ďakujem.